Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415206809
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6415206809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka,
IČO: 53 255 739, proti žalovanej: L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. X. XXX/XX, XXX XX K. nad
B., právne zastúpená JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mierová
1, 990 01 Veľký Krtíš, v konaní o zaplatenie 107 184,22 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20C/83/2015-272 zo dňa 14. mája 2021 v spojení

s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20C/83/2015-294 zo dňa 04. augusta
2021 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku v spojení s I. výrokom opravného uznesenia potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo IV. výroku mení tak, že žalobca j e p o v i n n ý v
rozsahu 33,84% a žalovaná j e p o v i n n á v rozsahu 66,16% nahradiť súdnej znalkyni C.. W. U.,
s miestom výkon činnosti Z. XX, XXX XX F. znalečné (trovy znaleckého dokazovania) do troch dní od

právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške znalečného.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v V. výroku mení tak, že žalovaná j e p o v i n n á nahradiť
žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 32,32% do troch dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

IV. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 49 765,45 €, zmluvný úrok vo výške 8 427,43
€, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 107 184,22 € od 24.12.2012 do 07.07.2015, zo
sumy 107 179,46 € od 08.07.2015 do 01.10.2015 a zo sumy 49 765,45 € od 02.10.2015 do zaplatenia,
všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok); konanie v časti uplatneného nároku na
úhradu istiny vo výške 57 418,77 € a v časti uplatneného nároku na priznanie zmluvného úroku vo výške
24 794,60 € zastavil (II. a III. výrok); vyslovil, že súdna znalkyňa má nárok proti žalovanej na náhradu

znaleckej odmeny v rozsahu 100 % (IV. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (V. výrok).2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku prvej inštancie vyplýva, že pôvodný žalobca - X.X. V., a.
s., so sídlom U. O. 1, XXX XX V., C.: XX XXX XXX (ďalej aj „pôvodný žalobca“) sa žalobou podanou
na súd prvej inštancie dňa 08.06.2015 pôvodne domáhal od žalovanej zaplatenia istiny úveru vo výške

107 184,22 €, zmluvného úroku vo výške 33 222,03 € a úroku z omeškania vo výške 11,69 % p. a. zo
sumy 107 184,22 € od 14.12.2012 do zaplatenia. Následne vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 57
418,70 € a zmluvného úroku vo výške 24 794,60 € z dôvodu čiastočného plnenia po začatí konania,
preto súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenie § 144 a nasledujúce Civilného sporového poriadku za
súhlasu žalovanej konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania zostala istina úveru vo výške 49

765,45 €, zmluvný úrok vo výške 8 427,43 € a úrok z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 107
184,22 € od 24.12.2012 do 07.07.2015, zo sumy 107 179,46 € od 08.07.2015 do 01.10.2015 a zo sumy
49 765,45 € od 02.10.2015 do zaplatenia.

3. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo nasledované:

4. Dňa 15.11.2007 uzatvoril pôvodný žalobca a žalovaná zmluvu o financovaní bývania registrovanú
pod č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX (ďalej aj „zmluva o financovaní bývania“ alebo „zmluva o úvere“),
ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné obchodné podmienky X. J. V., a. s. pre poskytovanie
hypotekárnych úverov pre fyzické osoby, ako i Základné podmienky úveru registračné číslo XXX/
XXXXXX/XX-XXX/XXX.Nazákladetejtozmluvyposkytolpôvodnýžalobcaakoúverovýveriteľžalovanej

ako úverovému dlžníkovi úver v celkovej výške istiny 115 948,01 €, ktorá bola v časti sumy 74 306,15 €
tvorená hypotekárnym úverom a v časti sumy 41 641,87 € tvorená spotrebným úverom. Úroková sadzba
úveru bola dojednaná vo výške 6,04 % p. a. a bola fixovaná na obdobie jedného roka, výška úroku z
omeškania o 3 % p. a. vyššia a lehota splatnosti úveru na obdobie 25 rokov od prvého čerpania. Úver
bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti registrovanou pod číslom XXX/

XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 22.11.2007 (ďalej aj „záložná zmluva“), ktorá oprávňovala pôvodného
žalobcu v prípade porušenia zmluvných povinností žalovanou realizovať čiastočnú úhradu poskytnutých
finančných prostriedkov vo forme hypotekárneho alebo spotrebného úveru z predaja nehnuteľností
špecifikovaných v záložnej zmluve.

5. Z prehľadu úhrad dojednaných splátok súd prvej inštancie zistil, že žalovaná neplatila úver riadne
a včas, so splátkami sa dostala do omeškania. Z dôvodu tohto porušenia zmluvných povinností ju
žalobca vyzval pokusom o zmier zo dňa 23.01.2012 na doplatenie dlžnej sumy vo výške zameškaných
splátok v stanovenej lehote a upozornil ju na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti zostatku úveru a
jeho príslušenstva. Žalovaná na pokus o zmier nereagovala. Žalobca preto využil zmluvne dojednané

právo a výzvou na predčasné zosplatnenie zostatku úveru a jeho príslušenstva zo dňa 04.12.2012
vyzval žalovanú na úhradu celého zostatku úveru pozostávajúceho z istiny a príslušenstva vo forme
dojednaného úročenia. Predmetná výzva obsahujúca využite práva na predčasné zosplatnenie zostatku
úveru a jeho príslušenstva bolo žalovanej doručená dňa 13.12.2012. V čase jej doručenia činila dlžná
čiastka na hypotekárnom úvere sumu 74 269,72 €, z toho istina 68 543,19 € a dlžná čiastka spotrebného

úveru 41 145,39 €, z toho istina 38 641,03 €. Pôvodným žalobcom žalobou pôvodne uplatnený nárok
preto činil istinu vo výške 107 184,22 € a príslušenstvo tvoriace neuhradené zmluvné úroky do času
podania žaloby a úroky z omeškania.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi pôvodným žalobcom a (terajším) žalobcom -

spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724
803 (ďalej aj „žalobca“) bola po začatí konania dňa 22.03.2017 postúpená aj žalovaná pohľadávka s
príslušenstvom z pôvodného žalobcu ako postupcu na žalobcu ako postupníka. Z prílohy k zmluve
o postúpení pohľadávok na č. l. 130 a 131 spisu vyplýva jednoznačná a nezameniteľná identifikácia
pohľadávky s príslušenstvom. Následne bolo žalovanej zo strany postupcu, t. j. pôvodného veriteľa

zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky, čo vyplýva z podacieho hárku na č. l. 261 spisu.

