Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Asan/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200303
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7015200303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Mgr. Viliama Pohančeníka (sudca

spravodajca) a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
A. C., nar. XX.XX.XXXX, B., zastúpený: JUDr. Rastislav Cestický, advokát, Štúrova 27, Košice, proti
žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, za účasti
ďalších účastníkov konania: 1. S. C., B. a 2. Z.P., D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-KE-OOP1-2014/048017/VAN zo dňa 29.12.2014, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/32/2015-96 zo dňa 30.04.2019, takto

r o z h o d o l :

Kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Zˇalobcovi prizna´va vocˇi zˇalovane´mu pra´vo na u´plnu´ na´hradu trov kasacˇne´ho konania.

Ďalší účastníci nemajú právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“)
rozhodnutím č. OU-KE-OVVS2-2014/002561 zo dňa 28.07.2014 podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon o priestupkoch“)
zastavil konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona
o priestupkoch (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“). K zastaveniu konania došlo z dôvodu, že
spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Priestupku sa mal
dopustiť obvinený Z.P. (ďalej aj len ,,obvinený“) tým, že dňa 12.02.2013 v popoludňajších hodinách mal
z vchodovej brány obytného domu na D. viackrát zakričať na navrhovateľov A. C. a S. C. (spolu ďalej aj
len ,,navrhovatelia“) vulgarizmy špecifikované v rozhodnutí, čím mal narušiť občianske spolunažívanie

ublížením na cti inému tým, že navrhovateľov urazil. Navrhovateľom bola v zmysle § 79 ods. 1 zákona
o priestupkoch v spojení s § 1 písm. a) vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma
trov konania o priestupku, uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania, každému vo výške 16 euro.
Žalobcapodalodvolanie,ktoréžalovanýrozhodnutímč.OU-KE-OOP1-2014/048017/VANzodňa29.12.
2014 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie žalovaného“) zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
orgánu.

2. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu a konštatoval, že jeho postup
bol v súlade so zákonom. Obvinený spáchanie priestupku poprel, v čoho dôsledku ide o tvrdenie proti
tvrdeniu a dôkazné bremeno nesú navrhovatelia, pričom poukázal aj na zásadu in dubio pro reo.
Pokiaľ ide o dôkaz, ktorým je obrazovo-zvukový záznam z incidentu, tento nemožno použiť, nakoľko bolvyhotovený bez súhlasu obvineného. Navrhovatelia boli už pri podaní návrhu na prejednanie priestupku
poučení o tom, že ak bude konanie zastavené, bude im uložená povinnosť nahradiť trovy konania.
V odvolaní neuviedli nové skutočnosti a nenavrhli nové dôkazy odôvodňujúce zmenu alebo zrušenie

prvostupňovéhorozhodnutia,pretožalovanýichodvolaniezamietolapotvrdilprvostupňovérozhodnutie.

3. Z administratívneho spisu vyplýva, že vyššie uvedeným rozhodnutiam žalovaného a prvostupňového
orgánu predchádzali viaceré iné rozhodnutia. Dňa 25.02.2013 navrhovatelia podali návrh na začatie
konania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mali dopustiť obvinený spolu s

manželkou S.P. tak, že navrhovateľov mali verbálne napadnúť vulgarizmami špecifikovanými v návrhu
a tým im ublížiť na cti, keď ich pred v tom čase okoloidúcimi chodcami urazili a vydali na posmech.
Obvinený popieral vinu, návrh považoval za pomstu a upozornil na dlhodobé vzájomné nezhody.
Konanie voči S.P. bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch. Rozhodnutím
č. OU-KE-OVVS2-2013/02479 zo dňa 24.10.2013 (ďalej aj len ,,rozhodnutie zo dňa 24.10.2013“) sa
obvinený uznal vinným a bola mu uložená pokuta vo 20 euro. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie

navrhovateliaajobvinený.Navrhovateliavdoplneníodvolanianamietalizaujatosťpracovníkasprávneho
orgánu povereného prejednaním priestupku, v čoho dôsledku navrhovali jeho vylúčenie. Navrhovali
doplniť dokazovanie oboznámením sa s obrazovo-zvukovým záznamom. Žalovaný rozhodnutím č. OU-
KE-OOP1-2014/08930/VAN zo dňa 17.03.2014 zrušil rozhodnutie zo dňa 24.10.2013 a vec vrátil na
ďalšie konanie. Navrhovatelia, ako aj obvinený zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach resp.

