Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/148/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010016
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6721010016.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej a
sudcov JUDr. Petra Kvietka a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného J. X., pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 2. marca 2022, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 29.10.2021, sp. zn. 1T/3/2021, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovaného J. X. proti výroku o vine napadnutého rozsudku

okresného súdu z a m i e t a .

II.Podľa§319Tr.por.odvolanieobžalovanéhoJ.X.protivýrokomotresteanáhradeškodynapadnutého
rozsudku okresného súdu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznal obžalovaného J. X. rozsudkom zo dňa 29.10.2021, sp. zn. 1T/3/2021 vinným

zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 03.01.2020 v čase okolo 23.00 hod. v obci R., okres M. v objekte turistickej ubytovne na ulici T.
v izbe č. XX na prvom poschodí počas návštevy W. N. a G. T., ktorí mali izbu prenajatú, pod vplyvom
alkoholu vzal pri odchode z izby na poličke pri vstupných dverách voľne položenú peňaženku patriacu
W. N., v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 835,- €, občiansky preukaz a preukaz

poistenca na meno W. N. a rôzne vernostné karty a občiansky preukaz G. T. a z izby odišiel, čím W. N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., toho času bytom R., T. zábava XXX/X spôsobil škodu odcudzením
peňaženky s obsahom v celkovej výške 866,50 € a G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. odcudzením
občianskeho preukazu škodu vo výške 16,50 €.

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, ods.

8 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 2
Tr. zák., § 46 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm.
b) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu
činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák.
bol zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/104/2020 zo dňa

24.10.2020, právoplatný dňa 24.10.2020, ktorým bol obžalovaný podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. odsúdený
na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený s určením
skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov, za súčasného uloženia mu trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 12 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V ostatnom
zostal trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/104/2020 nezmenený. Podľa § 287 ods. 1 Tr.

por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenej W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T., t.č. R., T. M. XXX/X, vo výške 866,50 Eur.Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie
obžalovaný proti všetkým výrokom, a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní

zo dňa 29.10.2021, pričom takto podané odvolanie bližšie nezdôvodnil, a to ani prípadným následným
písomným podaním.

Na tomto mieste sa žiada pripomenúť, že krajský súd vykonal o odvolaní obžalovaného verejné
zasadnutie v jeho neprítomnosti, a to za splnenia procesných podmienok uvedených v ust. § 293

ods. 5 Tr. por. O termíne verejného zasadnutia bol obžalovaný riadne a včas upovedomený, ako je to
zistiteľné z obsahu pripojenej doručenky. Tento bol poučený aj o možnosti vykonať verejné zasadnutie
v jeho neprítomnosti. Obžalovaný svoju neúčasť na ňom písomne ospravedlnil a požiadal o vykonanie
verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.
Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť, nakoľko trest
uložený okresným súdom považuje za správny, zákonný a zodpovedajúci podmienkam pre uloženie

nepodmienečného trestu. Čo sa týka viny, nakoľko bolo prijaté vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257
ods. 1 písm. c) Tr. por., voči výroku o vine prípustné odvolanie nie je.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ešte pred postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. skúmal,
či odvolanie obžalovaného bolo podané včas, či ho podala oprávnená osoba, či nedošlo k vzdaniu sa
odvolania, resp. k späťvzatiu odvolania a či bolo podané proti výroku, proti ktorému je prípustné. V tejto

súvislosti krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný nie je s poukazom na § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por.
oprávnenou osobou na podanie odvolania proti výroku o vine. Vzhľadom k tomu následne v zmysle §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutého výroku rozsudku
o treste a tiež správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a v tejto súvislosti zistil,
že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým
súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil
v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade
s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za

dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zistiteľné, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny, trestu a náhrady škody. Okresný súd venoval prejednávanému prípadu náležitú pozornosť.
Je nutné pripomenúť, že obžalovaný bol ako je zistiteľné aj z obsahu zvukového záznamu pred

vyhlásením v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por. na hlavnom pojednávaní samosudkyňou poučený o
následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Tr. por. a to v rozsahu podľa 257
ods. 5 a Tr. por. Obžalovaný

následne na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, pričom na otázky položené samosudkyňou v zmysle obsahu ust. § 333
ods.3písm.c),d),f),g),h)odpovedalvovšetkýchprípadochkladne,následnesamosudkyňauznesením
podľa § 257 ods. 7 Tr. por. také vyhlásenie obžalovaného po vyjadrení prokurátora a poškodeného G.
T. prijala a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásila, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný nepoprel

spáchanie skutku sa nevykoná, pričom sa vykonajú iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade
škody alebo ochranného opatrenia. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 29.10.2021 v
zmysle § 269 Tr. por. boli prečítané jednotlivé listinné dôkazy, zadokumentované v obsahu trestného
spisu, najmä rozhodnutia týkajúce sa osoby obžalovaného, a to trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 0T/104/2020 a sp. zn. 3T/112/2021, správa o priestupkoch a odpis registra trestov obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom dospel súd prvého stupňa k správnemu skutkového a
právnemu záveru, že obžalovaný sa spáchaním skutku uvedeného v obžalobe dopustil prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nakoľko si zisteným konaním dňa 03.01.2020 v čase okolo 23.00
hod. v obci R., v objekte turistickej ubytovne na ulici T. v izbe č. XX prisvojil cudziu vec tým, že sa jej
zmocnil a spôsobil tak malú škodu.

K odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd konštatuje, že po tom, čo obžalovaný pred súdom
prvého stupňa vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a na samosudkyňou
položené otázky vo všetkých prípadoch zodpovedal kladne, pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutiasa jeho vyhlásenie považuje za priznanie spáchania tohto skutku, čo zodpovedá vyhláseniu podľa §
257 ods. 1 písm. b) Tr. por., a preto už v odvolacom konaní nemôže namietať výrok o vine súdu prvého
stupňa. Vzhľadom na uvedené k odvolaciemu prieskumu výroku o vine odvolací súd uvádza, že výrok o

vine vrátane právnej kvalifikácie, ktorý bol vyhlásený na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. alebo podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., nie je možné v odvolacom
konaní vecne preskúmať, čo je právne dané nevykonaním dokazovania o dotknutom skutku na hlavnom
pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. a analogickým použitím ustanovenia § 334 ods. 4 Tr. por.
Keďže výrok o vine už nebol napadnuteľný odvolaním a rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť

dňa 29.10.2021, krajský súd podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovaného proti výroku o vine
napadnutého rozsudku okresného súdu zamietol.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, odvolací súd sa stotožnil s výrokom
prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody,
vrátane spôsobu jeho výkonu a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku na stranách 3

až 5. Okresný súd pri úvahách o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému prihliadol na všetky
skutočnosti, na ktoré bol podľa Trestného zákona povinný prihliadnuť, predovšetkým v zmysle ust. § 34
ods. 4 Tr. zák. vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, zhodnotil aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa u obžalovaného správne zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, že sa k
trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval (ust. § 36 písm. l) Tr. zák.), ako aj existenciu dvoch
priťažujúcich okolností, a to, a že spáchal viac trestných činov (ust. § 37 písm. h) Tr. zák.) a bol už za
trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. m) Tr. zák.). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol
teda 1 : 2.

Keďže obžalovaný bol odsudzovaný za prečin krádeže, ktorý spáchal skôr ako bol trestným rozkazom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/104/2020 zo dňa 24.10.2020, právoplatným dňa 24.10.2020, ktorý
má povahu odsudzujúceho rozsudku, uznaný za vinného za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon

ktorého mu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov a súčasne mu
bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 12 mesiacov,
okresný súd nepochybil, keď obžalovanému ukladal súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák., a to za trestný čin najprísnejšie trestný
zo zbiehajúcich trestných činov, pričom súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším

rozsudkom. V dôsledku prevahy dvoch priťažujúcich okolností nad jednou poľahčujúcou okolnosťou
sa zvyšovala dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby za najprísnejší zo zbiehajúcich sa
trestných činov (trestná sadzba na 2 roky za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.) podľa ust. § 38
ods. 4, 8 Tr. zák. o 1/3-inu. V konečnom dôsledku zákonnom ustanovená sadzba trestu odňatia slobody
u obžalovaného predstavovala rozpätie od 8 mesiacov až do 2 rokov. Odvolací súd zobral do úvahy

okrem pomeru, aj mieru závažnosti ustálených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa ust. § 38
ods. 2 Tr. zák., ktoré boli pomerne významné, jednak v prospech, ale aj v neprospech obžalovaného.

Zákonné, odôvodnené a primerané všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré bol zo zákona povinný
prihliadnuť bolo potom uloženie okresným súdom obžalovanému nepodmienečného trestu odňatia

slobody, ako najprísnejšieho druhu trestu vo výmere 14 mesiacov. Uloženie iného, alternatívneho druhu
trestu obžalovanému neprichádzalo do úvahy vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob života,
ako aj skutočnosť, že obžalovaný menil miesta svojho pobytu, keď toto muselo byť zisťované zo strany
prvostupňového súdu. Naviac u obžalovaného neprichádzal do úvahy aj vzhľadom na ust. § 49 ods.
2 Tr. zák. podmienečný odklad výkonu tohto trestu, keď ako už správne konštatoval okresný súd,

tento sa skutku dopustil počas plynutia trojročnej skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/119/2015 zo dňa
12.10.2015, právoplatným toho istého dňa, ktorá mu začala plynúť dňa 13.06.2019.

Súd prvého stupňa nepochybil ani v tom, keď obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože tento bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný
čin.Namieste bolo taktiež v rámci súhrnného trestu uloženie aj trestu zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh
motorového vozidla podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., keďže obžalovaný sa dopustil prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. práve v súvislosti s takouto činnosťou. Súd prvého

stupňa však pochybil, pokiaľ obžalovanému uložil tento druh trestu vo výmere 12 mesiacov, t.j. len vo
výmere ako bol uložený predtým. Keďže ako už bolo vyššie konštatované u obžalovaného prevažovali
v jeho neprospech svedčiace priťažujúce okolnosti, kedy sa s poukazom na ust. § 38 ods. 4, ods. 8
Tr. zák. dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu zákazu činnosti, ktorá predstavovala
rozpätie 1 rok až 10 rokov, zvyšuje o jednu tretinu. Teda okresný súd mohol obžalovanému uložiť trest

zákazu činnosti od 4 rokov až do 10 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie proti výroku o treste
podal len obžalovaný, odvolací súd viazaný zásadou zákazu reformatio in peius (§ 322 ods. 3, druhá
veta Tr. por.), ponechal tento výrok nedotknutý.

Uložený trest odňatia slobody so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia za súčasného uloženia trestu zákazu vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek

druhu, zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje
v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest
zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších
ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Odvolací súd sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorým
poškodenej W. N., nar. XX.XX.XXXX priznal podľa § 287 ods. 1 Tr. por. na základe riadne a včas
uplatneného nároku náhradu škody v preukázanej výške 866,50 Eur, keď obžalovaný zodpovedá za
škodu jej spôsobenú podľa § 420 ods. 1 Obč. zák.

Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.