Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 5, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119208707
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4119208707.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobkyne: Q. X., narodená X.X.XXXX,

bytom K. W. XXX, K. W. pri K., zastúpená advokátskou kanceláriou: V. E., advokátska kancelária spol. s
r.o., so sídlom V. XX, V., IČO: 36855928, proti žalovaným: 1/ X. O., narodený XX.X.XXXX, bytom I. XXX/
XX, K., 2/ S. Beržincová, narodená XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, K., 3/ I. V., narodený XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXX/XX, K. a 4/ H.. P. V., narodený XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Nitra, všetci zastúpení
advokátom: JUDr. Kamil Beresecký, so sídlom Farská 33, Nitra, o určenie neplatnosti právneho úkonu
a určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ ako

predávajúcimi a žalovaným 3/ ako kupujúcim zo dňa 18.5.2015 a darovacia zmluva medzi žalovaným
3/ ako darcom a žalovaným 4/ ako obdarovaným sú absolútne neplatné zastavuje.

II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaní 1/ až 4/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou požadovala, aby súd určil, že kúpna zmluva, ktorú uzavreli žalovaní 1/ a 2/
ako predávajúci a žalovaní 3/ a 4/ ako kupujúci dňa 18.5.2015 a darovacia zmluva, ktorú uzavrel

žalovaný 3/ ako darca a žalovaný 4/ ako obdarovaný sú absolútne neplatné a že žalovaní 1/ a 2/
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností stavby so súpisným číslom XXX, druh stavby dom,
postavený na parcele KN-C druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v celosti
1/1, pozemok KN-C parcelné číslo XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 v celosti 1/1 a pozemok KN-C parcelné číslo XXXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 v celosti 1/1. Žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Nitra vydal 19.10.2016 pod
sp. zn. 10C/651/2015 rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného 1/, aby jej zaplatil 6638,78 eur s úrokom

z omeškania a trovy konania, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.11.2016 a vykonateľnosť 25.11.2016,
pričom splatnosť predmetnej pohľadávky nastala 1.2.2014. Dňa 15.2.2017 pod sp. zn. 12C/648/2015
vydal súd rozsudok, ktorým ho zaviazal, aby jej zaplatil 64700 eur s úrokom z omeškania a trovy konania,
ktorý nadobudol právoplatnosť 18.4.2017 a vykonateľnosť 21.4.2017, pričom splatnosť predmetnej
pohľadávky nastala 31.7.2015. Žalovaný 1/ jej napriek tomu nezaplatil ani časť pohľadávok a preto
si ich uplatnila prostredníctvom exekúcie, ale sú nevymožiteľné. Žalovaní 1/ a 2/ tesne po tom ako
žalovaný 1/ uznal voči nej dlh previedli uvedené nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z 18.5.2015 na

žalovaného 3/ za kúpnu cenu 205 836,60 eur, ktorá sa rovnala všetkým pohľadávkam, ktoré mali voči
veriteľom, ktorí mali na nehnuteľnostiach zabezpečovacie práva. Žalovaní 1/ až 3/ ju uvedeným zámerne
ukrátili. Žalovaný 3/ následne, a to len necelý mesiac po prvom prevode, daroval darovacou zmluvou
nehnuteľnosti žalovanému 4/, ktorý je jeho otcom. Žalovaný 3/ nehnuteľnosti preto previedol vedome acielene v úmysle ukrátiť ju a tento úmysel mu musel byť známy. Dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje
splatné záväzky môže zmariť uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa tým, že svojim právnym úkonom
zvýhodní iného svojho veriteľa. Takýto postup je protiprávny. Právnym následkom takéhoto právneho

