Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/125/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809208391
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7809208391.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobkyne H. Š., nar. X. XX.

XXXX, bytom P. XX, B., právne zast. JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, Šafárikova 71, Rožňava
proti žalovanému O.M.D. KOVO, spol. s r.o. Rožňava, Krátka 567, Brzotín, právne zast. JUDr. Jurajom
Dubovským, advokátom, Akademika Hronca 9, Rožňava, o zaplatenie 54 438,16 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3 460,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 01. 09. 2009 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Rožňava 979,85 Eur a žalovaný 66,45
Eur, trovy konania, ktoré preddavkovo platil štát, obaja v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa pôvodne podanou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 460 000,-Sk,
t.j. 15 269,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 18. 4. 2007 do

zaplatenia a mesačné nájomné vo výške 20 000,-Sk, t.j. 663,88 Eur, splatných vždy do 15. dňa v
mesiaci, počínajúc mesiacom jún 2007. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyni, ako oprávnenej osobe,
v rámci reštitučného konania, bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - zastavaným plochám
a dvojpodlažnej budove, v k.ú. E., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom C. R. B. a to parc.č. XXXX/
X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha (dvor), parc.č. XXXX/X o výmere XXXX m2 - zastavaná
plocha (dvor), parc.č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha budova s.č. XXX. Vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam, bolo priznané právoplatne dňa 23. 6. 2005 žalobkyni, rozhodnutím

Okresného úradu v Rožňave, oboru PPLH, č.s. 2003/00025, ev.č. 2003/006657 zo dňa 4. 2. 2003. Toto
rozhodnutie bolo preskúmavané súdom rozsudkom sp. zn. 1Sž-o-KS 144/2004 vydaným Najvyšším
súdom Bratislava, bol potvrdený rozsudok KS Košice z 11. 3. 2004, č.k. 3Sp 6/03-38, ktorým KS Košice
potvrdil rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 4. 2. 2003. O priznaní vlastníckeho práva žalobkyni bol
žalovaný od počiatku uzrozumený z jednotlivých rozhodnutí a na súdnych pojednávaniach bral osobnú
účasť. Predmetná nehnuteľnosť, ktorá bola žalobkyni priznaná v roku 2005, bola a je doposiaľ v užívaní
žalovaného. Z mimosúdnej korešpondencie medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo k dohode, nedošlo

ani k uzavretiu kúpnej zmluvy, ani k uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalobkyňa poukazuje na písomné
vyjadrenia žalovaného, ako užívateľa reštitučných nehnuteľností žalobkyne, ktorý bol uzrozumený a
oboznámený so súdnymi rozhodnutiami, keď súhlasil v mimosúdnom konaní akurát tak znášať náklad
z dane nehnuteľností a platiť nájom za všetky nehnuteľnosti o celkovej výmere X XXX m2, poslednýmvyjadrením žalovaného zo dňa 18. 4. 2007 mesačne v sume 3 000,-Sk, čo samozrejme žalobkyňa už
nie je ochotná tolerovať. Žalobkyňa ako oprávnená vlastníčka reštitučných nehnuteľností tiež platí a má
zaplatené dane aj z nehnuteľnosti správcovi dane. Žalobkyňa uplatnila v mimosúdnom konaní nájomné s

tým, že predložila žalovanému nájomnú zmluvu, v ktorej uplatnila finančnú čiastku paušálnou sumou za
užívaniepozemkovadvojpodlažnejbudovy,ktorájetiežreštitučnýmmajetkomžalobkyneaktorúbudovu
žalovaný k svojmu prospechu užíva a to mesačne za všetky nehnuteľnosti o celkovej výmere X XXX
m2, v sume 20 000,-Sk od právoplatného priznania vlastníckeho práva k reštitučným nehnuteľnostiam,
t. j. od 23. 6. 2005. Ako vlastníčka dotknutých pozemkov bola ochotná pri takto stanovenej cene za ich

