Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209213815
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2209213815.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpená: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, proti povinnému:
I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX E. C., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa
Krutého, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10Er/883/2009-58 zo dňa 16. augusta 2012, EX

8486/2009, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil
a uviedol, že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
uznesenia o zastavení konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 3 ods. 2, § 10 ods. 10, § 4 ods.
2 písm. j), ods. 3 písm. a) a b), ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 54
ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 3 ods. 1 Rady 93/13/EHS93/13/EHS z 5.

apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepovereniavčastičodoistinyvovýške
642,60 eur, v časti vymoženia úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 1.298,52 eur od 27.12.2008
do zaplatenia a v časti trov konania vo výške 282,82 eur. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený
odvolanie avšak odvolací súd odvolacie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia odvolania oprávneným.

Prvostupňový súd poukázal na priebeh exekúcie, ktorá je založená na základe exekučného titulu -
právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave
č. k. SR 07391/09 zo dňa 24.06.2009. Súdu prvého stupňa bola zároveň doručená zmluva o úvere
č. 2520235, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi exekučného konania zo dňa 20.10.2008 ako aj
všeobecné obchodné podmienky.

Následne súd prvého stupňa preskúmal predmetnú zmluvu aj obchodné podmienky pričom zistil, že
v bode 17 dojednanej zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a
rozhodcovským rozsudkom žalujúcej strane. Tento výber je však daný tomu účastníkovi, ktorý si
sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak teda dôjde k výberu rozhodcovského

súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takáto
rozhodcovskádoložkajeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouvzmysle§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvého stupňa dospel k
záveru,žepredmetnýrozhodcovskýrozsudokjesícevzmysle§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku
exekučným titulom, avšak na základe tohto predmetného rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku exekúcia prípustná z dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe
týchto skutočností súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a exekučné konanie zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní okrem
iného uviedol, že z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli
na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej
žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným
súdom. Nemožno sa teda stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci
rozhodcovského súdu. Oprávnený nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, že sa jedná o spotrebiteľský

vzťah, pretože zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv
upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko predmetná zmluva vznikla podľa Obchodného
zákonníka. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že tzv. alternatívne doložky sú právne prípustné, a to jednak
v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Taktiež poukazuje na smernicu č. 93/13/
EHS, ktorú podľa jeho názoru má len nepriamu záväznosť a slovenské súdy ju nemôže používať ako

prameň práva, nakoľko predmetná smernica bola do právneho systému platného na území Slovenskej
republiky aplikovaná ešte v rámci tzv. „prístupového obdobia“: Oprávnený zároveň nesúhlasí s výrokom,
ktorým konajúci súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Na podklade vyššie uvedených
skutočností oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenouosobouvzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňa
náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté
pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnení).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že

exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií
uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd je povinný zistiť, či
exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a), b)
zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský
rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní,
musí v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky
exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ide síce o pochybenie

exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie
môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví (príp. zastaví v časti). Exekučný
súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so
zákonom.Súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania z predmetnej zmluvy ako
spotrebiteľský, nakoľko oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzatvoril

zmluvu s povinným ako nepodnikateľom. Súd prvého stupňa mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na
ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a všetky zmluvné podmienky posúdené
súdom prvého stupňa ako neprijateľné považuje aj odvolací súd za neprijateľné, pretože tieto zmluvné
dojednania neboli individuálne dojednané, nakoľko sú súčasťou všeobecných zmluvných podmienok,

povinný ich mohol len ako celok prijať alebo odmietnuť a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol keď vyhlásil exekúciu za
neplatnú a zároveň rozhodol o zastavení exekúcie.
Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že neprijateľnou sa javí aj samotná rozhodcovská doložka,
ktorá znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak veriteľ podá

žalobu u rozhodcu, nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a táto spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak je
neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, je to dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko
táto potom prebieha na základe nespôsobilého exekučného titulu. K tvrdeniu oprávneného, že smernica
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach má len nepriamu súvislosť a slovenské súdy ju

nemôže používať ako prameň práva, nakoľko predmetná smernica bola do právneho systému platného
na území Slovenskej republiky aplikovaná ešte v rámci tzv. „prístupového obdobia“, odvolací súd
konštatuje nasledovné: článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 účinnej od 21.
4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo,
za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo

alebomubrániťvuplatňovaníprávapodaťžalobualebopodať akýkoľvekinýopravnýprostriedok,najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľapráva,ktorýmsariadizmluvnývzťah,malospočívaťnainejzmluvnejstrane“.Smernicaakoprávny
akt orgánov Európskej únie na rozdiel od Nariadenia pritom síce nemá priamu právnu záväznosť, ale

všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby súd vykladal
vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady neboli ešte do
vnútroštátnych noriem inkorporované. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd tvrdenie navrhovateľa
o nemožnosti aplikácie predmetnej smernice považuje za irrelevantné.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.