Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/103/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200822
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5620200822.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, Mgr. Miroslava Šeptáka, v sporovej právnej veci
žalobcu: VIPEX - R, s.r.o., so sídlom Hlavná 129, 032 02 Závažná Poruba, IČO: 44 917 465, proti
žalovanému: NBD Liptovská Sielnica, s.r.o., so sídlom 1. mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO:
50 534 084, zastúpenému zástupcom C&T Advokáti s.r.o., so sídlom Fedinova 3b, 851 01 Bratislava

- mestská časť Petržalka, IČO: 51 284 961, v konaní o zaplatenie 638.675,99 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného v podaní zo dňa 22.05.2020 proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 5Cb/15/2020-100 zo dňa 21. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5Cb/15/2020-100 zo dňa 21. apríla 2020 p o t v
r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na p l n ú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č.k. 5Cb/15/2020-100 zo dňa 21. apríla 2020 okresný súd ako súd prvej
inštancie (ďalej len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) výrokom I. konanie s poukazom na §
145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový
poriadok“) zastavil. Výrokom II. okresný súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania od

žalobcu v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, podanú dňa
20.03.2020, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 638.675,99 Eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania titulom zmluvnej pokuty, dohodnutej v zmysle ustanovení Zmluvy
o pôžičke zo dňa 18.07.2016. Žalobu podal z dôvodu uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš

sp.zn. 9Cb/60/2019 zo dňa 18.11.2019, právoplatného dňa 21.02.2020, ktorým mu okresný súd vo
výroku II. uložil povinnosť podať na príslušný súd v lehote 30 dní od právoplatnosti žalobu o zaplatenie
638.675,99 Eur s príslušenstvom voči žalovanému. Dňa 23.03.2020 doručil žalobca okresnému súdu
späťvzatie žaloby, v rámci ktorého zobral žalobcu v celom rozsahu späť, a to z dôvodu nesprávneho
petitu a nesprávne určeného súdu. Navrhol zastavenie konania a nepriznanie nároku na náhradu
trov konania žiadnej strane. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 08.04.2020 žalovaný oznámil,

že so späťvzatím žaloby súhlasí, aj keď v zmysle § 146 ods. 1 CSP nie je jeho súhlas relevantný.
Navrhol konanie zastaviť, uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia sp.zn. 9Cb/60/2019 zo
dňa 18.11.2019 zrušiť a priznať mu nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Okresný
súd ďalej poukázal na § 144 CSP, § 145 ods. 1 CSP a § 146 ods. 1 CSP. Keďže žalobca vzal
žalobu v celom rozsahu späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie
vo veci samej, nebol k späťvzatiu žaloby potrebný súhlas žalovaného. Žalovaný z vlastnej iniciatívy

súhlasil so späťvzatím podaním zo dňa 01.04.2020. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu a v
súlade s citovanou právnou úpravou okresný súd rozhodol o zastavení konania. Pokiaľ išlo o trvaniezabezpečovacieho opatrenia nariadeného uznesením v konaní sp.zn. 9Cb/60/2019 zo dňa 18.11.2019
v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/11/2020 zo dňa 28.1.2020 okresný súd
uviedol, že aktuálne preveruje podanie žaloby na upomínacom súde v Banskej Bystrici. O nároku na

náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP. V tejto súvislosti uviedol, že späťvzatie žaloby predstavuje subjektívnu (t.j. zavinenú) skutočnosť,
s ktorou zákon spája zastavenie konania. Preto okresný súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Pri
rozhodovaní o trovách konania bolo však povinnosťou okresného súdu skúmať procesnú zodpovednosť
pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

Žalobca vo svojom späťvzatí ako dôvod uviedol len to, že berie žalobu späť z dôvodu nesprávneho petitu
a nesprávne určeného súdu. Za daných okolností bolo možné pričítať procesné zavinenie na zastavení
konania žalobcovi. Nárok na náhradu trov konania tak podľa okresného súdu vznikol protistrane, t.j.
žalovanému. Na základe toho okresný súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je
uvedené v II. výroku tohto uznesenia. V závere napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že o výške
trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím.

3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v podaní
právneho zástupcu zo dňa 22.05.2020 (č.l. 107 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických
prostriedkov so zaručeným kvalifikovaným elektronickým podpisom (ďalej len ,,KEP“), ktoré odôvodnil
tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
b) CSP) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365
ods. 1 písm. d) CSP). V podanom odvolaní žalovaný poukázal na to, že aj sám okresný súd v I. odstavci
napadnutéhouznesenia(poznámkakrajskéhosúdu:žalovanýmalnamysli-vodseku-§220ods.4CSP
vo väzbe na § 234 ods. 2 CSP) uviedol, že žalobca toto konanie inicioval z dôvodu uznesenia okresného

súdu sp.zn. 9Cb/60/2019 zo dňa 18.11.2019, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie
vo forme záložného práva na majetok žalovaného (ďalej len ako „zabezpečovacie opatrenie“). Napriek
tomuto konštatovaniu, okresný súd v uznesení v 8. ,,odstavci“ v súvislosti s vydaným zabezpečovacím
opatrením uviedol, že: „...súd aktuálne preveruje podanie žaloby na upomínacom súde v Banskej
Bystrici“. Takýto postup okresného súdu bol však v rozpore s § 336 ods. 4 CSP v spojení s § 335 ods.

