Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 16, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Sa/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201984
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1016201984.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobcu: F. H.

nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX A. proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o žalobe vo veci správneho
trestania o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-94/2016-P zo dňa 23. augusta
2016 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. ORP-P-128/BAIV-ODI1-2016 zo dňa 30. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-KD121-94/2016-P
zo dňa 23. augusta 2016 v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného
riaditeľstva PZ Bratislava IV. č. ORP-P-128/BAIV-ODI1-2016 zo dňa 30. júna 2016 z r u š u j e a vec

vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-94/2016-P zo dňa 23.08.2016
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy zamietol
odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy - Okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV. (ďalej aj „prvostupňový

orgán verejnej správy“) č. ORP-P-128/BAIV-ODI1-2016 zo dňa 30.06.2016 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“).Týmtorozhodnutímbolžalobcauznanývinnýmzospáchaniapriestupkuprotibezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. l/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“), a vzhľadom na skutočnosť, že ako účastník
cestnej premávky sa mal dňa 16.02.2016 dopustiť priestupku porušenia povinností uvedených v ust.
§ 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon o cestnej premávke“) mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur a súčasne povinnosť nahradiť

trovy konania vo výške 16,- eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal správny orgán na dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal,
ide o správu o výsledku objasňovania priestupku č.p. KRPZ-BA-KDI4-27/2016-P, správu o výsledku
objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, výpis z evidencie vodiča, úradný záznam hliadky
PZ zo dňa 16.02.2016, evidenčná karta vozidla, úradné záznamy správneho orgánu a zápisnice opodaní vysvetlenia npor. V. B. a ppráp. C. E.. Poukázal na výpoveď žalobcu zo dňa 30.06.2016, v ktorej
zdôraznil, že skutok, tak ako je popisovaný policajnou hliadkou, sa nestal, telefón nepoužíval spôsobom,
akým je zakázaný zákonom a vzhľadom na okolnosti, ktorými bola rýchlosť jeho vozidla, rýchlosť vozidla

hliadky a zlá viditeľnosť, nemohli identifikovať používanie mobilného telefónu takým spôsobom, ako to
uviedli členovia hliadky, rozsvietený displej mobilného telefónu nepreukazuje aj jeho použitie. Motorové
vozidlo žalobcu bolo zastavené a kontrolované hliadkou PZ dňa 16.02.2016 v čase cca 21.00 hod.
3. Člen policajnej hliadky npor. V. B. do zápisnice o podaní vysvetlenia dňa 13.06.2016 uviedol, že ako
šofér viedol služobné vozidlo Multivan v ľavom jazdnom pruhu, smerom na hraničný priechod v Rajke. V

pravom jazdnom pruhu si všimol motorové vozidlo SUV tmavej farby, jazdiace medzi čiarami vo svojom
jazdnom pruhu, z čoho mal podozrenie na požitie alkoholu u vodiča a kolega naviac poznamenal, že
mu svieti aj mobilný telefón, ktorý držal v pravej ruke, o čom sa na jeho úrovni ešte presvedčil. Svetlo
telefónu videl cez zadné tónované sklá a bolo v pohybe. Vozidlo následne zastavili a vykonali dychovú
skúšku, ktorej výsledok bol negatívny. Vodič spáchanie priestupku popieral, a preto bola spísaná správa
o výsledku jeho objasňovania, do ktorej vodič na mieste samom uviedol, že mobilný telefón držal iba v

ruke, čo nie je v rozpore so zákonom. Svedok ďalej uviedol, že keď prvýkrát zbadali motorové vozidlo
BMW X6 EČ: A. XXXUV, mal vynikajúci rozhľad a kolega ešte lepší, vzhľadom k výške ich vozidla. Vodič
telefónny prístroj držal v pravej ruke, pri uchu ho nemal, vyzeralo to, akoby niečo čítal. Bola tma, ale
viditeľnosť bola dobrá. Rýchlosť ich vozidla uviesť nevedel, ale žalobca išiel podľa jeho názoru nižšou
rýchlosťou, ako uviedol. Vozidlá boli od seba vo vzdialenosti cca 3,2 metra, pričom výška ich vozidla

