Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15Csp/328/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117231104
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4117231104.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobkyne: D. O., narodená

XX.XX.XXXX, bytom O. dolina XX, Q., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmluvy, bezúročnosti
a bez poplatkovosti úveru, zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 1000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie 300 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou požadovala, aby súd určil, že zmluva o úvere č. 85000035536 zo dňa 19.11.2013
uzatvorená medzi ňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, že zmluva je neplatná, že zostatok
istiny je povinná zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur a žalovaný je povinný
zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie 1000 eur.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je spotrebiteľka a so žalovaným ako veriteľom uzavrela zmluvu, na základe
ktorej jej bol poskytnutý úver. Táto zmluva bola žalovaným vopred pripravená na predtlačenom formulári,
nemala možnosť jej obsah ovplyvniť, bola ju nútená podpísať ako celok a jej súčasťou sú nečitateľné
zmluvné podmienky, je napísaná malým nečitateľným písmom, s ktorým nemala možnosť sa oboznámiť
a porozumieť mu. Žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi a odbornou starostlivosťou, v zmluve
použil početné neprijateľné podmienky, zmluva uzavrela za nápadne nevýhodných podmienok a preto
je neplatná. V zmluve nie je uvedená správna ročná percentuálna miera nákladov a absentuje v nej aj

rozlíšenie splátok na istinu, úroky a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Navrhla, aby súd vyzval
žalovaného na poskytnutie informácií a dôkazov k vyčísleniu istiny. Pripojila oznámenie žalovaného
z 19.11.2013 k zmluve o revolvingovom úvere č. 8500035536, štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere z 18.11.2013 a reprezentatívny príklad výpočtu RPMN.

3. Žalovaný proti žalobe namietal a navrhol ju zamietnuť z dôvodu, že nie je možné určiť bezpoplatkovosť
a bezúročnosť úveru a aj neplatnosť zmluvy a nie je na tom ani naliehavý právny záujem, že žalobkyňa

nepreukázala, že bola nútená zmluvu uzavrieť, že jej bol úver poskytnutý na základe jej žiadosť a
pred tým takto žiadala aj o poskytnutie iného úveru, že v čase uzavretia zmluvy nebola veľkosť písma
predpísaná, že zmluva je čitateľná, že žalobkyňa nepreukázala v čom je nečitateľná, že RPMN jeuvedená v správnej výške a zmluva nemusí obsahovať povinné členenie splátky. Pripojil príklad výpočtu
RPMN a oznámenie veriteľa o schválení úveru z 19.11.2013.

4. Žalobkyňa v nezrozumiteľným podaní zo dňa 15.7.2019 uviedla, že požaduje určiť za neplatnú
zmluvuč.8500035536uzavretúdňa19.11.2013,ktoráboladňa5.12.2018ukončenásplatenímvšetkých
záväzkov, že výška istiny bola 28,90 eur a mesačná splátka 66,42 eur, a preto v prípade určenia zmluvy
za bezúročnú a bezpoplatkovú by bolo bezdôvodné obohatenie 2251,20 eur, z ktorého požaduje zaplatiť
iba 50 %. Pripojila oznámenie veriteľa z 19.11.2013, žiadosť z 19.11.2013, zmluvné dojednania verzia júl

2013, dodatok k zmluve z 2.3.2015, oznámenie z 2.3.2015, splátkový kalendár z 2.3.2015 a oznámenie
z 5.12.2018. Žalobkyňa na výzvu súdu uviedla, že uvedeným podaním nenavrhla zmenu žaloby v časti
o vydanie bezdôvodného obohatenia.

5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.6.2020 uviedla, že berie späť žalobu v časti o určenie, že zmluva je
neplatná, pretože sa stotožnila so zamietajúcim rozhodnutím v inej jej veci a aj určenia, že zostatok istiny

je povinná zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur, pretože sa žalovaný vyjadril,
že úver je splatený. Navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný jej zaplatiť
bezdôvodné obohatenie 2250 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a uviedla, že žalovaný
jej poskytol úver 1839,51 eura to 1170 eur na úvere a 669,51 eur na revolvingu, ktoré boli znížené o
manipulačný poplatok a tak jej na účet prišlo 996,16 eur a 564,15 eur, pričom žalovanému zaplatila

3985,20 eur a to naposledy 12/2018, ale vyššie bezdôvodné obohatenie nepožaduje.