1 CSP podľa ktorého jednoznačne platí, že: „Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo
veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.“ Bolo teda zrejmé, že existencia iného konania je v tomto
prípade v súvislosti s trvaním zabezpečovacieho opatrenia irelevantná a ak okresný súd zastavil konanie
vo veci samej, mal povinnosť súčasne rozhodnúť aj o zrušení zabezpečovacieho opatrenia v celom

rozsahu. Podľa žalovaného je nepochopiteľné, že okresný súd vydal napadnuté uznesenie a nezrušil
svoje zabezpečovacie opatrenie, aj keď sám konštatoval, že toto súdne konanie bolo iniciované práve v
dôsledku zabezpečovacieho opatrenia. Preto bol žalovaný názoru, že práve týmto došlo k závažnému
porušeniu jeho práv a odopreniu jeho základného práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
b) CSP), keď okresný súd napriek zastaveniu konania nepostupoval v súlade so zákonom a nezrušil

zabezpečovacie opatrenie, ktoré má na činnosť žalovaného devastačný dopad, navyše ak uplatňovaná
pohľadávka nespočívala v žiadnom reálnom plnení, ale v neprimeranej zmluvnej pokute, na ktorú nárok
žalobcovi vôbec, podľa žalovaného, doteraz nevznikol. Zvýraznil, že postup okresného súdu bol o to viac
nepochopiteľný, keď vydané zabezpečovacie opatrenie má pre neho značné negatívne dôsledky, o čom
okresnýsúdinformovaliajspoločnícižalovanéholistomzodňa03.04.2020založenýmvsúdnomspise.V

tejtosúvislostidôvodil,že:,,Zabezpečovacímopatrenímvpodstatetotiždošlokzablokovaniuakejkoľvek
podnikateľskej činnosti žalovaného, keďže žalovaný okrem predmetných nehnuteľností zablokovaných
zabezpečovacím opatrením určených na predaj konečným spotrebiteľom nedisponuje žiadnym iným
majetkom a ani nevykonáva žiadnu inú podnikateľskú činnosť. Podstatou podnikania žalovaného je
výlučne predaj nehnuteľností - bytov v jeho vlastníctve. V dôsledku nariadeného zabezpečovacieho

opatrenia však boli všetky dohodnuté obchody zastavené a záujemcovia o kúpu bytov odsunutí na
neurčito. Okrem toho je už dnes zrejmé, že vydané zabezpečovacie opatrenie spôsobilo žalovanému
značné škody, keďže trhová hodnota zaistených nehnuteľností aj z dôvodu súčasnej pandémie výrazne
klesla a stále klesá. V dôsledku tohto konania sú rovnako existenčné ohrození aj spoločníci žalovaného,
ktorí financovali výstavbu daných nehnuteľností a ktorí počítali s príjmom z predaja týchto nehnuteľností.

Finančné prostriedky získané z predaja tohto majetku žalovaného v hodnote viac ako milión eur totiž mali
byť prostredníctvom vrátenia pôžičiek plánovaným príjmom oboch spoločníkov žalovaného spoločnosti
Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., IČO 31 563 732, ako aj spoločnosti TUBAU, a.s. IČO:
35 801 999, ktorá je od 21.05.2020 jediným spoločníkom žalovaného. Priamym dôsledkom vydanéhozabezpečovacieho opatrenia je tak stav, keď obaja spoločníci nemali dostatok prostriedkov na vyplatenie
miezd za mesiac február 2020, pričom tieto spoločnosti spolu zamestnávajú v súčasnosti takmer 500
kmeňových zamestnancov, ktorých rodiny sa na výplatu miezd každý mesiac spoliehajú.“ Aj z tohto

okresný súd porušil zásadne procesné práva žalovaného, keď v rozpore s príslušnými ustanoveniami
CSP nerozhodol pri zastavení konania vo veci samej aj o zrušení zabezpečovacieho opatrenia, čím bol
naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Podľa žalovaného bolo zrejmé, že žalobca
inicioval súdne konanie iba zo špekulatívnych dôvodov, a to predovšetkým ako osobnú pomstu konateľa
žalobcu p. Ľuboša Barániho. Uviedol, že: ,,Pán Ľuboš Baráni, bývalý konateľ spoločníka žalovaného

spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o. sa pravdepodobne osobne nevyrovnal so
skutočnosťou, že bol z funkcie konateľa v júli 2019 odvolaný a následne začal škodiť žalovanému
ako aj spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., v dôsledku čoho prebiehajú viaceré
nielen civilné ale aj trestné konania. V súčasnosti konkrétne prebiehajú trestné konania pred Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru Liptovský Mikuláš pod ČVS:ORP-330/2-VYS-LM-2019 a ČVS:ORP-
404/1-VYS-LM-2019, pričom v oboch veciach už bolo dokonca vznesené obvinenie voči K. B. a v

prvom prípade za zločin krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a v druhom za prečin
neoprávneného užívania motorového vozidla podľa § 216 ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Oba
skutky súvisia práve s nezákonným konaním K. B., ktorého sa dopustil po odvolaní z funkcie konateľa
voči spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o. Vzhľadom na rozsah trestnej činnosti
K. B. v dôsledku antedatovaných a vyfabrikovaných dokumentov a vytváraní fiktívnych pohľadávok,

je vysoko pravdepodobné, že pri jednom obvinení K. B. to neskončí a dokonca, že budú iniciované
ešte ďalšie nové trestné konania pre podozrenia zo spáchania viacerých ďalších trestných činov z jeho
strany. Aj v tomto prípade sú jednoznačné dôkazy, že žalobca konal minimálne v rozpore so svojimi
platnými zmluvnými záväzkami, keď podal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré malo
zabezpečiť vymožiteľnosť jeho údajnej pohľadávky voči žalovanému, aj keď: bol zmluvne zaviazaný

previesť žalovanú pohľadávku bezodplatne na Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., IČO 31 563
732, o čom v súčasnosti prebieha ďalšie samostatné súdne konania vedené pred Okresným súdom
Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 5Cb/8/2019. Žalobca totiž nikdy nemal vlastné finančné prostriedky na
poskytnutie pôžičky právnemu predchodcovi žalovaného v tomto konaní, ale tieto finančné prostriedky
nadobudol práve od spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., IČO 31 563 732, pričom

z tohto dôvodu sa aj zaviazal, že svoju pohľadávku voči žalovanému v tomto konaní na žiadosť
spoločnostiCestnéstavbyLiptovskýMikuláš,spol.sr.o.,IČO31563732postúpinaurčenútretiuosobu.“
V rámci súdneho konania sp.zn. 5Cb/8/2019 dokonca okresný súd vydal aj v tejto veci neodkladné
opatrenie, ktorým zakázal žalobcovi v tomto konaní akokoľvek nakladať so svojou údajnou pohľadávkou
voči žalovanému. Aj táto okolnosť podľa žalovaného svedčila o tom, že nariadené zabezpečovacie

opatrenie stratilo význam a malo byť zrušené súčasne so zastavením konania, nakoľko spor o zaplatenie
údajnej pohľadávky nemôže byť vyriešený predtým, ako bude rozhodnuté v spore vedenom pod sp.zn.
5Cb/8/2019aurčené,ktojeskutočnýmvlastníkompohľadávkyuplatňovanejžalobcomvočižalovanému,
pričom v zmysle predložených dokladov v spore sp.zn. 5Cb/8/2019 bolo zrejmé, že vlastníkom
pohľadávky nie je žalobca, ale práve žalovaný. Žalovaný ďalej uviedol, že: ,,samotná pohľadávka

spočívajúca v údajnej zmluvnej pokute ani nevznikla, nakoľko žalovaný sa nedostal do omeškania, ktoré
by bolo sankcionovateľné uvedenou zmluvnou pokutou. Uplatnená pohľadávka žalobcu totiž spočíva
vo vyčíslenej zmluvnej pokute na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016, pričom však žalobca
účelovo zamlčiava, že k danej zmluve bol uzatvorený dodatok, ktorý splatnosť danej pôžičky naviazal na
zaplatenie úveru poskytnutého Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s. (ďalej len ako „banka").

Konkrétne na základe zmluvy o podriadenosti dlhu č. 271863-2016/2017 zo dňa 03.02.2017 (ďalej len
ako „zmluva o podriadenosti) sa v zmysle bodu 2.7. danej zmluvy o podriadenosti splatnosť pôžičky
podmienila práve splatnosťou úveru voči banke v zmysle zmluvy o podriadenosti. V zmysle bodu 2.5.
danej zmluvy o podriadenosti sa súčasne jej bod 2.7. stal dodatkom zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016
uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a právnym predchodcom žalovaného ako dlžníkom. Nakoľko

