Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, December 12, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010207
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4616010207.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov

senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej PhD., a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti
obžalovanému Q. A.i, pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného Q. A., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20.10.2016 sp.
zn. 3T/21/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno f/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo
výroku o odkázaní poškodeného J. F. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 288 odsek 2 Trestného poriadku
sa poškodený J. F. nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom K., H. F., so zvyškom nároku na náhradu škody
o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný Q. A. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným v bode 2/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. s použitím § 138 písm. a/ Tr. zák. a v bodoch 1/ a 2/ z pokračovacieho prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. d/ Tr. zák., ktoré mal
spáchať na tom skutkovom základe, že:

1/ dňa 11.04.2016 približne o 10,10 hod. v obci Tovarníky, okres Topoľčany, na ulici H. F. pod vplyvom
alkoholu cez neuzamknutú bránu neoprávnene vnikol na dvor rodinného domu č. XX/XX, patriaceho
poškodenému J. F., následne cez neuzamknuté vchodové dvere vošiel na chodbu domu, kde od tu
prítomného poškodeného P. R. žiadal oznámiť, kde sa nachádza poškodený F. a keď mu poškodený R.
uviedol, že poškodený F. je u lekára, prinesenou palicou udrel do stola a z domu odišiel,
2/ následne po skutku uvedenom v bode 1/ rozsudku dňa 11.04.2016 približne po 10,10 hod. v obci
Tovarníky, okres Topoľčany, na ulici H. F. pod vplyvom alkoholu cez neuzamknutú bránu neoprávnene

vnikol na dvor rodinného domu č. XX/XX, patriaceho poškodenému J. F. a po zistení, že poškodený P. R.
medzičasom uzamkol vchodové dvere domu, prinesenou tehlou rozbil sklenenú výplň dverí, vzniknutým
otvorom prestrčil ruku, kľúčom, zastrčeným z druhej strany zámku dvere odomkol, vošiel do domu, kde
najskôr tehlou udrel do hlavy poškodeného R. a keď ten spadol na zem, opakovane ho kopol do pravej
ruky a nohy, v obývačke domu rozbil televízor značky Sencor a otočný ventilátor, následne vzal do
rúk vzduchovku značky Slávia, pristúpil k na chodbe ležiacemu poškodenému R., ktorému vzduchovku
priložil hlavňou k čelu a žiadal od neho oznámiť, kde sa nachádza poškodený J. F., pričom po oznámení,

že u lekára v meste, odložil vzduchovku, v kuchyni rozbil dva kusy tanierov a rádio značky Philips a na
chodbe domu sklenené výplne dvoch okien a následne so vzduchovkou z domu odišiel, poškodenému P.
R. pri fyzickom napadnutí nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie, poškodenémuJ. F. poškodením zariadenia domu a hnuteľných vecí spôsobil škodu vo výške 186,40 Eur a odcudzením
vzduchovky škodu vo výške 10,-Eur.

Za to mu bol podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., za
nezistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák., zistených priťažujúcich okolností podľa § 37 písm.
h/, m/ Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. mu bolo uložené ochranné liečenie protialkoholické ústavnou
formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť uhradiť poškodenému J. F. spôsobenú škodu vo
výške 196,40 eur a súčasne podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený J. F. odkázaný s jeho nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaný Q. A. proti výroku o
vine, výroku o treste, výroku o náhrade škody, ako aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozhodnutiu
predchádzalo.
V písomnom zdôvodnení odvolania uviedol, že sa odvoláva proti všetkým výrokom, nakoľko skutok
kladený mu za vinu sa nestal tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Namietol, že poškodený

