Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 1, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 61Cpr/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317215091
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1317215091.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore

žalobkyne: Mgr. F.. V. N., nar. XX.XXX.XXXX, bytom W. S. XXX, štátny občan SR, v zastúpení: O.. A. G.,
advokát, AK v H., C. XX, proti žalovanému: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Hviezdoslavovo
nám. 18, IČO: 00 157 805, v zastúpení : Advokátska kancelária JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., AK v
Bratislave, Dunajská 6, IČO: 50 686 861, o zaplatenie istiny 3.412,80 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3.412,80 Eur istiny, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je

žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka
o výške náhrady trov konania.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 204,50 Eur, na
účet Okresného súdu Bratislava III, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.07.2017, doručenou súdu dňa 20.07.2017, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému zaplatenia istiny 3.412,80 Eur a trov konania z titulu náhrady za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že konaním žalovaného ( štatutára a vedúcich a iných
zamestnancov) jej neoprávnene zasiahli do osobnostných práv, súkromia, ľudskej dôstojnosti a
občianskej cti a neprimeranej pracovnej záťaže spôsobenej pravidelným a dlhodobým výkonom práce
nadčas bez zabezpečenia primeraného odpočinku v rozpore s ustanoveniami § 92 ods. 1, § 93 ods. 1,
§ 97 ods. 6 a 7 Zákonníka práce, pričom jej vznikla ujma na zdraví, emocionálna ujma, vecná škoda
a utrpela jej česť, ľudská dôstojnosť a súkromný a rodinný život. Počas trvania pracovného pomeru u

žalovaného bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú od 12.01.2016 do 01. 05.2016 ( t. j. 111
dní) a od 31.05.2016 do skončenia pracovného pomeru - 08.08.2016 (t. j. 70 dní). Žalobkyňa pracovný
pomer u žalovaného skončila okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 04.08.2016 spôsobom
podľa § 69 ods. 1 písm. c) zákonníka práce. Žalobkyňa na príčinný súvis medzi zdravotnými ťažkosťami
a konaním žalovaného, opätovne upozorňovala žalovaného, okrem iného podala sťažnosť v súvislosti
s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 13 ods. 5 zákonníka práce zo dňa 21.03.2016.
Žalobkyňa sa domáha v zmysle § 446 občianskeho zákonníka odškodnenia straty na zárobku počas

pracovnej neschopnosti v uvedených obdobiach a to vo výške 3. 412,80 Eur.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila: pracovnú zmluvu č. 67/2015 zo dňa 10.08.2015,
písomnosť - okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca do dňa 04.08.2016,sťažnosťzamestnancazamestnávateľovivsúvislostisporušenímzásadyrovnakéhozachádzaniapodľa
§ 13 ods. 5 zákonníka práce zo dňa 21.03.2016 s dodatkom zo dňa 30.03.2016, výplatné lístky za
obdobie 9/2015 - 12/2015.

4. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že žalobu
žiada zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania.
Žalobkyňa pracovala u žalovanej na pozícii právnik v kumulovanej funkcii kontrolór. Pracovný pomer
bol v pracovnej zmluve dohodnutý na dobu určitú od 01.09.2015 do 31.08. 2016. Dňa 08.08.2016

žalobkyňa doručila žalovanej okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. c)
zákonníka práce zo dňa 04.08.2016, v ktorom ako dôvod skončenia pracovného pomeru žalobkyňa
uviedla bezprostredné ohrozenie jej zdravia a života mobbingom a bossingom. Žalobkyňa bola od
začiatku roka 2016 práceneschopná až do riadneho skončenia pracovného pomeru dňa 31.08.2016.
V období kalendárneho roka 2016 žalobkyňa pracovala len 10 dní a 10 dní si čerpala v mesiaci
máji 2016 dovolenku. Žalovaná podala voči žalobkyni žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru na Okresný súd v Piešťanoch - sp. zn. 18 Cpr 24/2017. Žalovaná trvá na tom, že k
žiadnemu mobbingu a bossingu vo vzťahu k žalobkyni zo strany žalovaného nedošlo a žalobkyni žiadne
zdravotné problémy, ktoré by mali akýkoľvek súvis s jej zamestnaním u žalovaného nevznikli. Žalovaná
považujekonaniežalobkynezaúčelovéavypočítavé,scieľomzískaťneoprávnenýmajetkovýprospech.
Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v sťažnosti, ktorú predložila ako dôkaz v konaní a ktorá smeruje proti

