Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615203753
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7615203753.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobkyne U. Y. (V. S.), K..

XX.XX.XXXX, O. X. XXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom Za
Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves proti žalovanému H. S., K.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX, I..Č.. E. S. X,
W. K. B., právne zastúpenému Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého
8, Spišská Nová Ves, o zaplatenie bolestného s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 446,70 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 446,70 Eur od 15.09.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba v prevyšujúcej časti sa z a m i e t a .

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 80,02 %, pričom
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením,
po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania spočívajúcich v
náhrade trov štátu v rozsahu 90,01 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom
Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade
trov štátu v rozsahu 9,99 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská
Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne žalobou zo dňa 09.03.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.03.2015

domáhala, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť jej bolestné vo výške 1.998,--EUR, ako
aj nahradiť jej trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn.
XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.07.2013 uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm a./ Trestného zákona tak, že od presne nezisteného dňa roku 2010 do
26.decembra 2011 v obci X. v rodinnom dome č. XXX, svoju manželku - žalobkyňu v období do XX.

K. XXXX nepravidelne fyzicky napádal tak, že ju bil dlaňou alebo päsťou najmä po tvári, kopal do nej,
vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zbitím a zabitím, pľuval jej do tváre, čím ju ponižoval, pričom z obavy
z takéhoto konania bola nútená v nočných hodinách aj ujsť zo spoločného domu a v období od XX.K.
XXXX P. XX.P. XXXX nepravidelne jej vulgárne nadával, pľuval do tváre, čím ju ponižoval, vyhrážal sa jejzbitím a zabitím, pričom týmto konaním počas celého obdobia vyvolával u poškodenej strach a stres,
v presne nezistený deň roku 2010 jej úderom do tváre vyrazil zubnú náhradu jedného zuba, dňa XX.U.
XXXX ju počas bitia najmenej 3 krát udrel hlavou o stenu, dňa XX.K. XXXX ju bil rukami po tvári a sotil

dozadu tak, že spadla a udrela si hlavu o roh postele, čím jej spôsobil otras mozgu I. stupňa, bolesti
hlavy po poruche vedomia, dňa XX.P. XXXX po tom, čo jej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej a napľul jej
do tváre, otvorenou dlaňou ju udrel do tváre v oblasti pravého ucha tak intenzívne, že jej vyrazil zubnú
náhradu jedného zuba, naposledy jej hrubo a vulgárne nadával, a tak ju ponižoval dňa XX.P. XXXX,
a v dôsledku takýchto konaní došlo u nej aj k psychickým zmenám a to k ambivalencii k manželovi,

depresii, neurotickým znakom, stavom úzkosti a strachu, čo sú príznaky týranej osoby. Krajský súd v
Košiciach vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn. XTo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.03.2014, pričom zrušil
rozsudok len v časti trestu a uložil trest miernejší. Rozhodnutie Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi
sp.zn.XT/XX/XXXX-XXXzodňa09.07.2013jetedavčastivinyžalovanéhoprávoplatné.Žalobkyňasiuž
počas trestného konania uplatnila právo na náhradu škody, pričom tento výrok potvrdil aj odvolací súd.
Uvedené je zjavné z priložených rozsudkov. Žalobkyni konaním žalovaného ako to vyplýva zo skutkovej

vety trestného rozsudku vznikla škoda na zdraví, v tomto prípade bolestné, ktoré s uplatňuje.

3.Žalovanýsakžalobežalobkynevyjadrilcestousvojhoprávnehozástupcuažnapojednávaníkonanom
dňa20.07.2015,kedypoukázalnato,žeaniprvostupňovýaanidruhostupňový(trestný)súdnerozhodol
o škode na zdraví žalobkyne, pretože tu boli pochybnosti, či medzi spôsobenou škodou a medzi

konaním žalovaného existovala príčinná súvislosť. Znalecký posudok bol u Q.. G., bol vypracovaný
veľmi jednoducho a v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že vybitie zuba u žalobkyne bolo
posudzované ako ľahké zranenie, pričom z obsahu trestného spisu z vyjadrení Q.. Q.U. vyplývala
možnosť, že vypadnutie zuba mohla spôsobiť aj nedostatočná hygiena zo strany žalobkyne, resp.
že korunka ktorá mala žalobkyni v tejto súvislosti vypadnúť i podľa tvrdení detí bola v tom čase už

odnímateľná. Ďalej poukázal na to, že predložený znalecký posudok z trestného spisu je v tomto
sporovom konaní len listinným dôkazom a samotná žalobkyňa by sa mala presne vyjadriť, za čo žiada
bolestné, za aké konkrétne zranenia a následne preukázať príčinnú súvislosť medzi týmito zraneniami
a konaním žalovaného.

4. V reakcii na toto vyjadrenie žalovaného žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu na uvedenom
pojednávaní konanom poukázala na to, že aj ňou predložený znalecký posudok z trestného konania
má určitú vypovedaciu hodnotu. Pokiaľ ide o zranenia, ktoré utrpela, tieto vyplývajú zo skutkovej vety
obsiahnutej v trestnom rozsudku, takže úlohou znalca bude ohodnotiť bodovo zranenia vyplývajúce z
tejto skutkovej veci a na základe neho určiť výšku bolestného.

5. Podaním zo dňa 13.09.2018 doručeným súdu dňa 14.09.2018 žalobkyňa cestou svojho právneho
zástupcu zmenila žalobu tak, že ju rozšírila, kedy na základe uvedeného podania žiadala, aby súd
zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť jej sumu 4.469,45 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo
výške 5,05% od 25.06.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť jej trovy konania v plnom rozsahu. Uvedená

písomná zmena žaloby bola žalovanému doručená cestou jeho právneho zástupcu na pojednávaní
konanom dňa 18.09.2018.

6. Uvedenú zmenu žaloby odôvodnila tým, že si osvojila tvrdenia znalca Q.. H. , ktoré vyplývajú z jeho
zistení v posudku č. XX/XXXX hlavne str. 3 a 4 a to tie , kedy uvedený pribratý znalec konštatoval vznik

škody na zdraví vo výške 4.469,45 Eur. K uplatneným úrokom z omeškania uviedla , že žalovaný listom z
24.06.2015reagovalnadoručenúžalobu,atedatýmtodňomnajneskôružbolriadnevyzvanýnaplnenie.

7. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 18.09.2018 za prítomnosti právnych
zástupcov oboch strán sporu pripustil vyššie uvedenú zmenu žaloby.

8. V nadväznosti na toto rozšírenie žalovaný cestou svojho právneho zástupcu na uvedenom
pojednávaní vzniesol námietku premlčania.

9. K uvedenej námietke premlčania sa vyjadrila na tom istom pojednávaný žalobkyňa cestou svojho

právneho zástupcu, kedy poukázala na to, že predmetom tohto konania je náhrada škody na zdraví,
ktorá nepodlieha objektívnej premlčacej lehote, ale subjektívnej. O skutočnej výške škody sa žalovaná
dozvedela až po doručení znaleckého posudku Q.. H.. Zároveň namietala, že aj samotná námietkapremlčaniavzmyslejudikatúrymôžeodporovaťdobrýmmravom,pričomzaskutkovéhostavuvtrestnom
konaní, kedy mal žalovaný týrať žalobkyňu, na túto námietku by sa nemalo ani prihliadať.

10. Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dokladmi a
to rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.07.2013,
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XTo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.03.2014, s pripojeným
spisom tunajšieho súdu sp.zn. XT/XX/XXXX, znaleckým posudkom súdneho znalca Q.. Š. G. Č.. X/
XXXX zo dňa 08.02.2012, a tiež znaleckým dokazovaním, ktorého výstupy tvorili znalecký posudok

súdneho znalca Q.. P. H. Č.. XX/XXXX zo dňa 22.07.2018, Doplnenie znaleckého posudku súdneho
znalca Q.. P. H. Č.. XX/XXXX zo dňa 11.11.2018 a Znalecký posudok súdnoznaleckej organizácie J.
U. G. R., W..Y..R.., S. Č.. XX/XXXX zo dňa 15.05.2020, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

11. Rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.07.2013 bol
žalovaný uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona na tom skutkovom základe , že od presne nezisteného dňa roku XXXX P. XX.
P. XXXX v obci X. v rodinnom dome č. XXX, svoju manželku - žalobkyňu v období do XX. K. XXXX
nepravidelne fyzicky napádal tak, že ju bil dlaňou alebo päsťou najmä po tvári, kopal do nej, vulgárne jej
nadával, vyhrážal sa jej zbitím a zabitím, pľuval jej do tváre, čím ju ponižoval, pričom z obavy z takéhoto
konania bola nútená v nočných hodinách aj ujsť zo spoločného domu a v období od XX. K. XXXX P. XX.

P. XXXX nepravidelne jej vulgárne nadával, pľuval do tváre, čím ju ponižoval, vyhrážal sa jej zbitím a
zabitím, pričom týmto konaním počas celého obdobia vyvolával u poškodenej strach a stres, v presne
nezistený deň roku 2010 jej úderom do tváre vyrazil zubnú náhradu jedného zuba, dňa XX. U. XXXX ju
počas bitia najmenej 3 krát udrel hlavou o stenu, dňa XX. K. XXXX ju bil rukami po tvári a sotil dozadu
tak, že spadla a udrela si hlavu o roh postele, čím jej spôsobil otras mozgu I. stupňa, bolesti hlavy po

poruche vedomia, dňa XX. P. XXXX po tom, čo jej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej a napľul jej do
tváre, otvorenou dlaňou ju udrel do tváre v oblasti pravého ucha tak intenzívne, že jej vyrazil zubnú
náhradu jedného zuba, naposledy jej hrubo a vulgárne nadával, a tak ju ponižoval dňa XX. P. XXXX a v
dôsledku takýchto konaní došlo u nej aj k psychickým zmenám a to k ambivalencii k manželovi, depresii,
neurotickým znakom, stavom úzkosti a strachu, čo sú príznaky týranej osoby.

12. Zároveň uvedeným rozsudkom bola žalobkyňa podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaná so
svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

13. Uvedený rozsudok čo do viny a v konečnom dôsledku vzhľadom na žalobkyňou podané odvolanie

aj čo do výroku, ktorým bola odkázaná s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie,
sa stal právoplatným dňa 17.03.2014.

14. Z obsahu odôvodnenia vyššie uvedeného trestného rozsudku tiež vyplynulo, že pôvodne podľa
obžaloby sa žalovanému v tomto spore kládlo tiež za vinu, že počas fyzických útokov dňa XX.XX.XXXX

(správne má byť XXXX) jej počas bitia najmenej trikrát udrel hlavou o stenu mal spôsobiť zranenie
otras mozgu I. stupňa, zlomeninu záhlavovej časti vpravo, podvrtnutie krčnej a driekovej chrbtice, ľahké
ochrnutie vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 2 týždne, avšak v zmysle zásady „in
dubio pro reo“ trestný súd vypustil zo skutku tento následok vo forme zranení, ktorý mal obžalovaný
( t.j. žalovaný v tomto spore - poznámka súdu) spôsobiť na poškodenej ( t.j. žalobkyni v tomto spore -

poznámka sudu ) uvedeného dňa XX.XX.XXXX, a to poukazujúc na samotnú výpoveď poškodenej ( t.j.
žalobkyne v tomto spore - poznámka sudu ), podľa ktorej ju síce obžalovaný ( t.j. žalovaný v tomto spore
- poznámka súdu) zbil, avšak následne mala spadnúť na dvore už bez jeho zavinenia, ako aj poukazujúc
na závery znalca Q.. Š. G. , podľa ktorých uvedené zranenia mohli byť spôsobené i pádom na zem, a
preto trestný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného( t.j. žalovaného v tomto spore

- poznámka súdu) spočívajúcom v bití poškodenej a následkom - zraneniami poškodenej( t.j. žalobkyne
v tomto spore - poznámka sudu ).

15. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XTo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.03.2014 vyššie
uvedený trestný rozsudok bol zrušený len v napadnutom výroku o treste a spôsobe jeho výkonu ,

kedy zároveň uvedený odvolací súd uložil obžalovanému ( t.j. žalovanému v tomto spore - poznámka
súdu) iný trest. Zároveň uvedeným rozsudkom bolo zamietnuté aj odvolanie žalobkyne ako poškodenej
podané cestou jej splnomocnenca ( právneho zástupcu).16. Z obsahu odôvodnenia vyššie uvedeného trestného rozsudku tohto odvolacieho súdu v súvislosti s
podaným odvolaním žalobkyne ako poškodenej vyplynulo, že táto v tomto svojom odvolaní namietala,
že v uvedenej veci je zjavná príčinná súvislosť medzi poškodením jej zdravia a trestným činom, ktorého

sa mal obžalovaný ( t.j. žalovaný v tomto spore - poznámka súdu) dopustiť. Mala za to, že výška
škody je daná znaleckým posudkom a z posudku vyplýva bodové ohodnotenie bolestného pre každé
zranenie, ktoré utrpela. Poukázala na to, že rozhodnutie o náhrade škody tak nevyžaduje žiadne
ďalšie dokazovanie a pre prípad, že by súd v skutkovej vete vypustil jednu z diagnóz, tak len ponížil
výslednú náhradu škody o bolestné, pre to ktoré poškodenie zdravia. Z uvedených dôvodov navrhla,

aby odvolací súd zaviazal žalovaného k náhrade škody vo forme bolestného vo výške 1.998,--EUR v
zmysleznaleckéhoposudkuznalcaQ..Š.G..Odvolacísúdvšaktietoargumentyžalovanejneakceptoval
a z obsahu odôvodnenia tohto jeho rozhodnutia vyplynulo, že sa stotožnil v celom rozsahu so záverom
trestného prvostupňového súdu, kedy aj odvolací súd konštatoval, že sa nezistila príčinná súvislosť
medzi konaním obžalovaného ( t.j. žalovaného v tomto spore - poznámka súdu) a zraneniami žalobkyne
u skutku zo dňa XX.XX.XXXX. V tomto smere aj tento súd v celom rozsahu poukázal na pochybnosti,

na ktoré už podrobne poukázal súd prvého stupňa.

17. V súvislosti s útokom zo strany žalovaného na žalobkyňu , ktorý sa mal udiať dňa XX.XX.XXXX,
a ktorý podľa obžaloby mal vyústiť do trestným súdom neuznaného následku a síce otrasu mozgu
I. stupňa, zlomenine záhlavovej časti vpravo, podvrtnutia krčnej a driekovej chrbtice, ľahkého ochrnutia

vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 2 týždne, trestný súd vo vyššie uvedenom
rozsudku sp.zn. XT/XX/XXXX-XXX pojal do skutkovej vety len to konanie žalovaného, ktoré malo
spočívať v tom, že uvedeného dňa XX.XX.XXXX ju počas bitia najmenej trikrát udrel hlavou o stenu.

18. Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi v tomto sporovom konaní k tomuto incidentu z uvedeného

dňa uviedla, že ju mal žalovaný biť dlaňou, kopať do chrbta, hodiť do skrine, pričom tieto udalosti
sa odohrali večer. Uvedenou dlaňou ju mal žalovaný biť všade, po hlave, do ucha, a to až tak, že
kvôli tomu prestala počuť na pravé ucho. Ráno šla ešte do práce a keď sa vrátila z práce, tak jej
žalovaný mal ešte pred svojim bratom dať facku do tváre, po nose, až sa jej pustila krv a až následne
na dvore odpadla, pričom podľa jej tvrdení mala spadnúť do mäkkého, do trávy. Nevedela popísať

akým spôsobom odpadla, a podľa jej tvrdení sa prebudila na krik brata žalovaného, ktorý kričal na
žalovaného, aby vyšiel. Tvrdila, že pri večernom útoku bol prítomný len maloletý syn a pri druhom ňou
popísanom útoku na druhý deň bol prítomný brat žalovaného.

19. Podľa obsahu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. XT/XX/XXXX-

XXX zo dňa 09.07.2013 žalobkyňa pri svojom výsluchu dňa 27.12.2011 v súvislosti s týmto incidentom
uvádzala, že dňa XX.XX.XXXX, kedy spala v spálni, prišiel za ňou žalovaný, vulgárne jej nadával, chytil
ju rukou spredu za vlasy a ako stála chrbtom ku stene, opakovane jej udieral temeno hlavy o stenu, čo
bolo 3-4 krát. Pritom na ňu hrešil a nadával jej. Po tomto ju bolela veľmi hlava a v túto noc po bitke ju
našiel ležať švagor na zemi pri psovi. Ani švagrovi nepovedala, čo sa jej stalo. Následne išla kvôli točeniu

v hlave na neurológiu, kde bola hospitalizovaná do XX.XX.XXXX. Utrpela otras mozgu a zlomeninu
lebečnej kosti, práceneschopná bola do XX.XX.XXXX. V nemocnici sa bála povedať, že ju zbil manžel.
Keď sa vrátila domov, od uvedenej doby sa správal ku nej tak, ako predtým, avšak až do novembra
XXXX ju nezbil, ale jej iba nadával a deptal ju, pľul jej do tváre.

20. Pri výsluchu dňa 16.02.2012 podľa obsahu odôvodnenia vyššie uvedeného trestného rozsudku
v súvislosti s týmto incidentom zo dňa XX.XX.XXXX uvádzala, že v uvedený deň ju žalovaný v noci
zobudil, začal ju kopať, a vtedy ju asi 3 krát otrepal hlavu o stenu, inak ju asi neudrel. Na druhý deň
išla zrejme vonku, pričom sa našla ležať pri miske od psa, kde ju budil švagor, ktorý jej pomohol vstať.
Keď prišiel žalovaný, povedal jej, nech zdochne. Na druhý deň išla k doktorovi, keďže mala pichľavú

bolesť a nutkanie na zvracanie.

21. Podľa obsahu odôvodnenia uvedeného trestného rozsudku žalovaný na hlavnom pojednávaní
poprel, že by bol býval žalobkyňu fyzicky napadol uvedeného dňa XX.XX.XXXX. Tvrdil, že toho dňa
bol u nich jeho brat, ktorý ho zavolal, zo zeme dvíhali žalobkyňu, ktorá im hovorila, že sa jej zatočila

hlava a spadla. Potom ju odviedli do domu, kde spala až do rána, viac spolu nekomunikovali. Na bolesť
hlavy si nesťažovala.22. Podľa obsahu odôvodnenia uvedeného trestného rozsudku svedok V. S. - brat žalovaného potvrdil
jedine to, že našiel žalobkyňu ležať na chodníku v objekte rodinného domu a táto vtedy bola v
bezvedomí. Keď ju žalovaný zdvihol, sťažovala sa na bolesti hlavy, mala poškrabané čelo na pravej

strane.

23. Z obsahu odôvodnenia uvedeného trestného rozsudku tiež vyplynulo, že v auguste 2010 viezla
svedkyňa Q. O. žalobkyňu do nemocnice na vyšetrenie, lebo jej zavolala, že jej je zle, hoci jej
nepovedala, čo sa stalo. Vtedy jej povedala, že ju našiel švagor V. S., že má problémy s chrbticou.

Následne asi po troch mesiacoch jej žalobkyňa povedala, že žalovaný jej búchal hlavu o stenu a že
má prasknutú lebku.

24. Z prepúšťacej správy Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Levoča , a.s. zo dňa XX.XX.XXXX
( príloha znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 15.05.2020) vyplynulo, že žalobkyňa bola do tohto
zariadenia prijatá uvedeného dňa o XX,XX hod s prijímajúcou diagnózou : F..X- H. W. O. Z. , Iné

špecifikované syndrómy bolesti hlavy. Podľa anamnézy v uvedenej správe udávala, že v pondelok večer
išla dať psovi granule, mala misku v ruke, našla sa na zemi, pri nej bola miska s granulami, jazyk nemala
pohryzený, nebola pomočená, mala udretú hlavu, nevracala, nemohla sa nadýchnuť, napínalo ju na
zvracanie , oslabla jej hneď ľavá strana tela , bolel ju chrbát aj krk, slabá a bolestivá bola ľavá strana
tela , bola na internom vyšetrení a internista odporúčal NR vyšetrenie a bola bez nálezu internej príčiny

poruchy vedomia.

25. Z epikrízy uvedenej správy vyplynulo, že žalobkyňa mala byť na uvedené oddelenie tohto zariadenia
prijatá po krátkodobej poruche vedomia W. D. W. I. Ľ. S.. Realizované CT mozgu konštatovalo
CT nález na neuroštrukturách mozgu bez čerstvých denzitných ložiskových zmien, bez známok

intraparenchýmovej hemorágie. Bolo konštatované fissura okciptálnej kosti vpravo. Žalobkyňa bola tiež
podľa uvedenej správy vyšetrená chirurgom. Realizovaná LP bola s normálnym nálezom. Pre bolesti
v záhlaví a CB sy bolo realizované MR vyšetrenie C chrbtice s vyššie uvedeným nálezom. EEG
záznam bol v medziach normy. Po infúznej a medikamentóznej liečbe bol jej stav zlepšený, bolesti hlavy
zmiernené a konštatovalo sa pretrvávanie hemihypestézy 1.sin. v laboratórnom náleze bez patológie.

26. Dňa 18.08.2010 bola podľa tejto správy prepustená s diagnózami : F..X- H. Š. W. O. Z., Y.-W. U.
S., F.,X- H. Š. V. W..

27. V znaleckom posudku súdneho znalca Q.. P. H. Č.. XX/XXXX zo dňa 22.07.2018 sa však v súvislosti

s prepustením žalobkyne dňa 18.08.2010 uvádza, že táto bola prepustená s diagnózami : -ľavostranná
hemiparéza, frustná , zlomenina pravej okcipitálnej , záhlavovej kosti bez posunu úlomkov, otras mozgu
1. stupňa , podvrtnutie krčnej chrbtice, podvrtnutie driekovej chrbtice a pomliaždenie hlavy v pravej časti
záhlavia.

28. Podľa znaleckého posudku súdneho znalca Q.. Š. G. Č.. X/XXXX zo dňa 08.02.2012, ktorý
bol vypracovaný pre potreby trestného konania, v súvislosti s pôvodne v obžalobe konštatovaným
následkom z útoku na zdravie žalobkyne , ktorého sa dňa XX.XX.XXXX mal dopustiť žalovaný, a síce
otrasom mozgu I. stupňa tento znalec ako mechanizmus jeho vzniku uvádzal úder, náraz na tvrdú
podložku , pád a pod, pričom pripúšťal , že toto zranenie mohlo vzniknúť aj mechanizmom tak ako

to popisovala žalobkyňa (poškodená) a síce opakovaným búchaním hlavy o stenu . Zároveň ale tiež
pripustil, že ako jedná z možností jeho vzniku mohol byť aj uvedený pád žalobkyne (poškodenej) hlavou
na tvrdý predmet.

29. V prípade ďalšieho pôvodne v obžalobe konštatovaného následku z útoku na zdravie žalobkyne ,

ktorého sa dňa XX.XX.XXXX mal dopustiť žalovaný, a síce podvrtnutia krčnej a driekovej chrbtice
súdny znalec v uvedenom znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 08.02.2012 konštatoval, že k tomuto
poškodeniu zdravia žalobkyne mohlo dôjsť účinkom torznej sily alebo kontra pohybom na oblasť krku,
prípadne to mohlo vzniknúť pri náraze hlavy o stenu, avšak zároveň ako jedná z možností prichádzal
do úvahy aj pád žalobkyne ako poškodenej hlavou na tvrdý predmet.

30. V prípade ďalšieho pôvodne v obžalobe konštatovaného následku z útoku na zdravie žalobkyne ,
z uvedeného dňa 10.08.2010, a síce zlomenine záhlavovej časti vpravo , súdny znalec v uvedenom
znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 08.02.2012 konštatoval, že k tomuto poškodeniu zdraviažalobkyne mohlo dôjsť lokálnym pôsobením sily tvrdého predmetu na oblasť záhlavia značnej sily, tiež
mohlo takto dôjsť aj narážaním hlavy o stenu, avšak zároveň ako jednu z možností uvedený znalec
pripustil aj pád žalobkyne hlavou na tvrdý predmet.

31. V prípade posledného pôvodne v obžalobe konštatovaného následku z útoku na zdravie žalobkyne ,
ktorého sa dňa XX.XX.XXXX mal dopustiť žalovaný, a síce ľahkého ľavostranného ochrnutia súdny
znalec v uvedenom znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 08.02.2012 konštatoval, že ide o následok
poškodenia mozgu alebo miechových koreňov, pričom obsah tohto poškodenia patrí do kompetencie

neurológa. Napriek tomu však vykonal jeho bodové ohodnotenie, kedy mu priradil 35 bodov.

