Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720201406
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5720201406.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej , vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov matky: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. - X., A. O. č. XXXX/XX, a otca: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. J. A. č. XXX/X, o návrhu otca

na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9P/63/2020-91 zo
17. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým žiadal, aby bola znížená jeho
vyživovaciapovinnosťkmaloletémuQ.(ďalejaj„maloletý“)zosumy100,-eurmesačnenasumu30,-eur

mesačne s účinnosťou od 01.04.2020. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z ust. § 31 ods. 2, § 78 ods. 1 až 3, § 62 ods.
1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), okresný súd dospel k záveru, že úprava vyživovacej povinnosti otca smerujúca
k zníženiu výživného na maloletého nie je opodstatnená. Okresný súd poukázal na to, že otec ako
hlavný argument o zmene pomerov, na základe ktorej sa domáhal zníženia výživného, označil opatrenia

nariadené v rámci ochrany pred šírením koronavírusu Covid - 19, pre ktoré nemal prácu a musel zrušiť
živnosť. Okresný súd uviedol, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom, skutočnosť, že otec podniká,
vôbec nezohľadňovalo. Opatrenia týkajúce sa šírenia koronavírusu boli prechodného a nie trvalého
charakteru a vo svojej podstate trvali pár týždňov a následne došlo opätovne k zmierňovaniu opatrení.
Konštatoval, že aktuálne nie sú žiadne výrazné obmedzenia pri vykonávaní prác a otcovi objektívne
nebránia žiadne skutočnosti zamestnať sa prípadne aj v inom obore. Vychádzajúc z týchto záverov

ustálil, že nedošlo k takej trvalej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výšky výživného. O
trovách konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“)
tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z nich.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec a žiadal, aby bolo jeho

návrhu na zníženie výživného vyhovené tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletého sumou 30,- eur mesačne od 01.04.2020 vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca
vopred, k rukám matky. Uviedol, že hlavným dôvodom pre podanie návrhu na zníženie výživného bola
skutočnosť, že pre šíriace sa ochorenie Covid-19 jeho zamestnávateľ stlmil svoju činnosť a doslova zo
dňa na deň ostal bez práce. Bol nútený dňa 10.03.2020 zrušiť živnosť a následne sa zaevidovať na
Úrade práce v Martine, pričom nepoberá žiadne dávky ani žiadny príspevok. K zlepšeniu jeho situácie

vôbec nedošlo, snaží sa zabezpečiť finančné prostriedky aspoň príležitostnou brigádnickou činnosťou.
Je rád, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, pretože inak by situáciu z finančného hľadiskanezvládol. Okrem toho v spoločnej domácnosti s nimi býva aj maloletý syn F. O., ktorého má v osobnej
starostlivosti.

3. Odvolanie otca bolo okresným súdom v súlade s ust. § 373 ods. 3 CSP zaslané kolíznemu
opatrovníkovi a matke na vyjadrenie. Žiaden z nich sa k odvolaniu otca nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania, v celom rozsahu (§ 65 a § 66 CMP) a bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario)
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V prejednávanej veci sa otec domáhal zníženia výživného, ktoré mu bolo naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Martin z 09.05.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 6P/154/2016 vo výške

100,- eur mesačne z dôvodu, že došlo na jeho strane k takej zmene pomerov, že doteraz určené výživné
nie je schopný hradiť.

6. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

8. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

9. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

10. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ak súd o
vecirazrozhodolatotorozhodnutienadobudloprávoplatnosť,nemôžejuprejednávaťznova.Výnimočne
však zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených
podmienok alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch. Medzi zákonom vymedzené prípady,

kedy je možné o tej istej veci opätovne rozhodnúť patria prípady uvedené vo vyššie citovanom
ustanovení § 121 CMP. Zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov) možno dosiahnuť novým
konaním v tej istej veci. Hmotno-právnou podmienkou však je, že sa zmenia pomery oproti času, keď
súd rozhodoval v pôvodnom konaní (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine).

11. Vychádzajúc z ustanovenia § 121 CMP je zrejmé, že zmena rozsudku je možná aj v prípade rozsudku
o výžive maloletých. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie
výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných
výsledkov dokazovania. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného. Tieto sa však môžu stať dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len

vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia rozsudku (predchádzajúceho - pozn. odvolacieho súdu) - R 3/1967. Súd si svoje oprávnenie
opätovne vec prejednávať musí najskôr dokazovaním preukázať. Takže v prvej fáze konania sa zameria
na skúmanie existencie zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa
požaduje. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že podľa ust. § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav

veci so zameraním na zistenie právne relevantných skutočností (v súdenom prípade so zameraním na
zmenu pomerov ) nevyhnutných pre rozhodnutie v merite veci. Aby súd mohol zistiť skutočný stav veci,
je povinný v zmysle § 36 CMP vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci. Dôkazné bremeno teda má súd, a to bez ohľadu na skutočnosť, či konanie začal
ex offo (z úradnej povinnosti), alebo na návrh. Zároveň však odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť,

