Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120203558
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2120203558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členiek senátu JUDr.

Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobkyne: STEFE Trnava, s.r.o, Trnava,
Františkánska 16, IČO: 36 277 215, proti žalovanému: F. Q., nar. XX. R. XXXX, T., K. P. X, o vypratanie
bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17C/24/2020-48 zo dňa 4.
novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č. k. 17C/24/2020-48 zo dňa 4. novembra 2020 súd prvej inštancie výrokom I.

žalovanému uložil povinnosť vypratať a odovzdať žalobkyni 2-izbový byt č. X vo výmere 39,90 m2
nachádzajúci sa na 1. podlaží bytového domu so súpisným číslom č. XXXX na parcele reg. „C“ č.
10728/2, v T., na ulici K. P. X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. T., obec T., okres Trnava,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobkyni priznal voči žalovanému plnú náhradu
trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 123, § 126 ods. 1

a 2, § 663, § 676 ods.1, § 685 ods.1, § 710 ods.2, § 711 ods1 písm. d/, § 712 ods.3, § 712a ods.3, §
712a ods.9 Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,O.z.“ ) a § 4 zákona č. 189/1992 Zb.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že nájomný vzťah medzi stranami sporu vznikol
na základe uzatvorenia zmluvy o nájme bytu na dvojizbový byt č. X ( pozn: vo vlastníctve
mesta Trnava ), o výmere 39,90 m2 nachádzajúci sa na 1. podlaží bytového domu so súpisným číslom
č. XXXX na parcele reg. „C“ č. 10728/2, v T., na ulici K. P. X, ktorú uzatvorila žalobkyňa ako prenajímateľ

so žalovaným ako nájomcom. Zo zmluvy o nájme bytu vyplýva, že bola uzatvorená na čas určitý
od 13.7.2018 do 30.6.2019. Z listín s označením ako Nesúhlas s uzatvorením nájomnej zmluvy zo
dňa 30.09.2019 a 23.03.2020 súd prvej inštancie zistil, že mesto Trnava nesúhlasilo s opakovaným
uzavretímnájomnejzmluvynapredmetnýbytnaďalšieobdobienazákladeodporučeniaKomisiebytovej
Mestského zastupiteľstva mesta Trnava zo dňa 9.9.2019 a 9.3.2020 z dôvodu, že žalovaný má dlh voči
správcovskej spoločnosti. Žalovaný bol na vypratanie bytu vyzvaný výzvou zo dňa 4.10.2019, ktorá mu
bola doručená dňa 9.10.2019.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa sa vypratania predmetného bytu domáha
z dôvodu, že žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu, t.j. bez toho, aby s ním bola uzavretá riadna
nájomná zmluva, ktorá by ho oprávňovala predmetný byt užívať po tom, ako pôvodný nájom, ktorý boluzavretý na dobu určitú do 30.6.2019, zanikol. V konaní nebolo sporné, že medzi vlastníkom bytu,
resp. správcom a žalovaným nie je uzavretá nájomná zmluva, a súd mal za preukázané, že žalovaný
užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, a preto mu prvoinštančný súd uložil povinnosť predmetný byt

vypratať. Žalovaný ani netvrdil, že existuje titul, ktorý by mu svedčal k užívaniu predmetného bytu pričom
jeho obrana spočívala v tom, že je dôchodca v nepriaznivej životnej situácii, stará sa o syna ŤZP, sú
rodinou v núdzi, pričom uvedené tvrdenia žiadnym spôsobom ani nepreukázal. Nepopieral dokonca ani
skutočnosť, že v čase zasadania bytovej komisie jeho dlh na nájomnom a službách uhradený nebol, až
v čase jeho vyjadrenia 1.7.2020 uviedol, že podlžnosti už nemá, avšak komisia zasadá až v septembri.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žiadne ustanovenie právnych predpisov mestu Trnava neukladá
povinnosť uzatvoriť so žalovaným nájomnú zmluvu na byt, ktorý je vo vlastníctve mesta Trnava, a preto
konkrétny dôvod prečo so žalovaným zo strany mesta (správcu) ďalšia nájomná zmluva uzatvorená
nebola, nie je pre rozhodnutie veci relevantný. Pre rozhodnutie súdu je zásadná skutočnosť, že žalovaný
v súčasnosti užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. V súvislosti s vyprataním bytu a posúdením
poskytnutia bytovej náhrady, žalovaný v konaní nepoužil poskytnutie bytovej náhrady ako svoju obranu,

