Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Lenka Halmešová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116208820
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4116208820.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobkyne: Z. T., narodená XX.XX.XXXX,
bytom M. R. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Jakub Polák, so sídlom Mostná 56, Nitra, proti
žalovaným: 1/ Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, zastúpený
advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO:

36853186, 2/ DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Košice, IČO: 36764281, 3/ T. T.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom N. XX/XXX, N., o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 15C/171/2016-296 zo dňa 30. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ( I.) a vo výrokoch
o náhrade trov konania (III. a V.) z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.). Konanie voči žalovanému v
2.rade zastavil (výrok II.). Žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo
výške 100% (výrok III.). Žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo
výške 100% (výrok IV.) a žalovanému v 3. rade tiež priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
vo výške 100% (výrok V.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 137 písm c), d) CSP

a § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. V odôvodnení rozsudku poukázal na obsah žaloby, ktorou sa
žalobkyňa domáhala určenia, že záložné právo v prospech záložného veriteľa právnym predchodcom
žalovaného 1/ Sberbank Slovensko a.s. na nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom
území M., vedenému Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX ako
pozemok registra "C" záhrady s parc. č. XXX/X o výmere XX mX zapísané pod V 6893/10 neexistuje.
1.2 Zo zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že notárskou zápisnicou č.

NZ 7/94 N 458/93 napísanou dňa 17.1.1994 na notárskom úrade JUDr. Gabriely Rehákovej v Nitre
notárka osvedčila, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. M. R., parc. č. XXX/
X záhrada o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X lúka o výmere 158 m2 a žalovaný 3/ je výlučným
vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. M. R., parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXX mX a parc. č. XXX/
X lúka o výmere XXX m2; ktoré boli zamerané v geometrickom pláne, ktorý bol vyhotovený v N. dňa
12.11.1993 pod č.: HT 37/93. V notárskej zápisnice je uvedené, že predmetné nehnuteľnosti odkúpila

žalobkyňa pred viac ako 20 rokmi a užíva ich v takom stave ako sú zamerané v geometrickom pláne.
Kúpa bola robená neperfektnou zmluvou a ako celok žalobkyňa užívala nehnuteľnosti do roku 1988,
kedy časť z nich darovala svojmu synovi žalovanému 3/ ako stavebný pozemok a zvyšok si ponechala.
Z oznámenia Okresného úradu Nitra 13.12.2018 vyplynulo, že žalovaný 3/ požiadal na podklade listiny
o určení súpisného čísla č. XXX/XXXX a GP č. XX/XXXX o zápis rodinného domu so súp. č. XXX
na parc.č.XXX/X. V tomto GP bola pôvodná parc.č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2 rozdelená na

parc.č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2 a parc.č XXX/X zastavané plochy a nádvorie XXX m2. Zo
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 29.10.2010 vyplynulo, že právny predchodcažalovaného 1/ Volksbank Slovensko, a.s. so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17321123 ako záložný
veriteľ a žalovaný 3/ ako záložca uzavreli zmluvu za účelom zabezpečenia splatenia pohľadávky zo
spotrebiteľského úveru č. XXXXXX záložnú zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na

LV č. XXXX katastrálne územie M. R., obec M. R., okres N., a to pozemok registra "C": parc. č. XXX/X
o výmere XXX mX záhrady, parc. č. XXX/X o výmere XXX mX trvalý trávnatý porast, parc. č. XXX/X o
výmere XXX m2 zastavené plochy a nádvoria; stavby: rodinný dom nachádzajúci sa na parc. č. XXX/X
so súpis. č. XXX vrátane jeho príslušenstva a všetkých súčastí. Podľa čestného vyhlásenia z 24.11.2010,
žalobkyňa s manželom sa vzdali práva budúceho späťvzatia darovania nehnuteľnosti a súhlasia so

zriadením záložného práva v prospech záložného veriteľa. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že z darovacej
zmluvy z 14.8.2014 vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice N 143/2014, NZ 30186/2014, NCRls
30796/2014 napísanej 14.8.2014 na notárskom úrade JUDr. Gabriely Rehákovej v Nitre vyplynulo, že
žalovaný 3/ ako vlastník nehnuteľnosti rozdelil nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX v kat. ú. M. R.,
parc. č. XXX/X, záhrady o výmere XXX m2 podľa geometrického plánu vydaný Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor dňa 13.08.2014 pod č. 22/2014 na parcely registra "C", a to parc. č. XXX/X o výmere