návrhochadňa04.07.2014navrhovateliadoručiliprvostupňovémuorgánupísomnýnávrhnaodpustenie
platenia trov konania, ku ktorému doložili potvrdenie o tom, že sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi.
Následne prvostupňový orgán, ako aj žalovaný vydali preskúmavané rozhodnutia.

II.

4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský
súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7S/32/2015-96 zo dňa 30.04.2019 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania proti
žalovanému, pričom ďalším účastníkom toto právo nepriznal.

5. V odôvodnení rozsudku krajský súd popísal skutkový stav, ktorý predchádzal rozhodnutiu
prvostupňového orgánu, ako aj priebeh celého administratívneho konania. Žalobca namietal, že správne
orgány nedostatočne zistili skutkový stav, nakoľko odmietli vykonanie dôkazu, ktorým bol obrazovo-
zvukový záznam z incidentu bez toho, aby realizovali test proporcionality, nereagovali na vznesenú

námietku zaujatosti a neposúdili ani stav hmotnej núdze v súvislosti s povinnosťou náhrady trov konania.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na úvahu správneho orgánu, podľa ktorej sa sám rozhodne,
či vykoná navrhnutý dôkaz alebo využije iný dôkazný prostriedok, pričom navrhovatelia nenavrhli
výsluch ďalšieho svedka. Nakoľko bol obrazovo-zvukový záznam vyhotovený bez súhlasu obvineného,
žalovaný ho vyhodnotil ako nezákonný. Uviedol, že navrhovatelia nepreukázali stav hmotnej núdze a ani

nepožiadalioodpusteniepovinnostinahradiťtrovykonania,hociboliotejtopovinnostipoučení.Žalovaný
nemal vedomosť ani o vznesení námietky zaujatosti. Účastník S. C. potvrdil všetky skutočnosti uvedené
v žalobe a účastník, ktorým je obvinený, uviedol, že sa cíti byť konaním žalobcu a S. C. poškodený.

6. Krajský súd správne citoval § 12 ods. 1, § 49 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 písm. c) a § 79 ods. 1 a

3 zákona o priestupkoch a § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, 3, 4 a 5, § 46 a § 47 ods. 1
a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj len ,,správny poriadok“).
Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, najmä s
poukazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie vyhodnotil ako nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, nakoľko správne orgány sa nezaoberali testom proporcionality vo vzťahu k

nevykonanému dôkazu, ktorým bol obrazovo-zvukový záznam, ktorý správne orgány vyhodnotili ako
nezákonný. Požiadavku súladu dôkazov s právnymi predpismi je potrebné interpretovať čo najširšie
a to aj s ohľadom na princípy vyplývajúce z nadnárodných predpisov. Dôkazmi, ktoré boli získané
v rozpore so zákonom, sú najčastejšie dôkazy získané svojpomocne účastníkmi konania a dané k
dispozícii správnemu orgánu. Správny orgán musí posúdiť, či je v danom prípade namieste uprednostniť

verejný záujem na odhaľovaní a postihovaní protispoločenskej činnosti alebo právo dotknutej osoby
na ochranu osobnosti. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného vykonať
test proporcionality tak, ako žiadali navrhovatelia. Navrhovatelia vzniesli v doplnení odvolania zo dňa
23.12.2013 námietku zaujatosti, ktorou sa žalovaný vôbec nezaoberal, čo je preukázané tým, že vovyjadrení k žalobe uviedol, že o nej nemá vedomosť. Táto skutočnosť má za následok, že postup
žalovaného trpí vadou, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Vo vzťahu k namietanej povinnosti
nahradiť trovy konania krajský súd pripomenul, že táto otázka bude závisieť od výsledku konania,

