Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36Cb/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120273034
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:6120273034.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu JANÍČEK-STAV s.r.o. so

sídlom Tehelná 97, 958 52 Žabokreky nad Nitrou, IČO 45 550 646, zast. JUDr. Matej Valjent, advokát,
Jesenského 232, 958 01 Partizánske proti žalovanému CRYSTAL REAL, s.r.o. so sídlom Štúrova 1474,
018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 50 419 731, zast. MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária
s.r.o., Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO 52 418 219, o zaplatenie 3 947,50 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 897,50 € s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 300,- € od 17.05.2019 do zaplatenia a zo sumy 2 597,50 € od 31.07.2019 do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie sumy 1 050,- € s 9% ročným úrokom z omeškania od 31.07.2019 do zaplatenia
sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva náhrada 46% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému v upomínacom konaní domáhal zaplatenia sumy 3 947,50 € s
9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 300,- € od 17.05.2019 do zaplatenia a zo sumy 3 647,50 € od
31.07.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že pre žalovaného vykonal stavebné práce, a

to zhotovenie vnútorných vápenno-cementových strojových omietok na stavbe Rekonštrukcia budovy na
bytový dom na ul. Štúrova 1474 v Dubnici nad Váhom, pričom za vykonané práce vystavil žalovanému
dve faktúry, a to faktúru č. 2019004 na celkovú sumu k úhrade 6 300,- €, s dátumom splatnosti dňa 16.
mája 2019, z ktorej žalovaný uhradil žalobcovi sumu 6 ,- €, neuhradený zostatok predstavuje sumu 300,-
€ a faktúru č. 2019009 na celkovú sumu k úhrade 7 965,- €, s dátumom splatnosti dňa 30. júla 2019,
z ktorej žalovaný uhradil žalobcovi sumu 3 500,- €, neuhradený zostatok predstavuje sumu 4 465,- €.
Okrem toho vystavil žalobca žalovanému dobropis na sumu 817,50 €, a teda celkovo neuhradil žalovaný

žalobcovi sumu 3 947,50 €. Pri uplatnenom úroku z omeškania z faktúry č. 2019009 je z neuhradeného
zostatku 4 465,- € odpočítaná suma z dobropisu, t.j. suma 817,50 €, a teda žalobca si uplatnil nárok na
úrok z omeškania zo sumy 3 647,50 €.

1.2. K žalobe žalobca pripojil listiny: faktúry č. 2019004 zo dňa 02.05.2019, č. 2019009 zo dňa
30.06.2019, Odsúhlasenie pohľadávok k 31.12.2019.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v spore platobný rozkaz sp. zn. 19Up/642/2020 zo dňa
21.04.2020, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.3.1. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu k faktúre č. 2019004 uviedol,
že žalobca v postavení zhotoviteľa a žalovaný v postavení objednávateľa medzi sebou uzatvorili zmluvu
o dielo formou ústnej dohody, ktorej obsahom bolo zhotovenie vnútorných vápenno-cementových

strojových omietok na stavbe v súvislosti s rekonštrukciou budovy na bytový dom na ul. Štúrova 1474
v Dubnici nad Váhom žalobcom a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu za vykonanie diela.
Ako základ pre určenie ceny diela bol dohodnutý spôsob výpočtu pomocou výmery, a to 7,50 € bez
DPH za 1 m2. Žalobca vystavil žalovanému dňa 02.05.2019 pôvodnú faktúru č. 2019004 vo výške 9
579,50 € bez DPH (suma na faktúre s DPH uvedená vo výške 11 495,40 €. Celková suma, vyúčtovaná

f2019004, pozostávala z čiastkovej sumy 8 625,- € bez DPH (suma na faktúre s DPH uvedená vo výške
10 350,- €) ako súčin dohodnutej ceny (t. j. 7,50 € bez DPH za 1 m2) a výmery diela (podľa faktúry č.
2019004 bola výmera diela 1 150 m2). Druhou čiastkovou sumou na pôvodnej faktúre č. 2019004 bola
suma vo výške 954,50 € bez DPH (suma na faktúre s DPH uvedená vo výške 1 145,40 €), ktorou bola
žalobcom vyúčtovaná „nadspotreba materiálu Baumit MPI25“ určená opätovne ako súčin výmery diela
(podľa faktúry č. 2019004 bola výmera diela 1.150 m2) a jednotkovej ceny „nadspotreby“ vo výške 0,83

