Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 5, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200748
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816200748.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca CRIF -

Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh č. 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, zast. Havel, Holásek
& Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy č. 49, Bratislava, IČO: 36 856 584,
žalovaný J. J. nar. X.X.XXXX, bytom R. E., do XX.X.XXXX zastúpený Mgr. U. Y., ako opatrovníčkou,
Okresný súd V., o zaplatenie 1.390,62 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou zo dňa 25.1.2016, podanou prostredníctvom zástupcu domáhal sa proti žalovanému

zaplatenia 1.390,62 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.6.2008 medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola
uzavretá Zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného
účtu na menu: SKK. Dňa 19.6.2008 uvedené zmluvné strany uzavreli aj Zmluvu o vydaní a používaní
platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty, prostredníctvom ktorej žalovaný mohol
realizovať transakcie s peňažnými prostriedkami na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Slovenská sporiteľňa,

a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 mu poskytla povolené prečerpanie do výšky
900,- eur, a to oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 19.3.2010. Podľa § 1 ods.
3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, povolené prečerpanie na bežný
účet bolo vyňaté z pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, účinné od 1.8.2002, v zmysle dodatku č. 7 účinného
od 1.1.2008, Osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie a používanie
Elektronických služieb a platobných kariet účinné od 15.2.2008, Obchodné podmienky Slovenskej

sporiteľne pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní účinné od 1.7.2007 a Sadzobník poplatkov.
Slovenská sporiteľňa žalovanému umožnila čerpať úver tak, že realizovala jeho platobné príkazy na
prevod alebo výbery hotovosti a to aj v prípade, ak neexistovala jeho (žalovaného) pohľadávka voči
Slovenskej sporiteľni, a.s. z jeho účtu a ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v
prospech účtu žalovaného alebo vkladom v hotovosti na jeho účet. V zmysle zmluvy a jej súčastí boli
dohodnuté i ďalšie náležitosti: výška úverového rámca, úroková sadzba, splatnosť úrokov, konečná
splatnosť úveru, úrok z omeškania, úrok z prečerpania a iné platobné podmienky. Žalovaný sa zaviazal

úver splácať tak, že bol povinný splatiť pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. najneskôr v deň
konečnej splatnosti úveru, pričom pohľadávka v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou
započítania pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. proti pohľadávke žalovaného z jeho účtu, a to
vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z jeho účtu a v rozsahu v akom sa tieto pohľadávkykryjú. V zmysle zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok, Úverových podmienok bola dohodnutá
výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver vo výške 17,90% ročne, pričom bola platná
v deň podpisu zmluvy. Podľa zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok, Úverových podmienok

Slovenská sporiteľňa, a.s. bola oprávnená meniť výšku úrokovej sadzby. Žalovaný využil možnosť úver
čerpať, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a so splácaním sa dostal do omeškania.
Slovenská sporiteľňa, a.s. ho na túto skutočnosť upozornila a vyzvala na úhradu splatných záväzkov.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, jeho právny predchodca uplatnil právo zmluvu vypovedať
a požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. V zmysle Obchodných podmienok

výpoveď nadobudla účinnosť dňom jej doručenia a povinnosť žalovaného zaplatiť celý zostatok úveru
spolu s príslušenstvom vznikla bezodkladne po doručení výpovede. Slovenská sporiteľňa, a.s. v zmysle
čl. 10.3 Všeobecných obchodných podmienok považovala zásielku za doručenú v tuzemsku tretí deň
po jej odoslaní. Slovenskej sporiteľni, a.s. tak proti žalovanému vznikla pohľadávka na sumu 1.390,62
eur celkovo, ktorá pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 1.240,66 eur, z vyčísleného riadneho
úroku0,34eur,debetnéhoúrokuznepovolenéhoprečerpania80,87eurazákonnéhoúrokuzomeškania

68,75 eur, vyčíslených od prvého dňa omeškania. Predmetná pohľadávka sa nachádza vo výpise z
bankovej knihy jeho právneho predchodcu pod č. 1671, ktorá i preukazuje výšku postúpenej pohľadávky
ku dňu postúpenia.

