Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 20, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419203663
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1419203663.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcov: 1/ V. W., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. I. XX, XXX XX U., 2/ D. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/
XX, B. XX U., obaja spoločne zastúpení JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou so sídlom Paulínska 20,
917 01 Trnava, IČO: 40 624 064, proti žalovaným: 1/ G. W., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O. XXXX/XX, XXX XX G., 2/ G. E., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. B./XX, B. XX G., 3/ I.
W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. B./XX, B. XX G., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

1. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/, 2/ a žalovaných 1/, 2/, 3/ k nehnuteľnosti - bytu

č. XX, nachádzajúceho sa na XX. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, na adrese O. XX,
G., postaveného na pozemku parcela registra „C”, s parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku:
zastavanáplochaanádvorie,spoluspodielomnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu,
na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom G., katastrálny odbor, katastrálne územie O.,
obec: BA-m.č. O., okres G. IV.

2. Súd n a r i a ď u j e predaj nehnuteľnosti - byt č. XX, nachádzajúci sa na XX. poschodí bytového
domu so súpisným číslom XXXX, na adrese O. XX, G., postaveného na pozemku parcela registra „C“,
s parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spolu s podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom
k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným
úradom G., katastrálny odbor, katastrálne územie O., obec: BA-m.č. O., okres G. IV, s tým, že výťažok
z predaja bude rozdelený medzi žalobcov 1/, 2/ a žalované 1, 2/, 3/ podľa veľkosti ich spoluvlastníckych
podielov, t.j. žalobcovi 1/ v rozsahu 1/10 k celku, žalobcovi 2/ v rozsahu 1/10 k celku, žalovanej 1/ v

rozsahu 1/2 k celku, žalovanej 2/ v rozsahu 2/10 k celku a žalovanej 3/ v rozsahu 1/10 k celku.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ ako spoločne a nerozdielne oprávnení na plnenie majú voči žalovaným 2/ a 3/
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ nemajú voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 24.10.2019 domáhali, aby súd zrušil a vyporiadal ich

podielové spoluvlastníctvo so žalovanými k nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na XX.
poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, na adrese O. XX, Bratislava, postaveného na
pozemku parcela registra „C”, s parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstvea spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX, vedeným Q. úradom G., katastrálny odbor, katastrálne územie O., obec: BA-m.č. O., okres
G. IV (ďalej len „byt“). Poukázali na to, že sú spolu so žalovanými podielovými spoluvlastníkmi bytu,

a to žalobca 1/ v rozsahu 1/10 k celku, žalobca 2/ v rozsahu 1/10 k celku, žalovaná 1/ v rozsahu
1/2 k celku, žalovaná 2/ v rozsahu 2/10 k celku a žalovaná 3/ v rozsahu 1/10 k celku. Uviedli, že
byt užíva v celosti žalovaná 2/, a to bez akejkoľvek finančnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho
podielu žalobcov, ktorí nemajú k bytu žiadny prístup a nemôžu ho užívať. Uviedli tiež, že žalobca
1/ zaslal ostatným spoluvlastníkom predžalobnú výzvu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva, keďže si neželal viac zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, pričom po doručení tejto
výzvy žalobca 2/ oznámil, že si takisto neželá viac zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve, preto sa
pripojil k tejto žalobe, ktorá bola jediným východiskom, keďže zo strany žalovaných nie je záujem túto
situáciu riešiť. Poukázali na to, že zo žalovaných sa ozvala len žalovaná 2/ s tým, že v byte žije sama
so svojou plnoletou dcérou a žalovaná 1/ už dlhodobo žije na vidieku v rodinnom dome, o žalovanej
3/ nemala bližšie informácie. Spočiatku vzniknutú situáciu nemala žalovaná 2/ v úmysle riešiť, avšak

neskôr ponúkla možnosť spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/ splácať po 20 eur/mesiac, neskôr po 100
až 150 eur mesačne prostredníctvom svojej matky, t.j. žalovanej 1/. Žalobca teda požiadal mediátora o
začatie mediačného procesu, avšak žalovaná 2/ nebola ochotná čo i len začať mediačný proces. Ďalej
uviedli, že obdobné nehnuteľnosti v tejto lokalite majú hodnotu približne XXX.XXX eur, preto hodnota
spoluvlastníckeho podielu, ktorý patrí žalobcom je XX.000 eur za každý z nich. Vzhľadom na skutočnosť,