úkonu však nie je jeho odporovateľnosť podľa § 42s OZ, ale pretože ide o protiprávny úkon, ktorý je v
rozpore so zákonom, nastáva jeho neplatnosť podľa § 39 OZ. Jej pohľadávky proti žalovanému 1/ sú
nevymožiteľné, pretože žalovaní 1/ a 2/ previedli svoje nehnuteľnosti a následne selektívne uprednostnili
a uspokojili tých veriteľov, ktorí prítomnosť na liste vlastníctva im bránila pri prevode nehnuteľností.
Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 10.2.2010 sp. zn. I. US 50/2010 a zo dňa

30.5.2012 sp. zn. 6Cdo/107/2011, § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. a § 137 CSP. Naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho má pretože má záujem dosiahnuť v katastri nehnuteľností zhodu v
zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam so skutočným stavom a naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti kúpnej zmluvy jej zakladá aj rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 20.10.2010 sp.
zn. 4Cdo/136/2009. K žalobe pripojila rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/651/2015, zmluvu
o prevode spoluvlastníckeho podielu, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/648/2015, uznanie

dlhu, upovedomenia o začatí exekúcie z 4.72017 a 17.7.2017, správy o priebehu exekúcie z 15.2.2018,
1.3.2019 a 25.9.2017 a 1.3.2019 a výpis z listu vlastníctva.

2. Žalovaní 1/ až 4/ vo vyjadrení k žalobe potvrdili, že žalovaní 1/ a 2/ boli vlastníkmi predmetných
nehnuteľností, ktoré boli vedené na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. G. a previedli ich na žalovaného

3/ kúpnou zmluvou za kúpnu cenu mierne nad XXX XXX eur, ktorá bola podľa nich trhovou cenou. V
liste vlastníctva boli vedené ťarchy veriteľov, ktoré záväzky vznikli pred záväzkami, na ktoré poukazuje
žalobkyňa. Žalovaný 3/ mal záujem nehnuteľnosti odkúpiť bez tiarch a preto kúpnu cenu uhradil v
prospech uvedených zabezpečených veriteľov, čím prišlo k zániku ich pohľadávok. Išlo o záväzky
voči Istrobanke a.s. (neskôr ČSOB a.s.) Y. a K. B. a O. Medzihorskému. Záväzok žalobkyne na liste

vlastníctva nebol. Žalovaní 1/ a 2/ neinformovali žalovaných 3/ a 4/ o svojich ďalších záväzkoch, pretože
hoci sa poznajú boli im to trápne. Žalovaní 3/ a 4/ nemali žiadnu vedomosť o záväzkoch žalovaných
1/ a 2/ voči žalobkyni. Namietali, že žalobný návrh je v časti určenia neplatnosti zmluvy neurčitý a
teda nevykonateľný a aj nadbytočný vzhľadom na žalobný návrh v časti o určenie vlastníctva a preto
nie je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Namietali, že v žalobe chýba vyjadrená

synalagma a aj preto je potrebné ju zamietnuť. Namietali, že žalobkyňa nepreukázala, že by bol prevod
na základe kúpnej zmluvy v rozpore so zákonom. Pohľadávky zapísané na liste vlastníctva vznikli skôr
ako pohľadávky voči žalobkyni, táto pohľadávka nebola na liste vlastníctva vedená, žalovaní 3/ a 4/ preto
nemali mať odkiaľ vedomosť o týchto záväzkoch a ani o ňom nevedeli. Povinnosťou žalovaných 1/ a 2/
boloprednostneuspokojiťzáväzkyzapísanénalistevlastníctva.Uviedli,žepriamyvýkladuspokojovania

veriteľa je obsiahnutý v § 240 Trestného poriadku, podľa ktorého má veriteľ právo byť uspokojený podľa
zásad konkurzného konania okrem zabezpečených pohľadávok, pričom podľa § 69 zákona o konkurze
má veriteľ zabezpečenej pohľadávky právo na prednostné uspokojenie. Žalobu preto navrhli zamietnuť.
K vyjadreniu pripojil list vlastníctva č. XXXX a kúpnu zmluvu.