32. Znalecký posudok Q.. P. H. Č.. XX/XXXX zo dňa 22.07.2018, súdneho znalca pre odvetvie :
chirurgia- traumatológia , však v súvislosti s týmto poškodením zdravia uvádza, že sa nejedná o
poškodenie nervu , ktoré v bodovom ohodnotení Q.. G. je definované ako „ pomliaždenie nervu s
krátkodobou obrnou“ , ale ide podľa Q.. H. o hemiparézu, čo je poškodenie mozgového tkaniva. Ako

ďalej uvedený znalec uvádza, CT mozgu bolo síce negatívne a nebolo zistené ani žiadne anatomické
štrukturálne poranenie mozgového tkaniva, avšak to podľa neho neznamená, že to reálne klinicky
nebolo. Poukazuje na to, že žalobkyňa mala diagnostikovanú ľavostrannú hemiparézu, frustnú ( t.j.
neúplnú, čiastočnú) , čo je ochrnutie ľavej polovice tela a podľa tohto znalca ide o ochrnutie po úraze.
Prejavuje sa zníženou citlivosťou ľavej polovice tváre a slabosťou ľavej dolnej končatiny. Hemiparéza

žalobkyne podľa tohto znalca bola potvrdená neurológom aj dňa 16.11.2010 počas hospitalizácie
na traumatologickom oddelení Nemocnice s Poliklinikou v Spišskej Novej Vsi. Žalobkyňa napáda na
ľavú dolnú končatinu, chodí pomaly, nedokáže behať, skákať, pričom uvedenú diagnózu ľavostrannej
hemiparézy má podľa tohto znalca potvrdenú neurológmi. Podľa uvedeného znalca je príčinou tejto
hemiparézy žalobkyne, ktorá je príznakovým komplexom poškodenia mozgovej kôry, tá skutočnosť, že

táto dňa XX.XX.XXXX utrpela zlomeninu pravej záhlavovej kosti a zároveň došlo aj ku pomliaždeniu
mozgovej kôry, pričom uvedený znalec predpokladá, že sa tak stalo v oblasti pravého temenného laloka.
Podľatohtoznalca najčastejšou príčinouhemiparézyjespontánnekrvácaniealebonedokrveniemozgu.
Vyskytuje sa však aj poúrazová hamiparéza, čo je aj prípad žalobkyne, a preto uvedený znalec typ
poranenia pravej mozgovej kôry žalobkyne považuje za pomliaždenie mozgu. Že toto pomliaždenie

mozgu v prípade zranenia žalobkyne nebolo na CT viditeľné, popísané a diagnostikované je podľa
tohto súdneho znalca len deficit medicíny. Podľa neho štrukturálne anatomické poškodenie mozgu v
jej prípade tu muselo byť a nejednalo sa podľa neho len o funkčnú poruchu. Je to fakt a skutočnosť,
ktorú uvedený znalec nepovažuje za potrebné štrukturalizovať. Aj CT má svoje limity a vždy ho popisuje
len človek.

33. Podľa znaleckého posudku súdnoznaleckej organizácie J. U. G. R., W..Y..R.., S. Č.. XX/XXXX zo
dňa 15.05.2020 v súvislosti s udalosťami zo dňa XX.XX.XXXX v popise ochorenia žalobkyne zo správy
o jej hospitalizácii vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou J. , a.s. od XX.XX.XXXX P. XX.XX.XXXX nie je
zmienkaopriamomúrazovompoškodení,aleopravdepodobnejporuchevedomiasnáslednýmúrazom.

Diagnostický záver uvedenej prepúšťacej správy podľa tohto znaleckého posudku je veľmi nesúrodý
čo sa týka diagnóz, avšak jednoznačne je v ňom uvedené, že žalobkyňa mala poruchu vedomia a táto
však nebola úrazového pôvodu. V závere správy sú uvádzané aj úrazové diagnózy a to otras mozgu 1.
stupňa , podvrtnutie krčnej chrbtice, podvrtnutie driekovej chrbtice, a zlomenina záhlavnej kosti vpravo.
V tejto súvislosti so zlomeninou záhlavovej kosti uvedená znalecká organizácia uviedla, že táto vzniká

direktným mechanizmom, zvyčajne ide o veľké násilie pôsobiace priamo na oblasť záhlavia. Táto
zlomenina môže vzniknúť aj úderom hlavy o stenu pri bitke ( napr. pri údere hlavy o stenu) , ale nakoľko
ide o poranenie spôsobené pôsobením veľkej sily z klinického hľadiska tieto zlomeniny skôr vznikajú
pri páde na zem priamo na záhlavie. Ako sa ďalej v tomto znaleckom posudku uvádza, na základe
objektivizovateľného miestneho nálezu a záverov vyšetrovacích metód sa nedá presne určiť, či táto

zlomenia vznikla pri bitke úrazom hlavy o stenu alebo pádom na zem.

34. Ďalej uvedený znalecký posudok konštatuje, že žalobkyňa od inkriminovaného dňa XX.XX.XXXX
má ľavostrannú hemiparézu a hemihypestézu ( čiastočné ochrnutie / oslabenie/ a poruchu citlivosti
ľavej strany tela) na ľavej strane tela. Príčina tejto hemiparézy je doteraz nejasná. Mohla byť spôsobená

buď poranením miechy na krčnej chrbtici, avšak táto možnosť bola vylúčená NMR vyšetrením krčnej
chrbtice počas danej hospitalizácie, kde boli diagnostikované neúrazové zmeny z opotrebovania krčnej
chrbtice, navyše miecha nebola v tejto oblasti poškodená. Druhou možnosťou je vznik tohto ochrnutia
v dôsledku porážky mozgu ( náhla cievna mozgová príhoda) alebo úrazu - zakrvácaním do mozgu sjeho pomliaždením. Na realizovanom CT vyšetrení mozgu neboli preukázané žiadne úrazové zmeny
na mozgovom tkanive, len zlomenina záhlavnej kosti. Vzhľadom na terajší veľký časový odstup od
úrazu ( od roku 2010) nevie sa zistiť, prečo nebolo ihneď realizované v rámci diagnostiky aj NMR

vyšetrenie, ktoré mohlo zistiť prípadné ischemické zmeny mozgového parenchýmu ( nedokrvenie časti
mozgu - ischemickú cievnu príhodu) , alebo poškodenie mozgu úrazom, ktoré nebolo detegované
na CT vyšetrení mozgu. Žalobkyňa bola na toto vyšetrenie objednaná ambulantne. NMR vyšetrenie
mozgu bolo realizované až dňa XX.XX.XXXX a neboli na ňom preukázané žiadne chorobné zmeny na
mozguaniúrazovéaanineúrazové-porážka.Nazákladetýchtoskutočnostízostávapríčinaľavostrannej

hemiparézy nejasná a nemožno zistiť jej jednoznačnú príčinu.

35.Zároveňuvedenýznaleckýposudokč.XX/XXXXpredmetnejsúdnoznaleckejorganizáciekonštatuje,
že v popise obtiaží žalobkyne v prepúšťacej správe vyhotovenej v súvislosti s jej operáciou vykonanou
na T. B. S. v novembri 2013 pre nezhubný nádor pravého vonkajšieho zvukovodu , ktorý spôsoboval
žalobkyni útlak vestibulárneho nervu, je uvedené , že mala opakované závraty skoro každý deň. Z

retrospektívneho hľadiska sa nedá vylúčiť , že aj v čase prvého incidentu v roku 2010 mohol byť
prítomný už daný nezhubný nádor , ktorý mohol eventuálne spôsobovať závratové stavy s pádmi. Ale
je nutné takisto podotknúť , že na CT vyšetrení mozgu z roku 2010 nebol ešte daný nález popísaný.
Retrospektívne sa nedá jednoznačne určiť, či nádor pravého zvukovodu spôsoboval žalobkyni obtiaže
aj v roku 2010.

36. V súvislosti s útokom zo strany žalovaného na žalobkyňu , ktorý sa mal udiať dňa XX.XX.XXXX
a ktorý trestný súd vo vyššie uvedenom rozsudku sp.zn. XT/XX/XXXX-XXX pojal do skutkovej vety a
to aj vrátane následku tak , že žalovaný uvedeného dňa žalobkyňu bil rukami po tvári a sotil dozadu
tak, že spadla a udrela si hlavu o roh postele, čím jej spôsobil otras mozgu I. stupňa, bolesti hlavy

po poruche vedomia, znalecký posudok č. XX/XXXX G. P. XX.XX.XXXX súdnoznaleckej organizácie J.
U. G. R., W..Y..R.., S. vychádzajúc z podkladov o hospitalizácii žalobkyne v období od XX.XX.XXXX
P. XX.XX.XXXX konštatoval, že v neurologickom vyšetrení počas danej hospitalizácie bolo uvedené ,
že ide o druhú poruchu vedomia u žalobkyne v jej živote , pričom v diagnostickom závere tejto
prepúšťacej správy je uvedené, že ide o poruchu vedomia ( odpadnutie v kúpeľni) a aj stav po

otrase mozgu ( stav po údere manželom, údere do hlavy). Na základe popisu dovtedajšieho ochorenia
žalobkyne a zadokumentovaných vyšetrení sa nedajú oba popísané deje od seba oddeliť a je možné z
retrospektívneho hľadiska pripustiť, že žalobkyňa utrpela otras mozgu.

37. Podľa trestného rozsudku sp.zn. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.07.2013 v súvislosti so skutom ktorý

sa mal udiať dňa 24.12.2011, toho sa mal žalovaný voči žalobkyni dopustiť tak, že po tom, čo jej vulgárne
nadával, vyhrážal sa jej a napľul jej do tváre, otvorenou dlaňou ju udrel do tváre v oblasti pravého ucha
tak intenzívne, že jej vyrazil zubnú náhradu jedného zuba.

38. Zo správy Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves , a.s. z XX.XX.XXXX G. XX:XX hod ( príloha

znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 15.05.2020) vyplynulo, že žalobkyňa pri ošetrení udávala, že
ju žalovaný v uvedený deň udieral do hlavy a tváre a pravého ucha a vybil jej zub, pričom v rámci
diagnózy je v uvedenej správe uvádzané W.- B. G.. Z objektívneho posúdenia stavu žalobkyne sa v
správe konštatuje, že v oblasti hlavy a tváre je bez zjavnej patológie, v ústnej dutine v hornom rade lézia
rezáka vpravo. RTD lebky je bez zrejmých TZ. V oblasti pravej ušnice susp. kontúzne ložisko - erytém

a palp. Citlivosti. Diagnostický záver je „Fractura demtium I.1“ a tiež „ Cephalea postraumatica“.

39. Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 15.05.2020 súdnoznaleckej organizácie J. U. G. R., W..Y..R..,
S. v súvislosti s touto udalosťou zo dňa 24.12.2011 bodovo ohodnocuje položku - pomliaždenie tváre
počtom 5 bodov. V znaleckom posudku č. XX/XXXX súdneho znalca Q.. P. H. zo dňa 22.07.2018

je táto položka vedená ako „ pomliaždenie hlavy v pravej časti záhlavia“ a je jej určených 0 bodov. V
znaleckom posudku súdneho znalca Q.. Š. G. č. X/XXXX zo dňa 08.02.2012 sa takáto a ani obdobná
položka nenachádza a teda nie je k nej žiadne bodové ohodnotenie.

40. Pokiaľ ide o ustálenie zdravotného stavu žalobkyne v súvislosti s jednotlivým následkami na jej

zdraví, ktoré žalobkyňa dávala do priameho súvisu s konaním žalovaného ,tak v prípade poškodenia jej
zdravia , ku ktorému malo dôjsť dňa 10.08.2010 podľa záverov súdneho znalca Q.. P. H. vyplývajúcich
z jeho znaleckého posudku č. 14/2018 zo dňa 22.07.2018 a jeho Doplnenia č. 28/2018 zo dňa
11.11.2018, kedy tento za zranenia žalobkyne z uvedeného dňa považoval ľavostrannú hemiparézufrustnú, poúrazovú následkom fokálneho pomliaždenia mozgu v pravej hemisfére, zlomeninu pravej
okcipitálnej ( záhlavovej) kosti bez posunu úlomkov , otras mozgu 1. stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice ,
podvrtnutie driekovej chrbtice a pomliaždenie hlavy v pravej časti záhlavia , k tomuto ustáleniu došlo

ku dňu 10.02.2012, pričom tento záver uvedený znalec konštatoval na základe anamnestického a
klinického vyšetrenia , predovšetkým z poznania všeobecného neurologického konsenzu , že za
ustálenie zdravotného stavu po takomto zranení sa považuje doba jeden a pol roka po úraze.

41. Podľa záverov znaleckého posudku č. 16/2020 zo dňa 15.05.2020 súdnoznaleckej organizácie J.

U. G. R., W..Y..R.., S. v prípade poškodenia zdravia žalobkyne , ku ktorému malo dôjsť uvedeného dňa
10.08.2010, kedy úrazové poškodenie podľa tejto znaleckej organizácie spočívalo v otrase mozgu 1.
stupňa, podvrtnutí krčnej chrbtice , podvrtnutí driekovej chrbtice a zlomenine záhlavnej kosti vpravo, bol
rozsah diagnóz plne jasný už v roku 2010 a z retrospektívneho hľadiska bolo možné vykonať prvotné
ohodnotenie bolestného v roku 2010, aj v roku 2011. Oba dátumy je podľa uvedenej súdnoznaleckej
organizácie považovať za správne.

