Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Ivan Daňo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319010466
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8319010466.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Daňa a prísediacich Ľudmily

Novákovej a Mgr. Jaroslavy Širákovej v trestnej veci obžalovaného O.. R. E., pre zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn.
2Pv 163/18/7702 zo dňa 29.07.2019, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14.10.2020 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O.. R. E. O. A. Č. Z. , nar. XX.XX.XXXX R. U., trvale bytom E. F. B. XXX, Z. U.,

j e v i n n ý , ž e

ako oprávnená osoba konajúca za spoločnosť D. J..S..Z.., I. J. XXXX/X, XXX XX E., O.:XXXXXXXX,
dňa 05.09.2016 pri vystavení zálohovej faktúry č. XXXXXXXXX pre odberateľa Spoločenstvo vlastníkov
bytov na ul. Č. I. XXXX/X, XXX XX J. na sumu 31.500,- EUR ako preddavok za materiál a práce na
príprave podkladu a dodávke fasádnej omietky v zmysle zmluvy o dielo č. 1/2016 a prijatí platby dňa
9.9.2016 vo výške 31.500,- EUR z účtu J. Spoločenstva vlastníkov bytov na účet spoločnosti D. J..S..Z..
J. za vystavenú zálohovú faktúru a následne dňa 26.10.2016 pri vystavení faktúry č. XXXXXXXXX
pre odberateľa Spoločenstvo vlastníkov bytov ul. Č. I. XXXX/X, XXX XX J. ako platby za fasádnu

omietku, zateplenie fasády, zateplenie sokla, marmolit, prípravu podkladov, demontáž okien v pivničných
priestoroch, montáž nových okien a projektovej dokumentácie a prijatí platby dňa 28.10.2016 vo výške
13.500,- EUR uviedol spoločenstvo vlastníkov bytov na ulici ul. Č. I. XXXX/X, XXX XX J. do omylu,
nakoľko v čase vystavenia zálohovej faktúry č. XXXXXXXXX a faktúry č. XXXXXXXXX už mal vedomosť
o tom, že pre svoje predchádzajúce záväzky nebude môcť dielo zrealizovať podľa zmluvy, pričom
doposiaľ z týchto prijatých prostriedkov mal zaplatiť vypracovanie projektovej dokumentácie v sume
3.000,- EUR, ktorá bola podmienkou na poskytnutie úveru a výmenu plastových okien firme I. J.
J..S..Z.. vo výške 4.444,- EUR, ktoré si SVB zabezpečilo a objednalo samo, pričom sám žiadne ďalšie

fakturované činnosti nevykonal, čím takto svojím konaním spôsobil Spoločenstvu vlastníkov bytov ul. Č.
I. XXXX/X, XXX XX J., škodu vo výške najmenej 37.556,- EUR,

t e d a
na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak
na cudzom majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. za použitia na § 36 písm. j/, l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 3, § 42 ods. 1 Tr.
zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. súd obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň súd r u š í výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu
Michalovce sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 29.10.2018, právoplatný 11.12.2018, ktorým bol odsúdený
na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
12 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V ostatných častiach tento trestný rozkaz ostáva

nezmenený.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obvinenému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému Spoločenstvo
vlastníkov bytov ul. Č. I. XXXX/X, XXX XX J., O.: XXXXXXXX, so sídlom ul. Č. I. XXXX/X, XXX XX J.,
škodu vo výške 37.556,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obž. O.. R. E. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe doručenej súdu dňa 30.07.2019 aj vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie na deň 27.02.2020 a následne na deň 14.10.2020. Na obe
hlavné pojednávania sa obžalovaný napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť v oboch
prípadoch ospravedlnil svojím zlým zdravotným stavom s doložením potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti, ktorá trvá od 24.02.2020 doposiaľ. Keďže obžalovaný zároveň požiadal, aby sa hlavné

pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti, preto súd po splnení zákonných podmienok rozhodol o
vykonaní hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka - poškodeného Š. G., prečítaním zápisníc o výpovedi
obžalovaného, ďalších svedkov, listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah trestného spisu a na základe

výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený aj vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný pri svojom výsluchu v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol k veci vypovedať.
Uviedol, že to čo je uvedené v uznesení o jeho stíhaní je pravdou.