XXX mX a parc. č. XXX/X o výmere XX mX a túto novovytvorenú parcelu parc. č. XXX/X o výmere
XX m2 daroval žalobkyni, ktorá ju prevzala spolu s ťarchou v časti C LV č. XXXX a to záložné právo
zriadené v prospech spoločnosti Volksbank Slovensko, a.s..
1.3 Súd prvej inštancie poukázal na dôvody podanej žaloby, ktorou žalobkyňa spochybnila platnosť
záložnej zmluvy, pretože žalovaný v 3/ rade , ktorý záložnú zmluvu ako záložca v časti tejto spornej

parcely uzavrel, nebol v čase jej uzavretia na to oprávnený, lebo nebol vlastníkom spornej parcely.
Predmetné konanie bolo sa síce začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,
avšak s poukazom na ust. § 473 CSP sa aj na toto konanie použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 137 CSP, ktorý
rozlišuje žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa písm. c), kedy je potrebné preukazovať

naliehavý právny záujem, okrem prípadu ak tento vyplýva z osobitného predpisu a žalobu o určenie
právnej skutočnosti podľa písm. d), ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa sa svojou žalobou
domáhala určenia neexistencie záložného práva, t.j. požadovala určiť, že tu nie je právo podľa §
137 písm. c) CSP. V danom prípade preto bolo na jej strane preukázať naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pretože tento nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Súd prvej inštancie

uviedol, že z osobitného predpisu § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. naopak vyplýva to, že ten
kto spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Súd prvej
inštancie a aj odvolací súd v uznesení o neodkladnom opatrení vychádzali zo skutočnosti, že žalovaný
3/ ako záložca si riadne a včas neplnil svoje povinnosti zo zmluvy o úvere voči právnemu predchodcovi
žalovaného 1/, ktorého pohľadávka bola záložnou zmluvou zabezpečená, a preto na jeho návrh pristúpil

žalovaný 2/ k realizácii záložného práva aj k spornej parcele formou dobrovoľnej dražby. V priebehu
konania bolo nesporne preukázané, že právny predchodca žalovaného 1/ od výkonu záložného práva
upustilanásledneajžalovaný2/upustilodjehorealizácie,avšaknaďalejzožiadnehoprávnehopredpisu
nevyplýva možnosť požadovať určenie, že záložné právo neexistuje podľa § 137 písm. c) CSP. Za stavu,
že od jeho výkonu bolo upustené, nemá žalobkyňa rovnako naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, preto súd žalobu zamietol.
1.4 Žalobkyňa podaním zo dňa 9.4.2019, ktoré označila ako zmenu žaloby, požadovala určiť, že je
výlučnouvlastníčkouspornéhopozemku.Súdprvejinštancievšaktotopodaniežalobkyneneposúdilako
návrh na zmenu žaloby. Dodal, že týmto petitom by žalobkyňa požadovala určenie, že tu právo je, podľa
§ 137 písm. c) CSP, kedy by rovnako musela preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, pretože tento nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. V konaní nebolo sporné, že
predmetná parcela parc. č. XXX/X o výmere XX m2 v čase vzniku záložného práva neexistovala a
vznikla až následne, pričom mala byť súčasťou parcely č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2, ktorá
bola zameraná geometrickým plánom zo dňa 12.11.1993 č.: HT 37/93 a žalobkyňa ju mala kúpiť v
minulosti neperfektnou kúpnou zmluvou s ďalšími parcelami a žalovanému 3/ ju darovala spolu s ďalšou

parcelou. Vlastnícke právo žalovaného 3/ bolo osvedčené notárskou zápisnicou č. NZ 7/94, N 458/93
spísanou 17.1.1994 na notárskom úrade notárky JUDr. Rehákovej. Toto vlastnícke právo však žalovaný
3/ podľa žalobkyne nemohol nadobudnúť, pretože spornú parcelu neužíval a jej vlastníčkou je ona.
Ďalším geometrickým plánom č. 22/2014 zo dňa 13.08.2014 bola parcela parc. č. XXX/X, záhrady
o výmere XXX mX rozdelená na parcelu parc. č. XXX/X o výmere XXX mX a parc. č. XXX/X o