3.Vpriebehukonaniasadostupnýmiprostriedkaminepodarilozistiťsúčasnémiesto pobytužalovaného,

preto mu uznesením č. k. 7C 14/2016-64 zo dňa 8.6.2016 (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku)
ustanovil opatrovníka v osobe Mgr. U. Y., vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Partizánske.

4. Podaním zo dňa 29.6.2016 Mgr. U. Y. uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu. Uviedla, že
odstúpením od zmluvy právnym predchodcom žalobcu došlo k zrušeniu Zmluvy o bežnom účte a

Zmluvy o povolenom prečerpaní k účtu, a tým k zániku zmlúv od začiatku a každý z ich účastníkov je
povinný vydať to, čo plnil. Na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu. Právny predchodca žalobcu sa najneskôr uplynutím
lehoty stanovenej v odstúpení od zmluvy na plnenie pohľadávky dozvedel o skutočnosti, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna premlčacia lehota na vydanie

bezdôvodného obohatenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žaloba bola podaná dňa 25.1.2016
a subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 22.2.2015. Podľa čl. 10 bod 3 Všeobecných obchodných
podmienok zásielka sa považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní. Žalovaný mal pohľadávku zaplatiť
v lehote 7 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy, t. j. do 22.2.2013.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok.

6. Právna úprava účinná od 1.7.2016 dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to
aj na začaté pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku.

7. Civilný sporový poriadok zaviedol nový terminologický pojem „procesný opatrovník“, ktorého
ustanovenie prichádza do úvahy, len za splnenia zákonom stanovených predpokladov (§ 69). Podľa
tohto zákona nie je možné fyzickej osobe ustanoviť opatrovníka, ak jej pobyt nie je známy. Dôvodom je
to, že Civilný sporový poriadok vychádza pri konštrukcii doručovania z prísnej fikcie doručenia.

8. S poukazom na uvedené skutočnosti, po dátume 1.7.2016 uznesenie o ustanovení opatrovníka
žalovanému stratilo účinnosť. Právne účinky úkonov opatrovníčky, realizované do 30.6.2016 však zostali
zachované. Podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke zverejnil oznámenie o podanej žalobe, pričom žaloba sa považovala za doručenú po 15 dňoch

od zverejnenia oznámenia a to aj vtedy, ak sa o tom ako adresát nedozvedel.

9. Žalovaný sa k žalobe písomnou formou nevyjadril.

10. Ďalšie písomnosti už súd žalovanému doručoval na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/ Civilného

sporového poriadku.11. Žalovaný sa na určený termín pojednávania nedostavil. Predvolanie mu bolo doručované na adresu
evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Písomnosť (č. l. 111) sa považuje za doručenú
dňom vrátenia nedoručenej zásielky.

12. Podaním zo dňa 20.6.2016 žalobca prostredníctvom zástupcu uviedol, že kontokorentný úver
(v bankovej terminológii nazývaný aj povolené prečerpanie) bol viazaný na bežný účet žalovaného.
Žalovaný mal možnosť čerpať predmetný úver až do výšky úverového rámca, počas platnosti zmluvy.
V prípade, ak sa na svojom bežnom účte dostal do mínusu (debetu), záväzkový vzťah sa riadil

ustanoveniamiprávnychpredpisovazmluvy.Každýmďalšímvkladomprevyšujúcimdebetnýzostatoksa
dostal do plusu a vzápätí ďalším čerpaním prevyšujúcim jeho vklady sa dostal do mínusu. Kontokorentný
úver sa spláca priebežne automatickým započítaním peňažných prostriedkov, ktoré boli pripísané na
kontokorentný účet. Splátkový kalendár pri kontokorentných úveroch sa nevytvára. Pohľadávka je bližšie
špecifikovaná v Transakčnej histórii. Jeho právny predchodca z dôvodu sústavného nepovoleného
prečerpania, ku dňu 19.2.2013 úver zosplatnil a následne ku dňu 26.3.2014 (deň pred podpisom Zmluvy

o postúpení pohľadávky) jednotlivé položky úveru odpísal. Istina vo výške 1.240,66 eur pozostáva
z celkových výberov žalovaným (iba v prípade, ak išiel s výberom do mínusu - debetu) plus úroky
plus poplatky mínus úhrady započítané na istinu. Výbery, ktoré realizoval predstavujú sumu 2.003,33
eur, celkovo. Úroky predstavujú sumu 348,82 eur, poplatky 50,77 eur, a celkové úhrady realizované
žalovaným 1.162,26 eur. Konečný výpočet žalovanej istiny je nasledovný: 2.003,33 eur plus 348,82 eur

plus 50,77 eur mínus 1.162,26 eur, t. j. 1.240,66 eur.

