Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411203643
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1411203643.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov

senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: Klepáč - združenie pre
ôsmymlynnaVydrici,o.z.,IČO:30867002,Bratislava,Cestamládežeč.5,zastúpenýJUDr.Ľubomírom
Schweighoferom,Bratislava,Šafárikovonám.č.2,protižalovanému:R..O.M.,I.X.XX.X.XXXX,G.Z.Z.,
H. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou Schwarz advokáti s. r. o., IČO: 36 858 285, Bratislava, Podbrezovská
č. 40, za ktorú koná JUDr. Ing. Andrej Schwarz, o zaplatenie sumy 195.528,78 € s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 22. júla 2020, č.k. 8 C
46/2012-1125, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 22. júla 2020, č.k. 8 C 46/2012-1125, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom (v poradí druhom) zo dňa 22.7.2020, č.k. 8 C 46/2012-1125,
I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 195.528,78 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne od 25.6.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II.
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2.Vychádzalzožalobydoručenejsúdudňa17.3.2011,ktorousaprávnypredchodcažalobcu(L.Pačaj)

domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 195.528,78 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne od 25.6.2008 až do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že
spoločnosť RRK, s.r.o., IČO: 36 495 476, ako dodávateľ na základe objednávky zo dňa 26.4.2006 a
súčasne na základe predchádzajúcich rokovaní so žalovaným, začala s rekonštrukciou nehnuteľnosti -
O.. W. N., na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalovaným ako vlastníkom nehnuteľnosti
a uvedenou spoločnosťou. Dňa 4.12.2006 spoločnosť RRK, s.r.o. dielo odovzdala, žalovaný ho prevzal
a pri tomto úkone bolo dohodnuté zaplatenie úhrady za zrealizované dielo až v

období rokov 2008/2009 z dôvodov na strane žalovaného. Na základe odovzdávacieho protokolu dňa
10.6.2008 vystavila spoločnosťou RRK, s.r.o. faktúru č. XXXXXXXX na sumu 195.528,78 €, ktorú
žalovaný neuhradil.
1.3. Rozsudkom (v poradí prvom) zo dňa 3.7.2015, č.k. 8 C 46/2012-354, bola žaloba zamietnutá z
dôvodu premlčania, keďže žalovaný vzniesol dôvodne námietku premlčania. Voči uvedenému rozsudku
podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie; Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
22.6.2018, č.k. 14 Co179/2016-498, napadnuté uznesenie (správne rozsudok, poznámka odvolacieho

súdu) zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie po vrátení veci odvolacím súdom, a to výsluchom
štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základečoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalovaný po zrušení rozhodnutia krajským súdom uviedol,
že zmluva o dielo uzavretá nikdy nebola, ak by aj bola, nebola uzavretá platne, keďže zo samotnej
objednávky nevyplýva presná špecifikácia diela. Faktúra bola vystavená na vykonanie diela v rozsahu

900 m3, čo nemohol ako fyzická osoba skontrolovať a neexistuje žiadny výkaz, výmer, takže nie je
možné zistiť, či žalovaný (pravdepodobne žalobca, poznámka odvolacieho súdu) dielo naozaj vykonal.
Žalobca ani nepredložil žiaden doklad o odvoze sutiny. Právny predchodca žalobcu nepostupoval voči
nemu s odbornou starostlivosťou ako spotrebiteľovi a nevydal mu potvrdenie o prijatí objednávky, ktoré
musí obsahovať označenie predmetu diela, rozsah, akosť, cenu a čas zhotovenia diela. V protokole

o odovzdaní diela sa uvádza ako moment splatnosti rok 2008/2009 i moment „pri dokončení stavby
O.. W. N..“ Nie je pritom zrejmé, či ide o dokončenie stavby bez nedorobkov a vád, zhotovenie do
fázy holodomu, do momentu protokolárneho odovzdania, do momentu právoplatného kolaudačného
rozhodnutia,alebodomomentuotváracejpartynastavbe.Rovnakoniejejasné,čibyprávnypredchodca
žalobcu mohol vystaviť faktúru aj v prípade, ak by stavba W. N. nebola „dokončená“ ani do konca roka
2009. Ad absurdum možno tvrdiť, že nárok žalobcu nie je doposiaľ splatný. Podľa neho odvolací súd

nesprávne posúdil § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko toto ustanovenie hovorí o skončení
(celého) diela a má sa na mysli dielo toho istého zhotoviteľa. V danom prípade však už zhotoviteľ
žiadne iné ako žalované dielo nedodával. Celé dielo bolo dodané odovzdávacím protokolom. Žalobca
ako zhotoviteľ odkázal na zhotovenie úplne iného diela ako mal dodať on sám. Ak aj zmluva bola ústne
uzavretá, neobsahovala údaj o splatnosti ceny diela, preto bol právny predchodca žalobcu ako

zhotoviteľ oprávnený požadovať zaplatenie ceny diela ihneď po jeho zhotovení. Ak dohoda o splatnosti
uvedená v odovzdávacom a preberacom protokole by mala byť záväzná, išlo o zmenu v
obsahu záväzku, pretože pôvodný záväzok bol povinný platiť kedykoľvek na výzvu. Novácia záväzku
ohľadne splatnosti v čase, keď si zhotoviteľ mohol svoje právo na odplatu už uplatniť, avšak rozhodol sa
odložiť splatnosť, nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, ktorá plynie od momentu, kedy si žalobca ako

zhotoviteľ mohol uplatniť svoj nárok prvýkrát. Navyše je prejav vôle zmluvných strán nezrozumiteľný, z
dôvodu ktorého je zmluva o dielo neplatná. Neurčitosť vyplýva i zo skutočnosti, že právny predchodca
žalobcu sa nesprával ako bežný dodávateľ, ale ako generálny sponzor, pričom tabuľa o tom, že je
sponzorom bola osadená aj v čase, keď vystavil údajnú faktúru. Neskôr uviedol, že mal vždy záujem
výlučne na tom, aby sa sponzorsky opätovne vybudoval W. N., prispieval nemalými čiastkami priamo,

alebo prostredníctvom občianskeho združenia. Nemal žiadny dôvod (logický, ekonomický) komerčne
si objednať dodanie diela, nakoľko neplánoval mlyn komerčne využívať a vzhľadom na jeho vek a
život mimo Slovenskej republiky to nedáva žiadnu logiku. Naproti tomu p. X. má významnú motiváciu
vlastniť alebo kontrolovať nehnuteľnosti na Železnej studničke, ktorou sa nijako netají. Ak by išlo o čisto
komerčný vzťah, tak by p. B. nebol členom občianskeho združenia. Prostredníctvom fiktívnej pohľadávky

má p. X. na základe postúpenej pohľadávky od p. B. Občianskemu združeniu Klepáč záujem na exekúcii
mlyna. P. X. prezentoval, že mlyn bol zrekonštruovaný, skutočnosť je iná, od roku 2010 nemá žiadny
prístup k nehnuteľnosti na základe konania p. X., ktorý ho zo združenia vylúčil. Doteraz je predsedom
združenia žalobcu, ktorý nedal podnet na podanie žaloby, pričom za združenie koná predseda združenia
a jeden člen združenia, preto je podaná žaloba nulitný právny úkon. Prvoinštančný súd zistil, že podľa

objednávky zo dňa 26.4.2006 (č.l. 9 spisu), si žalovaný na základe stretnutia a
dohovoru so spoločnosťou RRK, s.r.o., objednal stavebné práce na objekte O.. W. N., Z., E. studienka,
konkrétne výkopové a zemné práce pri rekonštrukcii oporných múrov, odstránenie staticky narušených
častí kamenných múrov, ich výmenu, výstavbu oporných múrov pozdĺž toku O., vrátane všetkých
zemných prác. Práce boli dohodnuté v objeme 900 m3 za vopred dohodnutú cenu 5.500,- Sk (165,97

€) bez DPH za m3 muriva. L. B., konateľ spoločnosti RRK, s.r.o., objednávku dňa 27.4.2006 prevzal.
Spoločnosť RRK, s.r.o. výzvou zo dňa 27.11.2006 (č.l. 10 spisu) požiadala žalovaného, aby si práce
vykonané v období od 29.5.2006 do 25.11.2006 v celom rozsahu prevzal dňa 4.12.2006 na stavbe
nehnuteľnosti; žalovaný výzvu prevzal dňa 27.11.2006. Z odovzdávacieho a preberacieho
protokolu zo dňa 4.12.2006 (č.l. 11 spisu) vyplýva, že žalovaný prevzal dielo bez nedorobkov a vád, na

stavbe boli zrealizované výkopové a zemné práce pri rekonštrukcii oporných múrov, odstránenie staticky
narušených častí kamenných múrov, ich výmena, výstavba oporných múrov na svahu za objektom
mlyna, výstavba klenbových skladov (pivníc), výstavba oporných múrov pozdĺž toku Vydrice, vrátane
všetkých prípravných a zemných prác v celkovom objeme 900 m3. Účastníci preberacieho
a odovzdávacieho konania sa v protokole dohodli, že úhrada za zrealizované dielo bude preberajúcim

uhradená pri dokončení stavby O. W. N. v roku 2008/2009, nakoľko tento má finančné prostriedky
viazané na dokončenie tejto stavby. Spoločnosť RRK, s.r.o. faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 12 spisu),
splatnou dňa 24.6.2008, vyfakturovala žalovanému celkom sumu 195.528,78 € na základe objednávky
zo dňa 26.4.2006 za práce na objekte O.. W. N., a to výkopové a zemné práce pri rekonštrukcii opornýchmúrov, odstránenie staticky narušených častí kamenných múrov, ich výmenu, výstavbu oporných múrov
na svahu za objektom a klenbových pivníc, výstavbu oporného múru pozdĺž brehu
toku Vydrice, vrátane všetkých zemných prác. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.2.2010

spoločnosť VALTRADING, s.r.o., IČO: 36 495 476 (do 27.11.2009 spoločnosť RRK, s.r.o.), postúpila
pohľadávku voči žalovanému vo výške 195.528,78 € na L. B., narodený dňa X.X.XXXX, bytom O.
č. XXX. Oznámenie o postúpení pohľadávky spoločnosť VALTRADING, s.r.o. doručovala listom zo
dňa 11.2.2010 žalovanému (č.l. 15-16 spisu). Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz zo

dňa19.2.2013,č.ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2012/5871(č.l.225-233spisu)zistil,žespornépodpisy
na dokumentoch predložených žalobcom (faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 10.6.2008, výzva na prevzatie
diela zo dňa 27.11.2016, odovzdávací a preberací protokol diela zo dňa 4.12.2006 a objednávka zo
dňa 27.4.2006) pravdepodobne vyhotovil žalovaný. Na základe návrhu žalobcu po predložení zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2014 (č.l. 272 spisu), uznesením č.k. 8 C
46/2012-302, zo dňa 10.2.2015, rozhodol o pripustení zmeny strán sporu na strane žalobcu tak, že

namiesto žalobcu L. B. vstúpil do konania ako nový žalobca N. - združenie pre ôsmy mlyn
na Vydrici, o.z. Darovacou zmluvou uzatvorenou dňa 4.11.2009 medzi žalovaným ako darcom a W. N.
n.f. ako obdarovaným (č.l. 924-926 spisu), žalovaný previedol svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti O.. W. N. na obdarovaného; k zavŕšeniu procesu prevodu nehnuteľnosti nedošlo z dôvodu
zákazu žalovaného nakladať s touto nehnuteľnosťou z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania (č.l.

