Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 28, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/138/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120371782
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6120371782.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: O.. M. L. N. G. Č.
N. Š. , G. V. XX.X.XXXX, E. K. K., O. Č.. XXX/XX, zastúpený JUDr. Elenou Štefančíkovou, advokátkou,
Bratislava, Veternicova č. 1, proti žalovanej: B.. T.. V. L. N. G. Č. N. Š. U. Z. Á. , O.., G. V. XX.XX.XXXX,
E. K. K., O. Č.. XXX/XX, zastúpená JUDr. Martou Šteffekovou, advokátkou, Bratislava, Palisády č. 36,

o zaplatenie sumy 15.000,- € s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe, o návrhu žalovanej na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa
28. júla 2021, č.k. 3 C 66/2020-144, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28. júla 2021, č.k. 3 C 66/2020-144, vo výroku IV.,
ktorým žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.7.2021, č.k. 3 C 66/2020-144, I. konanie zastavil; II.
konanie o vzájomnej žalobe zastavil; III. konanie o návrhu žalovanej na vydanie neodkladného opatrenia
zastavil; IV. žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal; V. žalobcovi vrátil súdny
poplatok v krátenej výške 443,50 € a upravil prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a.s., Banská

Bystrica, Partizánska cesta č. 9, IČO: 36 631 124, aby vrátila žalobcovi krátený súdny poplatok vo
výške 443,50 € do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia. Vychádzal zo žaloby
doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 1.9.2020, postúpenou Okresnému súdu Bratislava I.
dňa 19.1.2021, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 15.000,- € s príslušenstvom
z dôvodu, že ako veriteľ poskytol žalovanej na základe jej písomnej žiadosti finančnú bezúročnú pôžičku
vo výške 15.000,- €, ktorú mu v čase splatnosti nevrátila. Prvoinštančný súd uviedol, že Okresný súd

Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom dňa 16.9.2020, sp.zn. 27 Up 1711/2020, vydaným v
upomínacom konaní tak, že žalovanú zaviazal k zaplateniu uplatňovanej pohľadávky
žalobcu s príslušenstvom a náhrade trov konania. Žalovaná v zákonom stanovenej lehote podala voči
platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením a zároveň podala vzájomnú žalobu, ktorou si voči
žalobcovi uplatňovala v mene obchodnej spoločnosti PRO HUMANITY a.s., v
ktorej je väčšinovým akcionárom a žalobca predsedom predstavenstva, vrátenie všetkých finančných

prostriedkov vyplatených z účtu obchodnej spoločnosti na súkromné účty žalobcu. Ďalej navrhla vydanie
neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca v pozícii predsedu predstavenstva uvedenej obchodnej
spoločnosti koná za obchodnú spoločnosť v rozpore so stanovami spoločnosti.
1.2. Podaním doručeným súdu dňa 30.4.2021 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť s tým, že
pri rozhodovaní o náhrade trov konania žiadal aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p. a žiadnej zo strán
sporu nárok na náhradu trov konania nepriznať, pretože späťvzatie žaloby považoval za krok smerujúci k

upokojeniu vzájomných vzťahov medzi ním a žalovanou a k návratu ku korektnej komunikácii
zodpovedajúcej ich vzájomnému vzťahu. Mal za to, že svoj žalovaný nárok si uplatňoval v súdnomkonaní dôvodne, keďže žalovaná ani napriek dodatočne poskytnutej lehote na plnenie pred podaním
žaloby nekonala, t.j. poskytnutú pôžičku mu nevrátila a v rámci svojej procesnej obrany neosvedčila
nedôvodnosť podanej žaloby. Dňa 4.6.2021 doručila žalovaná súdu podanie, v ktorom vyslovila súhlas

so späťvzatím žaloby žalobcom, uplatnila si nárok na náhradu trov konania z dôvodu zastavenia konania
a v celom rozsahu vzala späť i návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Podaním doručeným súdu
dňa 18.6.2021 žalovaná oznámila, že netrvá ani na vzájomnej žalobe, nakoľko svoj vzájomný návrh sa
pokúsi získať inou právnou cestou.
1.3. Uznesenie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami § 123 ods. 2, § 144, § 145 ods.