13. Podaním zo dňa 21.6.2016 žalobca, prostredníctvom zástupcu uviedol, že v dokumente označenom
„Odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 12.2.2013 jeho právny predchodca žalovanému zastavil poskytovanie
ďalšieho povoleného prečerpania, čo vyplýva i z jeho textu: „ ... pričom od tohto dňa už povolené

prečerpanie nebude poskytované a zároveň týmto banka vyhlasuje mimoriadnu splatnosť tohto
povoleného prečerpania“. Podľa jeho názoru, v súvislosti s týmto dokumentom takýto úkon nie je možné
posudzovať podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v takom prípade by bolo
posudzované len formálne pomenovanie konkrétneho dokumentu. Z obsahu zmluvy a Všeobecných
obchodných podmienok vyplýva zjavný zámer banky riadiť sa pri posudzovaní zmluvných vzťahov

Obchodným zákonníkom. V ďalšej časti podania zo dňa 21.6.2016 žalobca, prostredníctvom zástupcu
poukázal na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Uviedol, že keďže Obchodný zákonník
používa pojem „odstúpenie od zmluvy“, aplikácia Občianskeho zákonníka na tento právny vzťah je
neopodstatnená. Poukázal na komentár k Obchodnému zákonníku od Prof. JUDr. Oľgy Ovečkovej,
DrSc. a kol. s tým, že Obchodný zákonník s odstúpením od zmluvy spája účinky zániku záväzku

ex nunc, a povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy
o úvere nezaniká, a nemení sa na pohľadávku z bezdôvodného obohatenia. Podľa čl. IV., bod 2
zmluvy: „všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí“. Uviedol, že ak by súd aj napriek vyššie uvedenému

predmetný vzťah posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, poukázal na ustanovenie § 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka: „odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak“, a ďalej na ustanovenie § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka: „časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné

podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené“. Podľa čl. IV., bod
1 zmluvy: „majiteľ účtu vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými sú VOP, Sadzobník
a podmienky určené Zverejnením ...“. Podľa jeho názoru, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti,
predmetný právny vzťah nie je možné posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení s
aplikáciou dvojročnej premlčacej lehoty. Je potrebné ho posudzovať tak, že odstúpením od zmluvy

sa právny vzťah medzi jej účastníkmi ukončil ku dňu nadobudnutia účinnosti odstúpenia od zmluvy a
premlčacia lehota začala plynúť až v deň nasledujúci po tejto skutočnosti. Trojročná premlčacia lehota
začala plynúť najneskôr dňa 16.2.2013 a z tohto dôvodu ku dňu podania žaloby pohľadávka nemohla
byť premlčaná.

14. Podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí
taký dôkaz.15.§295Civilnéhosporovéhoporiadkupredstavujejednozustanoveníprelamujúcedispozičnýprincípv
civilnom procese, s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi ochranu jeho práv garantovaných hmotným právom.

16. V zmysle uvedeného ustanovenia zákona, súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov, ktoré sú prílohou žaloby a doplňujúcich podaní žalobcu.

17. Dňa 19.6.2008 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151
653 a žalovaným bola uzavretá Zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo

zriadenie bežného účtu bankou pre majiteľa účtu. Podľa čl. IV., bod 2 zmluvy všetky právne vzťahy
výslovneneupravenévzmluvesabudúriadiťpríslušnýmiustanoveniamiVOP,ktorésúsúčasťouzmluvy,
Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

18. Dňa 19.6.2008 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653
a žalovaným bola uzavretá Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, predmetom ktorej bolo vydanie

platobnej karty, na základe ktorej žalovaný mohol realizovať transakcie s peňažnými prostriedkami na
účte č. XXXXXXXXXX/XXXX.

