Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 14, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010356
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6719010356.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného O.. E. J., stíhaného
pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa
15. februára 2022, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
5T/94/2019 zo dňa 23.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/94/2019 zo dňa 23.11.2020 bol obžalovaný O.. E. J.
podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn.
1Pv151/17/6611zodňa12.06.2019preprečinneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§277ods.1Tr.zák.
a prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v bode 1./
registrovanej ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty podal na Daňový úrad Banská Bystrica,
pobočka Zvolen dňa 28. 12. 2015 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2015 s uvedenou sumou vlastnej daňovej povinnosti 13.708,61 Eur, v rámci ktorej suma
666,67 Eur predstavuje daň z pridanej hodnoty, uhradenú dňa 03. 11. 2015 formou prevodu na bankový

účet uvedenej spoločnosti, z titulu vystavenej faktúry č. 50019 zo dňa 30. 09. 2015 na sumu 4.000,-
Eur spoločnosti MERKAVA s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 389 977,
ktorú po lehote splatnosti zadržal a neodviedol Daňovému úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen,
čím štátnemu rozpočtu SR v zastúpení Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen spôsobil
zníženie príjmov o sumu 666,67 Eur,

v bode 2./
registrovanej ako mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty podal na Daňový úrad Banská Bystrica,
pobočka Zvolen daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec až jún 2015
s uvedenou sumou vlastnej daňovej povinnosti celkovo vo výške 34.253,44 Eur, ktorú po splatnosti v
období od 27. 04. 2015 do 27. 07. 2015 nezaplatil, hoci uvedená spoločnosť bola schopná túto uhradiť
za mesiac marec 2015 vo výške 1.405,16 Eur - celá suma vlastnej priznanej daňovej povinnosti, za

mesiac apríl 2015 vo výške 2.990,- Eur - celá suma vlastnej priznanej daňovej povinnosti, za mesiac
máj 2015 vo výške 20.125,20 Eur - celá suma vlastnej priznanej daňovej povinnosti a za mesiac jún
2015 vo výške 3.312,- Eur - časť sumy vlastnej priznanej daňovej povinnosti, čím štátnemu rozpočtu
SR v zastúpení Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen spôsobil zníženie príjmov o sumu
celkovo 27.832,82 Eur,

podal na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen daňové priznanie k dani z príjmu právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2014 s uvedenou sumou vlastnej daňovej povinnosticelkovo vo výške 960,- Eur s daňovou licenciou na úhradu, splatnej dňa 30. 06. 2015, ktorú po splatnosti
nezaplatil, hoci uvedená spoločnosť bola schopná túto uhradiť, čím štátnemu rozpočtu SR v zastúpení
Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Zvolen, spôsobil zníženie príjmov o sumu celkovo 960,-

Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen.

Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že prokurátorka nesúhlasí s rozhodnutím súdu
o vine obžalovaného Ing. E. J. s odôvodnením, že aj po vykonanom dokazovaní má za to, že bolo
dostatočne preukázané, že konaním obžalovaného zákonné znaky žalovaných prečinov boli naplnené.
Súd podľa jej názoru vyhodnotil jednotlivé okolnosti prípadu jednostranne v prospech obžalovaného.

Súd pri hodnotení dôkazov ustálil, že konaním obžalovaného O.. E. J. neboli naplnené zákonné znaky
skutkových podstát predmetných trestných činov. Domnieva sa, že napriek objasneniu trestnej činnosti
obvineného v potrebnom rozsahu neboli zistené skutočnosti náležite vyhodnotené. V tejto súvislosti
prokurátorka poukázala na výpoveď obžalovaného O.. E. J., ktorý napádal vypracovaný znalecký
posudok O.. C. R. spolu s doplnkami, ktorý trpí viacerými nedostatkami, pretože táto hodnotila dôkazy,

riešila právne otázky a uvádzala špekulatívne domnienky nad rámec zadania.

Ďalej vo veci boli vypočuté aj svedkyne poškodené - O.. Z. S. z Daňového úradu Banská Bystrica -
pobočka Zvolen a O.. R. P., ktorá vypovedala, že daňový subjekt mal neuhradené dane ku dňu podania
trestného oznámenia, odvtedy sa ešte zvýšil nedoplatok, ktorý ku dňu hlavného pojednávania bol na