1, § 146 ods. 1, § 147 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 324 ods. 1 C.s.p. a dôvodil tým, že žalobca späťvzatím
žaloby zo dňa 30.4.2021 využil svoje procesné právo disponovať s podanou žalobou tak, že žalobu vzal
späť v plnom rozsahu. Z vyjadrenia žalovanej k späťvzatiu žaloby bolo zrejmé, že súhlasila
so späťvzatím žaloby, z dôvodu ktorého konanie zastavil (výrok I. napadnutého uznesenia). Vzhľadom
k tomu, že žalovaná ďalej netrvala na vzájomnej žalobe a na vydaní neodkladného opatrenia, zastavil
aj konanie o týchto návrhoch (výroky II., III. napadnutého uznesenia).

1.4. Výrok o náhrade trov konania právne odôvodnil ustanoveniami § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.
a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dôvodil, že pri posudzovaní nároku
na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť strán sporu na zastavení konania. Zaoberal
sa otázkou, či dôvod, ktorý žalobca mal na to, aby vzal žalobu v celom rozsahu späť, teda upokojenie
vzájomnýchvzťahovmedzinímažalovanou anávratkukorektnejkomunikáciizodpovedajúcejich

vzájomnému vzťahu, je spôsobilý zbaviť žalobcu zodpovednosti za jeho zavinenie na zastavení konania
o žalobe na zaplatenie žalovanej pohľadávky a dospel k záveru, že tento dôvod u žalobcu nevylučuje
zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania a zakladá vznik nároku žalovanej na náhradu trov
konania voči žalobcovi. Žalovaná ale v rámci procesnej obrany uplatňovala voči žalobcovi vzájomný
nárok,spočívajúcivovrátenívšetkýchfinančnýchprostriedkovvyplatenýchzúčtuobchodnejspoločnosti

na súkromné účty žalobcu, výšku ktorého bolo možné objektívne vyčísliť vychádzajúc z priložených
potvrdení (tabuľky spracované z výpisov účtov obchodnej spoločnosti, č.l. 32-35 spisu), išlo o obnos
peňazínajmenejvovýške25.500,-€,uplatňovaniaktoréhosažalovanávzdala,keďpodanímdoručeným
súdu dňa 4.6.2021 oznámila, že na jeho uplatňovaní netrvá a pokúsi sa nárok získať inou právnou
cestou. Žalovaná potom nesie zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania o jej vzájomnej žalobe,

čo by zakladalo vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej. Uvedené vzájomné
podiely žalobcu a žalovanej na zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania o vzájomných nárokoch
sa v končenom dôsledku konzumujú, preto nenašiel žiaden rozumný dôvod pre prijatie záveru priznať
nárok na náhradu trov konania jednej zo sporových strán. K návrhu žalobcu, aby sa pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania uplatnil § 257 C.s.p., čo odôvodňoval podmienkami hodnými osobitného

zreteľa, za ktoré považoval späťvzatie žaloby, ktorá smerovala k upokojeniu vzájomných vzťahov medzi
ním a žalovanou a k návratu ku korektnej komunikácii zodpovedajúcej ich vzájomnému
vzťahu, ale na druhej strane mal za to, že svoj žalovaný nárok si uplatňoval v súdnom konaní dôvodne,
súd prvej inštancie poukázal na to, že ustanovenie § 257 C.s.p. upravuje moderačné právo súdu, pričom
podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného

zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne, takže uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy
len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u
strán sporu. Odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2008, sp.zn.
IV. ÚS147/08, v ktorom sa uvádza, že „nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p. (teraz §
257 C.s.p.) nemožno, podľa názoru ústavného súdu, odôvodniť iba všeobecným záverom o charaktere

dlhotrvajúco prejednávanej právnej veci, záujmom na nezhoršovaní vzájomných susedských vzťahov
účastníkov a poukazom na sociálnu situáciu žalovaných, ktorým bolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov.“ Vzhľadom na uvedené nepovažoval aplikáciu ustanovenia § 257
C.s.p. v otázke posudzovania zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania za správne použitú,
pretože by nevyhodnotil pomer podielov oboch strán sporu na zodpovednosti za zastavenie vzájomne

uplatňovaných nárokov ako uviedol vyššie.
1.5. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi rozhodol podľa § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vrátil žalobcovi súdny poplatok v krátenej
výške 443,50 €, keď zaplatil dňa 4.9.2020 súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 450,- € (450,- €
- 6,70 € = 443,30 €, po zaokrúhlení 443,50 €).