19.PodľačastiC,bod9.1,bod9.2,bod9.3vetaprváObchodnýchpodmienokSlovenskejsporiteľne,a.s.
pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro podnikateľom, účinných

od 1.7.2007, banka dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie po splnení podmienok uvedených v bode
10.1 až do výšky stanovenej bankou podľa bodu 9.2. Po poskytnutí povoleného prečerpania banka
umožní dlžníkovi využívať povolené prečerpanie tak, že bude realizovať platobné príkazy dlžníka
na prevod alebo výbery hotovosti z účtu dlžníka a to aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova
pohľadávka voči banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v

prospech účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti na účet dlžníka. Banka v prípade, ak dlžníkovi poskytne
povolené prečerpanie, oznámi dlžníkovi oznámením poskytnutie povoleného prečerpania a stanoví v
tomto oznámení maximálnu výšku povoleného prečerpania, do ktorej dlžník môže povolené prečerpanie
využívať, výšku povoleného prečerpania banka stanoví najmä na základe zhodnotenia bonity dlžníka.
Banka je oprávnená kedykoľvek počas trvania povoleného prečerpania jednostranne zmeniť alebo

zastaviť povolené prečerpanie, a to napríklad na základe finančného správania dlžníka, zmeny alebo
zastavenie povoleného prečerpania sú účinné rozhodnutím banky a budú dlžníkovi oznámené. Podľa
časti C, bod 10.1 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a
povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro podnikateľom, účinných od 1.7.2007, na povolené
prečerpanie sa vzťahujú body 2.1 a 2.2 a to bez ohľadu na to, či bolo povolené prečerpanie

poskytnuté dlžníkovi ako privátnemu klientovi alebo mikro podnikateľovi, pričom tam, kde sa uvádza
pojem úver, rozumie sa ním na účely povoleného prečerpania povolené prečerpanie. Podľa časti
C, bod 11.1, bod 11.2 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov
a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro podnikateľom, účinných od 1.7.2007, dlžník je
povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý

sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v oznámení banky o
zastavení povoleného prečerpania. Pohľadávka banky je v čase do dňa konečnej splatnosti povoleného
prečerpania podľa bodu 11.1 splácaná formou započítania pohľadávky banky proti pohľadávke dlžníka
z účtu dlžníka, a to vždy v momente vzniku pohľadávky dlžníka z účtu dlžníka a v rozsahu, v ktorom
sa tieto pohľadávky kryjú.

20. Dňa 19.3.2010 Slovenská sporiteľňa, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653
žalovanému oznámila, že mu ponúka možnosť prečerpať sporožírový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX až
do výšky 900,- eur s tým, že o výšku povoleného prečerpania, resp. neskôr o jeho nevyčerpanú časť sa
zvýši jeho disponibilný zostatok na účte. V oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania je uvedené,

že pohľadávka z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna výška je 17,90%
ročne, typ premenlivá, a povolené prečerpanie sa poskytuje do 6.2.2056.

21. Z Transakčnej histórie vyplýva, že žalovaným realizované výbery predstavujú sumu 2.003,33 eur a
úhrady sumu 1.162,26 eur celkovo.

22. Dňa 12.2.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 zaslala
žalovanému podanie označené ako: Odstúpenie od zmluvy, z ktorého vyplýva, že týmto odstupuje od
Zmluvy o sporožírovom účte a od Zmluvy, na základe ktorej mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie kbežnému účtu č. 0373276325/0900, a to s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia, a že od tohto
dňa mu už povolené prečerpanie nebude poskytované.

23. Podľa bodu 10.3, bodu 10.5 veta druhá a tretia Všeobecných obchodných podmienok, účinných od
1.7.2007 pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí
deň po jej odoslaní, a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti
nedozvie alebo sa vráti zásielka ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela podľa
vlastného uváženia písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky. Klient je povinný

bezodkladne informovať banku o akejkoľvek zmene týchto údajov (i o adrese bydliska). V prípade, že
klient o takejto zmene banku neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú banke známu
adresu.

24. V Zmluve o bežnom účte a v Zmluve o vydaní a používaní platobnej karty je ako adresa žalovaného
uvedená: ul. P.. Na uvedenú adresu pôvodný veriteľ i zasielal odstúpenie od zmluvy.