užívanie sa so žalovaným mimosúdne dohodnúť. Listom zo dňa 18. 4. 2007 žalovaný oznámil žalobkyni,
že neuznáva jej nároky, ktoré nielen spochybňuje, ale o reštitúcii sa vyjadruje ako o tzv. "reštitúcii".
Žalobkyňa nemá inú možnosť ako súdnou cestou dovolať sa svojich oprávnených nárokov. Predmetom
tohto žalobného návrhu je suma zodpovedajúca užívaniu pozemkov za všetky nehnuteľnosti o celkovej
výmere X XXX m2, za čas od 23. 6. 2005, mesiac nasledujúci od 1. 7. 2005 ku dňu podania žaloby,
včetne mesiaca máj 2007, t. j. za 23 mesiacov, 20 000,- x 23 = 460 000,-Sk, žiadala priznať aj úroky

z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy za každý deň omeškania v súlade s ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka od 18. 4. 2007 do zaplatenia. Žalobkyňa navrhla zaviazať žalovaného aj na
mesačné nájomné do budúcnosti počnúc mesiacom jún 2007, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci.

Právny zást. žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný nadobudol

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, do vlastníctva ich vkladom do základného imania Q..
B. Z., dodatkom č. 1 k spoločenskej zmluve zo dňa 5. 2. 1993. Uvedené nehnuteľnosti žalovaný
nerušene užíval a zhodnocoval. Od roku 1993 žalovaný postupne rekonštruoval dom s.č. XXX na parc.č.
XXXX pre k. ú. E. tak, že vykonal rekonštrukciu vonkajších a vnútorných omietok v hodnote: vonkajšie
omietky 140 000,-Sk, vnútorné omietky 120 000,-Sk, rekonštruoval sociálne zariadenie na prízemí a

poschodí(novádlažba,WCmisy,umývadlá,pisoáre,obklady)vhodnoteprízemie62000,-Sk,poschodie
17 000,-Sk, vykonal rekonštrukciu stropu na prízemí a podlahy na poschodí - zhnité drevené konštrukcie
vymenil za betónové a položil dlažbu, všetko v hodnote 300 000,-Sk, rekonštruoval el. rozvody v celej
budove v hodnote 30 000,-Sk, zhotovil ústredné kúrenie s novými radiátormi a kotlom, v hodnote 60
000,-Sk, zrekonštruoval odpadové vedenie a kanalizáciu v hodnote 15 000,-Sk, vybudoval nový komín

s vložkou v hodnote 12 000,-Sk, zrekonštruoval miestnosť výdajne stravy (nové priečky, podlahy) v
hodnote 35 000,-Sk, t.j. zhodnotil stavbu o sumu minimálne 791 000,-Sk. Rozhodnutím Okresného
úradu v Rožňave, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. XXXX/XXXXX
zo dňa 4. 2. 2003, v spojení a následným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach 2Sp 6/03 a NS
SR č. 1Sž - o - KS144/2004, bolo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vrátane stavby s.č.

XXX priznané žalobkyni. Investície, ktoré žalovaný vynaložil do zhodnotenia uvedenej stavby, v tom
čase ako do vlastnej, sa priznaním vlastníctva žalobkyni stali jej bezdôvodným obohatením. Preto týmto
vyjadrením, ktoré zároveň priamo zasielajú aj žalobkyni, zároveň započítavajú z vyššie uvedenej sumy
791 000,-Sk sumu 620 000,-Sk ako úhradu za užívanie predmetných nehnuteľností za obdobie od 1. 7.
2005 do 31. 12. 2007. Pripomenul však, že podľa ich názoru je požadovaná suma 20 000,-Sk mesačne

neprimeraná a na zápočet ju použili len z dôvodu zjednodušenia konania. Majú záujem usporiadať si
vzájomné vzťahy so žalobkyňou odkúpením jej nehnuteľností, resp. ich nájmom, prirodzene však len za
primeranú cenu. Žalobkyňa sa domáha nájomného evidentne neopodstatnene, žiadna nájomná zmluva
medzi účastníkmi uzavretá nebola.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty ročného nájmu za predmetné
nehnuteľnosti, ktoré užíva žalovaný. Znalec Q.. E. L. vo svojom znaleckom posudku (ZP) č. 54/2008 zo
dňa 29. 5. 2008 určil všeobecnú hodnotu ročného nájmu za budovu č.s. XXX vo výške 167 900,-Sk a
všeobecnú hodnotu ročného nájmu za pozemky (par.č. XXXX/X, XXXX/X) vo výške 89 463,55 Sk, spolu
vo výške zaokrúhlene 257 364,-Sk za rok ( 8 542,92 Eur).