927, 932 spisu). Štatutárny zástupca žalobcu Mgr. G. N. vo výpovedi tvrdil, že p. X., konateľ spoločnosti,
v ktorej pracoval, sa poznal so žalovaným, ktorí sa nejakým spôsobom dohodli, že sa ide rekonštruovať
mlyn, zmluvne to neriešil. Firma p. X. Presburg Finance Group pracovala s RRK, t.j. firmou p. B. na inom
projekte vo Vrakuni, pričom spolupracovali i na rekonštrukcii ôsmeho mlyna. Činnosť bola koordinovaná
so žalovaným. Samostatne sa stavala budova, okolie. Firma RRK, s.r.o. robila zemné práce. Firma,

v ktorej pracoval, robila budovu a vnútro budovy. Celý prístup bol rozbitý, musela sa urobiť zemina,
skaly, aby tam mohli chodiť stroje, bolo treba korigovať rieku, aby to vyzeralo ako teraz. Vtedy to bola
neudržiavaná lúka a rozpadnutá budova. Začalo sa to asi v roku 2006, keď bol sneh a zima a skončilo v
roku 2009 pred letom, nakoľko to žalovaný chcel mať otvorené pred letom pre verejnosť. Aj po otvorení
sa tam stále dorábali nejaké práce. Žalovaný bol stále nespokojný s tým čo sa robí, vyhadzoval ľudí,

zakázal vstup zamestnancom, ktorí neboli jeho zamestnancami, ale boli dodávateľskí. Stalo sa viackrát,
že sa práce zastavili, žalovaný to počas výstavby menil, práce a celú činnosť chcel organizovať, ale
skôr to brzdil. Práce prebiehali s nejakými prestávkami tri roky. Predtým ako to bolo dokončené sa ešte
robili práce, bolo to v roku 2009, ale práce sa robili aj po otvorení. Za RRK, s.r.o. konal p. B., dodávateľ,
s ktorým spolupracujú až doteraz pri iných projektoch, pri iných stavbách. Ich spoločnosť mala nejakú

ústnu dohodu so žalovaným, nikto nepredpokladal, že sa situácia vyvinie do takéhoto stavu, vtedy to
bola rozumná dohoda konateľa firmy so žalovaným, že sa bude niečo robiť, aj s nejakou víziou. Bola
podpísaná dohoda s ich spoločnosťou, taktiež boli podpísané objednávky i s inými spoločnosťami, ktoré
tam robili. Žalovaný žil v Austrálii, ale bol často na stavbe, on niekedy vozil žalovaného na stavbu,
fyzicky tam on nepracoval, robil organizačné práce, nepracoval fyzicky, bol iba zamestnancom firmy. Na

spoluprácu p. B. oslovil p. X., nevedel kto vyplácal p. B.. Žalovaný spomínal niečo o úhrade
po dokončení celého diela, toto isté uvádzal aj firme, v ktorej pôsobil on. Niektoré práce boli realizované
formou subdodávky, nevedel kto uhrádzal odmenu subdodávateľom. Žalovaný určoval čo má p. B. robiť.
Jeho úlohou bola rekonštrukcia budovy, na ktorej pracovali zamestnanci p. X.. Pracoval na rekonštrukcii
budovy ako projektový manažér a zamestnanec p. X.. Neorganizoval zemné práce v okolí, ale videl ako

sa tieto vykonávali, nakoľko to súviselo aj s rekonštrukciou budovy. Svedok L. B. vo výpovedi uviedol,
že si nepamätá z akého dôvodu postúpil pohľadávku na žalobcu. Na rekonštrukciu ho oslovil p. X., jeho
obchodný partner v roku 2006, zoznámil ho so žalovaným, s ktorým spísali objednávku
v roku 2006, ktorú podpísal, spravili výmer, koľko by to asi bolo kubíkov muriva, robili potok na Vydrici.
Niekedy na jeseň dokončili práce, vtedy bol aj preberací protokol so žalovaným, ktorý nadiktoval ako

má vyzerať, všetko riešil so žalovaným. Bola len ústne dohoda, písomná nie. Objemu prác bolo viac
ako bolo na objednávke, čo bral ako sponzorský dar, nakoľko so žalovaným mal veľmi dobré vzťahy. So
žalovaným sa dohodli na tom čo bude presne robiť, robil všetky vnútorné múry okolo N., potok a všetky
roboty ohľadom kameňa, z ktorého sa robili oporné múry. Na fotodokumentácii je celá robota, ktorú jeho
spoločnosť RRK, s.r.o. na mlyne N. vykonávala. Pracoval na základe pokynu žalovaného, čo povedal,

to urobili. Na stavbe bol do roku 2008, vyzval žalovaného na prevzatie diela, žalovaný žiadal, aby bol
odovzdávací protokol doplnený o zápis, že fakturovať mu môže až po dokončení stavby, keď bude mať
uvoľnenéprostriedkyzoŠvajčiarska.PreberacíaodovzdávacíprotokolnapísalonvBratislave,žalovaný
mu nadiktoval text. Po dokončení stavby žalovaný prestal komunikovať, nedvíhal telefón, nezaplatil dodnešného dňa, nevedel dôvod, nakoľko robota bola urobená, on svojich zamestnancov zaplatil. P. X. ho
oslovil na spoluprácu na mlyne N., povedal mu „poď spraviť oporné múry môjmu známemu,“ žalovaný
je solventný, ručil za neho. Na zmluve o dielo sa dohodli so žalovaným ústne na N., bolo to niekedy

na jar v roku 2006, prítomný bol pri tejto dohode i p. X., rozprávali sa aj o cene, ktorá je
uvedenávobjednávke.Predtýmakobolaspísanáobjednávka,bolústnedohodnutýsožalovanýmobjem
vykonaných prác a cena za vykonávané práce. Faktúru vyhotovila účtovníčka v slovenských korunách,
po dokončení prác v roku 2008, na pokyn žalovaného mu ju priniesol a opýtal sa ho kedy zaplatí, na čo
žalovaný povedal „za chvíľu dostaneš L.“ a aby ju zmenil na eurá. Svedok W. X. vo výpovedi uviedol,

že jeho firma Presburg Financial Group začala rekonštruovať mlyn N. a sprostredkoval ďalšie firmy na
vykonávanie iných prác. Nepamätal si, či jeho firma pracovala aj na priľahlých pozemkoch, nevylúčil, že
nejaké práce vykonávala aj jeho firma. Žalovaného kontaktoval v roku 2005, na konci toho roka alebo na
začiatkuroka2006sazačalosprácaminastavbe,vroku2006užpráceprebiehali.Dohodolfirmup.B.na
vykovaniezemnýchprác-zachyteniestatickýchmúrovksvahuzamlynomikpotokuVydrica,žalovanýa
firma p. B. sa ústne dohodli, že za koľko to bude a v akom množstve, asi to bolo formou objednávky, tak

ako aj s ním. Žalovaný mal presne spočítaný objem prác a okrem p. B. mu dohodil aj iného dodávateľa
na iné zemné práce, s ktorým sa však žalovaný nedohodol. K dohode o cene prišlo, informoval
ho o tom p. B. i žalovaný. S druhým dodávateľom sa žalovaný nedohodol, nakoľko sa nedohodli na
cene, keďže druhý dodávateľ (zrejme firma Eco Prima Stav) chcel za vykonané práce 7.000.000,- Sk
a požadoval zálohu, s p. B. bol spokojný, keďže sa dohodli na nižšej cene a p. B. netrval na zálohe,

pričom s ním bolo dohodnuté, že dostane zaplatené potom, ako si pohľadávku od žalovaného združenie
vymôže. Vzťahy boli dobré, až pokým sa nedokončil objekt, kedy pýtal peniaze on i p. B.. Žalovaný bol
predsedom žalobcu do roku 2009, bol jeho zakladajúcim členom spolu s ním, funkcia žalovaného ako
predsedu združenia bola riadne ukončená. Vzťahy medzi ním a žalovaným sa naštrbili v roku 2009, keď
si vyfakturovali za práce na W. N., kedy žalovaný darovacou zmluvou previedol tento mlyn na neziskový

fond, čím sa snažil zbaviť majetku, aby nemusel zaplatiť pohľadávku voči jeho spoločnosti. Svedkyňa
S. O. vo výpovedi tvrdila, že sú so žalovaným dlhoroční priatelia, o všetkých prípadoch, ktoré ho postihli
sa bavia. Bola členkou združenia, ktoré žalovaný založil, stará sa o domácnosť žalovaného, vybavovala
veci ohľadne úradov v čase, keď nebol na Slovensku. K predmetnému mlynu uviedla, že žalovaný bol
nadšený, venoval tomu čas i peniaze. P. X. sa ponúkol, že to začne stavať, žalovaný bol

takmer denne na stavbe alebo mailom denne komunikoval, sú dôkazy ako to financoval, plánoval každú
položku, ktorú platil má žalovaný zapísanú. Ona má fotografie z doby pred stavbou, počas, aj po stavbe
N., stavba bola dokončená v roku 2009, resp. v júni 2009 to tam zariaďovali, potom boli vyhodení dňa
29.7.2010. Zdieľa všetky pojednávania so žalovaným a rozprávajú sa o tom doma. Nebola uzatvorená
písomná objednávka, všetky práce od roku 2005 sponzoroval p. X. s tým, že to bude

sponzorovať do konca. P. X. zabezpečil všetok materiál, pracovníkov a stroje na rekonštrukciu oporných
múrov, potom dal vyčistiť potok, na čo bol zavolaný p. B., ktorý nepožadoval žiadne peniaze. P. X.
zabezpečoval celú realizáciu stavby, žalovaný vyplácal ľudí, ktorí tam pracovali priamo, bolo to v januári
2008 (podľa žalobcu pôvodne uviedla, že v januári 2006), keď p. X. prestal vyplácať ľudí na stavbe. Bola
pritom ako nejakému L., ktorý jej bol predstavený, žalovaný vyplatil nejakú finančnú čiastku, nevedela

presne akú. P. B. nestaval múry, iba ich sanoval, nevystavoval oporné múry, klenby pivníc, ani betonáž
pivníc, nakoľko tieto pivnice majú 100 rokov a sú pôvodné. Jediný múr, ktorý p. B. vystaval bol pri
potoku Vydrica, ktorý sa zrútil do potoka, ktorý vo veľkosti 30 m znova stavali. Žalovaný podľa výpočtov v
jeho osobnom zošite zaplatil v rámci rekonštrukcie robotníkom, murárom, stolárom spolu cca 939.532,-
Sk za obdobie od roku 2007, pričom meno p. Pačaja v týchto zápisoch nefiguruje. P. B. nepožadoval

od žalovaného žiadne úhrady, neho vyplácal p. X., vie to z jeho svedeckej výpovede v inom konaní, v
ktorom uviedol, že vybral peniaze z fondu združenia N. a tieto peniaze použil na vyplatenie robotníkov
na stavbe W. N. v decembri 2006. V inom konaní za trojpodlažnú stavbu žaluje žalobca žalovaného o
zaplatenie sumy 95.000,- €. Má vedomosť o tom, že žalovaný mal vo Švajčiarku účet, nebola prítomná
pri vyplácaní p. B. p. X.. Podpísala nejakú darovaciu zmluvu, kde bol darca žalovaný a obdarovaný W.