25. Dňa 1.4.2014 pôvodný veriteľ písomne žalovanému oznámil, že Zmluvou o postúpení pohľadávok
č. 0346/2014/CE zo dňa 27.3.2014 pohľadávku z nepovoleného prečerpania na účte fyzickej osoby vo
výške 1.390,62 eur s príslušenstvom postúpil žalobcovi.

26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 19.6.2008, zákon sa nevzťahuje ani

na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou
iným spôsobom ako na kreditnú kartu, tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

28.Podľa§1ods.3zák.č.258/2001Z.z.vzneníúčinnomkudňu19.3.2010,zákonsanevzťahujeanina
úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným

spôsobom ako na kreditnú kartu, tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely
tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom
čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

29. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 19.6.2008 a aj ku dňu 19.3.2010,

pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých
bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu
mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o: a/
úverovom limite, ak je stanovený, b/ ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola
zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c/ postupe a spôsobe

zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto
prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej
sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

30. Kontokorentný úver (v bankovej terminológii nazývaný aj povolené prečerpanie) je viazaný na

bežný účet dlžníka. Spláca sa priebežne, automatickým započítaním peňažných prostriedkov, ktoré boli
pripísané na kontokorentný účet.

31. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá a druhá Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia

sa podľa predpisov občianskeho práva.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, dňa 19.6.2008 medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaným bola uzavretá Zmluva o bežnom
účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa časti C, bod 9.1 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s.
pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro podnikateľom, účinnýchod 1.7.2007, banka žalovanému poskytne povolené prečerpanie po splnení podmienok uvedených v
bode 10.1.

34. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka možno posudzovať len
podľa okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia.

35. Občiansky zákonník považuje v prvom rade za neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom.
Základnou normou neplatnosti právneho úkonu z dôvodu jeho protiprávnosti je ustanovenie § 39

Občianskeho zákonníka.

36. V odbornej literatúre (Patakyová M. a kol. Obchodný zákonník, Komentár 4. vydanie, Bratislava: C.
H. Beck, 2013) rezonuje názor, že pri aplikácii Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy, ktorých
predmet záväzkov je určený Obchodným zákonníkom, v dôsledku kogentného ustanovenia (§ 261 ods.
6 písm. d/ - absolútne obchody) sa práva a povinnosti spravujú Obchodným zákonníkom. Pokiaľ ide o

súvislosť s účasťou spotrebiteľa v týchto vzťahoch, napríklad spotrebiteľský úver, bude sa na tento úver
aplikovať aj zákon č. 258/2001 Z. z. (zákon č. 129/2010 Z.z.) o spotrebiteľských úveroch, avšak režim
Obchodného zákonníka v otázkach, ktoré rieši, bude aplikovaný aj v otázkach spotrebiteľského úveru
(premlčanie, atď.). Normatívne usporiadanie bude postupovať od zákona o spotrebiteľských úveroch
ako lex specialis k Obchodnému zákonníku ako lex generalis až po Občiansky zákonník, ako základ

súkromnoprávnej úpravy v otázkach, ktoré Obchodný zákonník nerieši.

37. V zmluvnom vzťahu založenom Zmluvou o bežnom účte zo dňa 19.6.2008 na strane dodávateľa
vystupovala Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorej činnosť podľa výpisu z obchodného registra bola
zameraná na poskytovanie bankových, investičných a iných služieb, ktoré dodávala i fyzickým osobám.

Žalovaný vystupoval ako subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto aj spotrebiteľskou zmluvou.

38. Dňa 19.3.2010 Slovenská sporiteľňa, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653
žalovanému oznámila, že mu ponúka možnosť prečerpať sporožírový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX až

do výšky 900,- eur s tým, že o výšku povoleného prečerpania, resp. neskôr o jeho nevyčerpanú časť
sa zvýši jeho disponibilný zostatok na účte.

