Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Emil Dubňanský

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010163
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8318010163.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM, MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.
marca 2022, v trestnej veci obž. H. H. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/31/2018 zo dňa
29. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného H. H..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/31/2018 zo dňa 29. júna 2021 bol obžalovaný H. H.
uznaný za vinného v bode 1/, 2/ rozsudku zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Tr. zákona, v bode 3/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. e/ Tr. zákona a v
bode 4/ z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona, prečinu ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.
zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ obž. H. H. a obž. H. Y.

dňa 23.08.2017 okolo 24.00 hod. pred vchodom do baru Crazy na Námestí slobody v Humennom po

predchádzajúcom nedorozumení H. H. napadol Z. H. tak, že ju päsťou udrel do hlavy, bezprostredne
po tom H. Y. sa opakovane pokúsil fyzicky napadnúť H. H. tak, že sa ho opakovane pokúšal udrieť
rukou, začali sa navzájom fyzicky napádať, pričom sa do konfliktu zamiešala Z. H., ktorú H. H. udrel
dvakrát rukou a najmenej jedenkrát udrel rukou do tváre H. Y., následne H. Y. pravou nohou najmenej
sedemkrát kopol do H. H. v snahe zvaliť ho na zem a keď sa mu to podarilo, najmenej pätnásťkrát
udrel pravou rukou do oblasti tváre a hrudníka H. H. a udieral ho do doby, kým ho od neho neodtiahli

iné osoby, v dôsledku čoho utrpela Z. H. pohmoždenie tváre v oblasti sánky vľavo a parciálnu abláciu
nechta III. prsta ľavej ruky, teda zranenie, ktoré ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života po dobu
6 dní, H. Y. utrpel pohmoždenie predlaktia vpravo ľahkého stupňa, pohmoždenie hornej a dolnej pery
ľahkého stupňa, povrchovú odreninu predlaktia vpravo a odlomenie zuba č. 24, teda zranenia, ktoré ho
obmedzovali v obvyklom spôsobe života po dobu najmenej 5 dní, a H. H. utrpel pohmoždenie od pravým
okom a pohmoždenie hlavy na viacerých miestach, teda zranenia, ktoré ho obmedzovali v obvyklom

spôsobe života po dobu 4 dni,

2/ obž. H. H.

dňa 24.08.2017 v čase okolo 02.00 hod. pred budovou Neštátneho zdravotníckeho zariadenia na
Nemocničnej ulici v Humennom došlo k slovnej výmene názorov medzi H. H. a H. Y., následne sa H.

H. pokúsil trikrát udrieť päsťou H. Y., čo sa mu nepodarilo, do konfliktu sa zamiešala prítomná H. E.,
ktorá začala kričať na H. H., ktorý sa k nej otočil a udrel ju pravou rukou do tváre tak, že spadla nazem, H. Y. pristúpil k H. H., ktorý ho chytil za košeľu, ktorá sa roztrhla, sadrou udrel H. H. a ušiel preč,
pričom aj naďalej si nadávali, týmto konaním utrpela H. E. pohmoždenie sánky, teda zranenie, ktoré ju
neobmedzovalo v obvyklom spôsobe života,

3/ obž. H. H.

dňa 24.08.2017 v čase okolo 18.10 hod. H. H. zatelefonoval Z. H. na jej mobilný telefón, vulgárne jej
nadával a povedal jej, že pôjde do baru, v ktorom pracuje a ona skape a má to odkázať aj svojmu

priateľovi a následne dňa 25.08.2017 okolo 13.10 hod. prišiel počas prevádzky do baru Markíza na
Sokolovskej ulici v Humennom, kde sa chcel s Z. H. dohodnúť, aby ho neudala na polícii, no keď to
odmietla, vyhrážal sa jej, že ešte uvidí,

4/ obž. H. H.