N., n.f., v ktorom bola správkyňou od roku 2009 (od jeho založenia) do mája 2013. W. O. ako svedok vo
výpovedi uviedol, že má k žalovanému priateľský vzťah. Na aktivitách súvisiacich
s W. N. sa zúčastňoval v rokoch 2006 - 2008, bol jedným zo zakladajúcich členov OZ N. a
bol v kontakte so žalovaným, ktorý ho požiadal, či by nebol spoluzakladateľ W. N.. E. N. bolo založené
na to, aby prevádzkovalo W. N. v súlade so želaním žalovaného a jeho manželky G. L. M., t.j. primárne

na účely využitia pre deti a mládež, športové aktivity a iné neziskové aktivity. K rekonštrukcii objektu
W. N. dodal, že štruktúra zabezpečenia bola komunikovaná tak, že žalovaný ako vlastník objektu do
rekonštrukcie zabezpečí vlastné finančné zdroje a prostriedky a na druhej strane p. X., ktorý bol tiež
jedným zo zakladajúcich členov, mal zabezpečiť sponzorské dary a vstupy formou prác, služieb a inéhoplnenia. Nepozná p. B., nespomínal si, že by ho niekedy stretol osobne na stavbe mlynu, alebo niekde
inde. Vo faktúre nie je uvedený podrobný rozsah prác a v akom objeme sa uskutočnili výkopové práce
a tak nie je možné posúdiť objektívne oprávnenosť takto vystavenej faktúry. Nemá vedomosť, že by

žalovaný uzatvoril zmluvu o dielo s právnickou osobou, ktorá vystavila predmetnú faktúru
a nepamätal si na žiadnu odplatnú zmluvu o dielo, ktorú by žalovaný uzatváral. Sponzorsky podporila
rekonštrukciu W. N. ako hlavný sponzor spoločnosť PFG, v ktorej bol p. X. konateľom a
sponzorsky prispela stavebným materiálom firma Holcim, a.s. a 2 % z dane spoločnosť ZIPP. Ďalší
svedok B. L. vo výpovedi uviedol, že sa so žalovaným pozná od roku 2006 i s občianskym

združením a ľuďmi, ktorí sa okolo neho pohybujú. V roku 2006 pracoval pre firmu Holcim, a.s., ktorú
oslovil Slovenský skauting, ktorý pomáhal žalovanému pri rekonštrukcií W.. Tento projekt ich ako firmu
oslovil a dohodli sa na sponzorských dodávkach cementu, kameniva, betónu a podobne. V tom roku
spoznal aj p. O., p. X., ktorý sám seba prezentoval, že je zástupca firmy PFG - generálneho
sponzora rekonštrukcie W. N.. On bol veľmi aktívne zapojený do celého procesu, na mlyne bol minimálne
niekoľkokrát do mesiaca, vnímal čo sa všetko deje, v roku 2009 mal na starosti dokončovacie práce.

Meno p. B. neregistroval počas celej rekonštrukcie, nikdy také meno nepočul, až v súvislosti s týmto
súdnym konaním. Objem vyfakturovaných prác by trvalo urobiť niekoľko mesiacov, bolo by to viditeľné
a je pravdepodobné, že by bol tento objem väčší, ako obstavaný objem samotnej budovy mlyna. Je
mu čudné, že si taký rozsah prác nevšimol. Vzťah so žalobcom (občianskym združením) sa zhoršil
po valnom zhromaždení, ktoré zvolal p. X. v septembri 2009 spôsobom, ktorý bol krajne netypický pre

toto občianske združenie, na ktorom sa zúčastnil aj právny zástupca žalobcu JUDr. M.. On je členom
neinvestičného fondu W. N., ktorý založil žalovaný v roku 2009, ktorému po odstúpení od nájomnej
zmluvy daroval žalovaný nehnuteľnosť W. N., pričom k zaznamenaniu prevodu v liste vlastníctva bránilo
predbežnéopatrenie,ktorébolovyvolanéitýmtosúdnymsporomataksa10rokovbránineinvestičnému
fondu vykonávať jeho funkciu. Firma Holcim, a.s. darovala 20 ton cementu a niekoľko desiatok m3

betónu, nevedel či ešte niekto iný dodával kameň, cement, betón. Generálny sponzor a dodávateľ bol
p. X. a jeho firma PFG a keďže to bolo dodávané sponzorsky, nebola žiadna zmluva, objednávka,
ani odovzdanie diela. Žalovaný hradil práce za jeho účasti v roku 2009 a on tieto práce koordinoval.
Prvoinštančný súd z darovacích zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou Holcim (Slovensko) a.s. ako
darcom a žalobcom zo dňa 29.10.2008, dňa 11.7.2006, dňa 21.9.2006 a dňa 31.10.2006 zistil, že darca

daroval žalobcovi cement, štrk a betón v množstve určenom v darovacích zmluvách (č.l. 734-741 spisu).
Zo záverov znaleckého posudku č. 166/2020, vypracovaného Ing. Mgr. V. B. (č.l. 978-1002
spisu) na základe obhliadky objektu O.. W. N. a prislúchajúcich oporných múrov a zamerania vyplýva, že
práce boli vykonané v objeme nad rozsah dohodnutých stavebných prác objednaných objednávateľom
(žalovaným) v objednávke zo dňa 26.4.2006, ktorý bol v objeme 900 m3; objem prác

vykonaných na rekonštrukcii oporných múrov pozdĺž toku Vydrice, za objektom mlyna je 361 m3; objem
prác vykonaných na rekonštrukcii objektu VIII. W. N. je 930 m3.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 631, § 632, § 633
ods. 1 veta prvá, § 634 ods. 2, § 644, § 645 ods. 1, § 646 ods. 3, § 524 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1,

ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného od 1.5.1995 do 31.12.2008) a dôvodil dôvodnosťou
žaloby. Mal za to, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, na ktorého platne postúpil pohľadávku
uplatňovanú v konaní pôvodný žalobca L. B. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014.
Žalobca je občianskym združením, ktoré má spôsobilosť byť stranou sporu, pričom nebolo preukázané

tvrdenie žalovaného, že ako predseda združenia je oprávnený v mene združenia konať, pričom
nedal na takéto konanie súhlas a tak konanie voči nemu nemôže byť vedené. Z verejného registra
občianskych združení vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že štatutárnym
orgánom združenia je Mgr. G. N.. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že spoločnosť
RRK, s.r.o. a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo, ktorou sa právny predchodca žalobcu (spoločnosť RRK,

s.r.o.) ako zhotoviteľ, zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa, vykonať stavebné práce uvedené v
objednávke žalovaného, v rozsahu uvedenom v objednávke, pričom zmluvné strany si dohodli, že
právny predchodca žalobcu vykoná stavebné práce v objeme 900 m3 za cenu 5.500,- Sk (182,56 €) bez
DPH za m3 muriva. V odovzdávacom a preberacom protokole žalovaný potvrdil, že dielo dňa 4.12.2006
v rozsahu 900 m3 prevzal s tým, že bolo bez nedorobkov a vád. Splatnosť ceny bola medzi zmluvnými

stranami dohodnutá po dokončení diela O.. W. N. v roku 2008/2009. Z výpovedí svedkov (W.. G. N., W.
X., S. O., B. L.) mal preukázané, že k dokončeniu stavby W. N. došlo v lete roku 2009, pričom ešte aj
po odovzdaní stavby mlyna prebiehali dokončovacie práce. Žalovaný svoje tvrdenia o tom, že s firmou
RRK, s.r.o. nespolupracoval, že L. B. nepozná a že nikdy s jeho spoločnosťou neuzatvoril zmluvu o dielo,na základe čoho sú všetky žalobcom predložené dokumenty sfalšované vrátane jeho podpisu, v konaní
nijako nepreukázal, pričom tieto boli v rozpore s tvrdeniami žalobcu podloženými predloženými listinnými
dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Na potvrdenie tvrdenia žalovaného o sfalšovaní jeho

podpisov nenavrhol žalovaný vykonať v konaní žiadne dokazovanie, keď pri vyšetrovaní trestného činu
boli tieto dokumenty podrobené znaleckému dokazovaniu, z ktorého záverov vyplynulo,
že na predmetných dokumentoch je pravdepodobne podpísaný žalovaný. K tvrdeniu žalovaného, že mu
nebolo vystavené písomné potvrdenie o prevzatí objednávky v rozpore s § 632 Občianskeho zákonníka,
ktoré by obsahovalo označenie predmetu diela, jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie a čas jeho

zhotovenia uviedol, že žalovaný si u spoločnosti RRK, s.r.o. písomne objednal konkrétne práce na
objekte O..W.N.(označeniepredmetudiela),vobjeme900m3(rozsahdiela),za5.500,-Skbez
DPHzam3muriva(cenazavykonaniediela).UvedenúobjednávkuRudolfPačajakokonateľspoločnosti
RRK, s.r.o. svojim podpisom potvrdil dňa 27.6.2006, čím potvrdil prevzatie objednávky v súlade s § 632
Občianskeho zákonníka. Dodal, že aj v prípade nedodržania tejto povinnosti spoločnosťou RRK, s.r.o.
ako zhotoviteľa, by to bez ďalšieho nespôsobovalo neplatnosť zmluvy o dielo, najmä ak je na základe

ďalších dôkazov preukázané, že zmluva o dielo bola uzatvorená a za akých podmienok. Žalovaný v
priebehukonaniavzniesolnámietkupremlčania,ktorúposúdilakonedôvodnú.Zmluvnéstranysidohodli
splatnosť ceny diela, konkrétne dokončením stavby O.. W. N. v roku 2008/2009. Svedkovia potvrdili
(väčšina z vypočutých svedkov, vrátane svedkov navrhnutých žalovaným), že k dokončeniu stavby
mlyna došlo v lete 2009. Ak by k dokončeniu stavby došlo skôr, tak ako uviedol vo výpovedi svedok