€ bez DPH. Pôvodná faktúra č. 2019004 obsahovala nesprávnu výmeru diela, ktorá namiesto výmery na
pôvodnej faktúre č. 2019004 (t. j. 1 150 m2) bola v skutočnosti iba 700 m2. Rovnako tak nebola medzi
žalobcom a žalovaným ako zmluvnými stranami zmluvy o dielo dohodnutá žiadna náhrada alebo odplata
za akúkoľvek „nadspotrebu materiálu“ alebo iné platby ako dohodnutá cena. S ohľadom na uvedené
skutočnosti, žalovaný pôvodnú faktúru č. 2019004 žalobcovi vrátil spolu s podaním nazvaným „Vrátenie

faktúry 2019004“ zo dňa 21.05.2019, pričom žiadal o doručenie správnej faktúry podľa zmluvy o dielo. V
nadväznosti na vrátenie pôvodnej faktúry č. 2019004 žalovaným, žalobca vystavil žalovanému opravenú
faktúrustotožnýmčíslom2019004atotožnýmdátumomvyhotoveniaakovpôvodnejfaktúreč.2019004.
Žalobcatentokrátvopravenejfaktúreč.2019004správnenevyúčtovalnárokna„nadspotrebu“asprávne
uviedol výmeru diela (v množstve 700 m2), avšak nesprávne uviedol dohodnutú cenu diela. Žalobca v

opravenejfaktúreč.2019004vyúčtovaljednotkovúcenuvovýške9,-€bezDPH(namiestosprávnej7,50
€ bez DPH). Žalobca v opravenej faktúre č. 2019004 využil (na rozdiel od pôvodnej faktúry č. 201004)
režim tzv. prenesenia daňovej povinnosti podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty,
t. j. celková jednotková suma s DPH bola 9,- € (rovnaká ako v pôvodnej faktúre č. 2019004). Takéto
pochybné počínanie žalobcu sa môže javiť aj ako jeho účelová snaha uviesť žalovaného do omylu,

nakoľko pri totožnej jednotkovej cene s DPH pri oboch verziách faktúry č. 201004, predstavuje odlišné
použitie režimu dane z pridanej hodnoty v opravenej faktúre č. 2019004 (ktoré je ľahko prehliadnuteľné)
prospech žalobcu 1,50 € na každý 1 m2 výmery diela vyúčtovanej danou faktúrou v pomere k dohodnutej
cene (t. j. 7,50 € bez DPH). Ak chcel žalobca postupovať v súlade s právnymi predpismi a v súlade
so zmluvou o dielo, mal pri využití režimu prenesenia daňovej povinnosti uviesť ako jednotkovú cenu

bez DPH dohodnutú cenu (t. j. 7,50 € bez DPH) a ako jednotkovú cenu s DPH rovnako sumu 7,50 €.
Žalovaný bol z týchto dôvodov (t. j. nesprávne uvedená jednotková cena bez DPH) nútený žalobcovi
vrátiť aj opravenú faktúru č. 2019004 spolu s podaním nazvaným „Vrátenie faktúry 2019004“ zo dňa
23.05.2019, v ktorom žalobcu žiadal o doručenie správneho znenia faktúry s uvedenými správnych
dohodnutých náležitostí. Uvedenú výzvu si žalobca vôbec neprevzal v odbernej lehote, doposiaľ nijakým

spôsobom nereagoval a doteraz nevystavil a nedoručil žalovanému správnu faktúru č. 2019004. K
faktúre č. 2019009 žalovaný uviedol, že žalobca pokračoval vo vykonávaní diela aj následne, pričom na
tieto práce sa v plnom rozsahu aplikovali dojednania zmluvy o dielo (vrátane dohodnutej ceny). Žalobca
vystavil žalovanému za ďalšie práce dňa 30.06.2019 faktúru č. 2019009 vo výške 7 965,- € s DPH.
Cena podľa faktúry č. 2019009 bola vyúčtovaná v režime prenesenia daňovej povinnosti, t. j. aj cena

bez DPH bola vo výške 7 965,- €, pričom jednotková cena s a aj bez DPH bola v totožnej a správnej
výške 7,50 €. Žalobca tak tentokrát správne použil režim prenesenia daňovej povinnosti a jednotková
cena bola v súlade so zmluvou o dielo. Žalobca však vo faktúre č. 2019009 nesprávne uviedol výmeru
diela v množstve 1 062 m2, namiesto správnej výmery 953 m2, čo pochopiteľne viedlo aj k nesprávnemu
určeniu celkovej ceny vyúčtovanej faktúrou č. 2019009. Žalovaný z tohto dôvodu faktúru č. 2019009