3. Žalobkyňa v replike namietala tvrdenia žalovaných 1/ až 4/ o tom, že spôsob uspokojenia je
daný § 240 Trestného zákona v spojení s § 69 a nasl. zákona o konkurze. Žalovaní mali pri predaj
postupovať s odbornou starostlivosťou. Namietala, že minimálne pohľadávka 6638,78 eur bola splatná
pred splatnosťou pohľadávky H.. Branislava Medzihorského a preto už len z tohto dôvodu prišlo k
jeho zvýhodneniu pred ňou. Namietala aj tvrdenia žalovaných, že by sa mali prednostne uspokojovať

pohľadávky zapísané na liste vlastníctva. Trvala na to, že kúpna zmluva z 20.5.2015 je neplatná
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pre jej rozpor so zákonom, pretože prišlo k znevýhodneniu
veriteľa a keby aj nie, tak je možné stav za ktorého bola uzavretá považovať za konanie v rozpore
s dobrými mravmi alebo ktoré zákon obchádza podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala
na časovú následnosť a koordinovaný postup všetkých žalovaných, najmä na to, že prevod nastal

medzi známymi, k návrhu na vklad prišlo po uznaní dlhu, kúpna cena sa rovnala výške záväzkov,
následný rýchly prevod darovaní a trvanie tohto procesu. Keby mali strany sporu skutočne záujem
o prevod nehnuteľností bol by sa zrealizoval za úplne iných časových a vecných okolností a teda
podľa nej išlo o účelový predaj. Nesúhlasia s tvrdením, že by nemala naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Záverom uviedla, že vzhľadom na to, že platnosť zmluvy súd posudzuje ako

predbežnú otázku spresnila procesný návrh tak, že požaduje, aby súd určil iba, že žalovaní 1/ a 2/ sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a doplnila, že požaduje, aby súd určil, že žalovaní 1/ a
2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. a to stavba so
súpisným číslom XXX, druh stavby dom, postavený na parcele KN-C druh pozemku zastavané plochy anádvoria o výmere XXX m2 v celosti X/X, pozemok KN-C parcelné číslo XXXX druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX mX v celosti 1/1 a pozemok KN-C parcelné číslo XXXX druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v celosti 1/1.

4. Súd nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobkyne a
žalovaných.

5. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že na požadovanom určení vo výroku I netrvá aj keď by

nepovedal, že žalobu berie v tejto časti späť, ale chce, aby sa súd s touto otázkou zaoberal ako s otázkou
predbežnou. Žalovaní porušili bližšie neoznačené ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktoré sa týkali
zákazu nakladania s majetkom dlžníka, pretože sa viedli tri exekučné konania, ktoré sa síce netýkali
žalobkyne, ale boli so skorším poradím o čom predložil súdu informáciu z Centrálneho registra exekúcií,
pričom tieto ustanovenia nedopatrením neoznačil skôr. Žalovaní poručili aj § 6 a 7 zákona č. 7/2005
Z.z., pretože sa nachádzali v stave platobnej neschopnosti, aj keď neboli v konkurze. K., že dlžník uznal

svoje pohľadávky voči žalobkyni ešte pred prevedením nehnuteľností a potvrdil, že pohľadávky neboli
zabezpečené. Predaj nehnuteľností nepovažoval za predaj v dobrej viere, pretože bol vysoko rizikový
vzhľadom na uvedené exekúcie a cenotvorba bola ponechaná na kupujúcich, nebol urobený znalecký
posudok hoci tak ako mal byť urobený podľa čl. I bod 4 zmluvy. Navrhol nariadiť pojednávanie, yvpočuť
na ňom žalobkyňu a dať mu možnosť sa vyjadriť.