Zvýpovedesvedka-poškodenéhoŠ.G.nahlavnompojednávanívyplýva,žeobžalovanéhonepoznalaž
do momentu, keď ho tento ako predsedu spoločenstva kontaktoval po príchode z práce s tým, či nemajú
záujem robiť na bytovke zateplenie. Prvá ponuka bola v sume 53.000 eur, ktorá sa však nájomníkom
na zvolanej schôdzi zdala privysoká. Asi o týždeň ho znova kontaktoval obžalovaný s tým, že dá zľavu

8.000 eur. S touto sumou už nájomníci súhlasili, a preto začali vybavovať úver. S vybavovaním úveru
im pomohol aj obžalovaný. Po schválení úveru im prišli peniaza na účet asi v deviatom mesiaci roku
2016. Obžalovaný zo sumy 45.000 eur žiadal 70 % s tým, že sa peňažné prostriedky nevyčerpajú do 19.
novembra tak ten zvyšok prepadne. Uvedené svedkovi - poškodenému G. potvrdili aj v banke. Preto,
keď mu obžalovaný priniesol faktúru, tak mu na účel zaslal aj zvyšnú sumu peňazí. Obžalovaný im

prisľúbil, že akonáhle dokončí bytovku, ktorú už mal v Snine rozrobenú, začne pracovať na ich bytovke.
Sľúbil že začne od apríla 2017. Keď sa s dohodnutými prácami vo vyššie uvedenom termíne nezačalo
svedok - poškodený G. obžalovaného opakovane kontaktoval, a to ako telefonicky tak aj osobne. V
obci E. F. B. bol za ním asi 10 krát. Obžalovaný stále len sľuboval, že už sa s prácami začne. Keď mu
už obžalovaný ani nedvíhal telefón, tak svedok - poškodený G. navštívil aj jeho manželku v sporiteľni.

Táto mu povedala, že o ničom nevie a obžalovaný jej pravdu ani nepovie. Na bytovke sa vymenili dvojevchodové dvere, 4 schodišťové okná a 13 malých okien do pivníc čo stálo asi 4.400 eur. Tieto práce
realizoval iný človek ktorého vybavil, ale vyplatil ho obžalovaný O.. E., a to z peňazí z úveru. Vo vzťahu
k výške spôsobenej škody svedok poškodený G. uviedol, že im vznikla škoda plus - mínus 38.000 eur.

Úver splácajú doposiaľ pričom ostáva splatiť ešte asi 38.000 eur. Manželka obžalovaného nesúhlasila
s tým, aby tento úver vzala spolu s manželom - obž. O.. E. na seba.

V procesnom postavení svedka bol v prípravnom konaní vypočutý D. G., ktorý uviedol, že je predsedom
SVB Š.Á. XXXX/XX R. J.. So spoločnosťou D. uzavrel zmluvu na rekonštrukciu bytovky. Jednal s

obžalovaným O.. E., ktorý chodil po bytovkách a pýtal sa, či niekto nechce rekonštruovať. Takto sa
s nim stretol viackrát, pričom on z uvedeného dôvodu zvolal schôdzu vlastníkov bytov, na ktorej sa
rekonštrukcia bytovky aj schválila. S obžalovaným O.. E. a svedkyňou S. vybavovali stavebné povolenie
a následne úver. Dňa 15.08.2016 na základe zálohovej faktúry uhradil spol. D. sumu 32.200 eur, pričom
v tom čase už stálo pri bytovke lešenie a navážal sa materiál. Od ľudí v meste už počul, že D. J..S..Z..
má finančné problémy a dlhuje viacerým subjektom peniaze, a preto sa na to pýtal svedkyne S., ktorá