R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa mu ničím nevyhrážal a použitie zbrane spomenul až na
doplňujúce otázky, spontánne vo svojej výpovedi to neuvádzal. Poukázal i na rozpory medzi výpoveďami
tohto poškodeného z prípravného konania a hlavného pojednávania, najmä pokiaľ ide o počet úderov.
Konštatoval, že výpoveď poškodeného R. nebola potvrdená znaleckým posudkom znalca z odboru
zdravotníctvo a na neisté vystupovanie poškodeného R. počas konfrontácie s ním. Žiadal, aby bolo

rozhodnuté na základe faktov vyplývajúcich zo zisteného skutkového deja, ktoré sú mu na prospech,
keďže v konaní sa jedná o tvrdenie poškodeného proti jeho tvrdeniu, vychádzajúc zo zásady in dubio
pro reo.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že odvolanie

smeruje čo do výroku o vine, pokiaľ ide o zločin vydierania, následne i čo do výroku o treste a
výroku o uložení ochranného liečenia. Výrok o náhrade škody nenapadol odvolaním a tiež nepoprel
spáchanie prečinu porušovania domovej slobody. Napadnutý rozsudok nepokladá za správny, nakoľko
súd I. stupňa nevyhodnotil dôkazy dôsledne, keď pri ustálení skutkového stavu vychádzal z výpovede
poškodeného R. a v dôsledku toho ho nesprávne uznal vinným aj zo zločinu vydierania. Namietol, že

súd I. stupňa nepribral do konania znalca z odvetvia psychológia a psychiatra za účelom preskúmania
duševného stavu poškodeného R. s ohľadom na rozpory v jeho výpovediach, ktoré podrobne citoval,
a ktoré sa týkali najmä použitia vzduchovky a vyhrážok. Pokiaľ ide o samotné fyzické napadnutie
poškodeného R., poukázal na závery znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu, ktorý nekonštatoval
vznik žiadnych zranení u poškodeného. Namietol tiež, že pokiaľ existovali medzi jeho výpoveďou a

výpoveďou poškodeného R. rozpory, mal vychádzať pri hodnotení dôkazov z jeho výpovede a nie z
výpovede R..
Namietol, že pokiaľ by aj teoreticky pripustil výpoveď poškodeného, skutok by nemohol byť kvalifikovaný
ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže poškodeného k ničomu nenútil,
iba sa ho pýtal, kde je „J.“. Nepoužil voči nemu žiadne hrozby ani vzduchovku.

Ztýchtodôvodovžiadal,abykrajskýsúdnapadnutýrozsudoksúduI.stupňapodľa §321ods.1písm.
a/,b/,c/,d/Tr.por.zrušilapodľa§322ods.1Tr.por.vecvrátilsúduI.stupňa,abyjuvpotrebnomrozsahu
znovu prejednal a rozhodol s tým, že v konečnom dôsledku pokiaľ ide o zločin vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., sa domáhal toho, aby bol spod obžaloby oslobodený podľa ustanovenia
§ 285 písm. a/ Tr. por., keďže tento skutok sa nestal a pokiaľ ide o prečin porušovania domovej slobody

navrhol, aby mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú
dobu.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany odvolanie voči napadnutému rozsudku nepodal, ani sa k
podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Obhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní a vytkol súdu
I. stupňa nesprávne vyhodnotenie dôkazov, nesprávnu právnu kvalifikáciu pokiaľ ide o zločin vydierania
a poukázal na nedôveryhodnú výpoveď jediného priameho svedka - poškodeného R.. Navrhol podľaustanovenia § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a vec
vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, že v konečnom
dôsledku ho podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodí spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako zločin

vydierania. Pokiaľ ide o prečin porušovania domovej slobody, za tento navrhol uložiť podmienečný trest
odňatia slobody.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na dôvodoch svojho odvolania a súhlasí s tým,
čo uviedol jeho obhajca.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že súd I. stupňa správne zistil
skutkový stav veci a vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil, riadiac sa ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
por. Konanie obžalovaného naplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody
a zločinu vydierania, i keď sa poškodený vo svojich výpovediach dopustil nejakých rozporov, avšak
jednoznačne uviedol, že ho obžalovaný nútil so zbraňou opätovne povedať, kde je druhý poškodený.

