Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/265/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511215478
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:2511215478.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. I. XXX,
zastúpeného JUDr. Jozefom Urbanom, advokátom so sídlom Komenského 5247/24, Piešťany, proti
žalovanej: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. I. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou E. Q. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. S. XX/XX, Z., zastúpenej Advokátska kancelária MM Maco, s.r.o., AK so
sídlom Vieska 281, Považany, IČO: 47 730 145, o zaplatenie 7.468,63 €, vedenom na Okresnom súde

Piešťany pod sp.zn. 10C/304/2011, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa
07. októbra 2020, č.k. 24Co/53/2020-261, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 07. októbra 2020, č.k. 24Co/53/2020-261 Krajský súd v Trnave
(ďalej len „odvolací súd") potvrdil rozsudok Okresného súdu Piešťany (ďalej ako „súd prvej inštancie")
č.k. 10C/304/2011-226 zo dňa 22. apríla 2020, ktorým súd prvej inštancie I. výrokom žalovanej uložil
povinnosť, aby do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatil žalobcovi sumu vo výške 7.468,43 € titulom
investícií pri prestavbe a nadstavbe rodičovského domu súp.č. XXX v I. U. I. v rokoch 2004 a 2005, ktorá
investícia bola uznaná čo do základu i výšky v dedičskom konaní po poručiteľovi X. Y.. a II. výrokom

priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. Odvolací súd priznal
žalobcovi proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie.
Žalobca (syn poručiteľa) odvodzoval svoj nárok z osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi X. Y. nar.
XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, keď žalovaná (spolu s ostatnými dedičmi) v dedičskom konaní

pred notárkou jeho záväzok uznala čo do dôvodu a výšky a na podklade ktorého žalovaná zodpovedá za
pohľadávkuvovýške225.000Sk(7.468,63eur)ztituluvyporiadanejpohľadávkyvrámcibezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Z Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 6D/559/2008-34, Dnot 123/2008 zo
dňa 27.11.2008 jednoznačne vyplynulo, že pohľadávka svedčí žalobcovi a jeho manželke, pričom
na strane žalobcu v súdnom konaní vystupuje žalobca sám, súd prvej inštancie mal za ustálené, že
na strane žalobcu môže vystupovať aj len jeden z manželov - spoločne a nerozdielne oprávnených

veriteľov, aktívna legitimácia žalobcu v spore je teda daná. Aj pasívna legitimácia žalovanej v danom
smere bola daná, keďže žalobca sa domáhal zaplatenia tej časti (1/2-ice) pohľadávky, ktorá bola v
rámci bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadaná tak, že za ňu zodpovedá žalovaná (časť II., písm.
B. str. 4 osvedčenia o dedičstve). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca a jeho manželka
investovalifinančnéprostriedkynarealizáciunadstavbyrodinnéhodomu,čímnehnuteľnosťnepochybne
zhodnotili. Strany a svedkovia v konaní sa zhodli na tom, že pri dedičskom konaní po X. Y. nikto zo

zúčastnených dedičov nenamietal, že by investícia nebola realizovaná, nebolo namietané ani výška
450.000 Sk. Námietku žalovanej, že žalobca sa nemôže domáhať žalobou uplatnenej čiastky, lebonepreukázal existenciu a výšku pohľadávky, súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú. Pohľadávka
žalobcu vyplývala z uznávacieho prejavu dedičov a následne z vyporiadania pohľadávky v rámci
bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že práve žalovaná zodpovedá za pohľadávku žalobcu

v rozsahu 225.000 Sk, súd neskúmal či reálne investície boli vynaložené a v akej výške, keď dedičia
zhodne prehlásili (a toto prehlásenie bolo osvedčené notárom), že náklady s realizáciou nadstavby
vynaložili žalobca a jeho manželka z vlastných finančných prostriedkov, a to v hodnote 450.000 Sk. Čo
sa týkalo tvrdenej emocionálne vypätej situácie pri dedičskom konaní, súd prvej inštancie sa nestotožnil
s názorom žalovanej, že by žalobca zneužil situáciu, keď dedičia smútili za svojím otcom a manželom.