tieto reči poprela. Práce na bytovke začal realizovať svedok E. Č. so svojimi mužmi. S dielom sa začalo
robiť neskôr ako to bolo pôvodne dohodnuté v zmluve, lebo sa čakalo za stavebným povolením. Keď
prišli koncom novembra mrazy, tak sa robiť prestalo. Potom prišiel obžalovaný O.. E. s faktúrou na sumu
8.028 eur a neskôr s ďalšou faktúrou na sumu 5.798 eur, pričom tieto zaplatil. Po novom roku obžalovaný
O. E. nepokračoval s prácami a nedvíhal mu telefón. Boli za nim aj doma, avšak len sa vyhováral. Potom

spolu so svedkom E. Č. boli za manželkou obžalovaného O.. E., ktorá svedkovi E. Č. zaplatila 2.000
eur za vykonané práce. Obžalovaný O.. E. potom čo dostal posledné peniaze, sa o stavbu nezaujímal.
Našťastie ich stavbu dokončil svedok E. Č. a nedopadli tak ako spoločenstvo svedka Š. G..

Svedok E. Č. v prípravnom konaní vypovedal, že v minulosti podnikal so spol. T. J..S..Z.., ktorá sa

dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, keďže ich jediným dlžníkom bola spol. T. J..S..Z.., kde
boli konatelia pán T. a obžalovaný O.. E. z E. F.. Dňa 19.09.2016 začal rekonštruovať bytovku na ul.
Študentskej v Snine a dokončil ju v apríli 2017. Robil to formou subdodávky pre spol. D. J..S..Z.., za ktorú
jednal s obžalovaným O.. E.. Koncom roka 2016 už bol problém s materiálom, ktorý obžalovaný O.. E.
nezabezpečil. Keď sa obrátil na predajcu, tak zistil, že celý materiál bol kupovaný na firmu C. E., ktorá

má v stavebninách dlhy, a preto už žiadny materiál nedostali. Neskôr problémy začal riešiť s manželkou
obžalovaného O.. E., ktorá mu na dokončenie dala 7.000 eur, z ktorých 5.000 eur išlo na materiál a 2.000
eur na prácu. V čase kedy rekonštruoval bytovku na ul. Študentskej sa dohodol s obžalovaný O.. E. aj
na rekonštrukcii bytovky na ul. Československej armády, avšak peniaze na práce chcel aspoň čiastočne
vopred. Ku koncu prác zistil, že aj materiál, ktorý bol navozený a spotrebovaný na rekonštrukciu bytovky

na ul. Československej armády nebol zaplatený. Dokonca sa mu obžalovaný O.. E. ozval v apríli 2018
a pýtal sa ho, či má prácu, tak mu vravel, že on má stále robotu a hovor skončil.

Svedkyňa D. S. v prípravnom konaní uviedla, že v minulosti bola konateľkou spol. D.. Obžalovaný O.. R.
E. zháňal zákazky a následne tieto realizoval cez subdodávky. Obžalovaný O.. E. jednal s odberateľmi a

ona iba pripravila zmluvy na základe podkladov, ktoré jej on dodal. On robil kalkulácie, všetko preberal,
avšak postupne zistila, že jej neodovzdával všetky informácie a strácala prehľad o veciach. Odberateľom
nasľuboval veci, ktoré išli mimo nej a z diela nakoniec nemali žiaden zisk. Preto sa s nim dohodla, že
podiel na spoločnosti prevedie na neho, nech je za svoju činnosť zodpovedný sám. Aj keď sa na tom
dohodli už skôr, k prevodu obchodného podielu došlo až dňa 20.06.2016. Čo sa týka rekonštrukcie

bytovky na ul. Československej armády v Snine tak zmluvu pripravila na pokyn obžalovaného O.. R.
E. a túto aj podpísala. V rovnakom čase sa robili zmluvy v spoločenstvách, kde je predsedom svedok
G. aj svedok G.. Začala sa robiť bytovka svedka G., lebo tak určil obžalovaný O.. E.. V čase prevodu
spoločnosti mala spoločnosť záväzky okolo 15.000 eur. Účtovala tak, ako jej nosil doklady obžalovaný
O.. E.. Keď žiadal peniaze tak tieto vybrala z účtu, zapísala ich do pokladne a peniaze mu dala. Potom