Žalovaný so závermi ZP nesúhlasil. Uviedol, že trvá na tom, že so žalobkyňou do dnešného dňa nemá
uzavretú nájomnú zmluvu a preto nemôže ísť o nárok na zaplatenie nájomného. Podľa jeho názoru
žalobkyňa od neho môže požadovať len nárok v zmysle ust. § 451 a nasl. OZ. Znalec pri podaní posudku
vôbec nevychádzal z údajov o platbách za užívanie obdobných nehnuteľností, ktoré sú v mieste obvyklé,

teda nepoužil porovnávaciu metódu. Súdu navrhol vyžiadať správy o takýchto údajoch, čo akceptované
nebolo. Trvá na tom, že podľa jeho vedomostí samotná žalobkyňa prenajíma Mestu Rožňava pozemky
v k.ú. E. za cca 8 -12 Sk za m2 ročne. Trval na tvrdení o rozsahu užívania nehnuteľností, čím sa znalec
vôbec nezaoberal i keď potrebné údaje mu dal k dispozícii počas ohliadky (čl. 4-5 posudku). Trval ajna tom, že vôbec neužíva parcelu KNC XXXX/X a neužíva ani časť parcely XXXX/X vo výmere cca
XXX m2. Znalec v posudku uvádza, že jediným relevantným podkladom pri určení výšky nájomného
sú "Zásady pre určovanie výšky nájomného za nájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta".

Pripomína, že ide o "zásady" platné pre Mesto Rožňava a sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú.
obce E.. Ak to aj znalec uviedol, uvedené "zásady" rozdielne upravujú nájomné v centre mesta a mimo
centra. Je absolútne nepochopiteľné, prečo znalec vychádzal z priemeru týchto rozdielnych sadzieb.
Nesprávne postupoval znalec aj pri použití jednotnej sadzby uvedených zásad. Žalovaný totiž neužíva
len kancelárske priestory, ale aj časti chodby, šatní, sociálnych zariadení, výdajne stravy a pod., pre

ktoré Mesto Rožňava vo svojich zásadách upravilo osobitné sadzby (časť B, ods. 2 písm. e). Nesúhlasí
ani s postupom znalca pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku a následnom stanovení nájomného.
Namietol, že znalec použil nesprávne koeficienty - dopravných vzťahov - správne mal byť koeficient č.
2. pozemky na okraji miest a obce, teda, teda koeficient 0,85 a koeficient povyšujúcich a redukujúcich
faktorov - nie je pravdou, že by existoval výhľadový plán, ktorý by určoval pozemky na vyššie využitie,
nejde o rohovú parcelu na obchodné účely a teda tento koeficient 2,00 je evidentne nesprávny.

Znalec Q.. E. L. sa vyjadril k námietkam žalovaného tak, že pri podaní znaleckého posudku vychádzal
z podkladov, ktoré sú v ňom uvedené, iné podklady neobdržal od nikoho (pre použitie porovnávania
nájmu je potrebné doložiť existujúce nájomné zmluvy). V posudku sa zaoberal rozsahom užívania, je
to zrejmé zo strán č. 4 a 5 ZP. Rozmery uvedené v posudku, ako aj spôsob užívania sa premeriavalo

a preverovalo pri ohliadke. Pozemky, ktoré sa posudzovali, sú v uzavretej časti závodu, z toho sa
vychádzalo pri vypracovaní ZP. V ZP na str. 3 je popísaný dôvod použitia podkladu uvedeného v tomto
bode ako aj spôsob. Priemer zo sadzieb sa použil preto, lebo predmet ZP sa nachádza v blízkosti
intravilánu Mesta Rožňava, dokonca cca vo vzdialenosti do 1 km. Využívanie priestorov sa bralo ako
prevažujúce. Koeficienty použité v posudku zohľadňujú skutkový stav objektívne.