úver banke resp. súčasnému veriteľovi doposiaľ splatený nebol, nemohol sa ani žalovaný dostať do
omeškania a tým nemohli žalobcovi vzniknúť ani akékoľvek nároky z titulu sankčnej zmluvnej pokuty,
ktoré si vyčíslil a uplatňuje voči žalovanému. V tejto súvislosti súčasný veriteľ, na ktorého bola daná
pohľadávka bankou postúpená, zaslal okresnému súdu v konaní sp.zn. 9Cb/60/2019, v ktorom bolo
vydané zabezpečovacie opatrenie aj žiadosť o nápravu zo dňa 27.04.2020, v ktorej konštatuje, že

záväzok žalovaného doposiaľ nebol zaplatený a súčasne, že pôžička žalobcu v zmysle zmluvy o pôžičke
zo dňa 18.07.2016 nemohla byť splatná predtým ako bude splatená pôžička súčasnému veriteľovi, a
teda že žalovaný sa ani nemohol dostať do omeškania voči žalobcovi a nemohol mu tým ani vzniknúť
nárok na zmluvnú pokutu.“4. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd mal postupovať v zmysle ustanovení CSP a súčasne
so zastavením konania vo veci samej rozhodnúť aj o zrušení zabezpečovacieho opatrenia, keď

je žalobcom reálnosť uplatnenej pohľadávky do značnej miery spochybnená už teraz na základe
predložených listinných dôkazov a zároveň žalovanému vydané zabezpečovacie opatrenie znemožňuje
jeho akúkoľvek činnosť. Súčasne žalovaný uviedol, že okresný súd v ,,odstavci“ 8 napadnutého
uznesenia spomína, že ohľadne splnenia povinnosti žalobcu podať žalobu vo veci samej v súvislosti
s nariadením zabezpečovacieho opatrenia preveruje upomínacie konanie na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp.zn. 4Up/655/2020. Okresný súd takýmto postupom, nielenže koná v rozpore s CSP,
ale takýmto procesným postupom uprednostňuje výlučne záujmy žalobcu a porušuje oprávnené záujmy
a procesné práva žalovaného. Žalobca totiž svoju povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle
uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia mohol splniť výlučne podaním žaloby na okresný
súd, ktorý je všeobecným súdom žalovaného, nakoľko v rámci upomínacieho konania nie je možné
prihliadať na nariadené neodkladné a zabezpečovacie opatrenia v zmysle § 15 ods. 4 písm. j) zákona

č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zák. č. 307/2016
Z.z.“). Okrem toho žalovaný bol názoru, že nárok žalobcu nie je možné ani v upomínacom konaní
uplatniť, nakoľko sa z jeho strany jedná o nárok vyplývajúci zo sankčnej zmluvnej pokuty z omeškania,
ktorého uplatnenie je v rámci upomínacieho konania v zmysle § 3 ods. 6 písm. a) zák. 307/2016 Z.z.
per analogiam neprípustné, keďže požadovaná zmluvná pokuta predstavuje viac ako päťnásobok

istiny. K podaniu žaloby na všeobecný súd žalovaného zo strany žalobcu síce aj došlo, dokonca
aj predtým, ako bolo zo strany žalobcu iniciované predmetné upomínacie konanie, avšak následne
táto žaloba bola zobratá späť, a teda v súčasnosti z procesných dôvodov nemôže prebiehať žiadne
súdne konanie o údajnej pohľadávke žalobcu. Konanie na okresnom súde bolo v zmysle uznesenia
neprávoplatne zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby a konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica

musí byť zastavené z dôvodu prekážky litispendencie. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že: ,,Táto
prekážka vzniká vtedy, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je už začaté konanie týkajúce
sa tých istých účastníkov, rovnakého predmetu konania a rovnakých skutkových okolností, od ktorých
sa odvodzuje právny nárok. Totožnosť veci v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica
pod sp.zn. 4Up/655/2020 a pred okresným súdom pod sp.zn. 5Cb/15/2020 je daná totožnosťou strán

sporu ako aj totožnosťou predmetu konania vyplývajúceho z rovnakého titulu. Podľa § 159 CSP platí,
že: „začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha
o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr." Máme preto za to, že
upomínacie konania musí v zmysle citovaných ustanovení Okresný súd Banská Bystrica z úradnej
povinnosti zastaviť, keďže súd skúma z úradnej povinnosti splnenie podmienok konania, medzi ktoré

patrí aj neexistencia prekážky už začatého konania (litispendencia).“ Už len z tohto dôvodu (existencia
prekážky litispendencie na konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica) bolo zrejmé, že žalobca
si tak podľa žalovaného nesplnil svoju povinnosť uloženú mu okresným súdom v zmysle uznesenia o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia, keďže aj upomínacie konanie musí byť z procesných dôvodov
zastavené, a teda okresný súd mal súčasne so zastavením tohto konania v zmysle uznesenia zrušiť

aj zabezpečovacie opatrenie. Tým, že tak neurobil, a to napriek jednoznačnej prekážke litispendencie
v upomínacom konaní, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie sp.zn. 5Cb/15/2020 zo dňa 21.04.2020 (poznámka krajského súdu: žalovaný mal
zrejme na mysli č.k. 5Cb/15/2020-100 zo dňa 21. apríla 2020) v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil

a vec mu vrátil na nové rozhodnutie a súčasne priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

5. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 11.06.2020 (č.l. 122
spisu). V podanom vyjadrení žalobca uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za neoprávnené a

neodôvodnené. Odvolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým okresný súd
v plnom rozsahu vyhovel žalovanej strane. Tým, že konanie o žalobe zastavil, navyše aj v rozpore
s obsahom súdneho spisu priznal žalovanej strane právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
bol žalovaný plne úspešný v spore. Preto bolo jeho odvolanie v zmysle § 359 CSP neoprávnené,
podané neoprávneným subjektom. V tejto súvislosti dôvodil, že: ,,Výkladom tohto ustanovenia je

potrebné dospieť k záveru, že nielen rozhodnutie vo veci samej vydané v neprospech žalobcu je
rozhodnutím, ktorého sa toto ustanovenie týka. Ide o generálnu klauzulu o neoprávnenosti strany
podať odvolanie proti akémukoľvek rozhodnutiu, ktoré bolo v plnom rozsahu vydané v jej prospech.
Medzi takéto rozhodnutia zaraďujeme aj procesné rozhodnutia vo forme uznesení, napr. uznesenie oodmietnutí podania vo veci samej, odmietnutie žaloby o obnovu konania, zamietnutie návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia, ale aj a najmä uznesenie o zastavení konania. Rozhodnutím o zastavení
konaniasúdžiadnymspôsobomneznevýhodnilžalovanústranu.“Žalobcaďalejuviedol,žeodôvodnenie

odvolania je postavené na konštrukcii, že okresný súd nerozhodol o celej veci, ale len čiastočne.
Žalovaný sa domáhal, aby v tomto konaní bolo rozhodnuté aj o nariadenom zabezpečovacom opatrení
vydanom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 9Cb/60/2019 zo dňa 18.11.2019, pričom sa
odvoláva na § 335 ods. 1 CSP a § 336 ods. 4 CSP. Takýto výklad práva bol podľa žalobcu neprípustný,
nakoľko§335CSPstanovípovinnosťpresúd,abyzrušilzabezpečovacieopatrenienariadenépopodaní

žaloby v rozhodnutí, ktorým žalobu vo veci samej odmieta, zamieta alebo zastavuje. Ustanovenie §
336 ods. 4 CSP upravuje, že v prípade odmietnutia, zamietnutia žaloby alebo zastavenia konania vo
veci samej, ktorá bola podaná po nariadení zabezpečovacieho opatrenia, súd postupuje podľa § 335
CSP primerane. To znamenalo, že bol povinný zrušiť nariadené zabezpečovacie opatrenie, ale nie v
konaní o žalobe vo veci samej, ale primerane, teda v konaní, v ktorom o zabezpečovacom opatrení
rozhodol. Navyše okresný súd v odôvodnení jasne uviedol, že skúma aj účinky podania na Okresnom

súde v Banskej Bystrici v upomínacom konaní, ktorý žalobca inicioval vo veci samej. Teda bolo zrejmé,
že napriek zastaveniu konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš žalobca splnil podmienku podať
v lehote určenej súdom žalobu vo veci samej, a preto o zabezpečovacom opatrení súd nemohol
rozhodnúť. Súčasne odvolanie bolo postavené na právnej domnienke žalovaného, že len podaním
žaloby na všeobecnom súde žalovaného je možné splniť podmienku podania žaloby podľa § 337

CSP. Takýto reštriktívny výklad zákona bol neopodstatnený, nakoľko žalobca môže preukázať splnenie
podmienky podania žaloby vo veci samej aj tým, že podá žalobu na príslušnom rozhodcovskom súde,
upomínacom súde, alebo inom všeobecnom súde podľa osobitnej miestnej alebo kauzálnej príslušnosti.
Podľa žalobcu odkaz na § 15 ods. 4 písm. j) zák. č. 307/2016 Z.z. bol zavádzajúci, pretože toto
ustanovenie obmedzuje podávanie návrhov iných, ako je žaloba na peňažné plnenie. Toto ustanovenie

vylučuje, aby v upomínacom konaní bolo nariadené neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie, ale
nevylučuje možnosť podať návrh na priznanie peňažného plnenia. Takisto podľa tohto ustanovenia súd
neprihliada na prípadné predložené dôkazy a uplatňované nepeňažné nároky, a to žalobcu, alebo aj
žalovaného. Zvýraznil, že okresný súd v konaní neidentifikoval také podmienky, kedy by na zastavenie
konania bol potrebný súhlas žalovaného (§ 146 ods. 1 CSP). Teda zastavenie konania nezáviselo na vôli