42. V prípade poškodenia zdravia žalobkyne , ku ktorému malo dôjsť dňa 11.11.2010 podľa záverov
súdneho znalca Q.. P. H. vyplývajúcich z jeho znaleckého posudku č. 14/2018 a jeho Doplnenia č.
28/2018 , kedy uvedené poškodenie spočívalo v otrase mozgu 1. stupňa k ustáleniu zdravotného stavu
došlo ku dňu 02.12.2012, kedy tento záver mal vyplynúť zo samotnej diagnózy a zo všeobecne platných

odborných neurologických doporučení odkazujúc na odbornú literatúru - Ú. D. V.. I..

43. Podľa záverov znaleckého posudku č. 16/2020 zo dňa 15.05.2020 vyššie uvedenej súdnoznaleckej
organizácie v prípade uvedeného poškodenia zdravia žalobkyne dňa 11.11.2010 , ktoré rovnako
spočívalo v otrase mozgu 1. stupňa z retrospektívneho hľadiska bolo možné vykonať prvotné

ohodnotenie bolestného v roku 2010, aj v roku 2011, pričom podľa uvedenej súdnoznaleckej organizácie
sa nedal určiť exaktný dátum - teda deň , kedy bolo možné považovať stav za natoľko ustálený , aby
bolo možné po prvýkrát ohodnotiť bolestné.

44. V prípade poškodenia zdravia žalobkyne , ku ktorému malo dôjsť dňa 24.12.2010 ( správne malo byť

24.12.2011 - poznámka súdu) podľa záverov súdneho znalca Q.. P. H. vyplývajúcich z jeho znaleckého
posudku č. 14/2018 a jeho Doplnenia č. 28/2018 , kedy uvedené poškodenie spočívalo v pomliaždení
pravej ušnice a v zlomenine zuba - rezáka v hornom rade vpravo, kedy išlo o zubnú náhradu , k ustáleniu
zdravotného stavu pomliaždenia pravej ušnice došlo ku dňu 30.12.2012, kedy tento záver mal vyplynúť z
doporučení odbornej traumatologickej literatúry , kde vládne jednoznačný konsenzus. Zároveň uvedený

znalec konštatoval, že vyrazenie, zlomenina zubnej náhrady sa neboduje, resp. v sadzbe bodového
hodnotenia pri položke 63 je 0 bodov.

45. Podľa záverov znaleckého posudku č. 16/2020 zo dňa 15.05.2020 vyššie uvedenej súdnoznaleckej
organizácie v prípade uvedeného poškodenia zdravia žalobkyne dňa 24.12.2011, ktoré spočívalo v

pomliaždení tváre a v zlomenine zubnej náhrady z retrospektívneho hľadiska bolo možné vykonať
prvotné hodnotenie bolestného v roku 2011, aj v roku 2012, pričom podľa uvedenej súdnoznaleckej
organizácie sa nedal určiť exaktný dátum - teda deň , kedy bolo možné považovať stav za natoľko
ustálený , aby bolo možné po prvýkrát ohodnotiť bolestné.

46. Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie jednotlivých poškodení zdravia žalobkyne v prípade otrasu mozgu
1. stupňa , ktorý ako následok bol v trestnom rozsudku zahrnutý do skutkovej vety k udalostiam , ktoré sa
mali odohrať dňa 11.11.2010, tento bol v znaleckom posudku súdneho znalca Q.. Š. G. č. 1/2012 zo dňa
08.02.2012, ktorý bol vypracovaný pre potreby trestného konania, ako aj v znaleckom posudku súdneho
znalca Q.. P. H. č. 14/2018 zo dňa 22.07.2018, a v neposlednom rade aj v znaleckom posudku č.

16/2020 zo dňa 15.05.2020 súdnoznaleckej organizácie J. U. G. R.D., W..Y..R.., S. bodovo ohodnotený
ako položka č. 223 na 30 bodov.

47. Rovnakým bodovým ohodnotením u všetkých troch vyššie uvedených znaleckých posudkoch bol
hodnotený tiež otras mozgu 1. stupňa, ktorý pôvodne podľa obžaloby bol vedený ako následok

fyzického ataku žalovaného na žalobkyňu vykonaného dňa 10.08.2010 a spočívajúceho v ním
realizovaného bitia žalobkyne najmenej troma údermi hlavou o stenu, kedy však uvedené poškodenie
zdravia žalobkyne z vedeného dňa bolo trestným rozsudkom vypustené z tohto skutku ako tento
následok.48. Rovnako tak poškodenie zdravia žalobkyne spočívajúce v podvrtnutí jej krčnej a driekovej chrbtice,
ku ktorému malo dôjsť atakom žalovaného zo dňa 10.08.2010 a ktoré ako následok bolo zo skutku

trestným rozsudkom vypustené bolo všetkými troma vyššie uvedenými znaleckými posudkami bodovo
ohodnotené ako položka č. 104 s počtom bodov dvakrát po 25 bodov.

49. Taktiež poškodenie zdravia žalobkyne spočívajúce v zlomenine záhlavnej kosti lebky vpravo, ku
ktorému rovnako malo dôjsť atakom žalovaného zo dňa 10.08.2010 a ktoré ako následok bolo zo skutku

trestným rozsudkom vypustené, bolo všetkými troma vyššie uvedenými znaleckými posudkami zhodne
bodovo ohodnotené ako položka č. 10a s počtom bodov dvakrát po 35 bodov.

50. Pokiaľ ide o poškodenie zdravia žalobkyne spočívajúce vo vyrazení zubnej náhrady jedného zuba ,
ktorý ako následok bol v trestnom rozsudku zahrnutý do skutkovej vety jednak k udalostiam , ktoré sa
maliodohraťvpresnenezistenýdeňroku2010,kedyuvedenýnásledokmalžalovanýžalobkynispôsobiť

úderom do jej tváre ( prvý skutok) a jednak k udalostiam, ktoré sa mali odohrať dňa 24.12.2011, kedy jej
uvedený následok mal žalovaný spôsobiť úderom do tváre otvorenou dlaňou v oblasti pravého ucha,
bolo uvedené poškodenie znaleckom posudku súdneho znalca Q.. Š. G. č. 1/2012 zo dňa 08.02.2012
bodovo ohodnotené ako položka č. 62a - vyrazenie zuba na 10 bodov. Naproti tomu ako znalecký
posudok súdneho znalca Q.. P. H. č. 14/2018 zo dňa 22.07.2018, tak aj znalecký posudok č. 16/2020

zo dňa 15.05.2020 súdnoznaleckej organizácie J. U. G. R., W..Y..R.., S. uvedené poškodenie zdravia
žalobkyne bodovo hodnotili ako položku č. 63- zlomenina zubnej náhrady počtom 0 bodov.

51. V súvislosti s fyzickým atakom žalovaného na žalobkyňu vykonaným dňa 10.08.2010 v znaleckom
posudku súdneho znalca Q.. Š. G. č. 1/2012 zo dňa 08.02.2012 bolo ešte ohodnocované ako

poškodenie zdravia žalobkyne, ktoré však ako následok nebolo v trestnom rozsudku zahrnuté
do skutkovej vety k udalostiam z uvedeného dňa aj pomliaždenie nervu s krátkodobou obrnou
ohodnocované uvedeným znalcom ako položka 232a s počtom bodov 35.

52. Naproti tomu súdny znalec Q.. P. H. vo svojom znaleckom posudku č. 14/2018 zo dňa 22.07.2018

v súvislosti s týmto poškodením zdravia uvádzal, že sa nejedná o „ pomliaždenie nervu s krátkodobou
obrnou“ , ale ide o hemiparézu, ktorú zase tento súdny znalec bodovo ohodnotil ako položku č. 224 -
pomliaždenie mozgu s počtom bodov 150.

53. V znaleckom posudku č. 16/2020 zo dňa 15.05.2020 súdnoznaleckej organizácie J. U. G. R.,

W..Y..R.., S. bodové ohodnotenie vyššie uvedeného poškodenia zdravia, či už ako „ pomliaždenie
nervu s krátkodobou obrnou“, alebo ako „hemiparéra“, resp. „ pomliaždenie mozgu“ nie je uvedené a v
súvislosti so súdnym znalcom Q.. P. H. prezentovanou diagnózou hemiparézy konštatuje, že jej príčina
je doteraz nejasná a nemožno ju zistiť.

54. V súvislosti s následkom v skutkovej vete trestného rozsudku v rámci skutku zo dňa 11.11.2010
vymedzeným ako „bolesti hlavy po poruche vedomia“ , ani jeden z vyššie uvádzaných znaleckých
posudkov nedáva žiadne bodové ohodnotenie pre účely bolestného k tomuto následku.

55. Napokon znalecký posudok č. 16/2020 zo dňa 15.05.2020 súdnoznaleckej organizácie J. U. G. R.,

W..Y..R.., S. v súvislosti so skutkom vymedzeným v trestnom rozsudku k udalostiam zo dňa 24.12.2011
bodovo ohodnocuje položku - pomliaždenie tváre počtom 5 bodov. V znaleckom posudku č. 14/2018
súdneho znalca Q.. P. H. zo dňa 22.07.2018 je táto položka vedená ako „ pomliaždenie hlavy v pravej
časti záhlavia“ a je jej určených 0 bodov. V znaleckom posudku súdneho znalca Q.. Š. G. č. 1/2012
zo dňa 08.02.2012 sa takáto a ani obdobná položka nenachádza a teda nie je k nej žiadne bodové

ohodnotenie.

56. Samotným znaleckým posudkom súdneho znalca Q.. Š. G. č. 1/2012 zo dňa 08.02.2012 bolo
finančné vyjadrenie bolestného u žalobkyne ohodnotené celkovou sumou 1.998,--EUR ( t.j. 135 bodov
x 14,80 EUR) a túto sumu si žalobkyňa v pôvodnej žalobe uplatnila aj v tomto sporovom konaní.

57. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka ( ďalej len ako „Občiansky
zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.58. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

59. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

60. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „ CSP“), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

61. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

62.Podľačlánku2ods.2ZákladnýchprincípovCSP,právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

63. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

64. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

65. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

66. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

67. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov ( ďalej len ako „ zák. č. 437/2004“), bolesť je ujma spôsobená poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

68. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

69. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho

posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

70. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

71. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rokpredchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

72. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. mája 2010 č. XXXXX/XXXX-
R. o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2010, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 za
jeden bod je 14,89 eura.

73. Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. W.-R.-XXXX z 18. mája 2011
o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2011, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 za
jeden bod je 15,38 eur.

74. Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. XXXX-R.-XXXX zo 14. mája

2012 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na
rok 2012, Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012
za jeden bod je 15,72 eura.

75. V danom spore bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania žalobkyňou uplatneného

nároku, potom, čo zo strany žalobkyne došlo k jeho rozšíreniu dňa 13.08.2018 o časť istiny a
príslušenstva spočívajúceho v uplatňovanom úroku z omeškania , preto sa súd musel zaoberať v prvom
rade touto námietkou premlčania.

76. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si

svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u
súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní / teraz v

civilnom sporovom konaní - poznámka súdu / má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe
právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti
konaniamusíviesťkonajúcisúdktomu,abyprednostneposúdilvkonanívznesenúnámietkupremlčania
vzhľadomnato,ževprípadejejoprávnenostitakýtopostupvediekrýchlemuvydaniurozhodnutiavoveci
samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. /porovnaj uznesenie Ns SR sp.zn. 5Cdo/265/2009

zo dňa 17.02.2011./

77. Na to, aby súd mohol v danom spore posudzovať námietku premlčania je však nevyhnutné, aby si
ujasnil začiatok plynutia tejto premlčacej doby. Žalovaný bližšie nešpecifikuje, od ktorého momentu by
uvedená premlčacia doba mala plynúť.

78. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v prípade nárokov na náhradu škody na zdraví plynie
len subjektívna dvojročná premlčacia lehota. Aj pri tejto premlčacej lehote však musia byť pre začatie
jej plynutia kumulatívne splnené obe podmienky predvídané § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda
vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá a tiež vedomosť o tom, že poškodenému vznikla

škoda určitého rozsahu.

79. Pokiaľ ide o znalosť poškodeného o osobe škodcu táto sa viaže na okamih, kedy poškodený
získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba zodpovedá
za škodu. Zákon v tomto smere nepredpokladá nespochybniteľnú istotu pri určení osoby zodpovednej

za vznik škody a už vôbec nie je podmienkou presná znalosť miery účasti jednotlivých škodcov, ak
poškodený môže vyvodiť, že škoda bola spôsobená niektorým, či viacerými škodcami, ktorých totožnosť
je mu známa. Naisto možno zodpovednosť určitej osoby zistiť až na základe dokazovania v súdnom
konaní, ktoré je začaté až podaním žaloby, teda uplatnením nároku na súde. Preto zákon vychádza zpredpokladu, že od osoby, ktorá má vedomosť o vzniku škody možno požadovať, aby nárok uplatnila
na súde, len čo má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých sa
javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná. ( porovnaj rozsudok Nejvyššího

soudu ČR sp.zn. 25Cdo 2883/2006 z 17.12.2008).