jej priniesol doklady k týmto peniazom. Peniaze, aj keď boli písané na pokladni, tak v skutočnosti tam
nič nebolo. On vyberal peniaze z pokladne a nič nedokladoval. Ak by boli finančné prostriedky od
spoločenstva použité na nákup materiálu a zaplatenie subdodávateľa, tak by sa dielo dalo realizovať,
avšak iba obžalovaný O.. E. vie, prečo sa stavba nezačala. Obžalovaný O.. E. disponoval s účtom a
všetky peniaze z neho povyberal. Myslí si, že obžalovaný O.. E. používal peniaze z firmy D. na pokrytie

dlhov spol. T., ktorú mal s p. T..

Svedok E. Š. v prípravnom konaní uviedol, že v roku 2016 bol oslovený Š. G. s tým, že chceli vymeniť
na bytovke vchodové dvere a okná. Urobil im cenovú ponuku a dohodli sa na realizácii. Medzitým samu však svedok G. ozval, že idú aj zatepľovať a že cenovú ponuku dal obžalovaný O.. E., s ktorým sa
dohodol, že bude fakticky robiť pre obžalovaného O.. E. to na čom sa dohodol s pánom G.. On vymenil
okná, vystavil faktúru obžalovanému O.. E. a ten ju aj zaplatil. Dozvedel sa, že obžalovaný O.. E. zobral

od SVB peniaze a nič neurobil. Potom volal ešte jemu na jednu zákazku, avšak on to odmietol.

Svedkyňa O. Č. - predsedníčka SVB na ul. Ševčenkovej 8 v Humennom pri svojej výpovedi uskutočnenej
v prípravnom konaní uviedla, že v minulosti podala trestné oznámenie v súvislosti s činnosťou spol.
T. a D., ktoré zastupoval obžalovaný O.. R. E.. V novembri 2014 sa dohodla s obžalovaným O.. E. na

zateplení bytovky. Po podpise zmluvy vo februári 2015 začal bytovku zatepľovať, avšak práce meškali a
neskôr aj prestali úplne. Obžalovaný O.. E. jej tvrdil, že došlo k nezhodám medzi konateľmi vo firme T. a
sľúbil jej, že práce dokončí cez novozaloženú spoločnosť D.. K dokončeniu prác však nikdy nedošlo. V
apríli 2016 jej obžalovaný O.. E. uviedol, že práce neprebiehajú z toho dôvodu, že dokončuje inú bytovku
v Medzilaborciach a že po dokončení prác v Medzilaborciach budú pokračovať práce aj v Humennom.
Na schôdzi v septembri 2016 obžalovaný O.. E. informoval, že firma T. ide do konkurzu a že záloha v

sume 247.000 eur, ktorá bola vyplatená firme T. bude prenesená na firmu D. a on to dielo dokončí. Boli
nútení zobrať si nový úver a dokončenie realizovať cez inú firmu.

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom JUDr. Ing. Štefanom Tichým - znalcom z
odboru ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo vyplýva, že v účtovníctve spol. D.

zistil nezrovnalosti v stave pokladničnej hotovosti, keďže táto v roku 2014 mala byť v sume cca 55.000
eur, v roku 2015 cca 59.000 eur a v roku 2016 cca 111.000 eur. Malo sa jednať o dotácie v pokladni,
pričom si myslí, že tento údaj je s vysokou pravdepodobnosťou nepravdivý, keďže máloktorá firma si
dovolí držať v pokladni takúto sumu. V roku 2015 a 2016 uvedená spoločnosť podnikala so stratou.
Osoba oprávnená vykonávať platby platobnou kartou pravidelne uhrádzala bližšie nešpecifikované