bola skoro 2 metre, a teda s lepším zorným uhlom. Kolega sedel na prednom sedadle vedľa vodiča a
vo výhľade mu nebránil, lebo sedadlo mal posunuté dozadu.
4. Ppráp. C. E. do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 15.06.2016 uviedol, že pred vjazdom na
prístavný most predbiehali motorové vozidlo, asi BMW X6, tmavej farby a počas jeho predchádzania
si všimol jasne a zreteľne svietiaci displej mobilného telefónu v ruke vodiča, ktorý si ich všimol a mobil

mal v ruke naďalej. Keďže mali podozrenie na požitie alkoholu, vozidlo zastavili, vypýtali si doklady a
vodiča obvinili zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch. Vodič však
nebol ochotný zaplatiť pokutu, a tak spísali správu o výsledku objasňovania priestupku. Jeho vozidlo
mali počas predchádzania po pravej strane, nebol si istý, v ktorej ruke držal vodič mobilný telefón,
zdalo sa mu, že v pravej a mal ho na úrovni tváre. Bolo šero a tma, ale viditeľnosť do diaľky bola

bezproblémová. Zo svojho vozidla videl interiér žalobcovho auta, žalobcu, volant a telefón. Policajné
vozidlo sa pohybovalo o niečo vyššou rýchlosťou ako vozidlo žalobcu a akonáhle spozorovali, že vodič
obsluhuje mobilný telefón, určitý čas zotrvali na úrovni jeho bočného okna, až dokiaľ ich nezaregistroval,
potom ho predbehli a vozidlo zastavili. Svedok doplnil, že jeho sedadlo bolo v prirodzenej polohe, bolo
nastavené tak, aby sa cítil pohodlne, ale súčasne tak, aby zreteľne videl pred seba, vedľa seba, a aby

mohol zaregistrovať potencionálnych priestupcov v cestnej premávke.
5. Správny orgán vyhodnotil, že skutok, ktorého sa vodič dopustil, bol spoľahlivo zistený a objasnený,
nie je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, napríklad dôkazom pochádzajúcim z technických prostriedkov,
ako je kamera, nahrávacie alebo iné záznamové zariadenie. Ďalšie dôkazy je nevyhnutné zadovažovať
iba v prípade pochybností, ktoré správny orgán o zistenom skutkovom stave nemal. Rozpor so zákonom

v konaní hliadky PZ nenašiel, zdokumentovanie priestupku označil za dostačujúce naviac doplnené o
výsluchy svedkov, ktoré sa navzájom dopĺňajú a podporujú, priebeh skutku je v súlade so spisovým
materiálom, výpovede svedkov sú v rozhodujúcich bodoch zhodné, odlišnosti sú len v nepodstatných
momentoch. Ide o vierohodný dôkaz bez potreby predloženia ďalších dôkazov, ako napr. odbornej
znalosti alebo zvláštneho vybavenia.

6. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán postupom podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o
priestupkoch prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania a následky, ako aj na osobu
priestupcu, prihliadol na to, že je ženatý, má dve deti a na jeho približný mesačný príjem cca 700 eur.
Z lustrácie v evidencii vodičov zistil, že je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B od 19.01.1988 a v
posledných dvoch rokoch sa dopustil dvoch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,

za ktoré mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20,- a 10,- eur. Z uvedených dôvodov mu sankciu
uložil v spodnej polovici výmery.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom zdôraznil, že zákon o cestnej premávke
nezakazuje vodičovi obsluhovať mobilný telefón, ale mu zakazuje používať mobilný telefón. Správne
konanie je preto od začiatku vedené nezákonne a je postavené na nesprávnej právnej kvalifikácii

skutku. Policajný orgán v rozpore so správou o výsledku objasňovania priestupku č.p. KRPZ-BA-
KDI4-27/2016-P, podľa ktorej s mobilným telefónom bolo manipulované, vedie konanie o spáchaní
priestupku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. l/, ktorý používanie mobilného telefónu zakazuje. KR PZ v
Bratislave a následne Prezídium Policajného zboru KRPZ v Bratislave, na základe jeho sťažnostio nezabezpečení jeho bezpečnosti pri návrate do jeho vozidla, v oznámení o výsledku prešetrenia
sťažnosti č. KRPZ-BA-OKS-Sť/71/2016 uviedlo, že „pre rozpornosti tvrdení zainteresovaných strán,
nie je možné zistiť skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi

predpismi a vnútornými predpismi a preukázať, či zo strany policajtov došlo k nezabezpečeniu vašej
bezpečnosti tak, ako je uvedené v sťažnosti. Z uvedeného dôvodu v tejto časti nemožno sťažnosť
prešetriť“. Prezídium Policajného zboru KR PZ v Bratislave v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti
č. PPZ-OKS-Sť-146/2016 uviedlo „V prípade, ak sa v priebehu prešetrovania sťažnosti dostupnými
metódami a formami prešetrovania vzhľadom na rozpornosť tvrdení zainteresovaných strán nepodarí

objektívne preveriť tvrdenie sťažovateľa, sú vyhodnocované so záverom, že predmet sťažnosti nie
je možné prešetriť. Týmto však nie je spochybňovaná pravdivosť tvrdení sťažovateľa o správaní sa
policajtov. Je to stav, kedy v rámci prešetrovania sťažnosti nie je možné jednoznačne na základe
zabezpečených podkladov (napr. kvôli absencii zvukového a obrazového záznamu) zistiť skutočný stav
veci“. Policajný orgán, ktorý rozhodnutie o priestupku vydal, však rozhodoval len na základe výpovedí
členov policajnej hliadky, ktoré boli v priamom rozpore s jeho tvrdeniami a na to, že sa skutok stal

podľa ich popisu, neexistuje žiaden obrazový ani zvukový záznam. Ďalej poukázal na zjavné rozpory vo
výpovediach dvoch členov policajnej hliadky a to vo vzťahu k rýchlosti vozidla, k obsluhovaniu mobilného
telefónu a spochybnil, že npor. V. B. ako vodič policajného vozidla za situácie, keď mu spolujazdec
bránil vo výhľade, mohol pri predchádzaní jeho vozidla v časovom rozpätí približne jednej sekundy a vo
vzdialenosti 3,2 metra od jeho vozidla spozorovať skutočnosti, ktoré tvrdil.

8.NapadnutýmrozhodnutímžalovanýodvolaniežalobcuzamietolarozhodnutieOkresnéhodopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV. o priestupku ORP-P-128/BAIV-ODI1-2016 zo
dňa 30.06.2016 potvrdil. Zopakoval skutkový stav spáchania priestupku, odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, najmävýpovededvochčlenovposádkypolicajnéhovozidlaareagovalnaodvolaciedôvody
žalobcu. Za účelové a zavádzajúce označil jeho vyjadrenie, ktorým sa snažil vyhnúť zodpovednosti za

spáchaniepriestupku,poukázalnato,ževodvolaníuvádzanesprávneparagrafovéznenieust.§4ods.2
písm. m/ zákona o cestnej premávke. K významu slova používať mobilný telefón, uviedol, že neznamená
výlučne telefonovať, nakoľko moderný telefónny prístroj sa dá využiť na viacero činností nesúvisiacich
s hlasovým či dátovým prenosom (napr. fotografovať, čítať text, hrať hry, nahrávať zvukový a obrazový
záznam a pod.), ktoré nesúvisia s vedením vozidla. Všetky takéto činnosti síce nie je možné do zákona

aplikovať, ale je ich možné subsumovať pod význam používať. Telefonovanie je uvedené až v súvislosti
s použitím systému „voľné ruky“ a z uvedeného vyplýva, že manipuláciou s takýmto prístrojom počas
vedenia vozidla by sa vodič priestupku dopustil, aj keby v ňom nemal vloženú SIM kartu. To znamená,
že ak by žalobca aj preukázal, že netelefonoval, neznamená to, že telefónny prístroj nepoužíval. K
ďalšej žalobcovej námietke konštatoval, že nezáleží na tom, či je spáchanie priestupku preukázané

jedným alebo skupinou dôkazov, či vo forme listiny, výpovede príslušníka polície, iného svedka alebo
priestupcu, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne jeho vinu preukazujú. Objasnenie akéhokoľvek
priestupkunajmävdopravenemožnobezvýpovedízakročujúcichpríslušníkovpolícievykonaťa súhlasil
s prvostupňovým správnym orgánom, že ďalšie dôkazy nebolo potrebné vykonať, nakoľko výpoveď
príslušníkapolíciejedôkazakoktorýkoľvekinýanemáväčšiuanimenšiuprocesnúváhuakoktorýkoľvek

inýdôkazaakjevykonanýriadnymprocesnýmspôsobom,niejemožnéhospochybňovať.Totojemožné
až v prípade, ak je inými dôkazmi preukázané jeho neobjektívne prípadne zaujaté tvrdenie. Odvolací
orgán teda nemal dôvod výpovede svedkov spochybňovať. K ďalšej námietke konštatoval, že výpovede
svedkov sa líšia len v nepodstatných bodoch a žalobca nepreukázal, že by svoje výpovede navzájom
akokoľvek ovplyvňovali.