6. Právny zástupca žalovaných namietal, že na tvrdenia žalobkyne prednesené na predbežnom
prejednaní sporu by súd nemal prihliadať, pretože ich žalobkyňa skôr netvrdila, pričom na ich
preukázanie ani neoznačila žiadne dôkazy. Namietal, že zo zákona o konkurze nevyplýva, že by
bol predaj nehnuteľností zakázaný, dlžník bol vyzvaný na plnenie, o čom predložil súdu doklady z

banky a čl. II bod 1 sa netýkal cenotvorby. V prípade, ak žalobkyňa nevzala žalobu v časti späť, je
predmetom konania a pretože na nej nie je naliehavý právny záujem, navrhol ju zamietnuť a rozhodnúť
na predbežnom prejednaní sporu.

7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, oboznámil s listinami,

ktoré strany sporu predložili, vypočul žalovaných a oboznámil pripojený spis sp. zn. 18C/89/2016 a za
preukázané považoval nasledovné skutočnosti:

8. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu z 14.1.2014 vyplýva, že žalobkyňa previedla na žalovaného
1/ obchodný podiel za 6638,78 eur, ktorú sumu sa jej žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť do 3 dní od

nadobudnutia účinnosti prevodu. Z rozsudku Okresného súdu Nitra z 19.10.2016 č.k. 10C/651/2015-71
vyplýva,žesúdrozhodol,žežalovaný1/jepovinnýzaplatiťžalobkyni6638,78eursúrokomzomeškania,
na základe uvedenej zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť
22.11.2016. Z upovedomenia o začatí exekúcie z 4.7.2017 sp.zn. XXX EX XXX/XX vyplýva, že na
základe návrhu žalobkyne sa vedie proti žalovanému 1/ exekúcia na vymoženie priznanej sumy. Zo

správy o stave exekúcie z 25.9.2017 a 1.3.2019 vyplýva, že pohľadávka je nevymožiteľná.

9. Z uznania dlhu z 22.5.2015 vyplýva, že žalovaný 1/ uznal, že má voči žalobkyni dlh 64700
eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť do 31.7.2015. Z rozsudku Okresného súdu Nitra z 19.10.2016 č.k.
12C/648/2015-49 vyplýva, že súd rozhodol že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni XXXXX eur s

úrokom z omeškania, na základe uvedeného uznania dlhu, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť
18.4.2017. Z upovedomenia o začatí exekúcie z 17.7.2017 sp. zn. XXX EX XXX/XX vyplýva, že na
základe návrhu žalobkyne sa vedie proti žalovanému 1/ exekúcia na vymoženie priznanej sumy. Zo
správy o stave exekúcie z 15.2.2018 vyplýva, že pohľadávka je nevymožiteľná.

10. V konaní nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré
sa zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (boli zapísané na liste vlastníctva č. XXXX) k.ú. G. a to stavba so
súpisným číslom XXX, druh stavby dom, postavený na parcele KN-C druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 v celosti 1/1, pozemok KN-C parcelné číslo XXXX druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v celosti X/X a pozemok KN-C parcelné číslo XXXX druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v celosti X/X, pričom v časti C ťarchy bolo zapísané
záložné právo pre Istrobanku a.s., pre Y. B. a K. B. a H.. O. Q.. Z kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX vyplýva,
že žalovaní 1/ a 2/ ako predávajúci predali tieto nehnuteľnosti žalovanému 3/ ako kupujúcemu. Z čl. I
bod 4 zmluvy vyplýva, že zmluvné strany berú na vedomie, že predmet kúpy je podrobne špecifikovanýv znaleckom posudku č. 24/2014 zo dňa 10.3.2014 vyhotovenom znalcom z odboru Odhad hodnoty
nehnuteľností H.. X. Y. ev. č. XXXXXX. Z čl. II bod 1 zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na
tom, že kúpna cena predmetu kúpy je vo výške 205836,60 eur a z čl. II bod 2 zmluvy, že žalovaný 3/ sa

zaviazal prvú časť kúpnej ceny vo výške 50000 eur uhradiť žalovaným 1/ a 2/ na inkasný účet záložného
veriteľa Ing. O. Q., druhú časť vo výške 100000 na inkasný účet záložných veriteľov Y. B. a K. Vailingovej
atretiučasťvovýške55836,60eurnainkasnýúčetzáložnéhoveriteľaČeskoslovenskáobchodnábanka
a.s. (právny predchodca Istrobanka a.s.) Z výpisu z listu vlastníctva z 15.1.2016 s 1.8.2019 vyplýva,
že výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností je žalovaný 4/, ktorý ich nadobudol na základe darovacej

zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XX, pričom časť C ťarchy je bez zápisu.

