Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520203730
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7520203730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členiek senátu

JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľky H.
X. rod. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. na D. č. X zast. JUDr. Martinou Gombošovou advokátkou so
sídlom na Floriánskej 16 Košice proti povinnému (odporcovi) I. X. ml. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo P.
L. X právne zast. B&B advokátskou kanceláriou s. r. o. so sídlom na Rázusovej 1 v Košiciach v konaní o
určenie výživného pre manželku, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie
č. k. 14Pc/25/2020 - 79 zo dňa 16.6.2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku I. o určení povinnosti povinného prispievať navrhovateľke na

jej výživu manželským výživným vo výške 150 eur mesačne počnúc dňom 22.6.2020 do 17.7.2021. V
prevyšujúcej časti mení rozsudok a návrh na určenie manželského výživného zamieta.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. o určení dlžného výživného za obdobie od 22.6. 2020 do 31.5.2021
v sume 595 eur a v prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmaným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal povinného prispievať navrhovateľke na jej

výživumanželskýmvýživnýmvovýške150eurmesačnepočnúcdňom22.6.2020krukámnavrhovateľky
vždy k 20. dňu v mesiaci vopred. Dlžné výživné od 22.6.2020 do 31.5.2021 v celkovej sume 895 eur
zaviazal povinného zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
návrh, ktorým sa navrhovateľka pôvodne domáhala určenia príspevku na výživu manželky vo výške 200
eur zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že navrhovateľka v rozhodnom období, za ktoré žiadala priznať

manželské výživné bola nezamestnaná a poberala iba rodičovský príspevok vo výške 370 eur do
septembra 2020 vrátane a od októbra 2020 ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie poberala iba
270 eur mesačne, ktorú skutočnosť zistil z potvrdení o poberaní rodičovského príspevku za rok 2020
z úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ako aj platobného príkazu na výplatu dávok, ktoré predložila
navrhovateľka za mesiac november 2020 kedy spolu s rodinnými prídavkami na dve deti obdržala
v celkovej sume 319,90 eur. Následne mal na základe výsledkov vykazovaného dokazovania za
preukázané, že životná úroveň povinného s mesačným príjmom 1.100 eur až 1.300 eur mesačne, keď

vychádzal z výpovede povinného a výdavkami 1.020 eur je vyššia ako manželkina, ktorej príjem bol
770 eur a výdavky 720 eur. Neprihliadol na výdavky účastníkov konania spojené s platením životného
poistenia, ani na výdavky spojené so záujmami povinného týkajúcimi sa aquaristiky a rybolovu, ktoré
nepovažoval za nevyhnutné výdavky, preto s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania uzavrel,že manželské výživné vo výške 150 eur považuje za spôsobilé a dostatočné na zvýšenie životnej
úrovne manželky na úroveň manžela a nad túto sumu návrh zamietol. Dlžné výživné od podania návrhu
(22.6.2020-31.5.2021, t. j. 11 mesiacov a 9 dní) predstavovalo 1.695 eur(11x150 eur +45 eur), z ktorej

sumyodpočítal800eur,ktorépovinnýuhradilzamesiaceoktóber2020ažmáj2021 po100eurmesačne
na základe neodkladného opatrenia, preto uložil povinnému na dlžnom výživnom zaplatiť navrhovateľke
895eurdo30dníodprávoplatnostirozsudkuanezohľadnilnámietkypovinnéhoozvýšeníjehovýdavkov
na základe úpravy styku s maloletými deťmi, ako aj na to, že navrhovateľka po zvýšení svojho príjmu
súhlasila s určením výživného vo výške 150 eur. Vec správne posúdil podľa ust. § 71 ods. 1 a 2 Zákona

o rodine § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 232 ods. 3 a 4 CSP. Výrok o trovách konania odôvodnil ust.
§ 52 CMP.