viacerým zamestnancom žalovanej sa nezakladajú na pravde, svedčia o výraznej psychickej labilite
žalobkyne a nie je možné chápať ako relevantný dôkaz. V prospech tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že
žalobkyňa svoj predchádzajúci pracovný pomer skončila rovnakým spôsobom podľa § 69 ods. 1 písm.
c) zákonníka práce rovnako z dôvodu bezprostredného ohrozenia jej zdravia a života mobbingom a
bossingom. Nárok na zaplatenie sumy 3.412,80 Eur, ktorý si žalobkyňa uplatňuje z titulu odškodnenia

stratynazárobkupočaspracovnejneschopnostivobdobíod12.01.2016do01.05.2016aod31.05.2016
do 01.11.2016, odôvodnený údajnými zdravotnými problémami, ktoré mali súvisieť s konaním žalovanej,
je nedôvodný. Ide o subjektívne pocity a domnienky žalobkyne, ktoré nie sú dostatočným podkladom
pre odškodnenie straty na zárobku počas práceneschopnosti. Žalobkyňa nepreukázala žiadny súvis jej
údajných zdravotných ťažkostí s konaním žalovaného. Žalobkyňa neuviedla, v čom by mal spočívať jej

údajne zhoršený zdravotný stav a už vôbec nepreukázala žiadny súvis s jej zamestnaním u žalovanej.
Žalobkyni nebola zistená choroba z povolania, neutrpela pracovný úraz a preto žalovaná nevidí dôvod,
pre ktorý by mala uhradiť žalobkyni ňou vypočítané odškodnenie straty na zárobku. Podanej žalobe
chýba právny základ a preto žalovaná žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalovaný nepredložil dôkazy.

5. Žalobkyňa sa k odporu žalovaného vyjadrila písomne, podaním zo dňa 19.02.2018, v ktorom uviedla,
že v plnom rozsahu popiera skutkové tvrdenia žalovaného. Žalobkyňa bola u žalovaného vystavená
intenzívnemu mobbingu. Žalobkyňa na to žalovaného viackrát upozornila, žalovaný nepodnikol žiadne
kroky, ktorými by následky mobbingu eliminoval a nepodnikol kroky, ktorými by vykonal nápravu,

alebo ktorými by upustil od šikanózneho správania. Podľa žalobkyne prejavy správania žalovaného
a zamestnancov žalovaného napĺňali voči žalobkyni znaky šikanózneho a diskriminačného konania.
Žalobkyňa má za to, že mobbing znamená zásah nielen do osobnostných práv zamestnanca, ale aj do
fyzického a psychického zdravia zamestnanca. Zneužitie práva vo forme šikany je taký výkon práva a
povinností, ktorý sa uskutočňuje zámerne preto, aby došlo k poškodeniu druhého účastníka právneho

vzťahu a aby mu týmto výkonom bola spôsobená ujma. Závažnosť právnych následkov šikany má
podstatný význam pri určovaní výšky náhrady škody pri zodpovednosti za škodu. Žalobkyňa sa nebráni
posúdeniu svojho zdravotného stavu v rámci súdneho konania vykonaním znaleckého alebo odborného
dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo. Keďže žalobkyňa ako obeť mobbingu vykazuje následky
mobbingu, navrhuje do konania pribrať aj znalca z odboru forenzná psychológia. O dôvode skončenia

pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa mal žalovaný vedomosť.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril písomne, podaním zo dňa 11.12.2018 v ktorom uviedol,
že žalobkyňa vo svojich početných žalobách voči žalovanej opakuje, že sa stala obeťou mobbingu a
bossingu, pričom neposkytla žiaden dôkaz či opis konkrétnej situácie, ktoré by je názor potvrdzovali.