9. Odvolací orgán uviedol, že po zhodnotení všetkých skutkových okolností dospel k záveru, že žalobca
skutok spáchal, zistil a objasnil ho orgán, ktorý je na túto činnosť oprávnený ust. § 58 ods. 3 zákona o
priestupkoch, dokazovanie doplnil v zmysle ust. § 35 ods. 1 správneho poriadku výpoveďami svedkov,
pričom poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 10Sžd/5/2014. Doplnil, že zadokumentovanie priestupku
bolo vykonané zákonným spôsobom, spísaním správy o výsledku objasňovania priestupku, úradným

záznamom doplneným výsluchmi príslušníkov PZ a nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by preukazovala
zaujatosť hliadky Policajného zboru. Rovnako za primeranú považoval sankciu, ktorá bola žalobcovi
uložená, ako aj postup, akým dospel k určeniu jej výšky.

II.

10. Žalobou zo dňa 02.11.2016 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, vrátenia veci na
nové prejednanie a rozhodnutie a náhrady trov konania v lehote do 3 dní. V žalobe zopakoval skutkový
stav,ktorýmalbyťzákladomspáchaniapriestupkuzjehostrany,poukázalnarozhodnutiaobochstupňov
orgánu verejnej správy a odvolacie dôvody, ktorými namietal odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.Ozrejmil rozdiel medzi používaním a obsluhou mobilného telefónu, namietol konanie policajnej hliadky
pri zastavení jeho vozidla, proti ktorému podal sťažnosť na KR PZ v Bratislave a následne na Prezídium
Policajného zboru, poukázal na oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti totožne s tým, ako uviedol

v odvolaní. Zdôraznil, že policajný orgán, ktorý vydal rozhodnutie o priestupku, sa obmedzil len na
výpovede členov policajnej hliadky, ktoré sú rozporné s jeho tvrdeniami, pričom neexistuje žiaden
obrazový ani zvukový záznam o správnosti ich popisu. Vo výpovediach členov policajnej hliadky existujú
rozpory významné z hľadiska právnej kvalifikácie skutku samotného a skutočnosti, či sa skutok stal
tak, ako ho popisujú členovia hliadky, alebo či sa vôbec stal. V ďalšom dal do pozornosti konkrétne

rozpory oboch členov policajnej hliadky, rozhodnutie označil za nezákonné a ukracujúce ho na právach
založených ust. § 3 ods. 1, 3 a 4, § 32 ods. 1 a § 46 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj
„Správny poriadok“), nakoľko skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nemožno kvalifikovať ako priestupok v
súlade s ust. § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ani za porušenie alebo ohrozenie záujmu
spoločnosti chráneného zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

I.
11. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 10.08.2018 vyplýva nestotožnenie sa s námietkami žalobcu a
presvedčenie, že správny orgán postupoval zákonne a nedopustil sa žiadnej vady, ktorá by mohla
mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, opísal priebeh správneho konania, poukázal na procesné
ustanovenia zák.č. 162/2015 Z.z. ako i hmotno-právne ustanovenia zákona o priestupkoch a zákona o

cestnej premávke. Totožne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia objasnil význam slova používať
telefón a telefonovať, do pozornosti dal rozsiahlu judikatúru NS SR vo vzťahu k relevancii výpovede
policajta ako svedka v konaní o dopravnom priestupku, poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku
NS SR sp.zn. 5Asan/1/2016 zo dňa 19.10.2017 a zdôraznil zhodnosť výpovedí oboch členov policajnej
hliadkyvrozhodujúcichskutočnostiach.Skonštatoval,žežalobcanepredložilanineoznačilžiadendôkaz

na preukázanie toho, že priestupok nespáchal, pričom len narába výrazmi, ako „ak vôbec k tejto činnosti
došlo“, alebo „ak vôbec k skutku tak, ako je popisovaný došlo“, argumentuje vlastnými zisteniami a
výpočtami pri rýchlosti policajného vozidla v čase, keď ho predbiehalo, čo malo trvať približne jednu
sekundu. Skutok nebol zaznamenaný videozáznamom a takýto dôkaz nemožno logicky ani vykonať.
Povinnosť použiť technický prostriedok na zaznamenávanie obrazu policajtovi žiaden všeobecný alebo