výdavky, ktoré však boli zaúčtované ako vklady do pokladne. Účtovníctvo spoločnosti teda stratilo svoje
vypovedaciu hodnotu. Dňa 12.07.2016 z nepochopiteľných dôvodov je zaúčtované prijatie pôžičky vo
výške 15.000 eur, pričom stav pokladne v tom čase mal byť 71.936 eur. Ak by objektivizoval stav
pokladničnej hotovosti na reálny stav na 3.000 eur, tak by poklesla
aj hodnota vlastného imania až do záporných hodnôt a spoločnosť by bola v stave úpadku, keďže by

nemala svoje záväzky kryté majetkom.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil tiež s ďalšími listinnými dôkazmi, a to najmä zmluvami o
dielo, rozpočtom na práce, zálohovou faktúrou, ako aj účtovnými dokladmi.

V odpise z registra trestov má obžalovaný 2 záznamy, pričom naposledy bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Michalovce sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 29.10.2018, právoplatným dňa
11.12.2018 pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia
slobody v trvaní 4 mesiace, výkon ktorého súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
12 mesiacov. Podľa výpisu z evidencie priestupkov sa obžalovaný opakovane dopúšťa páchania

priestupkov, a to zväčša na úseku dopravy. V mieste trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený kladne.

Prokurátor v záverečnej reči vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhol uznať vinu v zmysle podanej
obžaloby a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s probačným
dohľadom s tým, aby bola obžalovanému uložená povinnosť v rámci probačného dohľadu nahradiť

poškodenej strane škodu vo výške 37.556 eur. Trest prokurátor navrhol uložiť ako súhrnný, a to vo
vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Michalovce sp. zn. XT/XXX/XXXX.

Nakoľko sa obžalovaný hlavného pojednávania nezúčastnil, právo prednesu záverečnej reči a
posledného slova nevyužil.

Objektívna stránka trestného činu je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu,
pričom pozostáva z konania (protiprávneho konania páchateľa), následku a príčinného vzťahu medzi
konaním a následkom. Je v podstate definíciou toho - ktorého trestného činu, popisuje trestný čin a tým
ho zároveň aj odlišuje od ostatných trestných činov. Od subjektívnej stránky sa odlišuje tým, že popisuje

znaky, ktoré existujú v objektívnej realite, ktoré sú postrehnuteľné aj iným osobám ako páchateľovi a
ktoré menia určité vzťahy vo vonkajšom svete; naproti tomu subjektívna stránka popisuje okolnosti,
ktoré sú „vo vnútri“ páchateľa a nie sú postrehnuteľné inými osobami, avšak ktoré je možné zistiťpráve zo spôsobu spáchania trestného činu, t.j. najmä z konania páchateľa vo vonkajšom svete a ním
spôsobeného následku.

Pri trestnom čine podvodu objektívna stránka zahŕňa jednak to, že páchateľ uvedie niekoho do omylu
alebo využije niečí omyl (konanie), že táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu
(príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), že touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku malá
škoda (následok vo forme škody) a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí (následok vo forme
obohatenia).

Konaním je vo všeobecnosti prejav vôle človeka vo vonkajšom svete. Na trestnoprávne relevantné
konanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo „patrilo“ subjektu a aby ho tento subjekt aj prejavil vo
vonkajšom svete. Je nevyhnutné, aby tento prejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty (objektívnej
stránky) konkrétneho trestného činu.

Pokiaľ sa týka konania ako znaku objektívnej stránky trestného činu podvodu, základná skutková
podstata pozná dve formy protiprávneho konania, teda konaním pri trestnom čine podvodu je uvedenie
iného do omylu - aktívne konanie vo vzťahu k mýliacej sa osobe; páchateľ sám uvádza inej osobe
nepravdivé skutočnosti alebo zatajuje pravdivé skutočnosti a druhou formou je využitie omylu iného -
pasívne konanie vo vzťahu k mýliacej sa osobe.