že ani v týchto prípadoch procesná aktivita súdu, ktorá supluje pasivitu účastníkov konania, nemôže
byť vnímaná absolútne. Súd teda túto aktivitu supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie
skutočného stavu veci.12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací
súdkzáveru,žeokresnýsúdpriprejednaníarozhodnutívecinepostupovalvyššieuvedenýmspôsobom.
Z obsahu spisu nevyplýva, že pred svojim rozhodnutím vykonal dokazovanie za účelom zistenia

okolnostídôležitýchpreurčenievýživnéhovčaseskoršiehorozhodnutiaatoakonastraneotca(výživou
osoby povinnej), tak aj na strane maloletého (ako osoby oprávnenej) ako aj dokazovanie týkajúce sa
aktuálneho stavu u týchto osôb. Pokiaľ otec tvrdil, že prišiel z dôvodu existujúcej celospoločenskej
situácie spôsobenej pandémiou Covid-19 o príjem, okresný súd sa nedostatočne zaoberal zistením,
akú konkrétnu činnosť, pre akého zamestnávateľa otec vykonával, akým spôsobom a z akého dôvodu

táto činnosť bola ukončená, či už zo strany otca, alebo zo strany jeho zamestnávateľa, neozrejmil si
rozpory vo vyjadrení otca, pokiaľ na jednej strane tento konštatoval, že nemohol vykonávať prácu pre
svojho zamestnávateľa a následne tvrdil, že musel ukončiť živnosť (nie je zrejmé, či súbežne bol aj
zamestnancom aj živnostníkom). Aj keď návrh na zmenu výživného podával otec, ktorý uvádzal dôvody
pre takýto návrh na svojej strane, v záujme zistenia skutočného stavu veci bolo nutné, aby sa okresný
súd zaoberal aj posúdením pomerov na strane maloletého. V neposlednom rade, aj keď na rozsah

vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemá rozhodujúci vplyv rozsah vyživovacej povinnosti rodiča,
ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, pre potreby komplexného posúdenia dôvodnosti
návrhu a zistenia skutočného stavu veci je nutné zaoberať sa aj posúdením pomerov rodiča, ktorému
dieťa je zverené do starostlivosti.

13.Okresnýsúdvprejednávanejvecitýmtospôsobomnepostupoval,následnesvojerozhodnutieriadne
neodôvodnil, pretože práve pre procesné pochybenie pri prejednávaní veci a zisťovaní skutočného stavu
veci absentovali relevantné zistenia, ktoré mal uviesť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak, aby
bolo zrejmé, z akých skutočností vychádzal a na základe akých zistení dospel k záveru o nedôvodnosti
návrhu otca. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu sa v bode 18. obmedzilo na veľmi stručné

konštatovanie nedôvodnosti podaného návrhu. Aj keď samozrejme otázka kvality odôvodnenia súdneho
rozhodnutia nutne nesúvisí s rozsahom písomného odôvodnenia, v tomto prípade je však, podľa názoru
odvolacieho súdu, konštatovanie o nedôvodnosti uplatneného nároku nepostačujúce a v rozpore s
náležitosťami kladenými na odôvodnenie súdnych rozhodnutí vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP.

14. Krajský súd rozsudok okresného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie za účelom zistenia pomerov
existujúcich v čase predchádzajúceho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti ako na strane otca ako
povinného rodiča tak aj na strane maloletého ako osoby oprávnenej a zároveň aj na strane druhé rodiča
maloletého - matky. Následne súd zistí pomery týchto osôb od obdobia, od ktorého otec tvrdí, že

došlo k zmene pomerov a od ktorého žiada zníženie výživného, do času rozhodovania súdu (lebo nie je
vylúčené, aby vzhľadom na čas, ktorý od podania návrhu otca uplynul, bola výška vyživovacej povinnosti
určená rozdielne). Na základe týchto zistení vykoná porovnanie pomerov v čase predchádzajúceho
rozhodovania a v čase svojho rozhodovania a ustáli, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zmenurozsahuvyživovacejpovinnostiotca.Následnesvojerozhodnutieodôvodnítak,abyodôvodnenie

malo zákonné náležitosti vyplývajúce z § 220 CSP, najmä, aby z neho bolo zrejmé, ktoré dôkazy vykonal,
ako tieto vyhodnotil a na základe akých dôkazov dospel k zisteniam, z ktorých bude pri rozhodovaní
vychádzať. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách celého konania (vrátane trov tohto
odvolacieho konania).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)