Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/176/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206210185
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4206210185.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev

Trnavskáarcidiecéza,sosídlomUlicaJánaHollého10,91701Trnava,Slovenskárepublika,IČO:00419
702, v konaní zastúpený: MAPLE & FISH s. r. o., so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36
718 432, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975
66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, v konaní zastúpený: HMG LEGAL, s. r. o., so sídlom Červeňova
14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, o vydanie nehnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a to parcele č. XXXX/X, druh
pozemku: lesné pozemky, o výmere 57788 m2 a parcele č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky,

o výmere 707 m2, ktoré sú vedené Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, v obci P. B.
P., v katastrálnom území P. B. P., v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na liste
vlastníctva č. XXX, a vydania príslušnej dokumentácie z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam:
- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 61255 m2,
- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 24243 m2,

- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 23573 m2,
- parcela č. XXXX, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 8743 m2,
- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 13162 m2,
- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 2331 m2,
- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 13861 m2,
vedené Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, v obci P. B. P., v katastrálnom území P. B.
P., v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na liste vlastníctva č. XXX, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 43,12%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodný názov: Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza) sa podanou
žalobou doručenou súdu dňa 13.09.2006 v znení jej následných zmien domáhal voči žalovanému
vydania nehnuteľných vecí vedených Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom (pozn. súdu
súčasný názov), v obci P. B. P., v katastrálnom území P. B. P., v katastri nehnuteľností v registri „C“
na katastrálnej mape, na liste vlastníctva č. XXX a nehnuteľných veci sú vedených Okresným úradom

Komárno, katastrálnym odborom, v obci P. B. P., v katastrálnom území P. B. P., v katastri nehnuteľností
v registri „C“ na katastrálnej mape, na liste vlastníctva č. XXX spolu s dokumentáciou, ktorá k nim
prislúcha. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Ostrihomské arcibiskupstvo bol výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k.ú. T.. Podľa vety prvejčlánku I. Modusu vivendi uzavretou medzi Československou republikou a Svätou stolicou 2.2.1928
a Pápežskej konštitúcie slovenskosti zo dňa 30.12.1977 bola na základe konštitúcii „praescriptionum
sacrosancti“ a „Qui Divino“ zriadená samostatná Slovenská provincia. Na základe týchto konštitúcií boli

zosúladené hranice cirkevnej jurisdikcie štátnym hraniciam a potvrdená úprava právneho nástupníctva
k cirkevnému majetku na území Slovenskej republiky. Z Modusu vivendi a uvedených konštitúcií
vyplýva, že je právnym nástupcom Ostrihomského arcibiskupstva na území Slovenskej republiky. Pre
úplnosť uviedol, že apoštolská konštitúcia z hľadiska cirkevného práva má silu zákona, ktorú vydáva
pápež ako formálny zákon platný pre celú Katolícku cirkev. Podľa článku II. ods. 1 Základnej zmluvy

medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou Slovenská republika uznáva právo Katolíckej cirkvi
v Slovenskej republike a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahŕňa najmä verejné
vyznávanie, hlásenie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania Katolíckej cirkvi,
vykonávanie jej kompenzácií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie vlastníckeho práva k
jej finančným a materiálnym prostriedkom a spracovanie jej vnútorných vecí. Dňa 14.09.2005 vyzval
žalovaného podľa Zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám

a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na navrátenie
vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v k.ú. T., vedeným v pozemnoknižnej vložke č. XXX
a na ich vydanie. O podanej výzve tiež upovedomil Odštepný závod L., keďže predmetné nehnuteľnosti
sa nachádzajú v rámci jeho územného obvodu. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo odňaté
bez náhrady úpravou pozemkového vlastníctva v zmysle pozemkových reforiem. O uvedenom svedčí

zápisvpozemnoknižnejvložkeč.XXXzodňa30.06.1948a01.04.1955.Svojprávnynároknanavrátenie
vlastníctvaopieraoustanovenie§3ods.1písm.c),ods.3,§4ods.1,§5ods.3Zákonač.161/2005Z.z.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.01.2007 žiadal žalobu zamietnuť.
Uviedol, že žalobca v hmotnoprávnej lehote končiacej dňom 30.04.2006 kumulatívne nepreukázal

dôvod navrátenia vlastníctva podľa § 3 zákona č. 161/2005 Z. z. predložením listín osvedčujúcich
tvrdenia žalobu o odňatí nehnuteľného predmetu tohto sporu bez náhrady postupom podľa zákona
č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy - prechod z žalobcu na žalovaného a rovnako
nepreukázal status oprávnenej osoby (§2 ods. 1 citovaného zákona) predložením listín (dokladov)
osvedčujúcich neprerušenú líniu právneho nástupníctva. V tejto súvislosti uviedol, že odkaz na záznam

pozemnoknižnej vložky, resp. odvolávanie sa na pridelenie IČO, či registráciu bez predloženia právne
relevantných listín (dokladov) nemožno hodnotiť ako naplnenie povinnosti uloženej žalobcovi zákonom
č. 161/2005 Z. z. Na základe uvedeného preto vzniesol námietku preklúzie práva a námietku nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24.03.2008 uviedol, že žalobca si svoj reštitučný nárok u
povinnej osoby uplatnil v lehote do 30.04.2006 a to písomnou výzvou zo dňa 05.09.2005 a následne
výzvou zo dňa 21.04.2006 písomne vyzval žalovaného na vydanie všetkých nehnuteľností, ktoré
žalovaný vlastní alebo spravuje, a ktoré pôvodne patrili právnym predchodcom žalobcu. K námietke
nepreukázania reštitučného titulu uviedol, že prvý relevantný zápis bol vykonaný pod poradovým číslom

X v pozemnoknižnej vložke č. XXX v k. ú. T. a odňatie vlastníckeho práva sa uskutočnilo na základe
prídelovej listiny čd XXX/XXXX zo dňa 15.03.1955. Ďalej sa vo svojom vyjadrení venoval otázke svojej
aktívnej vecnej legitimácie s poukazom na Konkordát medzi Svätou Stolicou a Rakúskym cisárstvom
pod č. XXX/XXXX Ř.. Z.., zákon č. 50/1874 ř.z., ktorým sa upravujú vonkajšie pomery Katolíckej cirkvi,
nariadením ministra s plnou mocou pre Slovensko č. 132/1919 Ú. n. o vnútenej správe niektorých

cirkevných statkov zo dňa 11.08.1919, nariadením ministra č. 7/1921 Ú.n. zo dňa 19.02.1921, Modus
vivendi, Apoštolskú konštitúciu zo dňa 02.09.1937 „Ad ecclesiastici regiminis incrementum“.