3. Tento rozsudok napadol včas v zákonnej lehote odvolaním povinný, čo do výrokov I. a II. s tým,
že žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať povinného na úhradu dlžného výživného
za obdobie od 22.6. 2020 do 31.5.2021 vo výške 595 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v

prevyšujúcej časti návrh zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Vo vzťahu k napadnutému výroku I. nespochybnil výšku priznaného manželského výživného
poukázal však na to, že súbežne s predmetným konaním prebiehalo konanie o rozvod manželstva
účastníkov konania pod spis. značkou 18P/148/2020 s tým, že vo veci bolo rozhodnuté dňa 17.5.2021
a manželstvo účastníkov bolo rozvedené, preto určenie manželskej povinnosti o určenie povinnosti

prispievať na výživu manželským výživným navrhovateľke zo strany povinného po termíne rozvodu
manželstva nie je dôvodná. Vo vzťahu k výroku II. namietal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa,
keďže celkove povinný uhradil za obdobie 11 mesiacov a 9 dní 1.100 eur a po odrátaní tejto sumy od
sumy dlžného výživného 1.695 eur skutočný dlh na výživnom predstavuje len 595 eur.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka tak, že spätnou kontrolou došlých platieb zistila,
že za obdobie od 22.6.2020 do 31.5.2021 jej povinný uhradil skutočne 1.100 eur preto súhlasila s tým,
že dlh na výživnom predstavuje len sumu 595 eur.

5.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúdpreskúmalrozsudoksúduprvejinštancievjehonapadnutých

výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a prejednal odvolanie povinného ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávaniapodľaust.§65a§66CMPvspojenísust.§385ods.1CSPaust.§219ods.3CSPdospel
k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení
Zákonaorodine,dôkazyvyhodnotiljednotlivoasúhrnepričomvpodstatestarostlivoprihliadalnavšetko,

čo vyšlo v konaní najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, dopustil sa však aj pochybení, ktoré
našli svoj následný odraz na čiastočnej nesprávnosti jeho rozhodnutia.

6. Správne vyhodnotil súd prvej inštancie čiastočnú dôvodnosť uplatneného na nároku zo strany
navrhovateľky na priznanie výživného vo výške 150 eur, s ktorým navrhovateľka v konaní napriek

uplatnenej výške 200 eur v konečnom dôsledku súhlasila a správne vyhodnotil aj životnú úroveň oboch
účastníkov konania v odôvodnení rozhodnutia s tým, že starostlivo vyhodnotil aj uplatnené výdavky
zo strany povinného, ktoré v konaní nezohľadnil (aquaristika, rybolov, zvýšené výdavky v súvislosti
s úpravou styku s maloletými deťmi) a následne správne uzavrel, že priznané výživné vo výške
150 eur je spôsobilé na dostatočné zvýšenie životnej úrovne navrhovateľky na úroveň povinného za

uplatnené obdobie. Na druhej strane však odvolací súd podľa ust. § 378 CSP v spojení s ust. § 185
ods. 2 CSP zistil, že v priebehu odvolacieho konania bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 18P/148/2020 - 95 zo dňa 17.5.2021 právoplatne
čo do rozvodu manželstva dňa 20.7.2021. Za tejto situácie, keďže zo strany navrhovateľky nedošlo
k dispozitívnemu úkonu podľa § 370 ods. 1 CSP s poukazom na hmotno-právnu úpravu vyživovacej

povinnosti medzi manželmi uvedenú v § 71 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého nepochybne vyplýva,
že vyživovacia povinnosť medzi manželmi zaniká právoplatnosťou rozvodu manželstva, odvolací súd
potvrdil napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného za obdobie od 22.6.2020
do 20.7.2021 kedy došlo k zániku manželského výživného zo zákona. Preto v prevyšujúcej časti podľa
ust. § 388 zmenil v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie a návrh zamietol.

7. Pochybenia sa dopustil súd prvej inštancie pri určení dlžného výživného, ktoré stanovil na sumu
895 eur, keďže z predložených výpisov z účtov povinného na č. l. 89 a č. l. 90 spisu vyplynulo, že
celkove uhradil povinný navrhovateľke do 31.5.2020 nie sumu uvádzanú súdom prvej inštancie vo výške800 eur, ale 1.100 eur, ktorú v konečnom dôsledku vo vyjadrení k odvolaniu potvrdila aj navrhovateľka,
preto ju odvolací súd podľa ust. § 186 ods. 2 nepovažoval za spornú. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
preto potvrdil rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v napadnutom výroku II. do sumy 595 eur a v

prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách celého konania s poukazom na to, že odvolací súd z časti
menil rozhodnutie súdu prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 52 a nasledujúcich CMP.

8. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).