6. Súd uznesením z 10.júna 2020 č.k.15Csp/328/2017-101 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je
povinnýzaplatiťžalobkyniajbezdôvodnéobohatenie2250eurdo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

7. Žalovaný vo vyjadrení k zmenenej žalobe vzniesol námietku premlčania proti nároku v rozsahu
1850,29 eur, ktorý sa premlčal v 2 ročnej subjektívnej premlčacej dobe, pretože žalobkyňa už v žalobe
podanej v roku 2017 tvrdila skutočnosti o bezúročnosti úveru a neplatnosti zmluvy a v období 2 roky pred
pojednávaním 10.6.2020 t.j. od 28.6.2018 do 30.11.2018, kedy zaplatila poslednú splátku mu zaplatila
celkom 399,71 eur a aj proti nároku 1053,22 eur, ktorý sa premlčal v 3 ročnej objektívnej premlčacej

dobe, pretože žalobkyňa od 10.6.2017 do 10.6.2020 zaplatila celkom 1196,78 eur.

8. Súd na pojednávaní dňa 24.6.2020 rozhodol podľa § 180 CSP, že bude pojednávať bez prítomnosti
žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, ktorí sa nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní,
svoju neúčasť ospravedlnili a o odročenie pojednávania nežiadali.

9. Súd po prvý krát posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a žalovaného a
oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložili, pretože boli protistrane doručené a ich obsah nebol
spochybnený, z ktorého považoval za preukázané nasledovné skutočnosti:

10. Žiadosťou bolo preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka písomne požiadala dňa 18.11.2013
žalovaného ako veriteľa o poskytnutie revolvingového úveru (úverového limitu) číslo 8500035536 s
poskytnutou čiastkou úveru (úverový limit) 1170 eur, so splatnosťou v 36-ich splátkach, mesačnou
splátkou 66,42 eur, celkovou čiastkou, ktorú mala zaplatiť 2391,12 eur, predpokladanou RPMN za
úver 70,01 %, ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %, priemernou RPMN 45,94 %, poskytnutou čiastkou

revolvingu 669,51 eur, celkovou čiastkou pri revolvingu, ktorú mala zaplatiť 1594,08 eur, predpokladanou
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,28 %, ročnou úrokovou sadzbou 68,44 %. Žalovaný jej žiadosť
písomne schválil 19.11.2013 s tým rozdielom, že RPMN úveru je 67,57 % a predpokladaná RPMN
po poskytnutí revolvingu je 62,80 %. V čl. 8 žiadosti Dohoda o poskytnutí služby je uvedené, že
zmluvné strany uzatvárajú aj dohodu o poskytnutí služby v možnosti odkladu splátok úveru za ktorú sa

žalobkyňa zaviazala zaplatiť odmenu za možnosť odkladu splátok a) úveru vo výške 173,84 eur a b)
splátok revovingového úveru vo výške 105,36 eur. V čl. 13 žiadosti je uvedené, že riadnym vyplnením
a podpisom tejto žiadosti/zmluvy uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revovingovom úvere, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania. V čl. 2.2 uvedených zmluvných dojednaní je
uvedené, že žalovaný je povinný odoslať žalobkyni oznámenie o schválení úveru, ktoré bude okrem

iného obsahovať splatnosť splátok. V čl. 8.2 týchto dojednaní je uvedené, že žalobkyňa je povinná
platiť úver v dohodnutých termínoch splatnosti. V čl. 4.1 týchto dojednaní je uvedené, že revolving
automatické poskytnutie ďalšieho úveru vo výške podľa bodu 6 žiadosti. V čl. 4.2 týchto dojednaní je
uvedené, že žalobkyni bude po splnení tam uvedených podmienok a za podmienky predchádzajúcehoschválenia žalovaným úver automaticky navýšený t.j. žalovaný poskytne žalobkyni revolving vo výške
určenej podľa 4.1.. Schválenú výšku revolvingu oznámi žalovaný žalobkyni v oznámení podľa čl. 2,
ods. 2.2. Oznámením žalovaného zo dňa 19.11.2013 bolo preukázané, že žalovaného prvá splátka

