Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, November 22, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320203564
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8320203564.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 792 752, právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava - Staré
Mesto proti žalovanej W. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XX, v konaní o zaplatenie

sumy 6.704,80 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
21Csp/134/2020-45 zo dňa 25.05.2021 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie:

„I. Žalobu zamietol.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.“

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, výrok

o trovách konania podľa ust. § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca podal dňa 26.10.2020 na Okresný súd Humenné žalobu
o zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.07.2014 uzatvoril so
žalovanou ako spoludlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXX a poskytol jej úver vo výške 12 138,- Eur.
Dlžník sa zaviazal úver splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 289,- Eur v dohodnutých termínoch

splatnosti. Listom zo dňa 25.10.2016 žalobca oznámil dlžníkovi že je v omeškaní s planením splátok
a že môže zosplatniť všetky záväzky zo zmluvy. Žalobca zosplatnil záväzky žalovanej podľa zmluvy
dňa 09.11.2016 podľa článku 12.3 zmluvy. Strany sporu uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č.
196908-71405 zo dňa 14.07.2014 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver 12 138,- Eur, ktoré
sa zaviazala vrátiť žalovaná žalobcovi v 42 mesačných splátkach vo výške 289,- Eur podľa splátkového
kalendára. Dohodnutá zmluvná odmena bola vo výške 8 138,- Eur. Prílohou je splátkový kalendár

z ktorého vyplývajú termíny splátok a výška splátok. Z listu žalobcu zo dňa 25.10.2016 vyplýva, že
oznamoval žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok a že dôjde k zosplatneniu celej zmluvy. Keďže
dlžník dlžné splátky neuhradil tak žalobca zosplatnil všetky splátky zo zmluvy ku dňu 09.11.2016 a to
podľa článku 12.3 zmluvy. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z prehľadu zo splácania.

4. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že na uvedený vzťah sa použijú predovšetkým ustanovenia

právnych noriem spotrebiteľského práva, a to ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch,
o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení Občianskehozákonníka o zosplatnení a premlčaní. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo sporné, že daný spor
je spotrebiteľským vzťahom. Preto súd prvej inštancie v súlade s normami spotrebiteľského práva v
prvom rade zisťoval, či žalovaná suma nie je premlčaná. Zistil, že táto suma premlčaná je, pretože

žaloba bola podaná po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka.
Táto bola podaná na súd prvej inštancie dňa 26.10.2020, avšak k spoplatneniu a mimoriadnej splatnosti
celého úveru došlo ku dňu 09.11.2016, listom zo dňa 25.10.2016, pričom v tom čase už bola žalovaná
v omeškaní s plnením 25 splátky, ktorá bola splatná dňa 09.09.2016. Od tejto splátky teda odo dňa
10.09.2016 začala plynúť premlčacia lehota. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol a

nevykonával ďalšie dokazovanie, pretože by to bolo nehospodárne a neúčelné. Výrok o trovách konania
odôvodnil súd prvej inštancie tak, že hoci bola žalovaná v konaní úspešná, nárok na náhradu trov
konania jej nepriznal z dôvodu, že jej žiadne trovy nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal, že záver súdu prvej inštancie, že
uplatnený nárok má mať spotrebiteľský charakter je nepreskúmateľný a arbitrárny. Zároveň záver o tom,

že uplatnený nárok má mať spotrebiteľský charakter je v rozpore s listinnými dôkazmi a z rozsudku
nevyplýva splnenie zákonných podmienok pre záver o tom, že nárok je premlčaný. Žalobca poukázal
na bod 4 odôvodnenia rozsudku s tým, že záver súdu prvej inštancie, že spor je spotrebiteľský,
súd prvej inštancie neodôvodnil žiadnymi skutočnosťami a skutkovými závermi. Neoznačil žiadne
dôkazy, ktorých vykonaním by zistil skutkový stav svedčiaci o tom, že medzi sporovými stranami ide o

spotrebiteľský právny vzťah. Následne žalobca citoval ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a poukázal na
rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozhodnutiach III.ÚS 328/05, III.ÚS 116/06
a III.ÚS 107/07. Žalobca s ohľadom na uvedené tvrdí, že záver súdu prvej inštancie o spotrebiteľskej
povahe právneho vzťahu medzi sporovými stranami je arbitrárny a nepreskúmateľný. Záver súdu o
spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu medzi sporovými stranami je zároveň podľa žalobca v rozpore

s predloženými listinnými dôkazmi a tiež so žalobou. Zo žiadosti o úver vyplýva, že žalovaný požiadal
žalobcu ako podnikateľský subjekt o úver na podnikateľské účely. Aj zo zmluvy o úvere č. 196908
vyplýva, že úver sa poskytuje na podnikateľské účely. Teda záver súdu o povahe zmluvného vzťahu
je nielen v rozsudku neodôvodnený, ale jeho arbitrárne konštatovanie je v rozpore s predloženými
listinnými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré vyplývajú z predložených listinných dôkazov. Žalobca zároveň

namietal nepreskúmateľnosť aj čo do záveru o premlčaní. V rozsudku súd prvej inštancie neuviedol
ani takú základnú skutočnosť akou je to, kedy a ako napríklad žalovaný námietku premlčania uplatnil.
Právne odôvodnil žalobca odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň
si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Žalovanej bolo odvolanie doručené na vyjadrenie súdom prvej inštancie. Z jej strany vyjadrenie do
spisu predložené nebolo.

7. Odvolací súd na základe podaného odvolanie preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP a contrario a zistil, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej

inštancie nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci. Zároveň na
základe vykonaných dôkazov nemohol dospieť ani k správnym skutkovým zisteniam. Nedostatočné je aj
právne posúdenie veci. Rozhodnutie nie je ani náležite odôvodnené. Ústavný súd Slovenskej republiky
v zhode s rozhodcovskou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť
súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automatický povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na

každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je plne
realizované základe právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04,
I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

9. Súd prvej inštancie sa však rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky ani
rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva neriadil. V danom prípade v odôvodnenísvojho rozhodnutia neuviedol rozhodujúci skutkový stav tak, aby bolo možné zodpovedať na otázku
žalobcu, keď v žalobe tvrdil, že v danom prípade sa jedná o obchodný vzťah a nie vzťah
spotrebiteľský. Zároveň súd prvej inštancie ani riadne necitoval právne predpisy, o ktoré oprel svoje

rozhodnutie, dokonca ani ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčania, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto právne závery primerane
nevysvetlil, teda z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti odôvodnenie napadnutého rozsudku je
možné vytknúť závažné nedostatky. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou základného
práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a vyžaduje, aby sa

súd jasne právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV.ÚS 14/07).

10. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS
115/03 zo dňa 03.07.2003, z ktorého vyplýva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

11. Argument, či v danom prípade sa skutočne jedná o spotrebiteľskú vec a či došlo skutočne k
premlčaniu nároku, je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúci a zo strany súdu prvej inštancie vyžaduje

špecifickú odpoveď. Tieto odpovede však z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú.

12. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušil rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

13. Úlohou súdu prvej inštancie bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom.
Následne vo veci znova rozhodnúť a samozrejme svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v ust.
§ 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že iba v prípade,
že súd prvej inštancie znova zistí, že sa jedná o spotrebiteľský spor, tento je ovládaný aj vyšetrovacou

zásadou podľa ust. § 295 CSP.

14. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§396 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).