výmere XX mX a žalovaný 3/ túto novovytvorenú parcelu parc. č. XXX/X o výmere XX m2 daroval
darovacou zmluvou napísanou 14.8.2014 na notárskom úrade JUDr. Gabriely Rehákovej žalobkyni,
ktorá ju prevzala spolu so zriadeným záložným právom a v katastri nehnuteľností je doposiaľ evidovaná
ako jej výlučná vlastníčka. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola v čase rozhodovania súdu výlučnouvlastníčkou spornej parcely, ktorej vlastníctvo požadovala určiť sporným podaním a teda by ani v prípade
pripustenia, že by išlo o zmenu žaloby a jej následného vyhovenia, by nemala naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, lebo by k žiadnej zmene na jej strane rozhodnutím súdu neprišlo.

1.5 Záverom súd prvej inštancie poukázal na späťvzatie žaloby proti žalovanému 2/ skôr ako sa začalo
pojednávanie, preto súd konanie proti nemu podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol súd podľa § 262 ods.1 CSP. Pretože žalovaní 1/ a 3/ boli v konaní úspešní, súd podľa
§ 255 ods. 1 CSP rozhodol, že majú nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni vo výške
100 %. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania proti žalovanému 2/, preto súd rozhodol podľa § 256

ods. 1 CSP tak, že žalovaný 1/ má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2.1 Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá nesúhlasila s názorom
súdu prvej inštancie, že nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení neexistencie záložného
práva , ako aj určení jej vlastníckeho práva. Argumentovala, že jej postavenie ako vlastníčky pozemku
je bezpochyby dotknuté už len samotnou existenciou záložného práva viaznuceho na pozemku,

pričom v prípade výkonu záložného práva sa jej hmotnoprávne postavenie celkom zmení (strata
vlastníckeho práva), a teda je nepochybné že má naliehavý právny určení neexistencie záložného
práva viaznuceho na pozemku, pretože takýmto súdnym rozhodnutím by jej vlastnícke právo k pozemku
nebolo obmedzené žiadnou ťarchou resp. záložným právom tretej osoby. Dodala, že ak by sa súd
nevenoval požadovanému určeniu neexistencie záložného práva, žalovaný 1/ by následne pristúpil

k výkonu záložného práva, pričom žalobkyňa by po vykonaní záložného práva dobrovoľnou dražbou
žalovala neplatnosť dobrovoľnej dražby z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy (rovnaký dôvod na ktorý
poukazuje v tomto konaní), avšak v tomto čase by už žalovaným bol aj vydražiteľ, teda vznikol by
ďalší súdny spor sa rozšíreným okruhom žalovaných. Právny názor súdu prvej inštancie, že naliehavý
právny záujem je daný až po vykonaní dobrovoľnej dražby prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti

dobrovoľnejdražbybyznamenalo,ževlastníknehnuteľnosti(napriekvedomostiodôvodezakladajúcom
vyššie uvedenúneplatnosť)bymuselexistenciuzáložnéhoprávatrpieťnapriekskutočnostizakladajúcej
jeho neexistenciu a čakať „až“ do výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Takýto výklad súdu
ohľadom naliehavého právneho záujmu je celkom nelogický a nespravodlivý, pričom popiera okrem
iného najmä prevenčnú funkciu určovacej žaloby.

2.2 K naliehavému právnemu záujmu ohľadom určenia vlastníckeho práva a k zmene žaloby žalobkyňa
poukázala na svoje písomné podanie zo dňa 09.04.2019 označenom ako zmena žaloby. Podstata
potrebyurčiťjejvlastníckeprávokpozemkuprameníztoho,ževprípadeurčenianeexistenciezáložného
práva z dôvodu, že na žalovaného 3/ nikdy neprešlo vlastnícke právo k pozemku, a teda ho ani nemohol
zaťažiť záložným právom v prospech žalovaného 1/, a preto jej ani nemohol pozemok darovať titulom