žalovaného a ani nemohlo byť v ďalšom konaní na jeho vôľu prihliadané. Žalovaný uviedol ako odvolacie
dôvody to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b)
CSP) a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.
1 písm. d/). Ani jeden z týchto dôvodov ale nešpecifikoval a neuviedol, v akom konkrétnom konaní súdu

vidí porušenie jeho práv na spravodlivý proces, alebo z akého dôvodu je rozhodnutie súdu nesprávne.
Podľa žalobcu ak jediným dôvodom podania odvolania bol chýbajúci výrok, potom bolo potrebné toto
podanie kvalifikovať ako návrh na doplnenie rozhodnutia podľa § 225 CSP s poukazom na § 234 ods.
2 CSP, pričom v takom prípade musí okresný súd rozhodnúť o tomto návrhu, čo však nemá vplyv na
právoplatnosť a vykonateľnosť ostatných výrokov. Žalobca ďalej uviedol, že konanie začalo podaním

žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš (§ 156 CSP). Žaloba bola vzatá späť po piatich dňoch, skôr,
ako okresný súd vykonal akýkoľvek úkon k stranám sporu. Žalovaný pred zaplatením súdneho poplatku
zo strany žalobcu, a skôr, ako bol spor predbežne prejednaný, podľa § 168 CSP alebo na pojednávaní,
nemal žiadne procesné práva disponovať so sporom. Preto aj jeho odvolanie je samoúčelné a nemá
oporu v zákone. Ak totiž nenadobudol procesné práva strany sporu v konaní o podanej žalobe, nemohol

ichnadobudnúťanivodvolacomkonaní.Konaniesaméosebenemohlomaťžiadnuvadu,pretožežiadne
neprebehlo a po jeho začatí bolo aj na návrh žalobcu zastavené. Na právne podanie žalovaného z
27.04.2020 okresný súd nemohol prihliadať, lebo bolo právne neúčinné. Naopak, pripustením práva
žalovaného na podanie odvolania by malo konanie vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Pripustením práva na podanie odvolania úplne úspešnej procesnej strany, by

okresný súd umelo predlžoval stav, kedy by v jednej veci boli podané dva návrhy, čo by v druhom konaní
predstavovalo prekážku litispendencie. Pripustením odvolania by okresný súd porušil aj § 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zák. č.
71/1992Zb.“).Okresnýsúdbolpovinnýzastaviťkonanieajzdôvodu,ženebolzaplatenýsúdnypoplatok,
ktorý v tomto prípade bol 33.193,50 Eur. Takisto nežiadal ani poplatok od žalovaného za podanie

odvolania v rovnakej sume. Z uvedeného bolo jednoznačné, že žalovaný nemal mať možnosť sa odvolať
voči obom výrokom uznesenia a takýto postup bol jednoznačne účelným bránením práva žalobcu, kedy
zo špekulatívneho dôvodu, svojvoľne bezúspešne žalovaný uplatňuje práva, len za účelom zmarenia
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica. Na základe vyššie uvedeného žalobcažiadal, aby súd posúdil podanie žalovaného (vzhľadom na jeho obsah) ako podanie § 225 ods. 1 CSP.
Súčasne žiadal o vyznačenie právoplatnosti odvolaním napadnutého uznesenia.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP v spojení
s § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario
napadnuté uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5Cb/15/2020-100 zo dňa 21. apríla 2020
potvrdil ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.

7.Podľa§379CSPvspojenís§380ods.1CSP,odvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný.

8. Primárne krajský súd uvádza, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu posudzoval v
rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podanom odvolaní v podaní
právneho zástupcu zo dňa 22.05.2020 (č.l. 107 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických
prostriedkov s KEP. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka, že nesprávnym procesným

postupom mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalovaného, ak okresný súd konanie vo veci samej zastavil, mal
súčasne rozhodnúť aj o zrušení zabezpečovacieho opatrenia, nariadeného v konaní pred Okresným
súdom Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 9Cb/60/2019.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, skutočnosťami ktoré predchádzali vydaniu

odvolaním napadnutého uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5Cb/15/2020-100 zo dňa
21. apríla 2020, ako aj samotnými odvolacími dôvodmi žalovaného, obsiahnutými v podaní právneho
zástupcu zo dňa 22.05.2020 (č.l. 107 spisu), odvolací súd nezistil opodstatnenosť odvolania žalovaného
a v rámci vymedzených odvolacích dôvodov nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie odvolaním
napadnutého uznesenia o zastavení konania a priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému.

11. Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu a k odvolacím
dôvodom žalovaného, krajský súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.