DPH vo výške 207.844,18 Eur, na dani z príjmov 207.318,54 Eur a ešte bol aj nedoplatok na dani z
motorových vozidiel za rok 2017 vo výške 135,14 Eur, teda spolu celkovo vo výške 416.780,37 Eur. V
tomto smere prokurátorka poukázala na zadovážený znalecký posudok č. 7/2017 z odboru ekonómie
a manažmentu, odvetvia účtovníctva a daňovníctva O.. C. R., ktorý bol oboznámený na hlavnom
pojednávaní. Týmto znaleckým posudkom bola posúdená schopnosť spoločnosti SUPERWINCH -

navijáky, gps, s.r.o., platiť vzniknuté daňové povinnosti na skúmanej DPH za predmetné zdaňovacie
obdobia a vzhľadom k stavom dostupných finančných prostriedkov zisteným podľa účtovných záznamov
spoločnosti a so zohľadnením chronologického sledu dátumov splatnosti, z platnej sumy a zisteného
kumulatívneho súčtu možných úhrad všetkých daní skúmaných v predmetnom znaleckom posudku,
znalkyňa O.. C. R. skonštatovala, že spoločnosť bola schopná s jej dostupnými finančnými prostriedkami

uhradiť časť vzniknutých odvodových povinností na skúmanej DPH za predmetné zdaňovacie obdobia
kalendárne mesiace marec 2015 až december 2016, a to mohla uhradiť časť DPH vo výške súhrnne
27.705,04 Eur, v tom - celú sumu VDP na DPH za marec 2015 vo výške 1.405,16 Eur, za apríl 2015
vo výške 2.990,- Eur, za máj 2015 vo výške 20.125,20 Eur a časť VDP na DPH za jún 2015 vo výške
3.184,68 Eur, pričom v dňoch splatnosti odvodových povinností bol zistený stav dosiahnutých finančných

prostriedkov vždy vyšší ako splatná suma DPH za každý z uvedených mesiacov.

Posudzovaná bola aj schopnosť spoločnosti platiť daňové povinnosti na DPPO za predmetné
zdaňovacie obdobia a tu bolo zistené, že prihliadajúc k stavom dostupných finančných prostriedkov
zisteným podľa účtovných záznamov spoločnosti s so zohľadnením chronologického sledu dátumov

splatnosti, splatnej sumy a zisteného kumulatívneho súčtu možných úhrad všetkých daní skúmaných
v posudku, bolo konštatované, že spoločnosť bola schopná s jej dostupnými finančnými prostriedkami
uhradiť časť vzniknutých daňových povinností na skúmanej DPPO za roky 2014 a 2015, a to časť v
sume 960,- Eur - spoločnosť mohla uhradiť celú sumu DPPO za rok 2014 v uvedenej výške. V deň
splatnosti, t. j. dňa 30.06.2015 boli spoločnosti dostupné finančné prostriedky v sume vyššej ako bola

vzniknutá daňová povinnosť na DPPO za rok 2014 a boli vyššie aj ako kumulatívny súčet možných úhrad
skúmaných daní so splatnosťou pred týmto dátumom.

Znalkyňou O.. C. R. po vykonanej daňovej kontrole a doplnení podkladov obvineným bolo vypracované
doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 7/2017 z dôvodu, že mali byť posúdené aj do času spracovania

znaleckéhoposudkuneznámeskutočnosti.Znalkyňakonštatovala,žepopodanípôvodnéhoznaleckého
posudku boli vykonané viaceré opravy účtovníctva spoločnosti za roky 2014 až 2016, a to dodatočným
zaúčtovaním prípadov do účtovných kníh za príslušné účtovné obdobie. Dodatočne boli zaúčtované do
hlavnej knihy za rok 2015 prípady výdavkov peňazí v hotovosti a bolo zaúčtované zníženie kapitálovýchvkladov - 3 prípady vyplatením peňazí v hotovosti v sume v súhrne 15.000,- Eur a zvýšenie stavu
ostatných pohľadávok - 1 prípad vyplatení peňazí v hotovosti v sume 9.073,68 Eur na údajný účet
vrátenie dotácie, avšak z dostupných účtovných záznamov nebolo možné identifikovať skutočný účel

platby v tomto prípade. Ďalej boli dodatočne zaúčtované aj prípady odpisov záväzkov voči dodávateľom
a súvzťažne doúčtovania výnosov. Znalkyňa uviedla, že zistené opravy účtovníctva minulých rokov
2014 až 2015 a 2016 boli vykonané metodicky nesprávne - zaúčtovaním do už uzavretých účtovných
kníh po schválení účtovnej závierky, pričom mali byť vykonané v účtovnom období, v ktorom boli
chyby účtovníctva zistené, čiže v účtovných knihách za rok 2018. Spoločnosť vykonávala činnosť

