Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 7, 2022

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619201926
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2022:2619201926.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci žalobcov: 1/ D. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. F. R. XXX, štátna občianka J., 2/ O.. Š. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Ľ. M. XXXX/X, XXX XX E., štátny občan J., 3/ E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. E. XX/A, XXX XX T.,
štátna občianka J. a 4/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX T., štátna občianka J., všetci
zastúpení splnomocneným zástupcom E.. E. W., bytom U. XXXX/X, XXX XX S.Z., proti žalovanému:
Slovenská republika v zastúpení Okresným úradom Trnava, Majetkovoprávnym odborom, Kollárova 8,
917 02 Trnava, o určenie dedičského práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne žalobkyňa v 1.rade sa žalobou podanou prostredníctvom splnomocneného zástupcu na
tunajšom súde dňa 13.09.2019 domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa v 1.rade je zákonnou dedičkou po
poručiteľke neb. U. Š., rod. U.j, naposledy bytom A. F. R., F.. XX.XX.XXXX a zomretej dňa XX.XX.XXXX.
Žalobu odôvodnila tým, že podala dňa 17.04.2019 na Okresný súd Senica návrh na dodatočné dedičské
konanie na prejednanie novoobjaveného majetku po uvedenej poručiteľke, ktoré konanie je vedené
Okresným súdom Senica a povereným súdnym komisárom pod č.k. 7D/59/2019, Dnot 135/2019. Ďalej

argumentovala tým, že pôvodné dedičské konanie po poručiteľke bolo vedené Štátnym notárstvom
Senica pod č.k. D 125/1965, v rámci ktorého bolo dedičstvo po poručiteľke prejednané ako odúmrť
v prospech Československého štátu. Žalobkyňa navrhovala všetok novoobjavený majetok prejednať
v prospech žalobkyne ako dedičky v III. zákonnej dedičskej skupine a dedičské oprávnenie štátu
ako odúmrť poprela. Predmetnú žalobu podala postupom podľa uznesenia JUDr. Emílie Dostálovej,
súdneho komisára č.k. 7D/59/2019, Dnot 135/2019 zo dňa 06.09.2019 právne odôvodneného ust. §
194 ods. 1 CMP, ktorým notárka žalobkyňu vyzvala, aby si určenie svojho dedičského oprávnenia po

poručiteľke uplatnila žalobou. Žalobkyňa dôvodila tiež tým, že sa o poručiteľku dlhodobo po každej
stránke starala z dôvodu blízkych rodinných aj medziľudských vzťahov spolu s manželom, t.č. nebohým
Š. I., nar. XX.XX.XXXX, zomretým dňa XX.XX.XXXX, s ktorým tiež využili ponuku poručiteľky bývať
s ňou v spoločnej domácnosti. V dôsledku spoločného žitia a starostlivosti sa poručiteľka rozhodla
začiatkom roka 1962 im svoj dom súp.č. XXX spolu so záhradami odpredať, a to s právom doživotného
a bezplatného zaopatrenia a živenia poručiteľky manželmi I., vrátane vystrojenia pohrebu slušným
spôsobom. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že takto sa s manželom o poručiteľku a celú spoločnú domácnosť

starali minimálne po dobu 4 rokov pred jej smrťou intenzívne a nepretržite. Poručiteľka zomrela ako
bezdetná vdova bez zanechania závetu. Žalobkyňa spolu s manželom pripadali do úvahy ako zákonní
dedičia v III. zákonnej dedičskej skupiny, avšak boli zastrašovaní vtedajšími štátnymi orgánmi rôznymi
povinnosťami a sankciami pre prípad, že by dedičstvo po poručiteľke prejednávané v základnomdedičskom konaní prevzali, preto podpísali na Štátnom notárstve v Senici predpripravenú zápisnicu.
Titulom podpisu zápisnice štátne notárstvo potvrdilo nadobudnutie dedičstva po poručiteľke ako odúmrť
Československému štátu. Ďalej uviedla, že zápisnica č. D 125/1965-9 z pojednávania o prejednaní