darovacej zmluvy na základe ktorej je v súčasnosti evidovaná ako vlastník pozemku. Tým, že by súd
popri určení neexistencie záložného práva rozhodol zároveň aj o určení vlastníckeho práva žalobkyne
k pozemku, by boli sporné práva a povinnosti k pozemku medzi všetkými účastníkmi tohto konania
komplexne usporiadané. Ďalej doplnila, že z obsahového hľadiska jej písomného podania zo dňa 09.
04. 2019 označeného ako „zmena žaloby“ je zrejmé, že sa domáha určenia vlastníckeho práva k

pozemku popri určení neexistencie záložného práva viaznuceho na pozemku, a teda ide o uplatnenie
si iného (ďalšieho) práva podľa § 140 ods. 1 CSP, no ak by sa aj súd s týmto názorom nestotožnil,
tak celkom určite ide doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe podľa § 140 ods. 2 CSP.
Považovala za zrejmé, že výsledky konania do času podania návrhu na zmenu žaloby (do 09. 04. 2019)
by celkom určite mohli byť podkladom na rozhodovanie o určení vlastníckeho práva k pozemku. Súd

prvej inštancie preto pochybil, keď nepovažoval toto podanie za zmenu žaloby a teda v dôsledku
tohto nesprávneho právneho posúdenia tohto procesného úkonu zásadným spôsobom porušil právo
žalobkyne na spravodlivý proces. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3.1 Žalovaný v 1/rade k odvolaniu žalobkyne vo svojom písomnom podaní uviedol, že povinnosťou

žalobkyne bolo pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 CSP). V konaní však účelovo
opomenula, že ešte v roku 2010 čestne vyhlásila, že sa nebude domáhať vrátenia daru a že
súhlasí so založením pozemku parc. č. 149/3 v jeho pôvodnej veľkosti v prospech žalovaného v 1/
rade. Žalobkyňa taktiež zamlčala, že novovytvorený pozemok predstavuje jedinú prístupovú cestu k
založeným nehnuteľnostiam. Žalovaný v 1/ rade považuje preto podanie žaloby od počiatku za účelové

uplatnenie práva, s cieľom výrazne sťažiť, resp. úplne znemožniť výkon záložného práva. Žalobkyňa
nemohla osvedčiť dôvodnosť nároku vo veci samej (určenie neexistencie záložného práva), pretože v
notárskej zápisnici deklarovala, že darovala žalovanému v 3/ rade pozemky tak, ako sú vymedzené
geometrickým plánom, t.j. vrátane sporného „pásu medzi potokom a cestou“; žalobkyňa a žalovanýv 3/ rade užívali pozemky v stave, v akom ich nadobudli, nerušene viac ako 20 rokov; uzavretím
darovacej zmluvy žalobkyňa de facto akceptovala vlastnícke právo žalovaného v 3/ rade k vyčlenenému
pozemku, rovnako aj záložné právo viaznuce na ňom. Pri prevode zálohu pôsobí záložné právo voči

nadobúdateľovi zálohu, pričom na nadobúdateľa zálohu prechádzajú účinnosťou prevodu všetky práva a
povinnostizáložcuzozmluvyozriadenízáložnéhopráva(§151hods.1a2OZ).Ďalejžalovanýpoukázal
na skutočnosť, že žalovaný v 3/ rade v čl. 4.2 záložnej zmluvy osobitne vyhlásil, že „má k zálohu riadny
a platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva a je spôsobilý a oprávnený zriadiť záložné práva“.
3.2 Ďalej zdôraznil, že skutočnosť, že žalobkyňa nebola schopná za vyše 20 rokov usporiadať svoje

vzťahy so žalovaným v 3/ rade tak, aby - ako uvádza - korešpondovali s realitou, nemožno sankcionovať
žalovaného v 1/ rade, ako dobromyseľného nadobúdateľa záložného práva. Pokiaľ sa žalobkyňa za
danýchokolnostídovolávaneexistenciezáložnéhopráva,ideošikanóznyvýkonpráva,ktorémunemôže
byť poskytnutá ochrana. Odhliadnuc od uvedeného, žalobkyňa nemá právny záujem ani na určení
vlastníckeho práva. Určenie vlastníckeho práva prichádza do úvahy v prípadoch, ak je na príslušnom
liste vlastníctva zapísaný ako vlastník niekto iný - osoba odlišná od žalobcu. Požadované určenie v

