Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8P/167/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321202045
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8321202045.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého

L. Ž., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné, dieťa rodičov - otca D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., A. XX, Z. Q. J. a matky F. Ž., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, právne zastúpenej JUDr. Júliusom Kvetanom, advokátom, Štefánikova 17,
Humenné, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 17C/162/2009-141 zo dňa 27.05.2015 tak, že z v y
š u j e výživné na mal. L. Ž., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80,-- eur mesačne na sumu 160,-- eur mesačne,
ktoré bude otec poukazovať matke vždy do 1. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozhodnutia.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdu bol doručený návrh matky podaný prostredníctvom jej právneho zástupcu, ktorým navrhla, aby
bol otec zaviazaný prispievať výživným v rozsahu po 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred do rúk matky a aby nedoplatok na výživnom platil v mesačných splátkach spolu s bežným
výživným a aby žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania. Návrh bol odôvodnený tým,
ženaposledybolorozhodovanévrozhodnutíourčeníotcovstvavroku2013,vktoromboloteczaviazaný
prispievať na výživu sumou po 80,- eur mesačne, s vypočítaným dlhom otca od narodenia dieťaťa vo

výške 4 160,- eur, pričom takto určená výška vyživovacej povinnosti vychádzala z vtedajších príjmových
a majetkových možností rodičov a potrieb dieťaťa, ako aj z cien tovarov. Otec takto určené výživné
neplatí, preto bolo podané trestné oznámenie na otca, ale bezúspešne. Výživné bolo vymáhané cez
centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže so záverom, že otec je údajne bez pracovného
pomeru. Návrh bol ďalej odôvodnený aj tým, že matka bola zamestnaná v období od 24.4.2021 do
7.6.2021 v Českej republike, v súčasnej dobe je vedená na úrade práce, pričom si intenzívne hľadá
prácu, ale bez úspechu. Matka žije u rodičov v obci A. a syn je žiakom šiesteho ročníka základnej školy.

Počas školského roka mu matka kúpila vetrovku v hodnote 40,- eur, čižmy s nohavicami v hodnote 58,-
eur. Zakupovala mikiny, trička, ponožky v hodnote spolu 33,- eur, spodné prádlo, tielka tie boli v hodnote
31,- eur, tepláková súprava v sume 30,- eur, prezúvky a čiapka v hodnote 13,- eur, rukavice, šál, čiapka,
botasky na telesnú výchovu v sume spolu 30,- eur.
Matka ďalej zabezpečuje zošity, linkované, čisté a výkresy veľké a malé v hodnote 19,- eur, peračník,
farebné papiere, farbičky, vodové farby, ceruzky a sadu štetcov spolu v hodnote 41,- eur aj ostatné
školské pomôcky, napr. kružidlá a pravítka, kalkulačka v hodnote 36,50 eur. Matka zabezpečuje aj

anglické knihy a pracovné zošity v cudzom jazyku aj pomôcky na matematiku vo výške 65,- eur. Výdavky
na hygienu mesačne predstavujú 15,- eur mesačne, internet 12,- eur a dobíjanie kreditu 4,- eurá
mesačne. Matka zvláda zabezpečovať starostlivosť o syna len vďaka spolužitiu so svojimi rodičmi.Otec sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 19.11.2021, v ktorom uviedol, že so zvýšením
nesúhlasí, lebo už roky poberá sociálne dávky a žije z existenčného minima a nie je schopný platiť ani
doteraz určených 80,- eur mesačne, lebo je dlhodobo chorý a uviedol, že má ďalšie deti, na ktoré tiež

nemôže platiť výživné a uviedol, že sa pojednávania nezúčastní, lebo si nemôže dovoliť cestu aj nocľah
a ani nie je očkovaný, pričom by sa musel podrobiť karanténe (súdu zaslal listinné dôkazy v cudzom
jazyku).

2. Na pojednávaní konanom dňa 15.12.2021 matka uviedla, že o možnosti požiadať o zvýšenie

výživného nevedela, rovnako nevie o tom, žeby mal otec ďalšie deti. Jej príjem je prídavok na dieťa a
poberá aj náhradné výživné, priznané v súdnom konaní vo výške 80,- eur a bola jej priznaná dávka v
hmotnej núdzi, ktorú bude poberať vo výške 68,- eur. Po rozvode rodičov zostala žiť so svojou matkou,
ktorej pomáha zaplatiť elektrinu a táto minulý mesiac bola vo výške 100,- eur a poskytuje matke peniaze
aj na stravu, vo výške ktorú neuviedla. Sudkyňa na tomto pojednávaní zisťovala, aký je zdravotný
stav dieťaťa, ku ktorému matka uviedla, že do tretieho ročníka nosil okuliare a teraz má absolvovať