že byt nie je možné reálne rozdeliť, navrhli nasledovné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva: a)
prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobcov do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ (vzhľadom na to,
žebytvsúčasnostivcelostiužíva),pričomžalovaná2/budepovinnázaplatiťkaždémuzožalobcovsumu
vo výške XX.000 eur, b) alebo prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobcov do vlastníctva všetkých
žalovaných, pričom žalované budú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalobcov

sumu vo výške XX.000 eur, c) alebo, v prípade, ak by žiadna zo žalovaných byt nechcela, nariadením
predaja bytu s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcov a žalované podľa veľkosti ich
spoluvlastníckych podielov.

2. Žalovaná 1/ uviedla, že sa nikdy nebránila rozumnej dohode za účelom vysporiadania podielového

spoluvlastníctva, predmetný spor spoluvlastníkov preferuje riešiť formou dohody o vysporiadaní
podielového spoluvlastníctva alebo alternatívnou nesporovou formou. Poukázala na to, že napriek
svojmu spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/2 vzhľadom k celku nemá záujem nadobudnúť
spoluvlastnícke podiely žalobcov na byte, čo odôvodňuje svojim vysokým vekom a finančnou situáciou,
na základne ktorej nedokáže zabezpečiť vyplatenie spoluvlastníckych podielov teraz, ani v budúcnosti.

Uviedla, že zároveň nemá žiadny záujem na užívaní alebo využívaní bytu alebo jej časti. Preto
nesúhlasila s prikázaním spoluvlastníckych podielov do jej vlastníctva. Uviedla tiež, že v prípade ak
nenastane dohoda spoluvlastníkov o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva preferuje, aby súd
nariadil predaj nehnuteľnosti s tým, že výťažok z predaja bude medzi žalobcov a žalované rozdelený
podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov.

3. Žalovaná 2/ uviedla, že „sama nemôže byt vyplácať“, prístup k bytu mal žalobca 1/ „úplne v pohode“
pred smrťou otca aj po jeho smrti doteraz, „keď chcel byť žalobca 2/ s otcom prišiel“.

4. Žalovaná 3/ sa k žalobe nevyjadrila v konaní zostala celkom nečinná.

5. Žalobcovia v reakcii na uvedené poukázali na to, že keďže žalovaná 1/ uviedla, že nemá
žiaden záujem na užívaní alebo využívaní bytu alebo jeho časti, a teda nesúhlasí s prikázaním
spoluvlastníckych podielov žalobcov do jej vlastníctva, stotožňujú sa s jej návrhom týkajúcim sa predaja
bytu a rozdelenia výťažku z predaja medzi žalobcov a žalované. Poukázali na to, že vyjadrenie

žalovanej 2/ neposkytuje žiadne konkrétne riešenia v súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva okrem konštatovania, že sama nemôže byť vyplácať. Majú teda za to, že nie je možné
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobcov do výlučného
vlastníctva žalovanej 2/ s povinnosťou finančnej náhrady žalobcom. Keďže - vzhľadom na vyjadrenie
žalovanej 1/ nie je možné podielové spoluvlastníctvo vyporiadať prikázaním spoluvlastníckeho podielu

žalobcov do jej vlastníctva, a teda ani do vlastníctva všetkých žalovaných s povinnosťou finančnej
náhrady žalobcom; - vzhľadom na vyjadrenie žalovanej 2/ nie je možné podielové spoluvlastníctvo
vyporiadať prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobcov do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ s
povinnosťou finančnej náhrady žalobcom, a teda ani do vlastníctva všetkých žalovaných s povinnosťoufinančnej náhrady žalobcom; a - vzhľadom na to, že žalovaná 3/ sa nijako k žalobe o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nevyjadrila a ani žalobcov v tejto súvislosti nekontaktovala,
je dôvodné predpokladať, že nemá záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalobcov, majú za

to, že jedinou možnosťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja bytu s tým,
že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcov a žalované podľa veľkosti ich spoluvlastníckych
podielov.

6. Žalovaná 2/ k tomu uviedla, že „je nemysliteľné, aby sa predával domov, trvalé bydlisko troch ľudí“.

Poukázala na to, že „s mamou chceli splátky od samého začiatku, žalobcom ide iba o peniaze, keďže
oni domov majú, jej ide o ľudí, preto žiada o vyrovnanie inak ako predajom bytu“.