žalobcovi vrátil a požiadal o nápravu. Žalobca dňa 19.08.2019 vystavil faktúru č. 20194001 vo výške
-817,50 € s DPH ako dobropis k faktúre č. 2019009, ktorou upravil výšku uplatnenej ceny podľa faktúry
č. 2019009 podľa správnej výmery diela. Celková cena vyúčtovaná žalobcom faktúrou č. 2019009 po
odpočítaní ceny podľa dobropisu tak je vo výške 7 147,50 € (rovnako s DPH, ako aj bez DPH, nakoľko
bol použitý režim prenesenia daňovej povinnosti), pričom žalovaný túto sumu nerozporoval a považoval

za správnu. Žalovaný dňa 30.05.2019 uhradil priamym vkladom na bankový účet žalobcu sumu 6 000,-
€ ako zálohu na cenu za dielo a dňa 07.10.2019 sumu 3 500,- € bezhotovostným prevodom na bankový
účet žalobcu ako úhradu za cenu diela podľa faktúry č. 2019009. Žalovaný nepovažoval faktúru č.
2019009 v spojení s dobropisom za spornú, a preto započítal časť zálohy vo výške 3 647,50 € sozostatkom ceny podľa faktúry č. 2019009 vo výške 3 647,50 € (suma po odpočítaní úhrady vo výške
3 500,- €), čím došlo k úplnej úhrade faktúry č. 2019009 v spojení s dobropisom vo výške 7 147,50 €
a zániku nároku žalovaného na vrátenie zálohy v časti 3 647,50 €. Vzhľadom k uvedenému považoval

žalovaný za nesporné, že faktúra č. 2019009 v spojení s dobropisom bola riadne a včas uhradená.
Žalovaný však neuznal nárok žalobcu na zaplatenie ceny podľa opravenej faktúry č. 2019004, ktorú
žalobcovi vrátil ako nesprávnu. Žalobca doteraz nedoručil žalovanému faktúru, ktorá by obsahovala
všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi, a ktorá by zároveň reflektovala dohodu žalobcu a
žalovaného podľa zmluvy o dielo. Žalovaný z tohto dôvodu rozporoval taktiež použitie zálohy alebo jej

časti na akúkoľvek úhradu ceny podľa pôvodnej faktúry č. 2019004 alebo opravenej faktúry č. 2019004
a akékoľvek započítanie zálohy na úhradu ceny podľa opravenej faktúry č. 2019004 považoval za
absolútne neplatné. Žalovaný, z dôvodu právnej istoty, uviedol, že naďalej eviduje nárok na vrátenie
zálohy vo výške 2 352,50 €, ktorý doposiaľ nebol žalobcom vrátený, a ani použitý (započítaný) na
akúkoľvek pohľadávku žalobcu.

3.2. K odporu žalovaný pripojil listiny: faktúry č. 2019004 zo dňa 02.05.2019 na sumu 11 495,40 €, č.
2019004 zo dňa 02.05.2019 na sumu 6 300,- €, č. 2019009 zo dňa 30.06.2019 na sumu 7 965,- €,
faktúru (dobropis) č. 20194001 zo dňa 19.08.2019 na sumu -817,50 €, Vrátenie faktúry 2019004 zo dňa
21.05.2019, 23.05.2019, potvrdenie o vklade zo dňa 30.05.2019.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Odsúhlasenie pohľadávok k 31.12.2019,
odpor proti platobnému rozkazu, faktúry č. 2019004 zo dňa 02.05.2019 na sumu 11 495,40 €, č. 2019004
zo dňa 02.05.2019 na sumu 6 300,- €, č. 2019009 zo dňa 30.06.2019 na sumu 7 965,- €, faktúru
(dobropis) č. 20194001 zo dňa 19.08.2019 na sumu -817,50 €, Vrátenie faktúry 2019004 zo dňa
21.05.2019, 23.05.2019, potvrdenie o vklade zo dňa 30.05.2019, písomné vyjadrenie žalobcu k odporu,

doplnenia odporu.