dňa 04.01.2018 v čase okolo 00.13 hod. v Mestskej pivárni KP-12 na Námestí slobody v Humennom
fyzicky napadol Y. Z. a C. O. a to takým spôsobom, že ich päsťou pravej ruky udrel do oblasti tváre,
pričom počas toho ako bol H. H. následne ošetrovaný vo vozidle rýchlej zdravotnej pomoci sa vyhrážal
C. O., že ho zabije a Y. Z. sa vyhrážal zabitím aj v priestoroch čakárne nemocnice A. Z. v Humennom,
kde bol prevezený na ošetrenie, čím takýmto konaním obvineného H. H. bolo C. O. spôsobené zranenie

a to pomliaždenie hornej i dolnej pery, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia 2 dni a Y.
Z. bolo spôsobené zranenie zlomenina nosových kostí s malým posunom úlomkov, s dobou liečenia v
trvaní 14 dní a konania sa dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.
1T/127/2016 zo dňa 19.10.2016 bol za taký čin podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona odsúdený.

Za uvedené konania bol obžalovanému H. H. uložený podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 41 ods.
1, § 36 písm. c/, l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 /
osem/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obž. H. H. uložená povinnosť zaplatiť poškodeným Z. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P., XX. X. XXXX/X, škodu vo výške 274,- eur, Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s.,
Cintorínska 5, Nitra, IČO: 35 942 436, škodu vo výške 177,88 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.,

pobočka Prešov, Kúpeľná 5, Prešova, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 38,63 eur a Sociálnej poisťovni,
pobočka Humenné škodu vo výške 74,80,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu odvolanie obžalovaný,
čo do výroku o uloženom treste. Po rekapitulácii výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj

jeho odôvodnenia, má za to, že vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, je uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody prísne a nezodpovedá pravidlám a účelu uloženia trestu. V
konaní obžalovaný poukazoval na to, že spáchanie skutkov ho veľmi mrzí a zároveň spáchanie skutkov
bolo u neho v značnej miere ovplyvnené požitím alkoholických nápojov. Skutky, pre ktoré je obžalovaný
súdený spáchal v rokoch 2017 a 2018, teda pred viac ako 3 rokmi a tento si vstúpil do svedomia a život si

od základov zmenil. Absolvoval protialkoholické liečenie a dôsledne abstinuje. Od absolvovania liečenia
vedie riadny a usporiadaný život. Nespáchal žiadnu trestnú činnosť. Má za to, že nepodmienečný
trest odňatia slobody mu len spôsobí problémy v doteraz úspešnom včlenení sa do normálneho a
usporiadaného spôsobu života. Ani ochranná funkcia trestu odňatia slobody v danom prípade nebude
naplnená, nakoľko po liečení a uvedomení si chýb minulosti v žiadnom prípade nepredstavuje hrozbu

pre spoločnosť. Ak by bol obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody uložený skôr, kým si
život nedal do poriadku, aj by ho s pokorou prijal a vykonal. V dnešnej dobe, po zmenách ktoré u
obžalovaného nastali, má za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody nesplní preventívnu funkciu,
nakoľko je uložený a mal by byť vykonaný v čase, keď už nie je potrebný a účelný. Žiada odvolací
súd zmeniť výrok o treste a to tak, že výkon trestu odňatia slobody bude obžalovanému podmienečne

odložený a bude mu určená aj maximálna skúšobná doba, nakoľko vie, že sa už žiadnej trestnej činnosti
nedopustí, prípadne výrok o treste zrušiť a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie vo vyššie
uvedených intenciách.Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Ako vyplýva z predloženého spisu, obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2021,
po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutkov, ktoré bolo po splnení

procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., a po návrhu prokurátora, obhajcov
a poškodenej H. E. prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal sa
nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného
spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu

k prijatému vyhláseniu.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovaným len čo do výroku o treste, krajský súd
nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonne posúdené v bode 1/,2/ rozsudku ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v bode 3/ ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, 2 písm. e/ Tr. zákona a v bode 4/ ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný svojím konaním naplnil

obligatórne náležitosti súdených prečinov ako po objektívnej tak aj po subjektívnej stránke.