12. K námietke odvolateľa, t.j. žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza,

že pod vecou je potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod
nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený
skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo
aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce
interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (obdobne viď uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 121, 122, 123/2016 z 23. júna 2016).V danom
prípade odvolací súd má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd vo vzťahu k I. výroku o zastavení konania a vo
vzťahu k II. výroku (ako závislému) o priznaní náhrady trov konania žalovanému správne aplikoval
a interpretoval právne normy, citované v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorými závermi a

dôvodmi, tak ako dostatočne vysvetlil okresný súd v napadnutom uznesení, sa odvolací súd stotožnil.

13. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, priebehom konania pred súdom
prvej inštancie konštatuje, že nedošlo ani k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Aj k
tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného, krajský súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 329/04, ktoré sa zaoberá základným právom na
spravodlivý proces, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony
sporovej strany primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom sporová
strana uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného

práva na spravodlivý proces. Žalovanému procesným postupom okresného súdu nebolo zasiahnuté
do žiadneho z práv sporovej strany, ktoré mu patria podľa procesnoprávneho predpisu, a to Civilného
sporového poriadku. Podľa postupu súdu prvej inštancie krajský súd uvádza, že tak žalobcovi, ako aj
žalovanému bola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatňovanie ich práv a právom chránených záujmov.Žalobcovi a žalovanému bol vytvorený rovnaký priestor okresným súdom pre uplatnenie procesných
práv, ktoré uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie
niektorej z týchto sporových strán. Krajský súd poukazuje na to, že zásada rovnosti strán v procese,

ktorá sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok pre sporové strany, nebola v postupe
súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom porušená a bola dodržaná zásada práva na spravodlivý proces,
ako aj princíp rovnosti zbraní tak pre žalobcu, ako aj pre žalovaného.

14. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť

fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto
práva je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným
výkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodovalvsúladesjejvôľouapožiadavkami,aleaniprávo

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03 - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veľkom senáte sp. zn. 1 VCdo
2/2017 zo dňa 19. apríla 2017). Žalovanému procesným postupom okresného súdu nebola znemožnená
realizácia jemu patriacich procesných oprávnení a ani zmarená možnosť aktívnej účasti v spore. Vadou

konania je len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých
jej procesných práv, ktoré jej procesnoprávny predpis priznáva za účelom ochrany jej práv a právom
chránených záujmov. Postupom okresného súdu v rámci rozhodovania o zastavení konania k porušeniu
práv žalovaného na spravodlivý súdny proces nedošlo.

15. Podľa Čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

16. Podľa Čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

17. Relevantné v prejednávanej veci bolo, že okresný súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu
- späťvzatia žaloby v celom rozsahu, a to v podaní právneho zástupcu (č.l. 59 spisu), doručenom

prostredníctvom elektronických prostriedkov s KEP, konanie zastavil.

18. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

19. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

20. Podľa § 146 ods. 1 veta druhá, na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

21. Krajský súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že dispozičný princíp je základným
princípom civilného procesu, ktorý je typický pre konania sporové. Vychádzajúc plne zo zásady ,,autor
dominus litis“, t.j. žalobca je pánom sporu, je primárne na žalobcovi, či bude spor začatý a či bude
tiež ukončený. Konkrétne sa dispozičný princíp prejavuje najmä v práve realizovať tzv. dispozičné
úkony, ktorými je nakladanie s konaním, resp. predmetom. Niektoré z týchto úkonov sú v dispozícii

všetkých strán konania, niektoré môžu realizovať iba strany v určitom procesnom postavení. Späťvzatie
žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany v konaní, s postavením
tzv. ,,dominus litis“ (pána sporu), ktorý prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom
dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Teda žalobca týmto spôsobom svojvoľne
disponuje sporovým konaním ako celkom a súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať

a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie aj bez ďalšieho prejednania
veci zastavené. Výnimku z tohto pravidla predstavuje iba alternatíva, keď zastaveniu konania bráni
kvalifikovaný nesúhlas žalovaného.22. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že žalobca sa žalobou v podaní právneho zástupcu
(č.l. 2-8 spisu), podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 20.03.2020 domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 638.675,99 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom

zmluvnej pokuty, dohodnutej v zmysle ustanovení Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016. Podaním
doručeným okresnému súdu dňa 23.03.2020 (č.l. 59 spisu), žalobca uskutočnil dispozitívny procesný
úkon späťvzatie žaloby v celom rozsahu, z dôvodu nesprávneho petitu a nesprávne určeného súdu,
pričom žiadal, aby okresný súd rozhodol, tak, že konanie zastavuje a žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania. Súčasne dňa 02.04.2020 bolo okresnému súdu (aj bez jeho výzvy) doručené

