Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010315
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2320010315.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného E. E., nar. XX.XX.XXXX
v R., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a iné, o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 27T/27/2020-227 zo dňa 20.05.2020, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 10.09.2020 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému E. E., nar. XX.XX. XXXX v R., trvale bytom R. č. XXX, t.č. ÚVV Leopoldov

u k l a d á :

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods.
2, ods. 5, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu vo výmere 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 27T/27/2020-227 zo dňa 20.05.2020 bol
obžalovaný E. E., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R. č. XXX, t.č. ÚVV Leopoldov, uznaný vinným
zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe

že

1) dňa 29.09.2019 v presne nezistený čas od presne nezistenej osoby v R. na Lodenici za sumu
1.500 eur bez povolenia kúpil a do 14:50 hodiny dňa 29.09.2019 v R. u seba v malej taštičkečiernej farby s označením ŠPORT bez povolenia prechovával 1 kus zatavenú injekčnú striekačku s
obsahom bielej kryštalickej látky a 3 kusy plastové vrecká s obsahom kryštalickej látky, ktorá zatavená
injekčná striekačka obsahovala kryštalický materiál s hmotnosťou 187 mg s priemernou koncentráciou

účinnej látky metamfetamínu 49,3 % hmotnostných, obsahujúce 92 mg absolútneho metamfetamínu,
ktoré množstvo predstavuje najmenej 2 obvykle jednorazové dávky drogy a kusy plastových vreciek
obsahovali kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 70,31 g obsahujúci s priemernou koncentráciou
účinnej látky metamfetamínu od 37,0 % do 49,6 % hmotnostných, obsahujúce celkovo 31214 mg
absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo predstavuje najmenej 780 obvykle jednorazových dávok

drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,

2) dňa 29.09.2019 v čase okolo 14:30 hodiny viedol ako vodič motocykel značky BMW, VIN:
WB1014500AZV04426 v obci R. po ulici J. a ul. R. a následne prešiel po chodníku na ul. P., kde
nezvládolriadenieanarazildooploteniarodinnéhodomu,pričomtentomotocykelviedolajnapriektomu,

že mal rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 3T/14/2015 zo dňa 25.03.2015, právoplatný dňa
25.03.2015, uložený trest zákaz činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 4 (štyri) roky
a 6 (šesť) mesiacov.

Za tieto skutky okresný súd uložil obžalovanému podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím

na § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona, § 41 ods.
2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Na výkon
trestu odňatia slobody okresný súd zaradil obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň okresný
súd obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákaz činnosti viesť motorové

vozidlá všetkého druhu vo výmere 5 (päť) rokov.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 227-229.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2020

po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie o tom, že sa cíti byť vinný
zo spáchania skutkov na podklade obžaloby. Okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie o vine obžalovaného, a rozhodol o tom, že vykoná dokazovanie len vo vzťahu
k výroku o treste. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa odpisom z registra trestov,
lustráciou z registra priestupkov, správou obce R., správou ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Okresný súd

ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona podľa prísnejšej
trestnej sadzby, v danom prípade podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého je možné uložiť
páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní 3 roky až 10 rokov. U obžalovaného okresný súd zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Trestného zákona, keďže obžalovaný bol v minulosti odsúdený. Pri ukladaná trestu okresný

súd zistil, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/14/2015 zo dňa 25.03.2015
právoplatne odsúdený, pričom tento trest (vo výmere 5 rokov a 10 mesiacov) vykonal dňa 27.02.2019.
Napriek tomu, že do úvahy prichádzala aplikácia § 38 ods. 5 Trestného zákona z dôvodu opätovného
spáchania zločinu, okresný súd k nej nepristúpil a nezvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/2 postupom
podľa§38ods.8Trestnéhozákona,keďvzmysle§38ods.7Trestnéhozákonatakýtopostupvyhodnotil

ako neprimerane prísny, preto ukladal trest v nezmenenej dolnej hranici trestnej sadzby a zvýšenej
hornej hranici trestnej sadzby odňatia slobody vo výmere 13 rokov a 4 mesiace. Okresný súd uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov, pričom takto uložený trest považuje
za dostatočný na dosiahnutie účelu trestu. Pri ukladaní trestu okresný súd prihliadol aj na obžalovaným
verbalizovaný záujem spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní páchateľom

drogovej trestnej činnosti. Pre výkon uloženého trestu okresný súd obžalovaného zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a to vzhľadom na to, že obžalovaný
bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin. Zároveň okresný súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov vzhľadom k recidíve obžalovaného k trestnému činu

marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie okresný prokurátor
čo do výroku o treste, ktoré odôvodnil na č.l. 238.Okresný prokurátor nesúhlasí s právnymi úvahami okresného súdu v napadnutom rozsudku a dôvodmi
uloženiatrestu.Zanezákonnýpovažujedôvodneaplikovaniaustanovenia§38ods.5Trestnéhozákona.