4. Dňa 07.05.2008 bolo súdu žalobcom doručené oznámenie o zmene názvu účastníka, keď dňa
14.02.2008 bola vyhlásená apoštolská konštitúcia Slovachiae Sacrorum Antistites o vzniku diecéz a

zmenehranícamiendiecézacirkevnýchprovincií.Nazákladetejtokonštitúciedošlokzmeneoznačenia
Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy na Trnavskú arcidiecézu. Zároveň predložil potvrdenie cirkevného
odboru Ministerstva kultúry SR zo dňa 01.04.2008 na preukázanie právnej subjektivity žalobcu.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.05.2008 s poukazom na čl. 19 Základnej zmluvy medzi

Slovenskou republikou a Svätou stolicou zo dňa 24.11.2000 namietal, že právom rozhodujúcim pre
riešenie majetkovoprávnej problematiky je iba právny poriadok Slovenskej republiky a žalovaný zotrval
nanámietkepreklúzieanámietkenedostatkuaktívnejvecnejlegitimácie.Ďalejuviedol,žeModusvivendinie je medzinárodnou zmluvou a nie je konkordátom. „Praescriptionum sacrosancti“ a „Qui Divino“ neboli
vydané ako dôsledok pokračovania Modus Vivendi.

6. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 10.06.2008 okrem vyjadrenia sa k otázkam svojej aktívnej vecnej
legitimácie žiadal, aby súd ako vedľajšieho účastníka pripustil Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Búdkova 36, Bratislava.

7. Žalovaný sa vo svojich následných podaniach zo dňa 03.09.2008, 21.11.2008, 17.04.2009,

02.09.2009vyjadrovalkotázkamaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu,aleikotázkampasívnejlegitimácie
žalovaného, a k tomu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa zákona č. 161/2005 Z. z.

8.Žalobcasavosvojichnáslednýchpodaniachzodňa16.09.2008,27.11.2008,16.04.2009,22.06.2009,
vyjadroval k otázkam svojej aktívnej vecnej legitimácie, ale i k otázkam pasívnej legitimácie žalovaného,
a k tomu, že žalobca preukázal splnenie podmienok podľa zákona č. 161/2005 Z. z.

9. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 6C/176/2006-946 zo dňa 11.09.2009 žalobu zamietol z dôvodu,
že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vznik práva na vydanie nehnuteľností a že žalovaný nie
je pasívne vecne legitimovaný v konaní.

10. Po odvolaní žalobcu Krajský súdu v Nitre uznesením č. k. 7Co/200/2009-1086 zo dňa 31.08.2011
rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 6C/176/2006-946 zo dňa 11.09.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu, že zistil, že výzva žalobcu v prejednávanej veci spĺňala náležitosti vyžadované
zákonom a vecná legitimácia žalovaného bola daná.

11. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6C/176/2006-1316 zo dňa 05.06.2014 pripustil, aby do konania
ako žalovaný 2/ vstúpil Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava. Zároveň pripustil
zmenu žaloby tak, že žalovaný 1/ (pozn. súdu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik) je povinný
vydať žalobcovi nehnuteľné veci vedené Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, v obci
P. B. P., v katastrálnom území P. B. P., v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape,

na liste vlastníctva č. XXX a že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne vydať
žalobcovi nehnuteľné veci vedené Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, v obci P. B.
P., v katastrálnom území P. B. P., v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na
liste vlastníctva č. XXX spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.07.2014.

12.Žalobcapodanímzodňa25.01.2016vzalžalobuvočižalovanému2/späťapredmetomkonaniamala
zostať povinnosť žalovaného 1/ vydať žalobcovi nehnuteľné veci vedené Okresným úradom Komárno,
katastrálnym odborom, v obci P. B. P., v katastrálnom území P. B. P., v katastri nehnuteľností v registri
„C“ na katastrálnej mape, na liste vlastníctva č. XXX.

13. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6C/176/2006-1379 zastavil konanie voči žalovanému 2/ o
vydanie nehnuteľných vecí vedených Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, v obci P.
B. P., v katastrálnom území P. B. P., v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na
liste vlastníctva č. XXX. Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.
25Co/653-654/2016-1418 zo dňa 26.07.2017.

14. Žalovaný (pozn. súdu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik) vo svojom vyjadrení zo dňa
30.07.2019 uviedol, že vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom voči žalovanému 2/ je predmetom

konania vydanie a navrátenie vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľným veciam vedeným
Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, v obci P. B. P., v katastrálnom území P. B. P., v
katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na liste vlastníctva č. XXX a nehnuteľným
veciam vedeným Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, v obci P. B. P., v katastrálnom
území P. B. P., v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na liste vlastníctva č. XXX.

Ďalej sa vyjadril k neexistencii reštitučného dôvodu, aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, k svojej pasívnej
vecnej legitimácii, k preklúzii práva žalobcu.15. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.07.2019 ako vo vyjadrení zo dňa 07.10.2019 uviedol,
že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému (pozn. súdu LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik) na vydanie a navrátenie vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľným veciam vedeným

Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, v obci P. B. P., v katastrálnom území P. B. P., v
katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na liste vlastníctva č. XXX. Ďalej sa vyjadril
k uplatneniu nároku, k prechodu vlastníctva na štát v rozhodnom období, k aktívnej a pasívnej vecnej
legitimácii strán sporu ako i k spôsobilému predmetu vydania.

16. Na prejednanie veci súd nariadil na deň 19.11.2019 pojednávanie, na ktorom zástupkyňa žalobcu
uviedla, že pozemky, ktoré sú vedené na LV č. XXX, boli vydané žalobcovi zo strany žalovaného 2/
(pozn. súdu Slovenský pozemkový fond). Odpadol dôvod konania v tejto časti a žalobca vzal návrh v
tejtočastispäťzdôvodu,žemalvtejtočastiúspech.Vzhľadomnauvedenéskutočnostipretonetrvalana
vydaní tých pozemkov zo strany žalovaného (pozn. súdu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik), ale
predmetom konania sú iba nehnuteľnosti na LV č. XXX. Čo sa týka ostatných skutočností, pridržiavala

sa doterajších vyjadrení, predovšetkým písomného vyjadrenia z 30.07.2019 a 07.10.2019. Mala za to,
že žalobca preukázal všetky podmienky, ktoré zákon č. 161/2005 Z. z. vyžaduje a na mieste žalovaného
považujeme za účelové, nedôvodné a v rozpore s dôkazmi a ustálenou súdnou praxou. Preto žiadala,
aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu.