5. Pôvodnou faktúrou č. 2019004 zo dňa 02.05.2019, splatnou 16.05.2019, vyfakturoval žalobca
žalovanémunazákladeústnejdohodyzhotovenievnútornýchvápenno-cementovýchstrojovýchomietok
na stavbe Rekonštrukcia budovy na bytový dom na ul. Štúrova 1474 v Dubnici nad Váhom, a to za 1

150 m2 po 7,50 €/m2 bez DPH (9,- €/m2 s DPH) a nadspotrebu materiálu Baumit MPI25 na 1 150 m2
v sume 0,83 €/m2 bez DPH (1,- €/m2 s DPH), teda spolu v sume 11 495,40 € s DPH.

6. Listom zo dňa 21.05.2019 žalovaný vrátil žalobcovi pôvodnú faktúru č. 2019004, vystavenú na
sumu 11 495,40 €, nakoľko nebola vystavená podľa dohody, nesedelo množstvo 1 150 m2, a taktiež

nebola dohodnutá žiadna sadzba za nadspotrebu, iba cena za m2 v sadzbe 7,50 € za 1 m2. Žalovaný
zároveň žiadal o opravu faktúry po odovzdaní diela a podpise preberacieho protokolu a po obojstrannom
odsúhlasení zhotovenej výmery omietok.

7. Opravenou faktúrou č. 2019004 zo dňa 02.05.2019, splatnou 16.05.2019, vyfakturoval žalobca

žalovanémunazákladeústnejdohodyzhotovenievnútornýchvápenno-cementovýchstrojovýchomietok
na stavbe Rekonštrukcia budovy na bytový dom na ul. Štúrova 1474 v Dubnici nad Váhom, a to za 700
m2 po 9,- €/m2 bez DPH, cena s DPH rovnako 9,- €/m2 v sume 6 300,- €, v režime tzv. prenesenia
daňovej povinnosti.

8. Listom zo dňa 23.05.2019 žalovaný vrátil žalobcovi opravenú faktúru č. 2019004, vystavenú na sumu
6 300,- €, nakoľko vyfakturovaná sadzba mala byť podľa dohody 7,50 €/m2, čo predstavovalo rozdiel vo
fakturovanej sume 1,50 €/m2 (spolu sumu 1 050,- €). Zároveň žalovaný žiadal o opravu faktúry alebo
vystavenie dobropisu.

9. Faktúrou č. 2019009 zo dňa 30.06.2019, splatnou 30.07.2019 vyfakturoval žalobca žalovanému
na základe ústnej dohody zhotovenie vnútorných vápenno-cementových strojových omietok na stavbe
Rekonštrukcia budovy na bytový dom na ul. Štúrova 1474 v Dubnici nad Váhom, a to za 1 062 m2 po
7,50 € bez DPH (7,50 €/m2 bez DPH) v sume 7 965,- €, v režime tzv. prenesenia daňovej povinnosti.

10. Faktúrou č. 20194001 zo dňa 19.08.2019, splatnou 02.09.2019 žalobca žalovanému dobropisoval
sumu -817,50 € za 109 m2 po 7,50 €/m2, v režime tzv. prenesenia daňovej povinnosti.

11. Podľa potvrdenia o vklade na účet, žalovaný uhradil žalobcovi zálohu v sume 6 000,- €.12.1. Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

12.2. Podľa § 546 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v
zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a
zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle
platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

12.3. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

12.4. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

12.5. Podľa § 369c ods. 1 Obch. zák., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa §
369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a

to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

12.6.Podľa§330ods.1Obch.zák.,akmáveriteľovisplniťtenistýdlžníkniekoľkozáväzkovaposkytnuté
plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník

neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

12.7. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky
uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že ústne uzatvorili zmluvu o dielo v zmysle § 536 ods. 1
Obch. zák., ktorou sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného vápenno-cementové strojové omietky
na stavbe Rekonštrukcia budovy na bytový dom na ul. Štúrova 1474 v Dubnici nad Váhom, a to za
zmluvne dohodnutú cenu, ktorej spôsob určenia závisel od zhotovenej výmery omietok. Opravenou
faktúrou č. 2019004 vyfakturoval žalobca žalovanému výmeru zrealizovaných omietok v množstve 700

m2, faktúrou č. 2019009 v množstve 1 062 m2, ktoré však v dobropise č. 20194001 bolo znížené o 109
m2 ( rozdiel 953 m2). Podľa žalovaného bola dohodnutá ceny omietok 7,50 €/m2 bez DPH. Žalobca
takúto dohodu o cene potvrdil pri diele fakturovanom faktúrou č. 2019009, v ktorej je aj cena 7,50 €/m2
bez DPH fakturovaná, nie však pri faktúre č. 2019004. Faktúru č. 2019009 (v spojení s dobropisom č.
20194001) žalovaný nerozporoval, namietal však, že túto faktúru uhradil dňa 07.10.2019 v sume 3 500,-

€ a dňa 30.05.2019 formou preddavku v sume 3 647,50 €.