Pokiaľ ide o trest uložený na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, tento považovala skôr za
mierny. Odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, nezistiac zákonné
dôvody na postup podľa § 316 ods. 1 alebo § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr.

por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného Q. A. je
čiastočne dôvodné, aj keď z iných ako namietaných dôvodov.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a vykonaní verejného zasadnutia, odvolací súd zistil,

že súd I. stupňa vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, rešpektoval a dodržal všetky základné
zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného procesu podľa
§ 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por., rovnosti strán (kontradiktórnosť) podľa
§ 2 ods. 14 Tr. por., náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej
obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia uvedené vo výroku

o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi. Odvolací súd konštatuje, že súd
I. stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe a v súlade so všetkými
ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v dostatočnom

rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj
odvolací súd s výnimkou rozhodnutia o náhrade škody súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval
v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach
len poukazuje.

K odvolacím námietkam obžalovaného je potrebné uviesť, že okresný súd postupoval zákonne, všetky
dôkazy vykonal kontradiktórnym spôsobom, rešpektujúc práva obžalovaného na obhajobu, vykonajúc
všetkydostupnémožnostinazadováženiepotrebnýchdôkazovapovykonanomdokazovanínahlavnom
pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu, ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh
skutkového deja, ktorý zodpovedá všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania

vyznievajújednoznačneatvoriaucelenúreťaztakpriamychakoajnepriamychdôkazov,zktorýchmožno
vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutky tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku
súdu I. stupňa a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, si odvolací súd v
celom rozsahu osvojil.

K výroku o vine krajský súd dopĺňa, že vina obžalovaného bola vykonaným dokazovaním v celom
rozsahu preukázaná napriek skutočnosti, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní popieral spáchanie
skutku pod bodom 2/ v časti napĺňajúcej znaky zločinu vydierania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
na to, že v prípravnom konaní spočiatku uvádzal, že si na priebeh skutku nepamätá, lebo požil alkohol
v kombinácii s liekmi. Skutok pod bodom 1. a skutok pod bodom 2. v časti napĺňajúcej znaky prečinu

porušovania domovej slobody priznal. Napriek obrane obžalovaného je nutné konštatovať, že súd I.
stupňa dôsledne preveroval obhajobu obžalovaného a dôkazy svedčiace v prospech i v neprospech
obžalovaného, tieto dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom.K námietke obžalovaného, že súd I. stupňa vychádzal pri hodnotení jeho viny výlučne z výpovede
poškodeného R., nadriadený súd uvádza, že poškodený popísal priebeh skutku tak ako je uvedený

v napadnutom rozsudku, opísal spôsob neoprávneného vniknutia do domu poškodeného F. v oboch
bodoch a tiež priebeh konania obžalovaného po druhom vniknutí do domu, kde vnikol jednak násilím,
keďže rozbil vchodové dvere do domu tehlou a jednak prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť
vniknutiu, keď si po rozbití výplne vchodových dverí prestrčil ruku zvnútra a kľúčom v zámke odomkol.
Týmto konaním jednoznačne naplnil v bodoch 1/ a 2/ všetky znaky pokračovacieho prečinu porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. d/ Tr. zák.

Pokiaľ ide o časť skutku pod bodom 2/ napĺňajúcej znaky vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zák., ktorého spáchanie obžalovaný popiera, a v ktorej časti výpoveď poškodeného R. namieta, je
potrebné uviesť, že výpoveďou poškodeného R. a nepriamo i poškodeného F., ako i listinnými dôkazmi
bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný po opätovnom vniknutí do domu poškodeného F.

začal chodiť po dome a rozbíjať zariadenie domu, udrel poškodeného R. do hlavy tehlou a po nájdení
vzduchovky, túto priložil k hlave poškodenému R. a nútil ho takýmto spôsobom, aby mu povedal, kde
sa nachádza F.. Z uvedeného spôsobu konania obžalovaného je zrejmé, že na naplnenie znakov
zločinu vydierania sa ani nemusel poškodenému R. slovne vyhrážať, nakoľko úderom tehlou do hlavy
použil násilie a priložením hlavne vzduchovky k hlave poškodeného R. použil neverbálnu hrozbu násilia

smerujúcu proti jeho telesnej integrite, za účelom získania informácie, kde sa nachádza poškodený F..

