Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120209321
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7120209321.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: H., bytom I., proti

žalovanému: P., bytom Q., o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 20. 8. 2020 a doplnenou dňa 28. 1. 2022 domáhal
proti žalovanému zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- EUR s 5 % úrokom z omeškania
zo sumy 10 000,- EUR, poplatkov vo výške 334,20 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobca v

žalobe uviedol, že na základe oznámenia dňa 14. 10. 2015 oznamovateľom P. Okresnému úradu Košice,
odboru VVS bolo žalobcovi dňa 18. 5. 2016 doručené rozhodnutie č. OU-KE-OOP1-2016/019747/GEC
zo dňa 12. 5. 2016, v ktorom mu podľa § 49 ods. 2 s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b)
zákonaopriestupkochzaspáchanýpriestupokuložilpokutuvovýške40,-EURapovinnosťuhradiťtrovy
konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- EUR. Dňa 25. 7. 2016 mu bola doručená výzva
podpísaná P., sudcom Krajského súdu v Košiciach, v ktorom ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 35,- EUR. Dňa 21. 12. 206 mu bol doručený rozsudok č. k. 1Sa/6/2016-57 zo dňa 18. 11.

2016,vktorommusudcaP.jehožalobuvočiOkresnémuúraduKošicezamietol.P.sidôkladneneprečítal
rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie zo dňa 11. 6. 2014 č. OU-KE-OVVS-2014/002202, žalobu
zamietol, preto hrubým spôsobom porušil zákon. Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho sťažnosť proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach odmietol. Žalobca mal teda za to, že požiadavke primeranosti
vyjadrujúcej nastolenie spravodlivej rovnováhy medzi jeho poškodeným právom chráneným Ústavou SR
môže predstavovať žiadaná nemajetková ujma v peniazoch vo výške 10 000,- EUR.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 1. 3. 2020 uviedol, že priezvisko P. počul
prvýkrát vo Vinárskych závodoch niekedy v roku 1985 v tom smere, že tam takýto právnik pracoval ako
podnikový právnik, ale nikdy sa s ním osobne nestretol ani s ním nikdy telefonicky nekomunikoval, iba zo
žaloby žalobcu vedenej zrejme pod sp. zn. 1Sa/6/2016, pokiaľ je označenie spisovej značky žalobcom
správne, sa v roku 2016 dozvedel, že P. pracuje na Ústavnom súde SR ako poradca. Navrhol, aby súd
žalobcu vzhľadom na obsah žaloby, s ktorou vyslovil nesúhlas, postupom podľa § 138 Civilného
sporového poriadku (ďalej len "CSP") vyzval na späťvzatie žaloby a konanie zastavil a priznal žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1,- EUR.

3. Žalobca na pojednávaní dňa 10. 3. 2022 vypovedal, že si uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške
10 000,- EUR s príslušenstvom z dôvodu, že musel zaplatiť v priestupkovom konaní pokuty a ďalšiepoplatky na základe rozhodnutia, ktoré vydal žalovaný. Žalobou sa na súde domáhal, aby súd preskúmal
zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a aby zrušil uložené sankcie vo výške 40,- EUR a trovy
konania vo výške 16,- EUR a súd mu nevyhovel.

4. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sa/6/2016 súd zistil, že rozsudkom zo
dňa 18. 11. 2016 č. k. 1Sa/6/2016-57 súd žalobu žalobcu (H.) proti žalovanému Okresný úrad Košice,
odbor všeobecnej vnútornej správy, Komenského 52, Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 12. 5. 2016 č. k. OU-KE-OOP1-2016/019747/GEC zamietol. Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením zo dňa 2. 8. 2017 sp. zn. Asan/2/2017 kasačnú sťažnosť H. proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach odmietol.

5. Súd právne posúdil vec nasledovne:

6. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

7. Podľa § 2 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci
je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2.
orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

8. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona
pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
alebo d) nesprávnym úradným postupom.

9. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu,

10. Podľa skutkového vymedzenia žaloby súd vyhodnotil, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá
mala byť spôsobená pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych

predpisov. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kde jeden účastník je subjektom práva
a druhý účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa
v občianskom práve používa pojem vecná legitimácia. Vo všeobecnosti vecná legitimácia (aktívna na
strane žalujúcej, pasívna na strane žalovanej) je stav vyplývajúci z hmotného práva, predstavuje vzťah
strany sporu v prejednávanej veci a má ju ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu (subjektom

oprávneným, resp. subjektom povinným), o ktorom sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak ten, o ktorom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,

o ktorú v konaní ide, nie je. Povinnosť v spore preukázať, že žalovaný je subjektom (nositeľom)
zodpovednostného vzťahu a zodpovedá v zmysle ust. § 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zaťažovala žalobcu. Vecná legitimácia sa
na začiatku tvrdí.
11. V danom prípade by vecne pasívne legitimovanou osobou bola Slovenská republika, zastúpená

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.), za
splnenia ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. (§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.). Keďže žalobca v žalobe nesprávne
označil žalovaného, pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného súd žalobu zamietol.12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP
tak, že úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.
13. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.