7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 21.10.2021. Ani jedna zo žalovaných
sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, pričom svoju neúčasť neospravedlnili a
nepožiadali ani z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd v zmysle § 180 C.s.p. vec

prejednal v ich neprítomnosti. V tejto súvislosti súd len na okraj poukazuje na to, že dňa XX.XX.XXXX
bol súdu doručený e-mail od odosielateľa - O. N., ktorým oznámila súdu, že nakoľko je práceneschopná,
posiela vyjadrenie ohľadne vysporiadania podielového spoluvlastníctva jej matky G. W. na adrese O.
XX v G. - menovaná má za to, aby sa byt vysporiadal cez realitnú kanceláriu a jej spoluvlastnícky
podiel bol vyplatený na jej účet. Nesúhlasí predať nehnuteľnosť ako exekúciu. K uvedenému e-mailu

súd len v stručnosti uvádza, že súdu nie je známe, kto je menovaná odosielateľka e-mailu ani aký je jej
vzťah k stranám sporu ani k súdnemu konaniu ako takému, pričom nakoľko súdu nebolo preukázané
splnomocnenie tejto osoby na zastupovanie žiadnej zo strán sporu v súdnom konaní, súd na predmetný
e-mail neprihliadal.

8. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

8.1. Žalobcovia 1/ a 2/ a žalované 1/, 2/ a 3/ sú podieloví spoluvlastníci bytu s tým, že veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/ je 1/10 k celku, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu 2/ je
1/10 k celku, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ je 1/2 k celku, veľkosť spoluvlastníckeho

podielu žalovanej 2/ je 2/10 k celku, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 3/ je 1/10 k celku. Byt
užíva v celosti žalovaná 2/ bez finančnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/ a 2.
Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný, navyše vyplýva aj z výpisu z listu vlastníctva č.
K.pre k.ú. O., obec BA-m.č. O., okres G. IV. Predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 8-11 spisu)
žalobca 1/ oznámil zvyšným podielovým spoluvlastníkom bytu, že nechce viac zotrvať v podielovom

spoluvlastníctve a navrhuje, aby bolo podielové spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané dohodou tak,
že byt nadobudne do vlastníctva žalovaná 1/ alebo žalovaná 2/ a spoluvlastník, ktorý nadobudne jeho
spoluvlastnícky podiel, by mal povinnosť uhradiť náhradu za spoluvlastnícky podiel, alternatívne môže
všetci spoluvlastníci nadobudnúť jeho podiel. Vychádzal pritom z hodnoty bytu XXX.XXX eur a pre
prípad, že by podieloví spoluvlastníci nesúhlasili s uvedenou cenou, navrhol určiť znalca na stanovenie

hodnoty bytu.

9. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

9.1. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „O.z.“)

vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

9.2. Podľa § 136 ods. 2 O.z. spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

9.3. Podľa § 142 ods. 1 O.z. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9.4. Podľa § 142 ods. 2 O.z. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.10. V konaní bolo preukázané (nebolo to ani sporné), že žalobcovia 1/ a 2/ a žalované 1/, 2/ a
3/ sú podieloví spoluvlastníci bytu s tým, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu 1/ je 1/10 k

celku, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu 2/ je 1/10 k celku, veľkosť spoluvlastníckeho podielu
žalovanej 1/ je 1/2 k celku, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/ je 2/10 k celku, veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalovanej 3/ je 1/10 k celku. Keďže medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode
o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva, požiadali o to súd na základe podanej žaloby
žalobca 1/ a 2/.

XX. Spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva majú v zákone svoje stanovené poradie,
ktoré musí súd rešpektovať pri svojom procesnom postupe, keďže toto poradie je pre súd záväzné a
nemôže sa od neho odchýliť. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je
reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov. Tento spôsob prichádza do úvahy iba tam, kde predmet
spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Keďže v posudzovanom prípade sa jednalo o byt v bytovom dome