V prieskumnom konaní odvolací súd zistil, že obžalovaný má 4 záznamy v registri trestov za rovnakú
trestnú činnosť za akú je súdený aj teraz (prečiny výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona,
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, ublíženia na zdraví podľa § 156

ods. 1 Tr. zákona). Obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.
1T/127/2016 zo dňa 19.10.2016 za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr.
zákona a iné, pričom za skutky pod bodmi 1. a 3. mu bol uložený súhrnný podmienečný trest odňatia
slobody na 10 mesiacov so skúšobnou dobou na 2 roky (do 20.10.2018) a za skutok pod bodom 2.
nepodmienečný trest odňatia slobody na 7 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný teraz súdenú trestnú
činnosť páchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň zaoberal poľahčujúcimi a

priťažujúcimi okolnosťami, pričom zistil u obžalovaného H. H. dve poľahčujúce okolnosti a to, že spáchal
trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby (§ 36 písm. c/ Tr. zák.) a k spáchaniu
trestného činu sa priznal a oľutoval ho (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Zároveň súd zistil tiež dve priťažujúce
okolnosti a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.) a že už bol za trestný
čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.).

S hodnotením priťažujúcich okolnosti (§ 37 písm. h/, m/ Tr. zákona) a poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. l/Tr. zákona sa stotožnil aj krajský súd a na ich odôvodnenie v celom rozsahu odkazuje. Odvolací
súd má však za to, že obžalovanému nemala byť pričítaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. c/
Tr. zákona, t.j. že obžalovaný spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby.

Ako vyplýva z príslušných komentárov, túto poľahčujúcu okolnosť bude možné priznať páchateľovi,
ktorý vzhľadom na závažnosť a povahu svojho ochorenia a jeho nepriaznivé účinky na jeho celkový
zdravotný stav, spácha trestný čin aj vzhľadom na takéto svoje postavenie a ochorenie. V prvom rade z
odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel okresný súd k
záveru o existencii tejto poľahčujúcej okolnosti a preto je v tejto časti jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Z oboznámeného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
MUDr. Alfonza Porvažníka síce vyplýva, že u obžalovaného bola zistená emočne nestabilná porucha
osobnosti -impulzívny typ a zmiešaná úzkostná depresívna porucha, avšak obžalovaný bol v čase
činu spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a ovládať svoje konanie. Pri emočne nestabilnej porucheosobnosti -impulzívny typ- ide o trvalú negatívnu povahovú osobnostnú odchýlku, ktorú nie je možné
ovplyvniť ani zmeniť medicínskymi prostriedkami. Pokiaľ by v deň skutku obžalovaný požil alkohol a
lieky, táto kombinácia by mohla viesť k zvýrazneniu prejavov opitosti, avšak obžalovaný si bol vedomý

zákazu súbežného požívania alkoholu a liekov, takže takýto stav mohol predvídať.

Z takto uvedených skutočností potom žiadnym spôsobom nevyplýva, aby obžalovaný spáchal trestný
čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby a preto mu táto poľahčujúca okolnosť priznaná
byť nemala, čo by zmenilo aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného mala byť

preto konštatovaná prevaha priťažujúcich okolností (2:1) a trest mal byť ukladaný podľa § 38 ods. 4
Tr. zákona, t.j. zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3, čo v tomto konkrétnom prípade pri základnej
trestnej sadzbe najprísnejšieho trestného činu výtržníctva (6 mesiacov až 36 mesiacov) po zvýšení
dolnej hranice o 1/3, predstavuje trest odňatia slobody na 16 mesiacov až 36 mesiacov. Je teda celkom
zjavné, že obžalovanému bol ukladaný miernejší trest ako mu mal byť podľa zákona uložený. Z dôvodu
absencie odvolania prokurátora a zákazu zmeny k horšiemu (§ 322 ods. 3 Tr. por.), nemohol však krajský

súd toto pochybenie okresného súdu napraviť.

Odhliadnuc od hore uvedenej skutočnosti je ale možné konštatovať, berúc do úvahy pritom aj odstup
času, ktorý uplynul od spáchania skutkov, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre
ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku

ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na
strane obžalovaného.