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku IV., ktorým súd prvej inštancie nepriznal žiadnej strane sporu
nárok na náhradu trov konania, podala včas odvolanie žalovaná dôvodiac tým, že ako prostriedok
svojej procesnej obrany voči žalobe prostredníctvom odporu podala žalobu, ktorou si ako majoritnýakcionár v spoločnosti PRO HUMANITY a.s., uplatňovala vrátenie všetkých finančných prostriedkov
vyplatených v rozpore so stanovami spoločnosti na súkromné účty žalobcu a navrhla aj vydanie
neodkladného opatrenia voči žalobcovi ako predsedovi predstavenstva uvedenej spoločnosti, ktorým by

sa uložila žalobcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s majetkom a finančnými prostriedkami
spoločnosti PRO HUMANITY a.s., na ktoré je potrebný súhlas valného zhromaždenia, resp. jej súhlas
ako majoritného akcionára. Nebyť platobného rozkazu, nepodávala by voči žalobcovi žalobu a
neodkladné opatrenie, nakoľko návrh by sa pokúšala získať inou právnou cestou. Takýto jej prejav je
treba posudzovať výlučne ako prostriedok procesnej obrany vyplývajúci ako dôsledok voči žalobcom

podanej (doslova nezmyselnej) žalobe. Žalobca sa k odporu v zákonom
stanovenej lehote nevyjadril a požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, s čím nesúhlasila, nakoľko
zákonom stanovenú lehotu nemôže súd predĺžiť. S poukazom na § 149 a § 151 C.s.p. následne
žiadala, aby bol žalobný návrh v plnom rozsahu zamietnutý a konanie zastavené, pretože sa žalobca
k odporu v zákonom stanovenej lehote nevyjadril, jej skutkové tvrdenia nepoprel a jej vyjadrenia
uvedené v odpore musí súd považovať za nesporné. Z podaného odporu

vyplýva, že finančné prostriedky žalobcovi riadne a včas vrátila v roku 2017 štandardným spôsobom,
ako mnohokrát predtým. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal žalobu v plnom
rozsahu späť a žiadal, aby stranám nárok na náhradu trov konania nebol priznaný. Nie je pravda,
že žalobca zobral žalobu späť z dôvodu údajného „výrazného zhoršenia vzájomných vzťahov medzi
stranami sporu ako manželmi,“ nakoľko sám vo vyjadrení k odporu, ktoré podal po uplynutí zákonom

stanovenej lehoty uviedol, že o jeho majetkových pomeroch nemá ona absolútne žiadnu vedomosť,
keďže ako manželia spolu dlhodobo nehospodária, nežijú v spoločnej domácnosti a ich bezpodielové
spoluvlastníctvo bolo zrušené za trvania manželstva rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. zo dňa
10.7.2008, č.k. 25 C 5/2008-22, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.9.2008. Žalobca
teda vzal žalobný návrh späť z dôvodu hroziaceho zastavenia konania. Dôvodom späťvzatia žaloby

bola tiež skutočnosť, že (aj napriek ponukám žalobcu na späťvzatie žaloby v prípade jeho zvolenia
za člena predstavenstva) ho vo funkcii predsedu predstavenstva v spoločnosti PRO HUMANITY a.s.
nepotvrdila, čím tejto spoločnosti hrozí ex offo likvidácia. Žalobca nevyriešil svoj vyššie uvedený cieľ,
ktorý podaním žaloby sledoval a tak ďalšie konanie bolo pre neho bezpredmetné. So späťvzatím
žalobného návrhu žalobcom súhlasila. Vzhľadom na možnosť inou právnou cestou získať nároky

