Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320203907
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8320203907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: G. X. X. so sídlom P. XX,
W., G.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, proti žalovanej: Q. C., A.. XX.XX.XXXX, W. N. T. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 564,67 eura
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 6Csp/153/2020-93 zo dňa
17.06.2021 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:

„Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi 198,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 38,71 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 49,97 eur od 24.01.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 37,98
eur od 24.02.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 37,99 eur od
24.03.2018 do zaplatenie a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,86 eur od 24.04.2018

do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Citoval ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k) a 5, § 54, § 524
ods. 1 a 2 a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), § 43 ods. 12, § 44 ods. 1,2,5 a
11 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, a napokon § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že mal v danej veci dostatočne preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb
v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Vzhľadom na povahu účastníkov
tejto zmluvy, mal za nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským podľa ust.
Občianskeho zákonníka, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je
fyzickou osobou - nepodnikateľom. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie
198,51 eura, keďže právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby a žalovaná napriek povinnosti
zaplatiť cenu za poskytnuté služby túto vo výške 198,51 eura neuhradila. Súd prvej inštancie ďalejposudzoval uplatnený nárok na zmluvnú pokutu vo výške 366,16 eura, ktorý si žalobca uplatnil v zmysle
zmluvných dojednaní obsiahnutých v dodatku k zmluve o poskytnutí verejných služieb, konkrétne v
zmysle bodu 3. tohto dodatku. Dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty medzi stranami

sporu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa - žalovanej, ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Jedná sa o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jej právach, ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona
č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia
povinností na strane účastníka - žalovanej tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči

žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou výpovede
počas doby viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím zo strany
žalobcu dochádza k značnému zásahu do jeho práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo
strany žalovanej je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Okrem uvedeného, dojednanie
o zmluvnej pokute je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej právnym predchodcom žalobcu, a teda
považoval za spornú aj skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko

žalovaná tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné
podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute.
Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu prvej inštancie
ani za individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených
dôvodov žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu vo výške 366,16 eura a ani na úrok z omeškania z

uvedenej sumy.

4.Žalobcabolvkonaníúspešnývrozsahu35,16%,žalovanábolaúspešnávrozsahu66,84%,pretosúd
prvej inštancie o trovách konania rozhodol v súlade § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“) tak, že úspešnejšej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej do

skončenia konania žiadne trovy nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o
trovách konania podal žalobca včas odvolanie z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej zvýhodnenú ponuku služieb v podobe

celkovej sumy zľavy zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových služieb) a z neakciovej
kúpnej ceny KZ/Dátového zariadenia a túto výhodu jej dodávateľ poskytol ako benefit pre jej záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu a riadne si plniť svoje zmluvné povinnosti po určený čas viazanosti. Na
zabezpečenie záväzku viazanosti žalovanej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa

dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa za každý deň plnenia
zmluvy pomerne znižuje. Výška zmluvnej pokuty určená degresívnym (klesajúcim) spôsobom teda
zohľadňuje dobu, počas ktorej si spotrebiteľ svoj záväzok zo zmluvy plní riadne a včas. Žalovaná
porušila záväzok viazanosti tým, že porušila zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
verejné elektronické komunikačné služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho

vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že dojednaná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi stranami sporu v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, keď vôbec
nezohľadnil degresívny spôsob jej určenia, ktorý je priamo úmerný dodržaniu povinnosti žalovanej
zotrvať v zmluvnom vzťahu. Dojednaná zmluvná pokuta nebola neprimerane vyšším zabezpečením

oproti hodnote zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a preto nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Rozhodnutia,
na ktoré súd prvej inštancie podporne odkazuje sú nepoužiteľné na prejednávané dojednanie o
zmluvnej pokute z dôvodu úplne odlišných dojednaní o zmluvnej pokute nezohľadňujúcich dĺžku trvania
zmluvného vzťahu a výšku zabezpečovanej povinnosti. Žalobca dal do pozornosti, že o takejto zmluvnej

pokute, ktorá zohľadňuje dĺžku zotrvania záväzku viazanosti už rozhodovali aj krajské súdy, ktoré
označili degresívnu zmluvnú pokutu za dojednanú a uplatnenú v súlade so zákonom a túto v celom
rozsahu žalobcovi priznali. K argumentácii súdu prvej inštancie o formulárovom type zmluvy bez
možnosti individuálneho dojednania zmluvných podmienok uviedol, že dohoda o cene a poskytovaných
službách vrátane poskytnutých zliav boli výsledkom zmluvných dojednaní medzi predchodcom žalobcu

a žalovanou. Dojednania v zmluve o poskytovaní verejných služieb sú dostatočne jasné, určité a
zrozumiteľné, nepredstavujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami zmluvy.
Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazalžalovanú zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 366,16 eura v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnej výške.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj

webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume
366,16 eura zamietol, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania. Keďže výrok, ktorým bolo žalobe o
zaplatenie ceny za dodané služby v celkovej sume 198,51 eura s príslušenstvom čiastočne vyhovené

žalovaná odvolaním nenapadla, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký
nadobudol právoplatnosť.

8. Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr.
Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010).

9. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový
stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Súd prvej
inštanciepodľaodvolaciehosúdutotižpostupovalvsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi

a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v
požadovanej kvalite. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej
správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nasledovné.