danej veci je bez právneho významu, keďže žalobkyňa je aktuálnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Súd prvej
inštancie preto postupoval správne, keď zmenu žaloby nepripustil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.
4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného v 1/rade uviedla, že skutočne podpísala vyhlásenie, v ktorom
uviedla, že sa nebude domáhať vrátenia daru, avšak v čase podpisu tohto vyhlásenia nemala vedomosť

o nesprávnej výmere pôvodného pozemku v porovnaní so skutočným stavom, t.j. podpísala ho v
omyle. Takéto vyhlásenie urobené vopred bez existencie konkrétnych okolností je právne neúčinné.
Poukázala tiež na to, že žaloba bola zamietnutá z procesného hľadiska (absencia naliehavého právneho
záujmu) bez toho, aby sa súd zaoberal skutkovými okolnosťami, na ktoré poukazuje žalovaný vo
svojom vyjadrení. V odvolacom konaní preto nemožno poukazovať na skutkové okolnosti, ktoré neboli

predmetom dokazovania na súde prvej inštancie. Ďalej dodala, že hodnovernosť údajov katastra platia
len dovtedy, kým sa nepreukáže opak , čo v tomto konaní ako žalobkyňa preukazuje.
5. Žalovaný v 1/rade k vyjadreniu žalobkyne dodal, že on nemal dôvod zisťovať ďalšie skutočnosti
týkajúce sa vlastníckeho práva žalovaného v 3/rade, a to vzhľadom na jeho vyhlásenie v záložnej
zmluve o tom, že má k zálohu riadny a platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva a je spôsobilý a

oprávnený zriadiť k nemu záložné právo a čestné vyhlásenie žalobkyne a jej manžela, že sa vzdávajú
práva späťvzatia darovanej nehnuteľnosti - zálohu a súhlasia so zriadením ťarchy v prospech banky.
V prospech spomínaných vyhlásení navyše svedčil aj zápis v katastri nehnuteľností. V čase založenia
nehnuteľnosti bol žalovaný v 3/ rade nepretržite a nerušene zapísaný na liste vlastníctva ako výlučný
vlastník počas doby 16 rokov.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutom zamietajúcom výroku a výrokoch o trovách konania podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8.1 Predmetom konania je žaloba doručená súdu dňa 12.9.2016, ktorou žalobkyňa požadovala, aby súd

určil, že záložné právo v prospech záložného veriteľa právneho predchodcu žalovaného 1/ Sberbank
Slovensko a.s. na nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území M. R., vedenému
Okresným úradom N., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra "C"
záhrady s parc. č. XXX/X o výmere XX mX zapísané pod V 6893/10 neexistuje. Žalobu odôvodnila
tým, že je vedená ako výlučná vlastníčka tejto nehnuteľností, ktorú s priľahlými pozemkami užívala

približne do roku 1970, kedy ich nadobudla neperfektnou kúpnou zmluvou, ktorá zahŕňala celý pás
pozemku od obecnej cesty po potok. Keď jej syn, žalovaný 3/ dovŕšil 18 rokov, rozhodla sa mu darovať
pozemky s parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X tak, že v teréne tvorila hranicu darovaného pozemku
línia plotov okolitých pozemkov odvodňovacieho jarku (ďalej len "uličná čiara"), pričom medzi cestou
a darovaným pozemkom sa nachádzal pás zelene s jarkom. Notárka JUDr. Gabriela Reháková, so

sídlom Notárskeho úradu v Nitre jej osvedčila vlastnícke právo k nadobudnutým nehnuteľnostiam titulom
vydržania a žalovanému 3/ potvrdila nadobudnutie odčlenených pozemkov s parc. č. XXX/X a parc.
č. XXX/X. Pozemky boli geometrickým plánom č. HT 37/93 zo dňa 11.8.1993 vyhotoveným Emíliou
Hatalovou zakreslené až po hranicu obecného pozemku - cesty, hoci žalovaný 3/ ich reálne užíval len oduličnej čiary a keď si s manželkou na nich postavil dom, ohraničil ich tak v roku 2003 plotom. Priestor pred
plotom, susediaci s verejnou komunikáciou, nikdy neužíval. Žalovaný 3/ ako záložca uzavrel s právnym
predchodcom žalovaného 1/ ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, na základe