Žalobkyňou uvádzané skutočnosti a tvrdenia sú výlučne prejavom jej názoru a nemôžu byť dostatočným
podkladom pre požadované rozhodnutie. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v období od 01.01.2016
do 31.08.2016 odpracovala len 10 pracovných dní, žalovanej nie je jasné, kedy a akým spôsobom
mohlo v súvislosti s jej prácou dôjsť k ohrozeniu života a zdravia zo strany zamestnávateľa, keď viacako pol roka vôbec nepracovala, nevyskytovala sa na pracovisku a časť svojej práceneschopnosti
venovala sťažnosti voči žalovanej a mimopracovnej činnosti. Žalovaná má za to, že za zneužitie
výkonu práva treba považovať iba také konanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu

sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi vedené priamym
úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. Žalovaný považuje za šikanózny prejav a zneužívanie práva
početné žaloby, ktoré žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje a ktoré opätovne nie sú opodstatnené,
odôvodnené s jediným cieľom je poškodiť žalovanú. Žalovaný súhlasí s posúdením zdravotného
stavu žalobkyne znalcom, avšak z hľadiska hospodárnosti a efektívnosti konania je postačujúce, aby

žalobkyňa predložila zdravotné záznamy z obdobia, kedy pracovala u žalovaného a bola uznaná
práceneschopnou. Žalobkyňa nepreukázala žiadny súvis jej údajných zdravotných ťažkosti s konaním
žalovanej. Vo svojich podaniach neuviedla, v čom by mal spočítať jej zhoršený zdravotný stav, a
nepreukázala absolútne žiadny súvis s jej zamestnaním u žalovanej. Žalobkyni nebola zistená choroba
z povolania, neutrpela pracovný úraz a preto nevidí žiadny dôvod, pre ktorý by žalobkyni mala uhradiť
ňou uplatňované nároky. Žalobu žiada v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobkyňu

na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

7. Podaním zo dňa 28.08.2019 žiadala žalobkyňa, aby by súd pripustil zmenu žaloby tak, že namiesto
odškodnenia straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti podľa § 446 občianskeho zákonníka si
uplatňuje nemajetkovú ujmu v peniazoch podľa § 13 občianskeho zákonníka vo výške 10.000,-Eur z

dôvodu neoprávnených zásahov do jej osobnostných práv, zdravia, súkromného a rodinného života
ľudskej dôstojnosti a profesionálnej cti.
K návrhu žalobkyne na zmenu žaloby sa vyjadril žalovaný písomne podaním zo dňa 09.09. 2019,
v ktorom uviedol, že žalobkyňa navrhovanou zmenou požaduje absolútne iný nárok, než, ktorý si
uplatnila v pôvodnej žalobe. Ochrana osobnosti je špecifickou oblasťou právnej ochrany, ktorá sa

výrazne líši od pôvodného pracovnoprávneho nároku. Žalovaný má za to, že nie sú splnené zákonné
podmienky pre zmenu žaloby. Žalobkyňa v podaní ani neuviedla, na základe akých skutočností dospela
k požadovanej zmene. Pokiaľ sa žalobkyňa domnieva, že žalovaný zasiahol do jej osobnostných práv,
mala žalobu o odškodnenie straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti vziať späť a podať novú
žalobu na ochranu osobnosti. Výsledky doterajšieho konania v tomto prípade nemôžu byť podkladom

pre konanie o jej novom, úplne odlišnom nároku. Zmena žaloby je vylúčená aj z dôvodu, že žaloba na
ochranu osobnosti je žalobou, kde nie je daná kauzálna príslušnosť ale príslušnosť všeobecného súdu
žalovaného, ktorým, nie je konajúci súd. Žalovaný so zmenou žaloby nesúhlasí a navrhuje, aby súd
konal a rozhodol o pôvodne podanej žalobe.
Na pojednávaní dňa 04.11.2019 súd požadovanú zmenu žaloby nepripustil.