7. Keďže žalovaná v konaní namietala výšku uplatneného nároku, spôsob započítania ňou uhradených
platieb na istinu, zmluvné úroky, poplatky a úroky z omeškania, súd prvej inštancie vo veci na jej
návrh nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo

a daňovníctvo, kontrolling, financie. Znaleckým dokazovaním poveril znalkyňu C.. W. U., s miestom
výkonu činnosti Z. XX, XXX XX F.. Podľa záverov znaleckého posudku banka - pôvodný žalobca
pri rozčlenení čiastočnej úhrady vo forme splátok zo strany žalovanej na istinu a úroky postupoval
štandardným spôsobom, pričom v závere znaleckého posudku znalkyňa konštatovala len minimálnerozdiely ohľadom uplatneného nároku v samotnej žalobe čo sa týka ich výšky. Súd prvej inštancie v
tejto súvislosti doplnil, že neušlo jeho pozornosti, že po podaní žaloby došlo na doplnkovom spotrebnom
úvere k čiastočnej úhrade dňa 07.07.2015 vo výške 4,76 €, čo zrejme činí uvedený minimálny rozdiel

konštatovaný v závere znaleckého posudku. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov uzavrel,
že samotná istina vo výške 107 184,22 € nebola zo strany žalovanej spochybňovaná, dňa 17.09.2015
došlo k dobrovoľnej dražbe nehnuteľností, ktoré tvorili záloh v zmysle záložnej zmluvy na zabezpečenie
splácania úveru zo zmluvy o financovaní bývania a tieto nehnuteľnosti boli vydražené v hodnote 66 000,-
€, čo vyplýva z notárskej zápisnice o priebehu dražby. Z tejto taktiež vyplýva, že Štátny fond rozvoja

bývania ako prednostný veriteľ do dražby prihlásil prednostnú pohľadávku vo výške 8 585,99 €, táto bola
v celom rozsahu z výťažku dražby uspokojená a zostatok vo výške 57 414,01 € bol pripísaný na úverový
účet dňa 01.10.2015, čo vyplýva z prehľadu splácania úveru. Táto čiastka bola pripísaná na zníženie
samotnejistiny.Úrokyzúverovbolinezameniteľnepevnezmluvnedojednanézato-ktoréobdobietrvania
splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Ich pomer sa vypočítal podľa matematického vzorca
vnútorného bankového systému poskytovateľa úveru, ktorý znalecké dokazovanie odobrilo.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k nasledovným záverom:

9. K námietke žalovanej týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore súd prvej
inštancie uviedol, že zmluvu o postúpení pohľadávky medzi pôvodným žalobcom a terajším žalobcom

ako postupníkom vyhodnotil ako platnú, nakoľko z jej obsahu nezistil žiadne ustanovenia odporujúce
platnej právnej úprave v čase postúpenia pohľadávky, ani že by predmetom zmluvy bola pohľadávka,
ktorej postúpenie je v zmysle § 525 Občianskeho zákonníka v platnom znení vylúčené. Zabezpečená
pohľadávka bola taktiež jednoznačne a nezameniteľne identifikovaná. Dodal, že na platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Zmluva môže byť uzatvorená aj bez jeho vedomia,

resp. proti jeho vôli.

10. Žalovaná ďalej namietala premlčanie uplatneného nároku, pričom bola názoru, že hypotekárny úver
treba posudzovať podľa Obchodného zákonníka a spotrebný úver podľa Občianskeho zákonníka a
každá splátka zdieľa osobitný osud čo sa týka vznesenia námietky premlčania. Súd prvej inštancie

na rozdiel od žalovanej bol názoru, že zmluva o financovaní bývania je jeden právny úkon napriek
okolnosti, že na základe prílohy označenej ako Základné podmienky úveru k predmetnej zmluve
došlo k rozčleneniu celkovej sumy poskytnutého úveru na hypotekárny úver a spotrebný úver. Bol
názoru, že na samotnú zmluvu vzhľadom na okruh účastníkov zmluvného vzťahu je nutné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, vrátane ustanovení o premlčaní, osobitne o

a premlčacej dobe. Zároveň konštatoval spotrebiteľský charakter zmluvy. S poukazom na § 100
ods. 1, § 101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „OZ“) súd prvej
inštancie vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanou ako nedôvodnú. Bol názoru, že keďže
pôvodný žalobca uplatnil svoje právo v zmysle § 565 OZ, teda vyhlásil mimoriadnu splatnosť celej
dlžnej čiastky týkajúcej sa istiny, ako aj príslušenstva z dôvodu zavineného porušenia konania zo

strany žalovanej spočívajúceho v neuhrádzaní dojednaných splátok, premlčacia doba začína plynúť od
zročnostinesplnenejsplátky.Napriekuvedenémupočítalzačiatokbehupremlčacejdobyodneskoršieho
dátumu uvedeného žalobcom, t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na zosplatnenie úveru
a jeho príslušenstva, t.j. od 14. 12.2012 s odôvodnením, že je to v danom prípade na voľnej úvahe
samotného žalobcu. Keďže žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 08.06.2015, súd prvej

inštancie konštatoval, že neubehla trojročná premlčacia doba stanovená zákonom na premlčanie práva
žalobcu.

11. Ohľadne námietky žalovanej týkajúcej sa výšky uplatnených nárokov, spôsobu zápočtu ňou
uhradených súm na istinu a úroky hypotekárneho a spotrebného úveru súd prvej inštancie odkázal na

spôsob výpočtu predložený pôvodným žalobcom a výsledky znaleckého dokazovania. S prihliadnutím
na ne spôsob zápočtu považoval za správny, a preto taktiež vyhodnotil nároky pôvodne uplatňované
žalobou ako dôvodné v čase podania žaloby. Zdôraznil, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti istiny
57 418,77 € došlo z dôvodu čiastočného uspokojenia pohľadávky žalobcu z výťažku dobrovoľnej dražby
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej vo výške 57 414,01 € a čiastočnej úhrady zo dňa 07.07.2015 vo

výške 4,76 €.

