Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/308/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616200522
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616200522.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit
Bureau, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 14, IČO: 35 886 013, právne zastúpený: Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856
584, proti žalovanej: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. T., Ul. X. T. XXXX/XXX A, o zaplatenie

1.314,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 5C/10/2016-118 zo dňa 28.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorý vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol a vo výroku o
trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
475,96 eur, s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 475,96 eur od 23.02.2013 do zaplatenia,
všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 60 eur splatných vždy ku 25. dňu v mesiaci,
pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov

konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 52 ods. 1, 2, § 879j Občianskeho zákonníka a ustanovenia
§ 261 ods. 3, písm. d), § 708 ods. 1, 2, § 710, § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka.

3. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dôvodil, že žalobca sa domáhal voči žalovanej splnenia

povinnosti zaplatiť sumu 1.314,87 eur so zmluvným úrokom vo výške 15,10 % ročne zo sumy 1.184,60
eur od 28.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.184,60 eur od
28.03.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Vo svojej žalobe uviedol, že právny predchodca
žalobcu SLSP, a.s. uzatvorila so žalovanou dňa 03.04.2007 zmluvu o poskytnutí balíka produktov a
služieb pre fyzické osoby. Predmetom zmluvy bolo zriadenie bežného účtu, poskytnutie elektronických
služieb k účtu, vydanie platobnej karty a poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok

uvedených v obchodných podmienkach banky, pre poskytnutie úverov a povolených prečerpaní.
Súčasťou zmluvy boli tiež Všeobecné obchodné podmienky SLSP, a.s., účinné od 01.08.2002 v znení
dodatku č. 5, účinného od 15. 07.2007, osobitné Obchodné podmienky SLSP, a.s. pre poskytovanie a
používanie elektronických a platobných kariet s účinnosťou od 01.01.2006, Obchodné podmienky SLSP,
a.s. pre poskytnutie úverov a povolených prečerpaní, účinné od 01.07.2007 a Sadzobník poplatkov
SLSP, a.s.. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 zákona 258/2001 Z. z. účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy, bol kontokorentný úver/povolené prečerpanie na bežný účet vyňatý z pôsobnosti Zákona
o spotrebiteľských úveroch, a preto zmluvy neobsahujú údaje o ročnej RPMN. SLSP, a.s. poskytlapovolené prečerpanie do výšky 863,03 eur (26.000,- Sk), a to oznámením o poskytnutí povoleného
prečerpania zo dňa 08.08.2007. Žalovaná využila možnosť čerpať úver od SLSP, a.s., avšak podmienky
pre splácanie riadne nedodržiavala a dostala sa so splácaním do omeškania. SLSP, a.s. vznikla

pohľadávka voči žalovanej na sumu 1.314,87 eur, pričom táto pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo
výške 1.180,60 eur, vyčísleného riadneho úroku vo výške 0,33 eur, debetného úroku z nepovoleného
prečerpania 64,24 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 65,67 eur vyčísleného od prvého
dňa omeškania žalovanej so splácaním jej záväzku, do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t.
j. do 27.03.2014 zmluvou o postúpení pohľadávok, číslo 0346/2014/Ce. Žalobca oznámil postúpenie

pohľadávky žalovanej oznámením dňa 01.04.2014, ktorým zároveň vyzval žalovanú na okamžitú úhradu
pohľadávky. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.06.2016 žalobca špecifikoval žalovanú
sumu. Splátkový kalendár žalobca nebol schopný predložiť, nakoľko pri kontokorentných úveroch sa
nevytvára. Vzhľadom na to, že žalovaná nedodržala zmluvné podmienky, SLSP, a.s. jej listom zo
dňa 12.02.2013 zmluvu vypovedala, vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala žalovanú zaplatiť
pohľadávku do 7 dní. Dňa 27.03.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Uvedená skutočnosť

bola žalovanej oznámená SLSP, a.s. listom zo dňa 01.04.2014, čím teda bola preukázaná aktívna
legitimácia týmto oznámením a nie zmluvou o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie v odôvodnení
uviedol, že žalobca si žalovaný nárok uplatnil právnym dôvodom vrátenia peňažných prostriedkov,
poskytnutých žalovanej formou povoleného prečerpania na bežnom účte. Vzhľadom na skutočnosť,
že zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte bola uzavretá medzi dodávateľom

a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V súlade s
ustanovením § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa na uzavretú zmluvu vzťahuje Zákon
o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sa jednalo o úver formou preddavku na účet žalovanej, a to na
kreditnú kartu, čo vyplynulo z prehľadu transakcií z účtu žalovanej. Zmluva preto musela obsahovať, v
súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g), v spojení s § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch

(keďže sa jednalo o úver na kreditnú kartu), údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Vzhľadom na
skutočnosť, že uzatvorená zmluva uvedený údaj neobsahovala, spotrebiteľský úver súd prvej inštancie
vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Keďže poskytnutý úver sa podľa súdu prvej inštancie
považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vznikol nárok na vrátenie finančných prostriedkov,
ktoré žalovaná reálne čerpala. Súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal právo na zaplatenie rozdielu

medzi čerpanými prostriedkami na účte a vloženými prostriedkami na účet, čo predstavuje sumu 475,96
eur. (17.359,85 eur - 16.883,89 eur = 475,96 eur). Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do
omeškania,pretožalobcovivznikloprávonazaplatenieúrokovzomeškania,ktorémusúdprvejinštancie
priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Súd prvej inštancie priznal

úroky z priznanej istiny, t. j. z 475,96 eur, vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na pomery žalovanej, ktorá má príjem 400,- eur mesačne, má dve
vyživovacie povinnosti, súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať priznanú sumu s príslušenstvom
v splátkach po 60,- eur mesačne, nakoľko mal za to, že povolením splácania v splátkach, vzhľadom
na osobu žalobcu, nedôjde k ujme na jeho právach. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol

podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. Žalobca mal vo veci úspech v sume 475,96 eur, čo je 36,20
%, neúspech v sume 838,91 eur, čo je 63,80 %. Vo veci bola žalovaná úspešnejšia, preto jej vzniklo
právo na náhradu trov konania. Žalovaná si ich neuplatnila, z obsahu spisu nevyplývajú, preto jej súd
náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca. V odvolaní
poukazoval na to, že na predmet sporu súd prvej inštancie nemal aplikovať Zákon o spotrebiteľských
úveroch (ďalej len „ZoSÚ") v plnom rozsahu, ale len v časti ustanovenia § 3
ods. 6 ZoSÚ. Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou teda nemusela spĺňať náležitosti uvedené v ZoSÚ s výnimkou ustanovenia § 3 ods.

6 ZoSÚ, pretože povolené prečerpanie nebolo poskytnuté formou kreditnej karty. Žalobca poukazuje
na stanovisko súdu prvej inštancie, že predmet sporu bol poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty.
Žalovanej bola k účtu poskytnutá debetná platobná karta. Základný rozdiel medzi nimi spočíva v tom,
že podmienkou k vydaniu kreditnej platobnej karty je zriadenie samostatného tzv. kartového účtu,
pričom debetná karta je vydávaná k bežnému účtu. Na základe uvedeného žalobca dospel k záveru,

že súd prvej inštancie nesprávne predmet sporu posúdil ako úver vo forme kreditnej karty, aj keď úver
bol poskytnutý vo forme povoleného prečerpania k debetnej karte. Žalobca si uplatnil okrem úroku z
omeškania aj zmluvný úrok vo výške 15,10 % ročne zo sumy 1.184,60 eur od 28.03.2014 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie priznal žalobcovi len úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 475,96 eur od23.02.2013 do zaplatenia. Nepriznanie zmluvného úroku odôvodnil aplikáciou ZoSÚ na predmet sporu.
Žalobca citoval komentár k Obchodnému zákonníku a poukázal na to, že ide o dva rozdielne inštitúty,
ktorésaodlišujútaksvojoupodstatou,akoajfunkciami,apretotrebavychádzaťztoho,žepriomeškanís

vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania.
V právnom poriadku SR neexistovalo (a neexistuje) ustanovenie obmedzujúce možnosť požadovať od
dlžníkov zmluvné úroky iba do konečnej splatnosti úveru. Žalobca preto v odvolaní konštatoval, že má
nárok na riadny úrok vo výške 15,10 % ročne zo sumy 1.184,60 eur odo dňa 28.03.2014 do zaplatenia.
Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, eventuálne

rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.)

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p.
zrušil vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ostatnej časti rozsudku, ktorá
nebola odvolaním napadnutá, sa odvolací súd nedotkol.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím
súdom.

8. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,

zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditné karty.

9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom znení, pri spotrebiteľských
úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch,

keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy
informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o
spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva
zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť
spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

10. Odvolací súd konštatuje, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie bez akéhokoľvek bližšieho
zdôvodnenia uzatvoril, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
03.04.2007 formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte nespadá pod
režim ustanovenia § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sa jednalo o úver formou

preddavku na bežný účet žalovanej, a to na kreditnú kartu. V nadväznosti na to ďalej právny vzťah
medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou posudzoval súd prvej inštancie v medziach Zákona o
spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z. z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy.