dedičstva po poručiteľke v rámci pôvodného dedičského konania zo dňa 26.03.1965 sa tak zjavne
nezakladá na opise pravdivých skutočností a jej podpis zo strany manželov I. bol v danom čase
vykonaný v tiesni. Žalobkyňa spolu s manželom v tom čase nemali odvahu namietať, ani sa voči
zápisnici odvolať alebo k jej obsahu vzniesť iné výhrady alebo pripomienky, aby nevystavili seba, alebo
svojich príbuzných prípadným sankciám, alebo perzekúciám zo strany štátnych orgánov. Po zmene

spoločenských pomerov koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov si žalobkyňa spolu s manželom tiež
nemohli uplatniť svoje dedičské právo na vydanie dedičstva prejednaného v základnom konaní, pretože
takýto prostriedok nápravy bol už v danom čase premlčaný. V súčasnosti nie je dostupný žiadny iný
procesný prostriedok nápravy ako podaná žaloba. Žalobkyňa si na základe tejto žaloby neuplatňuje
nárok na vydanie majetku, ktorý už bol v rámci pôvodného dedičského konania prejednaný v prospech
Čsl. štátu, ale domáha sa, aby jej bolo priznané zo strany súdu nadobudnutie novoobjaveného majetku

po poručiteľke.
Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2020 splnomocnený zástupca žalobkyne doručil tunajšiemu súdu
návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane žalobcu a návrh na zmenu žalobného
petitu z dôvodu ich právneho nástupníctva po manželovi žalobkyne Š. I., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX,
a to ako žalobcu v 2. rade - O.. Š. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Ľ. M. XXXX/X, E., žalobcu v 3. rade

- E. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. E. XX/A, T. a žalobcu v 4. rade - I. F., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom V. XX, T.. Právne nástupníctvo preukazoval predložením kópie osvedčenia o dedičstve sp. zn.
9D 46/2006, Dnot 83/2006 zo dňa 16.10.2006. Súd pripustil vstup navrhnutých účastníkov konania na
strane žalobcu a navrhnutú zmenu žaloby uznesením č.k. 7C/34/2019-85 zo dňa 13.05.2021. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2021.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že podľa § 94 ods. 1 vyhl. MS
č. 543/2005 Z.z.. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny
súd a vojenské súdy, po začatí konania o dedičstve, súd bez zbytočného odkladu vykoná šetrenie,
pri ktorom zisťuje, či už skôr bolo po poručiteľovi vedené konanie o dedičstve a pod akou spisovou

značkou. Podľa žalovaného zmyslom dodatočného konania o dedičstve, ktoré je legislatívne upravené v
§ 211 CMP, je prerokovanie dedičstva po právoplatnom skončení pôvodného dedičského konania, ktoré
nezahŕňalocelýporučiteľovmajetok.Dodatočnékonanielennadväzujenavýsledkypôvodnéhokonania.
Bránil sa tým, že okruh účastníkov je teda rovnaký ako v pôvodnom konaní, nakoľko objavenie ďalšieho
poručiteľovho majetku nemôže byť príležitosťou k tomu, aby ten, kto nevyužil alebo premeškal možnosť

domáhať sa svojho práva dosiahol touto cestou uspokojenie svojho prípadného nároku na dedičstvo
alebo jeho časť. Dodatočné konanie o dedičstve nenapráva pôvodné konanie o dedičstve, ale ide o jeho
doplnenie vyplývajúce zo zistenia nových skutočností, preto v pôvodnom usporiadaní vzťahov medzi
dedičmi ostáva všetko nemenné. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku,
pretože podľa Občianskeho zákonníka platného v čase smrti poručiteľky, uplynula 3-ročná premlčacia

doba, v ktorej sa mohla žalobkyňa domáhať vydania dedičstva.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a výsluchom splnomocneného zástupcu žalobcov,
lustráciou nehnuteľností - príloha č. 01 k listu GKU - 1454/2019 (č.l. 6 spisu), návrhom na dedičské
konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa (č.l. 7,8), uznesením OS Senica č.k. 7D/59/2019 - 30 (č.l.