Na pojednávaní dňa 25. 9. 2008 znalec vypovedal tak, že trvá na ZP. Na otázku právneho zást.
žalovaného, či by prihliadol na zmluvu, kde by bola stanovená cena nájomného 7,-Sk za m2 pri skládke
odpadu, znalec vypovedal, že prihliadol by. Jedna zmluva však nestačí, potrebuje minimálne tri údaje,
hovorí to vyhláška. Následne z tých 7,-Sk je možné po zohľadnení rôznych koeficientov, cenových,

vplyvov miesta, kde sa pozemok nachádza, dospieť k takej cene ako je teraz. Koeficienty môžu narásť
vzhľadom na umiestnenie pozemku. Je tam viacej vecí, ktoré sa zohľadňujú. Znalec doplnil svoje
vyjadrenie k ZP písomne dňa 26. 9. 2008 tak, že k bodu č. 4 - koeficient dopravných vzťahov - uviedol, že
pri určení koeficientu dopravných vzťahov sa vychádzalo z toho, že pozemok spĺňa kritéria pre koeficient
1,00. Kritéria pre koeficient 1,0: pozemky v tesnej blízkosti prostriedku hromadnej dopravy s dobrou

úpravou ciest, cesta vlastným autom do centra (10 min.), územie mesta. Kritéria pre koeficient 0,85 :
pozemky na okraji miest a obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou dopravou,
doprava do mesta ešte vyhovujúca. K bodu č. 4 - koeficient povyšujúcich a redukujúcich faktorov - pri
určení tohto koeficientu sa vychádzalo z nasledovných faktov: pozemok sa síce nachádza na okraji
intravilánu obce, no jeho využitie a možnosť vybavenia je evidentne lepšia než pozemku umiestneného

v inej časti obce.

Právna zást. žalobkyne podaním doručeným súdu 25. 6. 2009 uviedla, že žalobkyni bolo poskytnuté
po podaní žaloby na súde od žalovaného toto plnenie: Dňa 20. 2. 2009 uhradil časť istiny 12 429,-Eur
(374 436,-Sk). Úrok z omeškania zo zaplatenej sumy v sadzbe 9 % od 18. 4. 2007 do 20. 2. 2009 je za

672 dní v sume 2 059,47 Eur (62 043,53 Sk). Dňa 6. 4. 2009 uhradil 564,-Eur (16 991,-Sk). Úrok z
omeškania zo zaplatenej sumy v sadzbe 9 % od 18. 4. 2007 do 6. 4. 2009 je za 717 dní v sume 99,71
Eur (3 003,92 Sk). Dňa 18. 5. 2009 uhradil 282,-Eur (8 495,53 Sk). Úrok z omeškania zo zaplatenej
sumy v sadzbe 9 % od 18. 4. 2007 do 18. 5. 2009 je za 759 dní v sume 52,78 Eur (1 589,94 Sk).
Spolu zaplatená istina je 13 275,-Eur (399 922,53 Sk) a úroky zo zaplatenej sumy predstavujú čiastku

2 211,96 Eur. Žalobkyňa rozšírila svoj návrh aj o priznanie úrokov z omeškania v sadzbe 9 % ročne od
splatnosti aj z uplatnených opakujúcich mesačných splátok po 663,88 Eur (20 000,-Sk) od mesiaca jún
2007 do zaplatenia a navrhla, aby súd túto úpravu pripustil. Žalobkyňa v rozsahu poskytnutého plnenia
13 275,-Eur (399 922,53 Sk) zobrala svoj návrh späť a navrhla konanie v rozsahu späťvzatia zastaviť.
Upravila svoj návrh tak, že trvá na zaplatení zbytku istiny vo výške 1 994,20 Eur, na zaplatení úrokov z

omeškania, trovách konania a navrhla, aby súd o veci rozhodol tak, že súd konanie na sumu 13 275,-
Eur zastavuje, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1 994,20 Eur s úrokom z omeškania v sadzbe 9
% ročne za obdobie od 18. 4. 2007 do zaplatenia, úroky zo zaplatenej sumy vo výške 2 211,20 Eur,
mesačné nájomné vo výške 20 000,-Sk splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom jún2007 s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne od splatnosti opakujúcich sa mesačných splátok do
zaplatenia a trovy konania.