V tomto prípade tak pri aplikácií ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona a súčasne § 41 ods. 2
Trestného zákona ako aj pri aplikácií „len“ ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona zostáva daná
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby za čin najprísnejšie trestný totožná, t.j. 6 rokov a 6
mesiacov. Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, avšak skutočnosť že obžalovaný spáchal viac trestných
činov mu je v tomto prípade na prospech. Odôvodnenie aplikácie § 38 ods. 7 Trestného zákona nepôsobí

presvedčivo. Je zrejmé, že obžalovaný sa opakovane dopustil spáchania zločinu, už v minulosti mal
skúsenosti s drogami, celkovo má 10 záznamov v odpise registra trestov navyše spáchania žalovanej
trestnej činnosti sa dopustil po siedmych mesiacoch od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Motívom spáchania skutku bola možnosť privyrobiť si, čo vyznieva skôr v neprospech obžalovaného a
bolo len jeho šťastím, že bol prichytený skôr, ako drogy distribuoval. Argumentácia o tom, že zo strany
okresného súdu bol daný súhlas na vyťažovania obžalovaného nemá opodstatnenie. Jeho snaha o

spoluprácu pri objasňovaní drogovej trestnej činnosti vyznieva skôr tendenčne v snahe privodiť miernejší
postih, keďže spočiatku popieral spáchania skutku a až v konaní pred súdom sa priznal. Má za to, že v
prípade tohto obžalovaného bolo dôvodné a spravodlivé aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného
zákona.Vzhľadomnaodvolaciuargumentáciuokresnýprokurátornavrhuje,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. e) Trestného poriadku zrušil a sám vo veci rozhodol.

Navrhuje, aby odvolací súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Zároveň aby odvolací súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na 6 rokov.

Obžalovaný sa k odvolaniu okresného prokurátora vyjadril prostredníctvom obhajcu na č.l. 250.
V odvolaní okresného prokurátora absentuje konkrétna právna úvaha zdôvodňujúca namietanie
nezákonnosti rozhodnutia okresného súdu. Trest má byť úmerný spôsobenej škode, nemá páchateľovi
spôsobovať zbytočné útrapy. Duplicitné potrestanie recidívy podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona je
možné považovať za neprimerane prísne, nakoľko minulosť obžalovaného bola zohľadnená pri určovaní

priťažujúcich okolností. V danom prípade boli splnené podmienky na konanie o dohode o vine a treste
a rovnako na mimoriadne zníženie trestu, ktoré aplikované neboli. Práve neaplikovanie mimoriadneho
zníženia trestu okresný súd považoval za sankciu za minulosť obžalovaného. Navrhuje, aby odvolací
súd odvolanie okresného prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 10.09.2020 za prítomnosti zástupcu Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu, na ktorom oboznámil zúčastnených s napadnutým
rozsudkom, odvolaním okresného prokurátora, vyjadrením obžalovaného k odvolaniu a podstatným
obsahom spisu. Zástupca Krajskej prokuratúry Trnava sa pridržal písomných dôvodov odvolania,
uložený trest považuje za neprimerane mierny. Obhajca obžalovaného sa rovnako v plnom rozsahu

pridržal vyjadrenia k odvolaniu. Okresný súd zohľadnil aj recidívu obžalovaného, obžalovaný
spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní a prispel k objasneniu a rozloženiu zločineckej
skupiny. Ak by obžalovaný nespolupracoval a nevypovedal, dostal by rovnaký trest, čím sa stráca
význam zmierňovania trestu. Obžalovaný vyhlásil, že spáchaniu skutku ľutuje, preto spolupracuje s
NAKA pri objasňovaní drogovej trestnej činnosti.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané okresným prokurátorom v neprospech obžalovaného výlučne
čo do výroku o treste ako aj to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.05.2020 urobil
vyhlásenie o vine v zmysle 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, predmetom odvolacieho konania je

výlučne výrok o treste napadnutého rozsudku.

Odvolací súd po oboznámení sa s dôvodmi odvolania okresného prokurátora konštatuje, že odvolanie
je čiastočne dôvodné. Trest uložený okresným súdom sa javí vzhľadom na všetky zistené okolnostiskutku ako aj pomery obžalovaného ako páchateľa a možnosť jeho nápravy ako mierny, nezohľadňujúci
základné zásady v zmysle § 34 Trestného zákona, z ktorých sa má pri ukladaní trestných sankcií
vychádzať. Práve preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok pokiaľ ide o napadnutý výrok treste a

spôsobe jeho výkonu (§ 321 ods. 1 písm. d/ a písm. e/ Trestného poriadku) a vo veci sám rozhodol (§
322 ods. 3 Trestného poriadku).