80. Žalobkyňa v tomto spore mala vedomosť o škodcovi prakticky od začatia trestného stíhania, ktoré
sa viedlo voči osobe žalovaného.

81. Pokiaľ ide o druhý z predpokladov pre začiatok plynutia premlčacej lehoty , a síce vedomosť o
tom, že poškodenému vznikla škoda určitého rozsahu, k tomu dochádza vtedy, keď poškodený zistí
skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) a jej rozsah tak, aby
bolo možné približne určiť výšku škody v peniazoch. Nie je potrebné, aby poznal rozsah (výšku) škody
presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať

žalobu na náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej
v peniazoch a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. V prípade škody
na zdraví spočívajúcej v bolestnom sa poškodený dozvie o škode vtedy, kedy je objektívne možné
považovať jeho zdravotný stav za ustálený. Nie je teda rozhodujúce, kedy si dá vypracovať znalecký
posudok, resp. získa správu od príslušného lekára na bodové ohodnotenie, lebo takýto posudok či

správa len deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť. ( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
5 Co 509/2006 z 28.11.2007, potvrdené aj v Náleze ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 305/08 zo dňa
14.9.2008).

82. V prípade nároku na odškodnenie za bolesť sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy sa jeho

zdravotný stav ustálil a bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti (4 Cdo 152/2010).
Akonáhle je zdravotný stav poškodeného ustálený, možno ohodnotiť bolesť; týmto okamihom je teda
bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy je vyhotovený posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia; posudok je len podkladom pre záver o vytrpenej bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia
(3 Cdo 661/2015 ). Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia

práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia
zdravotného stavu poškodeného (M Cdo 37/2000). O škode sa poškodený dozvie vtedy, keď možno
objektívnevykonaťbodovéohodnotenienímvytrpenejbolestiasťaženiajehospoločenskéhouplatnenia,
lebo až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť škodu a jej rozsah. Náhrada za
bolesťazasťaženiespoločenskéhouplatneniasaposkytujenazákladelekárskehoposudkupodanéhov

zmysle § 7 a 8 zákona č. 437/2004 Z.z., pričom sadzby bodového hodnotenia sú ustanovené v prílohách
tohto zákona. Pre účely odškodnenia úrazu možno zdravotný stav poškodeného posúdiť až po skončení
jeho kontinuálne prebiehajúcej liečby a odstraňovaní následkov jeho zdravotného poškodenia.( pozri
rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/66/2018, 3cdo 67/2018 uverejnený v systéme ASPI pod č. ZSP 21/2019).

83. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nebolo možné sa stotožniť s právnym názorom žalobkyne
prezentovaným jej právnym zástupcom, že o skutočnej výške škody spočívajúcej v jej nárokoch na
náhradu za bolesť a to predovšetkým k ňou rozšírenému nároku o sumu 2.471,45 EUR ( t.j. rozdiel
novouplatňovanej sumy 4.469,45 Eur od 14.09.2018 a pôvodne žalovanej sumy 1.998,--EUR) sa
dozvedela až po doručení znaleckého posudku Q.. H..

84. I pri zohľadnení pre žalobkyňu tohto najpriaznivejšieho okamihu pre začiatok plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby a síce dátumu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne dňa XX.XX.XXXX,
ktorý uviedol súdny znalec Q.. H. vo svojom Doplnení znaleckého posudku č. 28/2018 vo
vzťahu k poškodeniam na zdraví zo skutku, ktorý sa mal odohrať dňa 10.08.2010 ( bez ohľadu

na to, či následky konania v podobe uvedených poranení boli, príp. neboli preukázané) a medzi
ktoré poškodenia tento znalec uvádzal okrem iného aj ľavostrannú hemiparézu frustnú, poúrazovú
následkom fokálneho pomliaždenia mozgu v pravej hemisfére, ktorú tento znalec ohodnocoval ako
položku č. 224 - pomliaždenie mozgu s počtom bodov 150 a ktorá v konečnom dôsledku navyšovala
sumu bolestného oproti pôvodnej žalobkyňou uplatňovanej sume , tak tento dodatočne uplatnený

finančný nárok žalobkyne bol už premlčaný, nakoľko dvojročná premlčacia doba v zmysle vyššie
uvádzaného judikovaného záveru o začiatku jej plynutia uplynula dňa 10.02.2014 a k rozšíreniu žaloby
o túto čiastku došlo až dňa 14.09.2018, kedy podanie žalobkyne zo dňa 13.09.2018 bolo doručené
súdu. Preto súd žalobkyňou uplatňovaný nárok čo do zaplatenia istiny vo výške 2.471,45 EUR ( t.j.rozdiel novouplatňovanej sumy 4.469,45 Eur od 14.09.2018 a pôvodne žalovanej sumy 1.998,--EUR)
považoval za premlčaný.

85. Pokiaľ ide o pôvodne uplatňovanú sumu 1.998,--EUR z obsahu trestného spisu vyplynulo, že nároky
v uvedenom trestnom konaní si žalobkyňa uplatnila. Uvedená suma bola pôvodne vyčíslená priamo
samotným znaleckým posudkom súdneho znalca Q.. Š. G. č. 1/2012 zo dňa 08.02.2012 ako finančné
vyjadreniebolestnéhoužalobkyne,ktorépredstavovalo výslednicucelkovéhopočtuuvedenýmznalcom
stanovených 135 bodov násobených hodnotou jedného bodu vo výške 14,80 EUR. Nárok na náhradu

škody titulom odškodnenia za bolesť si žalobkyňa uplatnila už v samotnom trestnom konaní, ( a to
konkrétne už v prípravnom konaní odo dňa 16.02.2012 pri jej výsluchu ako svedkyne - poškodenej ) ,
pričom na tomto uplatňovanom nároku zotrvala počas celej doby trvanie uvedeného trestného konania
sp.zn. sp.zn. XT/XX/XXXX , až do jeho právoplatného ukončenia ktoré nastalo dňa 17.03.2014, a to aj
pokiaľ ide o výrok, ktorým bola odkázaná s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie,
keďže čo do toho výroku v uvedenom trestnom konaní podala odvolanie.

86. Počas celej tejto doby trvania trestného konania vyššie uvedená premlčacia doba v súlade s §
112 Občianskeho zákonníka spočívala, a následne po uvedenej právoplatnosti síce opätovne ďalej
plynula, avšak po podaní žaloby v tomto spore dňa 10.03.2015 opätovne došlo k jej spočívaniu, pričom
neuplynula v celej svojej dĺžke trvania dvoch rokov. Preto pokiaľ šlo o žalobkyňou pôvodne uplatňovanú

sumu istiny 1.998,--EUR, v tejto časti uvedený nárok nebol premlčaný.

87. Žalobkyňa v súvislosti s takto žalovaným vznesenou námietkou premlčania jej uplatneného nároku
tiež namietala , že táto námietka môže odporovať dobrým mravom, pričom za skutkového stavu v
trestnom konaní, kedy mal žalovaný týrať žalobkyňu, na túto námietku by sa nemalo ani prihliadať.

88. Otázka premlčania a dobrých mravov bola riešená dovolacím, či ústavným súdom vo viacerých iných
prípadoch, pričom z hľadiska vývoja aplikačnej praxe súdov je možné sledovať postupné odkláňanie sa
od právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 148/2004,( uverejnený
v systéme ASPI pod č. 30/2005- poznámka súdu ) ktorým vyslovil, že „dôvodné vznesenie námietky

premlčania v občianskom súdnom konaní (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) nemožno považovať
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka .“.( porovnaj
rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/2032018 zo dňa 28.05.2019).

89. Vo všeobecnosti je potrebné povedať, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje

niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas
historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a
stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti (porovnaj poznámku rozsudku NS SR sp.zn. 3
Cdo/41/2012 uverejnený v systéme ASPI pod č. 1/2015).

90. Judikatúra dovolacieho, ako aj ústavného súdu, v otázke premlčania a dobrých mravov je v zásade
ustálená v tom, že nevylučuje, že vznesenie námietky premlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými
mravmi, avšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné prípady, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na
úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. Postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči strane konania by

nepriznanie jej nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom
v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas
neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je
dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou
motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto

okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do
princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V tomto smere je potrebné
poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo
patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s
dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s §

3 ods. 1 OZ, postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou
vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti
nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z
neho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov sdobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená.
( porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/2032018 zo dňa 28.05.2019).

91. V danom prípade súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňa bola riadne kvalifikovane právne
zastúpená od počiatku a dokonca a to aj vo fáze adhézneho konania, rovnako tak ako samotný
žalovaný , a je preto potrebné vychádzať zo základných princípov práva, akými sú princíp právnej istoty,
zásada rovnosti strán a rovnosti zbraní, ako aj zásada spravodlivosti.

92. V danom spore žalobkyňa si bola plne vedomá ( skrz jej riadne právne zastúpenie) ako bolo o jej v
trestnomkonaníuplatnenýchnárokochnanáhraduškodynazdravírozhodnuté,ktoréskutkovéokolnosti
boli preukázané a ktoré nie ( t.j. ktoré konania žalovaného a na tieto jeho konania následne nadväzujúce
následky v podobe poškodenia jej zdravia boli preukázané a ktoré nie). Rovnako tak z trestného konania
jej bolo, resp. muselo byť známe, že celý ňou v tomto spore uplatňovaný peňažný nárok zahrňoval aj
tiež peňažné nároky , ktorý mali vyplývať z tých poškodení zdravia, vo vzťahu ku ktorým v uvedenom

trestnom konaní nebola preukázaná trestná zodpovednosť žalovaného za ne ako prípadný následok
jeho konania. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na to, že samotná námietka premlčania by mala odporovať
dobrým mravom z toho dôvodu, že žalovaný mal žalobkyňu týrať, súd dáva do pozornosti, že tá časť
uplatneného nároku žalobkyne, u ktorej súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným ,
sa týkala tých nárokov uplatňovaných žalobkyňou, u ktorých v trestnom konaní nebola preukázaná

súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a poškodením na zdraví u žalobkyne, z ktorého si
následne táto uplatňovala tento premlčaný nárok, preto uvedený argument žalobkyne súd nepovažoval
za taký relevantný, že by bol spôsobilý ospravedlniť taký významný zásah do princípu právnej istoty,
akým odopretie práva uplatniť námietku premlčania nepochybne je.

93. Súd preto na vyššie uvedenú žalovaným vznesenú námietku premlčania prihliadol.

94. Zároveň u tejto časti žalobkyňou uplatneného nároku u časti istiny vo výške 2.471,45 EUR, u ktorej
súd konštatoval jej premlčanie, došlo k premlčaniu aj jej príslušenstva spočívajúceho v uplatnenom
úroku z omeškania vo výške 5,05 % p.a. z tejto sumy istiny.

95. V tejto súvislosti súd uvádza, že podľa občianskoprávnej judikatúry Najvyššieho súdu SR povinnosť
platiťúrokyzomeškaniasosplnenímdlhu(záväzku)nevznikásamostatne(nanovo)zakaždýdeňtrvania
omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku;
týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok (§

101 až 110 Občianskeho zákonníka). ( pozri rozsudok z 29. júna 2010 sp. zn. 1 Cdo 157/2009). Tento
právny názor nebol korigovaný ani po jeho posúdení Veľkým senátom Najvyššieho súdu SR( pozri
uznesenie z 18. decembra 2017 sp. zn. 1 VCdo 4/2017).

96. Za daného stavu preto žalobcom uplatnené úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy istiny sa

premlčali rovnakým dňom ako táto suma .

97. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatňované nároky, ktoré neboli premlčané, k tomu súd uvádza, že
predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a

zavinenie. Súd sa preto zaoberal tým, či na strane žalovaného sú splnené tieto zákonné predpoklady.

98. Podľa § 193 CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin
a o tom, kto ich spáchal. Viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku
o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši

naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Týmto okruhom otázok je
teda súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver.

99. Vzhľadom na uvedené je preto zrejmé, že súd v tomto konaní je viazaný rozsudkom Okresného súdu
v Spišskej Novej Vsi sp.zn. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.07.2013, a to jeho právnou ale aj skutkovou

vetou, okrem iného aj v tej časti, v zmysle ktorej v presne nezistený deň roku 2010 žalovaný žalobkyni
úderom do tváre vyrazil zubnú náhradu jedného zuba, dňa 10.08.2010 ju počas bitia najmenej 3 krát
udrel hlavou o stenu, dňa 11.11.2010 ju bil rukami po tvári a sotil dozadu tak, že spadla a udrela si hlavu o
roh postele, čím jej spôsobil otras mozgu I. stupňa a bolesti hlavy po poruche vedomia a dňa 24.12.2011po tom, čo jej vulgárne nadával, vyhrážal sa jej a napľul jej do tváre, otvorenou dlaňou ju udrel do tváre
v oblasti pravého ucha tak intenzívne, že jej vyrazil zubnú náhradu jedného zuba.