Spúšťacím mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo využívanie
omylu iného, pretože len v prípade, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti
s omylom inej osoby, môže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Omyl je rozpor predstavy so
skutočnosťou. Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje, aby

páchateľ vedel o tom, že uvádza iného do omylu, teda aby vedel, že skutočnosti, ktoré uvádza nie sú v
súlade so skutočnosťou, pričom súčasne musí mať určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí
byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Musí byť objektívne zistiteľné, že
osoba, ktorá mala uvádzať nepravdivé informácie inej osobe, skutočne neuvádzala pravdivé informácie.

Omyl je akákoľvek predstava, ktorá sa nezhoduje so skutočnosťou, pričom uvedenie do omylu nie je
podmienené úskočnosťou a osobitnou záludnosťou, stačí len obyčajné nepravdivé tvrdenie, ktorého
nepravdivosť nie je možné na prvý pohľad a bez predchádzajúceho pátrania poznať a ktoré je spôsobilé
vyvolať nesprávnu predstavu a vzbudiť vieru v pravdivosť u oklamanej osoby.

Do omylu možno uviesť (ako aj využiť niečí omyl) len fyzickú osobu. Právnická osoba koná navonok
v omyle, keď je do omylu uvedený jej štatutárny orgán, príp. jej zástupca, resp. jej zamestnanec, ak
v konkrétnom prípade môže konať v mene právnickej osoby (svojho zamestnávateľa). Musí ísť teda o
takú fyzickú osobu konajúcu v mene právnickej osoby, ktorej činnosť v dôsledku omylu je v príčinnej
súvislosti so vznikom škody a s obohatením sa páchateľa alebo inej osoby

K príčinnému vzťahu medzi konaním a následkom pri trestnom čine podvodu súd uvádza, že za trestný
čin podvodu je možné považovať len také protiprávne konanie, ktorým bol tento následok na majetku
spôsobený práve v dôsledku uvedenia do omylu alebo využitia omylu iného. Aby mohlo ísť o naplnenie
všetkých znakov trestného činu podvodu je nevyhnutné, aby škoda na cudzom majetku a obohatenie

iného mali základ (príčinnú súvislosť) práve „v podvodnom konaní“ páchateľa.

NásledkomtrestnéhočinupodvodusarozumieporušeniealeboohrozeniezáujmuchránenéhoTrestným
zákonom, podvodným konaním útočí páchateľ na cudzí majetok. Obohatením sa je potrebné rozumieť
neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného, toto je opakom škody, ktorá vzniká

na inom majetku. Výška obohatenia sa nemusí rovnať spôsobenej škode. Obohatenie je základným
znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu, nevyžaduje sa však jeho minimálna určitá výška,
obohatenie však musí byť neoprávnené, musí byť protiprávne.

Subjektívna stránka trestného činu podvodu zahŕňa znaky vnútorné, týkajúce sa psychiky páchateľa.

Najvýznamnejším z týchto psychických vzťahov páchateľa je zavinenie, ktoré je podmienkou trestnej
zodpovednosti pri všetkých trestných činoch, je obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného
činu. Zavinenie vyjadruje vnútorný psychický vzťah páchateľa k určitým skutočnostiam, ktoré zakladajú
trestný čin, vyjadruje psychický vzťah páchateľa k zamýšľanému následku, zavinenie je vybudovanéna vedomostnej zložke a vôľovej zložke a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom
skutkovej podstaty trestného činu.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu je kľúčovým
preukázanie úmyslu páchateľa. K naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nie je totiž dostatočné
následok len spôsobiť, ale je nevyhnutné ho aj zaviniť.

Skutková podstata trestného činu podvodu vyžaduje úmyselné zavinenie, ktorým zavinením musia

byť pokryté všetky znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Ak by úmyselné
zavinenie nebolo dané čo i len k jednému znaku základnej skutkovej podstaty, nemožno vyvodiť
trestnú zodpovednosť za spáchanie trestného činu podvodu. okolnosti subjektívneho charakteru možno
spravidladokazovaťlennepriamozokolnostíobjektívnejpovahy,zktorýchsadápodľazásadsprávneho
(logického) myslenia usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených
Trestným zákonom, pričom záver o subjektívnej stránke trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti,

ktoré nastali až po spáchaní trestného činu.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods. 12
Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti, tak
ako boli pri zachovaní totožnosti skutku uvedené v obžalobe, sa stali.