Krajský súd považuje rozhodnutie prvostupňového súdu ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu
za akceptovateľné, keďže sám už nemohol ukladať prísnejší trest a má za to, že uložený úhrnný

nepodmienečný trest odňatia slobody na 8 mesiacov je možné považovať za primeraný ako z pohľadu
individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie. Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovaného a jednak závažnosti činu, pričom s
prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorá bola opakovane v minulosti súdne trestaná (4 záznamy) a to
za rovnakú trestnú činnosť, ako aj viac krát (9x) priestupkovo postihnutá za priestupky proti občianskemu

spolunažívaniu spáchaných dokonca aj po teraz súdenom konaní obžalovaného a po zvážení všetkých
okolnosti spáchania činu, takto uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody možno považovať
za dostačujúci na nápravu obžalovaného.

Zákonu zodpovedajúce je rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu.

Vychádzajúc z vyššie uvedené je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu
odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zákonné.
Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na
to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

K výrokom o náhrade škody krajský súd dodáva, že žiadna z procesných strán nenapadla riadnym
opravným prostriedkom tieto výroky a preto sa nimi v rámci odvolacieho konania bližšie nezaoberal.

Ohľadne odvolacích námietok obžalovaného týkajúceho sa výroku o treste a možnosti uloženia

podmienečného trestu odňatia slobody, vychádzajúc zo skutočnosti uvedených v napadnutom rozsudku,
týkajúcich sa najmä trestnej a priestupkovej minulosti obžalovaného, okolnosti prípadu, ako aj
skutočnosti, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
krajský súd dospel k záveru, že na nápravu páchateľa a odradeniu iných od páchania takejto protiprávnej
činnosti z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie je potrebný výkon uloženého trestu odňatia

slobody v takej výmere ako ju určil súd prvého stupňa a osvojujúc si tam rozvedené okolnosti a
skutočnosti v plnom rozsahu na ne odkazuje. Podľa názoru odvolacieho súdu na obžalovaného z
hľadiska prevýchovy je potrebné pôsobiť uložením trestu odňatia slobody spojeným s jeho výkonom,
pritom prihliadal i na zistenie, že nešlo o ojedinelé vybočenie z riadneho správania sa obžalovaného,
na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho následne vyvodil

záver, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu. Taktiež trest odňatia slobody
v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne, čiže oveľa miernejší ako mal byť obžalovanému pri správnom
určení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti ukladaný, je potrebné považovať najmä za
trest výchovný, pričom v tomto smere možno vziať do úvahy aj dobu, ktorá uplynula od spáchaniaskutkov. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako najprísnejšieho druhu trestu, je v
danom prípade nevyhnutné najmä s ohľadom na početnosť spáchaných skutkov, predchádzajúce
potrestania obžalovaného za rovnakú trestnú činnosť ako aj neskoršie páchanie ďalších priestupkov

proti občianskemu spolunažívaniu na obdobnom základe, čo tiež nepreukazuje snahu obžalovaného
polepšiť sa. Taktiež na vytýkanej dĺžke samotného prejednania a rozhodnutia veci malo nepochybne
vplyv aj odročovanie hlavných pojednávaní z dôvodu neprítomnosti obžalovaného (2.10.2018, 6.6.2019,
17.10.2019), teda aj on samotný zapríčinil, že k rozhodnutiu vo veci nedošlo v krátkej dobe po podaní
obžaloby. Súčasne aj vyhlásený núdzový stav a pandemická situácia zohrala určitú úlohu vo vzťahu

k rýchlosti konania. Záverom je potrebné snáď dodať už len to, že ukladanie podmienečného trestu
odňatia slobody by v prípade obžalovaného nemalo predpokladaný výchovný vplyv, aby viedol riadny
život a nedopúšťal sa ďalšej trestnej činnosti, a to najmä z pohľadu jeho predchádzajúceho správania
sa a zároveň by bolo aj v rozpore s ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako

nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.