Poručiteľ zomrel dňa XX.X.XXXX a Osvedčenie o dedičstve bolo spísané dňa 27.11.2008, nešlo teda
o situáciu krátko po smrti poručiteľa.

3. Odvolací súd konštatoval, že v súdenom spore bolo preukázané, že došlo ku kvalifikovanému uznaniu
práva v písomnej forme s uvedením dôvodu vzniku záväzku a jeho výšky v zmysle § 110 ods. 1
veta druhá OZ. Je irelevantné, že uznávací prejav neobsahoval prísľub dlžníka zaplatiť dlh, keďže sa

nejedná o podstatnú náležitosť tohto právneho úkonu a tiež je irelevantné, či žalovaná mala vedomosť
o premlčaní práva, keďže uznanie práva nie je viazané na túto vedomosť. Správne súd prvej inštancie
konštatoval, že uskutočnením uznávacieho prejavu v konaní o dedičstve začala plynúť nová 10-ročná
premlčacia doba a námietka premlčania vznesená žalovanou nie je opodstatnená.

4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj ,,dovolateľka") dovolanie,
ktorého prípustnosť odvodzovala z § 420 písm. f) a § 421 CSP.

5. Dovolateľka vo svojom dovolaní poukázala na to, že právny úkon, ktorým ostatní dedičia uznali
žalobcom uplatnený nárok, nebol vykonaný slobodne, vážne a zrozumiteľne, a teda je neplatný. Vo

vzťahu k uplatnenému nároku absentuje prísľub zaplatenia dlhu. Žalobcom údajné vnesené finančné
prostriedky neboli preukázané, špecifikované ani zdokladované a boli realizované výlučne za účelom
potreby žalobcu, pričom aj dovolateľka do predmetného domu vniesla investície. Uplatňovaná suma
nebola špecifikovaná, keď jej výška vyplýva zo svojvôle žalobcu, ktorý ju vyčíslil bez listinných dôkazov.

6. V Osvedčení o dedičstve, kde notár osvedčil dedičskú dohodu nadobudla dovolateľka dedičské
podiely bez povinnosti výplaty ostatným dedičom, t.j. deťom. Žalobcom uplatňovaná pohľadávka nie
je obsahom dedičskej dohody, ktorú osvedčil notár. Dovolateľka ďalej poukázala na neurčitú právnu
formuláciu v Osvedčení o dedičstve, a to ,,zodpovedá za dlh poručiteľa", keď táto formulácia je
nezrozumiteľná a absentuje jej účinnosť, keďže z nej nevyplýva kto, kedy, ako a za čo má platiť.

Oprávnenými dedičmi boli aj jej tri deti, dovolateľka opakovane namietala pasívnu legitimáciu a vzniesla
námietku premlčania. Dovolateľka tiež poukázala na to, že konanie žalobcu voči dovolateľke nie je v
súlade s dobrými mravmi.

7. Dovolateľka ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie sa po vrátení veci odvolacím súdom

obmedzil iba na dokazovanie v časti premlčania nároku žalobcu a vôbec sa nezaoberal prieskumom
nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných skutočností, čo je
možné považovať za nedostatočné zistenie a objasnenie skutkového a právneho stavu veci zo strany
súdu prvej inštancie. Súd sa nezaoberal absolútnou neplatnosťou úkonu v časti uznania dlhu z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi ako aj formálnymi náležitosťami úkonu a obmedzil sa len na konštatovanie,

že boli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 110 ods. 1 OZ, čím vec nesprávne právne posúdil.

8. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nedal relevantnú odpoveď na všetky námietky a
argumenty dovolateľky, ktoré uplatnila na svoju obranu v priebehu celého konania pred všeobecnými
súdmi. Súdy nižších inštancií sa dostatočne nevysporiadali s právnou a skutkovou argumentáciou

žalovanej, dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdili, na
základe čoho je odôvodnenie rozsudku nepresvedčivé.