tak, aby prevažná časť finančných prostriedkov spoločnosti PRO HUMANITY a.s., ktoré si žalobca
protiprávne zaslal na svoj účet neskončila ako poplatok za právne služby jeho právnym zástupcom,
po späťvzatí žalobného návrhu žalobcom nemala záujem v tomto konaní pokračovať v uplatňovaní
procesnej obrany žalobou a neodkladným opatrením, z dôvodu ktorého ďalej netrvala na uplatňovaní
procesnej obrany. Nesúhlasila s tým, aby súd nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania a žiadala

náhradu trov konania v plnom rozsahu. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne i z dôvodov,
že z jej strany nešlo o vzájomne uplatňovaný nárok, ale o uplatnenie prostriedku procesnej obrany
voči zjavne nezmyselnej žalobe podanej žalobcom, ktorý sa k jej odporu, ani k jej ďalším návrhom
nijako nevyjadril. Túto skutočnosť konštatoval prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí a žalobcovi
a jeho právnemu zástupcovi do doby späťvzatia žaloby žalobcom, nevyplynuli žiadne trovy konania v

súvislosti s uplatnením prostriedkov jej procesnej obrany, takže v žiadnom prípade nie je možné hovoriť
o akejkoľvek „konzumácii“ vzájomných nárokov na trovách konania a už vonkoncom nie o „konzumácii“
zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania o vzájomných nárokoch. Keď
obdržala žalobu, tak sa musela s právnou pomocou obrátiť na svoju právnu zástupkyňu, aby jej poskytla
právnu pomoc v súlade s právnymi predpismi. Náhrada trov konania jej prináleží v plnom rozsahu bez

ohľadu na to, či žalobca je alebo nie je jej manželom a či späťvzatie žaloby žalobcom bude alebo nebude
viesť k upokojeniu vzájomných vzťahov medzi nimi. Opakovane bezúspešne upozorňovala žalobcu
na bezdôvodnosť podávania žaloby, ale on je svojprávny, vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorému sú
zrejmé následky podávania nezmyselných žalôb na ňu ako svoju manželku. Nezmyselné podávanie
žalobných návrhov žalobcom na ňu a následné späťvzatie žalôb, nie sú dôvody hodné osobitného

zreteľa, na ktoré by mal súd prihliadnuť a z tohto dôvodu jej nepriznať náhradu trov konania. Dodala, že
žalobca podal žalobný návrh prostredníctvom právnej zástupkyne, teda sa zaviazal a je povinný zaplatiť
svojej advokátke odmenu za toto zastupovanie spolu s náhradou nevyhnutných nákladov bez ohľadu
na to, či bola jeho právnej zástupkyni prisúdená náhrada trov konania. Žalobca má dostatok finančných
prostriedkov na úhradu odmeny svojej advokátke, ktorú sa jej v plnomocenstve zaviazal uhradiť, keďže

právnej zástupkyni žalobcu z dôvodu späťvzatia jeho žaloby nebude priznaná náhrada trov konania,
ktorú by mala uhradiť ona. Ak by aj súd priznal náhradu trov konania i žalobcovi (čo by bolo zjavne
v rozpore s právom a spravodlivosťou), tento alebo jeho právna zástupkyňa by si nemali voči nej čo
uplatňovať, nakoľko žalobca sa k odporu nevyjadril (resp. sa vyjadril až po zákonom stanovenej lehote,na čo súd nemôže prihliadať). Odvolaciemu súdu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku zmeniť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolanie považuje v celom rozsahu za
nedôvodné a napadnuté uznesenie za správne po vecnej i právnej stránke, pričom je dostatočne a
zrozumiteľne odôvodnené. Podľa jeho názoru odvolanie zjavne po formálnej i obsahovej
stránke nespĺňa zákonné náležitosti pre odvolanie tak, ako predpokladá platná zákonná úprava, pričom
v odvolaní nie je zo strany žalovanej uvedený jediný odvolací dôvod ako predpokladá ustanovenie § 365