8. Podaním zo dňa 20.05.2020 žiadala žalobkyňa, aby by súd pripustil zmenu žaloby nasledovne:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu v sume 100.000,- Eur do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Zároveň doručila súdu ako prílohy : vyhlásenie výberového konania na pozíciu právnik z internetového
portálu profesia.sk, pracovnú zmluvu z 10.08.2015, pracovnú náplň k pracovnej zmluve z 10.08.2015,
zápisnicu akademického senátu VŠVU z 15. riadneho zasadnutia z 13.09.2016, organizačný poriadok

žalovaného, e-mailovú komunikáciu žalobkyne a rektora z 29.12.2015, 11.01.2016, objednávku č.
010/4500006982 na demontáž podlahy a montáž zvukovej izolácie z 06.07.2016, pracovné výkazy za
9/2015-1/2016 a 5/2016, e-mail žalobkyne z 11.01.2016 a 20.02.2016, scan webovej stránky žalovanej
s výňatkom zoznamu zamestnancov žalovanej so zaradením žalobkyne, rozhodnutie Úradu na ochranu
osobných údajov SR z 05.04.2017, rozsudok Okresného súdu Trnava z 15.11.2019 sp. zn. 31C 36/2017.

Návrh na zmenu žaloby doručovala žalobkyňa právnemu zástupcovi žalovaného doporučene, podané
na poštu 21.05.2020, súd doručoval zmenu žaloby právnemu zástupcovi žalovaného elektronicky do
schránky.

9. Súd v zmysle ustanovenia § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a

účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP) prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.
Právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie dňa 01.06.2020 nedostavil, doručenie predvolania mal
riadne vykázané dňom 30.03.2020, svoju neúčasť neospravedlnil.10. Na pojednávaní dňa 01.06.2020 súd požadovanú zmenu žaloby nepripustil.

11. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 01.06.2020 v zmysle ustanovenia § 274 CSP navrhla, aby súd

rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko sú splnené podmienky uvedené v tomto
ustanovení.

12. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

13. Za splnenia podmienok ustanovených v citovanom §§ 274 CSP, keď žalobkyňa si uplatňuje nárok na
peňažné plnenie, žalovaný sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil na pojednávanie
vo veci a zároveň svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Keďže žalovaný
má právneho zástupcu - advokátsku kanceláriu, ktorej bolo doručované predvolanie na pojednávanie,
súd v predvolaní na pojednávanie v zmysle § 160 ods. 3 písm. b) CSP nemal poučovaciu povinnosť

o následku nedostavenia právneho zástupcu na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie. Právny zástupca žalovaného svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas
a vážnymi okolnosťami, súd preto na návrh žalobkyne rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa
ustanovenia § 274 CSP a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

14. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal úspešnej žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

15. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 2
ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis registra trestov v platnom znení,
podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí
podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od

poplatku oslobodený. Žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov na základe § 4 ods. 2
písm. i) cit. zákona, preto súd zaviazal podľa výsledku konania neúspešného žalovaného na zaplatenie
súdneho poplatku za žalobu vo výške 204,50 Eur podľa položky 1a) sadzobníka súdnych poplatkov, t.
j. ceny predmetu konania 6 %, najmenej 16,50 Eur - 6% z priznanej sumy ( výrok III.).

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné okrem
prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Proti výroku o náhrade trov konania a povinnosti zaplatiť súdny poplatok možno podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do pätnástich dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie
dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.