100. Skúmanie tohto protiprávneho konania žalovaného zo strany súdu v tomto prebiehajúcom
sporovom konaní nebolo možné a teda ani jeho prípadne posúdenie, inak než ako to učinil uvedený
trestný súd. Je teda možné konštatovať, že prvý predpoklad zodpovednosti za škodu a síce protiprávne
konanie žalovaného v tomto konaní bol preukázaný.

101. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody. V tejto súvislosti
súd uvádza, že pokiaľ ide o škodu, táto v žiadnom právnom predpise nie je definovaná. Pod škodou
rozumieme akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych
práv. ( porovnaj Fekete, I : Občiansky zákonník . 2. Zväzok ( Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za
bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex
2015, str. 593).

102. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi ,
a je teda - ak nedochádza k naturálnej reštitúcii - nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí. ( porovnaj judikát R 55/71, resp. Stanovisko občanskoprávního

kolegia Nejvyššího soudu ČSSR z 18.1.1970 sp.zn. Cpj 87/70 k některým otázkám náhrady škody podle
obč. zákoníku (zákon č. 40/1964 Sb.) .

103. Škodu, ktorú si v tomto spore žalobkyňa uplatňovala voči žalovanému spočívala v poškodení
jej zdravia, ktorá sa následne cez príslušné bodové ohodnotenie mala premietnuť do jej peňažného

vyčíslenia. Túto škodu žalobkyňou uplatňovanú žalovaný v tomto spore rozporoval.

104. Ústavný súd SR už v Náleze sp.zn. I. ÚS 269/2011-55 zo dňa 23. 11. 2011 konštatoval, že
gramatický výklad ustanovenia § 135 Občianskeho súdneho poriadku (ktorému v za súčasnej platnej a
účinnej procesnoprávnej úpravy zodpovedá § 193 Civilného sporového poriadku - poznámka súdu ),

ktorý má za následok (v predmetnom prípade , ktorý ústavný súd posudzoval) nerešpektovanie
právoplatného rozhodnutia súdu (rozumej trestného súdu - poznámka súdu ) a narušenie princípu
právnej istoty, preto nemožno považovať za ústavne konformné aplikovanie tohto ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku na zistený skutkový stav. V predmetnej veci (ktorú ústavný súd
posudzoval) ústavne súladný výklad uvedeného ustanovenia vyžaduje, aby súdy zúčastnené na

rozhodovaní o nej boli viazané odsudzujúcim rozsudkom okresného súdu (rozumej trestného súdu -
poznámka súdu ) vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia odsúdeného a
okresným súdom boli zistené, to platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho
konania odsúdeného.

105. V nadväznosti na tento ústavný nález sa v rozhodovacej činnosti niektorých súdov uplatnil názor ,
podľa ktorého „Ústavný súd SR sa v náleze síce výslovne otázkou viazanosti civilného súdu výškou
škody nezaoberá, avšak tento nález je postavený na rešpektovaní princípu právnej istoty, ktorému
zodpovedávrámciviazanosticivilnéhosúduznakmiskutkovejpodstatytrestnéhočinunielenotázka,kto
je škodcom, ale aj výška škody. Opačný názor je v rozpore s princípom právnej istoty, že poškodenému

bola spôsobená minimálne takáto škoda.“. ( porovnaj napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 09.08.2016, sp. zn. 13Co/91/2016).

106. Ústavný súd SR v Náleze sp.zn. III. ÚS 507/2013 zo dňa 24.04.2014 konštatoval, že podľa §
135 ods. 1 OSP (ktorému v za súčasnej platnej a účinnej procesnoprávnej úpravy zodpovedá § 193

Civilného sporového poriadku - poznámka súdu ) „je v civilnom súdnom konaní súd okrem iného viazaný
aj rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Viazanosť
civilného súdu sa tak prejavuje vo vzťahu k všetkým znakom skutkovej podstaty konkrétneho trestného
činu. Inými slovami, v civilnom konaní si konajúci súd nemôže urobiť úsudok o tom, či boli naplnené
znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu.“

107. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 8Cdo/82/2018 zo dňa 29.11.2018 poukázal na to, že Najvyšší
súd SR v rozsudku z 29. apríla 1992 sp. zn. 2 Cz 16/92, uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 35/1993 vyslovil právny záver, podľa ktorého :„v občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol
spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia
predpokladaným trestným zákonom".

108. Tiež poukázal na to, že obdobné závery vyslovil Najvyšší súd v uznesení zo 17. mája 2012
sp. zn. 1 Obdo 41/2011, pričom vychádzal z vyššie spomenutého právneho názoru Ústavného súdu
SR uvedeného v jeho náleze z 23. novembra 2011 sp. zn. I. ÚS 269/2011, podľa ktorého: „rozsah
viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom

súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s
okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno
obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal."

109. Vychádzajúc z týchto stanovísk Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 8Cdo/82/2018 konštatuje,
že pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený,

spôsobenie škody, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom
na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie,
nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne
konformný výklad § 135 ods. 1 OSP, resp. § 193 ods. 1 CSP totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci
v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným

odcudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku všetkým
skutočnostiam,ktorébolipodmienkouodsúdeniapáchateľazatentotrestnýčin.Napokonobdobnýnázor
vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29. júna 2016 sp. zn. 3 Obo 18/2015.

110. V tomto sporovom konaní bolo preukázané, že tunajší trestný súd vo výrokovej časti rozsudku

sp.zn. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.07.2013, rozhodol o tom, že žalovaný v presne nezistený deň
roku 2010 svojim konaním spočívajúcom v údere do tváre žalobkyne spôsobil následok v podobe
vyrazenia zubnej náhrady jedného zuba žalobkyne, ďalej , že žalovaný dňa 11.11.2010 svojim konaním
spočívajúcom v bití žalobkyne rukami po tvári a v jej sotení dozadu tak, že táto až spadla a udrela si
pritom hlavu o roh postele spôsobil následok v podobe otrasu mozgu I. stupňa a bolesti hlavy po poruche

vedomia, a že žalovaný dňa 24.12.2011 svojim konaním spočívajúcom v údere otvorenou dlaňou do
tváre žalobkyne v oblasti pravého ucha spôsobil následok v podobe vyrazenia zubnej náhrady jedného
zuba. Zároveň tiež rozhodol, že dňa 10.08.2010 sa žalovaný dopustil konania spočívajúcom v bití
žalobkyne tým spôsobom, že ju najmenej 3 krát udrel hlavou o stenu, bez toho, aby vo vzťahu k tomuto
konaniu žalovaného súd konštatoval aký následok mal žalobkyni spôsobiť.

111. Týmito vyššie prezentovanými zisteniami trestného súdu ohľadne týchto konaní žalovaného a na
tieto konania následne nadväzujúcimi následkami bol súd v tomto sporovom konaní viazaný, a nemohol
sa od týchto zistení , ktoré boli priamo súčasťou skutkovej vety odchýliť.

112. Preto súd konštatuje, že konaním žalovaného bolo žalovanej spôsobené poškodenie na jej zdraví
spočívajúce v otrase mozgu I. stupňa dňa 11.11.2010, a vo vyrazení zubnej náhrady jedného zuba v
presne nezistený deň roku 2010 ako aj dňa 24.12.2011.

113. Zároveň tým bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi vyššie popísaným protiprávnym konaním

žalovaného a týmito vyššie uvedenými následkami, keďže táto je priamo konštatovaná v skutkovej vete
trestného rozsudku.

114. V tejto súvislosti súd uvádza, že príčinná súvislosť, ktorá vedie od škodovej udalosti k vzniku
škody, smeruje predovšetkým k predmetu poškodenia a tu buď končí, to znamená, že škoda vzniká

už samotným zásahom predmetu poškodenia, alebo odtiaľ pokračuje ďalej. Porušenie zdravia nie je
samo osebe (na rozdiel od poškodenia majetku) dôvodom vzniku škody, resp. samo nie je škodou, ktorá
by sa nahradzovala alebo za ktorú by sa malo poskytnúť zadosťučinenie, ale len vtedy, ak je spojené
so spôsobením bolesti, so sťažením spoločenského uplatnenia alebo s majetkovou škodou. ( porovnaj
Fekete, I : Občiansky zákonník . 2. Zväzok ( Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné

obohatenie ). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str.
615-616).115. Preto v súvislosti s vyššie konštatovaním poškodením zdravia je u žalobkyne možné hovoriť o
škode až vtedy, čo je toto premietnuté do príslušného bodového ohodnotenia a to následne sa stáva
podkladom na jej peňažné vyčíslenie v súlade s platnými právnymi predpismi na ohodnocovanie nároku

na odškodnenie za bolesť.

116. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť tak nemá zohľadňovať len bolesť
vytrpenú poškodeným bezprostredne v momente poškodenia jeho zdravia, ale tiež v priebehu jeho

liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (§ 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.). Bolesť
je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov (§ 2
ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.).V prípade nároku na odškodnenie za bolesť sa poškodený dozvie o
škode v čase, kedy sa jeho zdravotný stav ustálil a bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie
bolesti (4 Cdo 152/2010). Akonáhle je zdravotný stav poškodeného ustálený, možno ohodnotiť bolesť;
týmto okamihom je teda bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy je vyhotovený posudok o bolestnom a

sťažení spoločenského uplatnenia; posudok je len podkladom pre záver o vytrpenej bolesti a sťažení
spoločenského uplatnenia (3 Cdo 661/2015). Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať
deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih
(deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného (MCdo 37/2000).( pozri bod 15 a 17odôvodnenia
rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo/66/2018, 3cdo 67/2018 uverejneného v systéme ASPI pod č. ZSP

21/2019).

117. Vzhľadom na uvedené je preto rozhodným pre určenie hodnoty jedného bodu moment ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne pri príslušnom tom-ktorom poškodení jej zdravia.

118. V prípade vyrazenia zubnej náhrady jedného zuba toto zisťovanie bolo bezpredmetné, keďže ako
podľa znaleckého posudku súdneho znalca Q.. P. H. č. 14/2018, tak aj podľa znaleckého posudku č.
16/2020 súdnoznaleckej organizácie J. U. G. R.D., W..Y..R.., S. uvedené poškodenie zdravia žalobkyne
bolo bodovo ohodnotené počtom 0 bodov. V tejto súvislosti súd uvádza, že nevzal na zreteľ bodové
hodnotenie vyplývajúce zo znaleckého posudku súdneho znalca Q.. Š. G. č. 1/2012, v ktorom sa

uvádzalo 10 bodov, nakoľko toto predmetné poškodenie zdravia tento znalec ohodnocoval ako položku
č. 62a - vyrazenie zuba, čo však nekorešpondovalo so skutkovým stavom uvedeným v skutkovej
vete trestného rozsudku, kde sa ako následok konania žalovaného uvádza vyrazenie zubnej náhrady
jedného zuba, čo spadá pod položku č. 63 - vyrazenie a poškodenie umelých zubov - prílohy č. 1 zák.
č. 437/2004 Z.z. , takto ako to napokon ohodnotili vyššie uvedené znalecké posudky.

119. V prípade poškodenia zdravia spočívajúceho v otrase mozgu 1. stupňa, ku ktorému došlo dňa
11.11.2010, bodové ohodnotenie tohto poškodenia bolo u všetkých troch znaleckých posudkoch rovnaké
a síce ho uvádzali ako položku č. 223 - prílohy č. 1 zák č. 437/2004 Z.z. , s počtom bodov 30 , čo
zodpovedalo tejto položke a s týmto bodovým ohodnotením sa súd v plnej miere stotožnil.

120. Pokiaľ ide o určenie hodnoty jedného bodu v súvislosti s týmto poškodením zdravia , súd vychádzal
zo záverov znaleckého posudku súdnoznaleckej organizácie J. U. G. R., W..Y..R.., S.H. , podľa ktorých
zdravotný stav žalobkyne v prípade tohto poškodenia zdravia bol ustálený už v roku 2010, nakoľko podľa
jej záverov už v tomto roku bolo možné vykonať uvedené bodové ohodnotenie pre účely stanovenia

náhrady za bolesť.

121. Vychádzal z toho, že uvedená súdnoznalecká organizácia v rámci svojej odbornej spôsobilosti
malaakopríslušnýodboruvádzanýajodbor:neurochirurgia,narozdielodsúdnehoznalca Q..P. H.Č. ,
u ktorého takýchto súdnoznalecký odbor chýba, a teda podľa názoru otázka ustálenie zdravotného stavu

po odbornej stránke mohla zodpovedať práve len uvedená organizácia.