súd sa však zaoberal aj možnosťou bytovej náhrady, avšak nakoľko nájomný pomer bol uzavretý na
dobu určitú a skončil dňa 30.6.2019, rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť vypratať byt bez
bytovej náhrady. Pri zániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas totiž nájomca v zásade nemá právo
na bytovú náhradu.

5. Súd prvej inštancie žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, z obsahu ktorého vyplynulo, že žiada
žalobu zamietnuť, pretože je invalidný dôchodca, vdovec, má v starostlivosti ŤZP-syna, preto sa nemôže
z bytu odsťahovať, je vo veku, kedy si už nevie nájsť iné vhodné bývanie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362
ods. 1 C.s.p. ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C.s.p. ) proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods. 1 C.s.p. ), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 363 C.s.p. ) a že odvolateľ použil zákonom prípustný

odvolací dôvod ( § 365 ods. 1 písm. f/ a h) C.s.p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných
rozsahom a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením ( § 219 ods. 3 C.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať

úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 C.s.p. ).

8. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný užíva
predmetný byt bez právneho dôvodu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je

predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

9. Zo skutkových zistení vyplynulo, že mesto Trnava je vlastníkom vypratávaného bytu a žalobkyňa
k tomuto v zmysle Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.4.2007 v znení neskorších dodatkov,

ako správca vykonáva všetky úkony súvisiace so spravovaním a prevádzkou zvereného bytu s tým,
že rozhodovanie o vydaní súhlasu k uzavretiu nájomnej zmluvy na nájom uvedeného bytu prislúcha
výlučne mestu Trnava.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného žalobného nároku, výsledky dokazovania
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci
vo vzťahu k nároku na vypratanie bytu, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie §

387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie vo veci samej odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovaným. Na zdôrazneniesprávnosti záverov súdu prvej inštancie uvedených v napadnutom rozsudku sa potom žiada dodať už
len nasledovné:

11. Podľa § 123 O.z. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Podľa § 126 O.z. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje

(odsek 1). Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (odsek 2).

13. Podľa § 710 O.z. nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo
písomnou výpoveďou (odsek 1). Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu (odsek 2).

14. Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho
vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho
práva žalobkyne a skutočnosť, že žalovaný predmet vlastníctva neprávom zadržuje. Bez preukázania
vlastníckeho práva nie je daná aktívna legitimácia žalobkyne domáhať sa ochrany, ktorá jej ako
vlastníkovi prislúcha. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126 O.z. sú hmotnoprávnym inštitútom,

na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka na ochranu jeho vlastníctva. Súčasne ide
o relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom zadržiavaného predmetu vlastníctva, resp. právo voči
rušiteľovi tohto práva. Jednou zo základných foriem vlastníckej žaloby uvedených v ustanovení § 126
ods. 1 O.z. je žaloba na vydanie ( actio reivindicatio ), ktorá má charakter žaloby na plnenie ( § 137 písm.
a) C.s.p. ). Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k predmetu vlastníctva,

t. j. aby vlastník mohol s predmetom vlastníctva nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby ho mal vo
svojejmoci).Ztohodôvodusamôževlastník (prípadneoprávnenýdržiteľ)domáhaťžalobounavydanie
predmetu vlastníctva od toho, kto mu ho neprávom zadržiava. Vydanie môže byť tiež realizované formou
vypratania. Medzi žalujúcim vlastníkom a žalovanými v prípade, že je reivindikačná žaloba uplatnená
dôvodne, existuje hmotnoprávny relatívny vzťah, ktorého obsahom je predovšetkým povinnosť vydať

predmet vlastníctva a právo žalobcu vydanie požadovať.