9), kúpnou zmluvou (č.l. 10,11), čestným vyhlásením T. U. (č.l. 12), čestným vyhlásením D. H. (č.l. 13),
potvrdením Obce A. F. R. (č.l. 14), zápisnicou ŠN Senica D - 125/65 z 26.03.1965 (č.l. 15), rozhodnutím
ŠN v Senici č.k. D 125/65 zo dňa 31.03.1965 (č.l. 55), ako aj ostatným
obsahom súdneho spisu a zistil tento stav veci :

4. Z výsluchu žalobkyne v 1.rade súd zistil, že na podanej žalobe trvá, pretože po roku 1989 splnili
podmienky, aby reštitúciou mohli dostať nehnuteľnosti, ktoré v minulosti patrili tete U. Š., nejaká pani
ale povedala, že to nejde, a preto k reštitúcii neprišlo. Tvrdila, že tetu U. Š. spolu s manželom, ktorý
je toho času už nebohý, doopatrovali, žili s ňou v spoločnej domácnosti 3 roky pred jej smrťou. Toto
tvrdenie bolo podporené aj čestnými vyhláseniami T. U., D. H. a potvrdením Obce A. F. R.. Vypočúvaná

tiež uviedla, že po smrti U. Š. boli s manželom predvolaní do Senice podpísať nejakú listinu. Obaja boli
vtedy mladí, rodinný dom mali už prevedený, pozemky boli v družstve. Uviedla, že keď podpisovali listinu
na štátnom notárstve, nikto im nevysvetlil, čo vlastne podpisujú. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy na rodinný
dom so súp.č. XXX uviedla, že si to už nepamätá, lebo to bolo dávno, ale ak je v zmluve napísané, ževyplatili kúpnu cenu 15.000 Kčs tete U. Š., nebolo to tak, lebo oni jej žiadne peniaze nevyplatili, dohodli
sa tak, že ju doopatrujú, čo sa aj stalo. Nepamätala si, kto kúpnu zmluvu spisoval, nevedela povedať,
prečo sa prevod vlastníctva uskutočňoval kúpnou zmluvou a nie napr. darovacou zmluvou. Doplnila, že

je pravdou, že od smrti tety U. Š. uplynula veľmi dlhá doba, do roku 1989 to bola taká doba, že všetka
pôda bola v užívaní družstva, nedalo sa s tým nič robiť a po roku 1989 sa s manželom zmierili s tým,
že nemajú na reštitúciu nárok, čo im povedala jedna pani, ktorá je už nebohá a žalobkyňa v 1.rade
nechcela uvádzať preto jej meno. Stále si ale myslí, že im to patrí. Tvrdené zastrašovanie žalobkyňa v
1.rade popísala tak, že ona bola vtedy slobodná a v rodine sa hovorilo, že kto má nejaký majetok, že

musí ísť robiť na družstvo. Ona však na družstvo ísť už robiť nechcela, lebo pracovala u Štátnych lesov.
Nebola zastrašovaná priamo štátnym notárom, len v dedine sa hovorilo o tom, že v družstvách je zle.
Splnomocnený zástupca žalobcov doplnil, že manželia I. si na základe reštitučných zákonov uplatnili
svoje reštitučné nároky vo vzťahu k pozemkov ich rodičom, v súvislosti s čím bolo ich reštitučnej žiadosti
aj vyhovené. V prípade uplatnenia reštitučného nároku po poručiteľke, však im bolo povedané, že toto
nie je možné, že nie sú už oprávnené osoby v zmysle zák.č. 229/1991 Zb..