122. Navyše sa súdu z hľadiska posudzovania ustálenosti zdravotného stavu žalobkyne pri otrase
mozgu 1. stupňa, ku ktorému malo dôjsť dňa 11.11.2010 javila doba ustálenosti zdravotného stavu
menovanej až k dátumu 08.02.2012, ako ho určil Q.. P. H. neprimerane dlhá ( takmer rok a štvrť od

úrazu ).

123. Súd preto pri stanovení peňažného vyčíslenia poškodenia zdravia žalobkyne spočívajúceho v
otrase mozgu 1. stupňa, ku ktorému malo u nej v dôsledku protiprávneho konania žalovaného dôjsťdňa 11.11.2010, vychádzal z hodnoty jedného bodu vo výške 14,89 EURA stanovenej Opatrením
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. mája 2010 č. 13134/2010-OL, teda peňažné
vyčíslenie uvedeného poškodenia zdravia žalobkyne predstavovalo sumu 446,70 EUR, čo bola zároveň

celková suma istiny, ktorú súd žalobkyne v tomto spore napokon aj priznal.

124. V súvislosti s udalosťami zo dňa 10.08.2010 trestný rozsudok do skutkovej vety zahrnul len
konanie žalovaného (bitie žalobkyne v podobe najmenej troch úderov jej hlavou o stenu ) avšak samotný
následok, ktorý prípadne by z tohto konania žalovaného mal vyplynúť už do tejto skutkovej vety zahrnutý

nebol.

125. Pôvodne podľa obžaloby týmito následkami na zdraví žalobkyne mali byť otras mozgu I. stupňa,
zlomeninu záhlavnej kosti vpravo, podvrtnutie krčnej a driekovej chrbtice a ľahké ochrnutie vľavo, pričom
posledné z nich v rámci dokazovania v tomto sporovom konaní bolo predefinované ako „ľavostranná
hemiparéza a hemihypestéza (čiastočné ochrnutie / oslabenie/ a poruchu citlivosti ľavej strany tela) na

ľavej strane tela“.

126. Podľa vyššie uvedeného trestného rozsudku medzi popísaným konaním žalovaného z uvedeného
dňa a týmito vymenovanými následkami vzhľadom na dôkazy vykonané v tomto trestnom konaní nebola
zistená príčinná súvislosť , a preto tieto následky neboli zahrnuté do skutkovej vety trestného rozsudku ,

a teda nebola u žalovaného preukázania jeho trestnoprávna zodpovednosť za ne.

127. Príčinná súvislosť ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu je v Občianskom zákonníku
( § 420 ods.1 ) zašifrovaná do pojmu „ spôsobiť škodu“. V právnej praxi to znamená rozdeliť skutkovú
situáciu v konkrétnej škodovej udalosti na príčinu vzniku škody , jej následok, a ako táto príčina

ovplyvnila v konečnom dôsledku vznik škody a jej rozsah. ( porovnaj Fekete, I : Občiansky zákonník .
2. Zväzok ( Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie ). Veľký komentár , 2.
Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 615-616).

128. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu,

t. j. ak jeho konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Musí byť teda preukázané,
že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

Škodlivý následok nemusí byť vždy vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa
podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide; vždy však musí ísť o príčinu podstatnú.
V takomto prípade už z pôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej súvislosti so
vznikom škodlivého následku. Nie je totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku. (porovnaj rozhodnutie uvedené v systéme ASPI pod č. Rc 21/1992).

129. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho úkonu škodcu,
teda ak jeho konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku, ako aj vtedy ak sa preukáže ,
že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nevzniká; príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by

škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o jedinú príčinu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa
podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide, a to o príčinu podstatnú. Pokiaľ je príčin
viac, z časového hľadiska pôsobia buď súbežne alebo následne, bez toho aby sa časovo prekrývali; v
takom prípade je pre existenciu príčinnej súvislosti potrebné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin
a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako

následok príčinu inú a tá postupne prípadne príčinu ďalšiu), že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno
dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Časové hľadisko potom nie je
rozhodujúcim a jediným kritériom a príčinnú súvislosť nemožno zameniť za súvislosť časovú, keďže
ujma môže byť dôsledkom škodnej udalosti, aj keď nevznikla v čase škodnej udalosti, ale neskôr (porov.
Rozhodnutie publikovanej pod č. 7 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk , ročník 1992). Existenciu

príčinnej súvislosti teda nemožno vzťahovať iba k príčine "najbližšej " spôsobenému následku. Na druhej
strane reťazec príčin nezakladá príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou vtedy,
ak do deja vstúpi iná, od konania škodcu nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca.
Príčinná súvislosť je prerušená aj v tých prípadoch, keď bezprostrednou príčinou škody je skutočnosť,ktorá je už sama následkom, za ktorý škodca zodpovedá z iného právneho dôvodu. Bývalý Najvyšší
súd ČSR v rozhodnutí publikovanom pod č. 7 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1979,
túto všeobecnú zásadu formuloval na skutkovom základe, kedy niekto utrpel škodu v dôsledku reakcie

(šoku) na správu o smrteľnom úraze inej osoby, ktorý škodca spôsobil a za škodu z ktorého (porov. §
448 obč. zák.) zodpovedá./ porovnaj Rozsudek Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 25 Cdo 1946/2000 ze dne
24.05.2001/.

130. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a vznikom škody je skutkovou a

nie právnou otázkou ./ porovnaj Rozsudek Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 21 Cdo 300/2001 ze dne
21.2.2002) . Ide o objektívnu kategóriu, ktorú nemožno zamieňať so zavinením škodcu. Príčinnú
súvislosť nemožno zamieňať ani za časovú súvislosť. ( Rc 7/1992). Dôkazné bremeno ohľadne
príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Fekete, I : Občiansky zákonník . 2. Zväzok ( Vecné práva.
Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie ). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené
vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 617).

131. V trestnom konaní bolo pôvodne znalcom Q.. Š. G. konštatované, že v prípade poškodenia
zdravia, ku ktorému u žalobkyne malo dôjsť dňa 10.08.2010 a ktoré spočívalo v zlomenine záhlavnej
kosti vpravo, v podvrtnutí krčnej a driekovej chrbtice a v otrase mozgu I. stupňa , mohlo byť spôsobené
ako opakovaným búchaním hlavy o stenu ( čo zodpovedalo konaniu žalovaného, ktoré sa mu v trestnom

konaní v rámci skutkovej vety kládlo za vinu) , tak aj prípadným pádom žalobkyne hlavou na tvrdý
predmet.

132. V tejto súvislosti súdnoznalecká organizácia J. U. G. R., W..Y..R.., S. poukázala na správu o
hospitalizácii žalobkyne vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou J. , U..W.. od 11.08.2010 do 18.08.2010,

v ktorej nie je zmienka o priamom úrazovom poškodení , ale o pravdepodobnej poruche vedomia s až
následným úrazom, a že jednoznačne je v ňom uvedené, že žalobkyňa mala poruchu vedomia a táto
však nebola úrazového pôvodu. Teda že porucha vedomia predchádzala samotnému úrazovému deju.

133. Následne v rámci svojho súdnoznaleckého záveru v súvislosti so zlomeninou záhlavnej kosti

konštatuje, že táto vzniká direktným mechanizmom, pričom zvyčajne ide o veľké násilie pôsobiace
priamo na oblasť záhlavia. Táto zlomenina môže vzniknúť aj úderom hlavy o stenu pri bitke ( napr. pri
údere hlavy o stenu), ale nakoľko ide o poranenie spôsobené pôsobením veľkej sily z klinického hľadiska
tieto zlomeniny skôr vznikajú pri páde na zem priamo na záhlavie. Ako sa ďalej v tomto znaleckom
posudku uvádza, na základe objektivizovateľného miestneho nálezu a záverov vyšetrovacích metód sa

nedá presne určiť, či táto zlomenia vznikla pri bitke úrazom hlavy o stenu alebo pádom na zem.

134. Uvedená súdnoznalecká organizácia tiež poukázala na to, že v novembri 2013 bola žalobkyňa
operovaná pre nezhubný nádor pravého vonkajšieho zvukovodu , ktorý jej spôsoboval útlak
vestibulárneho nervu, pričom v tejto súvislosti bolo uvedené, že mala opakované závraty, skoro každý

deň. Z retrospektívneho hľadiska sa nedá vylúčiť , že aj v čase prvého incidentu v roku 2010 mohol
byť prítomný už daný nezhubný nádor , ktorý mohol eventuálne spôsobovať závratový stav s pádmi.
Podotýka však, že na CT vyšetrení mozgu z roku 2010 nebol ešte daný nález popísaný. A tak sa
retrospektívne nedá jednoznačne určiť, či nádor pravého zvukovodu spôsoboval žalobkyni obtiaže aj
v roku 2010.

135. Súdny znalec Q.. P. H. sa k procesu vzniku tohto poškodenia zdravia vôbec nevyjadroval.

136. V súvislosti s otrasom mozgu I. stupňa, ku ktorému malo dôjsť dňa 10.08.2010 súd poukazuje už
na vyššie uvedené konštatovanie súdnoznaleckej organizácie J. U., že porucha vedomia u žalobkyne

predchádzala samotnému úrazovému deju. Ktorá okolnosť viedla k vzniku uvedeného otrasu mozgu,
ani znalecký posudok uvedenej súdnoznaleckej organizácie a ani posudok súdneho znalca Q.. P.
H. bližšie neozrejmujú, avšak súd opätovne dáva do pozornosti už uvádzaný záver vyššie uvedenej
súdnoznaleckej organizácie o tom, že na základe objektivizovateľného miestneho nálezu a záverov
vyšetrovacích metód sa nedá presne určiť, či zlomenina záhlavnej kosti, ktorá by podľa súdu logicky

zrejme mala vyústiť do uvedeného otrasu mozgu , vznikla pri bitke úrazom hlavy o stenu alebo pádom
na zem.137. Rovnako tak ani znalecký posudok uvedenej súdnoznaleckej organizácie a ani posudok súdneho
znalca Q.. P. H. bližšie neozrejmujú, ktorá okolnosť viedla k podvrtnutí krčnej a driekovej chrbtice u
žalobkyne , akurát súdnoznalecká organizácia J. U. vo svojom závere uvádza, že okrem iného aj u tohto

poranenia na základe objektivizovateľného miestneho nálezu a záverov vyšetrovacích metód sa nedá
presne určiť, či vzniklo pri bitke hlavou o stenu alebo pádom na zem, a tak tu naďalej ostáva alternatívny
záver stanovený pôvodne znalcom Q.. Š. G., podľa ktorého to mohlo zapríčiniť ako opakované búchanie
hlavy žalobkyne o stenu, tak aj prípadný jej pád hlavou na tvrdý predmet.

138. Pokiaľ ide o ľavostrannú hemiparézu a hemihypestézu , ktorá mala nastať u žalobkyne ,
z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že sa u tejto objavuje od dňa 11.08.2010. V
trestnom konaní bolo pôvodne znalcom Q.. Š. G. toto poškodenie zdravia žalobkyne definované ako
„pomliaždenie nervu s krátkodobou obrnou“, kedy tento toto poškodenie zdravia považoval za následok
poškodenia mozgu alebo miechových koreňov, pričom obsah tohto poškodenia patrí podľa jeho názoru
do kompetencie neurológa.

139. Podľa súdneho znalca Q.. P. H. , ktorý už toto poškodenie zdravia žalobkyne definoval ako
„ľavostrannú hemiparézu, frustnú ( t.j. neúplnú, čiastočnú)“, t.j. ochrnutie ľavej polovice tela, sa jednalo
o úrazové poškodenie zdravia , ktoré malo vyplynúť z poškodenia mozgovej kôry v dôsledku zlomeniny
pravej záhlavovej kosti dňa 10.08.2010, ktorá viedla až ku pomliaždeniu mozgovej kôry, pričom však

uvedený znalec len predpokladá, že sa tak stalo v oblasti pravého temenného laloka.

140. Tento svoj záver uvedený znalec len predpokladal, nakoľko ako sám uviedol toto pomliaždenie
mozgu v prípade zranenia žalobkyne nebolo na CT viditeľné, popísané a diagnostikované. Ako
uviedol CT mozgu bolo síce negatívne a nebolo zistené ani žiadne anatomické štrukturálne poranenie

mozgového tkaniva, avšak to podľa neho neznamená, že to reálne klinicky nebolo. Skutočnosť , že sa
takéto poškodenie mozgu neprejavilo na CT snímke považoval len za „deficit medicíny“.

141. Zároveň tento súdny znalec uvádzal, že najčastejšou príčinou hemiparézy je spontánne krvácanie
alebo nedokrvenie mozgu, a nie teda poúrazová hamiparéza.