preskúšanie očí o čom doloží potvrdenie, ďalej je syn astmatik a opakovane má problémy s prieduškami.
Má predpísaný Spiromon, užíva Magne B6 a syn má mať problémy aj so srdiečkom. Matka uviedla, že
má smolu na zamestnanie, lebo sa jej nedarí nájsť prácu, ktorá by ju uživila. Na pojednávaní konanom
dňa 01.02.2022 právny zástupca matky uviedol, že otec od podania návrhu na súd neprispel na výživu
syna žiadnou sumou a nakoľko matka je poberateľkou náhradného výživného, žiada priznať výživné od

právoplatnosti rozhodnutia.

3.Podľa§62odsek1a2Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov.

4. Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

5. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

6. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

8. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

9. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery. Výživné je možné

zmeniť v prípade zmeny pomerov, ktoré môžu nastať tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletých
detí. Na strane dieťaťa dochádza k zmene pomerov pomerne často. Základná zmena sa týka veku
dieťaťa. Je prirodzené, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú aj náklady na jeho výchovu a výživu.

10. Vdanomprípadebolanaposledyurčovanávyživovaciapovinnosťvrozhodnutítohto súduvedeného

pod č.k. 17C/162/2009-141 dňa 27.05.2013, v ktorom bolo určované otcovstvo k maloletému. V tom
čase bol otec nezamestnaným a to po dobu 4 až 4,5 roka a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške
640,- eur. V období, kedy súd rozhodoval o určení otcovstva k maloletému dieťaťu od 31.08.2009 do
vyhlásenia rozhodnutia dňa 27.05.2013, matka bola príležitostne zamestnanou v čase od 01.06.2008do 30.11.2009, od 23.04.2012 do 02.05.2012 a od 01.02.2013 do 27.02.2013 bola matka zamestnanou
s vymeriavacím základom vo výške 131,- eur a aj v tomto období poberala prídavok na dieťa. Dnes
je matka znova nezamestnanou, poberá rodičovský príspevok vo výške 25,- eur, náhradné výživné vo

výške 80,- eur a dávku v hmotnej núdzi vo výške 68,- eur, teda súd konštatuje, že zmena pomerov na
strane matky nenastala, lebo je bez pracovného pomeru a jej príjem je takmer rovnaký ako pri ostatnom
posudzovaní v predchádzajúcom konaní. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliadal na skutočnosť,
že matka od narodenia zabezpečuje starostlivosť o svoje jediné dieťa, za pomoci svojej matky. Na strane
maloletého došlo k zmene pomerov v tom, že v čase ostatného posudzovania v roku 2013 bol vo veku

4 rokov, dnes je žiakom základnej školy - je siedmak a má výdavky s jeho vekom a štúdiom súvisiace,
ktoré matka uvádzala v návrhu na zvýšenie výživného. Ide o výdavky bežné, primerané veku a potrebám
dieťaťa. K zdravotnému stavu súd konštatuje, že matka má náklady na okuliare, dieťa je sledované pre
astmu a matka uvádzala, že má aj problémy so srdiečkom, teda súd konštatuje, že pomery na strane
dieťaťa sú zmenené a matka má vyššie výdavky oproti výdavkom v čase ostatného posudzovania. Otec
v čase posledného posudzovania bol 4 - 4,5 roka bez pracovného pomeru a poberal dávku vo výške

640,- eur. Z dokladov predložených otcom, ktoré neboli predložené predpísaným spôsobom, lebo boli v
cudzom jazyku, súd vlastným prekladom zistil, že otec je stále bez pracovného pomeru, poberá dávku
vyplácanú agentúrou pomoci. K svojmu zdravotnému stavu doložil potvrdenie o tom, že trpí spánkovým
apnoe a lieči sa aj na hypertenziu. Z potvrdenia na č.l. 52 vyplynulo, že otec má deti F. L.Ú., narodenú
v roku 2004, F. L., narodenú v roku 2006 a F. L., narodeného v roku 2008, teda ide o deti, ktoré boli

narodené skôr ako L., narodený v roku 2009, teda ich narodenie bolo zohľadnené pri určení posledného
výživného.

11. Podľa čl. 6, zák. č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd postupuje
v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia

skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

Súd upozorňuje na slovné spojenie „v súčinnosti s účastníkmi konania“, ktoré vo vyššie uvedenej
zásade konania upraveného CMP neznamená nič iné, než povinnosť účastníkov konania (s výnimkou
maloletého dieťaťa) preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré títo účastníci konania dokážu zabezpečiť.

Povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci aj bez dôkaznej aktivity plnoletého účastníka konania totiž končí
tam, kde by sa táto povinnosť súdu mohla dostať do kolízie s oprávneným záujmom dieťaťa a právom
účastníka na nestranný súd.

Podľa prvej vety čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie

federálneho ministerstvo zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uverejnené
pod č. 209/1992 Zb.), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu.

Rešpektujúc ústavné právo účastníka konania na nestranný súd (čl. 46 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 ústavy
SR) a jeho právo na spravodlivé súdne konanie uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, súd nemôže a nemá „napomáhať“ plnoletému účastníkovi konania uniesť
dôkazné bremeno jeho vlastných tvrdení.

Podľa čl. 2 ods. 1 CMP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom

na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.

12. I keď si navonok povinnosť súdu vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, s princípom
rovnosti účastníkov konania pred súdom a z toho plynúcim ich právom na nestranný súd vzájomne
konkurujú, ľudské právo na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1

Ústavy SR premietnuté do základných princípov Civilného mimosporového poriadku v ustanovení čl. 2
ods.1, je vyšším princípom a preto oprávnenie súdu vykonať aj dôkazy, ktoré (plnoletí) účastníci konania
nenavrhli možno realizovať iba v rozsahu, v ktorom neohrozuje rámec vyššie uvedených hodnôt.13. Súd síce aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania; ak je však
účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme - bez ohľadu na záujem iných
účastníkov konania.

Súd nemôže nahrádzať dôkaznú aktivitu plnoletého účastníka, pokiaľ ten neposkytne súdu
predpokladanú súčinnosť doložením listinných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia- najmä ak záujem
takéhoto účastníka je v rozpore so záujmom dieťaťa na čo najväčšom rozsahu vyživovacej povinnosti
biologického rodiča voči nemu.
Záujmom mal. dieťaťa o právach a povinnostiach, ku ktorému súd konal je nesporne urýchlené

rozhodnutie o vyživovacej povinnosti biologického rodiča voči nemu.
Podľa čl. 12 CMP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb.
Postup súdu podľa vyššie uvedených zásad znamená, že súd zistí skutkový stav za „súčinnosti
účastníkov konania“ v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci v lehote

predpokladanej vyššie citovaným princípom konania.

14. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd nepozná vzdelanie otca ani jeho majetkové pomery, ktoré súdu
nepreukázal, ale na strane dieťaťa došlo k zmene pomerov, pričom dieťa je na výživu od svojich rodičov
odkázané, preto súd otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou v rozsahu 160,- eur, lebo takýto

rozsah súd považuje primeraný potrebám dieťaťa. Nakoľko právny zástupca uviedol, že matka poberá
náhradné výživné od štátu, preto si uplatnil nárok od právoplatnosti rozhodnutia.

15. Podľa § 23 Civilného mimosporového poriadku ods.1, konanie sa začína na návrh. Podľa ods. 2,
ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu

súd vydá uznesenie.

16. Podľa § 40 Civilného mimosporového poriadku súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť
viac, než čoho sa domáhajú aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Sporové konanie je
ovládané dispozičnou zásadou, v súlade s ktorou je súd viazaný žalobou. Táto zásada sa uplatní

aj v konaniach mimosporových, avšak výhradne len v tých prípadoch, keď konanie možno začať aj
bez návrhu. V intenciách čl. 5 Civilného mimosporového poriadku je prelomená dispozičná zásada v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Zároveň je uvedené prejavom vyšetrovacieho princípu,
keď súd musí z úradnej povinnosti vyšetrovať skutočný stav veci. Týmto vstupuje do popredia aj princíp
zakotvený v čl. 1, s ktorým prejednávanie a rozhodovanie o niektorých veciach nie je len v rukách a v

záujme účastníkov, ale naopak, je tu prítomný verejný záujem štátu. V konaniach, ktoré možno začať
aj bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom účastníkov uvedených v návrhu na začatie konania. Súd tak
nie je viazaný navrhovanou výškou výživného vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pričom pre
aplikáciu tejto zásady nie je rozhodujúce, či sa konanie začalo na návrh účastníka konania, alebo sa
začalo vydaním uznesenia o začatí konania podľa § 23 ods. 2CMP. Postačuje, že konanie sa môže

začať aj bez návrhu.

17. Výrok rozhodnutia preto neobsahuje súčasne aj zamietavý výrok, lebo z výroku samotného
rozhodnutia je zrejmé, ako súd rozhodol inak od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého

do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.