10. Právny predchodca žalobcu (X. S., Y.) a žalovaná medzi sebou uzatvorili dňa XX.XX.XXXX T. k

zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej toho istého dňa podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách, z ktorej pre zúčastnené strany vznikli práva a povinnosti. Na základe
Dodatku spoločnosť X. S. a. s. sa zaviazala poskytovať žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná
zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Dodatku a v Cenníku. Žalobca
odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020,

uzavretej medzi spoločnosťou X. S., a. s. a žalobcom.

11. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 366,16 eura titulom zmluvnej pokuty vyfakturovanej faktúrou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2018 a splatnou dňa 23.10.2018. V prejednávanej veci výška zmluvnej
pokuty bola stanovená na sumu 450 eur za porušenie záväzku viazanosti upraveného v bode 3 Dodatku

k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Porušením záväzku viazanosti je ukončenie využívania
služieb podniku pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku ukončenia zmluvy pred uplynutím doby
viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu služby
elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej
dobyviazanostianezaplateniecenyzaposkytnutéslužbyúčastníkomdo45dníposplatnosti,vdôsledku

ktorého dôjde k prerušeniu poskytovania služieb podľa Všeobecných podmienok.

12. Je potrebné konštatovať, že Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa
22.11.2017uzatvorenýmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanou,ještandardnouformulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, v ktorých právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa,

keďže konal v rámci predmetu svojej obchodnej, teda podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala
ako spotrebiteľ. Súd prvej inštancie na predmetné zmluvy správne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.13. Rovnako je potrebné vyhodnocovať aj ustanovenie upravujúce zmluvnú pokutu. Aj dojednanie
o zmluvnej pokute je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej právnym predchodcom žalobcu. Aj
odvolací súd je toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo individuálne dohodnuté podľa § 53

ods.1Občianskehozákonníka.Vtejtosúvislostijepotrebnézdôrazniť,žepodľa§53ods.2Občianskeho
zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné dojednania dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač

Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.11.2017 bez možnosti voľby jej prijatia
alebo odmietnutia (bod 3 Dodatku). Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenie v texte
právneho úkonu -Dodatku k Zmluve, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola
dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto
časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno
hovoriťvprípade,keďsizákazníkzvolíurčitúformuzáväzku(jednuzponúkanýchmožností),avšakmusí

prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku,
minimálne ich nemôže vylúčiť. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto domnelá voľba je len iluzórna a
zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“. Odvolateľ vôbec nepreukázal opak v zmysle §
53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa nejedná o
individuálne dojednanú podmienku.

15.SohľadomnarelevantnújudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniebynemalibyťžiadnepochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby

zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých

okolností vyžadovať.

16. Rovnako správne bolo súdom prvej inštancie vyhodnotené, že zmluvné dojednanie týkajúce sa
zmluvnej pokuty je neprijateľné zmluvné dojednanie, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa a z toho dôvodu je neplatné.

17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

18. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad výpovede zmluvy a žiadosti o prenesenie telefónneho čísla
priamo odporuje ustanoveniam zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

19. Ustanovenie § 44 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov umožňuje účastníkovi vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu

neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

20. Zmluva o poskytovaní verejných služieb má charakter zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Nič
na tom nemení ani žalovanou prevzatý záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov.
Využitie zákonom danej možnosti vypovedať zmluvu nepredstavuje porušenie povinností, za ktoré bolo

možné požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Taktiež sankcionovanie žalovanej zmluvnou pokutou za
ukončenie zmluvy v dôsledku prenesenia telefónneho čísla k inému poskytovateľovi služby nemožno
hodnotiť inak ako odradzujúcu podmienku a postup, teda ako podmienku neprijateľnú, spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

21. Rovnako dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je
neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia
tejto povinnosti vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanostido dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri
oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej
porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej

výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr.
z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 euro. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za
poskytnuté služby výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje.

22. Odvolací súd navyše uvádza, že sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí

zodpovedať nie len času v rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a
závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením
povinnostivznikne.Sankciadohodnutápočascelejplatnostizmluvyajejhrozbynesmiebyťvžiadnomjej
štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie.
Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane
poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná

pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako
jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých
prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu
obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov.

23. Nemožno akceptovať odvolacie námietky žalobcu, ktorý sa odvoláva na to, že maximálna výška
zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny. Tieto inštitúty nemožno navzájom
zamieňať a je vecou obchodnej politiky žalobcu, že poskytol zľavu z mobilného telefónu, ktorý v súvislosti
s uzavretím predmetnej zmluvy o pripojení žalovanej odpredal. Výška zmluvnej pokuty tak ako ju
stanovil žalobca však s touto zľavou vôbec nesúvisí. Zmluvná pokuta sa viaže na porušenie konkrétnych

povinnosti žalovanej ako spotrebiteľa.

24. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva
účelnosť, pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí
v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky

osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy.

25. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníkajeneplatná.Zneplatnejzmluvnejpodmienkynevznikložalobcoviprávonaplnenieažalovanej
povinnosť plniť.

26. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo

zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

27. Priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo
strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán

členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex
offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj
z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Neprijateľnú zmluvnú podmienku obsahujúcu zmluvnú
pokutu súdy nemôžu upravovať, a teda ani moderovať plnenie z nej (do pozornosti rozsudok Súdneho
dvora EÚ C - 618/10).

28. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil. Správnemu rozhodnutiu súdu
prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná,
no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesneneúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17
základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §
262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne

súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy
konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho konania.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).