17. Zástupkyňa žalovaného (pozn. súdu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik) uviedla, že so
späťvzatím žaloby v súvislosti s pozemkami zapísanými na LV č. XXX súhlasí, a dodala že v tejto
časti nemal žalobca úspech voči žalovanému (pozn. súdu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik),
voči ktorému bol tento nárok uplatnený nedôvodne. Vo vzťahu k LV č. XXX uviedla, že naďalej trvá
na všetkých doteraz vznesených námietkach. Do pozornosti dala predovšetkým absenciu reštitučného

dôvodupodľaustanovenia§3Zákonač.161/2005Z.z.znadobúdaciehotitulu,naktorýpoukazovalsám
žalobca a ktorým je prídelová listina ONV v V. zo dňa 15.03.1955 vyplýva, že štát nadobudol vlastnícke
právo na základe konfiškačného nariadenia č. XXX z roku 1945, čo nepredstavuje reštitučný titul v
zmysle spomenutého reštitučného zákona. Tu opätovne zdôraznila, že sa jedná o správny akt, na ktorý
sa v zmysle judikatúry NS vzťahuje prezumpcia správnosti a preto súd nie je oprávnený preskúmavať

v tomto konaní jeho správnosť. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že obdobná otázka bola riešená
v konaní na NS SR pod sp.zn.-2Cdo/208/2009. Z predmetného uznesenia nevyplýva, že by NS túto
otázku posudzoval a preto toto tvrdenie považovala za zavádzajúce. NS SR v predmetnom uznesení
len uvádzal závery OS Zvolen, avšak v predmetnej otázke nezaujal vlastné stanovisko. V súvislosti s
ostatnými námietkami čo sa týka najmä nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pasívnej legitimácie

žalovaného a preklúzie práva žalobcu z dôsledku nepreukázania splnenia hmotno-právnych podmienok
na vydanie nehnuteľnosti v lehote do 30.04.2006 odkázala na predchádzajúce vyjadrenia a to najmä na
vyjadrenie zo dňa 30.07.2019. Na základe uvedeného považovala žalobu za nedôvodnú a žiadala súd,
aby ju zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

18. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise a to: potvrdenie Ministerstva kultúry
Slovenskej republiky zo dňa 15.07.2005 - Potvrdenie právnej subjektivity, potvrdenie o pridelení
identifikačného čísla, MODUS VIVENDI medzi Česko-Slovenskou republikou a Svätou stolicou
dohodnutý v januári 1928, platný od 02.02.1928 + prílohy, potvrdenie Ministerstva kultúry Slovenskej
republikyzodňa17.01.2006-Potvrdenieoprávnomnástupníctve,položky,Výzvanavrátenievlastníctva

k nehnuteľným veciam a na vydanie nehnuteľných vecí v katastrálnom území T. - PK vložka číslo XXX
adresovaná LESY Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, zo dňa 05.09.2005 spolu s doručenkou
na č. l. 42 s dátumom prevzatia písomnosti dňa 14.09.2005, listina adresovaná LESY Slovenskej
republiky,š.p.,OdštepnýzávodL..Zodňa05.09.2005,vec:Nehnuteľnostivkat.územíT.-výzvapodľa§
5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským

spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, identifikácia parciel, výpis z LV
č. XXX a XXX, oznámenie žalovaného žalobcovi zo dňa 27.06.2006, výpis z listu vlastníctva č. XXX,
geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 05.09.2007, príloha k výzve na vyjadrenie nehnuteľných
vecí v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. - špecifikácia parciel, výzva na navrátenie vlastníctva k
nehnuteľným veciam a na vydanie nehnuteľných vecí zo dňa 21.04.2006 spolu s doručenkou, prídelová

listina, rozhodnutie ľudovému súdu zo dňa 30.03.1955, oznámenie žalobcu zo dňa 29.04.2008 o zmene
názvu účastníka konania, potvrdenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 01.04.2008 o
právnej subjektivite a štatutárnych zástupcoch, potvrdenie o pridelení identifikačného čísla žalobcovi zodňa 02.04.2008, a ostatnými v spise pripojenými listinami, a na základe takto vykonaného dokazovania
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

19. Žalobou v znení jej zmien sa pôvodne žalobca Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko - Trnavská
arcidiecéza, IČO: 00419702, Hollého 10, Trnava, domáhal voči žalovanému (pozn. súdu LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik) vydania nehnuteľností a teda navrátenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z. Dňa 7.5.2008 právny zástupca žalobcu oznámil, že
došlo k zmene označenia žalobcu na Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza. Súd poznamenáva,

že u žalobcu došlo len k zmene názvu, pričom sídlo ako aj IČO zostalo nezmenené.

20. V preskúmavanej veci je potrebné predovšetkým vychádzať z účelu a cieľa citovaného zákona,
účelom prijatia tohto zákona bola náprava krívd spáchaných na majetku cirkví a náboženských
spoločností. Cieľom bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v stanovenej
lehote, aby tento mohli uplatniť v novej lehote a aby sa poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzických

osôb a vlastníctva cirkví a náboženských spoločností. Reštitučnými zákonmi sa každá demokratická
spoločnosť snaží aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd.

21. Podľa § 1 zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len zákona č.

161/2005 Z. z.), tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré nebolo vydané
podľa osobitného predpisu, a prechod vlastníctva k niektorým nehnuteľným veciam.

22. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z., vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným
veciam, ktoré tvoria a) poľnohospodársku pôdu, b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej

hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, d)
podiely spoločnej nehnuteľnosti. Právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku
1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom
na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná
vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2.

novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

23. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 161/2005 Z. z., oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k
nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady
postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č.

46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z., povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku
dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo
nehnuteľnú vec drží.

25. Podľa § 5 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 161/2005 Z. z., právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným
veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006,
ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.
Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní

nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu,
začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov. Ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa
odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote
12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.

26. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobca môže
vziať žalobu späť.

27. Podľa § 145 ods. 1 až 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.28. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

29. V zmysle zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských
spoločností v znení neskorších predpisov je Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike štátom
registrovaná cirkev. Z potvrdenia Ministerstva kultúry SR, cirkevný odbor zo dňa 15.07.2005 ( č.l. 9 v
spise) vyplýva, že Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko - trnavská arcidiecéza, J. Hollého 10, Trnava, má

právnu subjektivitu. Za ňu je oprávnený konať arcibiskup mons. Ján Sokol, resp. osoby ním poverené.

30. Z potvrdenia o právnej subjektivite, vydaného dňa 01.04.2008 Ministerstvom kultúry SR ( čl.
377 v spise) vyplýva, že došlo k zmene názvu z Rímskokatolíckej cirkvi Bratislavsko- trnavskej
arcidiecézy na Rímskokatolícku cirkev, Trnavskú arcidiecézu s tým istým sídlom. Táto arcidiecéza
na základe Slovachiae sacrorum antistipes zo dňa 14.02.2008 má právnu kontinuitu po Bratislavsko-

trnavskej arcidiecéze, ktorá bola zriadená apoštolskou konštitúciou Qui divino, pápeža Pavla VI. zo dňa
30.12.1977 ako Trnavská arcidiecéza a premenovaná dekrétom Kongregácie pre biskupov z 01.03.2005
na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu.

31. Pokiaľ ide o právne nástupníctvo rímskokatolíckej cirkvi k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v

pozemnoknižnej vložke č. XXX, súd má za to, že z uvedeného zápisu vyplýva, že ako vlastník týchto
nehnuteľností bola vedená Ostrihomská hlavná kapitula.

32. Rímskokatolícka cirkev je v Slovenskej republike registrovanou cirkvou (§ 22 ods. 1 zákona č.
308/1991 Zb.) je útvarom rímskokatolíckej cirkvi s právnou subjektivitou, ktorá je registrovaná na

Ministerstve vnútra a kultúry SR. Rímskokatolícka cirkev bola na území Slovenska štátom uznaná
cirkev aj v období, ktoré je podľa reštitučného zákona rozhodné pre zmiernenie následkov niektorých
majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam a bola vlastníkom aj tých
nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách na Ostrihomskú,
Rábsku, či Jágerskú arcidiecézu, či diecézu, alebo iný zahraničný právny subjekt rímskokatolíckej cirkvi.

Uvedené arcidiecézy a diecézy, alebo cirkevné základne, či útvary mimo územia Slovenskej republiky
nemali k týmto majetkom v období odňatia štátom už žiadne práva ani de facto, ani de jure. Svätá
stolica im právo spravovať tieto majetky odňala dňa 29.05.1922 a právne toto územie odčlenila od
týchto cirkevných útvarov a pripojila k Trnavskej apoštolskej administratúre, ku Košickej a k Rožňavskej
diecéze dňa 02.09.1937. Medzinárodnou zmluvou Modus vivendi, uzatvorenou dňa 17.12.1927 boli

upravené vzťahy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Československá republika uznala,
že len Svätá stolica má právo ohraničiť svoje diecézy a zaviazala sa, že žiadna časť Československej
republiky nebude podriadená ordinárovi, ktorého sídlo je za hranicami Československej republiky, a
že žiadna československá diecéza nebude presahovať štátne hranice. Zároveň prijali, že ustanovia
dve nezávislé komisie na prípravu dohody o novom ohraničení a o dotáciách diecézam. V súlade

s touto dohodou Svätá stolica apoštolskou konštitúciou „Ad ecclesiastici regiminis incrementum“ z
02.09.1937 určila obvody diecéz na území Československej republiky tak, aby sa tieto kryli so štátnymi
hranicami. Touto apoštolskou konštitúciou bolo rozhodnuté aj o odčlenení Ostrihomskej arcidiecézy tak,
že územie Ostrihomskej arcidiecézy, ležiace na území Československej republiky sa od nej odčlenilo,
táto časť prešla na samostatnú cirkevnú jednotku - Trnavskú apoštolskú administratúru. Na základe

tejto konštitúcie v zmysle zmluvy Modus vivendi, následne vláda Československej republiky, ktorá
toto rozhodnutie uznala pri rešpektovaní vnútorných predpisov rímskokatolíckej cirkvi zrušila zátvor a
dozor nad cirkevným majetkom, a to vládnym nariadením č. 204 z 02. septembra 1937. Z uvedených
skutočností vyplynulo, že Svätá stolica územne zladila hranice diecéz so štátnymi hranicami a rozhodla
o tom, že hnuteľný a nehnuteľný majetok na území Československej republiky, patriaci pôvodne

Ostrihomskej arcidiecéze pripadá Trnavskej apoštolskej administratúre, ktorá mala sídlo v Trnave. I
ďalšie apoštolské konštitúcie „Praescriptonium sacrosancti“ a „Qui Divino“ Svätej stolice, potvrdili krytie
hraníc slovenských diecéz československými štátnymi hranicami a tieto konštitúcie sú v plnom súlade
so základnou zmluvou medzi slovenskou republikou a Svätou stolicou z 24.11.2000, Ústavou SR, ako aj
zákonom č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ako i prihliadnuc na historické dokumenty, súd dospel k záveru,
že Rímskokatolícka cirkev so sídlom na Slovensku bola na základe právneho nástupníctva podľa
územného princípu vlastníkom všetkých nehnuteľností, pôvodne zapísaných v pozemkových knihách na
zahraničné cirkevné právne subjekty, a teda aj na Ostrihomskú arcidiecézu (panstvo). Svoje vlastníckeprávo však k týmto nehnuteľnostiam nemohla vykonávať, pretože na ne bola štátom uvalená dočasná
správa a následne ich štát odňal cirkvi niektorým zo spôsobov uvedených v reštitučných zákonoch.
Napokon apoštolskou konštitúciou „Qui divino“ pápeža Pavla VI. zo dňa 30.12.1997 bolo rozhodnuté

o povýšení Trnavskej apoštolskej administratúry na Trnavskú arcidiecézu, ktorá bola premenovaná
dekrétom kongregácie pre biskupov z 01.03.2005 na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu, po ktorej má
na základe konštitúcie Slovachiae sacrorum antistipes zo dňa 14.02.2008 právnu kontinuitu žalobca.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že v období rozhodujúcom na uplatnenie nárokov
podľa zákona bola Rímskokatolícka cirkev so sídlom na Slovensku na základe právneho nástupníctva

podľa územného princípu vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemkových
knihách na zahraničné právne subjekty, v danom prípade na Ostrihomskú arcidiecézu, resp. kapitolu.
Preto súd nemal pochybnosti o tom, že žalobca je osobou s právnou subjektivitou a oprávnenou osobou
v zmysle § 2 ods. 2 cit. zákona č. 161/2005 Z. z.. Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR č. 3Cdo
119/2002. Aj Krajský súd v Nitre vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. sp. zn. 8Co/145/2009-574
zo dňa 29.04.2010, sp. zn. 9Co/142/2009-622 zo dňa 20.05.2010, sp. zn. 25Co/75/09-807 zo dňa