Opísaným konaním obžalovaného bola jednoznačne naplnená objektívna i subjektívna stránka zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1. Tr. zák. a v dôsledku použitia zbrane, aj v odseku 2 tohto ustanovenia.
Nadriadený súd dáva do pozornosti nielen zákonnú úpravu trestného činu vydierania, ale i ustálenú

súdnu prax, z ktorej je zrejmé, že trestný čin vydierania je dokonaný už vykonaním násilného konania
alebo uskutočnením hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy, pričom k vynúteniu konania ani nemusí dôjsť.

Pokiaľ ide o námietky obhajoby, že poškodený R. spomenul vo svojej výpovedi vzduchovku až na
doplňujúce otázky, je potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nie je možné

vyvodiť záver, že by na výpoveď svedka, v časti keď odpovedá na doplňujúce otázky, nebolo možné
prihliadnuť, alebo že by bola táto menej dôveryhodná. Okrem toho poškodený R. počas výpovede na
hlavnom pojednávaní ako aj počas konfrontácie s obžalovaným potvrdil, že obžalovaný použil voči nemu
násilie, keď ho udrel tehlou do hlavy a priložil mu k čelu vzduchovku za účelom získania informácie, kde
sa nachádza poškodený F..

Ani nadriadený súd nemá dôvod neveriť poškodenému R., ktorý na rozdiel od obžalovaného vypovedal
pod prísahou. Z dôvodu, že obžalovaný namieta iba časť výpovede poškodeného R. týkajúcu sa
prísnejšej právnej kvalifikácie žalovaného skutku pod bodom 2, je možné vyvodiť záver skôr o účelovosti
popierania tejto časti skutku obžalovaným.

Okrem vyššie uvedeného, vo vzťahu k pochybnostiam o výpovedi poškodeného R. je potrebné
neopomenúť, že táto je podporená i výpoveďou poškodeného F., ktorý popísal čo videl po príchode
domov a potvrdil, že R. mu hovoril, že mu obžalovaný okrem úderu do hlavy priložil k hlave vzduchovku.

Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd sa s námietkami obhajoby, spočívajúcimi v nedôveryhodnosti
výpovedepoškodenéhoR.,nestotožnil.Kobraneobžalovanéhojenutnéuviesť,žeibasamaskutočnosť,
že súd vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov inak, než podľa jeho predstáv, nemôže to byť
dôvodom pre zmenu rozsudku, nakoľko je výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto
dôkazy následne vyhodnotí podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu I. stupňa pri hodnotení
dôkazov a pokiaľ obžalovaný s takýmto hodnotením nesúhlasí, nespôsobuje to chybnosť rozhodnutia
okresného súdu, nakoľko tento logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a
vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vine. S týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje.

Z vykonaného dokazovania niet teda pochýb o tom, že obžalovaný spáchal predmetné skutky, z ktorých
je usvedčený výpoveďami poškodených R. a F. ako i listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,pričom jeho vinu nevyvracajú ani závery znaleckého posudku znalca MUDr. Mariána Pamulu, ktorý sa
vyjadroval k utŕženým zraneniam poškodeného R..

Všetkytietoskutočnostiviedliodvolacísúdkzáveru,žeskutkysastalitak,akosúuvedenévnapadnutom
rozsudku súdu I. stupňa, a že obrana obžalovaného Q. A. je účelová a vyvrátená vyššie uvedenými
dôkazmi, ktoré sa navzájom dopĺňajú a usvedčujú obžalovaného.

S poukazom na vyššie uvedené nemal ani odvolací súd pochybnosti o existencii priamej príčinnej

súvislosti medzi úmyselným protiprávnym konaním obžalovaného na jednej strane a vzniknutým
následkom na záujme chráneným ustanovením § 189 Tr. zák. a § 194 Tr. zák. na strane druhej, rovnako
tak mal za preukázané i zavinenie obžalovaného.