interný právny predpis neukladá, jeho použitie je povinné len pri meraní určitých fyzikálnych veličín,
akými sú rýchlosť, množstvo alkoholu v dychu, hmotnosť a rozmery a podobne. V prípade, ak by súd dal
žalobcovi za pravdu, vznikol by do budúcnosti nebezpečný právny precedens, podľa ktorého by určité
iným spôsobom preukázané porušenia zákona nebolo možné vôbec sankcionovať.

IV.
12. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 09.12.2018 vyjadril žalobca, uviedol, že v jeden neskorý
večer sa po obchvate Bratislavy vracal domov z práce, išiel rýchlosťou asi 80km/h, mobilný telefón
mal položený vedľa seba a v spätnom zrkadle videl policajné auto, ktoré išlo chvíľu v tesnej blízkosti
za ním, následne ho predbehlo rýchlosťou cca 100 km/h, zaradilo sa pred neho a zapol sa modrý

maják, ktorý nie je signálom na zastavenie, ale preventívne spomalil. Policajné auto spomalilo tiež a
zaplo pravú smerovku. Aj keď nejde o zákonný spôsob zastavovania, zastavil, prišiel k nemu policajt,
ktorý mu oznámil, že mal telefonovať a má prejsť do policajného auta. Miesto, na ktorom zastavili,
bolo nebezpečné, a preto policajt zabezpečil jeho prechod do policajného auta odklonením dopravy. V
policajnom aute sa dozvedel, že telefonoval a bol vyzvaný na zaplatenie pokuty, čo odmietol. Policajti

tvrdili, že používal telefón, lebo videli ako na jeho telefóne svietil displej, čo uznal, čo ale neznamená,
že telefón používal. Na základe jeho žiadosti o predloženie dôkazu, mu oznámili, že policajti žiadne
dôkazy predkladať nemusia, postačuje len ich tvrdenie. Svoje výhrady uviedol do zápisnice o priestupku
a na ceste naspäť do jeho auta mu už koridor policajtov nevytvorili. Na toto správanie sa sťažoval aj na
inšpekcii Ministerstva vnútra, odkiaľ dostal odpovede, že jeho sťažnosť nespochybňujú, ale vzhľadom

k neexistencii dôkazov ju zamietli, nakoľko policajti tvrdili, že do auta ho odprevadili. Na dopravnom
inšpektoráte dostal možnosť klásť im otázky, avšak policajt pri prvom vypočutí meškal asi 3 hodiny,
prišiel až na základe viacerých telefonátov a správal sa arogantne. Vypočutie druhého policajta prebehlo
normálne. Ďalej zosumarizoval rozpory v ich výpovediach a uviedol, že ako sa policajt, ktorý šoféroval,
mohol venovať riadeniu motorového vozidla, keď stihol zreteľne vidieť, že používa telefón a dokonca ho

má v zornom poli a ako mohol vidieť, že používa mobilný telefón, keď bola úplná tma, v jeho zornom
poli sedel kolega, on sám bol od neho vzdialený cca 2,5 metra a celé predchádzanie trvalo viac ako
sekundu, počas ktorej sa autá stretli na jednej úrovni. Tiež, ako sa dá v noci identifikovať používanie
mobilného telefónu len na základe toho, že svieti displej. Používať nejakú vec znamená niečo úplne inéako to, že táto vec vykonáva samostatne nejakú aktivitu, napr. zvoní, svieti, pípa a podobne. Záverom
uviedol, že skutok pripisovaný mu za vinu, sa nestal a už vôbec nie tak, ako ho popisovali policajti.

V.
13. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) ako vecne a miestne príslušný
na konanie (§ 10 a 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) prejednal
vec na nariadenom pojednávaní a na základe oboznámenia sa s obsahom súdneho a administratívneho
spisu a po prednesoch oboch účastníkov konania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a podľa ust.

§ 194 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP napadnuté rozhodnutie spolu s
rozhodnutím prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie.

14. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), správne , správne
súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu

pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o
správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

16. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

17. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach

správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré
porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom
zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný
čin.

20. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

21. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až k/, poruší všeobecne
záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

22. Podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. l/ možno
uložiť pokutu do 100 eur.

23. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

24. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie

obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či
a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku
postačí samotné prejednanie priestupku,

d/ uloží ochranné opatrenie,
e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný
dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

26. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej
povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému
stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Účastník
cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného

zariadenia.

27. Podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o cestnej premávke, vodič nesmie počas vedenia vozidla používať
telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú
činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla ozbrojených síl Slovenskej
republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov,

Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek,
Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského
spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh.

28. Podľa § 51 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku, ak nie je v tomto

alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o
správnom konaní.
29. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú

povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať
pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie

správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

30. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len

návrhmi účastníkov.

31. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi
sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť

na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.

32. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „Správny poriadok“), v

odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

33. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť
ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V
správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej

správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán
verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre
porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia
vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnostisprávneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval
na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť

právoplatného rozhodnutia.

34. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku,
kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce
priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné

pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa vykladajú v prospech
obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové
znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka.

35. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje

spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,
že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa
uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôlu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti

rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako správny
orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní.

VI.

36. Predmetom prieskumu krajského súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie
žalovaného č. KRPZ-BA-KD121-94/2016-P zo dňa 23.08.2016 v spojení s rozhodnutím Okresného
dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV. č. ORP-P-128/BAIV-ODI1-2016 zo
dňa 30.06.2016 a to v intenciách námietok vznesených žalobcom, v ktorých uviedol viaceré dôvody, pre

ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, najmä z pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so
všetkými jeho námietkami uplatnenými v odvolaní zo dňa 13.07.2016 a či preskúmavaným rozhodnutím
správne posúdil zákonnosť a správnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu.

37. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých

svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej,
ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca a
súčasne nevyhnutná. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, podľa
ktorej sú orgány verejnej správy (prvostupňové aj druhostupňové) povinné vykonávať dokazovanie tak,
aby boli náležite a objektívne objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci a

to bez ohľadu na to, v koho prospech svedčia. Dôkazné bremeno v priestupkovom konaní, ktoré je
osobitným druhom správneho konania (§ 51 Zákona o priestupkoch) zaťažuje správny orgán, ktorý
je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie. Povinnosťou žalovaného i prvostupňového správneho orgánu bolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázať, že žalobca sa dopustil priestupku ktorý mu je kladený za vinu a na takom

skutkovom základe, aký bol uvedený v rozhodnutiach správnych orgánov.

38. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného
správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech
obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov

rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Pre
preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov,
či vo forme výpovede príslušníka polície alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo dôkazy
nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Za súčasnej konštrukcie objasňovania priestupkov nemožno
očakávaťobjasnenieakéhokoľvekpriestupkunajmävdoprave,bezvýpovede,čivýpovedízakročujúcich

príslušníkov polície, ktorí sú zo zák. č. 171/1993 Z. z. nielen zakročujúcimi orgánmi voči priestupcom,
ale podľa § 35 zák. č. 372/1990 Zb. aj svedkami páchania priestupkov.39. Z administratívneho spisu i preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že dňa 16.02.2016 v čase o 20.59
hod., na diaľnici D1 smer D2, 5,500 km sa mal žalobca dopustiť priestupku, tak, že „ počas vedenia
motorového vozidla obsluhoval mobilný telefón. Nakoľko si nebol vedomý spáchania priestupku a

nebolo možné vec vyriešiť na mieste v blokovom konaní, bola spísaná Správa o výsledku objasňovania
priestupku.“ Žalobca nielen v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu ale už v samotnej Správe
tvrdil : „Mobilný telefón som neobsluhoval, hliadka PZ SR spozorovala mobilný telefón, ktorý svietil,
pretože displej bol aktivovaný prichádzajúcou správou, cez ľavé okno auta, na základe čoho usúdila, že
telefón bol obsluhovaný.“ Na riadne zdokumentovanie skutkového stavu, bol vykonaný výsluch svedkov,

oboch policajtov, ktorí priestupok zaznamenali.