39. V rozpore s ustanovením § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, žalovaný najneskôr v
čase uzavretia Zmluvy o bežnom účte, t. j. dňa 19.6.2008 nebol informovaný (písomnou formou)

o všetkých náležitostiach vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch, pre úvery poskytnuté
formou povoleného prečerpania. Oznámenie právneho predchodcu žalobcu o poskytnutí povoleného
prečerpania, nie je možné považovať za relevantné, pretože toto je datované dňom 19.3.2010, čo
znamená, že informácie v ňom obsiahnuté neboli žalovanému známe v čase uzavretia zmluvy (dňa
19.6.2008). Zákon č. 258/2001 Z.z. určoval povinnosti dodávateľa upraviť zmluvy uzatvárané so

spotrebiteľmi v súlade s týmto zákonom. Uvedené má za následok, že poskytnutie úveru žalovanému
vo forme povoleného prečerpania je neplatné, z dôvodu rozporu s ustanovením § 3 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z.z.. Možnosť poskytnutia povoleného prečerpania jednostranným úkonom veriteľa odporuje
právnej úprave platnej v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným, keďže zo zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z.) je zrejmé, že k poskytnutiu

povoleného prečerpania môže dôjsť jedine na základe zmluvy, t. j. dvojstranného právneho úkonu (arg.:
„... musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy ...“). Súd poukazuje aj na rozhodnutie
Krajského súdu Prešov č. k. 17Co 348/2015 zo dňa 19.5.2016, v obdobnej veci.

40. Vzťah z bezdôvodného obohatenia získaného prijatím plnenia z neplatnej zmluvy o úvere (§

497 a nasl. Obchodného zákonníka) je obchodným záväzkovým vzťahom, právo na vydanie tohto
bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 4 ročnej premlčacej dobe podľa § 397 Obchodného
zákonníka (porovnaj s. 678 Občiansky zákonník, Veľký komentár I. zväzok JUDr. Imrich Fekete, CSc.).

41. Podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa

neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.42. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že nie je rozhodujúca vedomosť strany o neplatnosti
zmluvy, ale moment, kedy k plneniu z neplatnej zmluvy skutočne došlo. Objektívne zistenie, že určitá
zmluva je neplatná (napr. súdnym rozhodnutím), nemá na počiatok plynutia premlčacej doby vplyv.

43. Z Transakčnej histórie, z prehľadu výberov (č. l. 71 p.v., č. l. 72, č. l. 75 a nasl.) vyplýva, že k
plneniuzostranypôvodnéhoveriteľažalovanémuzneplatnejzmluvydošlovobdobído3.5.2011.Úprava
premlčania podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípade neplatnosti zmluvy je špeciálnou
úpravou vrátenia plnenia, ktoré je s poukazom na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením.

44. Premlčanie je spojené s plynutím času, ako právne významnej skutočnosti. Dlžník po uplynutí
zákonom stanovenej doby sa môže úspešné brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo
bolo už premlčané.

45. Z ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyplýva, že úkony subjektov civilného
súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu, sa vo sfére
svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného
predpisu.

46. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

47. Úprava premlčania obsiahnutá v Obchodnom zákonníku vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu

nie je komplexnou úpravou. Otázky neupravené v Obchodnom zákonníku sa preto riešia podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V prípade synalagmatických záväzkov vznikajúcich z
dvojstranných neplatných zmlúv, súd síce musí prihliadať na ustanovenie § 394 ods. 2 Obchodného
zákonníka, čím ale nie je vylúčená aplikácia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

48. Možnosť účinne vzniesť námietku premlčania je podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka
obmedzená.

49. V prejednávanej veci ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka na daný prípad nedopadá,
pretože nejde o synalagmatický vzťah, ktorého vznik zákon upravuje.

50. Úprava premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia v § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka
nadväzuje na synalagmatickú povahu záväzkov podľa § 457, a pri ktorých zmluvné strany zaväzuje
vzájomná reštitučná povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Táto úprava je použiteľná preto len tam,
kdepodľaneplatnejzmluvykaždázozmluvnýchstrán(nielenjedna)niečodostala(porovnajrozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS 421/2016-14).

51. Námietka premlčania uplatnená opatrovníkom žalovaného za účinnosti skoršieho procesného
predpisu, sa vo sfére svojich účinkov po dátume 1.7.2016 prejavuje s relevanciou takou, že bola
uplatnená dôvodne. Žaloba na súd došla dňa 25.1.2016 a vzhľadom na dĺžku premlčacej doby 4 roky (§

397 Obchodného zákonníka), uplatnený nárok je premlčaný. Posledné plnenie právnym predchodcom
žalobcu bolo poskytnuté dňa 3.5.2011 a premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 3.5.2015.

