Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14CoCsp/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120223599
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6120223599.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu

JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jáhnovej, v právnej veci žalobkyne: Inkasáreň s. r. o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 777 974, zastúpenej: Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, Americká 2, Bratislava,
IČO: 30 849 837, proti žalovanému: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX O., t. č. Ústav
na výkon trestu odňatia slobody, B. P. XX, XXX XX G., o zaplatenie 73,70 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 16. decembra 2020, č. k. 52Csp
152/2020-65, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo 16. decembra

2020, č. k. 52Csp 152/2020-65 p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16. decembra
2020, č. k. 52Csp 152/2020-65 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 73,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 70,70 eur od 3.9.2019
do zaplatenia a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 70,70 eur s príslušenstvom a nákladmi
poštovného vo výške 3 eur na tom základe, že žalovaný cestoval dňa 02.09.2019 vo verejnom
hromadnom dopravnom prostriedku č. 201 (vozidla 6823) v Bratislave bez platného cestovného lístka.
Žalovaný tak dlhuje žalobkyni cestovné 0,70 eur a sumu 70 eur a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 3 eur. Žalobkyni bola postúpená pohľadávka Dopravného podniku Bratislava, a.
s., a to Zmluvou o postúpení pohľadávok.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 12.02.2020 platobný rozkaz č. 3Up/144/2020, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 70,70 eur a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 70,70 eur od 03.09.2019 do zaplatenia a tiež náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 3 eur. Uvedený platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť a o tejto skutočnosti
upovedomil právnu zástupkyňu žalobkyne a zároveň ju vyzval, aby navrhla pokračovanie v konaní na
miestne príslušnom súde podľa CSP. Keďže právna zástupkyňa žalobkyne navrhla pokračovať v konaní,

vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava II. ako súdu miestne príslušnému.

4. Súd prvej inštancie zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu dňa 03.11.2020.5. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie
je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Oznámenie o verejnom

vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli Okresného súdu Bratislava II dňa 10.12.2020.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.12.2020.

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa nadobudla žalovanú pohľadávku na
základeZmluvyopostúpenípohľadávok,uzatvorenejmedzižalobkyňou aDopravnýmpodnikom

Bratislava a. s. dňa 03.04.2019. Z oznámenia o postúpení pohľadávok vyplynulo, že Dopravný podnik
Bratislava, a. s. listom zo dňa 19.12.2019 oznámil žalovanému, že jeho pohľadávka bola postúpená na
žalobkyňu. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, variabilný symbol
19012966 vyplynulo, že žalovaný cestoval bez platného cestovného lístka dňa 02.09.2019 na linke č.201
v Bratislave. Z Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému platného v rozhodnom čase
v Bratislavskom kraji vyplývajú práva a povinnosti cestujúcich. Z predžalobnej výzvy na úhradu dlhu

vyplynulo, že žalobkyňa žalovaného dňa 07.01.2020 vyzvala na úhradu dlžnej sumy. Z tohto skutkového
stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 524 ods. 1, 2, § 760 Občianskeho zákonníka, § 8 ods.
5, 6 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. Na základe vykonaného

dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že žalovaný dňa 02.09.2019 cestoval bez platného
cestovného lístka vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku linky č.201 v Bratislave. Vzhľadom
na to, že žalovaný cestoval bez platného cestovného lístka vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie
cestovného vo výške 0,70 eur a nárok na zaplatenie sankčnej úhrady vo výške 70 eur. Žalovaný nárok

žalobkyne ničím nespochybnil. Nakoľko žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil, dostal sa s
plnením peňažného dlhu do omeškania a teda bol žalobkyni povinný uhradiť okrem istiny aj zákonný
úrok z omeškania vo výške 5% od 03.09.2018 až do zaplatenia. Zároveň bol povinný zaplatiť žalobkyni
aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 3 eur, čo predstavovalo náklady za poštovné 2
x 1,50 eur.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom žiadal „o zastavenie vymáhanej sumy
do času, kým nebude na slobode, keďže potom, je ochotný dlh zaplatiť“. Uviedol, že bol v civile

nezamestnaný, pri kontrole v MHD revízorom bol prichytený bez cestovného lístka, nemal financie to
zaplatiť na mieste, ale bol ochotný to zaplatiť, ak by si našiel prácu. Keďže sa toho času nachádza vo
výkone väzby, nemá z čoho uvedenú sumu zaplatiť. Preto žiada o zastavenie vymáhania dlžnej sumy,
ktorú je ochotný zaplatiť ihneď po tom, čo bude prepustený na slobodu.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí so zastavením konania v zmysle návrhu
žalovaného. V osobe žalovaného ide o osobu, u ktorej niekoľkokrát došlo k porušeniu tarifných a
prepravných podmienok DBP, a. s., na základe čoho mu boli udelené pokuty. Žalovaný si bol vedomý
svojho konania a naďalej z jeho strany dochádzalo k porušovaniu a udelené pokuty do dnešného dňa
neuhradil.

11. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené
zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny, potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.02.2022. O
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným spôsobom.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože ho považoval za vecne správny

a keďže sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok
odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 CSP).13. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že podľa § 8
ods. 5 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, cestujúci, ktorý
sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným

prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť
prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej
stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať
sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak
cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo

zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky,
na ktorej bol vylúčený z prepravy. Podľa § 8 ods. 6 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení
neskorších predpisov, prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v
prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného
cestovného.

14. V danej veci bolo preukázané (a uvedené potvrdil i samotný žalovaný), že žalovaný dňa 02.09.2019
cestoval bez platného cestovného lístka vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku linky č. 201
v Bratislave. Vzhľadom na to, mu v zmysle vyššie citovaných ustanovení vznikla povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu základného cestovného vo výške 0,70 eur a sankčnú úhradu (pokutu, prirážku k
základnému cestovnému) vo výške 70 eur. Nakoľko žalovaný do dnešného dňa (do rozhodnutia

odvolacieho súdu) dlžnú sumu (70,70 eur) neuhradil, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil (keďže
tento dlh nezanikol). Rovnako sa žalovaný týmto (neuhradením dlhu) dostal s jeho platením do
omeškania, z dôvodu ktorého žalobkyni vznikol i nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5%
ročne od 03.09.2018 až do zaplatenia. Zároveň bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni aj náklady
spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 3 eur, čo predstavovalo náklady

za poštovné 2 x 1,50 eur. Žalovaný ani v podanom odvolaní existenciu svojho dlhu nespochybnil
(práve naopak jeho existenciu výslovne potvrdil), iba dôvodil, že ho mieni zaplatiť až potom, čo
bude prepustený (z výkonu trestu) na slobodu. Uvedené však v nijakom smere nespochybňuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku, ani nepredstavuje dôvod zániku žalovanej pohľadávky (§ 559 až
587 Občianskeho zákonníka). Je potom výlučne na žalovanom, aby si prípadné splácanie tohto dlhu

dohodol priamo so žalobkyňou (napr. v tomto smere si dohodol splátkový kalendár a pod.). Uvedené
(neschopnosť splácať dlh) však samo o sebe nie je dôvodom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny nepotvrdil.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správy, potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, úspešnej v odvolacom konaní, priznal voči žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).