L. B. v roku 2008, po čom vystavila jeho spoločnosť faktúru žalovanému za vykonané dielo (jún 2008),
nič by to nezmenilo na skutočnosti, že žaloba bola na súd podaná v trojročnej premlčacej dobe dňa
17.3.2011 v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka. Právo žalobcu ako právneho
nástupcuspoločnostiRRK,s.r.o.uplatniťsipohľadávkuzpredmetnejzmluvyodielonasúdepotomnieje
premlčané. Žalovaný namietal, že dohoda účastníkov zmluvy o splatnosti pohľadávky z nej vyplývajúcej

nie je dostatočne určitá, keďže nie je zrejmé čo presne znamená dokončenie stavby O.. W. N., takže
sa zmluva ako taká považuje za neplatnú z dôvodu, že je voči nemu ako spotrebiteľovi nejasná. K tejto
námietke dôvodil, že je primárne na vôli účastníkov zmluvy o dielo, kedy si dohodnú splatnosť ceny diela
a prípadne na akú udalosť ju budú viazať. V danom prípade je jasne v odovzdávacom a preberacom
protokole zachytené, že sa zmluvné strany dohodli, že splatnosť ceny diela nastane až po dokončení

stavby O..W.N..Uvedenýúdajjeurčiteľný,dostatočnešpecifikovaný,jenímnajskôrodovzdanie
a prevzatie diela O.. W. N.. V konaní bolo preukázané, že k dokončeniu stavby W. N. došlo v lete roku
2009, prípadne podľa tvrdenia L. B. v roku 2008, pred vydaním faktúry v júni 2008, po čom vyhotovil
faktúruzaúčelomvyúčtovaniacenydiela.Jetakzrejmé,žeodtohtomomentubolapohľadávkaprávneho
predchodcu žalobcu v súlade s dohodou vyjadrenou písomne v odovzdávacom a preberacom protokole

splatná a tento ju mohol v prípade jej nedobrovoľného splnenia v trojročnej všeobecnej premlčacej
dobe uplatniť žalobou na súde. Právny predchodca žalobcu si pohľadávku žalobou doručenou súdu dňa
17.3.2011 na súde pred uplynutím premlčacej doby uplatnil, preto túto námietku žalovaného o premlčaní
považoval za nedôvodnú. Splatnosť ceny diela bola zmluvnými stranami dohodnutá na neskôr (niekoľko
rokov po vykonaní diela spoločnosťou RRK, s.r.o.), t.j. až po dokončení stavby W. N., čo nebolo v

neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, práve naopak takáto dohoda o splatnosti ceny diela nemohla
mať za následok neplatnosť zmluvy o dielo, bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu.
Žalovaný tiež tvrdil, že pri dohode o splatnosti došlo k novácii záväzku, čo podľa neho nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby, keďže sa takto zhotoviteľ rozhodol v čase, keď už cena diela bola splatná
(odovzdaním diela). Tento argument ale nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, ktorá začala plynúť

dňom nasledujúcim po dokončení stavby VIII. W. N., tak ako sa zmluvné strany dohodli,
nie odovzdaním diela žalovanému, ako tvrdil žalovaný. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v konaní
nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že uplatnenú pohľadávku spoločnosti RRK, s.r.o. uhradil W.
X., ktorý bol sponzorom rekonštrukcie O.. W. N.. Jediným dôkazom bola zápisnica z výsluchu v rámci
vyšetrovania, kde otec L. B. uviedol, že mal vedomosť, že L. B. W. X. niečo zaplatil. Keby uvedené aj bolo

preukázané, nie je zrejmé za čo a koľko peňazí mal W. X. L. B. zaplatiť, najmä ak spolupracujú i na iných
projektochačisatotýkalospoločnostiRRK,s.r.o.aleboL.B.akofyzickejosoby.SvedkyňaS.O.uviedla,
že bola prítomná pri tom, keď žalovaný vyplácal nejakému L. peniaze, avšak toto nepreukazuje čo i len
čiastočnú úhradu pohľadávky uplatňovanej v konaní. Navyše S. O. má blízky vzťah so žalovaným, ktorý
na ňu previedol vlastnícke právo k svojmu bytu, s ktorým nemôže žalovaný nakladať z dôvodu

vedenia tohto súdneho konania a tak má uvedená svedkyňa osobný záujem na výsledku tohto konania
a jej výpoveď môže byť touto skutočnosťou ovplyvnená. Žalovaný namietal, že mu nebol predložený
žiadny súpis prác, či výmer, výkaz. Nebolo preukázané, že by si v uvedenom prípade zmluvné strany
dohodli, že nárok na zaplatenie ceny diela (či odovzdanie a prevzatie diela) vzniká zhotoviteľoviaž po predložení súpisu vykonaných prác odsúhlaseného objednávateľom. Naopak, žalovaný svojim
podpisom potvrdil, že prevzal dielo bez nedorobkov a vád v rozsahu 900 m3. Keďže prevzatie diela,
ani splatnosť ceny diela nebola viazaná na predloženie súpisu prác zhotoviteľa, nemá toto bez ďalšieho

vplyv na povinnosť žalovaného cenu diela zaplatiť. Dodal, že žalovaným tvrdené porušenie daňových
predpisov (nezaplatenie dane) spoločnosťou RRK, s.r.o. nemá žiadny vplyv na povinnosť objednávateľa
zaplatiť zhotoviteľovi za dodané dielo dohodnutú cenu. Rovnako faktúra vystavená v tom čase v cudzej
mene nespôsobuje jej neplatnosť, ak sa zmluvné strany dohodli, že cena za dielo bude uvedená v cudzej
mene, čo je preukázané podpisom žalovaného na faktúre a ďalším nespochybňovaním faktúry ako

takej, vrátane meny, v ktorej bola vystavená. Žalovaný začal spochybňovať predložené dôkazy vrátane
faktúry až v priebehu tohto súdneho konania. Rovnako je bez vplyvu na rozhodnutie porovnávanie
ceny rekonštrukcie nehnuteľnosti s cenou za práce vykonaných spoločnosťou RRK, s.r.o. v okolí mlyna,
keďžeporovnávaniecienrozličnýchdielnijakonepreukazujenedôvodnosťuplatnenéhoapreukázaného
nároku. Pri rozhodovaní nevychádzal z fotografií predložených v konaní, keďže z nich nie je možné zistiť
rozsah prác, ani kto ktoré práce vykonával. Zásadným a podstatným je fakt, že žalovaný si práce od

spoločnosti RRK, s.r.o. v objeme 900 m3 objednal, tieto prevzal bez nedorobkov a vád
a zaviazal sa za ne zaplatiť cenu vo výške dohodnutej, premietnutej vo faktúre. Vady diela, vrátane
jeho rozsahu žalovaný nereklamoval, namietať uskutočnenie diela a tiež jeho rozsah začal až v konaní
pred súdom, ako aj spochybňovať faktúru, ktorá bola vystavená spoločnosťou RRK, s.r.o. na základe
objednávky. V kontexte ostatných dôkazov vykonaných v konaní posúdil obranu žalovaného za účelovú,

s cieľom vyhnúť sa plneniu zo zmluvy o dielo. Taktiež ako účelové posúdil tvrdenie žalovaného, že
nemohol ako fyzická osoba tušiť koľko je 900 m3 betónu, preto nie je zrejmý rozsah diela určený v m3.
Právny predchodca žalobcu ohľadne rozsahu a ceny diela vychádzal z písomnej objednávky
žalovaného, ktorý takúto cenu a rozsah diela určil, dielo v takomto rozsahu i písomne prevzal (bez
nedorobkov a vád), pričom žalovaný je stavebný inžinier, ktorý neskôr tvrdil, že rozsah vykonaných prác

bol v objeme 18 m3 muriva, čo znamená, že nejde o nezainteresovaného laika, keď i svedkovia potvrdili,
že žalovaný bol na stavbe aktívny, práce často sám koordinoval, všetko si zaznamenával. Záverom
uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom Ing. I., ktorý navrhol žalovaný na preukázanie, že nie
je možné znalecké dokazovanie vykonať vo vzťahu k rozsahu vykonaného diela. Výsluch tohto znalca
považoval za neúčelný, nakoľko skutočnosť, že sa znalec vyjadril, že nie je možné znalecký posudok

vykonať (nie je možné určiť, kto práce vykonal a v akom rozsahu) tak, aby bol preskúmateľný, nebola
v konaní sporná. Pri určovaní odôvodnenosti žaloby vychádzal primárne z riadne nespochybnených
dôkazov predložených v konaní právnym predchodcom žalobcu o tom, že dielo na základe objednávky
bolo vykonané, odovzdané a prevzaté v rozsahu a cene určenej zmluvnými stranami bez toho,
aby si žalovaný v záručnej dobe uplatnil akýkoľvek nárok zo zodpovednosti za vady diela. Žalovaný

poukazoval na to, že znalec sa vyjadril, že objektívne nemohli byť dodané práce v rozsahu 900 m3, ale
uvedené znalec vo svojom vyjadrení nijak neodôvodnil, pričom zo všetkých jeho ostatných odpovedí
vyplynulo, že nie je možné rozsah prác určiť, kto tieto práce vykonával na základe predložených dôkazov
a že neexistuje zameriavacia technika, ktorá by to umožňovala. Žalovaný spochybnil predložený dôkaz
v konaní, a to znalecký posudok Ing. B. a namietal neoprávnenosť osoby M. X. ustalovať,

ktoré práce vykonala spoločnosť L. B., pričom okrem zemných prác v okolí mlyna označil aj práce
na samotnej stavbe O. W. N., čo je v rozpore s objednávkou podpísanou žalovaným predloženou v
konaní. Zo samotných svedeckých výpovedí nevyplynulo, že by žalobca vykonával práce na samotnej
stavbe W. N.. Cenu práce - rekonštrukcia samotnej stavby mlyna si spoločnosť Presburg Finance
Group uplatnila samostatnou žalobou na súde. V znaleckom posudku absentujú akékoľvek výpočty a

zameranie stavebných objektov, z dôvodu ktorého považoval uvedené tvrdenia žalovaného za dôvodné
a tak z predloženého znaleckého posudku Ing. B. pri rozhodovaní nevychádzal.
3.2. Žalovanému uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z
omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške 8,5 % ročne od 25.6.2008 (deň nasledujúci po splatnosti
faktúry) až do zaplatenia.

3.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p., v spojení § 262
ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho)
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm.
d/, e/, f/, h/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že počas
celého súdneho konania spochybňoval nárok žalobcu, pretože žalobcom predložená dokumentácia
nezodpovedá v žiadnom prípade realite a už vôbec nie tomu, že by žalobca dodal konkrétne

práce v konkrétnom rozsahu. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, ktoré práce
reálne dodal a v akom rozsahu, takže mal povinnosť uniesť dôkazné bremeno, či medzi
nimi vznikol a existoval platný záväzkový vzťah (zmluva o dielo), či žalobca preukázaný
záväzkový vzťah i naplnil (či skutočne dodal dohodnuté dielo). Žalobca ale uvedené nepreukázal, pričom
súd prvej inštancie odignoroval dôkazy preukazujúce, že žalobca dielo, ako tvrdí v žalobnom návrhu

(stavebné práce v rozsahu 900 m3), nielenže nedodal a objektívne dodať nemohol. Upozornil na to,
že je to práve žalobca, ktorý je povinný uniesť dôkazné bremeno o oprávnenosti
svojho uplatneného nároku. Pokiaľ on existenciu nároku relevantne spochybnil, nemôže súd tvrdiť,
že v danom prípade sú niektoré elementy nespochybnené. Od začiatku tvrdil, že stavebné práce v
objeme 900 m3 sú absolútne vymysleným číslom, ktoré ani nemôžu objektívne zodpovedať realite,
nakoľko z predbežného posúdenia a vedenia konania zo strany súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že