17.3.2010, dospel k záveru, že žalobca je oprávnenou osobou podľa § 2 zákona č. 161/2005 Z. z..

33. Pri posudzovaní pasívnej legitimácie žalovaného (pozn. súdu LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik) v konaní treba vychádzať zo skutočností, že reštitučné predpisy neboli vydané za tým
účelom, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto

vlastníckeho práva. Reštitučný nárok na vydanie vecí takto znamená iba obnovu predchádzajúceho
stavu a zakladá právo oprávnenej osoby na navrátenie vlastníckeho práva. Až po realizácii tohto práva
na „vydanie veci“ v zmysle reštitučných zákonov si môže oprávnená osoba počínať ako vlastník veci,
t. j. okrem iného domáhať sa vydania veci v zmysle jej faktického odovzdania, resp. vypratania. Pokiaľ
potom zák. č. 161/2005 Z. z. ako lex specialis v § 4 ods. 1 označuje za povinnú osobu právnickú osobu,

ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce
alebo nehnuteľnú vec drží, je vo svetle týchto konštatácií povinnou osobou práve žalovaný. Logickým
ani gramatickým výkladom zákona totiž nemožno dospieť k záveru, že zákonodarca postavenie správcu
alebo držiteľa nehnuteľných vecí vo vlastníctve štátu ako povinných osôb viazal len na uzatvorenie
dohody o vydaní nehnuteľnej veci s oprávnenou osobou, kým v prípade uplatnia totožného nároku

na súde by povinnou osobou bol štát ako vlastník reštituovaných nehnuteľností. Pre takýto výklad
nielenže niet opory v žiadnom ustanovení zákona, ale tento by bol v rozpore i s účelom zákona.
Je tiež potrebné podotknúť v tejto súvislosti, že problém vzťahu špeciálnych reštitučných predpisov
k predpisom všeobecným je v súdnej praxi dlhodobo známy; platí, že ak sú splnené subjektové i
predmetové predpoklady aplikácie predpisov reštitučných, možno použiť len tieto a k obnove vlastníctva

sú k dispozícii len tie inštrumenty, ktoré sú nimi upravené.

34. K námietke žalovaného o nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie preto súd udáva, že zákon
č. 161/2005 Z. z. v § 4 ods. 1 definuje povinnú osobu ako právnickú osobu, ktorá ku dňu účinnosti tohto
zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

Z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že povinnou osobou nie je Slovenská republika,
ale právnická osoba, ktorá vlastníctvo Slovenskej republiky spravuje alebo drží. Preto je nesporné, že
nehnuteľnosti,ktorésúpredmetomtohtokonaniaspravuježalovaný,ktorýjepasívnevecnelegitimovaný
v tomto konaní.

35. Následne po zistení, že vecná legitimácia oboch účastníkov v preskúmavanej veci je daná (či už
aktívna, alebo pasívna), sa súd vysporiadal so späťvzatím žaloby, ktorá nadväzovala na pripustenie
zmeny žaloby.

36. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6C/176/2006-1316 zo dňa 05.06.2014, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 24.07.2014 pripustil, aby do konania vstúpil žalovaný 2/ (pozn. súdu Slovenský
pozemkový fond) a zároveň pripustil zmenu petitu žaloby, kde žalovaný 1/ (LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik) a žalovaný 2/ mali byť zaviazaný spoločne a nerozdielne navrátiť žalobcovi právo k
špecifikovaným nehnuteľnostiam.

37. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.01.2016 vzal žalobu voči žalovanému 2/ späť pričom
uviedol,žepredmetomkonaniazostávanárokvočižalovanému1/navydanieanavrátenienehnuteľností
a to parciel reg. C na LV č. XXX.38. Súd konanie uznesením č. k. 6C/176/2006-1379 zo dňa 18.04.2016 voči žalovanému 2/ ohľadne
vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. P. B. P. parc. reg. č. XXXX/
X a XXXX/X vedené na LV č. XXX pre k. ú. P. B. P. zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu dňa 09.10.2017.

39. Vo svojich ďalších podaniach žalobca zotrval na vyjadrení, že žiadal, aby súd uložil žalovanému
(pozn. súdu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik) povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo
k nehnuteľnostiam

- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 61255 m2,
- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 24243 m2,
- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 23573 m2,
- parcela č. XXXX, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 8743 m2,
- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 13162 m2,
- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 2331 m2,

- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 13861 m2,
vedené Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, v obci P. B. P., v katastrálnom území P. B.
P., v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na liste vlastníctva č. XXX.

40. Súd dospel k záveru, že žalobca vzal žalobu v časti vydania a navrátenia vlastníctva k

nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. P. B. P. parc. reg. č. XXXX/X a XXXX/X vedené na LV
č. XXX pre k. ú. P. B. P. späť ako celku a žiadal, aby predmetom konania zostal len nárok žalobcu
voči žalovanému (pozn. súdu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik) na vydanie a navrátenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, v obci P.
B. P., v katastrálnom území P. B. P., v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na liste

vlastníctva č. XXX.

41.Keďžesúdprvejinštanciekonanieuznesenímč.k.6C/176/2006-1379zodňa18.04.2016zastavillen
voči žalovanému 2/ (pozn. súdu Slovenský pozemkový fond), bolo podľa názoru súdu potrebné konanie
v časti o vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam a to parcele č. XXXX/X, druh pozemku:

lesné pozemky, o výmere 57788 m2 a parcele č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 707
m2, ktoré sú vedené Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, v obci P. B. P., v katastrálnom
území P. B. P., v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na liste vlastníctva č. XXX,
zastaviť aj voči žalovanému 1/(pozn. súdu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik). Preto súd prvej
inštancie, postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP, rozhodol tak, ako je uvedené v prvom

výroku tohto rozsudku.