pričom správny orgán bude musieť náležite odôvodniť rozhodnutie o nej po posúdení toho, či okolnosti
prednesené žalobcom nie sú hodné osobitného zreteľa. Žalovaný uviedol, že navrhovatelia nepreukázali
stav hmotnej núdze a nepožiadali o odpustenie trov konania, čo však vyvracia ich písomné podanie zo
dňa 04.07.2014.

III.

7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby kasačný
súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. V kasačnej sťažnosti namietal, že nebude možné sa riadiť právnym názorom krajského súdu,

nakoľko priestupok už nie je možné prejednať z dôvodu zániku zodpovednosti v zmysle § 20 zákona o
priestupkoch. Namietal, že krajský súd v súvislosti s testom proporcionality poukázal na čl. 16 ods. 2 s
odkazom na čl. 3 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len ,,C.s.p.“), ktorý
však nadobudol účinnosť 01.07.2016, pričom rozhodnutie žalovaného bolo vydané už 29.12.2014.

9. Žalobca a ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

IV.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu

bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj len ,,S.s.p.“) a zistil, že kasačná sťažnosť žalovaného (sťažovateľa) nie je dôvodná. Stotožňuje
sa s právnym názorom krajského súdu, že tým, že sa žalovaný nezaoberal testom proporcionality
v súvislosti s navrhovaným dôkazom, ani vznesenou námietkou zaujatosti a ani posúdením otázky
náhrady trov konania, spôsobil, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a došlo tiež k podstatnému

porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

11. Kasačný súd si je vedomý, že žalovaný, resp. prvostupňový orgán v zmysle § 20 ods. 1 zákona o
priestupkoch nebude môcť opätovne prejednať priestupok, nakoľko dňa 12.02.2015 uplynula objektívna
prejednacia lehota. Napriek tomu kasačný súd ako garant ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu

cíti potrebu zaoberať sa dotknutou vecou a vysloviť svoj právny názor bez ohľadu na to, či bude na danú
vec formálne aplikovateľný. Toto právne posúdenie veci je naplnením ústavou garantovaného práva na
súdnu ochranu a v budúcnosti môže byť využiteľné pre obdobné prípady.

12. Žalovaný nevykonal navrhovaný dôkaz, ktorým bol obrazovo-zvukový záznam, nakoľko tento

vyhodnotil ako nezákonný z dôvodu, že obvinený na jeho vyhotovenie neudelil súhlas. V tejto súvislosti
sa žalovaný nezaoberal požiadavkou navrhovateľov vo vzťahu k vykonaniu testu proporcionality. V
správnom konaní sa nezriedka vyskytujú dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, avšak
ich použitie resp. vykonanie môže byť za splnenia určitých podmienok prípustné. Pôjde najmä o
obrazovo-zvukové záznamy vyhotovené bez vedomia alebo súhlasu osoby, ktorej osobný prejav je na

zázname zachytený. Pri predmetných záznamoch vzniká konflikt s ustanoveniami občianskeho práva
upravujúcimi ochranu osobnosti a prejavov osobnej povahy (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka),
ako aj s čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a čl. 16, 19 ústavy. Mimoriadny význam
prípustnostiaplikácietaktonadobudnutýchdôkazovsaobjavujevsituácii,kedydochádzaktzv.dôkaznej
núdzi. Správny orgán je v takomto prípade oprávnený zvážiť použitie aj takéhoto dôkazu, avšak je

potrebné, aby realizoval test proporcionality. Cieľom testu proporcionality je posúdenie otázky, či je
namieste uprednostniť verejný záujem na odhaľovaní a postihovaní protispoločenskej činnosti alebo
právo dotknutej osoby na ochranu osobnosti. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v prípade civilného
súdneho konania takýto problém rieši Civilný sporový poriadok v čl. 16 ods. 2, podľa ktorého súd pri
prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so

zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl.
3 ods. 1 C.s.p. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že C.s.p. nadobudol účinnosť až po vydaní
napadnutého rozhodnutia. Táto námietka je irelevantná, nakoľko z textu odôvodnenia krajského súdu
je zrejmé, že riešenie vyplývajúce z C.s.p. uviedol len na účely ilustrácie, resp. poukázania na určitúanalógiu a nie za účelom konštatovania, že žalovaný mal v čase vydania rozhodnutia (t. j. v dobe, kedy
nebol C.s.p. účinný) aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva by mal správny orgán v rámci testu
proporcionality posúdiť, či sa v danom prípade jedná o natoľko výnimočné okolnosti, že iný postup nie
je možný a nepripustením takéhoto dôkazu by hrozila zrejmá nespravodlivosť, či napriek pripusteniu
dôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom, budú zachované garancie spravodlivého procesu vo
vzťahu ku všetkým účastníkom konania a či v danom prípade bude s ohľadom na princíp proporcionality

odôvodniteľné uprednostnenie verejného záujmu, resp. záujmu poškodenej strany, pred ochranou
záujmu subjektov dotknutých takýmto dôkazom. Zodpovedanie týchto otázok a s tým spojená možnosť
prípustnosti nezákonného dôkazu však môže nastať až po posúdení toho, či obstaraný záznam vôbec
predstavuje zásah do osobnostných práv dotknutej osoby a za predpokladu, že takýto dôkaz zaobstarala
súkromná osoba a teda nie v prípade, ak túto nezákonnosť spôsobil konajúci správny orgán alebo iný
orgán verejnej moci pri výkone svojich právomocí. Tieto orgány sú totiž prísne viazané zákonom na

základe tzv. legálnej licencie v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.

14. V prípade, ak bol dôkaz v podobe obrazovo-zvukového záznamu vyhotovený v rozpore so zákonom,
je potrebné ešte pred vykonaním testu proporcionality v prvom rade posúdiť, či vykonanie takéhoto
dôkazu je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv dotknutej osoby, pričom uvedené treba posúdiť

s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu. Relevantným tak napríklad je, či bol
záznam vyhotovený na mieste, ktoré samo o sebe prezumuje zabezpečenie súkromia dotknutej
osoby. Je totiž zásadný rozdiel v tom, či bol záznam vyhotovený napr. v obydlí dotknutej osoby,
alebo na verejnom priestranstve, kde je miera súkromia objektívne znížená či už z dôvodu zákonom
aprobovaného monitorovania verejných priestranstiev alebo pohybu okoloidúcich osôb. Vychádzať

treba aj zo samotnej intenzity (krik počuteľný v širšom okolí oproti šepotu) zaznamenaného prejavu.
Ďalším relevantným faktorom je identifikovateľnosť dotknutej osoby na základe obstaraného záznamu.
Absencia identifikovateľnosti osoby totiž vylučuje spôsobilosť záznamu zasiahnuť do práv takejto osoby.

15. Pokiaľ je jednoznačné, že záznam vyhotovený v rozpore so zákonom zasiahol do práv dotknutej

osoby, je potrebné prihliadať na subjekt, ktorý takýto záznam vyhotovil. Ak je totiž zhotoviteľ záznamu a
dotknutáosobavrovnocennomprávnompostavení(t.j.nejdeorozdielnepostavenie,oakéidevprípade
štátneho orgánu a fyzickej osoby), nemožno automaticky vylúčiť možnosť jeho použitia aj napriek tomu,
že nebol vyhotovený v súlade so zákonom.

16. Možno teda uzavrieť, že vykonanie dôkazu v podobe obrazovo-zvukového záznamu vyhotoveného
súkromnou osobou bez súhlasu osoby, ktorej prejav je na ňom zachytený, môže byť s prihliadnutím
na skutkové okolnosti prípadu (ako napr. verejné miesto vyhotovenia záznamu, intenzita prejavu)
prípustné. Táto prípustnosť je však podmienená vykonaním testu proporcionality, ktoré prináleží orgánu
prejednávajúcemu priestupok.