pre celkovo 8 odberateľov a vyhotovila spolu 112 odberateľských faktúr, ktorými fakturovala cenu
za tieto služby. Ďalej znalkyňa uviedla priemernú mesačnú výšku fakturovaných tržieb z reklamných
služieb, pričom konštatovala, že odberatelia spoločnosti dlhodobo neuhrádzali pohľadávky a napriek
tomu spoločnosť dlhodobo a opakovane poskytovala reklamné služby úzkemu okruhu odberateľov. Tak
vznikli pochybnosti o reálnosti podnikania spoločnosti v analyzovanom období, a to najmä o tom, či
spoločnosť vykonávala reálnu podnikateľskú činnosť, za ktorú očakávala úhrady od odberateľov, alebo

uskutočňovala len pravdepodobné fiktívne daňové transakcie so zámerom, aby odberateľské obchodné
spoločnosti ako daňové subjekty dosiahli daňovú výhodu.
Podľa názoru prokurátorky obžalovaný svojim konaním popísaným vo výroku obžaloby naplnil zákonné
znaky žalovaných trestných činov, pretože vyčíslenú daň neodviedol a nezaplatil, hoci v prvom prípade
ju vybral a v druhom prípade mal na úhradu k tomu vo firme finančné prostriedky, o ktorých použití sám

rozhodoval. Domnieva sa, že nie je na mieste brať v úvahu len znalecký posudok resp. jeho zistenia
taký, ktorý bol zadaný obvineným ako objednávateľom a predložený do konania ako listinný dôkaz
a neprihliadať v celosti na znalecký posudok vypracovaný procesne v rámci trestného konania a tak
následne nebrať pri hodnotení dôkazov v úvahu výpoveď znalkyne pribratej do konania, ale naopak
znalkyne, ktorej zadanie uložil sám obvinený.

Prihliadajúc na vyššie uvedené prokurátorka zastáva názor, že súd mal pri hodnotení dôkazov brať v
úvahu nielen vyjadrenie obžalovaného a na jeho zadanie vypracovaný znalecký posudok O.. U. T., ale
aj súhrn všetkých získaných dôkazov produkovaných v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní,
vrátane výpovede samotného obvineného, výpovede svedkyne poškodenej O.. Z. S., svedkyne O.. R.

P., znalecký posudok O.. C. R. a jej výpoveď ako znalkyne, pričom posudok O.. U. T. mal byť braný v
úvahu len ako listinný dôkaz a jeho zhotoviteľka mala byť k veci vypočutá v inom procesnom postavení.

Krajskému súdu v Banskej Bystrici preto navrhla, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K podanému odvolaniu okresnej prokurátorky sa písomne prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril aj
obžalovaný O.. E. J..

Obhajoba obžalovaného po oboznámení sa s obsahom odvolania konštatovala, že prokurátorka

okresnej prokuratúry v podanom odvolaní opakovane uvádzala skutočnosti, ktoré už boli predmetom
dokazovania v súdnom konaní a s ktorými sa súd v rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal.
Domnieva sa, že sa nejedná o dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia
prvostupňového súdu.

Pokiaľ prokurátorka poukazovala na jednotlivé svedecké výpovede, tak z výpovedí svedkyne O.. Z. S. a
O.. R. P. bola zistená len výška daňových nedoplatkov zo strany daňového subjektu, pričom sa nejednalo
o skutočnosť, ktorá by mala na posúdenie viny obžalovaného podstatný vplyv.

Celá obžaloba je tak výlučne postavená na záveroch znaleckého posudku č. 7/2017 znalkyne O..

R., ako aj doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie
trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného bolo zodpovedanie otázky, či spoločnosť bola schopná
uhradiť splatnú daň ku konkrétnemu dátumu splatnosti jednotlivých daní. Z vykonaného dokazovania
pritom jednoznačne vyplynul záver, že spoločnosť v čase splatnosti jednotlivých daňových povinností
nedisponovala dostatkom peňažných prostriedkov na ich úhradu, čo bolo preukázané znaleckým

posudkom č. 9/2018 znalkyne O.. T., ako aj doplnkom č. 1 k tomuto znaleckému posudku, napokon
tiež znaleckým posudkom O.. R.. Správne prvostupňový súd vyhodnotil, že i znalecký posudok O.. R.
konštatoval nedostatok peňažných prostriedkov na úhradu daňových povinností.Prvostupňový súd v reakcii na argumentáciu obžaloby jednoznačne uviedol, že predmetom znaleckého
posudku nemalo byť posudzovanie schopnosti úhrady na základe kumulatívneho súčtu možných úhrad
všetkých daní, ako to vo svojom znaleckom posudku uviedla O.. R.. Napriek tomu okresná prokurátorka

v podanom odvolaní opakovane argumentovala týmito nesprávnymi závermi znalkyne O.. R., hoci súd
v odôvodnení svojho rozsudku presvedčivo vysvetlil, prečo je použitá metóda kumulatívneho súčtu
nevhodná pre posúdenie schopnosti spoločnosti plniť daňové povinnosti v čase splatnosti jednotlivých
daní.Rozhodujúcimbolozisťovaniepeňažnejlikviditykudňusplatnostijednotlivýchdaňovýchpovinností
a nie kumulatívne cez viacero účtovných období.