„prezumuje“, že žalobca dodal tvrdené práce, on však navrhol vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním,
ktorým by sa ustálilo, kto a v akom rozsahu dodal sporné stavebné práce a najmä,
či vôbec bolo objektívne možné tieto stavebné práce v uvedenom objeme dodať. V tejto súvislosti
odkázal na ustanovenie § 185 a nasl. C.s.p. s tým, že o výsledku dokazovania je súd povinný oboznámiť
účastníkov konania (správne strany sporu, poznámka odvolacieho súdu), v opačnom prípade, ak by

súd zamlčal podstatný aspekt dokazovania, išlo by o arbitrárny a nezákonný postup súdu, ktorý by
zakladal vadu konania a porušenia práva dotknutej strany na spravodlivý súdny proces. Prvoinštančný
súd síce oslovil znalcov, avšak následne informoval strany len v rozsahu, že sa nepodarilo zabezpečiť
znalecký posudok, pričom zatajil kľúčové vyjadrenie znalca (Ing. I.), ktorý sa vyjadril k skutočnostiam,
ktoré tvrdil, keď uvedený znalec vo svojom vyjadrení potvrdil jeho tvrdenia. Výsledok dokazovania totiž

nie je len to, že sa vyhotoví znalecký posudok, ale aj jeho nevyhotovenie a hlavne dôvody, prečo nie
je možné znalecký posudok vyhotoviť. Práve v tomto konaní sú tieto dôvody kľúčovými pre ustálenie
záveru, že mu žalobca objektívne nemohol dodať práce v takom rozsahu, v akom si ich uplatnil a
že žalobca nepreukázal, že stavebné práce dodal, keďže bez akejkoľvek ďalšej dokumentácie (výkaz
výmer, fakturácie dodaných materiálov, projekt, stavebný denník a iné) nevedel preukázať či vôbec

a aké práce mu vlastne dodal. Tým, že súd prvej inštancie zatajil tieto zásadné závery znalca Ing.
I., porušil jeho základné procesné práva, najmä právo na spravodlivý súdny proces, keďže mu odňal
možnosť oboznámiť sa so závermi a tieto na riadnom pojednávaní ako dôkaz prejednať. Skutočnosť,
že boli založené v spise totiž nijakým spôsobom neospravedlňuje súd prvej inštancie z toho, že o týchto
záveroch mal sporové strany informovať a vykonať v danej veci dokazovanie riadnym postupom na

pojednávaní. Prvoinštančný súd síce informoval na pojednávaní strany sporu, že sa mu nepodarilo
zabezpečiť znalecký posudok, neinformoval ich ale o stanovisku znalca, že nie je objektívne možné
určiť rozsah prác a kto tie práce vykonal napriek tomu, že toto stanovisko znalca (osloveného priamo
súdom prvej inštancie, nie zabezpečeného niektorou zo sporových strán) je absolútne významné pre
posúdenie, či tu vôbec je možné dôkazné ustáliť existenciu žalobného nároku. On navrhol vykonanie

dôkazov, vypočutie riaditeľa znaleckej a expertíznej organizácie Ústavu stavebnej ekonomiky s.r.o. Ing.
V. I., PhD., aby poskytol bližšie vysvetlenie svojho stanoviska a vyjadril sa k súkromnému znaleckému
posudku, ktorý navrhol vykonať žalobca prostredníctvom znalkyne Ing. Mgr. V. B.. Súd prvej inštancie
nevykonal v tomto smere navrhované dokazovanie ani dodatočne po tom, čo bol z jeho strany
na túto skutočnosť upozornený a procesným podaním označeným ako návrh na vykonanie dôkazov

požiadaný. Tým, že prvoinštančný súd odignoroval stanovisko Ing. I., PhD., ktorý sa k otázkam súdu
vyjadril absolútne jednoznačne a ani v rozhodnutí sa s jeho závermi nijako nevysporiadal, zásadné
procesne pochybil a porušil práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že sa
nevysporiadal s tým, že p. W. X. označil za stavebné práce aj tie, ktoré mal údajne vykonať
žalobca (uvádzané v tabuľke začínajúcej na str. 11 znaleckého posudku), týkajúce sa stavebných prác

priamo na objekte W. N., a to základová doska, základové pásy, murivo nosné a murivo
výplňové, betonáž stropov a priečok a schodiskových konštrukcií; prakticky tak označil skoro celú hrubú
stavbu samotnej budovy mlyna za dodanú žalobcom. Je to však v príkrom rozpore so samotným
dôkazom, objednávkou zo dňa 26.4.2006 i samotnou (preukázateľne antedatovanou) faktúrou, kde sa
takéto práce nenachádzajú a rovnako ani z vykonaných svedeckých výpovedí (N., B.,

X.) nevyplynulo, že by žalobca mal vykonávať stavebné práce na samotnom objekte W. N.. Účelové
„nafúknutie“ stavebných prác tak, aby to nejako vychádzalo na tvrdených 900 m3, je preukázateľne
zrejmé z toho, že p. X. si už na tieto isté práce (stavebné práce priamo ohľadne objektu budovy W. N.)
uplatnil na Okresnom súde Bratislava IV. pohľadávku svojou spoločnosťou Pressburg Finance Group,s.r.o. (konanie bolo vedené pod č. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) 24 C 16/2012, takže
v dvoch rôznych konaniach sa ľudia okolo p. X. domáhajú zaplatenia za tie isté stavebné práce. Ani s
touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Tie isté stavebné práce nemohli vykonať dve

firmy, buď ich vykonala firma Pressburg Finance Group s.r.o., alebo ich vykonala firma RRK s.r.o. (L.
B.) a uplatnila si ich v tomto konaní, resp. ich nevykonala žiadna z nich. Vo vzťahu k prvému konaniu
(sp.zn. 24 C 16/2012), alebo k tomuto konaniu boli poskytnuté súdu prvej inštancie
nepravdivé dôkazy, čím zjavne muselo dôjsť k spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti, resp.
trestného činu krivej výpovede. Takáto situácia mohla nastať len preto, že v jednom i druhom konaní

si subjekty voči nemu uplatnili svoje údajné pohľadávky bez predloženia akýchkoľvek hodnoverných
dôkazov o tom, aké konkrétne práce, v akom presnom rozsahu a v akej cene skutočne dodali. Neexistuje
k tomu čo len jeden jediný relevantný dôkaz, napríklad výkaz výmer s nacenením, stavebný denník,
alebo aspoň faktúry z dodania materiálu, ktoré museli dostať od svojich subdodávateľov. Obidve žaloby
sú postavené len na veľmi vágnych „objednávkach“, protokoloch a hlavne následných všeobecných
svedeckých výpovediach ľudí okolo p. X. o tom, že stavba stojí a podobne. Pritom je

právne významné, ako potvrdil nezávislý znalec dopytovaný súdom (Ing. I.), že nie je možné znalecky
ustáliť, kto dodal aké práce. Namietal, že prvoinštančný súd ani neodstránil rozpor v tom, že p. X. označil
práce na W. N. za dodané firmou p. B. (žalobcom) v rozpore so všetkými dôkazmi, ktoré boli vykonané.
Z objednávky, protokolu a samotnej faktúry vyplývalo, že žalobca mal dodať stavebné práce len z okolia
W. N., nie zo samotnej stavby W. N.. Všetci svedkovia (B., X., N.) pritom tvrdili, že žalobca mal dodať

stavebné práce v okolí W. N., nakoľko stavebné práce na W. N. dodávala firma Pressburger Finance
Group p. X.. Súd prvej inštancie sa tak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nevysporiadal s
tým, že samotní svedkovia navrhnutí žalobcom tvrdili, že žalobca vykonával práce len v okolí objektu
W. N. (oporné múry, zemné práce) a nie na stavbe samotného W. N., že v znaleckom posudku Ing. B.
sa tvrdilo (v rozpore so svedeckými výpoveďami i písomnou dokumentáciou predloženou žalobcom),

že žalobca vykonal aj hrubú stavbu W. N.. Bez zahrnutia hrubej stavby do rozsahu stavebných prác by
nikdy objektívne nemohol v danej lokalite uskutočniť žalobou uplatnené stavebné práce v objeme 900
m3 a znalec Ing. I. jednoznačne vo svojom stanovisku konštatoval, že nie je možné dokázať kto a v akom
rozsahu práce vykonal a že je vylúčené, aby boli vykonané práce v uvedenom rozsahu. Za arbitrárne, až
absurdnépovažujezáverysúduprvejinštancie(bod20.odôvodnenianapadnutéhorozsudku),žerozsah

prác nebol medzi stranami sporný, pretože ich spochybňuje počas celého vyše desaťročného súdneho
procesu, a to už od jeho samotného začiatku. Prvoinštančný súd považoval výsluch Ing. I. za neúčelný,
avšak žalobcovi umožnil vykonať znalecké dokazovanie (Ing. B.). Rovnako súd prvej inštancie účelovo
argumentuje v uvedenom bode (20.), že vychádzal z riadne nespochybnených dôkazov predložených v
konaní o tom, že dielo na základe objednávky bolo vykonané, odovzdané a prevzaté v rozsahu

a cene určenej zmluvnými stranami, ale práve to bola podstata sporu, ktorú po celý čas spochybňuje a
navyše tie „dôkazy“ boli spochybnené i samotnými znalcami Ing. I. (nepriamo aj znaleckým posudkom
Ing. B., keďže v jej znaleckom posudku sa uvádzali iné stavebné práce, konkrétne na stavbe W. N., aj
keď z objednávky a faktúry a protokolu vyplývalo, že žalobca tieto práce na W.
N. nevykonal). Prvoinštančný súd náležite nevysvetlil, prečo považuje za nesporné skutočnosti, ktoré

prima facie sú spornými z povahy veci a aj z jeho procesnej obrany. Poukázal ďalej na pochybenie
súdu prvej inštancie, keď uvádza znalecký posudok Ing. B. v bode 8.16. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia a v ktorom konštatuje, že vychádza z nasledovného skutkového stavu (do ktorého zahrnul
v bode 8.16. aj znalecký posudok Ing. B.), pričom na druhej strane v bode 21. tvrdí, že z daného
posudku nevychádzal; ide o zrejmú kontradikciu. Z tohto dôvodu považuje závery prvoinštančného súdu

za zmätočné a nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, či sa pri svojom rozhodovaní opieral
o znalecký posudok Ing. B. alebo nie a ak áno, v akom smere a v akom rozsahu. Je pritom zaujímavé, že
súd prvej inštancie sa stotožnil s jeho argumentom, že v posudku Ing. B. absentujú akékoľvek výpočty,
preto je nepreskúmateľný, takže žalobca ani znaleckým posudkom nebol schopný preukázať aké práce
a v akom rozsahu mu vlastne mal dodať a tak i súd prvej inštancie musel vidieť, že žalobca nepreukázal,

ktoré práce dodal a v akom rozsahu, avšak na druhej strane napriek tejto skutočnosti mal
za „nesporné“ aké práce a v akom rozsahu žalobca dodal. Je pritom úplne irelevantné, či je stavebným
inžinierom alebo nie, nemá to nijakú právnu relevanciu k meritu veci a nie je dôležité, či niečo tušil alebo
netušil, nakoľko relevantné je, že objektívne (preukázateľne) žalobca nemohol dodať stavebné práce v
objeme 900 m3. Poukázal i na to, že to bol práve žalobca, ktorý porušil veľké množstvo povinností, aj

keď prvoinštančný súd síce argumentuje, že porušenie daňových a účtovných povinností, či dokonca
porušenie povinnosti podľa § 632 Občianskeho zákonníka, nemá mať vplyv na oprávnenosť nároku, a to
aj povinnosti podľa stavebného zákona, napríklad povinnosť viesť stavebný denník, povinnosti súvisiace
so zachovávaním odbornej starostlivosti, keď nijakým spôsobom neevidoval a ani nepreukázal, akéstavebné práce vykonával. Žalobca ako podnikateľ svoj nárok ničím nepodoprel a nepreukázal, pričom
preukázateľne porušil množstvo právnych predpisov, ale súd prvej inštancie nepochopiteľne vyložil túto
dôkaznú núdzu v jeho neprospech, keď tvrdí, že ako stavebný inžinier mal niečo prezumovať, resp.