15. Ustanovenie § 710 a nasl. O.z. upravuje osobitné spôsoby zániku nájmu bytu. Tieto ustanovenia
sa použijú výlučne na nájom bytu, pričom ustanovenie § 710 ods. 2 O.z. jednoznačne vylučuje
aplikáciu ustanovenia § 676 ods. 2 O.z. na nájom bytu, čo znamená, že pri nájme bytu sa neuplatní

automatické predĺženie nájomného vzťahu zo zákona, ale je potrebné uzavrieť novú nájomnú zmluvu.
V danom prípade zanikol nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným uplynutím doby uvedenej v
nájomnej zmluve dňa 30.6.2019. Skončením nájmu bytu zaniklo právo žalovanému užívať predmetný
byt, čo znamená, že pokiaľ žalovaný naďalej predmetný byt užíva, tak ho užíva bez právneho dôvodu.
Žalobkyňasitakdôvodneuplatnilaprávonavyprataniepredmetnéhobytuanakoľkožalovanývpriebehu

konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok záver o
nedôvodnosti uplatneného nároku, súd prvej inštancie žalobe ako podanej dôvodne správne vyhovel a
žalovanému v súlade s právom uložil povinnosť vypratať predmetný byt. Odvolací súd sa s uvedeným
záverom súdu prvej inštancie stotožňuje, pretože vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, ani konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil žiadne také vady, ktoré

by znamenali nesprávnosť odvolaním napadnutého rozsudku z dôvodov namietaných žalovaným v
odvolaní.

16. V prípade žalôb o vypratanie bytu je pre záver, či výkon určitého práva alebo povinnosti je alebo
nie je v rozpore s dobrými mravmi, náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho

vlastníckeho právo (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujem vypratávaného subjektu,
u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. Aj v kontexte
s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, či Európskeho súdu pre ľudské práva, právo na
obydlie je právom základným, no podľa názoru odvolacieho súdu jeho ochranu nemožno považovať
za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných pre

posúdenie danej veci.

17. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, k čomu ( pokiaľ sa jedná o dobu trvania nájomného
vzťahu ) v skutočnosti smerovala vôľa účastníkov nájomnej zmluvy. Odvolací súd má za to, že žalovanýv dobe uzatvárania nájomnej zmluvy mal vedomosť, že uzatvára zmluvu na dobu určitú a žalobkyňa
považovala taktiež nájomnú zmluvu za zmluvu uzavretú na dobu určitú. Odvolací súd je toho názoru,
že vôľa účastníkov nájomnej zmluvy smerovala jednoznačne k uzatvoreniu nájmu na dobu určitú ( do

30.6.2019 ).

18. Pokiaľ sa žalovaný odmieta z predmetného bytu vysťahovať z dôvodu, že nemá kam ísť a že jeho syn
je ťažko zdravotne postihnutý, nie je jeho argumentácia náležitá. V preskúmavanom prípade nemožno
prehliadať okolnosť, že sa nejedná o prípad, kedy by žalovaný dlhodobo býval v predmetnom byte v

presvedčení, že mu svedčí platný titul bývania; naopak mal vedomosť, že nájomnú zmluvu uzatvára na
dobu určitú. Napokon i samotné konanie o vypratanie predmetného bytu sa vedie takmer tri roky.

19. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že mesto Trnava, ako vlastník predmetného bytu nemá
záujem obnoviť so žalovaným nájomnú zmluvu prostredníctvom žalobkyne, ktorá vykoná správu
bytového domu v ktorom sa byt nachádza, na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 16.4.2007. Ústava