Aj ďalšie odvolacie námietky týkajúce sa účelu využitia finančných prostriedkov, hospodárskej činnosti
spoločnosti, účtovania jednotlivých prípadov do účtovných kníh, či posudzovania reálnosti fiktívnosti
daňových transakcií vychádzajú zo znaleckého posudku O.. R., hoci predmetné závery boli súdom
správne vyhodnotené ako hypotetické a špekulatívne, nepostačujúce na uznanie viny. Jednalo sa o
závery týkajúce sa právnych otázok, ku ktorým znalkyňa vôbec nebola oprávnená sa vyjadrovať.

Ďalej obhajoba za nedôvodnú považovala snahu okresnej prokurátorky rozlišovať medzi dôkaznou silou
znaleckých posudkov O.. R. a O.. T. na základe toho, že jeden z týchto posudkov bol vypracovaný
na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní, pričom vypracovanie druhého posudku si
obžalovaný sám objednal z pozície obvineného. Na nedostatky znaleckého posudku O.. R. obžalovaný

poukazoval už v priebehu prípravného konania, pričom tieto neboli odstránené, a preto v rámci obhajoby
nemal inú možnosť, ako sám požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku. Trestný poriadok
v § 144 ods. 2 výslovne pripúšťa aj obstaranie znaleckého posudku stranou trestného konania,
pričom nijakým spôsobom nerozlišuje znalecké posudky podľa toho, kto jeho vypracovanie zadal. Takéto
rozlišovanie navyše v aktuálnom systéme kontradiktórneho konania považuje obhajoba za absolútne

neprípustné.

Nie je preto dôvod, prečo by mal súd znalecký posudok O.. T. považovať len za listinný dôkaz a
znalkyňu vo veci vypočuť v inom procesnom postavení, ako je naznačené v odvolaní. Súd pritom
všetky predložené dôkazy, na ktoré okresná prokurátorka poukazovala v odvolaní podrobne a starostlivo

vyhodnotil, pričom dospel k správnemu záveru, že tieto nemôžu viesť k uznaniu viny obžalovaného.
Obhajoba preto navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietol.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomných dôvodov odvolania

a z tohto dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné
prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že na podklade vyčerpávajúceho referátu, ich
vyjadrenia a celej veci mu nič iné nezostáva, len konštatovať, že predmetný znalecký posudok znalkyne

R. je defektný a ďalej sa k nemu už ani nebude vyjadrovať, len podotkol, že v prípade, ak by bolo
začaté konanie voči tejto znalkyni, asi by už znalkyňou nebola. Ďalej poukázal na to, že prokurátorka
argumentovala v odvolaní skutkovými okolnosťami, ktoré boli nad rámec obžaloby. Z uvedeného dôvodu
navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že by chcel, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie
okresného súdu a odvolanie prokurátora zamietol.

KrajskýsúdvBanskejBystricinapodkladepodanéhoodvolaniavzmysle §317ods. 1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podala prokurátorka

odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie okresnej prokurátorky nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu umožnili
spravodlivé rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo

i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Prvostupňový súd podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.
1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené
alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.

V tomto smere zo spisového materiálu a napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd po
vykonaní dokazovania mal k dispozícii vo veci dva protichodné znalecké posudky, a to O.. C. R. znalecký
posudokč.7/2017adoplnokč. 1ktomutoznaleckémuposudku.Ďalejmalkdispozíciiznaleckýposudok
Ing. U. T. č 9/2018 a doplnok č. 1 k tomuto znaleckému posudku.

Zo znaleckého posudku č.7/2017 Ing. R. a v doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku v podstate
vyplynulo, že obchodná spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu daňových
povinností, pričom znalecký posudok bol vypracovaný v čase, kedy v obchodnej spoločnosti prebiehala
daňová kontrola, výsledkom ktorej bolo zistenie, že obchodná spoločnosť neúčtovala v súlade so
zákonom, preto muselo zo strany obchodnej spoločnosti dôjsť k oprave účtovníctva. Následne bol
vypracovaný dodatok č. 1 k znaleckému posudku, z ktorého vyplynulo, že v odpovedi na otázku č. 4 v

doplnku č. 1 znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že obchodná spoločnosť nebola schopná uhradiť
DPPO za zdaňovacie obdobia rokov 2014, 2015 a 2016.

Vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku a doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku prvostupňový
súd konštatoval, že pre správne posúdenie trestnej zodpovednosti mali byť v znaleckom posudku

posudzované schopnosti obchodnej spoločnosti uhradiť splatnú daň ku konkrétnemu dátumu splatnosti
jednotlivých daní, a nie posudzovať schopnosť úhrady na základe kumulatívneho súčtu možných
úhrad všetkých daní, čo aj vysvetlila znalkyňa O.. T. na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka daňovej
povinnosti na DPPO, k čomu sa vyjadrovala znalkyňa v odpovedi na otázku č. 2 v doplnení č. 1
znaleckého posudku, je potrebné konštatovať, že z odpovede v podstate nie je možné zistiť samotnú

odpoveďnastavfinančnýchprostriedkovobchodnejspoločnostivdňochsplatnostidaňovýchpovinností,
pričom znalkyňa v podstate v celej odpovedi riešila právne otázky, hypotetické konštrukcie ohľadne
hospodárskej činnosti spoločnosti a reálnosť/fiktívnosť daňových transakcií. Navyše ako potvrdila
znalkyňa O.. T., účet v banke bol blokovaný exekútorom, teda obchodná spoločnosť týmto účtom
nemohla disponovať. V podstate zo záverov znaleckého posudku č. 9/2018 O.. T. a najmä doplnku

k č. 1 k tomuto znaleckému posudku jednoznačne vyplynulo, že obchodná spoločnosť v čase splatnosti
priznanej DPPO daňovej licencie, nemala dostatočné množstvo finančných prostriedkov na účte a v
pokladni, ktoré by postačovali na úhradu daňovej povinnosti ani v jednom roku. Taktiež obchodná
spoločnosť nebola schopná vzhľadom na zostatok finančných prostriedkov v pokladni uhradiť splatnú
daň z pridanej hodnoty v rokoch 2016 a 2017(podrobnosti viď str. 6 až 8 napadnutého rozsudku).

Ďalej prvostupňový súd poukázal na ďalšie pochybnosti ohľadne znaleckého posudku O.. R., ktoré
vychádzajú aj zo správy Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré však vzhľadom na uplynutie subjektívnej
lehoty, nemohlo začať správne konanie proti znalkyni, ale ministerstvo v závere uviedlo, že znalkyňa
bola dôrazne upozornená na to, aby sa v budúcnosti vyvarovala obdobných nedostatkov - teda riešeniu
právnych otázok v znaleckom posudku, keďže podľa zistení ministerstva znalkyňa pri vypracovaní

znaleckého posudku porušila povinnosti v zmysle § 11 ods. 3 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom prvostupňový súd dospel k záveru, že uvedené
skutočnosti sú tak závažné dôvodné pochybnosti, ktoré nemôžu viesť k uznaniu viny obžalovaného, a

to bez akýchkoľvek dôvodných pochybností, práve naopak, súd po takto vykonanom dokazovaní nemal
inú možnosť, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, a to v zmysle § 285 písm. b) Tr. por., pretože
skutok nie je trestným činom. K takémuto záveru dospel prvostupňový súd na základe listinných dôkazov
znaleckého posudku č. 9/2018 a doplnku č. 1 k tomuto znaleckému posudku, pričom jediným dôkazom,
ktorý mal usvedčovať obžalovaného zo spáchania žalovaných trestných činov bol znalecký posudok č.

7/2017 a doplnok č. 1 k tomuto znaleckému posudku, ktoré ale súd vyhodnotil, tak ako je to uvedené
v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti aj odvolací súd sa stotožnil s týmto záverom
prvostupňového súdu a na základe vykonaného dokazovania musí konštatovať, že prvostupňový súd
správne za dôsledného rešpektovania zásady „in dubio pro reo“ oslobodil obžalovaného spod obžaloby
v zmysle § 285 písm. b) Tr. por.

Krajský súd sa potom v celom rozsahu stotožnil s prvostupňovým rozsudkom, a preto nemohol vyhovieť
odvolaniu prokurátora, naviac keď tento vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, okrem
tých, ktoré uvádzal už v priebehu prípravného konania, resp. hlavných pojednávaní na okresnom súde.Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.