Výroknapadnutéhorozsudkuakoiprávnakvalifikáciaskutkovvbode1/a2/akopokračovaciehoprečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. a v bode 2. zločinu

vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., aj podľa názoru krajského súdu plne zodpovedá
správnym úvahám súdu I. stupňa a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaných
skutkov práve podľa uvedených zákonných ustanovení.

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa

dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Trestného zákona, pričom pri ukladaní
trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd nezistil pochybenie pri ukladaní trestu, keď súd I. stupňa nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu

okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 Tr. zák. a vzhliadol priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení
§ 37 písmeno h/, m/ Tr. zák. (obžalovaný spáchal viac trestných činov a v minulosti už bol viackrát
súdne trestaný) a správne ukladal obžalovanému trest úhrnný. Súd I. stupňa správne v dôsledku pomeru
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ukladal obžalovanému trestu po úprave dolnej hranici trestnej
sadzby postupom podľa § 38 ods.2, ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. podľa ustanovenia, ktoré sa

vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti najprísnejšie trestný, čo v danom prípade bol
zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., kde Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia
slobody v trvaní 4 až 10 rokov a po uvedenej úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. v rozmedzí
6 až 10 rokov.

V súlade so všetkými ustanoveniami Trestného zákona potom súd I. stupňa pri ukladaní trestu
obžalovanému, vychádzajúc z trestnej sadzby 6 až 10 rokov, tomuto uložil úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 6 rokov a na výkon trestu ho v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko už bol v posledných 10 rokoch pred
spáchaním prejednávaných skutkov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest možno považovať za správny a zákonný, zodpovedajúci ustanoveniam Trestného
zákona a napĺňajúcim účely generálnej a individuálnej prevencie, poukazujúc na skutočnosť, že tento
mu bol vymeraný na samej dolnej (avšak po použití § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšenej) hranici trestnej sadzby,
prihliadnuc na osobu obžalovaného, povahu spáchaného skutku, následky, spôsob spáchania skutku,

pohnútku a zavinenie obžalovaného, ako i jeho doterajší život.

Súčasne bolo správne s poukazom na závery znaleckého posudku MUDr. Eduarda Višňovského
obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, a to napriek už uloženému
ochrannému protialkoholickému liečeniu ambulantnou formou v trestnom konaní vedenom proti

obžalovanému Okresný súdom Topoľčany pod sp. zn. 2T/78/2013, nakoľko nemá dostatočný efekt
na obžalovaného, ktorý neustále porušuje abstinenciu a kombinuje požívanie alkoholických nápojov s
liekmi.

Za správny a zákonný krajský súd považuje aj výrok o náhrade škody v časti priznania škody

poškodenému J. F. vo výške 196,40 eur, keďže tento si uvedený nárok v danej výške riadne a včas v
trestnom konaní uplatnil a preukázal.

Súd I. stupňa však pochybil v časti odkázania poškodeného J. F. s jeho nárokom na civilný proces.Odvolací súd poukazuje tu na skutočnosť, že správne mal byť poškodený J. F. odkázaný na civilný
proces iba so zvyškom svojho nároku na náhradu škody, keďže o časti jeho nároku bolo rozhodnuté.
Nesprávne tiež použil ustanovenie § 288 ods. 1 Tr. por., pričom pri odkázaní so zvyškom nároku na

náhradu škody mal postupovať podľa ustanovenia § 288 ods. 2 Tr. por. Na podklade týchto skutočností
a odvolania podaného obžalovaným bolo nutné zrušiť tento nezákonný výrok napadnutého rozsudku a
keďže výrok o náhrade škody bolo možné s prihliadnutím na ustanovenie § 321 ods. 3 Tr. por. oddeliť
od ostatných napadnutých výrokov, odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa len v tejto časti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o odkázaní
s nárokom na náhradu škody, keďže odvolanie obžalovaného Q. A. považoval, pokiaľ ide o výroky o
vine, treste a ochrannom liečení, za nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.