11. Z výsluchu žalovaného 3/ vyplýva, že mal záujem kúpiť nehnuteľnosti čisté a preto si pozrel list
vlastníctva, o ďalších záväzkoch alebo problémov ohľadne nehnuteľnosti ho predávajúci neinformovali,
pričom sa ich na to pýtal a preto nehnuteľnosti kupoval v dobrej viere, zmluvu pripravoval právnik a
hodnotu nehnuteľností odhadol na 200 000 eur, ktorá cena sa zvýšila po zistení výšky záväzkov a

žalovaný 1/ je jeho strýko. Z výsluchu žalovaného 1/ vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach boli
zapísané ťarchy, o ktorých žalobkyňa vedela, pretože ho sama nabádala k ich predaju a predal ich preto,
aby sa týchto dlhov zbavil, pričom súdnych exekútorov neinformoval, pretože o exekúciách označených
žalobkyňou nevedel a neinformoval ani žalovaného 3/, pretože to nepovažoval za potrebné, pričom
žalobkyňu mienil uspokojiť z iných zdrojov. Z výsluchu žalovaného 4/ vyplýva, že žalovaný 3/ je jeho

syn, pričom v čase darovania nevedel o tom, že by vlastnícke právo žalovaného 3/ mohlo byť nejakým
spôsobom obmedzené a že žalovaný 3/ si nehnuteľnosť kúpil pre seba na bývanie, následne sa jeho
pomery zmenili a keďže pri jeho dome sa začala realizovať významná finančná investícia, ktorá mohla
mať vplyv na kvalitu jeho bývania, navrhol mu, aby mu ju daroval.

12. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

14. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

15. Podľa čl. 11 ods. 1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

16. Podľa čl. 11 ods. 2 CSP, pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá

fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni
priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i
jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.

17. Podľa čl. 11 ods. 3 CSP, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti,

považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.

18. Žalobkyňa žalobou a jej doplnením požadovala, aby súd určil, že kúpna a darovacia zmluva sú
neplatné a že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností. Po vyjadrení k žalobe,
v ktorom všetci žalovaní namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu v časti žaloby o určenie

neplatnostiobochzmlúv,žalobkyňavpodaníz29.10.2019uviedla,žespresňujesvojprocesnýnávrhtak,
že požaduje určiť už iba to, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Hoci v
uvedenom podaní žalobkyňa, zastúpená právnym zástupcom a ani jej právny zástupca na predbežnom
prejednanísporu5.2.2020neuviedli,žežalobkyňaberiežalobuvčastiourčenieneplatnostiobochzmlúv
späť, súd toto jej podanie z 29.10.2019 posúdil v súlade s § 124 ods. 1 CSP a čl. 11 ods. 1 CSP podľa

jeho obsahu ako späťvzatie žaloby podľa § 144 CSP v časti o určenie neplatnosti oboch zmlúv. Súd pri
tom prihliadol aj na, že nebol dôvod nepredpokladať, že by žalobkyňa nemala rozumové schopnosti na
úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania
podľa čl. 11 ods. 2 CSP a aj to, že v konaní je zastúpená právnym zástupcom, ktorý je schopný konať
s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou podľa čl. 11 ods. 3 CSP. Súd preto konanie v

časti o určenie neplatnosti kúpnej a darovacej zmluvy podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.19. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