vedieť, avšak takýto výklad je neudržateľný v kontexte spotrebiteľských práv i samotných
dôkazov a jeho podaní. Vytkol prvoinštančnému súdu aj to, že sa nijako nevysporiadal s tvrdením B., že
tam údajne bolo urobených dokonca aj viac ako 900 m3 prác, ale nepredložil o tom jediný dôkaz. Súd
prvej inštancie dáva na jeho ťarchu, že dokumenty (objednávku, odovzdávací protokol, ako aj faktúru)
začal spochybňovať až na súde, avšak nechal bez povšimnutia skutočnosť, že žalobca ako podnikateľ

si u neho svoju údajnú pohľadávku nijako neuplatňoval. Prvoinštančnému súdu nebolo vôbec podozrivé,
že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by ho pred podaním žaloby vyzýval na úhradu faktúry a
rovnako, že mu „nechýbalo“ 195.000,- € a spomenul si na ne skoro až tri roky po ich
údajnej splatnosti, pričom za tie tri roky nevyvinul žiadnu iniciatívu, aby peniaze získal, keď absentuje
akákoľvek čo i len indícia, že by sa žalobca správal tak, ako keby takúto pohľadávku skutočne vlastnil.
To, že sa nebránil a že žalobca si žiadnu pohľadávku ani nikdy neuplatňoval svedčí skôr

o tom, že údajné dokumenty (objednávka, protokol a faktúra), ak aj boli podpísané, nezodpovedali
skutočnému vzťahu medzi žalobcom a ním. K tvrdeniu súdu prvej inštancie v bode 17. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, že vady diela, vrátane jeho rozsahu nereklamoval, namietať uskutočnenie diela
a tiež jeho rozsah začal až v konaní pred súdom uviedol, že mu nerozumie, keďže je samo osebe
nelogické a nie je jasné, čo tým chcel povedať. Nevie prečo by mal reklamovať vady diela alebo rozsah

pred začatím súdneho konania, pretože od počiatku tvrdí, že akékoľvek práce na objekte W. N. a v
jeho okolí boli bezodplatnou realizáciou, sponzorstvom zo strany stavebných firiem, najmä firmy p.
X. a firiem, ktoré dohodil p. X., ktorý vyplácal p. B.. To, že práce nespochybňoval, ani ich rozsah, je
dôkazom toho, že objednávka a dodanie prác v objeme 900 m3 je nezmyslom, ktorý sa nezakladá
na pravde a zjavne o týchto dokumentoch v tom čase nemal vedomosť, keďže sa prvýkrát objavili až

pri podaní žaloby. Nie je ani pravdivé tvrdenie, že nespochybňoval faktúru, nakoľko už v odpore voči
platobnému rozkazu poukazoval na to, že tvrdenie žalobcu v návrhu na vydanie platobného rozkazu o
tom, že nereaguje na akékoľvek výzvy je nepravdivé a nepodložené žiadnym hodnoverným dôkazom.
K argumentácii prvoinštančného súdu, že nezaplatenie dane nemá vplyv na povinnosť objednávateľa
zaplatiť zhotoviteľovi za dodané dielo dohodnutú cenu konštatoval, že je to pravda, ale pointa jeho

tvrdenia spočívala v tom, že mohli byť len dva dôvody prečo žalobca nezaplatil daň z predmetnej
faktúry, a to že chcel krátiť daň, alebo nemohol v danom roku daň z faktúry objektívne zaplatiť, pretože
v danom roku faktúra reálne neexistovala, keďže nebola ešte vystavená. Nebolo podstatné pritom v akej
mene bola faktúra vystavená, ale išlo o to, že faktúra bola preukázateľne antedatovaná, pretože v čase
jej vystavenia žalobca objektívne nemohol vedieť aký je konverzný kurz EUR/SKK, s čím sa súd prvej

inštancie nijako nevysporiadal. Z celého napadnutého rozsudku je evidentné, že prvoinštančný súd sa
pri svojich úvahách opieral len o tie časti dôkazov (časti svedeckých výpovedí), ktoré mu zapadali
do kontextu jeho záverov v prospech žalobcu, pričom tie dôkazy, argumenty a skutočnosti, ktoré boli v
rozpore so závermi súdu prvej inštancie boli odignorované, riadne sa s nimi nevysporiadal, z dôvodu
ktorého je celé napadnuté rozhodnutie arbitrárne a nezákonné. K platnosti zmluvy o dielo uviedol, že

rozporuje uzavretie akejkoľvek odplatnej zmluvy. Predmet zmluvy nebol dostatočne určitým spôsobom
dohodnutý, keď ani po 10 rokoch súdneho konania nebol žalobca schopný preukázať, ktoré stavebné
práce a v akom rozsahu dodal. Neurčitosť dohody o predmete zakladá neplatnosť takejto zmluvy a
žalobca môže mať nanajvýš nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno o tom, čo vlastne bolo predmetom diela a prvoinštnančný súd ani dokazovaním po vyše 10

ročnom súdnom spore neustálil, ktoré práce mal žalobca dodať. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že to
vlastne ani nebolo podstatné, pretože to vyplývalo z objednávky, protokolu a faktúry, ktorú mal podpísať
i on, je nanajvýš arbitrárne, keďže existujú dôkazy, na ktoré súd prvej inštancie účelovo neprihliadol a
ani sa s nimi nevysporiadal, že žalobca objektívne nemohol dodať uplatnené stavebné práce. Je zrejmé,
že dokumenty sú v rozpore s realitou a skutočným stavom veci, preto nie je možné na nich

postaviť a ustáliť žalobný nárok. Záverom namietol i závery súdu prvej inštancie ohľadne premlčania. Za
moment plynutia premlčania považuje deň nasledujúci po dni údajného dodania diela, t.j. deň 4.12.2006
a tak musel byť nárok premlčaný (ak bola zmluva platná) najneskôr dňa 4.12.2009, potom je to žalobca
kto je povinný túto skutočnosť relevantne spochybniť a preukázať, že k premlčaniu nedošlo, pretože
premlčacia doba začala plynúť v iný deň. I sám prvoinštančný súd si uvedomil, že žalobca nepreukázal

okamih, ktorým začalo plynúť premlčanie. Žiadny zo svedkov a ani nikto nebol schopný preukázať,
kedy presne malo dôjsť k dokončeniu stavby VIII. W. N.. Nárok bol premlčaný už v roku 2009 a žaloba
tak bola podaná oneskorene. Jediný relevantný a nespochybnený dátum je dátum odovzdania diela.
Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť,eventuálne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie; žiadal trovy konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje v plnom
rozsahu za legitímny, správny, vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Súd prvej
inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami
žalovaného, podrobne skúmal jeho vecnú legitimáciu, uzatvorenie zmluvy o dielo a podmienky
dojednané zmluvnými stranami a zároveň sa dôsledne venoval momentu ukončenia celej stavby O..

W. N. na Vydrici a poukázal vo vzťahu k údajne sfalšovaným podpisom žalovaného na znalecké
dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že na dokumentoch, od ktorých on odvodzuje svoj nárok, je
pravdepodobne podpísaný žalovaný. Žalovaný pri svojej obrane a vyjadreniach vôbec nebral do úvahy
a je možné povedať, že úplne odignoroval zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
22.6.2018, č.k. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) 14 Co 179/2016, ktorým bol pôvodný
rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Prvoinštančný súd v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. sa v zhode s právnym názorom Krajského
súdu v Bratislave vysporiadal s námietkou premlčania, vo vzťahu ku ktorej jednoznačne konštatoval,
že k premlčaniu nároku nedošlo a súčasne žalovaný v postavení spotrebiteľa mal v zmysle zmluvy o
dielo veľmi výhodné postavenie, keďže mal cenu za dielo uhradiť až po dokončení celej stavby O.. W.
N., pričom sa oboznámil s dokumentáciou vzťahujúcou sa k zmluve o dielo,

fotodokumentáciou, z ktorej vykonanie prác jednoznačne vyplýva, takže pri rozhodovaní vychádzal z
nespochybnených dôkazov potvrdzujúcich vykonanie diela. Odvolanie žalovaného smeruje v zásade k
jednej namietanej skutočnosti, ktorou je rozsah prác v objeme 900 m3. Obrana žalovaného v odvolaní
je vágna, bez akýchkoľvek dôkazoch podporujúcich jeho tvrdenia a spočíva najmä v nepreukázaní
existujúceho platného záväzkového vzťahu (zmluvy o dielo) a nedodaní diela. Novou namietanou

skutočnosťou je nedodanie diela v dohodnutom rozsahu 900 m3. Z odvolania žalovaného nie je zrejmé,
čipodľajehonázorunebolodielododanévôbec(napriekskutočnosti,žestavbaavšetkojejpríslušenstvo
k dnešnému dňu stojí), alebo či bolo dodané v menšom ako deklarovanom rozsahu 900 m3. Žalovaný
ďalej v odvolaní tvrdí, že on dielo objektívne dodať nemohol (neuvádza prečo), ale následne konštatuje,
že objem stavebných prác v rozsahu 900 m3 nie je možné dosiahnuť, pričom neuvádzal z akého dôvodu

nie je objem prác uskutočniteľný z jeho strany a ani žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení; od
momentu odovzdania a prevzatia diela až do momentu vydania napadnutého rozsudku žalovaný nikdy
rozsah prác nenamietal. Dal do pozornosti, že objednané práce boli odovzdané a prebraté žalovaným
dňa4.12.2006,ktorýbolprítomnýpritextáciiodovzdávaciehoapreberaciehoprotokoludiela,nenamietal
rozsah prác v celkovom objeme 900 m3, žiadne vady na týchto prácach, ani žiadne podstatné, či

nepodstatné skutočnosti súvisiace s prevzatými prácami. Žalovaný odmietajúc uhradiť tieto práce,
tomuto podriadil celé svoje ďalšie konanie spočívajúce v rôznych námietkach, ktoré uvádzal od počiatku
začatia súdneho konania. I napriek tomu, že súdne konanie vo veci začalo už v roku 2012, prvý raz
právny zástupca žalovaného namietal rozsah prác v objeme 900 m3 až v roku 2019. Je otázne, či túto
námietku nepredniesol priamo iba právny zástupca žalovaného vychádzajúc zo spisového materiálu,

nakoľko sám žalovaný rozsah prác do tej doby nikdy nenamietal. Ďalej sa žalovaný v odvolaní odvoláva
najmä na vyjadrenia znalca Ing. I., ktorý konštatoval, že nie je možné zistiť kto práce vykonal a v akom
rozsahu. On má za to, že znalec v žiadnom prípade nie je oprávnený vyjadrovať sa alebo konštatovať
kto a aké práce vykonal, keďže sa v zmysle objednávky jedná o práce, pri ktorých je osoba realizátora
prác nepochybná. Vyjadrenia znalca pritom nie sú znaleckým úkonom, posudkom, ani iným úkonom,