úveru bola splatná 1.1.2014, každá ďalšia 1. dňa v mesiaci, posledná 1.12.2016, počet splátok je 36,
schválená výška revolvingu 774,87 eur, výška splátky úveru po poskytnutí revolvingu 66,42 eur, RPMN
po vykonaní revolvingu 62,80 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %, odplata za poskytnutie
služby v zmysle čl.8 ods. 8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby 173,84 eur. Dodatkom k zmluve o
revovingovom úvere č. 8500035536 z 2.3.2015 bolo preukázané, že zmluvné strany uzavreli dodatok k

zmluve, ktorý sa týkal opätovného revolvingového úveru. Oznámením žalovaného zo dňa 2.3.2015 bolo
preukázané, že žalobkyni bol úver navýšený a tak RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je 62,80 % a
úver je splatný podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohy uvedeného listu. Splátkovým kalendárom
zo dňa 2.3.2015 bolo preukázané, že prvá splátka bola splatná 1.1.2014, každá ďalšia 1. dňa v mesiaci
a posledná bola splatná 1.12.2018, splátok bolo 60 a každá bola vo výške 66,42 eur. Oznámením
žalovaného zo dňa 5.12.2018 bolo preukázané, že predmetný záväzkový vzťah je ukončený, pretože

žalobkyňa uhradila všetky záväzky. Výpisom z www.nbsk.sk bolo preukázané, že
v čase uzavretia zmluvy dňa 19.11.2013 bola odplata obvykle požadovaná bankami za spotrebné úvery
s lehotou splatnosti 3 roky vo výške 11,27 % a v čase uzavretia dodatku dňa 2.3.2015 vo výške 10 %.

11. Súd vec posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, §

137 písm. d) CSP, § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., § 3 ods. 3 a ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007
Z.z o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. g), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. j) a l), § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z., § 53 ods. 1 až 3 a 5, § 53 ods. 6, § 39 a § 41, § 451 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 5 veta prvá a tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

12. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 24.6.2020 č.k. 15Csp/328/2017-114 konanie
v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 85000035536 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným
a určenie, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému zostatok istiny v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 30 eur zastavil a ďalej rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
bezdôvodné obohatenie 339,84 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a primerané finančné

zadosťučinenie 1000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobu vo zvyšnej časti zamietol
a žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že mal preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa
19.11.2013 písomnú zmluvu o úvere číslo 8500035536 podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a úver je spotrebiteľským úverom,

na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Hoci podľa § 11 ods. 4 uvedeného zákona, ktorý je osobitným zákonom podľa § 137 písm. d)
CSP je možné určiť úver za bezúročný a bez poplatkov, tým, že žalobkyňa požadovala od žalovaného
aj vydanie bezdôvodného obohatenia a svoj dlh voči žalovanému už splnila, nemala naliehavý právny
záujem na požadovanom určení a preto žalobu v tejto časti zamietol. V konaní bolo okrem tohto

preukázané, že zmluva má všetky obligatórne zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. a tieto sú aj uvedené v správnej výške a preto aj keby bol na požadovanom určení naliehavý právny
záujem, bola by žaloba v tejto časti nedôvodná. V konaní neboli preukázané ani tvrdenia žalobkyne,
že by bola nútená zmluvu podpísať, že by žalovaný voči nej nepostupoval s odbornou starostlivosťou,
v rozpore s dobrými mravmi, že by bola zmluva uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v

rozpore so zákonom, priečila sa dobrým mravom, obsahovala nespočetné množstvo neprijateľných
podmienok, že by neboli zmluvné dojednania individuálne dojednané, že by boli v nerovnováhe v
právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne a preto by mali byť neprijateľné. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov a preto nemôže odplata podľa § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníkapodstatneprevyšovaťodplatuobvyklepožadovanúnafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúvery

v obdobných prípadoch. Táto bola v čase uzavretia zmluvy 11,27 % a dodatku 10 %, pričom v zmluve
bol dohodnutý úrok 70,01 % a pri revolvingu 68,44 % a aj odplata za poskytnutie odkladu splátok úveru
173,84 eur a revolvingu 105,36 eur, v ktorej súd videl skrytú formu odplaty. Porovnaním takto dohodnutej
odplaty s obvykle požadovanou odplatou pri obdobných úveroch, dospel súd k záveru, že dohodnutá
odplata niekoľkonásobne prevyšuje úrokovú mieru pri obdobných úveroch, nie je preto akceptovateľná

a je v rozpore s dobými mravmi a preto je zmluva v tejto časti neplatná podľa § 39 a § 41 Občianskeho
zákonníka. Pretože žalovaný poskytol na jej základe žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 1560,31
eur a žalobkyňa mu nesporne vrátila 3985,20 eur je plnenie vo výške 2424,89 eur, ktoré žalovaný
prijal bezdôvodne prijatým plnením podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je podľa § 451ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný žalobkyni vydať. Pretože však žalobkyňa už v čase začatia
konania 1.12.2017 musela vedieť, že k bezdôvodnému obohateniu prišlo a že žalovaný sa na jej úkor
obohatil a pretože vydania bezdôvodného obohatenia sa začala domáhať až podaním spísaným do