12. Pokiaľ ide o námietku žalovanej v súvislosti s dosiahnutým podľa nej nízkym výťažkom z dražby
nehnuteľností súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniťvýšku dosiahnutého zisku z predaja nehnuteľností, nakoľko sa jednalo o formu dobrovoľnej dražby,
kde rozhodujúce sú práve podania zúčastnených dražobníkov, preto aj túto námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú.

13. Vzhľadom na nedôvodnosť všetkých námietok žalovanej proti žalobou uplatneným nárokom po jej
čiastočných späťvzatiach súd prvej inštancie uzavrel, že tieto nároky sú dôvodné a preto žalobe vyhovel.

14. O nárokoch na náhradu trov konania (znalečného a trov strán sporu) súd prvej inštancie rozhodol

s použitím § 255 Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „C. s. p.“), nakoľko žalobca
mal plný úspech v konaní a to napriek tomu, že došlo k čiastočnému späťvzatiu nárokov uplatnených
pôvodnou žalobou, pretože k späťvzatiu došlo nie na základe svojvoľnosti žalobcu, ale na základe
poníženia pôvodne uplatnenej istiny v dôsledku objektívnej skutočnosti - dobrovoľnej dražby na predmet
zálohu v priebehu súdneho konania.

15. Proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o vyhovení žalobe po jej čiastočných späťvzatiach, proti
IV. výroku o nároku znalkyne na náhradu znalečného a proti V. výroku o nároku žalobcu na náhradu trov
konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Podľa obsahu odvolania považovala rozhodnutie
súdu prvej inštancie za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C. s. p., t. j. z
dôvodov,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci;súdprvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Žalovaná v odvolaní uviedla, že žalobca si už pri podaní žaloby o zaplatenie 107 184,22 € s
príslušenstvom musel byť vedomý, že táto nebude v celom rozsahu úspešná, pretože súčasne s

podanou žalobou došlo k nariadeniu dobrovoľnej dražby, kde sa žalovaná legitímne domnievala, že
výťažok dražby pokryje jej dlh zo zmluvy o úvere. V priebehu súdneho konania došlo k vydraženiu
nehnuteľností, ktoré boli jediným majetkom žalovanej, avšak len za sumu 66 000,- €, ktorá bola dokonca
zníženápripredmetnejdražbeažalobcatedanáslednežalobouuplatňovalužlenrozdielmedzipôvodne
uplatneným nárokom a sumou, ktorá mu bola poskytnutá z výťažku dražby nehnuteľnosti.

17. Pokiaľ ide o vyhodnotenie námietky premlčania vznesenej žalovanou v prvoinštančnom konaní
žalovaná mala za to, že ju súd prvej inštancie neposúdil správne, nakoľko namietala premlčanie len
tých jednotlivých splátok, ktoré boli splatné pred 08.06.2012, pričom súd prvej inštancie sa zaoberal
námietkou premlčania celého nároku, ktorú však žalovaná neuplatnila. Preto mala za to, že rozsudok

súdu prvej inštancie je v tomto smere nejasný a nepreskúmateľný.

18. Žalovaná mala ďalej za to, že všetky jej úhrady, ktoré zaplatila na úver mali byť započítané na
istinu jednotlivých splátok. Podľa názoru žalovanej už pri podaní žaloby došlo k pochybeniu zo strany
pôvodného žalobcu, pretože mal zvlášť žalovať sumu, ktorú žalovaná dlhuje z hypotekárneho úveru a

zvlášť sumu zo spotrebného úveru, pretože tieto úvery boli poskytnuté síce jedným peňažným ústavom,
ale z dvoch rôznych titulov. Ak boli stanovené určité kritéria pre hypotekárny úver a určité kritériá pre
spotrebný úver, tak je zrejmé (poznámka odvolacieho súdu - žalovaná mala zrejme na mysli „tak nie
je zrejmé“), akým spôsobom dospel žalobca k predčasnej splatnosti obidvoch úverov, či takýto postup
bol zákonný, či si žalobca vydraženú sumu započítal na nezákonné úroky v zmysle zákona o ochrane

spotrebiteľa, keďže žalovaná je slabšou stranou a na tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie prihliadať.

19. Ďalej žalovaná namietala, že založené nehnuteľnosti zabezpečovali len hypotekárny úver a teda
celý výťažok z dražby vo výške 57 414,01 € mal byť započítaný len na hypotekárny úver, nie aj na
spotrebný úver.

20. Žalovaná taktiež namietala konštatovanie súdu prvej inštancie v odôvodnení jeho rozsudku, že
istina vo výške 107 184,22 € nebola z jej strany spochybňovaná. Vo svojich podaniach spochybňovala
výšku istinu aj výšku úroku, nakoľko z pôvodnej žaloby vyplývalo, že celková uplatňovaná pohľadávka
činila 147 937,77 €, pričom úver bol poskytnutý v celkovej výške 115 948,01 €, teda po 5 rokoch

splácania podľa názoru žalobcu a jeho vyčíslenia bola táto suma oveľa vyššia ako na samom začiatku.
Je nesporné, že žalovaná zaplatila časť splátok úveru, ktoré sú uvedené aj v tabuľkách ako prílohe k
žalobe a samotný žalobca uviedol, že výťažok z dražby vo výške 57 414,01 € bol výške 40 190,- €
započítaný na hypotekárny úver a vo výške 17 224,01 € na doplnkový úver, pričom bankový systémžalobcu úhradu započítal na istinu, základný úrok, úrok z omeškania a poplatky za vedenie úverového
účtu, čo žalovaná taktiež považuje za nezákonný postup.

21. Aj keď pohľadávka pôvodného žalobcu bola postúpená na žalobcu, žalovaná zdôraznila, že jej
zostali všetky práva ohľadne predmetnej pohľadávky voči pôvodnému žalobcovi zachované aj voči
žalobcovi. Súd sa pritom nezaoberal námietkami žalovanej uvedenými počas celého konania pred
súdom prvej inštancie, len mechanicky prevzal obsah petitu žaloby žalobcu a nesprávne interpretoval
znalecký posudok, kde znalkyňa len konštatovala matematicky konkrétne sumy, ale právne posúdenie

celého prípadu z hľadiska celkovej sumy, ktorá mala byť zaplatená, úrokov z omeškania, čiastočnej
premlčateľnosti nároku bolo na súde a súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal.
Žalovaná z týchto dôvodov považovala rozsudok súdu prvej inštancie za formálny a bod 21 odôvodnenia
rozsudku len za všeobecné konštatovanie, nie však odpoveď na ňou poukazované konkrétne
skutočnosti.