ktorý je relevantný v konaní pred súdom. Nie je mu jasné, čo viedlo znalca ku konštatovaniu vyššie
uvedených záverov, keďže uvedené je ďaleko za hranicou toho, čo je znalec oprávnený v konaní pred
súdom tvrdiť. Ing. I., ktorý v tejto veci nevykonal znalecké dokazovanie, sa nemôže vyjadrovať k vecným
dôkazom a pokiaľ on sám nebol schopný vypočítať aké množstvo prác sa na objekte vykonalo, nemôže
túto skutočnosť ospravedlňovať objektívnou nemožnosťou vykonať znalecké ohodnotenie množstva

vykonanej a prevzatej práce. Ide o subjektívny pocit uvedeného znalca, ten však môže byť spôsobený
aj nedostatkom jeho odbornej znalosti, čo on odôvodňuje vyhotovením znaleckého posudku Ing. Mgr.
V. B., v ktorom znalkyňa podrobne vypočítala množstvo vykonanej práce. Žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie nikdy nepredložil dôkazy, ktoré by indikovali, že práce neboli vykonané. Práce
hmatateľne sú vykonané (o čom predložil rozsiahlu dokumentáciu), pričom rozsah prác bol žalovaným

odsúhlasený a súčasne žalovaný nepreukázal, že by si práce nechal vyhotoviť treťou osobou odlišnou
od neho, resp. že ich vykonal sám. Žalovaný spochybnil i znalecký posudok Ing. Mgr. V. B., avšak
tento znalecký posudok prvoinštančný súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy a aj bez predloženého
znaleckého posudku mal dostatok podkladov pre svoje rozhodnutie. K tvrdeniu žalovaného v odvolanío prepojení W. X. s tretím osobami uviedol, že sa žalovaný snaží presvedčiť súd, že práce sú účtované
duplicitne, v inom konaní pred súdom tvrdí, že pôvodnému zhotoviteľovi L. B. mal práce uhradiť W. X.
a zároveň, že zo strany zhotoviteľa došlo alebo ku kráteniu dane, alebo k antedatovaniu dokumentácie.

Podaným odvolaním žalovaný nastoľuje ďalšie nové a nové účelovo vytvorené dôvody, pre ktoré by
mala byť žaloba zamietnutá. V rámci celého konania bola obrana žalovaného veľmi premenlivá a menila
sa v závislosti od dôkazov predložených ním. Žalovaný sa v konaní bráni tým, že dielo nebolo nikdy
vykonané jeho právnym predchodcom, že nebolo vykonané v dojednanom rozsahu, že dielo malo byť
vykonané bezodplatne, resp. malo byť sponzorované, že zmluva o dielo nikdy nebola medzi zmluvnými

stranami uzatvorená, nikdy nepodpísal objednávku a že nárok na zaplatenie ceny diela je premlčaný.
Rozhodne nie je preto prekvapením, že súd prvej inštancie konštatoval účelovosť obrany žalovaného.
On sa domnieva, že bolo jednoznačne preukázané, že dielo bolo dodané, existuje, bolo vyhotovené
v konkrétnom rozsahu konkrétnou osobou a rozsah, ako aj cena diela boli dohodnuté a odsúhlasené
v zmysle zmluvy o dielo osobne žalovaným, ktorý mal podrobnú a presnú vedomosť
o vykonávaní diela, vyskytoval sa na stavbe pravidelne a práce usmerňoval, dielo riadne prevzal,

nikdy nenamietal vady alebo rozsah vykonania diela a jeho cenu. Poukázal na to, že žalovaný má
vysokoškolské vzdelanie, je stavebný inžinier s odborom vodohospodárske stavby a
tak je veľmi ťažko predstaviteľné, že takáto osoba, odborne absolútne znalá v problematike stavebných
prác by prevzala práce, ktoré by neboli v zmysle dohody s ním v potrebnom množstve,
akosti a zaviazal by sa zaplatiť cenu za tieto práce, ak by neboli vyhotovené k jeho spokojnosti. Žalovaný

využijúc svoj vek, postavenie a odbornú znalosť danej problematiky, sa ho snažil uviesť do omylu
tým spôsobom, že svoje konanie podriadil svojmu zámeru nezaplatiť za dodané práce dohodnutú cenu.
Tento svoj názor opiera o ďalšie konanie žalovaného, ktorý odďaľoval úhradu za vykonané, odovzdané
a prevzaté práce, aby po dokončení stavby celú nehnuteľnosť O.. W. N. na Vydrici previedol na iný
právny subjekt, a to neziskový fond. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie potvrdiť; žiadal náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zopakoval, že od samého počiatku
popiera, že by bola uzavretá akákoľvek zmluva o dielo, alebo iná odplatná zmluva so žalobcom (resp.
jeho právnym predchodcom). Po celý čas poukazoval na to, že aj keby zmluva o dielo bola uzavretá,

nemohla byť uzavretá platne pre jej neurčitosť. Zásadný dôkaz o tom, že dodanie plnenia, ako to tvrdí
žalobca, spočíva v znaleckom posudku Ing. B., dodanom samotným žalobcom, ktorým ho usvedčuje
z toho, že objektívne nemohol dodať stavebné práce v okolí W. N. v objeme 900 m3. Znova vytkol
prvoinštančnému súdu, že pochybil, ak odmietol vykonať výsluch znalca Ing. I., že nezobral do úvahy
znalecký posudok Ing. B. a znova poukázal na neplatnosť zmluvy o dielo. Vytkol súdu prvej inštancie,

že nesprávne právne a skutkovo posúdil otázku platnosti a určitosti údajnej zmluvy o dielo, nakoľko jeho
závery sú v rozpore s ustálenou judikatúrou i samotnými dôkazmi (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp.zn. 23 Cdo 4262/2011; rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 20 Cbo 9/2001, rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn.
3 Cob 61/2013, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.7.2018, sp.zn. IV. ÚS 142/2018).

Prvoinštančný súd navyše zjavným a flagrantným spôsobom ignoroval dôkazy, ktoré jednoznačne boli
v jeho prospech. Zotrval na odvolacom návrhu.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od
1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitýverejnýzáujem;§385ods.lC.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolaniužalovanéhonemožnopriznať

úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. februára 2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli
strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1,
ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3
C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho
súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací

súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

9. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie
vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonanýmdokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho
rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná
v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel

odvolací súd prihliadať.

11. V predmetnej veci ide v poradí o druhý rozsudok súdu prvej inštancie; prvým rozsudkom zo dňa
3.7.2015, č.k. 8 C 46/2012-354, žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie žalobcu voči uvedenému
rozsudku, uznesením zo dňa 22.6.2018, č.k. 14 Co 179/2016-498, zrušil rozsudok Okresného súdu

Bratislava IV. zo dňa 3.7.2015, č.k. 8 C 46/2012-354, v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Odvolací súd v uvedenom uznesení, okrem iného konštatoval, že súd prvej inštancie vo
veci rozhodol minimálne predčasne, keď bez ďalšieho bližšieho skúmania sám ustálil, že žalobca mohol
svoje právo voči žalovanému vykonať v deň po dni, keď došlo k odovzdaniu diela, teda dňa 5.12.2006.
Odvolací súd mal za to, že je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že jeho nárok nie je premlčaný,

keď z obsahu odovzdávacieho a preberajúceho protokolu zo dňa 4.12.2006 vyplýva, že odovzdané a
následne prevzaté boli len tam špecifikované a zrealizované práce, ktoré boli vykonané na základe
písomnej objednávky žalovaného zo dňa 26.4.2006, t.j. bola odovzdaná len časť diela v rozsahu súpisu
prác tak, ako to vyplýva z obsahu odovzdávacieho a preberajúceho protokolu č. listu 11 spisu. Súd prvej
inštancie následne neskúmal obsah ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi spoločnosťou RRK, s.r.o.

a žalovaným a tak nesprávne vec právne posúdil, keď žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania
zamietol bez toho, aby sa zaoberal aj argumentami. Za dôvodnú považoval odvolací súd i odvolaciu
námietku žalobcu, že splatnosť ceny za dielo je predovšetkým na dohode zmluvných strán, a preto
bude vecou súdu prvej inštancie, aby v ďalšom postupe mal za riadne preukázaný obsah ústnej zmluvy
o dielo, doplnil dokazovanie prípadným výsluchom svedkov, ktorí boli účastní pri uzatváraní ústnej

zmluvy o dielo a prítomní pri odovzdávaní a preberaní zrealizovaných prác na stavbe ku dňu 4.12.2006,
opätovne vyhodnotí odovzdávací a preberací protokol čiastočne zrealizovaných prác na stavbe ku dňu
4.12.2006 vrátane textu: ,,vyjadrenia účastníkov preberacieho a odovzdávajúceho konania“, kedy bolo
celé dielo na základe ústnej zmluvy o dielo dostavané a následne odovzdané, pretože z odovzdávacieho
a preberacieho protokolu podľa názoru odvolacieho súdu nejde o dokončenie celej stavby O.. W. N.,

ale len o časť výkopových a zemných prác pri rekonštrukcii oporných múrov, konkrétne špecifikovaných
v popise, nie o dokončenie celej stavby O.. W. N.. Uviedol, že prvoinštančný súd je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu i pokiaľ sa týka ustálenia začiatku plynutia premlčacej doby žalovaného
nároku, až od ukončenia celého diela, až po dokončení stavby O.. W. N., pričom samozrejme prihliadne
na všetky doplnením dokazovania zistené skutočnosti v súvislosti s podanou žalobou a opätovne vo

veci rozhodne.

12. Súd prvej inštancie sa po vrátení veci odvolacím súdom riadil právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v jeho uznesení č.k. 14 Co 179/2016-498, zo dňa 22.6.2018, vykonal a doplnil vo veci
dokazovanie za účelom zistenia, či nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy titulom zmluvy o dielo je

dôvodný, pričom správne vyhodnotil vznesenú námietku žalovaného o premlčaní predmetného nároku
za nedôvodnú (bod 12. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), keď Krajský súd v
Bratislave, ako odvolací súd v uvedenom uznesení vyslovil právny názor, ktorým je súd prvej inštancie
viazaný, že nárok žalobcu premlčaný nie je.

13. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého
rozsudku, že žalobca, resp. jeho právny predchodca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo, pričom tento
svoj záver aj náležite odôvodnil, s ktorým odvolací súd súhlasí. Nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu
žalovaného v jeho odvolaní, že predmet zmluvy nebol dostatočne určitým spôsobom dohodnutý, že
žalobca počas celého trvania tohto sporu nebol schopný preukázať, ktoré stavebné práce a v akom

rozsahu dodal, pretože v objednávke žalovaného zo dňa 26.4.2006 je presne vymedzené aké stavebné
práce a v akom rozsahu si objednal na objekte O. W. N., Z., E. M. (č.l. 9 spisu), ktoré všetky uvedené
práce a v dohodnutom rozsahu prevzal dňa 4.12.2006, ako vyplýva z odovzdávacieho a preberacieho
protokolu diela, ktorý podpísal (č.l. 11 spisu). Odvolací súd poukazuje na to, že dielom (predmetomzmluvy o dielo) sa rozumie výsledok pracovnej činnosti (fyzickej alebo duševnej) zhotoviteľa, ktorá má
materiálnu podobu, teda má charakter veci alebo jej zmeny (napríklad zhotovenie veci, oprava veci,
úprava alebo údržba veci), pričom môže ísť o vznik celkom novej veci alebo len o nové súčasti veci,

alebo zmenu ich vlastností (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 9.8.2000, sp.zn. 30
Cdo 2746/1999). Na platnosť zmluvy o dielo sa vyžaduje, aby bolo dielo v zmluve dostatočne určené
(individualizované). V danej veci je z objednávky zo dňa 26.4.2006 zrejmé, aké konkrétne špecifikované
práce mal právny predchodca žalobcu (spoločnosť RRK s.r.o.) vykonať na stavbe - predmetnom mlyne
a aj v akom rozsahu, takže predmet zmluvy bol dojednaný určite.