zápisnice na pojednávaní dňa 10.6.2020, bolo právo na vydanie plnení poskytnutých žalovanému do
10.6.2018 premlčané v subjektívnej premlčacej dobe a plnení poskytnutých do 10.6.2017 premlčané aj v
objektívnejpremlčacejdobe.Pretožežalovanýsapremlčaniapodľa§100ods.1vetatretiaObčianskeho
zákonníka dovolal, súd nemohol žalobkyni premlčané právo priznať a preto žalobu v premlčanej časti
o zaplatenie 1850,16 eur zamietol a v nepremlčanej časti o zaplatenie 399,84 eur jej vyhovel. Pretože

zmluva bola v časti dohody o odplate neplatná, žalobkyňa úspešne uplatnila na súde porušenie svojho
práva ustanoveného podľa § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. a preto má proti žalovanému,
ktorý za porušenie tohto práva zodpovedá, právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods.
5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z.. Pretože žalovaný proti nároku žalobkyne na zaplatenie finančného
zadosťučinenia vo výške 1000 eur, nenamietal, bol nesporný a keďže odplata vo forme úrokov a odplaty
za služby je neplatná a bezdôvodné obohatenie bolo vo výške 2424,89 eur, považoval súd požadované

zadosťučinenie vo výške menej ako polovice za primerané a žalobu v časti o zaplatenie priemerného
finančného zadosťučinenia vo výške 1000 eur za dôvodnú. Pretože žalobkyňa vzala žalobu v časti
určenianeplatnostizmluvyajejpovinnostizaplatiťžalovanémuzostatokistinyvpravidelnýchmesačných
splátkach vo výške 30 eur späť po jej doručení žalovanému, ale ešte pred začatím pojednávania,
súd konanie v tejto časti v rozhodnutí vo veci samej § 145 ods. 2 CSP zastavil. Pretože uvedeným

rozhodnutím sa konanie skončilo, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania. Predmetom konania bolo celkovo päť nárokov a tak jeden nárok predstavuje 20 % z celého
predmetu konania. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania o nároku o určenie neplatnosti zmluvy a
povinnosti zaplatiť zostatok istiny v splátkach, pretože vzala späť žalobu bez správania sa žalovaného
a preto má žalovaný nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP v rozsahu 40 %. Žalovaný

bol v konaní o určenie bezúročnosti a poplatkovosti úveru úspešný a preto má podľa § 255 ods. 1 CSP
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %. Žalovaná bola v konaní úspešná v nároku na zaplatenie
finančného zadosťučinenia a preto má tiež nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %. V konaní o
vydanie bezdôvodného obohatenia mali strany úspech iba čiastočný a preto podľa § 255 ods. 2 CSP
nemá žiadna z nich právo na náhradu trov konania. Po zohľadnení zavinenia na zastavení konania a

úspechu v konaní, má žalovaný proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 % (60-20).
Pretože v konaní nikto netvrdil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré
by súd žalovanému nárok na náhradu nemal priznať a pretože ich ani súd nevzhliadol, rozhodol, že
žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %.

13. Žalovaný podal proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, v časti v ktorej mu
súd uložil zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie 339,84 eur, primerané finančné zadosťučinenie
1000 eur a proti náhrade trov konania. Žalovaný namietal proti tomu, že súd pri porovnávaní
dohodnutej odplaty v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vychádzal z priemerných úrokových
sadzieb bánk, pretože v čase uzavretia zmluvy bola priemerná výška odplaty na finančnom trhu

45,94 % a táto nebola v zmluve podstatným spôsobom prevýšená, pretože ta podstatné prevýšenie
sa považuje prevýšenie o 25-30 %. Žalovaný ďalej namietal, že rozhodnutie súdu o primeranom
finančnom zadosťučinení odporuje § 3 ods. 5 Občianskeho zákonníka, že súd vychádzal z premlčanej
časti bezdôvodného obohatenia, že postup súdu je nezákonný, pretože finančné zadosťučinenie je
náhradou nemajetkovej ujmy a nie majetkovej, že na poskytnutie finančného zadosťučinenia neboli

splnené podmienky, pretože súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy podľa všeobecných ustanovení
občianskeho zákonníka a nie podľa osobitných noriem na ochranu spotrebiteľa a tým je vylúčené
splnenie podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., že rozhodnutie je predčasné a že proti
tomuto nároku namietal.

14. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením z 26.5.2021 č.k. 6CoCsp/29/2020-153 v
časti týkajúcej sa sumy 339,84 eur potvrdil, pretože dojednané úroky boli v neprimeranej výške v
porovnaní s úrokovými mierami podobného spotrebiteľského úveru v bankách, ktoré predstavovali v
novembri 2013 úrok 11,27 % pre nové obchody a v čase dodatku (marec 2015) úrok 10 %, ktoré sadzba
dohodnutého úroku niekoľkonásobne prevyšuje a preto ide o neprimerané úroky, ktoré boli dojednané v

rozpore s dobrými mravmi a preto je zmluva podľa § 39 Občianskeho zákonníka v tejto časti neplatná a
žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodného obohatenia v nepremlčanej časti. V časti týkajúcej
sa zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia a závislom nároku na náhradu trov konania zrušil
a vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože rozhodnutie súdu o priznaní primeranéhofinančného zadosťučinenia je nepreskúmateľné, že záver súdu o nespornosti nároku neobstojí, pretože
žalovaný proti nemu namietal, že súd nepodal dostatočné úvahy, ktorými sa riadil pri určovaní jeho
výšky a či zohľadnil všetky relevantné okolnosti daného prípadu. Uviedol, že je nutné dôsledne

posúdiť závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, jeho trvanie a rozsah nepriaznivých následkov
ako aj subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu a až na základe vyhodnotenia týchto
všetkých atribútov v ich vzájomnej súvislosti možno posúdiť primeranosť žalobkyňou uplatňovaného
požadovaného finančného zadosťučinenia. Základ nároku je ale daný, tento má plniť funkciu satisfakčnú
a sankčnú a možno ho chápať ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany

svojich práv proti dodávateľom ak ich práva hrubým spôsobom porušujú. Jediným predpokladom je,
že spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie svojho práva alebo povinnosti t.j. že súd judikuje jeho v jeho
prospech konkrétny nárok. Zákon nestanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky
zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť a preto bude vecou úvahy súdu, aby sa so
zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 389/2015, 6Cdo 127/2017). Súdu prvej inštancie uložil

po posúdení uvedených nastolených kritérií opätovne o tomto nároku rozhodnúť a toto rozhodnutie
odôvodniť a vyporiadať sa v ňom so všetkými námietkami žalovaného uplatnenými v odvolaní.

15. Predmetom konania tak zostal už iba nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1000 eur, na ktorého prejednanie súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal

žalobkyňu a právneho zástupcu žalovanej, ktorí sa nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní, svoju
neúčasť ospravedlnili a o odročenie pojednávania nežiadali a preto súd na pojednávaní dňa 30.9.2021
rozhodol podľa § 180 CSP, že bude pojednávať bez ich prítomnosti.

16. Žalobkyňa písomne uviedla, že jej spotrebiteľské právo bolo porušené zo strany žalovaného vysokou

úrokovou sadzbou (71%) a tým, že preplatením pôžičky prišlo k bezdôvodnému obohateniu a vnútením
služby odkladu splátok, o ktorú nežiadala. Konanie žalovaného je privodilo nepriaznivé následky po
dobu 5 rokov splácaniu úveru, značnú finančnú a aj psychickú ujmu, keďže bola pod neustálym tlakom z
finančnej núdze, čo ju opätovne nútilo podpísať zmluvy o revolvingu so žalovaným, aby pokryla náklady
a splátky.

17. Právny zástupca žalovaného písomne uviedol, že zo strany žalobkyne neboli tvrdené a ani
preukázané okolnosti subsumovateľné pod kritériá uvedené v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu
a k otázke ozrejmenia subjektívneho prístupu poukázal na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka s tým, že
je potrebné zohľadniť skutkový a právny stav v roku 2013 a vychádzať z neho a sni neskôr prijaté závery

súdnej praxe neurčovali taký výklad § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka spôsobom, aký sa uplatnil v
tomto konaní.