5. Žalobca v 2.rade vo výpovedi uviedol, že čo sa týka predmetu sporu informácie o týchto okolnostiach
má len sprostredkovane od obidvoch svojich rodičov a od nich vedel, že po revolúcii si vybavovali svoje
pozemky po rodičoch a tiež po tete Š.. Z rozhovorov s rodičmi vie, že tetku dochovali, nemá však žiadne
informácie o tom, ako fungovali v spoločnej domácnosti. Dom mali kúpený už pred jej smrťou a pokiaľ

ide o ostatné pozemky, ktorých bola vlastníčkou, vie že sa s týmito pozemkami spájala povinnosť, že
by museli pracovať na družstve, čo oni nechceli. Údajne v dedine bol nejaký právnik, ktorému podpísali
listinu a táto im mala zabezpečiť, že na družstve nemusia robiť. Od mamy vie, že listinu nečítala, pretože
mu dôverovala. V čase, keď teta zomrela, poľnohospodárska pôda mala minimálnu cenu. Listinu o
prejednaní dedičstva rodičia podpisovali na Štátnom notárstve v Senici.

6. Žalobkyňa v 3.rade uviedla, že sa narodila v roku 1961, teda v čase, keď pani Š. ešte žila, pamätá
si, že bývali všetci v jednej domácnosti, jej rodičia sa o tetu starali, dom pozostával z jednej kuchyne
a troch miestností. Na sklonku svojho života bola ležiacim pacientom a v jednej z miestností spávala a
v ďalšej bola počas dňa. O okolnostiach prevodu vlastníctva rodinného domu nemá žiadnu vedomosť.

Nevedela ani, či peniaze za predaj domu rodičia predávajúcej vyplatili alebo vôbec nie. Splnomocnený
zástupca žalobcov uviedol, že kúpna cena v kúpnej zmluve bola uvádzaná len formálne, žalobkyňa v 1.
rade a jej manžel pani Š. v skutočnosti kúpnu cenu nevyplatili, dohoda bola taká, že táto kúpna cena sa
započítava na starostlivosť žalobcov o predávajúcu.

7.Žalobkyňav4.radesavovýpovedipridržalatoho,čouviedlažalobkyňav3.radeadoplnila,žerovnako
ona i jej sestra boli malé deti a pamätá si, že pani Š. s nimi bývala, sedávala v kresle, bola to už stará
ženička.

8. Splnomocnený zástupca žalobcov zhrnul, že s ohľadom na všetky skutočnosti považujú žalobcovia

za preukázané, že poručiteľka so žalobkyňou v 1. rade a jej manželom žili spoločne v jednej domácnosti,
na základe čoho im postavenie, ako zákonných dedičov v III. dedičskej skupiny, vzniklo priamo zo
zákona. V kúpnej zmluve, na základe ktorej poručiteľka previedla svoj dom na žalobkyňu v 1. rade a jej
manžela je vyslovene uvedené, že poručiteľka si svoje právo zaopatrovania a starostlivosti u žalobkyne
v 1. rade a jej manžela nežiada pozemno-knižne zavkladovať, a to z dôvodu blízkych príbuzenských

vzťahov. Podstatnou právnou otázkou v tomto konaní je to, či teda základné dedičské konanie po
poručiteľke bolo vedené v súlade so zákonom, či účastníci v ňom mohli konať slobodne a bez nátlaku, či
formálne a procesné požiadavky na platné vzdanie sa resp. odmietnutie dedičstva zo strany zákonných
dedičov boli v danej veci zo Štátneho notárstva dodržané. Zároveň, či uznesenie Štátneho notárstva
vydané v základnom dedičskom konaní bolo zákonné a či konanie, ktoré mu predchádzalo netrpí

resp. netrpelo takou zásadnou právnou vadou, ktorá by mohla mať za následok absolútnu neplatnosť
takéhoto rozhodnutia. Podľa žalobcov rozhodnutie vydané Štátnym notárstvom v základnom dedičskom
konaní po poručiteľke je neplatné vzhľadom na to, že odmietnutie dedičstva zo strany žalobkyne v 1.
rade a jej manžela nebolo uskutočnené slobodne, ale pod nátlakom spájaným so vznikom pracovných
povinností na družstve. Zároveň nemožno považovať rozhodnutie Štátneho notárstva za platné ani z