40. Žalobca pravdivosť opísania skutkového stavu spochybnil poukazom na nezrovnalosti v ich
výpovediach, nakoľko jeden z policajtov, ktorý bol vodičom hliadkového vozidla, pri výsluchu tvrdil,
že telefón držal v ruke, akoby niečo čítal, druhý tvrdil, že ho mal na úrovni tváre. Spochybňoval aj
možnosť spozorovať tvrdené použitie mobilného telefónu pri rýchlosti policajného auta cca 100 km /

hod. a rýchlosti jeho auta cca 80 km /hod., časového rozpätia pri obiehaní jeho auta v rozsahu
cca 1 sekundy, naviac za rozporného konštatovania vodiča policajného auta, tvrdiaceho, že predmetnú
skutočnosť zreteľne videl už aj preto, lebo spolujazdec mal sedadlo posunuté dozadu a druhého svedka,
spolujazdca, tvrdiaceho, že sedadlo mal v normálnej polohe tak, aby sa mu pohodlne sedelo a mal
dobrý rozhľad okolo seba. Žalobca tvrdenia policajtov považoval za vykonštruované, nekorešpondujúce

so skutočným stavom a vydané rozhodnutia za nezákonné.

41. Výrok rozhodnutia musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a ust. § 58 ods. 1 písm. a/, b/ vyžaduje
na rozhodnutie správneho orgánu pri objasňovaní priestupkov zaobstaranie podkladov potrebných
najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona a či tento skutok

spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku. Z doposiaľ vykonaného dokazovania a z obsahu
pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že službukonajúci policajti služobného motorového
vozidla spozorovali pred sebou motorové vozidlo, ktoré sa v rámci svojho jazdného pruhu malo
pohybovať medzi dvoma čiarami a mali podozrenie na požitie alkoholu. Spolujazdec, svedok ppráp.
C. E., si všimol aj svetlo mobilného telefónu a aj to, že vodič ho drží v pravej ruke, o čom sa pri

obiehaní presvedčil aj vodič policajného vozidla, svedok npor. V. B.. Prvostupňový správny orgán ako
aj žalovaný, napriek tvrdeniam žalobcu uvedeným v správe o objasňovaní priestupku a aj v odvolaní,
uznali žalobcu vinným zo spáchania priestupku, uvádzané rozporné tvrdenia svedkov (členov policajnej
hliadky) neodstránili, tieto vzali za fakty a za základný dôkazný prostriedok, napriek nesúhlasu žalobcu
od samotného počiatku, so spáchaním za vinu mu kladeného priestupku.

42. Je pravdou, že zákon termín použite mobilného telefónu bližšie neupravuje, avšak požiadavka na
presné a úplné zistenie skutočného stavu veci nemôže byť naplnená rozpornými výpoveďami dvoch
príslušníkov policajného zboru, naviac vykonanými v rôznej časovej línii, a to bez ohľadu na to, že
ide o verejných činiteľov. Správny orgán aplikujúci právo musí pri svojej činnosti dbať na to, aby jeho

rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, majúc na mysli predovšetkým, vykonávanie dokazovania
v rámci zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ako aj zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, boli úplné, presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť.

43. Iným dôkazom, ako sú svedecké výpovede službukonajúcich policajtov, ktorým by jednoznačne

bolo preukázané spáchanie priestupku, správne orgány nedisponujú. Napriek tomu, že žalobca od
počiatku, čo vyplýva zo Správy... spísanej na mieste kontroly, použitie mobilného telefónu počas jazdy
a teda spáchanie priestupku kladeného mu za vinu popieral, policajná hliadka nepristúpila k vykonaniu
vôbec žiadneho dôkazného prostriedku, t.j. napr. predložením mobilného telefónu na zistenie došlej
SMS (podľa tvrdenia žalobcu), zapnutej navigácie, či realizovaného hovoru atď. Správny orgán teda

nedisponuje žiadnym dôkazom, ktorý by spáchanie priestupku riadne preukázal.

44. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správnych orgánov je danosť atribútu
preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov
v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií.

Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho
rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v
správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých
orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziťzbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt
orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia
resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje

úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť
správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol
domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto
dôvodu správny akt obstáť.

45. Z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci a zároveň rozhodnutie
je v dôsledku toho nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, krajský súd rozhodnutie žalovaného v
spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou správnych orgánov postupovať v naznačenom smere,
vo veci doplniť dokazovanie, náležite zistiť skutkový stav, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie
riadne odôvodniť.

46. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech. Postupom podľa tohto ustanovenia súd žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
O jej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník ( § 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).