18. Súd po druhý krát posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a žalovaného
a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložili, pretože boli protistrane doručené a ich obsah

nebol spochybnený, z ktorého považoval za preukázané nasledovné skutočnosti, ktoré posúdil podľa
nasledovného právneho predpisu:

19. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá a tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti

porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

20. Pretože v konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že odplata dohodnutá v zmluve o úvere nebola
platne dohodnutá a žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 339,84 eur,
žalobkyňa úspešne uplatnila na súde porušenie svojho práva ustanoveného zákonom a preto má podľa
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. proti žalovanému právo na primerané finančné zadosťučinenie.
Uvedené závery sú aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý sa vyjadril, že základ

nároku je daný, ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie v tomto konaní viazaný. Čo do
výšky požadovaného finančného zadosťučinenia súd v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom
odvolaciehosúduposúdilzávažnosťaintenzituprotiprávnehokonaniažalovaného,jehotrvaniearozsah
nepriaznivých následkov ako aj subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu so zreteľomna všetky okolnosti prejednávaného prípadu a aj námietky žalovaného. V prospech žalobkyne súd
zohľadnil, že bola dlhodobo vystavená závadovému stavu, spôsobeného konaním žalovaného a hrozbe
plnenie neplatne dojednanej odplaty, pretože zmluvu uzavrela v roku 2013 a až v roku 2018 jej žalovaný

oznámil, že si záväzky voči nemu splnila a okrem toho bola vystavená aj iniciovaniu a vedeniu súdneho
konania, pretože žalovaný jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spochybňoval a spochybňuje
doposiaľ napriek už právoplatnému rozhodnutiu súdu v tejto veci, ale aj iných veciach, v ktorých mu
už bolo za porušenie obdobných povinnosti právoplatne uložená povinnosť zaplatiť iným spotrebiteľom
finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa však nepreukázala, že práve z dôvodu konania žalovaného bola

nútená opätovne podpísať zmluvy o revolvingu a súd zohľadnil aj to, že žalobkyňa sa domáhala
porušeniapovinnostízostranyžalovanéhoibazjednéhozmluvnéhovzťahuasúdjejpriznalbezdôvodné
obohatenie iba vo výške 339,84 eur, pretože vo zvyšnej časti bol jej nárok premlčaný, ktoré námietky
žalovaného v odvolaní súd uznal za dôvodné.

21. Súd zohľadnil aj aplikačnú prax v obdobných veciach t.j. vo veciach žalovaného, kde porušenie jeho

povinností spočívalo v neprimeranom úroku cca 70 % ročne, pretože Krajský súd v Banskej Bystrici
priznal spotrebiteľovi finančné zadosťučinenie z dvoch zmluvných vzťahov rozsudkom z 28.7.2021 č.k.
43CoCsp/24/2021 vo výške 500 eur a teda z jedného vo výške 250 eur a Krajský súd v Žiline vo veciach,
v ktorých bolo priznané vyššie bezdôvodné obohatenie rozsudkom finančné zadosťučinenie z 31.8.2021
č.k. 11CoCsp/27/2021 vo výške 400 eur a rozsudkom z 31.8.2021 č.k. 11CoCsp/25/2021 vo výške 500

eur.

22. S prihliadnutím na všetky tieto skutkové okolnosti prípadu, vychádzajúc i z aplikačnej praxe súdov
dospel súd napokon k záveru, že je dôvodné priznať žalobkyni ako primerané v tejto právnej iba finančné
zadosťučinenie vo výške 300 eur.

23. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od a právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

24. Pretože nebol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie, súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobkyniprimeranéfinančnézadosťučinenievovýške300eurdo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

29. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na

náhradu trov konania. Keďže v poradí prvým rozsudkom súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vychádzalztoho,žepredmetomkonaniajepäťnárokov,protičomužalovanývodvolanínenamietalaani
odvolací súd k tomu nevyjadril iný právny názor, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
postupoval totožne. Oproti v poradí prvému rozsudku boli obe strany čiastočne úspešné okrem vydania
bezdôvodného obohatenia aj v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia a preto im súd podľa § 255

ods. 2 CSP právo na náhradu trov konania čo do týchto nárokov nepriznal. Pretože žalobkyňa zavinila
zastavenie konania o určenie neplatnosti zmluvy a povinnosti zaplatiť zostatok istiny v splátkach tým,
že vzala žalobu späť bez správania sa žalovaného patrí žalovanému podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov konania v tejto časti v rozsahu 40 % (2x20) a pretože žalovaný bol úspešný čo do nároku
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru patrí mu podľa § 255 ods. 1 CSP aj nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 20 %. Hoci žalovaná tvrdila, že je v zlej ekonomickej situácii, netvrdila, že by tu
boli dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by súd nemal žalovanému náhradu
trov konania priznať a ani takéto dôvody nepreukazovala a keďže zároveň ospravedlnila neúčasť na
pojednávaní z pracovných dôvodov, súd dospel k záveru, že takéto dôvody nie sú dané a rozhodol, žežalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 % (2x20). O výške náhrady
trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.