142. Naproti tomu súdnoznalecká organizácia J. U. G. R., W..Y..R.., S. dospela k záveru, že príčina tejto
hemiparézy je doteraz nejasná. Aj ona poukazuje na to, že na realizovanom CT vyšetrení mozgu neboli
preukázané žiadne úrazové zmeny na mozgovom tkanive, len zlomenina záhlavnej kosti. Poukazuje
na to, že nebolo ihneď realizované v rámci diagnostiky aj NMR vyšetrenie, ktoré mohlo zistiť prípadné

ischemické zmeny mozgového parenchýmu ( nedokrvenie časti mozgu - ischemickú cievnu príhodu) ,
alebo poškodenie mozgu úrazom, ktoré nebolo detegované na CT vyšetrení mozgu, ale k tomuto NMR
vyšetreniu mozgu došlo až dňa 18.11.2010, pričom na ňom neboli preukázané žiadne chorobné zmeny
na mozgu a ani úrazové zmeny. Na základe týchto skutočností zostáva podľa záverov tejto znaleckej
organizácie príčina ľavostrannej hemiparézy nejasná a nemožno zistiť jej jednoznačnú príčinu.

143. Navyše ani v prípade samotnej zlomenine záhlavnej kosti vpravo, ktorá ako príčina bola prípadne
spôsobilá vyvolať toto poškodenie zdravia, nebolo preukázané, že túto zlomeninu spôsobil žalovaný
svojim konaním.

144. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym
konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví musí byť bezpečne preukázaná; nestačí tu samotná
pravdepodobnosť.

145. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybnosti ohľadne príčiny, ktorá viedla jednak k vzniku poškodenia

zdravia u žalobkyne spočívajúceho jednak v zlomenine záhlavnej kosti vpravo, v podvrtnutí krčnej a
driekovej chrbtice a v otrase mozgu I. stupňa, a jednak v ľavostrannej hemiparéze a hemihypestéze
súd ustálil, že v tomto sporovom konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a
vznikomtohtopoškodeniazdraviaužalobkyne,atedaževtomtoprípadeniejetudanýtentopredpoklad
pre zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá tu v dôsledku toho žalobkyni vznikla.

146. Súd preto zamietol žalobu v tej časti, ktorá sa čo do istiny týkala všetkých tých žalobkyňou
uplatnených ( a nepremlčaných) peňažných nárokov spočívajúcich v náhrade za bolesť, ktoré mali
vyplynúť z vyššie uvedených poškodení zdravia žalobkyne z uvedeného dňa 11.08.2010 , keďže nebolapreukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a týmito poškodeniami zdravia
u žalobkyne.

147. Podľa trestného rozsudku sp.zn. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.07.2013 v súvislosti so skutkom,
ktorýsamaludiaťdňa24.12.2011,malžalovanýžalobkyňutiežotvorenoudlaňouudrieťdotvárevoblasti
pravého ucha. V správe Nemocnice s poliklinikou W. K. B. , U..W.. G. XX.XX.XXXX v rámci objektívneho
posúdenia stavu žalobkyne sa konštatuje , že v oblasti pravej ušnice susp. kontúzne ložisko - erytém a
palp. citlivosti. Diagnostický záver je „Fractura demtium I.1“ a tiež „ Cephalea postraumatica“.

148. Kontúzia podľa slovníka cudzích slov znamená navonok nekrvácajúce zranenie vnútorného
orgánu, svalu, nervu a pod., pomliaždenina. Erytém podľa slovníka cudzích slov zase znamená
začervenanie kože.

149. Znalecký posudok č. 16/2020 zo dňa 15.05.2020 súdnoznaleckej organizácie J. U. G. R., W..Y..R..,

S. v súvislosti s touto udalosťou zo dňa 24.12.2011 bodovo ohodnocuje položku - pomliaždenie tváre
počtom 5 bodov. V znaleckom posudku č. 14/2018 súdneho znalca Q.. P.Š. H. zo dňa 22.07.2018
je táto položka vedená ako „ pomliaždenie hlavy v pravej časti záhlavia“ a je jej určených 0 bodov. V
znaleckom posudku súdneho znalca Q.. Š. G. č. 1/2012 zo dňa 08.02.2012 sa takáto a ani obdobná
položka nenachádza a teda nie je k nej žiadne bodové ohodnotenie.

150. Súd bol toho názoru, že si žalobkyňa nárok z tohto poškodenia zdravia ani neuplatnila, keďže
pôvodná žaloba vychádzala zo znaleckom posudku súdneho znalca Q.. Š. G. č. 1/2012 , ktorý
takéto poškodenie zdravia neuvádzal , a následné rozšírenie žaloby žalobkyne dňa 14.09.2018 jej
podaním zo dňa 13.09.2018 nemohlo na toto poškodenie ani reflektovať, keďže vychádzalo zo záverov

znaleckého posudku č. 14/2018 súdneho znalca Q.. P. H., v ktorom bola táto položka vedená ako
„pomliaždeniehlavyvpravejčastizáhlavia“ snulovým bodovýmohodnotením,takžerozširujúcažaloba
toto poškodenie nemohla pojať. Až následne znalecký posudok č. 16/2020 súdnoznaleckej organizácie
J. U. toto poškodenie zdravia pod označení, „pomliaždenie tváre“ ohodnocuje počtom 5 bodov , avšak
na túto skutočnosť už žalobkyňa nijako procesne ( rozšírením žaloby) nereflektovala, a preto súd ustálil,

že si nárok na náhradu škody z tohto poškodenie zdrvia v tomto spore ani neuplatnila.

151. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

152. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

153. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

154. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní.

155. Právny vzťah zo spôsobenej škody treba považovať za záväzkový vzťah (§ 489 Občianskeho
zákonníka), na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch (jeho
ôsma časť), včítane ustanovení o zániku záväzkov a omeškaní. Keďže v Občianskom zákonníku pri
nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, zásadne treba vychádzať z toho, že škodca

je povinný nahradiť škodu, prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie (k tomu porovnaj R
27/1977). Právo poškodeného požadovať náhradu škody a tomu zodpovedajúca povinnosť škodcu
škodu poškodenému uhradiť, spravidla nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona.
Z tohto pravidla súdna prax pripustila výnimku, podľa ktorej povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcuďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (bolesť) podľa ustanovenia
§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, vzniká až na základe súdneho
rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej

náhrady, dochádza k omeškaniu dlžníka (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v
časopise Zo súdnej praxe pod č. 72, ročník 1996). Z uvedeného je zrejmé, že ak sa omeškanie týka
peňažného dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu
dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. ( porovnaj
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2011, sp. zn. 6 Cdo 16/2010).

156. Na druhej strane “úrokový“ právny vzťah môže vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi (platne)
založený hlavný peňažný záväzkový právny vzťah.

157. Vo všeobecnosti platí, že záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže
byť hlavný alebo vedľajší (akcesorický). O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak jeho kauza smeruje

priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej peňažnej čiastky. Vedľajším (akcesorickým) peňažným
záväzkovým vzťahom je mimo iného záväzok (povinnosť) dlžníka zo zmluvy .... alebo zo zákona zaplatiť
veriteľovi úrok ako určitú pomernú časť (spravidla určenú percentuálnou sadzbou) hlavného peňažného
záväzku; V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový (ďalší) záväzkový právny
vzťah; ak teda vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza k zmene v

obsahu práv a povinností dlžníka, inak povedané, k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu
spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok
vedľajší (akcesorický)...Úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi
priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že
pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy

došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či
každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah,
teda nie je, ako sa žalovaný mylne domnieva, pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z
omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania,

ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom
začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. ( porovnaj
rozsudok z 29. júna 2010 sp. zn. 1 Cdo 157/2009).

158. V tomto spore si žalobkyňa uplatňuje úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorý

predstavuje náhrada škody na zdraví pozostávajúcej z náhrady za bolesť.

159. V konaní bolo preukázané , že výzva na zaplatenie súdom priznanej istiny v tomto spore, teda
sumy 446,70 EUR bola žalovanému doručená v podobe žaloby v tomto spore, kedy uvedená suma
bola s určitosťou súčasťou žalobou uplatňovanej sumy 1.998,--EUR. Uvedená žaloba bola žalovanému

doručená dňa 11.05.2015 a dňom nasledujúcim, t.j. odo dňa 12.05.2015 sa žalovaný dostal do
omeškania so zaplatením súdom priznanej sumy istiny.

160. Samotná žalobkyňa si uvedený úrok z omeškania uplatnila písomným podaním zo dňa 13.08.2018
počnúc od 25.06.2015, kedy mal žalobca reagovať na doručenú žalobu listom z uvedeného dňa , ktorý

nie je súčasťou spisu. Tak či onak žalobkyňa si úrok z omeškania uplatnila odo dňa, v ktorom už bol
žalovaný preukázateľne v omeškaní s úhradou súdom priznanej istiny.

161. V čase uvedeného omeškania žalovaného s úhradou predmetnej istiny ( t.j. k 12.05.2015) bola
úroková sadzba hlavných refinančných obchodov stanovená Európskou centrálnou bankou za obdobie

od 10.09.2014 do 15.03.2016 vo výške 0,05 % p.a.. Pri započítaní 5 percentuálnych bodov v zmysle
citovaného nariadenia úroky z omeškania v percentuálnom vyjadrení predstavovali súdom priznané
ročné úroky z omeškania hodnoty uvedené vo výroku rozsudku.

162. Keďže ale žalovaný voči nárokom žalobkyne uplatneným jej podaním zo dňa 13.09.2018

doručeným súdu dňa 14.09.2018 vzniesol námietku premlčania , a táto sa týkala aj takto dodatočne
uplatneného nároku na úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy , nakoľko tento si žalobkyňa
pôvodne v tomto sporovom konaní, ale ani v rámci trestného konania neuplatňovala , súd priznal
žalobkyni uvedený úrok z omeškania až počnúc od 15.09.2015, pretože považoval nárok na zaplatenieúroku z omeškania za obdobie od 25.06.2015 ( t.j. odo dňa od ktorého si ho žalobkyňa uplatnila ) do
14.09.2015 ( t.j. do dňa , ktorý zodpovedal o tri roky spätne dňu, ku ktorému si tento úrok žalobkyňa
uplatnila prípisom zo dňa 13.09.2018 na tunajšom súde , t.j. 14.09.2018 mínus tri roky ) za premlčaný

a v tejto časti žalobu taktiež zamietol.

163. Vychádzal z toho , že úroky aj keď sú akcesorickým vzťahom, tak zároveň sa premlčujú samostatne
v trojročnej premlčacej dobe počítanej od dňa , kedy sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou
príslušnej istiny , za predpokladu že táto istina ako hlavný peňažný záväzok v čase uplatnenia nároku

na tieto úroky už nebola sama premlčaná. V takomto prípade by totiž samotné úroky z omeškania boli
premlčané v celom rozsahu.

164. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

165. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

166. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

167. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

168. Podľa Článku 4 ods.1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo

iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

169. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

170. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

171. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalobkyňu zaviazal povinnosťou

zaplatiť náhradu trov konania žalovanému v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto
spore.

172.Súdpriposudzovaníuvedenéhoúspechuvzalnazreteľ skutočnosť,žepomerúspechužalobkynek
žalovanej sume istiny ( po rozšírení žaloby ) bol 9,99 % (446,70 EUR ako priznaná sumy istiny / 4.469,45

EUR ako celková žalovaná suma istiny ( po rozšírení žaloby ) =0,0999= 9,99 %) a úspechu žalovaného
bol 90,01 % (4.022,75 EUR ako nepriznaná suma istiny / 4.469,45 EUR ako celková žalovaná suma
istiny =0,9001= 90,01 %).

173. Žalovanému ako úspešnej strane sporu tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a

to v rozsahu 80,02 %, kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom
žalovaného a percentuálnym úspechom žalobkyne (90,01 % - 9,99 %).

174. V danom spore vznikli trovy štátu , ktoré neboli vykryté preddavkami od sporových strán, ktoré
spočívali v úhrade časti odmeny ( znalečného) súdneho znalca Q.. P. H. priznanej uznesením sp.zn.

XXC/XX/XXXX-XX G. dňa 28.11.2018 v sume 18,32 EUR a v úhrade časti odmeny ( znalečného)
súdnoznaleckej organizácie J. U. G. R., W..Y..R.., S. priznanej uznesením sp.zn. XXC/XX/XXXX-XXX
zo dňa 16.07.2020 v sume 176,60 EUR, v oboch prípadoch z finančných prostriedkov štátu potom, čo
celkovévyššieuvedenýmiuzneseniamipriznanésumyznalečnéhovovýške179,28EUR,resp.1.326,60
EUR neboli pokryté z preddavkov zložených stranami sporu.

175. Súd zaviazal obe strany sporu povinnosťou zaplatiť náhradu týchto trov konania Slovenskej
republike a to podľa percentuálneho pomeru neúspechu každej zo strán v tomto spore, teda žalobkyňu
v rozsahu 90,01 % a žalovaného v rozsahu 9,99 %.176. Výroky o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším
súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6

Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné

vynútenie ním uloženej povinnosti.

177. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.