22. Vo vzťahu k veci samej žalovaná taktiež uviedla, že úver splácala po dobu skoro 5 rokov a
zaplatila žalobcovi značnú sumu finančných prostriedkov, pričom svoje povinnosti si prestala plniť v
dôsledku nepriaznivých skutočností, ktoré sa vyskytli na jej strane, t. j. že sa jej narodilo dieťa, čím mala
obmedzenú možnosť príjmov, taktiež z hľadiska jej zdravotného stavu a iných sociálnych skutočností.
Uviedla, že aj v súčasnosti je zamestnaná, dosahuje príjem v rozmedzí 500,- až 600,- €, pričom má

vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu, je osamelou osobu a preto je nelogické, že by
mohla zaplatiť a plniť si svoju povinnosť tak, ako je uvedené v predmetnom rozsudku. Žiaden iný majetok
ako vydražené nehnuteľnosti nevlastní a preto akákoľvek pohľadávka žalobcu je reálne vo vzťahu k nej
nevymožiteľná. Navyše prišla o predmetné nehnuteľnosti, ktoré mali podľa nej oveľa vyššiu hodnotu,
ako za ktorú boli vydražené, čím stratila možnosť zabezpečenia bývania pre seba a pre svoje deti. Preto

považovala prístup súdu prvej inštancie, ktorý jej v I. výroku uložil povinnosť zaplatiť celú sumu do 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia za necitlivý.

23. Pokiaľ ide o nároky na náhradu trov konania žalovaná mala za to, že ak po podaní žaloby bolo
konanie čiastočne v určitej sume istiny a úrokov zastavené, nemohol súd prvej inštancie konštatovať,

že žalobca mal vo veci plný úspech. Jeho úspech bol podľa jej názoru menej ako polovičný. Ďalej mala
žalovaná za to, že nakoľko bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, je nelogický aj výrok súdu
prvej inštancie, podľa ktorého by mala nahradiť náklady za vyhotovenie znaleckého posudku. Podľa jej
názoru takéto náklady by si mohol v prípade úspechu uplatňovať žalobca, resp. štát, ktorý by takéto
náklady už uhradil. Preto výrok v tomto smere v samotnom rozsudku považovala za nelogický a nejasný.

24. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

25. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

rozsahu potvrdiť. Uviedol, že postup spočívajúci v tom, že pôvodný žalobca si okrem podania žaloby
uplatnil pohľadávku aj výkonom záložného práva nie je v rozpore so žiadnym zákonom, preto namietanie
takéhoto postupu žalovanou nie je relevantné pre výsledok tohto konania. Dodal, že žalobu v rozsahu
výťažku dražby zobral späť a naďalej si uplatňuje len zostatok pohľadávky zo zmluvy o úvere.
Skutočnosť, že výťažok z dražby nehnuteľností nepokryl výšku dlhu zo zmluvy o úvere, prípadne

pochybnosti o určení ceny vydražených nehnuteľností nie sú predmetom tohto konania a teda podľa
žalobcu nemôžu žiadnym spôsobom zvrátiť rozhodnutie súdu. Žalobca nepovažoval rovnako za správne
tvrdenie žalovanej, že záložné právo sa týkalo len zabezpečenia hypotekárneho úveru. Poukázal na
článok II. záložnej zmluvy, z ktorého je zrejmé, že zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o financovaní
bývania vo výške 3 493 050,- Sk. Zmluva o financovaní bývania sa skladala z hypotekárneho úveru

vo výške 2 238 547,- Sk a spotrebného úveru vo výške 1 254 503,- Sk. Záložným právom boli
teda zabezpečené oba tieto úvery. Pre úplnosť dodal, že nebol povinný uplatniť si dlžnú sumu z
hypotekárneho úveru a zo spotrebného úveru dvoma samostatnými žalobami.

26. Pokiaľ žalovaná spochybňuje výšku uplatnenej pohľadávky a spôsoby zápočtu jej úhrad na ňu,

žalobca poukázal na vykonané znalecké dokazovanie, ktoré osvedčilo správnosť žalobcom uplatnenej
pohľadávky.27. K námietke premlčania žalobca uviedol, že ním uplatnený nárok nie je premlčaný. V zmysle
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa stal splatným celý dlh zo zmluvy o úvere vo výške 74 269,72 € a
41 145,39 €. Žalobca si v tomto konaní uplatnil sumu 49 765,45 €, ktorá sa stala splatná až vyhlásením

mimoriadnej splatnosti. Nejde teda o omeškané splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti.

28. Žalobca mal preto za to, že žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by
spochybňovali žalovaný nárok.

29. Žalovaná v odvolacej replike trvala na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. Uviedla, že je jej
legitímnym právom žiadať, aby odvolací súd preskúmal, či rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné
a správne, ak s takýmto rozhodnutím nesúhlasí. Taktiež trvala na tom, že odôvodnenie rozsudku je
nejasnéanezrozumiteľné.Vovzťahukznaleckémuposudkuzopakovala,žetentoviacmenejpotvrdillen
správnosť matematických výpočtov pôvodného žalobcu vo vzťahu k vyčísleniu predmetnej pohľadávky,
ale či je takýto nárok zákonný musí posúdiť jedine súd z hľadiska všetkých aspektov a kritérií, nakoľko

sa v danom spore jedná o spotrebiteľský vzťah a žalovaná je tzv. slabšou stranou. Taktiež trvala na tom,
že nároky žalobcu voči nej by mali byť diferencované z hľadiska toho, že boli poskytnuté dva úvery, ktoré
sú diametrálne odlišné. Súd sa mal zaoberať pohľadávkou z každého z nich a nie zaviazať žalovanú
jednou sumou, ktorá mala pozostávať z dvoch úverov. Podľa žalovanej tak nie je zrejmé, akú sumu a z
ktorého úveru by mala zaplatiť a to sa týka aj úrokov z omeškania. Trvala na tom, že nehnuteľnosti boli

predané na dražbe za nižšiu sumu ako bola vyvolávacia, čo ona nemohla a nevedela ovplyvniť.