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku

správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného

činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu) tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Trestného zákona). (citované z uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost/19/2015).

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže

nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu tzv. sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky

umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Práve sudcovskou individualizáciou
trestu má byť naplnené požiadavka primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona, pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Podľa§ 41ods.1Trestnéhozákona,aksúdodsudzujepáchateľazadvaaleboviactrestnýchčinov,uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac

úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo . Popri treste odňatia slobody
možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým

zo súdených trestných činov.

Obžalovaný sa dopustil spáchania oboch skutkov v súbehu, preto okresný súd správne obžalovanému
ukladal úhrnný trest odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, a to podľa trestnej sadzby
za skutok najprísnejšie trestný. V tomto prípade bolo potrebné ukladať trest podľa § 172 ods. 1 Trestného

zákona, za ktorý je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 3 až
10 rokov. Správnym bolo aj zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby v zmysle § 41 ods. 2 Trestného
zákona o jednu tretinu, t.j. z 10 rokov na 13 rokov a 4 mesiace, pretože jeden zo zbiehajúcich sa skutkovje zločinom. Odvolací súd tiež súhlasí s priznaním jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s takým postupom okresného súdu, kedy tento pri ukladaní trestu
neaplikoval ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona, podľa ktorého mal zvýšiť dolnú hranicu trestnej
sadzby o jednu polovicu, keďže sa obžalovaný opätovne dopustil spáchania zločinu. Zo znenia tohto
ustanovenia vyplýva, že súd akonáhle zistí skutočnosti odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia,
je povinný ho pri ukladaní trestu aplikovať, čo je vyjadrené spojením „...pri opätovnom spáchaní zločinu

sa zvyšuje...“.Toto ustanovenie (napr. na rozdiel od § 39 ods. 1 a nasl. Trestného zákona) neumožňuje
súdu použiť voľnú úvahu, resp. svojvôľu. Pokiaľ by tomu bolo inak, v tomto ustanovení by to bolo
explicitne uvedené, napr. dovetkom „...súd môže...“. Na kvalifikačný znak „opätovne spáchal zločin“
sa neprihliadne, a teda toto ustanovenie sa nepoužije len vtedy, keď je predchádzajúce odsúdenie
zahladené, čo však nie je tento prípad. Zákonodarca ustanovením § 38 ods. 5 Trestného zákona
reaguje práve na prípady recidívy, ktorá je v každom prípade (bez ohľadu na aplikovanie sprísňujúcej

asperačnej zásady) trestaná prísnejšie. Inak povedané, pokiaľ ide o páchateľa, ktorého protiprávne
konanie nesie prvky recidívy, je nutné aplikovať § 38 ods. 5 Trestného zákona. Pokiaľ má súd v tom
ktorom prípade (samozrejme po zohľadnení všetkých dostupných dôkazov) za to, že uloženie trestu v
medziach zákonom stanovenej trestnej sadzby, resp. po jej modifikácií je pre páchateľa neprimerane
prísne, na takýto postup potom slúži inštitút mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 a nasl.

Trestného zákona. V odôvodnených prípadoch môže súd postupovať pri zmiernení trestu aj podľa § 38
ods. 7 Trestného zákona, a to vtedy ak by bolo uloženie trestu v zákonom stanovenej trestnej sadzbe
pre páchateľa neprimerane prísne, pričom tento záver musí byť súdom aj zodpovedne odôvodnený, čo
však nebol tento prípad.

K vyššie uvedenému, a tiež k záveru okresného súdu o tom, že použitie ustanovenia § 38 ods. 5
Trestného zákona za súčasnej aplikácie zostrujúcej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona a
následnej aplikácií § 38 ods. 7 Trestného zákona odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Tdo/66/2019 zo dňa 06.02.2020, podľa ktorého po nadobudnutí účinkov nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, o nesúlade § 41 ods. 2

Trestného zákona v texte za bodkočiarkou s čl. 1 Ústavy SR, už nemôže nastať situácia, že by súčasné
použitie § 38 ods. 4, ods. 5 alebo ods. 6 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona bolo pre
páchateľaneprimeraneprísne.Inýmislovami,keďžepozrušeníčastitzv.asperačnejzásadyozvyšovaní
dolnej hranice trestnej sadzby už nedochádza k interakcii medzi § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorý
zvyšuje (už len) hornú hranicu trestnej sadzby s § 38 ods. 4 až ods. 6 Trestného zákona, ktoré z tam

uvedených dôvodov zvyšujú dolnú hranicu trestnej sadzby, je a priori vylúčené, aby súčasné použitie
týchto ustanovení mohlo byť pre páchateľa neprimerane prísne. Ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného
zákona (ktoré na vec aplikoval okresný súd v tomto prípade) je tak po zverejnení označeného nálezu v
Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z. z. od 21. decembra 2012 obsolétne (nadbytočné, pozn. odvolacieho
súdu).