dôvodu absencie procesných a formálnych náležitostí vyžadovaných právnymi predpismi na to, aby
vzdanie sa, alebo odmietnutie dedičstva mohlo byť platným právnym úkonom. Jedná sa predovšetkým o
absenciu poučenia dedičov o možnosti dedičstvo odmietnuť a o následkoch takéhoto úkonu. Na základe
uvedeného trvali na žalobe v celom rozsahu a uplatnili si náhradu trov konania v plnej výške.9. Žalovaný poukázal na to, že v základnom dedičskom konaní nebolo žiadnych zákonných ani
závetných dedičov a celé dedičstvo pripadlo štátu. Dodatočné dedičské konanie nadväzuje na to

pôvodné, nenapráva ho, ide o jeho doplnenie o zistenia nových skutočností, a preto v pôvodnom
usporiadaní vzťahov medzi dedičmi ostáva všetko nemenné. V zmysle toho je názoru, že žalobcovia nie
sú zákonnými dedičmi v III. dedičskej skupine. V prípade úspechu si náhradu trov konania neuplatnil.
Žalovaná strana tiež uviedla, že pri ich písomnom yyjadrení k podanej žalobe vychádzali tiež z
unesenie NS SR č.k. 3Obo/8/2016, ktoré uznesenie poukazuje na rozsudok NS SR z 29.09.2009

sp.zn. 2Cdo/108/2008, podľa ktorého konanie o novoobjavenom majetku neotvára vec už právoplatne
skončenú, ale naopak na výsledky pôvodného dedičského konania nadväzuje, vychádza z nich, ale
v ničom do stavu nimi vytvoreného nezasahuje. I v novom konaní sa postupuje podľa rovnakých
ustanovení, aké sa použili v pôvodnom konaní. Žalobkyňa v 1.rade a jej manžel si neuplatnili po prijatí
reštitučného zákona ani neskôr reštitučný nárok.

10. Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

11. Podľa ust. § 105 OZ, ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§485), začína plynúť
premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

12. Súd v prvom rade skúmal procesnú prípustnosť podanej žaloby. V zmysle ust. § 137 písm. d) CSP,
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo ... o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. Ustanovenie § 194 CMP upravuje žalobu, ak ide o rozhodnutie o dedičskom práve, ktoré závisí
od zistenia spornej okolnosti, ktorú žalobu na základe uznesenia vydaného súdom, podáva na súde
ten z dedičov, ktorého dedičské právo sa dedičskému súdu javilo ako menej pravdepodobné. Civilný

mimosporový poriadok nepochybne predstavuje osobitný predpis, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu
podať žalobu na určenie spornej skutočnosti, t.j. v tomto prípade určenie, že žalobkyňa v 1.rade a právni
nástupcovia jej manžela sú zákonnými dedičmi po poručiteľke v postavení dedičov zo zákona v III.
dedičskej zákonnej skupine. Možno teda konštatovať, že v súdenej veci ide o žalobu v zmysle § 137
písm. d) CSP a oprávnenie žalobcov podať žalobu vyplýva priamo z ust. § 194 CMP. Žalobu žalobcov

preto súd vyhodnotil ako procesne prípustnú s tým, že skúmanie naliehavého právneho záujmu sa tu
nevykonáva.

13. Súd mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že žaloba žalobcov však nebola podaná
dôvodne, a preto jej nie je možné poskytnúť právnu ochranu, ktorej ochrany sa žalobcovia podanou