(na XX. poschodí bytového domu), reálna deliteľnosť bytu neprichádzala do úvahy (čo nebolo medzi
stranami ani sporné). Pokiaľ ide o ďalší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je
prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu, pri tomto spôsobe vyporiadania
podielového spoluvlastníctva súd prihliada k existencii viacerých predpokladov, z ktorých niektoré majú
povahu subjektívnu a niektoré povahu objektívnu. Subjektívnym predpokladom je predovšetkým súhlas

toho, komu má byť vec prikázaná do vlastníctva a tiež jeho solventnosť na vyplatenie spoluvlastníckeho
podielu z hľadiska schopnosti finančnú náhradu poskytnúť a rovnako z hľadiska jej poskytnutia
včasného. Judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky pri zhodnej právnej úprave vychádza z toho,
že hľadisko solventnosti sa profiluje ako podmienka pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov
a tiež ako jedna z okolností, ku ktorým je potrebné pri vyporiadaní prihliadať pri posudzovaní, komu

má byť vec prikázaná. Pri rovnocennosti zákonných kritérií môže byť objektívna schopnosť poskytnúť
náhradu rozhodujúca z hľadiska dispozície voľnými finančnými prostriedkami alebo ich bezprostredným
obstaraním a použitím v porovnaní s druhým spoluvlastníkom. Otázka solventnosti napĺňa aj rozmer
ústavný, pretože strata podielového spoluvlastníctva je zároveň odňatím vlastníckeho práva, za ktoré
musí byť poskytnutá náhrada (porov. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/14/2012 zo dňa

23.05.2013, obdobne rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/910/2015 zo dňa 12.10.2016)).
Ak súd podielové spoluvlastníctvo k veciam zruší a vypriadava ho prikázaním nehnuteľnosti jednému
aleboviacerýmspoluvlastníkom,súpreprikázaniestanovenénielenkritériáveľkostipodielovaúčelného
využitia veci, ale tiež schopnosť spoluvlastníka, ktorému sú nehnuteľnosti prikazované do vlastníctva,
zaplatiť primeranú náhradu. Ak zákon ustanovuje, že prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkovi

je možné len za primeranú náhradu, potom to znamená, že súd môže prikázať vec len tomu
spoluvlastníkovi, resp. spoluvlastníkom, ktorí preukážu schopnosť primeranú náhradu zaplatiť (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1346/2002 zo dňa 29.07.2003). Žalobca
1/ ani žalobca 2/ v posudzovanej veci nemali záujem o prikázanie bytu do ich výlučného vlastníctva.
Žalovaná 1/ rovnako nemala záujem o prikázanie bytu (resp. spoluvlastníckych podielov žalobcov na

byte) do jej výlučného vlastníctva, pričom poukázala na svoj vysoký vek a finančnú situáciu, ktorá
jej neumožňuje zabezpečiť vyplatenie spoluvlastníckych podielov teraz ani v budúcnosti. Navrhla, aby
súd nariadil predaj bytu s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov. Žalovaná 2/ síce prejavila záujem o nadobudnutie bytu (resp. spoluvlastníckych podielov
žalobcov na byte) do jej výlučného vlastníctva, zároveň však uviedla, že „byt nemôže sama vyplácať“.

Žalovaná 2/ teda nielenže výslovne deklarovala neschopnosť resp. nemožnosť poskytnúť finančnú
náhradu za prikázanie spoluvlastníckych podielov žalobcov na byte do jej výlučného vlastníctva, ale
objektívnu schopnosť poskytnúť túto finančnú náhradu počas celého konania ani ničím nepreukázala.
Žalovaná 2/ teda nepreukázala splnenie podmienky jej solventnosti, t.j. schopnosti zaplatiť žalobcom
finančnú náhradu za ich spoluvlastnícky podiel, čím nebol splnený predpoklad pre prikázanie bytu v

rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobcov na byte do jej výlučného vlastníctva. Žalovaná 3/ počas
celého konania nevyužila možnosť vyjadriť sa k veci a v konaní zostala celkom nečinná, čo vylučuje, aby
súd mohol na základe toho urobiť záver o jej záujme na prikázaní bytu (resp. spoluvlastníckych podielov
žalobcov na byte) do jej výlučného vlastníctva, a o jej objektívnej schopnosti poskytnúť finančnú náhradu
za prikázanie spoluvlastníckych podielov žalobcov na byte do jej výlučného vlastníctva.