Za týchto okolností, pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že súčasné použitie § 38 ods. 5 Trestného
zákona (ktoré u obžalovaného zvyšovalo dolnú hranicu trestnej sadzby z 5 rokov na 6 rokov a 6
mesiacov) a § 41 ods. 2 Trestného zákona (ktoré zas zvyšovalo len jeho hornú hranicu z 10 rokov na 13
rokov a 4 mesiace) by podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona bolo pre obžalovaného neprimerane prísne,

došlo by tým k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (porovnaj
tiež judikát R 5/2011 per analogiam), pretože okresný súd by obžalovanému ukladal trest pod dolnou
hranicou trestnej sadzby.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný nie je prvopáchateľom

trestnej činnosti, dokonca ani prvopáchateľom drogovej trestnej činnosti. Doposiaľ bol desaťkrát (!)
súdne trestaný, z toho po druhýkrát pre drogovú trestnú činnosť. Obžalovaný bol po prvýkrát odsúdený
ako 19 ročný (mladistvý), od tohto času sa v podstate chronicky dopúšťa páchania trestnej činnosti,
z väčšej časti ide o majetkovú trestnú činnosť. Obžalovaný bol opakovanej tak podmienečne ako aj
nepodmienečne odsúdený, avšak aj napriek predošlému odsúdeniu v trestnej činnosti pokračoval. Tu

je potrebné pripomenúť, že skutkov, ktoré sú predmetom obžaloby v tejto trestnej veci sa dopustil v
krátkom čase (necelých 7 mesiacov) po vykonaní ostatného trestu v trvaní 5 rokov a 10 mesiacov. Ani
tento trest ho neprinútil upustiť od protiprávneho konania a pokračoval v ňom ďalej. Ako sám uviedol
obžalovaný, skutok podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona spáchal s úmyslom „privyrobiť si“, z čohomožno usúdiť, že k svojej protiprávnej činnosti nezaujal kajúcny postoj. Namiesto snahy o začlenenie sa
dospoločnostihľadanímsiadekvátnehozamestnania,opätovnesizvolilcestupáchaniatrestnejčinnosti.
Z uvedeného je zrejmé, že prognóza nápravy sa u tohto páchateľa javí ako problematická. Svedčí o

tom aj skutočnosť, že obžalovanému bol rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/14/2015 zo
dňa 25.03.2015 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 4 roky a
6 mesiacov, pričom tento zákaz porušil. Netreba tiež opomínať to, že zaistené množstvo amfetamínu
predstavovalicelkom780jednorazovýchdávokdrogy,ktorébolisnajväčšoupravdepodobnosťouurčené
na distribúciu a predaj ďalším osobám.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potom potrebné okrem zvýšenia hornej hranice trestnej sadzby
v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona upraviť aj dolnú hranicu trestnej sadzby, a to práve podľa
spomínaného ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona. Upravená trestná sadzba je potom v rozmedzí
6 rokov a 6 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace, na čo správne poukázal okresný prokurátor v odvolaní.
Nemožno však súhlasiť s prokurátorom navrhovanou výškou trestu vo výmere 7 rokov, pretože trest v

takomto trvaní považuje odvolací súd za neprimerane prísny.

Podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017,
sp. zn. Tpj 55/2016 je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne
rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze

analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine
a treste. Takýto postup zvolil aj odvolací súd a obžalovanému uložil trest odňatia slobody pod dolnou
hranicou upravenej trestnej sadzby, a to vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa názoru trest odňatia slobody bude vzhľadom
na narušenosť obžalovaného ako páchateľa dostačujúci na dosiahnutie nápravy, zároveň zákonný,

spravodlivý a úmerný spáchanému skutku. Zároveň odvolací súd obžalovanému sprísnil uložený trest
zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona tak, že mu uložil zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 rokov.

Pokiaľ ide o spoluprácu obžalovaného s NAKA pri objasňovaní drogovej trestnej činnosti v iných

trestných veciach, z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno učiniť záver o tom, že ide o
kvalifikovanú spoluprácu, spôsobilú vyhodnotiť ju v prospech obžalovaného. Samotná skutočnosť, že
obžalovaný je vyťažovaný NAKA bez zistenia výsledkov tejto spolupráce, resp. rozsahu jeho pomoci
orgánom činným v trestnom konaní neodôvodňuje to, aby súd túto domnelú spoluprácu vyhodnotil v
prospech obžalovaného.

Práveprevyššieuvedenéskutočnostipotomodvolacísúdrozsudokokresnéhosúdupokiaľideouložený
trest a spôsob ich výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil a
postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.