30. Opätovne poukázala aj na to, že bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, na jej nepriaznivé
osobné a majetkové pomery a preto naďalej vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal možnosťou
zaplatenia dlžnej sumy v splátkach, ale ju zaviazal na zaplatenie zostávajúcej sumy po čiastočných

späťvzatiach žaloby v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku nad rámec návrhov žalobcu.

31. Žalobca v odvolacej duplike uviedol len toľko, že žalovaná vo svojich vyjadreniach neuviedla žiadne
skutočnosti, ktoré by spochybňovali žalovaný nárok, preto sa s napadnutým rozsudkom žalobca plne
stotožňuje a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil ako vecne správny.

32. Prvoinštančné konanie sa začalo dňa 08.06.2015 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového
poriadku. Súd prvej inštancie rešpektujúc ustanovenie § 470 ods. 1 a 2 C. s. p., podľa ktorého sa nový
procesnoprávny predpis použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že

právne účinky úkonov uskutočnených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú zachované,
prejednal a rozhodol vec už podľa ustanovení C. s. p. Odvolanie žalovanej bolo podané na súd prvej
inštancie už za účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 19.07.2021. Krajský súd ako súd odvolací
funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 C. s. p. pri prejednaní odvolania preto
aplikoval v zmysle príkazu § 470 ods. 1 C. s. p. ustanovenia tohto zákona.

33. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p. z dôvodov vymedzených
v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád
týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom
pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že
odvolanie žalovanej proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej nie je dôvodné, tento
výrok je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdiť. Na zdôraznenie jeho
vecnej správnosti reagujúc na odvolacie dôvody žalovanej odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie je v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočne odôvodnené, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci.

34. K námietke žalovanej, že žalobca si už v čase podania žaloby musel byť vedomý, keďže došlo k

nariadeniu dobrovoľnej dražby, že nebude v celom žalobou uplatnenom nároku úspešný odvolací súd
uvádza, že pôvodný žalobca si mohol uplatniť žalobou nárok v pôvodnom rozsahu, nakoľko tento bol
v čase podania žaloby už splatný (actio nata). Žalovaná bola už v tom čase v omeškaní s úhradou
svojho dlhu, ako aj splátok. Nie je z tohto hľadiska rozhodujúce, že v priebehu konania následne došlo kvymoženiu časti uplatňovaného nároku z výťažku dražby, nakoľko žaloba bola podaná ešte 08.06.2015,
kým k speňaženiu zálohu - nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe došlo až 17.09.2015 a k zápočtu časti
výťažku na pohľadávku žalobcu dňa 01.10.2015. Navyše nie vždy je dobrovoľná dražba úspešná, napr.

spočiatku nemusí byť o predmet dražby záujem, teda žalobca si nemohol byť v čase podania žaloby
istý, či a kedy dôjde k predaju a speňaženiu zálohu na dobrovoľnej dražbe.

35. Pokiaľ žalovaná namieta, že celý zostávajúci výťažok z dobrovoľnej dražby mal byť započítaný len
na hypotekárny úver, žalobca správne poukazuje na zmluvu o zriadení záložného práva, konkrétne jej

článok II., kde je zabezpečovaná pohľadávka vymedzená tak, že záložný veriteľ uzavrel dňa 22.11.2007
so záložcom (dlžníkom) zmluvu o financovaní bývania a pod registračným číslom XXX/XXXXXX/XX-
XXX/XXX v celkovej výške 3 493 050,- Sk, v ktorej sa záložca zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti
úver, zaplatí úroky a iné príslušenstvo a splní ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy. V článku III.
záložnej zmluvy sa uvádza, že na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa uvedenej v článku II
tejto zmluvy (teda celej poskytnutej pohľadávky vo výške 3 493 050,- Sk) vrátane príslušenstva zriaďuje

záložca záložné právo v prospech záložného veriteľa, ktorého predmetom je záloh uvedený v článku
I. zmluvy - nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu - žalovanej. Z uvedených ustanovení vyplýva, že touto
záložnou zmluvou sa teda zabezpečuje celá pohľadávka poskytnutá dlžníkovi, tak z hypotekárneho ako
ajspotrebnéhoúveru.Ktomuodvolacísúddopĺňa,žetaktiežzozmluvyofinancovaníbývania,konkrétne
z bodu 11. vyplýva, že predmet financovania prostredníctvom úveru aj zabezpečenia je nehnuteľnosť, ku

ktorej sa zriaďuje záložné právo na zabezpečenie pohľadávok X. z tejto zmluvy, t. j. všetkých pohľadávok
zo zmluvy, teda hypotekárneho úveru aj spotrebného úveru.

36. K námietke žalovanej, že nenamietala v konaní pred súdom prvej inštancie premlčanie celého
zosplatneného dlhu, ale len premlčanie jednotlivých splátok splatných pred vyhlásením mimoriadnej

splatnosti úveru a to 3 roky spätne od podania žaloby, odvolací súd uvádza, že v prípade využitia práva
veriteľa podľa § 565 OZ žiadať od dlžníka zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
nie je podľa názoru odvolacieho súdu právne významné uvažovať o osobitnom počítaní premlčacej
doby ohľadne jednotlivých splátok (a to či už pôvodne splatných pred využitím práva podľa § 565 OZ
alebo po jeho využití). Zákonným dôsledkom zosplatnenia celého dlhu je totiž strata výhody splátok,

splatným sa stane celý nezaplatený dlh, preto je nepodstatné z hľadiska premlčania dlhu, kedy boli
jednotlivé splátky pôvodne splatné. Zákonným dôsledkom z toho vyplývajúcim je v zmysle § 103 OZ
počítanie premlčacej doby ohľadne takto zosplatneného celého nezaplateného dlhu odo dňa zročnosti
(splatnosti) nesplnenej splátky. Prvá veta ust. § 103 OZ o samostatnom počítaní premlčacej doby pri
každej splátke sa uplatní, len ak nedôjde k zosplatneniu dlhu podľa § 565 OZ.