ktorej bolo zriadené záložné právo k pozemkom s parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X . (odčlenenému z
pozemkov s parc. č. XXX/X a XXX/X) a k rodinnému domu so súp. č. XXX na pozemku s parc. č. XXX/
X v prospech záložného veriteľa. Pri geometrickom zameraní v roku 2014 žalovaný 3/ zistil, že existuje
priestormedziplotomahranicoupozemkuparc.č.XXX/X.Pretožeonamalazáujemdarovaťžalovanému
3/ iba pozemky reálne vyčlenené, dohodli sa na spätnom prevode tejto časti pozemku, pretože bol

predmetomkúpyanaďalejpatriljej.Pretobolvyhotovenýgeometrickýplán,ktorýodčlenilčasťpozemku,
ktorú žalovaný 3/ nikdy neužíval a tak nemohli byť splnené ani podmienky ja jeho vydržanie a vznikol
novovytvorený pozemok s parc. č. XXX/X záhrady o výmere 19 m2, ktorý na ňu žalovaný 3/ previedol.
Keďže žalovaný 3/ nikdy nebol vlastníkom toho pozemku, nemohol platne ani zriadiť záložné právo k
nemu a záložná zmluva je minimálne v tejto časti neplatná.
8.2 V priebehu konania žalobkyňa podaním zo dňa 9.4.2019 označeným ako zmena žaloby navrhla, aby

súd pripustil zmenu žaloby tak, že popri určení, že záložné právo v prospech žalovaného 1/ neexistuje
určil, že žalobkyňa je výlučnom vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M.
pozemok registra "C" s parc. č. XXX/X o výmere 19 m2, druh pozemku záhrady. Žalobkyňa vzala žalobu
podaním z 8.4.2019 v časti proti žalovanému 2/ späť s odôvodnením, že vo výkone záložného práva
nepokračuje, resp. od jeho výkonu upustil.

9. Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v
takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Základný rámec práva na spravodlivé súdne
konanie, použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa

judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé
čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z
rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na
spravodlivé prejednanie veci. Odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť taký postup súdu,

ktorým znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Civilným sporovým
poriadkom. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník
mohol pred súdom uplatniť, a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

10.Akoužbolouvedené,žalobkyňavpriebehukonaniasúdudoručilapísomnépodanie(čl.257),ktorým

sa domáhala zmeny žaloby a pôvodný petit doplnila o ďalší petit - určenie, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M. R. - pozemok registra "C" s parc.
č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku záhrady.
Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 30.04.2019 uviedol, že predmetné podanie žalobkyne
nepovažuje za zmenu žaloby. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie o tomto návrhu

žalobkyne nerozhodol.

11.1 Zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje
strane, aby modifikovala svoj žalobný návrh. Možnosť meniť žalobu však nie je absolútna a zákon ju
obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti a upravuje tak, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu. Zmena

žaloby prichádza do úvahy len v rámci konania v prvej inštancii. Žalobu meniť do momentu vyhlásenia
rozsudku vo veci samej. Jednotlivé náležitosti podania o zmene žaloby je potrebne uvádzať v závislosti
od navrhovanej zmeny a skutkového dôkazného materiálu doposiaľ v konaní stranou uvedeného.
11.2 Z ust. § 140 CSP vyplýva, že zmena žaloby je: a) návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo
(kvantitatívna zmena), b) návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), c) podstatná

zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za kvantitatívnu zmenu možno
považovať rozšírenie žalobného návrhu (petitu). Žalobca teda požaduje viac, ako žiadal v pôvodnom
návrhu. Ku kvantitatívnej zmene žaloby môže dôjsť buď bez zmeny v skutkovom stave (napr. preto,
že žalobca sa až v tejto fáze konania rozhodol uplatniť si vyšší nárok), alebo ako dôsledok zmeny
skutkového stavu (napr. zvýšenie výšky škody v priebehu konania v dôsledku tvrdenej protiprávnej