11. Žalobca v podanom odvolaní namietal správnosť takto vyslovených záverov súdu prvej inštancie.

Uviedol, že v danom prípade sa jednalo o úver poskytnutý formou preddavku na bežný účet poskytnutý
bankou, avšak iným spôsobom ako na kreditnú kartu, nakoľko žalovanej poskytol k uzatvorenej zmluve
o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na bežnom účte debetnú platobnú kartu v zmysle
obchodných podmienok pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet, čo
vyplývazozmluvyovydaníapoužívaníbankovejplatobnejkarty,akoiobchodnýchpodmienoktvoriacich

neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V tejto súvislosti poukazoval i na ustanovenie § 2 ods. 20 zákona č.
492/2009Z.z.oplatobnýchslužbáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,podľaktoréhoplatobnou
kartou sa rozumie platobný prostriedok, ktorý umožňuje používateľovi platobných služieb prístup k
finančným prostriedkom čerpaným do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb, ako i
na dôvodovú správu k zákonu č. 492/2009 Z. z., podľa ktorého pod platobnou kartou sa rozumie platobný

prostriedok, prostredníctvom ktorého môže používateľ platobných služieb vykonávať platobné operácie
do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb.12. Zásadným rozdielom medzi debetnou platobnou kartou a kreditnou kartou je, že debetná platobná
karta umožňuje držiteľovi vyberať hotovosť a uhrádzať platby, je viazaná na bežný účet a majiteľ karty
používavlastnéfinančnéprostriedkyzvlastnéhoúčtu,pričomkreditnáplatobnákartajeúverovýprodukt,

ktorý umožňuje klientovi čerpať úver do bankou schválenej výšky - úverového limitu. Debetná platobná
karta je karta, prostredníctvom ktorej sa môžu čerpať finančné prostriedky len do výšky zostatku na
bežnom účte. Možno ju získať v každej banke ako súčasť bežného účtu. Pomocou debetnej karty
sa môžu vyberať prostriedky z účtu alebo ňou platiť v obchodoch maximálne do výšky peňažných
prostriedkov, ktoré má majiteľ bežného účtu na účte.

13. Kreditná platobná karta má pridelený určitý kredit, resp. úver, ktorý umožňuje platiť či vyberať v
hotovosti aj v prípade, že majiteľ účtu nedisponuje dostatočnými prostriedkami na účte. Úver čerpaný
použitím kreditnej karty je úročený úrokovou sadzbou, ktorá je obvykle uvedená v mesačnom vyjadrení.
Základný rozdiel medzi kreditnou a debetnou platobnou kartou spočíva v zdroji, odkiaľ pochádzajú
použité prostriedky. V prípade debetnej platobnej karty ide o vlastné peniaze majiteľa účtu a pri kreditnej

karte sú poskytnuté nie vlastné peniaze, ale prostriedky banky.

14. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva, ktorou právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol
úver formou preddavku na bežný účet, a to na kreditnú kartu, čo podľa neho vyplynulo z prehľadu

transakcií na účte žalovanej, bol povinný svoj záver následne podložiť znením zmluvy uzatvorenej medzi
účastníkmi, ako i obchodnými podmienkami tvoriacimi súčasť zmluvy tak, aby takto vyslovený záver
bol nespochybniteľný. Súd prvej inštancie neuviedol, na podklade čoho k takémuto záveru dospel.
Rozsudok súdu prvej inštancie je tak pre absenciu dôvodov nepreskúmateľný, nakoľko takto prijaté
závery žiadnym spôsobom nezdôvodnil, skutkovo ani právne nepodložil. Neuviedol, z akých dôkazov

pri vyslovení svojho záveru vychádzal a akými úvahami sa riadil. Tiež nezdôvodnil prijaté právne závery
o tom, že spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi, z ktorej žalobca uplatňuje v predmetnom
konaní svoje nároky, podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia
zmluvy, nevysvetlil ani skutkovo nepodložil s poukazom na konkrétne znenie zmluvy, príp. obchodných
podmienokzáverotom,ženapriekuzatvorenejzmluveopovolenomprečerpanípeňažnýchprostriedkov

na bežnom účte, právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol kreditnú kartu.

15. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu pochybnosti o správnosti prijatých skutkových a nadväzne i právnych záverov,
absencie dôvodov a nepreskúmateľnosti rozsudku.

16.Povinnosťousúduprvejinštanciebudeopätovneprejednaťarozhodnúťodôvodnostinárokužalobcu
v napadnutej časti s ohľadom na správne právne posúdenie. Následne vyhodnotí nárok žalobcu a
závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývala
jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

17. Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 396 ods. 3 C. s. p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)