Slovenskej republiky v čl. 20 obsahuje základné ustanovenia chrániace vlastnícke právo a ukladajúce
povinnosti vlastníkovi. Ústava Slovenskej republiky priznáva každému právo vlastniť majetok, zároveň
určuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Poskytuje mu
ochranu a zároveň zakazuje zneužívanie vlastníctva na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými
záujmami chránenými zákonom. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 O.z. vlastník má právo na ochranu

proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa ustanovenia § 123 O.z. vlastník je v medziach
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať
s ním. Vychádzajúc z uvedeného, vlastnícke právo každého subjektu, teda aj vlastníka predmetného
bytu, požíva zákonnú ochranu, pričom medzi základné atribúty vlastníckeho práva patrí aj nakladanie

s predmetom vlastníctva. Uzavretie nájomnej zmluvy na predmet svojho vlastníctva je teda právom a
nie povinnosťou vlastníka. Ak vlastník nemá záujem predmet svojho vlastníctva žalovaným prenajať,
nemožno ho k tomu nútiť.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu konanie žalobkyne spočívajúce v uplatňovaní si zákonného a

podloženého legitímneho nároku na vypratanie predmetného bytu nemožno považovať za konanie
v rozpore s dobrými mravmi, a to ani s prihliadnutím ku skutočnostiam namietanými žalovaným v
odvolaní. Žalobou uplatnený nárok žalobkyne na vypratanie predmetného bytu žalovaným je legitímnym
nárokom, ktorý vznikol po splnení všetkých zákonom stanoveným podmienok. Ak by aj súd tento návrh
na vypratanie zamietol, táto skutočnosť by neobnovila nájomný vzťah medzi stranami a žalovaný by aj

naďalej užíval byt bez právneho dôvodu a jeho postavenie by ostávalo naďalej neistým.

21. Súd prvej inštancie správne žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to z dôvodu, že za základnú otázku
pre rozhodnutie správne považoval preukázanie skutočnosti, či žalobkyňa je vlastníkom predmetného
bytu a či žalovaný užíva predmetný byt na základe nejakého právneho titulu a keďže zistil, že ho užíva

bez právneho titulu, teda že žalovaný nemá žiaden právny titul, ktorý by ho oprávňoval predmetný byt
užívať. Zákonodarca poskytuje ochranu právnemu inštitútu nájmu bytu tým, že k jeho skončeniu môže
prísť ( okrem písomnej dohody medzi prenajímateľom a nájomcom a výpovede ) v prípade nájmu bytu
dohodnutého na určitý čas, tiež uplynutím tohto času, pričom na uzavretie ďalšieho nájmu na dobu určitú
nemá nájomca žiaden právne relevantný nárok, a to bez ohľadu na to, či si plnil všetky povinnosti v

súladesozmluvouonájmebytu.Pokiaľpredpokladomskončenianájmubytujeuplynutiedobynájmu,čo
má za následok, že nájomný vzťah neexistuje, takému už neexistujúcemu nájomnému vzťahu nemôže
súd poskytnúť súdnu ochranu, ale v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 O.z. musí naopak súdnu ochranu
poskytnúť právu vlastníckemu, pretože nájomný vzťah medzi stranami zanikol, nárok žalobkyne na
vypratanie bytu nie je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným preto rozsudok

súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovanému vypratať predmetný byt žalobkyne považuje za
vecne správny.

22. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. možno napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako

k nemu súd dospel. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie
taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia §
191 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítanetoho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje horeuvedenémuzákonnémuustanoveniu.Akniejemožnésúduvtomtosmerevytknúťžiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi, čo je aj prejednávaný prípad.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. o nesprávnom právnom
posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného

skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd síce použil správnu právnu
normu, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. V danom prípade súd prvej inštancie vec
správne právne posúdil, keď na dostatočne zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, tieto
i správne vyložil, pričom zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo z hľadiska
ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolaním napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a že odvolanie z tohto dôvodu
preto nie je podané opodstatnene.

24. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil ani skutkové, ani právne vady napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody

uvádzané žalovaným nie sú naplnené.

25. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne
zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej za vecne správny, keď žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku

na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu,
nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie
je tak odvolacia námietka opodstatnená.

26. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov

dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, dostatočne sa
vyporiadal s námietkami uvádzanými stranami v konaní, preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387
ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1,

§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

28. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne ( § 3 ods.

9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C. s. p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s. p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §

426 C. s. p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C. s. p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).

Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.

s. p. ).