37. Podporne odvolací súd uvádza, že aj pri výklade premlčania zo strany žalovanej predmetom tohto
konania po čiastočných späťvzatiach žaloby a zastavení konania v tomto rozsahu zostala nepremlčaná
istina vo výške 49 765,45 €, zmluvný úrok vo výške 8 427,43 € a úroky z omeškania za obdobie menej
ako 3 roky pred podaním žaloby (od 24.12.2012). Aj keď je pravdou, že pôvodný žalobca si žalobou

uplatňoval aj nároky čo sa týka istiny a úroku splatné viac ako 3 roky spätne pred podaním žaloby,
časť istiny bola uspokojená v rámci dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené záložné
právo na zabezpečenie úveru. Aj v prípade, že by časť uplatnenej istiny a úroku bola premlčaná, v
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 151j ods. 1 a 2 OZ, podľa ktorých, ak pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon

záložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložnýveriteľmôžeuspokojiťspôsobomurčeným
v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (zákon č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu

aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Z predmetných ustanovení vyplýva, že výťažok z
predaja nehnuteľností v rámci dobrovoľnej dražby mohol žalobca použiť na uspokojenie aj premlčanej
častipohľadávkyspočívajúcejvsplátkachistinysplatnýchviacako3rokypredpodanímžaloby.Odvolací
súd v tejto súvislosti pre úplnosť uvádza, že nevyzýval strany sporu na možné použitie týchto ustanovení
OZ postupom podľa § 382 C. s. p., pretože táto jeho argumentácia je len podporná, keďže žiadnu časť

dlhu v dôsledku jeho zosplatnenia nepovažuje za premlčanú.

38. Pokiaľ žalovaná považuje rozsudok súdu prvej inštancie za formálny, nejasný a nepreskúmateľný
pre to, že neobsahuje presný prehľad splátok, rozčlenenie hypotekárneho a spotrebného úveru aich rozčlenenie na istinu, úroky, poplatky, sankcie a úroky z omeškania ani spôsob zápočtu úhrad
žalovanej na tieto nároky žalobcu, podľa názoru odvolacieho súdu odkaz súdu prvej inštancie v bode
21. odôvodnenia jeho rozsudku na znalecký posudok a na prehľady predložené žalobcom v konaní

(č. l. 99 - 106 spisu), z ktorých tieto skutočnosti vyplývajú (s výnimkou odchýlky uvedenej samotným
žalobcom v podaní na č. l. 97 spisu spočívajúcej v zápočte zostatku výťažku dražby vo výške 57 414,04
Eur len na istinu hypotekárneho a spotrebného úveru (40 190,- Eur na hypotekárny úver a 17 224,01
Eur na spotrebný úver) na rozdiel od zápočtu výťažku podľa bankového systému sčasti na istiny a
sčasti na zmluvné úroky, poplatky z úverov a úroky z omeškania, ktorú skutočnosť znalecký posudok

zohľadnil v odpovedi na otázku č. 5 zadávateľa posudku), pričom znalecký posudok správnosť týchto
skutočností potvrdil, považuje odvolací súd za dostatočné. Všetky tieto podania (pôvodného) žalobcu,
ako aj znalecký posudok boli žalovanej doručené na oboznámenie a mala možnosť sa k nich vyjadriť.
Žalovaná napokon znalecký posudok nespochybňuje. Sama uvádza, že tento matematicky konštatoval
konkrétne sumy. Samozrejme odlišná by bola situácia, ak by bol súd prvej inštancie názoru, že vyčíslenie
nárokov zo strany žalobcu, či zápočty úhrad žalovanej na ne nie sú správne, resp. časť týchto nárokov

uplatnených aj po čiastočných späťvzatiach žaloby je premlčaná.

39. Žalovaná taktiež v odvolaní neuvádza, v čom konkrétne sú uplatnené nároky nesprávne z hľadiska
zápočtu jej úhrad na pohľadávky žalobcu. Žalovaná v odvolaní spôsoby zápočtu a postup, akým sa
žalobca dopracoval k výsledným uplatneným nárokom konkrétnymi námietkami nespochybňuje.

40. Pokiaľ žalovaná poukazuje na to, že žalobou bola spočiatku uplatňovaná celková pohľadávka vo
výške 147 937,77 €, pričom jej bol poskytnutý celkový úver 115 948,01 € a tento úver po dobu 5 rokov
splácala, k tomu odvolací súd uvádza, že žalovaná v zmysle zmluvy o úvere (a vyplýva to zo samotnej
podstaty úveru), nie je povinná vrátiť úverovému veriteľovi len istinu, ale zaplatiť aj zmluvne dojednané

úroky, ďalšie poplatky a prípadné sankcie súvisiace s omeškaním s riadnym a včasným splácaním
úveru. Len pri dojednaní úrokov popri istine je zrejmé, že žalovaná musí zaplatiť veriteľovi viac, ako
od neho dostala ako istinu úveru. Ako už bolo uvedené vyššie, z prehľadu splátok, platieb a spôsobu
zápočtu úhrad žalovanej na úver vyplýva vyčíslenie nárokov žalobcu.

41. K námietke žalovanej, že všetky jej úhrady mali byť započítané prioritne len na istiny úverov,
odvolací súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, či zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere nevyplýva

povinnosť veriteľa započítavať splátky úveru ako čiastkové plnenia najprv len na istinu úveru. Dohoda
o anuitných splátkach, v ktorých sa podiel výšky istiny a úroku mení, nie je právnym poriadkom ani
v spotrebiteľských vzťahoch zakázaná. V prípade dojednania anuitných splátok sa v každej splátke
teda zaplatí časť istiny, úroku a prípadne ďalších poplatkov. Preto úvaha o tom, že plnenie spotrebiteľa
sa má napriek dohode o (anuitných) splátkach započítavať najprv na istinu a až potom na úroky a

poplatky nie je namieste. Neobstojí ani prípadná argumentácia ustanovením § 566 ods. 2 OZ, pretože
tento nepojednáva o plnení dohodnutom v splátkach, ale o plnení, ktorého splatnosť bola dohodnutá
jednorazovo a dlžník neplní naraz, ale časť plnenia poskytne vopred a zvyšok neskôr, prípadne aj
po lehote splatnosti, čím sa dostane do omeškania a potom je povinný plniť aj úroky (z omeškania).
Aby sa tieto neprimerane nenavyšovali, Občiansky zákonník stanovuje, že najprv sa čiastočné plnenie

