Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Oľga Csémyová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Csp/27/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219200845
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2219200845.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v sporovej veci žalobcu : Intrum
Slovakia, s.r.o., IČO : 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, zast. advokátom : JUDr. Ján Šoltés,
AK so sídlom Bratislava, Mýtna 48, P. O. Box 205, proti žalovanému: Š. L., L.. XX.XX.XXXX, J. C. L.
M. Č.. XXX, zast. advokátom JUDr. Peter Vachan, so sídlom. P. Mudroňa 1191/5, Žilina , o zaplatenie
2.314,96 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie čo do istiny 628,46 eur spolu s úrokom z omeškania ako aj čo do zaplatenia poplatkov
v sume 203,28 eur zastavuje.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa domáhal o zaplatenie sumy 2.314,96 eur s príslušenstvom titulom
vrátenia pôžičky.
2. Súd vydal platobný rozkaz 7Csp/27/2019-70 , proti ktorému žalovaný podal odpor
preto zrušil platobný rozkaz uznesením 7Csp/27/2019-84 zo dňa 18.3.2020.
3. Súd nariadil pojednávanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. dňa 10.02.2014 uzavrel
so žalovaným zmluvu o pôžičke evidovanú č. 7133787 na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá
pôžička vo výške 5.000 eur . Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných
splátkach v sume 133,07 eur a to až do celkovej sumy vo výške 7.984,20 eur. Do podania žaloby
žalovaný uhradil sumu 4.778,80 eur. A počas konania ďalších 628,28 €
5. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo žalobca dňa 27.02.2016 predžalobnou
upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a súčasne upozornil žalovaného na možnosť
vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo žalobca ku dňu
19.04.2016 úver zosplatnil o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 27.04.2016.
6. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 4.778,80 eur k čomu
žalobca priložil aj prehľad splátok a úhrad. Celkovo sa domáhal o zaplatenie 2314,96 eur , ktorá suma
zahŕňala aj zmluvnú pokutu vo výške 423,56 eur. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania vo výške
5 % ročne od 3.5.2016 do zaplatenia.7. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v odpore uviedol, že neuznáva
žalobcom uplatnený nárok v celkom rozsahu. Zo strany žalobcu bola predložená iba zmluva o využívaní
klientskejzónyktorávšakneobsahujepodpisyzmluvnýchstránazároveňsanejednáozmluvuopôžičke
od ktorej odvodzuje žalobca svoj nárok . Súčasťou žalobného návrhu bol predložený aj nečitateľný
dokument , ktorý mal vzniknúť dňa 10.2.2014, z ktorého nie sú zrejmé podstatné náležitosti o pôžičke
v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto v zmysle § 34 OZ ide o neplatný právny úkon .
Pri neplatnom právnom úkone sú zmluvné strany povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný však v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia znáša
námietku premlčania , nakoľko subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplynula dňa 10.2.2016 a objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula
dňa 10.2.2018.
Žalovaný namietal , že žalobca pri uzavretí zmluvy neoveril si bonitu klienta v zmysle § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. . V zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1 nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jedno rázové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.
Taktiež žalobca nepreukázal, žeby nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie pohľadávky označený
v prehľade úhrad a splátok ako MP3 bol v súlade so zákonom.
8. Žalobca v priebehu konania písomne žalobu čiastočne čo do istiny 628,45 eur zobral
späť z dôvodu, že už počas prebiehajúceho konania žalovaný v tejto výške vykonal úhrady. Žalobu tiež
zobral späť čo do časti o zaplatenie zmluvných pokút a poplatkov 203,28 eur.
9. Podľa § 145 ods. 1 CSP vo vyššie uvedenej časti súd konania zastavil.
10. Žalobca vo vyjadrení k odporu námietky žalovaného považoval za absolútne
neopodstatnené. V danom prípade ide o webový typ zmluvy, ktorý z logických dôvodov nie je opatrené
podpismi zmluvných strán.
Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného žalobca poukázal na tú skutočnosť, že občiansky preukaz
žalovaného nebol odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Žalovaný prehlásil, že
všetky uvádzané údaje sú pravdivé a neboli mu známe žiadne okolnosti ktoré by mohli mať vplyv na
riadne plnenie jeho záväzku. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne podpísané. Žalovaný z titulu
zamestnanca preukázal aj výšku jeho mesačného príjmu a zároveň uviedol aj výšku svojich mesačných
výdavkov.
K námietke premlčania žalobca uviedol svoj názor, že v konaní nedošlo k premlčaniu jeho nároku a tento
bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby, a zastáva názor , že premlčaciu
dobu nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky.
11. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany uviedol, že výzvu v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách nemožno považovať za predžalobnú upomienku a tiež ani oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru . Tieto dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v
zmysle § 53 ods. 9 a 565 OZ. Zdôraznil, že pohľadávku postúpila až Všeobecná úverová banka a.s. ako
právny nástupca obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. a preto je potrebné predložiť
výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách vystavenú VÚB a.s. žalobca nepredložil takúto výzvu a
preto nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.
Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust., § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy potom čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia
byť splnené v čase postúpenia pohľadávky a to kumulatívne.
12. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý
dlh (§565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky .
13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pristúpil k zosplatneniu dlhu listom zo dňa27.4.2016 , pričom uvádza , že k zosplatneniu úveru došlo dňa 19.4.2016, pre omeškanie splátky zročnej
dňa 20.12.2015. Názor žalobcu o počiatku plynutia premlčacej doby v prípade zosplatneného plnenia
dohodnutého v splátkach nie je správny keď za začiatok plynutia premlčacej doby žalobca považuje
deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie určenej žalovanému v úkone zosplatnenia. V prípade
zosplatnenia začne totiž plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pre ktorú dôjde
k zosplatneniu.
14. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť
možno odvrátiť
. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká iba sa
závažne oslabuje . Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti v dôsledku
čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je spôsobiť na
subjekty v občianskoprávnych vzťahoch aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky práva a
zároveň aj zabrániť tomu , aby povinné osoby neboli po časovom v neprimeranej dobe nútené plniť
svoje povinnosti. Premlčacia doba plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento
deň sa všeobecne považuje deň keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde teda len čo mohla byť
dôvodne podaná žaloba na súd. Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa nato, či oprávnená
osoba by mohla právo subjektívne vykonať alebo nie t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel
o svojom práve.
V danom prípade začala premlčacia doba plynúť dňom po vzniku dlhu.
Ak doba plnenie nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou splatnosť vyvolá veriteľ tým ,
že dlžníka požiada o plnenie (vyhlási splatnosť), pričom platí, že ak má veriteľ možnosť sám vyvolať
splatnosť dlhu má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Rozhodujúcim je preto deň
bezprostredne nasledujúci po dni v ktorom dlh zanikol . Nemožno sa teda stotožniť s tvrdením žalobcu ,
že splatnosť dlhu nastala až po uplynutí lehoty ktorú sám stanovil na plnenie dlhu dlžníkovi preto žeby tak
sám určoval stanovením lehoty začatie plynutia premlčacej doby . Jedná sa o objektívne daný okamih
(keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ). V opačnom prípade by mohlo dôjsť k tomu, že samotný
veriteľ môže ovplyvniť začatie plynutia premlčacej doby.
16. Podľa § 54a prvá veta CSP premlčacie právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať ani ho platne zabezpečiť.
17. V prejednávanej veci pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre
omeškanie žalovaného so splátkou zročnou dňa 20.12.2015 , teda premlčacia doba žalobcom
uplatnenéhonárokunazákladezosplatneniaúveruzačalaplynúťdňa20.12.2015auplynula20.12.2018.
Žaloba bola podaná dňa 1.3.2019 teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
18. Vzhľadom na zistený skutkový stav poukazujúc na dôvody uvedené v bodoch 12-17
súd vo zvyšku žalobu zamietol.
19. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže bol plne úspešný.
20. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu v
súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Poučenie:
ProtitomutorozsudkuaprotiuzneseniuozastaveníkonaniavčastipodľavýrokuI.jeprípustnéodvolanie
v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).
Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutia lehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.