12. K uvedenému súd len na doplnenie poukazuje na to, že ani jedna zo žalovaných nerozporovala
žalobcami v žalobe uvedenú hodnotu bytu XXX.XXX eur, pričom z úradnej činnosti súdu je známe,
že hodnota porovnateľných nehnuteľností (3 izbového bytu v G. v mestskej časti O.) je v súčasnostipodstatne vyššia, čo napokon vyplýva aj zo znaleckého posudku F.. S. V. č. XX/XXXX vypracovaného
za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty bytu, predloženého žalobcami na poslednom pojednávaní,
v zmysle ktorého je aktuálna všeobecná hodnota bytu XXX.XXX eur.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené prichádzal do úvahy posledný spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja bytu a rozdelenie výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov, ktorému súd po splnení všetkých zákonných podmienok vyhovel a nariadil predaj bytu s tým,
že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcov 1/, 2/ a žalované 1, 2/, 3/ podľa veľkosti ich

spoluvlastníckych podielov, t.j. žalobcovi 1/ v rozsahu 1/10 k celku, žalobcovi 2/ v rozsahu 1/10 k celku,
žalovanej 1/ v rozsahu 1/2 k celku, žalovanej 2/ v rozsahu 2/10 k celku a žalovanej 3/ v rozsahu 1/10 k
celku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaná 1/ ako väčšinová podielová spoluvlastníčka (v
rozsahu 1 k celku) s takýmto spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasila. Žalovaná
2/ síce s predajom bytu nesúhlasila, avšak žiadny iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
neponúkla (čím mohla v rámci dohody podielových spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva zabrániť tomu, aby o tejto otázke meritórne rozhodol súd). Pokiaľ žalovaná 2/ poukázala
na to, že „je nemysliteľné, aby sa predával domov, trvalé bydlisko troch ľudí“, súd uvádza, že v
konaní nebolo sporné, že v byte býva zo všetkých podielových spoluvlastníkov výlučne žalovaná
2/, pričom žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by potenciálne odôvodňovali existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa (pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci

alebo jej predajom a rozdelením výťažku podľa § 142 ods. 2 O.z.) nielenže netvrdila, ale v konaní
ani žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd mal v záujme žalovanú 2/ vypočuť k týmto potenciálnym
okolnostiam na pojednávaní konanom dňa XX.10.20XX, avšak žalovaná 2/ túto možnosť nevyužila,
keď sa na pojednávanie bez ďalšieho nedostavila, pričom svoju neúčasť ničím neospravedlnila a ani
nepožiadala o odročenie pojednávania. Za týchto okolností preto súdu neostávalo iné ako konštatovať,

že v posudzovanej veci žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadnie
podielového spoluvlastníctva predajom bytu a rozdelením výťažku nezistil.

14. Celkom na záver súd len na okraj poznamenáva, že strany majú stále možnosť zabrániť
predmetnému spôsobu vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva, a to tým, že sa dohodnú na inom

spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Túto možnosť majú pritom až dovtedy, kým dôjde
k predaju bytu, keďže až dovtedy zostáva byt v ich podielovom spoluvlastníctve.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom ako v celom rozsahu úspešnej strane priznal voči žalovaným 2/ a 3/

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd vychádzal z toho, že žalobcovia mali v konaní
v celom rozsahu úspech, keď súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho spôsobom (jednou
z alternatív), ako navrhovali už v podanej žalobe, pričom žalovaná 2/ sa tomuto spôsobu neúspešne
bránila. Vzhľadom na postoj žalovanej 3/ počas celého konania a jej pasivitu možno rovnako uzavrieť, že
bola v konaní neúspešná. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 6Co/248/2016 zo dňa 19.04.2017, v zmysle ktorého ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo
spôsobom, ktorý bol navrhnutý, najmä ak sa žalovaní bránili alebo navrhovali neúspešne iný spôsob
vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (teraz § 255 ods. 1 C.s.p.
- pozn. súdu) a aby úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania (bod 25. odôvodnenia).
Vzhľadom na uvedené súd žalobcom priznal voči žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v

plnom rozsahu, o ktorej výške náhrady rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti
rozsudkusamostatnýmuznesením.Naprotitomusúdžalobcomnepriznalnároknanáhradutrovkonania
voči žalovanej 1/, keď žalovaná 1/ so žalobcami navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva (aj s jeho zrušením) súhlasila, pričom k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva (ku ktorej môže dôjsť aj počas súdneho konania) nedošlo iba z toho dôvodu, že sa k nej

nepripojili zvyšné podielové spoluvlastníčky (žalovaná 2/ a 3/), bez ktorých dohoda nebola možná. Za
tohto stavu by bolo teda aj nespravodlivé, aby žalovaná 1/ znášala spolu so žalovanými 2/ a 3/ náhradu
trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.