započítava na istinu. Ust. § 566 ods. 2 OZ treba vykladať v spojitosti s ust. § 566 ods. 1 OZ. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na odbornú právnickú literatúru: „Pokiaľ z dohody účastníkov alebo z
rozhodnutia súdu vyplýva oprávnenie dlžníka splniť dlh v splátkach, nemožno úhradu splátky považovať
za čiastočné plnenie. V prípade splátok je záväzok vopred rozdelený na niekoľko samostatných častí,
ktorých súčet predstavuje celkový objem dlhu, pričom každá zo splátok má individuálne stanovenú

splatnosť a vo vzťahu k celkovému dlhu sa predpokladá jeho postupné splnenie.“ (Števček, M. Dulak,
A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 566. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2015, 1991 s.) ...„Rozhodne však nemožno na základe § 566 ods. 2 napríklad
dospieť k záveru, že v prípade splácania úročenej pôžičky sa akékoľvek plnenie dlžníka vždy započíta
prednostne na istinu celého dlhu a úroky sa hradia až po zániku istinu. Pri plnení v splátkach sa

každá jednotlivá splátka považuje za relatívne samostatný záväzok, ktorý má individuálne vymedzenú
splatnosť. O čiastočné plnenie v zmysle § 566 ods. 2 pôjde teda iba v prípade, ak dlžník veriteľovi
poukáže platbu, ktorá nedosahuje stanovenú výšku splátky a ktorá môže byť z tohto dôvodu považovaná
za čiastočné plnenie. V rámci danej splátky sa potom čiastočné plnenie započíta prednostne na istinu avo zvyšku na úroky; avšak bez priameho dopadu na uspokojenie iných splátok, aj pokiaľ je ich vnútorná
štruktúra diferencovaná na istinu a úroky.“ (Števček, M. Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko,
F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 566. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 1994 s.).

42. Nie je dôvodná ani námietka žalovanej, že súd mal skúmať, či bolo zákonné započítanie výťažku
dražby nehnuteľností okrem istiny úverov aj na zmluvné úroky, poplatky, úroky z omeškania. Z obsahu
spisu, čiastočných späťvzatí žaloby, znaleckého posudku a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
jednoznačne vyplýva, že napriek tomu, že bankový systém započítal sumu výťažku aj na tieto položky,

(pôvodný) žalobca sa napokon rozhodol započítať výťažok len na istiny úverov (pôvodne uplatňovaná
istina úverov spolu 107 184,22 € - výťažok 57 414,01 € - úhrada 4,76 € = 49 765,45 €).

43. Pokiaľ žalovaná namieta ohodnotenie nehnuteľností, resp. priebeh a výsledok dobrovoľnej dražby,
proti ohodnoteniu nehnuteľností znaleckým posudkom sa mohla v zákonom stanovenej lehote brániť
námietkami podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
účinnom v čase konania dražby (ďalej aj „zákon č. 527/2002 Z.z.“), prípadne sa domáhať neplatnosti
dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.

44. Pokiaľ žalovaná poukazuje na necitlivý prístup súdu prvej inštancie, keď jej uložil povinnosť žalovanú

sumu s príslušenstvom zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku nad rámec návrhov žalobcu,
odvolací súd k tomu v prvom rade uvádza, že žalobou v jej pôvodnom znení, ako aj po jej čiastočných
späťvzatiach bolo požadované zaplatiť dlh do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd prvej inštancie teda
určil dlhšiu lehotu na jeho zaplatenie. V druhom rade odvolací súd uvádza, že napriek ťaživej sociálnej,
finančnej a majetkovej situácii opísanej žalovanou v odvolaní, ako aj pred súdom prvej inštancie nebolo

možné povoliť jej splácať žalobcom uplatnenú a súdom prvej inštancie priznanú sumu istiny úveru a
príslušenstva, vrátane úrokov z omeškania v splátkach. Ustálená súdna prax (viď R 87/1953) umožňuje
povoliť splátky dlhu v prípade, ak je v schopnostiach a možnostiach dlžníka tento splatiť v rozumnom
časovom období. Pri súčasných pomeroch - dosahovanom príjme v rozmedzí 500,- a 600,- € mesačne
žalovanoupripovolenísplácaťdlhnapr.vovýške100,-Eurmesačne,bylensúdompriznanúzostávajúcu

istinu úveru žalovaná splácala viac ako 41 rokov, pri nižšej mesačne splátke ešte dlhšie, pričom priznané
úroky z omeškania už v čase rozhodnutia odvolacieho súdu tvoria väčšiu sumu ako priznaná istina
(viď bod 48. odôvodnenia tohto rozsudku). Pritom samotný úver pri oveľa vyššej istine a mesačných
splátkach mala žalovaná zaplatiť do 25 rokov od prvého čerpania (článku 8. bod 8.2 zmluvy o úvere v
spojení s článkom 4 základných podmienok úveru). Prípadná nevymožiteľnosť pohľadávky veriteľa nie

je dôvodom pre jej nepriznanie súdnym rozhodnutím.

45. Odvolací súd však dospel k názoru, že odvolanie žalovanej proti IV. a V. výroku rozsudku súdu prvej
inštancie o nároku znalkyne a žalobcu na náhradu trov konania je čiastočne dôvodné , preto ich podľa
§ 388 C. s. p. zmenil z nasledovných dôvodov:

46. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď zavinenie za čiastočné zastavenie konania
v celom rozsahu pričítal žalovanej. Je síce pravdou, že došlo k čiastočnej úhrade nárokov žalobcu
z výťažku dražby nehnuteľností v priebehu konania, z vyjadrení pôvodného žalobcu a znaleckého
posudku však vyplýva, že tento bol započítaný len na istiny úverov. Preto možno súhlasiť s tým, že

zastavenie konania v tejto časti zavinila žalovaná, nakoľko k čiastočnému plneniu žalovanej sumy v
priebehu konania došlo v dôsledku dobrovoľnej dražby, t. j. pôvodný nárok uplatňovaný žalobou bol
uplatnený dôvodne a k čiastočnému späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania došlo v dôsledku čiastočnej
úhrady nárokov v priebehu konania. Už z názvu inštitútu dobrovoľnej dražby totiž vyplýva, že žalovaná
súhlasila uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam s ich prípadným predajom

na dobrovoľnej dražbe a s vyplatením výťažku z predaja na úhradu jej splatného dlhu. Preto sa táto
časť zastavenia konania počíta do celkového úspechu žalobcu. Žalobou bol však pôvodne uplatnený
aj zmluvný úrok vo výške 33 222,03 € a žaloba bola vzatá späť v časti zmluvných úrokov vo výške
24 794,60 € (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 19.05.2016 a podanie na č. l. 97 a 98 spisu), dôvod
tohto späťvzatia však pôvodný žalobca ani žalobca neuviedol. Keďže žaloba bola v časti zmluvného