podanie žalovaného v podaní právneho zástupcu zo dňa 01.04.2020 (č.l. 72 spisu), v rámci ktorého o.i.
so späťvzatím žaloby žalobcu vyjadril súhlas. Keďže okresný súd považoval podmienky podľa § 145
ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 veta druhá CSP za splnené vo vzťahu k dispozitívnemu úkonu žalobcu
v podaní právneho zástupcu (č.l. 59 spisu), odvolaním napadnutým uznesením č.k. 5Cb/15/2020-100
zo dňa 21. apríla 2020 rozhodol o zastavení konania (výrok I.) a o priznaní nároku na náhradu trov
konania žalovanému v rozsahu 100 % (výrok II.). Z charakteru sporu teda jednoznačne vyplývalo, že sa

jedná o sporové konanie, v ktorom sa v plnej miere uplatňuje zásada dispozičná s predmetom konania
a s konaním samým. V dôsledku dispozičného úkonu žalobcu - späťvzatia žaloby v celom rozsahu, v
podaní právneho zástupcu (č.l. 59 spisu), žalobca prejavil spôsobom nevyvolávajúcim pochybnosti o
účinku, ktorý ním táto strana konania mienila vyvolať, svoju vôľu nepokračovať v konaní. Krajský súd
zvýrazňuje, že súd je v sporových konaniach viazaný procesný podaním žalobcu, rešpektujúc dôsledne

jehoprocesnépostavenieaskutočnosť,žeako,,dominuslitis“máprávodisponovať konaním,ktorésám
inicioval, preto sa súd musí obmedziť v tomto štádiu konania len na skúmanie procesných podmienok
oprávňujúcich zastaviť konanie, pričom je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a konanie
zastaviť, tak ako to upravuje § 145 ods. 1 CSP a odvolací súd už nemohol prihliadať k dodatočným
námietkam žalovaného, na ktoré poukazoval v podanom odvolaní, v podaní právneho zástupcu zo dňa

22.05.2020 (č.l. 107 spisu).

23. V odvolaní žalovaný namietal postup okresného súdu, ktorý bol podľa neho v rozpore s § 336 ods.
4 v spojení s § 335 ods. 1 CSP.

24. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

25. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci

samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

26. Odvolací súd upriamuje pozornosť na znenie § 336 ods. 4 CSP, ktorého aplikácie sa žalovaný v
odvolaní dovoláva, z ktorého teda vyplýva, že § 335 CSP sa použije primerane. Podľa odvolacieho
súdu práve vzhľadom na primeranosť aplikácie § 335 CSP cez úpravu v § 336 ods. 4 CSP nemal

odvolací súd dôvod na to, aby postup okresného súdu, ktorý napadnutým uznesením nezrušil nariadené
zabezpečovacie opatrenie vyhodnotil ako nesprávny. Východiskom pre odvolací súd boli okolnosti a
skutkový stav prejednávanej veci vedenej pod sp.zn. 5Cb/15/2020 (teda tejto odvolacej veci) vo vzťahu
k veci vedenej Okresným súdom Liptovský Mikuláš v samostatnom (v inom) konaní sp.zn. 9Cb/60/2019,
predmetom ktorého konania bolo nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z napadnutého uznesenia

okresnéhosúduvyplynulo,že„žalobcapodalnaOkresnýsúdLiptovskýMikulášdňa20.03.2020žalobu,
ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 638.675,99 EUR s príslušenstvom a náhrady trov
konania titulom zmluvnej pokuty, dohodnutej v zmysle ustanovení Zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 07. 2016.
Žalobu podal z dôvodu uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/60/2019 zo dňa 18. 11.
2019, právoplatného dňa 21. 02. 2020, ktorým mu súd vo výroku II. uložil povinnosť podať na príslušný

súd v lehote 30 dní od právoplatnosti žalobu o zaplatenie 638.675,99 EUR s príslušenstvom voči
žalovanému“ (č.l. 101 spisu), že existencia ďalšieho vyvolaného súdneho konania, o ktorého dôvodnosti
má síce žalovaný podľa tvrdení v odvolaní pochybnosti, a to cez ním uvádzanú prípadnú aplikáciu § 159
CSP, avšak nebolo preukázané, že by predmetné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica
pod sp.zn. 4Up/655/2020, bolo konaním, ktoré by predstavovalo prekážku pre zastavenie konania v

prejednávanej veci odvolacím súdom (sp.zn. 14Cob/103/2020) na základe späťvzatia žaloby žalobcom.

27. Na základe vyššie uvedeného je nutné konštatovať, že v čase rozhodovania okresného súdu boli
splnené všetky predpoklady preto, aby okresný súd v dôsledku jednoznačne a nespochybniteľneprezentovanej vôle žalobcu - späťvzatia žaloby v celom rozsahu následne konanie podľa § 145 ods. 1
CSP zastavil. Odvolací súd preto uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5Cb/15/2020-100
zo dňa 21. apríla 2020 potvrdil ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie postupom podľa § 387 ods.

1 CSP.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca . O výške
náhrady trov odvolacieho konania s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

29. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.