52. Uplatnenie námietky premlčania sa môže priečiť dobrým mravom, avšak len v takých výnimočných
prípadoch, kedy by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie

premlčacej doby nezavinil, a proti ktorému by za takejto situácie zánik nároku na plnenie, v dôsledku
uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom.

53. Uplatnenie námietky premlčania vtedajšou opatrovníčkou žalovaného nie je v rozpore s dobrými
mravmi,resp.sozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku.Žalobcoviničnebránilopodaťžalobuvčas.Súd

nezistil výnimočnosť dôvodov, ktoré by mohli viesť k záveru o rozpore námietky premlčania so zásadou
dobrých mravov, resp. poctivého obchodného styku.54. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, právny predchodca žalobcu od uzavretých zmlúv
odstúpil. Odstúpiť je však možné len od platne uzavretej zmluvy. Odstúpenie je preto právne neúčinné,
nemá na námietku premlčania vplyv, bezdôvodné obohatenie vzniklo skôr.

55. V konaní súd posudzoval i otázku vecnej legitimácie žalobcu.

56. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník,
ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom), má aktívnu vecnú

legitimáciu. Účastník, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú
legitimáciu.

57. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 483/2001 Z. z. o bankách: „V ustanoveniach odsekov 1 až 7 sa
upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Ide o zjednodušenie zabezpečenia nápravy
majetkovejujmy,ktorávzniklavdôsledkuchýbprivykonávaníplatobnéhoazúčtovaciehostyku.Môžeísť

napríklad o majetkovú ujmu vzniknutú chybným prevodom peňažných prostriedkov na nesprávny účet,
prípadne na správny účet, ale v nesprávnej výške. Ďalej ide o úpravu možnosti, aby banky bez porušenia
bankového tajomstva poskytli svojím právnym zástupcom informácie o tých záväzkoch klientov, ktoré si
klientibánkapobočiekzahraničnýchbánkriadneavčasneplnia,atonaúčelyvymáhaniasplneniatýchto
záväzkov klientov. Umožňuje sa tiež, aby sa banky navzájom informovali o neserióznych klientoch, čo

môže prispieť k predchádzaniu škodám, ktoré by im inak neseriózni klienti, najmä neplatiči dlhov, mohli
spôsobiť. V odseku 7 (v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávok odsek 8) sa upravuje
možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou. Zákon tiež upravuje poskytovanie úhrady nákladov banke za to, že v niektorých
zákonom určených prípadoch podá oprávneným osobám a orgánom správu o svojom klientovi...“.

58. Podľa uvedenej dôvodovej správy hlavným účelom § 92 zák. č. 483/2001 Z. z. bolo teda nielen
prelomenie bankového tajomstva, ale aj úprava možnosti použiť inštitút postúpenia pohľadávky banky
zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Na postúpenie pohľadávky
postupcom, ktorým je banka sa preto okrem všeobecnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 524

Občianskeho zákonníka vzťahuje aj špeciálna právna úprava, ktorú predstavuje zákon o bankách.
Ustanovenie§92ods.8zák.č.483/2001Z.z.,totižcharakterizujúnasledovnéaspekty:1/postupiteľnosť
bankovej pohľadávky, 2/ predchádzajúca písomná výzva klientovi, 3/ omeškanie klienta viac ako 90
kalendárnych dní, 4/ postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní, 5/ postupiteľnosť aj tretej
osobe, 6/ nevyžaduje sa súhlas klienta.

59. Postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo žalobca
nepreukázal, nie je známy obsah tejto výzvy, a ani či a kedy bola doručená žalovanému, a ak takáto
výzva absentuje, ide o neplatné postúpenie pohľadávky (rozpor s § 525 Občianskeho zákonníka).

60. Z vyššie uvedených dôvodov, súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

61. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

63. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo.

64.Žalovanýbolvkonaníúspešnývrozsahu100%.Vkonanímuvaktrovynevznikli,preto oichnáhrade

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.