Skutková podstata trestného činu podvodu nie je svojou povahou odkazovacou, ani blanketnou normou,
preto trestnosť činu priamo nepodmieňuje porušením konkrétneho zákona a pokiaľ v popise skutku
je uvedený odkaz na právny predpis, prípadne aj na iné skutočnosti, ktoré pre posúdenie konania
páchateľa ako trestného činu nie sú nevyhnutné, ide len o podrobnejšie vymedzenie skutkových

okolností, za ktorých k podvodnému konaniu došlo. V skutku uvádzané právne predpisy alebo ďalšie
skutočnosti netvoria hmotnoprávnu podmienku skutkovej podstaty podľa jej vyjadrenia v zákone ako je
to u blanketných alebo odkazujúcich skutkových podstát, pretože trestný čin podvodu v zmysle takéhoto
triedenia patrí medzi tzv. bežné skutkové podstaty .

Teda súd na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že obžalovaný
O.. R.Í. E. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej, aj po stránke objektívnej, na
základe čoho ju súd uznal vinným zo skutku tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. K takémuto
konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré

preukazujú spáchanie žalovaného skutku.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio
( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,

vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Berúc do úvahy vyššie uvedené potom súd za primeraný a zodpovedajúci účelu trestu považoval u
obžalovaného trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov pričom súd mal
súčasne za to, že sú splnené podmienky pre to, aby súd výkon trestu podmienečne odložil za súčasného

uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe a to berúc do úvahy jednak
osobu obžalovaného ako páchateľa ako aj okolnosti prípadu. Po vyhodnotení všetkých týchto okolností
mal potom súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného ako páchateľa
výkon trestu odňatia slobody teda nie je nevyhnutný. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Súd u obžalovaného
zistil dve poľahčujúce okolnosti a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm.
j/ Tr. zák.) a zároveň sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm.
l/ Tr. zák.). Súd u obžalovaného zistil tiež jednu priťažujúcu okolnosť a to že obžalovaný spáchal viac
trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Súčasne súd pri povolení podmienečného odkladu s probačným

dohľadom určil skúšobnú dobu, keď za primeranú a takú, po ktorú je potrebné sledovať správanie
sa obžalovaného, považoval súd skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Súd zároveň obžalovanému uložil
povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve. Takto uložený trest spolu s uloženou povinnosťou je podľa názoru súdupre obžalovanú dostatočný, primeraný, zodpovedá záujmu spoločnosti na jej ochrane i na prevýchove
páchateľa trestnej činnosti a zároveň je nevyhnutný na dosiahnutie výchovného účelu aj z pohľadu
individuálnej a generálnej prevencie.

U obžalovaného O.. E. boli splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k vyššie
uvedenému odsúdeniu Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. XT/XXX/XXXX, keďže posudzovaný
skutok bol spáchaný skôr, ako bolo predmetným súdom prvého stupňa vyhlásené vo veci vedenej pod
sp. zn. 3T 126/2018 odsudzujúce rozhodnutie pre iný jeho trestný čin. Keďže súd obžalovanému uložil

súhrnný trest odňatia slobody obligatórne zrušil tiež výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu
Michalovce sp. zn. XT/.XXX/XXXX zo dňa 29.10.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V ostatných
častiach tento trestný rozkaz ostáva nezmenený.

Poškodená strana Spoločenstvo vlastníkov bytov ul. Č. I. XXXX/X, J., si v tomto trestnom konaní riadne

a včas uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej jej posudzovanou trestnou činnosťou obž. O.. E..
Nakoľko súd nemal pochybnosti o výške uplatnených nárokov, uložil obžalovanému povinnosť nahradiť
vyššie uvedenej poškodenej strane spôsobenú škodu vo výške 37.556 eur.

Sprihliadnutímnavšetkyhoreuvedenéskutočnosti,akoajcitovanézákonnéustanovenia,bolopotrebné

vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.