20. Žalobkyňa žalobou po jej čiastočnom späťvzatí požaduje, aby súd určil, že žalovaní 1/ a 2/ sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, požaduje teda určiť, že tu je právo podľa § 137 písm.
c) CSP. V danom prípade je potrebné, aby žalobkyňa mala na požadovanom určení naliehavý právny
záujem a preto súd prioritne skúmal, či je daný. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa má na požadovanom

určení naliehavý právny záujem, pretože žalovaný 4/, ktorý je v katastri nehnuteľností evidovaný ako
výlučný vlastník nehnuteľností, tak ako aj žalovaný 3/, od ktorého žalovaný 4/ svoje vlastnícke právo
odvodzuje a ktorý ho nadobudol od žalovaných 1/ a 2/, spochybňujú vlastnícke právo žalovaných 1/ a
2/ k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa ktorá tvrdí, že žalovaný 3/ nadobudol nehnuteľnosti od žalovaných 1/
a 2/ na základe neplatnej kúpnej zmluvy a žalovaný 4/ od žalovaného 3/ na základe neplatnej darovacej
zmluvy a preto je ich bezpodielovým spoluvlastníkom stále žalovaný 1/, ktorý je jej dlžníkom, pričom inak

nemajetný sa iným spôsobom nemôže domôcť svojich práv.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22.Predmetomkonaniajepočiastočnomspäťvzatížalobyurčenie,žežalovaní1/a2/súbezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností. Žalobkyňa tvrdí, že je to z dôvodu, že kúpna zmluva, ktorú žalovaní 1/ a 2/
uzavreli so žalovaným 3/ a aj darovacia zmluva, ktorú následne uzavrel žalovaný 3/ so žalovaným 4/ sú
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaní 1/ a 2/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy obišli
ustanovenia zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov a aj zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov.Súdsastotožňujestvrdenímžalobkyne,žeotázkaplatnosti,resp.
neplatnosti uvedených zmlúv sa má posudzovať ako predbežná otázka a aj obranou žalovaných, že na
takejto žalobe by ani nebol naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP a keďže išlo o určenie
právnej skutočnosti, ktorá nevyplýva z osobitného predpisu, nebola by takáto žaloba ani prípustná podľa

§ 137 písm. d) CSP.

23. Žalovaní sa však v konaní bránili tvrdením, že žalovaný 3/ nadobudol vlastnícke právo od žalovaných
1/ a 2/ dobromyseľne a tak ho nadobudol aj žalovaný 4/ od žalovaného 3/. Aj keď Občiansky
zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka

iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba
postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. V prípade vzájomnej kolízie obidvoch
týchto ústavných hodnôt - princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom
právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris

ad alium transfere potest quam ipse habet t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko
sám má), pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch týchto práv, treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu, pričom
vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I ÚS 549/2015 zo dňa 16.marca 2016). Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych

vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od právneho štátu.
Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná
široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo
v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. (R 14/2009)

24. Žalovaní 1/ a 2/ už vo vyjadrení k žalobe tvrdili, že žalovanému 3/ neoznámili, že sú dlžníkmi
žalobkyne a že sa proti žalovanému 1/ vedú exekučné konania, v ktorých nebola pohľadávka žalobkyne
uspokojená a aj žalovaný 3/ a 4/ tvrdili, že o tom nevedeli. Žalobkyňa tieto tvrdenia žalovaných v replike k
vyjadreniuúčinnenenamietala,hocibolasúdompoučenáavyzvanávyjadriťsaknimvýzvouz3.10.2019
a neoznačila ani žiadne prostriedky procesného úroku, na preukázanie nedobromyseľnosti žalobkyne.