14. Žalovanou (opravenou) faktúrou č. 2019004 vyfakturoval žalobca žalovanému (v režime tzv.
prenesenia daňovej povinnosti) cenu predmetného diela (omietok) v sume 9,- €/m2 bez DPH. Podľa
žalobcu sa strany sporu pri tejto časti diela, vyfakturovanej žalovanou faktúrou 2019004, dohodli na

cene diela 9,- €/m2 bez DPH. Takéto skutkové tvrdenie žalobcu o cene časti diela 9,- €/m2 bez DPH
však v spore preukázané nebolo. Žalobcom predloženú sms, s ohľadom na námietky žalovaného na
pojednávaní dňa 23.02.2022, ani v spojitosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, súd neposúdil ako dôkaz,
ktorý by postačoval na riadne preukázanie ceny diela fakturovaného opravenou faktúrou č. 2019004,
nakoľko z sms nie je zrejmý dátum jej odoslania; dielo, ktorého sa mala týkať, a ani to, či sa malo jednať

o cenu diela bez DPH, alebo vrátane DPH. Z listu žalovaného zo dňa 23.05.2019 (Vrátenie faktúry č.
2019004) je zrejmé, že žalovaný aj opravenú (žalovanú) faktúru žalobcovi vrátil, a to práve z dôvodu
nesprávnej výšky fakturovanej ceny diela, ktorá mala byť, podľa žalovaného, 7,50 €/m2 bez DPH, a nie
v sume 9,- €/m2 bez DPH tak, ako ju fakturoval žalobca v opravenej faktúre. Takže aj uvedený list zo dňa
23.05.2019 popiera tvrdenie žalobcu o cene časti diela v sume 9,- €/m2 bez DPH. Vzhľadom k tomu v

spore nebola preukázaná dohoda strán sporu o cene časti diela v sume 9,- €/m2 bez DPH. Naopak, v
pôvodnej faktúre č. 2019004 žalobca fakturoval žalovanému tiež cenu tejto časti diela v sume 7,50 €/m2
bezDPH,čopotvrdzujedohoduoceneceléhodielavsume7,50€/m2bezDPH,ikeďžalobcavpôvodnejfaktúre č. 2019004 vyfakturoval zároveň aj nadspotrebu. V spore však nebola preukázaná dohoda strán
o tom, že by nadspotreba materiálu mala byť zvlášť pripočítaná do ceny predmetného diela.

15. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 546 ods. 1 Obch. zák. mal súd preukázanú cenu
celého diela (fakturovaného faktúrami č. 2019004 a č. 2019009) v sume 7,50 €/m2 bez DPH. Výmera
celého diela predstavovala 1 653 m2 (700 m2 + 953 m2), na základe čoho potom celková cena celého
diela bola 12 397,50 € (1 653 m2 x 7,50 €/m2) bez DPH. Z tejto ceny celého diela žalovaný uhradil dňa
30.05.2019 zálohu v sume 6 000,- € a dňa 07.10.2019 platbu v sume 3 500,- €, teda spolu sumu 9 500,-

€. Zostatok ceny diela v sume 2 987,50 € (bez DPH) žalovaný žalobcovi doteraz neuhradil. Vzhľadom
k tomu, v zmysle § 546 ods. 1 Obch. zák. zaviazal súd žalovaného na zaplatenie ceny diela v sume 2
987,50 € (bez DPH). Súd podotýka, že žalobca si v žalobe uplatnil cenu diela bez DPH tak, ako bola v
režime tzv. prenesenia daňovej povinnosti vyfakturovaná aj žalovanými faktúrami č. 2019004 (opravená)
a č. 2019009. V časti o zaplatenie ceny diela v sume 1 050,- € s 9% ročným úrokom z omeškania súd
žalobu zamietol, nakoľko v spore nebola preukázaná opodstatnenosť takto vyfakturovanej a uplatnenej

časti ceny diela v sume 1 050,- € bez DPH.