žalobou domáhali, pretože takáto žaloba nemá oporu v zákone. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia
dedičského práva len k novoobjavenému majetku poručiteľky neb. U. Š., rod. U.j, ktorá zomrela dňa
XX.XX.XXXX, keď v pôvodnom dedičskom konaní po nebohej, ktoré prejednalo bývalé Štátne notárstvo
v Senici pod sp.zn. D-125/65 dňa 26.03.1965 za prítomnosti žalobkyne v 1.rade a jej manžela, predmet
dedičstva pripadol v prospech Čsl. štátu ako odúmrť, pretože v zápisnici označení dedičia Š. I. a

manželka D. I. prehlásili, že: „si nečinia žiaden nárok na dedičstvo po poručiteľke“. Rozhodnutie o
dedičstve č.k. D 125/65 zo dňa 31.03.1965 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.1965 (č.l. 55 spisu). I
keď žalobcovia odôvodňovali žalobu tým, že dedičia boli v základnom dedičskom konaní v roku 1965
zastrašovaní, vykonaným dokazovaním táto skutočnosť potvrdená ani preukázaná nebola, pretože
priamo žalobkyňa v 1.rade, ktorá sa prejednania dedičstva po poručiteľke v základnom konaní osobne

ako dedička zúčastnila, toto nepotvrdila, práve naopak uviedla, že: „Nebola zastrašovaná priamo
štátnym notárom, len v dedine sa hovorilo o tom, že v družstvách je zle“ (č.l. 70). Preto jednoznačne
nemohlo prísť v základnom konaní v roku 1965 k pochybeniu Štátneho notárstva v Senici a nemohlo
prísť k poškodeniu oprávneného dediča. Konečné rozhodnutie dedičov možno pripísať snáď ich mladosti
a neskúsenosti a nie pochybeniu štátneho notára C.. D. P., ktorý toho času už nežije. S ohľadom na

uvedené a tiež s ohľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, súd dospel k záveru, že nárok
žalobcov na vydanie dedičstva je premlčaný, pretože žalobkyňa v 1.rade a právny predchodca žalobcov
v 2.až 4.rade sa stali dedičmi okamihom smrti poručiteľky a nárok na vydanie dedičstva mohli uplatniť
včas, teda ako oprávnení dedičia sa mohli domáhať ochrany svojho dedičského práva na súde v lehote
troch rokov od poručiteľkinej smrti, t.j. do 12.02.1968. Takémuto prípadnému postupu dedičov svedčila

aj doba, pretože historicky v rokoch 1967, 1968 sa naprávali rôzne skrivodlivosti z predchádzajúcich
rokov, ak k nim prišlo. Je nutné dodať, že z vykonaných dôkazov je nesporné, že žalobkyňa v 1.rade
a právny predchodca žalobcov v 2.až 4.rade sa vydania majetku nedomáhali, nedomáhali sa svojho
dedičského práva a nenapádali dedičské konanie, s daným stavom a výsledkom boli uzrozumení avyrovnaní, a to až do roku 2019, kedy žalobkyňu v 1.rade oslovila spoločnosť SG Engineering Bratislava,
ktorá má investičné zámery v tejto oblasti (č.l. 50). Dedičské konanie po poručiteľke nikto nikdy dovtedy
nenamietal, nenapadol a ani nebola navrhnutá, či dokonca povolaná obnova tohto konania. Pre úplnosť

súd uvádza, že konanie o novoobjavenom majetku, na rozdiel od obnovy konania, neotvára vec už
právoplatne skončenú, ale naopak, na výsledky pôvodného dedičského konania nadväzuje, vychádza
z nich, ale v ničom do stavu nimi vytvoreného nezasahuje. Ak bola žalobkyňa v 1.rade a právny
predchodca žalobcov v 2.až 4.rade toho názoru, že boli v základnom konaní sp.zn. D 125/65 opomenutí
a malo sa konať aj s nimi (v skutočnosti sa s nimi konalo, pretože boli predvolaní na ŠN ako dedičia,

čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 26.03.1965 - č.l. 15) a dedičstvo im patrí, mali a mohli si svoj nárok na
dedičstvo uplatniť v zmysle § 460 a nasl. OZ do troch rokov od poručiteľkinej smrti, čo sa nestalo.

14. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal hoci rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a v
celom rozsahu úspešnému žalovanému by náhrada trov konania prináležala, tento si však náhradu trov
konania vyslovene neuplatnil, z čoho mal súd za to, že sa tohto svojho práva vzdal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne

nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku)
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný
exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).