Žalobkyňa až po vyjadrení súdu podľa § 171 ods. 1 CSP na predbežnom prejednaní sporu navrhla k
tomu vypočuť žalovaných. Súd jej návrhu vyhovel, pretože žalovaní 1/ až 4/ sa zúčastnili predbežného
prejednania sporu. Výsluchom žalovaných 1/, 3 a 4/ nebolo v konaní preukázané, že by žalovaní 3/ a 4/
neboli dobromyseľní pri nadobúdaní nehnuteľností, naopak ich výsluchom bolo preukázané, že žalovaný3/ sa pýtal žalovaných 1/ a 2/, či nie sú nehnuteľnosti problematické, čo mu žalovaní 1/ a 2/ nepotvrdili, čo
potvrdil aj žalovaný 1/. Za stavu, že v konaní nebolo sporné, že vedomosť o uvedených skutočnostiach
nemohli žalovaní 3/ a 4 /získať ani z výpisu z príslušného listu vlastníctva, pretože z časti C ťarchy boli

zistiteľné iné pohľadávky žalovaných 1/ a 2/, ktoré aj boli z kúpnej ceny nehnuteľností uspokojené čo
bolopreukázanévýsluchomžalovanýchaajkúpnouzmluvou,nemalsúdpochybnostiodobromyseľnosti
žalovaných 3/ a 4/ pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdila, že nedobromyseľnosť
žalovaných spochybňuje dohoda o výške kúpnej ceny, ktoré tvrdenia však súd nemal za preukázané,
pretože pri určení kúpnej ceny neboli porušené žiadne zmluvné ustanovenia, pretože zmluvné strany

nemali dohodnutý spôsob jej určenia znaleckým posudkom, tak ako tvrdila žalobkyňa, ale ani zákonné
ustanovenia, pretože cenotvorba v Slovenskej republike nie je zákonom upravená, pričom dohodnutá
kúpna cena nie je podľa súdu ani neobvyklá. Ďalej tvrdila, že ju spochybňuje blízky príbuzenský vzťah
žalovaného 1/ k žalovanému 3/, ktorá skutočnosť však môže mať vplyv na rozhodnutie súdu v konaní
o odporovateľnosť právneho úkonu, ktoré sa vedie na súde pod sp. zn. 18C/99/2016, ale nie v tomto
konaní. Namietala aj to, že žalovaný 3/ nehnuteľnosti krátko po ich nadobudnutí daroval žalovaného

4/, čo však nie je zákonom zakázané, žalovaní to rozporovali a žalobkyňa v tomto smere neuniesla
dôkazné bremeno na spochybnenie ich dobromyseľnosti. Zo všetkých uvedených skutočností mal súd
za preukázané, že žalovaný 3/ nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere, že ich nadobúda od žalovaných
1/ a 2/ na základe platnej kúpnej zmluvy a žalovaný 4/ ich nadobudol od žalovaného 3/ rovnako v dobrej
viere, že ich nadobúda na základe platnej darovacej zmluvy, pretože žalovaný 3/ je ich vlastníkom.

Žalobkyňa na predbežnom prejednaní sporu navrhla svoj výsluch a aby jej súd umožnil sa písomne
vyjadriť. Predmetom výsluchu a aj vyjadrenia malo byť preukazovanie toho, ktoré povinnosti žalovaní 1/
a 2/ pri uzatváraní kúpnej zmluvy porušili. Pretože súd mal z horeuvedených dôvodov za preukázané,
že žalovaní 3/ a 4/ pri nadobúdaní sporných nehnuteľností konali v dobrej viere a je preto dôvodné
poskytnúť ochranu ich vlastníckemu právu, je navrhnutý dôkaz a ani vyjadrenie neúčelné a pretože to

bolo možné a aj účelné rozhodol súd podľa § 171 ods. 2 CSP o žalobe na predbežnom prejednaní sporu
tak, že ju z horeuvedených dôvodov zamietol.

25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a pretože žalovaní boli v konaní
celkom úspešní, majú proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1

CSP. Nikto v konaní netvrdil a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257
CSP, pre ktoré by súd žalovaným nemal túto náhradu priznať. Súd preto rozhodol, že žalovaní majú
nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.