C.s.p. Neuvedenie odvolacích dôvodov predstavuje neodstrániteľnú vadu odvolania, čoho dôsledkom je
nevyhnutné konštatovanie absencie náležitostí podľa ustanovenia § 363 C.s.p., pre ktoré nie je možné
ďalej pokračovať v konaní. Napriek uvedenému konštatoval, že zotrváva na dôvodoch pre nepriznanie
náhrady trov konania ani jednej zo strán sporu tak, ako ich uviedol vo svojom písomnom späťvzatí
zo dňa 30.4.2021. Dodal, že žalovaná svoje odvolanie odôvodnila výlučne tvrdeniami, ktoré nemajú
žiaden právny význam vo vzťahu k meritu veci, ani vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, preto

neexistuježiadendôvod,prektorýbymalkonajúcisúdnatietotvrdeniaprihliadať.Ideospleťdomnienok,
predstáv a zmätočných tvrdení žalovanej. Prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že žalovaná
nesie zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania o jej vzájomnej žalobe, rovnako ako on nesie
zodpovednosť za zastavenie konania o svojej žalobe. Poukázal na bod 9. poslednú vetu
odôvodnenia napadnutého uznesenia s tým, že zásadnou skutočnosťou sa javí fakt, že žalovaná so

späťvzatím jeho žaloby súhlasila a zároveň súhlasila so zastavením konania o ňou uplatnenej
vzájomnej žalobe. Z uvedeného dôvodu je požiadavka žalovanej na priznanie nároku na náhradu trov
konania ako domnelej úspešnej strane absolútne neopodstatnená, nakoľko sama zavinila zastavenie
konania vo veci svojej vzájomnej žaloby. Na priznanie požadovaného nároku tak nie je právny dôvod.
Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanásivrámcisvojhopodaniaoznačenéhoakoodporprotiplatobnému

rozkazu uplatnila v bode VII. písm. d) nárok na vrátenie „všetkých finančných prostriedkov, ktoré si on
v období od roku 2013 pravidelne zasielal (a doposiaľ) zasiela z účtu spoločnosti na svoj súkromný
účet ...“, čo súd prvej inštancie v zmysle žalovanou predložených príloh vyčíslil ako nárok v minimálnej
výške 25.000,- € (t.j. v rozsahu vyššom ako jeho uplatnený nárok), argumentácia žalovanej vo vzťahu
k údajnému pochybeniu súdu prvej inštancie, keď domnelú procesnú obranu nesprávne vyhodnotil ako

vzájomnú žalobu, neobstojí. Súd prvej inštancie postupoval podľa jeho názoru správne a nepochybil,
keď uvedený nárok žalovanej v spojitosti s ustanovením § 147 C.s.p. vyhodnotil ako vzájomnú žalobu.
Keďže žalovaná sa uvedeného nároku uplatneného vzájomnou žalobou vzdala svojím podaním zo dňa
4.6.2021, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že netrvá na jeho uplatňovaní, súd prvej inštancie
rovnako správne vyhodnotil zodpovednosť žalovanej za zastavenie konania v tejto časti. Odvolaciemu

súdu navrhol odvolanie žalovanej odmietnuť; v prípade ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú
splnené podmienky pre odmietnutie odvolania, navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku potvrdiť, žiadal trovy odvolacieho konania.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec bez nariadenia pojednávania [ § 379, § 380 Civilného

sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná podala v zákonom stanovenej lehote odpor proti platobnému
rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 16.9.2020, sp.zn. 27

Up 1711/2020, na základe návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu žalobcu (žalovanej bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu istinu v sume
15.000,- €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.000,- € od 2.9.2017 do zaplatenia a
náhradu trov konania vo výške 1.111,92 €), v ktorom zároveň v procesnom postavení žalobcu vzájomnou
žalobou žiadala od žalobcu vrátenie všetkých finančných prostriedkov vyplatených z účtu spoločnosti