9. Dovolateľka navrhla, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolateľka súčasne navrhla,

aby najvyšší súd odložil vykonateľnosť a právoplatnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v
spojitosti s rozsudkom súdu prvej inštancie poukazom na výšku priznaného nároku.10. Žalobca v zastúpení advokátom vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhol, aby dovolací súd
dovolanie žalovanej odmietol poukazom na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že v
dedičskom konaní po poručiteľovi X. Y., sp.zn. 6D/559/2008 - Dnot 123/2008 pred X. V., notárkou so

sídlom vo U. ul. M.A.Beňovského č. 483/20, ako súdnou komisárkou uzatvorili dňa 27.11.2008 dedičia
v I. skupine, teda žalovaná, žalobca a sestry žalobcu (dcéry žalovanej) dohodu na ktorej podmienkach
boli vopred dohodnutí, s aktívami a pasívami dedičstva boli oboznámení. V žiadnom prípade teda nie
je možné pochybovať o právnom úkone - dohode o vyporiadaní dedičstva, úkon všetkých dedičov bol
vykonaný v dedičskom konaní slobodne, vážne a zrozumiteľne a je teda platný a účinný a dedičia

svojimi právami a vlastníctvom aj disponujú. Nie je možné z vyššie uvedeného dedičského konania
vyňať len pasíva a tieto označiť ako neplatnú pohľadávku žalobcu v rámci dedičského konania. Žalobca
v zmysle dohody o vyporiadaní dedičstva vyplatil sestre E. T., rodenej Y. dohodnutú čiastku 160.000.-
Sk , ktoré bolo
vydané navrhovateľovi - X. Y. a manželke J. rod. Y.. Kolaudačným rozhodnutím č.j. XX/XXXX- Mi, zo
dňa 02.11.2005 (čl. 33 dedičského spisu) bolo povolené užívanie tejto stavby. X. Y. a manželka J., rod.
Y. boli účastníkmi kolaudačného konania. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že žalovaná ako účastníčka
kolaudačného konania mala vedomosť o uskutočňovaní investícií žalobcom v rokoch 2004 - 2005 do

rodičovského domu.14. Dovolací súd konštatuje, že uznanie pohľadávky v rámci dedičského konania z titulu vnesených
investícií do majetku poručiteľa zakladá plynutie 10 ročnej premlčacej lehoty podľa § 110 ods.1, druhá
veta OZ odo dňa keď k uznaniu došlo ( t.j. od 27.11.2008).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP

15. Podľa názoru dovolateľky je jej dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 CSP, keďže sa súd prvej
inštancie nezaoberal absolútnou neplatnosťou úkonu v časti uznania dlhu z dôvodu rozporu s dobrými

mravmi.

16. Dovolací súd k tomuto dovolaciemu dôvodu uvádza, problém aplikácie dobrých mravov je skutková
okolnosť, ktorú dovolací súd nemôže riešiť, keďže nevykonáva dokazovanie. V zmysle uvedeného
dovolací súd dospel k záveru, že na podklade dovolania žalovanej nemožno uskutočniť meritórny
dovolací prieskum k skutkovej otázke dobrých mravov podľa § 421 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu

vyplýva, že k zhoršeniu osobných vzťahov účastníkov došlo až po dedičskom konaní, ktoré prebehlo dňa
27.11.2008. Toto zhoršenie vzťahov nemožno ex post vzťahovať k zrozumiteľne uzatvoreným dohodám
v dedičskom konaní.

17. Najvyšší súd v zmysle vyššie uvedeného odmietol dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. c) CSP (v

časti, v ktorej namietala existenciu procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. f) CSP), a vo zvyšku
podľa § 447 písm. f) CSP bez toho, aby skúmal vecnú správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

18. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti dovolaním
napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou
o tom nevydal samostatné rozhodnutie (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/144/2019,
4Cdo/108/2019, 9Cdo/72/2020).

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu trov konania o dovolaní
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Uznanie pohľadávky v rámci dedičského konania z titulu vnesených investícií do majetku poručiteľa
zakladá plynutie 10 ročnej premlčacej lehoty podľa § 110 ods.1, druhá veta OZ odo dňa keď k uznaniu
došlo ( t.j. od 27.11.2008).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.