úroku vzatá späť bez uvedenia (relevantného) dôvodu, zavinenie za zastavenie konania v tejto časti
treba pričítať žalobcovi (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 19/2010 zo dňa
26.01.2011, sp. zn. 7 MCdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011).47. Nedôvodná je však argumentácia žalovanej, že v dôsledku toho, že jej bolo priznané oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov by nemala znášať trovy vypracovania znaleckého posudku znalcom,
t. j. znalečné. Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov strane sporu je významné len z hľadiska

nemožnosti uloženia jej povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania (§ 253 ods. 2 C. s
p.) v štádiu ešte pred samotným vykonaním znaleckého dokazovania. Nová koncepcia civilného procesu
zavedená Civilným sporovým poriadkom už nepočíta v takom prípade s hradením trov znaleckého
dokazovania v priebehu konania štátom, ale znalec, ak je zadávateľom súd na návrh strany sporu, musí
vyčkať so svojím nárokom rovnako ako strany spory do rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262

ods. 1 C. s. p.). Oslobodenie od súdnych poplatkov sa týka vzťahu medzi žalovanou a štátom, ktorý
je príjemcom súdnych poplatkov, teda nevzťahuje sa na vzťah medzi žalovanou a žalobcom, ako aj
osobou zúčastnenou na konaní, v tomto prípade znalcom. Znalec má nárok na náhradu výdavkov a
odmeny spojenej z vypracovaním znaleckého posudku a aj pre náhradu jeho trov platí, že je povinný
ich nahradiť ten, kto nemal úspech vo veci, resp. v prípade čiastočného úspechu má nárok na pomernú
náhradu trov od oboch strán sporu podľa pomeru ich úspechu v konaní v zmysle § 255 C. s. p. V

tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obo 181/2007
zo dňa 29. mája 2009, v ktorého odôvodnení sa uvádza: „Oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. (teraz § 254 ods. 1 C. s. p. - poznámka odvolacieho súdu) neznamená
súčasne aj zbavenie zodpovednosti účastníka konania za výsledok sporového konania. To znamená,
že v prípade, ak účastník konania, ktorý bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov bude celkom,

resp. čiastočne neúspešný v konaní, bude za podmienok § 142 O.s.p. (teraz § 255 C. s. p. - poznámka
odvolacieho súdu) zaviazaný na znášanie náhrady trov konania účastníkovi, ktorý v konaní mal celkom
alebo čiastočný úspech.“

48. Vzhľadom na vyššie uvedené pozostáva úspech žalobcu z priznanej istiny pohľadávky s

príslušenstvom, ktorá ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu (23. 03. 2022) činí 112 410,59 €
(istina 49 765,45 € + zmluvný úrok 8 427,43 € + úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
107 184,22 € od 24. 12. 2012 do 07. 07. 2015, t.j. 23 793,43 €, zo sumy 107 179,46 € od 08.07.2015
do 01.10.2015, t.j. 2 209,66 € a zo sumy 49 765,45 € od 02.10.2015 do 23.03.2022, t.j. 28 214,62
€) a z istiny 57 418,77 €, ktorá bola zaplatená v priebehu konania. Pôvodné uplatnená pohľadávka s

príslušenstvom činila spolu sumu 256 676,25 € (istina 107 184,22 € + zmluvný úrok 33 222,03 € a úrok
z omeškania vo výške 11,69 % ročne zo sumy 107 184,22 € od 14. 12. 2012 do 23. 03. 2022, t.j. 116
270,- €). Úspech žalobcu v pomere k pôvodne uplatňovaným nárokom tak činí 66,16%. Jeho neúspech
a teda úspech žalovanej činí 33,84%. V pomere, v akom boli strany sporu neúspešné sú preto povinné
uhradiť znalkyni znalečné. Po započítaní úspechu žalovanej do úspechu žalobcu patrí viac úspešnému

žalobcovi voči žalovanej pomerná náhrada trov konania vo výške 32,32 %. Odvolací súd pri určovaní
pomeru úspechu strán sporu v konaní prihliadol aj na príslušenstvo spočívajúce v úrokoch z omeškania
s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2004 sp. zn. 1 M Cdo
1/2004 uverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 34/2005,
v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho

neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených
prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“
podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p., ale za „čiastočný úspech“ v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2
O. s. p. (v súčasnosti ustanovenia § 255 C. s. p. - poznámka odvolacieho súdu).

49. Odvolací súd pristúpil k zmene IV. a V. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku znalkyne na
náhradu znalečného a nároku žalobcu na náhradu trov konania od žalovanej aj z dôvodu, že súd prvej
inštancie rozhodol o ich nárokoch nevykonateľnými výrokmi, v ktorých neuložil strane sporu povinnosť
na náhradu trov a neuviedol, v akej lehote má byť náhrada trov konania zaplatená. Taktiež v prípade
znalkyne túto jednoznačne vo výroku neidentifikoval, čím by bol daný výrok taktiež nevykonateľný,

nakoľko nie je zrejmé, akému znalcovi majú strany sporu znalečné zaplatiť, táto skutočnosť na rozdiel
od strán sporu nevyplýva zo záhlavia rozsudku. Zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie v IV. a V.
výroku teda súvisí aj s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentovali tieto údaje. O výške a
prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p.
od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s.
p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vzhľadom na pomerne nepatrný úspech

žalovanej v odvolacom konaní vzťahujúci sa len na odvolaciu námietku ohľadne pomeru úspechu strán
sporu v konaní pred súdom prvej inštancie (aj tu však odvolací súd vyhodnotil úspech strán sporu v inom
pomere ako žiadala žalovaná). Drvivá časť odvolacích námietok týkajúca sa veci samej, ako aj nárokov
na náhradu trov konania však bola nedôvodná. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho
konaniarozhodnevzmysle§262ods.2C.s.p.súdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým

sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací
súd aj začiatok lehoty na plnenie náhrady trov odvolacieho konania podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

51. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).