PRO HUMANITY a.s., v ktorej je ona majoritným akcionárom a žalobca predseda predstavenstva, na
súkromné účty žalobcu podliehajúce schváleniu valným zhromaždením alebo akcionármi spoločnosti,
ako aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa uložila povinnosť žalobcovi zdržať sa
akéhokoľvek nakladania s majetkom a finančnými prostriedkami uvedenej spoločnosti (č.l. 19-35 spisu).
Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 4.6.2021 žalovaná oznámila súdu, že nakoľko

vzal žalobca svoj žalobný návrh späť, na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vydania
ktorého sa domáhala v podanom odpore netrvá; žiadala o priznanie náhrady trov
konania z dôvodu zastavenia konania (späťvzatie žaloby) žalobcom (č.l. 126 spisu). Ďalším podaním
doručeným prvoinštančnému súdu dňa 18.6.2021 žalovaná oznámila súdu, že na vzájomnej žalobe[o vrátenie všetkých finančných prostriedkov, ktoré si žalobca v období od roku 2013 pravidelne
zasielal z účtu spoločnosti (PRO HUMANITY a.s.) na svoj súkromný účet] netrvá, pretože právna
zástupkyňa žalobcu uzavrela so žalobcom plnú moc na zastupovanie v predmetnom konaní, z ktorej

vyplýva povinnosť žalobcu uhrádzať svojej právnej zástupkyni trovy právneho zastúpenia bez ohľadu
na výsledok sporu. Vzájomnou žalobou by sa vymáhala veľmi vysoká suma a v prípade jej úspechu by
žalobca pomerne veľkú časť z vymáhanej sumy alebo aj jej celú sumu vyplatil svojej právnej zástupkyni a
nevrátil spoločnosti, ktorá sa o vymoženie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov od svojho
štatutárneho orgánu pokúsi získať inou právnou cestou (č.l. 140 spisu).

6. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná späťvzatím vzájomnej žaloby a návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia procesne zavinila, že sa konania o jej vzájomnej žalobe a návrhu na nariadenia
neodkladného opatrenia museli zastaviť. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane (§ 256 ods. 1 C.s.p.). V prípade zastavenia konania z dôvodu
späťvzatia žaloby, súd iba skúma to, či ku dňu podania žaloby bola žaloba podaná dôvodne, rozhodujúci

je teda stav, ktorý je tu v deň podania žaloby. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinila vždy tá strana, ktorá zobrala žalobu späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad
by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania. Vnútorná
pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení
konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu

pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej).

7.Zákonnéustanovenia§144C.s.p.rešpektuježalobcuakodominuslitis.Späťvzatiežalobyjeprocesný
úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne

nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto
dispozitívnemu úkonu. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti podanej
žaloby môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného
práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd
ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej.

8. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu
medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou,
pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je
preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom,

či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné
nachádzať súvislosť a ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke
(petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.

9. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej uvedenou v odvolaní, že z jej
strany nešlo o vzájomne uplatnený nárok, ale o uplatnenie prostriedku procesnej obrany voči zjavne
nezmyselnej žalobe žalobcu, pretože v podanom odpore proti platobnému rozkazu jednoznačne uviedla,
že si v procesnom postavení žalobcu v súlade s § 20 Občianskeho zákonníka a v súlade s ostatnými
právnymi predpismi, najmä Obchodným zákonníkom, uplatňuje voči žalobcovi v mene spoločnosti

(PRO HUMANITY a.s.) vrátenie všetkých finančných prostriedkov vyplatených z účtu spoločnosti na
súkromné účty žalobcu podliehajúce schváleniu valným zhromaždením alebo akcionármi spoločnosti
(č.l. 21 spisu), pričom v bode VII. odporu uviedla žalobný návrh, v ktorom je, okrem iného, obsiahnutý
jej návrh, aby súd rozhodol o vrátení všetkých finančných prostriedkov, ktoré si žalobca v období
od roku 2013 pravidelne zasielal (a doteraz zasiela) z účtu spoločnosti na svoj súkromný účet v

rozpore so stanovami spoločnosti a bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia (č.l. 22
spisu). Súd prvej inštancie potom správne vyhodnotil uvedené ako vzájomnú žalobu, keď mal za
to, že od žalobcu žalovaná požadovala vrátenie minimálne sumy 25.500,- € (bod 9. odôvodnenia
napadnutéhouznesenia),ktorúsumužalovanánenamietala.Odvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujena
ustanovenie§147ods.1,ods.2C.s.p.,podľaktoréhožalovanýmôžeuplatniťsvojeprávoprotižalobcovi

vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak
súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. V danej veci žalovaná
žiadala o vrátenie všetkých finančných prostriedkov, ktoré si žalobca v období od roku 2013 pravidelnezasielalazasielazúčtuuvedenejspoločnostinasvojsúkromnýúčetbezvyčísleniatejtosumy,avšaksúd
prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že vychádzajúc z priložených
potvrdení doložených žalovanou, od žalobcu požadovala vrátenie minimálne sumy 25.500,- €, ktorú

žalovaná nenamietala. Z uvedeného je potom zrejmé, že zo strany žalovanej išlo o podanie vzájomnej
žaloby, ako správne konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 2.1.).
To, že išlo o vzájomnú žalobu žalovanej potvrdila sama žalovaná, keď ju vzala späť, na základe čoho
potom správne súd prvej inštancie konanie o vzájomnej žalobe zastavil. V prípade, ak by išlo len o
uplatnenie prostriedku procesnej obrany, ako tvrdila žalovaná v odvolaní, nemala by dôvod oznamovať

súdu prvej inštancie, že na vzájomnej žalobe netrvá.

10. K ďalšiemu tvrdeniu žalovanej v odvolaní, že pred podaním žalobného návrhu žalobcom nemala
záujem podávať žaloby na žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie sa zásadne začína
na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom
(čl. 7 C.s.p.). Žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo

porušeného práva (§ 131 C.s.p.). Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. V
predmetnej veci sa sama žalovaná rozhodla podať vzájomnú žalobu a následne na nej netrvať, pričom aj
napriek tomu, že žalobca vzal svoju žalobu späť, ona mohla na vzájomnej žalobe (a ďalších uplatnených
nárokoch) zotrvať, avšak tak ako je uvedené v bode 7. odôvodnenia tohto uznesenia, späťvzatie žaloby

je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne
nerozhodlo.

11. Odvolací súd k argumentácii žalovanej v odvolaní, že žalobcovi do doby späťvzatia jeho žaloby
nevyplynuli žiadne trovy konania, keďže sa k jej odporu v zákonom stanovenej lehote, ani k jej ďalším

návrhom nevyjadril, dôvodí, že žalobcovi zo spisu vyplývajú trovy konania (napríklad zaplatil súdny
poplatok za žalobu). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalovanej (i žalobcu)
riadne aplikoval ustanovenia § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a skúmal, či žalovaná procesne zavinila
zastavenie konania. Prvoinštančný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaná nesie
zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania o jej vzájomnej žalobe (zastavenie konania nezavinil

žalobca; dôvody uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia), ako aj o nariadenie neodkladného
opatrenia (tento návrh vzala späť bez uvedenia dôvodu), preto by mal nárok na náhradu trov konania
žalobca a správne uzavrel, že vzájomné podiely žalobcu a žalovanej na zodpovednosti za zavinenie
zastavenia konania o vzájomných nárokoch (žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, z dôvodu
ktorého by nárok na náhradu trov konania mala žalovaná) sa v konečnom dôsledku konzumujú, a preto

nepriznal žiadnej strane nárok na náhradu trov konania.

12. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku IV. o nepriznaní nároku na náhradu trov konania ani jednej sporovej strane podľa § 387 ods. 1,
ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

13. Odvolací súd neodmietol odvolanie žalovanej, ako navrhol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu
žalovanej, pretože aj keď žalovaná v odvolaní konkrétne neuviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
C.s.p., z jej odvolania bolo zrejmé, z akých dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa domáha (odvolací návrh).

14. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%podľaustanovenia§396ods.l,vspojenís§255ods.
1, § 262 ods. 1 C.s.p. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

15. Výroky I., II., III. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým boli konania zastavené a
výrok V. o vrátení alikvotnej časti súdneho poplatku žalobcovi, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli
právoplatnosť.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).