udalosti ).
11.3 Zmenou žaloby nie je úkon žalobcu, ktorým mení taký nárok, ktorého rozhodnutie závisí od
spôsobu usporiadania vzťahov, ktorý vyplýva z osobitného predpisu. Určitým spôsobom vyrovnania
vzťahumedziúčastníkmijemienenátakáúpravavzťahov,ktorávyplývazhmotnéhopráva.Idenapríklado vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, neoprávnenej stavby, ktorých spoločným znakom je to, že
súd je v zásade viazaný kogentnou normou ohľadom vyporiadama vzťahov medzi stranami.
11.4 Podľa ust. § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní,

na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako
bolazmenažalobyuplatnenápodanímmimopojednávania.Zákontedapreferujerozhodovanieozmene
žaloby na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Je však potrebné prihliadať aj na práva
žalovaného, ktorý sa so zmenenou žalobou oboznámi len na pojednávaní a pokiaľ ide o zložitú zmenu,
nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby pojednávaní na tento návrh reagoval. V týchto prípadoch

je dôvodné a hospodárne, aby súd o (ne)pripustení zmeny žaloby rozhodol pred pojednávaním a
rozhodnutie o (ne)prípustení zmeny žaloby doručoval spolu s predvolaním na pojednávanie. Uznesenie
o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby doručuje súd subjektom konania na pojednávaní. Ak
strana na pojednávaní nebola prítomná alebo súd o zmene nerozhodol na pojednávaní, súd doručuje
rozhodnutie subjektom konania prostredníctvom doručujúceho orgánu do vlastných rúk.

12. Odvolací súd uvádza, že v konaní došlo k procesnému pochybeniu, keď súd prvej inštancie písomné
podanie žalobkyne zo dňa 9.4.2019, ktorým sa domáhala zmeny žaloby neposúdil ako návrh na zmenu
žaloby a vôbec o ňom nerozhodol. Uvedené písomné podanie žalobkyne nepochybne treba považovať
za zmenu žaloby, resp. rozšírenie žaloby, keď k pôvodnému petitu doplnila ďalší určujúci petit a v
písomnom podaní žalobkyňa podrobne uviedla dôvody, prečo požaduje , aby súd rozhodol o zmene

petitu. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne, že v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia tohto procesného úkonu súd prvej inštancie porušil právo žalobkyne
na spravodlivý proces. Keďže v odvolacom konaní nie je možné rozhodovať o zmene žaloby, uvedené
pochybenie je možné napraviť iba v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že v konaní nebol daný naliehavý právny záujem
na požadovanom určení ( neexistencie záložného práva) s poukazom na ust. § 137 písm.c) CSP. Pri
skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať

iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým. Ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je
prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne aj iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,

kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ žalobca chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem,
musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi
účastníkmi a k potrebe súdom navrhovaného určenia, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak žalobca neosvedčí naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, je to dôvod na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou

samou.

14. Odvolací súd sa v otázke posúdenia naliehavého právneho záujmu s názorom súdu prvej inštancie
nestotožnil. Argumentácia súdu, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
lebo žalovaný v 2/rade v priebehu konania upustil od výkonu záložného práva nie je správna, pretože

na nehnuteľnosti žalobkyne je stále zapísané záložné právo v prospech žalovaného v 1/rade a žalovaný
v 1/ rade môže kedykoľvek pristúpiť k realizácii výkonu záložného práva. Rovnako sa odvolací súd
nestotožnil s názorom súdu, že až po tom, ako dôjde k vydraženiu nehnuteľnosti môže žalobkyňa
napadnúť neplatnosť dražby, keďže spochybňuje platnosť záložnej zmluvy ( § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002
Z.z.). Nie je zrejmé, prečo by mala žalobkyňa ako vlastník založenej nehnuteľnosti čakať až kým

neprebehne dobrovoľná dražba a až následne sa na súde domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva,
keď už v tomto štádiu ( pred vykonaním dobrovoľnej dražby) sa môže na súde brániť podaním žaloby o
určenie neexistenie záložného práva za podmienky, že má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. b), c)
CSP zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku ( I.) a vo výrokoch o náhrade trov konania ( III. a V.) a
vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom
konaní súd prvej inštancie rozhodne najskôr o zmene žaloby a následne v nadväznosti na predmetkonania danú vec prejedná a opätovne rozhodne vo veci samej. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie
rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.