14. Tvrdenia žalovaného v jeho odvolaní, že súd prvej inštancie odignoroval dôkazy preukazujúce,
že žalobca dielo nedodal, odvolací súd považuje za nedôvodné. Prvoinštančný súd vykonal vo veci
riadne dokazovanie v súlade s intenciami odvolacieho súdu, ktorý zrušil prvý rozsudok súdu prvej
inštancie a uložil mu vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či žalobca, resp. jeho právny predchodca,
dielo dodal. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie za účelom preukázania,

či bolo zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu dielo dodané a v akom rozsahu, pričom
dospel k správnemu záveru, že žalobca dielo v zmysle objednávky žalovaného riadne vykonal a aj
dodal, ktorý záver v bodoch 11., 17. a 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia náležite vysvetlil,
s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a dodáva nasledovné. V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný podpísal odovzdávací a preberací protokol diela zo dňa

4.12.2006,vktoromjejasnepopísanýpopiszrealizovanýchprácnastavbeaichcelkovýobjem(vsúlade
s objednávkou žalovaného) s tým, že žiadne nedorobky a vady nie sú, ďalej je v ňom uvedené súhlasné
vyhlásenie účastníkov preberacieho protokolu (za dodávateľa L., konateľ spoločnosti RRK, s.r.o. a za
objednávateľa žalovaný) o úhrade za zrealizované dielo a záručná doba 24 mesiacov. Žalovaný, ako
aj konštatoval prvoinštančný súd v bode 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nenavrhol vykonať

žiadne dokazovanie za účelom preukázania, že jeho podpis bol sfalšovaný, keď z listinného dôkazu (č.l.
225 spisu), a to záveru znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru
v Bratislave zo dňa 19.2.2013, č. ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2012/5871, vyplynulo, že podpisy žalovaného
na jeho objednávke zo dňa 26.4.2006, odovzdávacom a preberacom protokole diela zo dňa 4.12.2006 i
faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 10.6.2008, ktorou bola vyfakturovaná žalovanému cena za ním objednané

práce v sume 195.528,78 € (č.l. 12 spisu), pravdepodobne vyhotovil žalovaný. Ak žalovaný tvrdil, že
podpisy na uvedenej objednávke, odovzdávacom a preberacom protokole diela i faktúre nie sú jeho, mal
na preukázanie tohto tvrdenia povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť
tohtotvrdenia.Odvolacísúdkonštatuje,žeteóriaprocesnéhoprávapodmieňujeúspechstrany v
spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní

a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia
a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p., v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú
povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri

zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany

sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu
nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých
dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé
rozhodnutie.Okruhrozhodujúcichskutočností,ktorésatýkajúpovinnostitvrdeniaapovinnostioznačenia

dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného
bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca,
zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Odvolací súd preto zo všetkých
uvedených dôvodov na odvolaciu námietku žalovaného o nedodaní prác a ich rozsahu zo strany žalobcu

neprihliadol, rovnako tak že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, ktoré práce reálne dodal a v akom
rozsahu, keď predložil odovzdávací a preberací protokol diela, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žiadne
dodané práce a ich objem žalovaný u žalobcu nereklamoval, ani nenamietal tak, ako aj náležite uviedol
prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.15. Odvolací súd neprihliadol ani na argumentáciu žalovaného uvedenú v jeho v odvolaní, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s tým, že p. X. označil za stavebné práce i práce týkajúce sa priamo na

objekte W. N. (základová doska, základové pásy, nosné a výplňové murivo, betonáž stropov a priečok a
schodiskových konštrukcií), pretože z odovzdávacieho a preberacieho protokolu diela je zrejmý
popis zrealizovaných prác na stavbe žalobcom a aj ich objem, ktoré žalovaný prebral bez nedorobkov
a vád, ktoré boli následne aj vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 10.6.2008, splatnou dňa
24.6.2008. Tak ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd z vykonaného dokazovania správne ustálil čo

bolo predmetom ústnej zmluvy o dielo, aké práce, v akom rozsahu si žalovaný u právneho predchodcu
žalobcu objednal i za akú cenu a že tieto boli podľa tejto objednávky zo strany žalobcu vykonané. Z
uvedeného dôvodu tak bolo bezpredmetné sa zaoberať aké ďalšie práce boli na predmetnej stavbe
vykonané a kým. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m.
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej
republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

16. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté
dokazovanie, ktorým by sa preukázalo v akom rozsahu a či vôbec bolo možné stavebné práce v objeme
900 m3 dodať zo strany žalobcu a že odignoroval stanovisko Ing. V. I., PhD., odvolací súd poukazuje na
to, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd zaručuje právo na spravodlivé

súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť
posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a
vnútroštátnymi súdmi. Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva
jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť
ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o

merite návrhu, t.j. právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). K procesným právam strany nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý
ním navrhnutý dôkaz. Rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná, určí súd. V danej veci súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysvetlil z akého dôvodu nevykonal

dokazovanie výsluchom Ing. I. (bod 20.), s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a dodáva, že nevykonanie
tohto dôkazu nie je postupom, ktorým prvoinštančný súd odňal žalovanému možnosť konať pred súdom,
ako namietal žalovaný v odvolaní, pretože súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 24.6.2020
na návrh žalovaného, aby bol vypočutý Ing. I. za účelom preukázania, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno,žespornéprácevykonal avakomrozsahuuviedol,žetentodôkaznevykoná,nakoľko

ho považuje za neúčelný a nehospodárny (č. l. 1117 spisu). Z obsahu spisu vyplýva, že Ing. V. I., PhD.,
riaditeľ P. stavebnej ekonomiky, s.r.o., Bratislava, emailom zo dňa 3.12.2019 oznámil prvoinštančnému
súdu, že na položené otázky (tieto sú uvedené v emaily) nie sú schopní odpovedať formou znaleckého
posudku, ktorý by spĺňal požiadavky na preskúmateľnosť a verifikovanosť odpovedí (č.l. 851 spisu).
Súd prvej inštancie spolu s predvolaním na pojednávanie konané dňa 11.2.2020, doručoval právnym

zástupcom sporových strán i oznámenie, že žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie
nebude vykonané, nakoľko sa súdu nepodarilo nájsť znalca, ktorý by navrhovaný znalecký posudok
vypracoval, aj napriek predloženým dokumentom zo strany žalobcu (č.l. 857 spisu). Následne na tomto
pojednávaní oboznámil strany sporu (právny zástupca žalovaného bol prítomný na tomto pojednávaní) s
tým,ženebolomožnévykonaťznaleckédokazovanie,nakoľkoznalec,ktorýprisľúbilsúdusúčinnosť,mu

oznámil, že napriek predloženým požadovaným dokladom zo strany žalobcu, nevie znalecký posudok
vykonať (č.l. 865 spisu), pričom žalovaný, resp. jeho právny zástupca nevyužil možnosť vyjadriť sa k
tomu, že súd prvej inštancie nevykoná ním navrhnuté dokazovanie, z dôvodu ktorého odvolací súd
považuje tvrdenia žalovaného v jeho odvolaní, že prvoinštančný súd odignoroval stanovisko Ing. V.
I. za nedôvodné, pričom nejde ani o vadu konania ako namietal žalovaný v odvolaní, nakoľko súd

prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného
sporového poriadku, a to § 185 a nasl. C.s.p. (ako aj Občiansky súdnym poriadkom účinným do
30.6.2016). Odvolací súd na argumentáciu žalovaného v odvolaní, že závery prvoinštančného súdu
uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúce sa znaleckého posudku Ing. B. sú zmätočnéa nepreskúmateľné taktiež neprihliadol, pretože súd prvej inštancie zo znaleckého posudku Ing. B. pri
rozhodovaní nevychádzal (bod 21.).

17. Odvolací súd súhlasí i s argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v bodoch 13. až 16.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých dostatočným a jasným spôsobom odôvodnil svoj záver
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úhradu za zrealizované dielo, s čím odvolací súd súhlasí.
Žalobca faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 10.6.2008, vyfakturoval žalovanému na základe jeho objednávky
zo dňa 26.4.2006 za práce vykonané na W. N., ktoré sú v tejto faktúre vyšpecifikované, sumu 195.528,78

€, ktorá zodpovedá cene, ktorú si strany sporu dohodli vopred v zmysle uvedenej objednávky v sume
5.500,- Sk bez DPH za m3 muriva. Nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalovaného v jeho odvolaní,
že faktúra bola antedatovaná, pretože v čase jej vystavenia žalobca objektívne nemohol vedieť aký
je konverzný kurz EUR/SKK. Slovenská republika síce zaviedla menu euro od 1.1.2009, ale kurz
koruny voči euru bol zafixovaný a stanovený výmenný kurz vo výške 30,126 Sk za 1,- € skôr ako pred
uvedeným dátumom. Suma 5.500,- Sk predstavuje 182,56 € x 900 m3 = 164.309,90 € x 19 % DPH

31.218,88 € = 195.528,78 €. Uvedenú faktúru žalovaný prevzal a pri jej prevzatí nenamietal, že by
bola vystavená v nesprávnej mene alebo výške za dodané práce a v dohodnutom objeme. Znaleckým
dokazovaním (bod 14. odôvodnenia tohto rozsudku) bolo pritom preukázané, že podpis žalovaného na
tejto faktúre je pravdepodobne jeho. Ak žalovaný spochybňoval predmetnú faktúru, mal na preukázanie
tejto skutočnosti označiť a predložiť dôkazy, čo neurobil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na

bod 14. odôvodnenia tohto rozsudku týkajúci sa dôkazného bremena.

18. K odvolacím námietkam žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu
odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo
vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich

komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako
má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia

dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov
(napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd,
sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220
ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil

skutkovýstavveci,aplikovalnaňsprávnypredpisasvojerozhodnutieajriadneodôvodnil; zodôvodnenia
rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou
k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti
namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom

rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany
sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne

posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

20. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a nezákonný, odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p., pričomz odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné zistiť, čoho sa žalobca domáhal, ako sa vyjadril
žalovaný, aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy označili, aké prostriedky procesnej obrany a útoku použili.
Prvoinštančný súd jasne a stručne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako
ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, aj ako vec právne posúdil, preto nie je možné
napadnutý rozsudok považovať za arbitrárny. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že do práva na
spravodlivý proces nepatrí ani to, aby súd dal sporovým stranám odpoveď na všetky jej nastolené otázky,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09, I. ÚS 361/2010 a podobne).

21. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. aj vo výroku II. o náhrade
trov konania, pretože žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t.j. aj do
výroku II. o náhrade trov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnil,
preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v
uvedenom výroku. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou a teda

aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255
ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).