16.Pôvodnáiopravenáfaktúrač.2019004bolasplatná16.05.2019.Žalovanýobetietofaktúryvrátilspäť
žalobcovi ako nesprávne. Napriek tomu, v spore bolo preukázané, že žalobca vykonal dielo (omietky)
fakturované touto faktúrou v rozsahu 700 m2, a tiež dohoda o cene diela 7,50 €/m2 bez DPH, čo

predstavovalo celkovú cenu diela, fakturovaného touto faktúrou, v sume 5 250,- €. Žalovaný takýto
rozsah diela, ako aj cenu nerozporoval, napriek tomu ju v lehote splatnosti faktúr č. 2019004 neuhradil.
I keď žalovaný obe faktúry č. 2019004 vrátil žalobcovi ako nesprávne, súd mal zato, že žalobca nimi
vyzvalžalovanéhonazaplateniecenyfakturovanejčastidiela,pričomurčilsplatnosťtejtočasticenydiela
dňa 16.05.2019. V spore neboli preukázané žiadne objektívne okolnosti, ktoré by žalovanému bránili v

úhrade ceny diela v sume 5 250,- € bez DPH (ktorú považoval za opodstatnenú) v žalobcom stanovenej
lehote do 16.08.2019. Samotné vrátenie predmetnej faktúry č. 2019004 za týchto skutkových okolností
nie je možné posúdiť ako právny dôvod zániku záväzku žalovaného zaplatiť zmluvne dohodnutú cenu
diela v zmysle § 536 ods. 1 a § 546 ods. 1 Obch. zák.. Vzhľadom k tomu mal súd za preukázané, že
žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením ceny diela 5 250,- € bez DPH dňa 17.05.2019.

17. Žalovaný ako dlžník uhradil žalobcovi dňa 30.05.2019 zálohovú platbu v sume 6 000,- € a dňa
07.10.2019 na faktúru č. 2019009 platbu v sume 3 500,- €. Keďže faktúry č. 2019004 nepovažoval za
správne, v súlade s § 330 ods. 1 Obch. zák., započítal časť zálohovej platby zo dňa 30.05.2019 v sume 3
647,50 € na faktúru č. 2019009. Faktúrou č. 2019009, splatnou 30.07.2019, bola teda fakturovaná cena

diela 7 965,- €, z ktorej bola dobropisom č. 20194001 dobropisovaná suma 817,50 €, dňa 07.10.2019
uhradená suma 3 500,- € a dňa 30.05.2019 formou zálohovej platby uhradená suma 3 647,50 €, v
dôsledku čoho bola táto faktúra uhradená celkom.

18. Žalovaný neuhradil žalobcovi cenu diela v sume 2 987,50 € (fakturovanú faktúrami č. 2019004), od

17.05.2019 je s jej zaplatením v omeškaní, a preto súd zaviazal žalovaného, v zmysle § 369 ods. 1, 2
Obch. zák., keďže strany sporu nemali pre prípad omeškania dohodnutú sadzbu úrokov z omeškania,
i na zaplatenie 9% (v zákonnej výške) ročných úrokov z omeškania zo sumy 300,- € od 17.05.2019
do zaplatenia a zo sumy 2 597,50 € od 31.07.2019 do zaplatenia. Súd podotýka, že, napriek tomu,
že žalovaný je od 17.05.2019 v omeškaní so zaplatením ceny diela v sume 2 987,50 €, žalobca si za

obdobie od 17.05.2019 do 30.07.2019 uplatnil úroky z omeškania iba zo sumy 300,- €.

19. Žalovaný ako dlžník uhradil časť ceny diela formou preddavku v sume 6 000,- € a dňa 07.10.2019
uhradil časť faktúry č. 2019009 v sume 3 500,- €. Z tohto čiastočného plnenia však súd, v zmysle §
407 ods. 3 Obch. zák,. nevyvodil záver o uznaní žalovaného dlhu, nakoľko žalovaný listami zo dňa

21.05.2019a23.05.2019vrátilfaktúruč.2019004žalobcovinaopravu,nazákladečohopotomnemožno
usudzovať, že by uznal aj záväzok zaplatiť žalobcovi cenu diela v sume 1 050,- €, ktorý v uvedených
listoch výslovne popieral s poukazom na nesprávnu, fakturovanú výmeru a cenu diela.

20.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20.2. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.21. Obe strany sporu mali vo veci čiastočný úspech, preto súd, v zmysle § 255 ods. 2 CSP, náhradu trov
konania pomerne rozdelil. Žalobca mal úspech v spore približne 73%, žalovaný približne 27%. Vzhľadom
k tomu súd priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu 46% (73-27) trov konania. Podľa § 262 ods. 2

CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.