42. Následne bolo na mieste posúdiť, či výzvou žalobcu zo dňa 05.09.2005 došlo k riadnemu uplatneniu
jeho práva v zmysle zák. č. 161/2005 Z. z., keď žalovaný(pozn. súdu LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik) v tomto smere namietal, že písomná výzva nespĺňa zákonom stanovené náležitosti pre svoju

neurčitosť a nezrozumiteľnosť, ako i nepreukázanie skutočností podľa § 3.

43. Ustanovenie § 5 zákona č. 161/2005 Z. z. bližšie nevymedzuje obsah pojmu „výzva“. Za písomnú
výzvu však treba považovať jednostranný právny úkon, ktorý spĺňa náležitosti predpísané právnym
poriadkom pre platný právny úkon, a to najmä náležitosti uvedené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka

a ktorým oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej navrátila vlastníctvo k nehnuteľným veciam,
ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce z dôvodu uvedeného v § 3 tohto zákona. Nesplnenie
požiadavky písomnej formy výzvy, jej nedoručenie povinnej osobe do 30. 4. 2006, ako i nepreukázanie
skutočností podľa § 3 v tejto lehote vyvoláva účinky neuplatnenia práva, ktorého dôsledkom je zánik
práva oprávnenej osoby na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam.

44. K námietke žalovaného, že výzva žalobcu bola nejasná a neurčitá súd uvádza, že z písomnej výzvy
žalobcu zo dňa 05.09.2005 doručenej žalovanému dňa 14.9.2005 (čl. 52 spisu) vyplýva, že sa domáha
vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. T. (pozn. súdu teraz P.
B. P.), ktoré špecifikoval v prílohe k tejto výzve, podľa ich zápisu v pozemnoknižnej vložke č. XXX, pričom

označil identifikáciu parciel č. XXXX/XX zo dňa 15.08.2005 ako aj výpisom z LV č. XXX. Z identifikácie
týchto parciel vyplýva, že sa jedná o nehnuteľnosti pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXX
kat. úz. T. vytvorené z jednotlivých parciel a v súčasnej dobe zapísané ako parcely
- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 61255 m2,- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 24243 m2,
- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 23573 m2,
- parcela č. XXXX, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 8743 m2,

- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 13162 m2,
- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 2331 m2,
- parcela č. XXXX/X, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 13861 m2,
vedené Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, v obci P. B. P., v katastrálnom území P.
B. P., v katastri nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na liste vlastníctva č. XXX, vedené

na vlastníka Slovenská republika, Lesy Slovenskej republiky š.p. Žalobca pri podávaní výzvy vychádzal
zo zápisov pozemnoknižnej vložky č. XXX v k.ú. T., pričom posledný zápis bol vykonaný 01.04.1955,
na základe ktorého bolo zavkladované vlastnícke právo v prospech Československého štátu - štátny
majetok, národný podnik v X.Č. ( prídelová listina Čd. XXX/XX), ktorú výzvu doručil žalovanému dňa
14.09.2005, teda v zákonom stanovenej lehote, teda do 30.04.2006.

45. Z pozemnokniženej vložky č. XXX pre k.ú. T. vyplýva, že ako vlastník týchto nehnuteľností bolo
vedené Ostrihomské arcibiskupstvo, ktoré je zapísané pod poradovým číslom X. Pod por.č. X ad. X
sa nachádza zápis podľa čd. XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že podľa prídelovej listiny Okresného
národnéhovýboruvV.zodňa15.03.1955savkladávlastníckeprávotitulomprídelupre:Československý
štát - štátny majetok, národný podnik v X., operatívna správa.

46. Vychádzajúc zo všetkých skutočností a dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca výzvou zo dňa
05.09.2005 uplatnil svoje právo včas, v zákonom stanovenej lehote do 30.4.2006. Nebol sporný ani
predmet, ktorého sa žalobca domáhal, vydania navrátenia vlastníctva, keď sa jednalo o nehnuteľnosti
pôvodne zapísané v k.ú. T., v pozemnoknižnej vložke č. XXX a v súčasnej dobe vedené Okresným

úradom Komárno, katastrálnym odborom, v obci P. B. P., v katastrálnom území P. B. P., v katastri
nehnuteľností v registri „C“ na katastrálnej mape, na liste vlastníctva č. XXX.

47.Žalobcavzákonomstanovenejlehoteuviedoldôvod,podľaktoréhosiuplatňujesvojreštitučnýnárok.
V písomnej výzve označil tento dôvod § 3 ods. 1 písm. c), keď k odňatiu vlastníctva došlo postupom

podľa zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Táto skutočnosť vyplýva i z pripojenej
pozemnoknižnej vložky č. XXX pre k.ú. T. uvedené pod radovým č. X ad.X časti X.. Vlastníctvo, ktorá
bola pripojená k písomnej výzve. Tvrdenie žalovaného, že pozemnoknižná vložka resp. nejaké listiny v
obálke boli zaslané odštepnému závodu žalovaného - L., súd považoval za irelevantné, keďže tento ak
mu to bolo doručené to mal postúpiť žalovanému. Súd poznamenáva k samotnej výzve, že túto nemožno

posudzovať absolútne striktne, pretože by to bolo v rozpore s cieľom a účelom reštitučných zákonov.

48. Tvrdenie žalovaného, že prechod vlastníctva na štát sa udial na základe záborového zákona č. 215
zo dňa 14.04.1919, teda nie v rozhodnom období, je irelevantná, keďže v pozemnoknižnej vložke je
jasne uvedené kedy a na základe čoho a na koho prešlo vlastnícke právo.

49. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, ako i § 37 Občianskeho zákonníka, zakotvujúceho pre
platnosť právneho úkonu podmienku jeho určitosti, nemožno síce ani pri výzve oprávnenej osoby
o navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam ustúpiť od požiadavky minimálnej konkretizácie
nehnuteľností, ku ktorým si oprávnená osoba uplatňuje svoj reštitučný nárok a uvedenia dôvodu, o

ktorý ho opiera, ale zároveň pri posudzovaní jej kvalifikovanosti postupovať extrémne formalisticky,
spôsobom odporujúcim zmyslu reštitučného zákona. Za použitia širšieho výkladu zákona na splnenie
požiadavkyurčitostivýzvypretookrempresnejšpecifikácienehnuteľnostíbypostačovalisamotnýodkaz
na katastrálne územie a pozemno-knižnú vložku, príp. i bez takéhoto označenie len pripojenie listín.
Rovnako tak ku výzve neskôr predložená špecifikácia nehnuteľností a predloženie listinných dokladov

by nedostatok určitosti zhojili, keď z obsahu výzvy posudzovanom v kontexte s ostatnými listinami by
bol zrejmý obsah uplatňovaného reštitučného nároku. Takto posudzovaná kvalifikovanosť výzvy je plne
konformná a zodpovedá i existujúcej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v tomto smere.

50. Posudzujúc výzvu žalobcu z hľadiska vyššie popísaných zásad súd dospel k záveru, že výzva
žalobcu zo dňa 05.09.2005 je kvalifikovanou výzvou v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 165/2005 Z. z. a
doručenoužalovanémuvzákonomstanovenejlehotedo30.4.2006,zktoréhodôvodusižalobcauplatnil
u žalovaného svoje právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam riadne a včas. Z jej obsahutotiž nepochybne vyplýva, že žalobca v zmysle zák. č. 161/2005 Z. z. vyzýva žalovaného na navrátenie
vlastníctva k nehnuteľným veciam v kat. úz. T., tvoriacich lesný fond zapísaných v pozemnoknižnej
vložke č. XXX z dôvodu, že tieto prešli do vlastníctva štátu odňatím bez náhrady v zmysle zák. č.

142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy, čoho dôkazom je zápis v predmetnej pozemno-knižnej
vložke. Nebolo preto sporné, aké právo si žalobca u žalovaného uplatnil, ku ktorým nehnuteľným veciam
a ani dôvod, na základe ktorého tak učinil. Zvlášť za situácie, keď žalobca k písomnej výzve doložil i
pozemnoknižnú vložku č. XXX kat. úz. T., identifikáciu parciel a list vlastníctva č. XXX kat. úz. P. B. P..
Nič na tom nemení ani skutočnosť, že tieto listiny boli zaslané odštepnému závodu L. ako organizačnej

zložke žalovaného, keďže v ich postavení nejde o dva rôzne samostatné subjekty prichádzajúce do
úvahy ako povinné osoby. Následná činnosť žalovaného, ktorý na výzvu žalobcu reagoval viacerými
písomnými podaniami len potvrdzuje, že uvedené listiny sa do sféry žalovaného i skutočne dostali.

51. Pre úplnosť sa súd zaoberal aj existenciou žalobcom tvrdeného dôvodu navrátenia vlastníctva
upraveného § 3 ods. 1 písm. c/ zák. č. 161/2005 Z. z. a to, či vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam

prešlo do vlastníctva štátu odňatím bez náhrady postupom podľa zák. č. 142/1947 Sb. o revízii
prvej pozemkovej reformy v rozhodnom období, t. j. od 8. 5. 1945 do 1. 1. 1990. Žalovaný tento
spôsob prechodu spochybňoval, vychádzajúc zo zápisov v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. T.
argumentáciou, že prechod vlastníctva na štát sa udial na nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR.

52. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že sa tak stalo podľa nariadenia vlády č. 104/1945
Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov,
ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Podľa § 1 tohto zákona s okamžitou platnosťou
a bez náhrady sa konfiškoval pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území
Slovenska, ktorý bol vo vlastníctve osôb taxatívne v ňom uvedených. O splnení zákonom daných

podmienok pre konfiškáciu rozhodovala konfiškačná komisia, rozhodnutím ktorej alebo rozhodnutím
zboru povereníkov sa považoval majetok za skonfiškovaný. Zároveň upravoval i podmienky, za ktorých
bolo možné pôdohospodársky majetok prideliť do vlastníctva (§ 6 a nasl. zákona). Vydávanie výmerov o
vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR upravovalo nar. č. 104/1946
Sb. o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nar. vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení

nar. č. 64/1946 Sb. Podľa § 1 ods. 1 tohto nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy
bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú
listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe
ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky
dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia). Pokiaľ teda výmer bol vydaný k tomu oprávneným

subjektom a obsahoval všetky podstatné náležitosti, mal povahu verejnej listiny so všetkými z toho
vyplývajúcimi právnymi dôsledkami.

53. V danom prípade z Prídelovej listiny Okresného národného výboru v V. zo dňa 15. 3. 1955
vyplýva, že táto sa vydáva pre Československý štát - Štátny majetok, n. p. v X. - operatívna správa po

vykonanom prídelovom konaní podľa nar. vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR a týka sa nehnuteľností v kat.
úz. T. špecifikovaných parcelnými číslami, ktorých bývalým vlastníkom bolo Ostrihomské arcibiskupstvo.
Následne na základe tejto prídelovej listiny bol prevedený pod č.d. XXX i vklad vlastníckeho práva k
uvedeným nehnuteľnostiam, zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. T. titulom prídelu pre
Československý štát. Zároveň však zápis v uvedenej pozemnoknižnej vložke zo dňa 30. júna 1948

pod č.d. XXX preukazuje, že pred zavkladovaním vlastníckeho práva štátu podľa návrhu a oznámenia
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 25. júna 1948 č. B-1767/1948-I/D bola
vykonaná poznámka zamýšľaného prevzatia nehnuteľností povereníctvom a že tieto sú predmetom
revízie podľa zák. č. 142/1947 Sb. Takýto postup (poznámka o zamýšľanom prevzatí) vlastne znamenal
už realizáciu zhora popísanej prvej fázy právneho prevzatia nehnuteľností štátom, pričom tak štát

mohol učiniť len v intenciách zák. č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy v spojení s
primeraným použitím ustanovení záborového zákona a zákona náhradového. Bolo však vylúčené takto
postupovať v intenciách nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa.
Pokiaľ následne i Okresný národný výbor v V. rozhodol o prídele nehnuteľností vydaním prídelovej listiny,

mohol tak učiniť týmto spôsobom a v rámci jemu prináležiacich oprávnení opätovne len podľa zák. č.
142/1947 Sb., a nie podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR. Z uvedeného plynie potom záver,
že nehnuteľné veci, ktorých navrátenia vlastníctva sa žalobca domáha, prešli do vlastníctva štátu práve
postupom podľa zák. č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Za situácie, že žalovaný vkonaní neposkytol žiadny právne relevantný dôkaz opaku tvrdenia žalobcu, že k odňatiu nehnuteľností
došlo bez náhrady, hoci ho v tomto smere zaťažovala dôkazná povinnosť, je potrebné považovať žalobu
žalobcu za dôvodnú. Žalobca totiž v konaní preukázal i okolnosť, že sporné nehnuteľnosti prešli do

vlastníctva štátu v rozhodnom období spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 písm. c/ zák. č. 161/2005 Z. z.

54. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého je lehota na plnenie tri dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku.

55. V intenciách vyššie uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto
rozsudku.

56.Podľa§255ods.1aods.2CSP,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

59. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
Zo súdneho spisu je zrejmé, že žalobca si pôvodným žalobným návrhom uplatnil vydanie nehnuteľností
(a navrátenie ich vlastníctva) označených podľa pôvodných zápisov v pozemnoknižnej vložke, ktoré

následne identifikoval v súlade s aktuálnym zápisom v katastri na listoch vlastníctva a túto identifikáciu
vykonalajvovzťahuknehnuteľnostiam,ktoréostalipredmetomkonania,azároveňajknehnuteľnostiam
v časti, v ktorej zobral žalobu späť. Podľa názoru súdu bolo preto možné z obsahu súdneho spisu
identifikovať predmetné parcely podľa výmery a následne z takto určenej výmery určiť pomer úspechu
a neúspechu strán sporu.

60. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/228/2016-946 zo dňa
28.4.2017, kde Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v obdobnej veci vo konštatoval, že „pri rozhodovaní
o náhrade trov konania je súd povinný dôsledne skúmať úspešnosť účastníkov konania vo veci. Súd
prvej inštancie náhradu trov konania žalobcovi nepriznal s poukazom na existenciu dôvodov hodných

osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v tom, že predmetom konania je žaloba podľa zákona č. 161/2005
Z.z., pričom mal za to, že pomer úspechu žalobcu nie je možné percentuálne vyčísliť, keďže hodnotu
vydať sa majúcej dokumentácie nemožno vyjadriť v peniazoch a na zistenie hodnoty nehnuteľností, na
vydanie ktorých nebol žalovaný 1/ zaviazaný, by bolo potrebné vynaložiť značné trovy - na zadováženie
znaleckého posudku, ktoré považoval za nehospodárne a neúčelné. Zároveň mal za to, že predložený

znaleckýposudoknemoholpreúčelyrozhodnutiaotrováchkonaniapoužiť,pretožetentobolvyhotovený
iba na hodnotu nehnuteľností, v ktorej časti bol žalobca voči žalovanému 1/ úspešný. Vo vzťahu k
právnym záverom súdu prvej inštancie poukázal na ustálenú súdnu prax, ako aj rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej sa základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje na
základe rovnakých kritérií, ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci, ktorý

postup reflektuje jednotu základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška sa odvíja od hodnoty
sporu. Navyše je potrebné mať na zreteli, že keďže v predmetnej veci ide o vec reštitučnú a teda
posúdenie toho, či je dané právo na strane žalobcu a či sú splnené podmienky podľa zákona č.
161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a
prechodevlastníctvakniektorýmnehnuteľnostiam(reštitučnýzákon),predstavujeskutočnosťobjektívne

neoceniteľnú peniazmi. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový
stav veci, keď nevzal do úvahy špecifickosť prejednávanej veci, ktorej predmet konania je potrebné
považovať za neoceniteľný.“

61. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému vydania a navrátenia nehnuteľných vecí,

pričom predmetom konania bolo vydanie a navrátenie nehnuteľností o veľkosti výmery spolu 205.663
m2, čo predstavuje 100%. Súd konanie v časti o vydanie a navrátenie nehnuteľností o veľkosti výmery
58.495 m2 zastavil a zavinenie zastavenia pričítal žalobcovi, keďže žalobca vzal žalobu v tejto časti
späť z dôvodu, že nárok na vydanie a navrátenie vlastníckeho práva k parcelám CKN č. XXXX/X aXXXX/X pôvodne vedenými na LV č. XXX boli predmetom samostatného konania na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 9C/172/2006 a uvedené nemožno pričítať na vrub zodpovednosti žalovaného. Súd
žalovanému uložil povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi nehnuteľností o veľkosti výmery 147.168 m2.

62. Z uvedeného vyplýva, že hrubý procesný úspech žalobcu predstavoval 71,56 % (výmera 147.168
m2) a hrubý procesný úspech žalovaného, tzn. neúspech žalobcu, z dôvodu zastavenia konania v tejto
časti, predstavoval 28,44 % (výmera 58.495 m2). Čistý úspech žalobcu preto v konaní predstavoval
43,12 % (71,56 % - 28,44 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu voči žalovanému na

náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve v takomto rozsahu. Súd preto žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,12 %.

63. Súd pri konštatovaní úspechu žalobcu v konaní skúmal všetky relevantné aspekty pre priznanie,
resp. nepriznanie náhrady trov konania tomuto účastníkovi konania. V danom prípade súd nevzhliadol
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa s ohľadom na charakter konania alebo charakter

procesnej situácie a ani s ohľadom na pomery účastníkov (majetkové, zárobkové, osobné pomery), keď
podanie návrhu zo strany žalobcu je potrebné považovať za dôvodné a trovy vynaložené v súvislosti s
týmto konaním za účelné. Pomery žalovaného uloženie povinnosti náhrady trov konania nevylučujú. S
ohľadom na uvedené, keď neboli splnené podmienky na rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP
(jediný dôvod hodný osobitného zreteľa súd vzhliadol v skutočnosti, že v súdnom spore išlo o uplatnenie

nároku z reštitučného zákona, ktorého účelom bola náprava krívd spáchaných na majetku cirkví a
náboženských spoločností, čo však nemožno subsumovať pod niektorú z kumulatívnych podmienok
pre aplikáciu § 257 CSP), súd vychádzal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zo zásady
úspechu a žalobcovi ako v konaní čiastočne úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania v
zmysle § 255 ods. 2 CSP v rozsahu 43,12 %.

64. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší
súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
Štúrova 9, 950 48 Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.