17. Vo vzťahu k námietke zaujatosti, ktorou sa žalovaný nezaoberal, možno poukázať na judikatúru
kasačného súdu (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžo 371/2009), podľa ktorej možno uplatniť
námietku zaujatosti v priebehu celého správneho konania, vrátane odvolacieho konania, až do vydania
rozhodnutia vo veci. Rozhodujúca je existencia skutočnosti nasvedčujúcej zaujatosť zamestnanca a

okamih, kedy sa o tejto účastník konania dozvedel. Ak účastník konania túto námietku uplatní, správny
orgán je v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 správneho poriadku povinný o tejto námietke rozhodnúť
formourozhodnutia.Vznikakejkoľvekpochybnostionedodržanízásadynestrannostisprávnehoorgánu,
ktorá zaručuje objektívnosť konania a rozhodovania, môže mať za následok vadnosť rozhodnutia vo
veci samej a môže viesť k zrušeniu alebo k zmene rozhodnutia vydaného v takomto konaní. Za závažnú

procesnú vadu treba považovať situáciu, pokiaľ sa o takejto námietke nerozhodne z formálneho hľadiska
rozhodnutím. O to zásadnejšie je preto pochybenie žalovaného, nakoľko tento nielen nerozhodol, ale sa
námietkou ani len nezaoberal, resp. ju neposúdil. S ohľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že
postup žalovaného trpí vadou v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p., ktorá má za následok nezákonnosť
rozhodnutia.

18. Kasačný súd vo vzťahu k námietke ohľadne povinnosti nahradiť trovy konania poukazuje na
odôvodnenie krajského súdu a pripomína, že z administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovatelia
jasne formulovali žiadosť o oslobodenie od tejto povinnosti s poukazom na doklad preukazujúci ichstav hmotnej núdze, čo vyvracia vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.12.2017, v ktorom uvádza, že
navrhovatelia nepožiadali o odpustenie tejto povinnosti a ani nepredložili doklad o ich hmotnej núdzi,
hoci boli už pri podaní návrhu pred orgánom policajného zboru a pred podaním výpovede pred

prvostupňovým orgánom poučení o tejto povinnosti. Žalovaný je povinný jednak riadne posúdiť návrh
na oslobodenie od tejto povinnosti a následne svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

19. Nakoľko zo spisového materiálu je zrejmé, že medzi jednotlivými účastníkmi pretrvávajú dlhodobé
a permanentne opakujúce sa nezhody, kasačný súd nad rámec uvedeného dáva do pozornosti možné

riziko opätovného vzniku konfliktu a s tým spojenú potrebu určitej prevencie takýchto situácií. V tomto
smere poukazuje na možnosti prevencie v podobe inštitútov civilného práva v zmysle § 325 ods. 1 v
spojení s ods. 2 písm. g) a h) C.s.p. za účelom eliminovania uvedeného rizika.

20. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto
ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.

21. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 a
§ 175 ods. 1, 2 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú
náhradu trov kasačného konania, keďže v konaní bol úspešný. Ďalším účastníkom konania sa v zmysle
§169S.s.p.právonanáhradutrovkonanianepriznáva,nakoľkoimžiadnenevznikli.Sťažovateľoviprávo

na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.

22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.
Vykonanie dôkazu v podobe obrazovo-zvukového záznamu vyhotoveného súkromnou osobou bez
súhlasu osoby, ktorej prejav je na ňom zachytený, môže byť s prihliadnutím na skutkové okolnosti

prípadu(akonapr.verejnémiestovyhotoveniazáznamu,intenzitaprejavu)prípustné.Tátoprípustnosťje
však podmienená vykonaním testu proporcionality, ktoré prináleží orgánu prejednávajúcemu priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.