Súd uznesením č.k. 4C/14/2007-225 zo dňa 13. 7. 2009 zastavil žalobu o zaplatenie 13 275,-Eur a
žalobu v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté aj o trovách
tohto konania.

Na pojednávaní dňa 17. 9. 2009 právna zást. žalobkyne uviedla, že v mesiacoch jún, júl, august žalovaný

zaplatil žalobkyni po 282,-Eur, teda spolu 846,-Eur. V tejto časti zobrala žalobu späť a žiadala konanie
zastaviť, naďalej trvala na žalobe v časti zaplatenia 1 148,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne za obdobie od 18. 4. 2007 do zaplatenia, úroky vo výške 2 211,20 Eur a mesačné nájomné vo
výške 663,88 Eur splatných do 15. dňa v mesiaci počínajúcom mesiacom jún 2007 s úrokmi v omeškaní
vo výške 9 % ročne od splatnosti opakujúcich sa mesačných splátok a tiež úrokov z omeškania zo
zaplatenej sumy žalovaným za mesiace jún, júl, august 2009.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 4C/91/2009-8 zo dňa 17. 9. 2009 súd zastavil konanie v časti 846,-Eur
a žalobu v prevyšujúcej časti vylúčil na samostatné konanie.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C/125/2009-106 zo dňa 09. 12. 2010 súd rozhodol tak, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobkyni 1 148,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 18. 4. 2007
do zaplatenia, 2 382,53 Eur úroky zo zaplatenej sumy, žalovaný je povinný platiť žalobkyni mesačne
663,88 Eur splatných do konca toho-ktorého mesiaca, počnúc mesiacom máj 2007 do právoplatnosti
tohto rozsudku s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od splatnosti opakujúcich sa mesačných
splátok do zaplatenia, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, kde namietal, že žalovaný sa užívaním priestorov
spoločnosťou Galvanokov (tri kancelárie na poschodí o výmere XX m2, terasy na poschodí o výmere
XX m2 a sociálnej miestnosti na prízemí vo výmere XX m2, čo je zdokumentované aj v ZP Q.. L.)
neobohatil, teda v tejto časti nie je pasívne legitimovaný a žaloba žalobkyne v tejto časti mala smerovať

proti spoločnosti Galvanokov s.r.o. Rožňava. Tiež namietol správnosť ZP Q.. L., v ktorom vyčíslil
výšku bezdôvodného obohatenia z titulu užívania nebytových priestorov a pozemkov, keď znalec pri
nebytových priestoroch uvádza, že jediným relevantným podkladom sú zásady pre určovanie výšky
nájomného za nájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve Mesta Rožňava zo dňa 24. 02. 2006, no
jeho ďalší postup pri výpočte je nelogický a nedôsledný. Ďalej namietal priznanie úrokov z omeškania a

tiež to, že bolo súdom priznané aj bezdôvodné obohatenie ku ktorému zatiaľ nedošlo, ale možno dôjde.

Krajský súd Košice uznesením č.k. 4Co 39/2011-168 zo dňa 23. 08. 2011 zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd
nezistil správne výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré nepochybne vzniklo a v konečnom rozhodol

aj o nároku, ktorý nebol predmetom žaloby. Tiež sa nezaoberal námietkou žalovaného o čiastočnom
užívaní nehnuteľností spoločnosťou Galvanokov s.r.o. V tomto smere bude potrebné výsluchom znalca,
príp. podľa potreby a naliehavosti zistenia skutočného stavu aj doplniť znalecké dokazovanie s tým,
aby sa vyporiadal s otázkou, že sporné nebytové priestory sa nachádzajú v obci Brzotín a znalec
postupoval podľa zásad platných v okresnom meste Rožňava. Tiež bude nutné odôvodniť zo strany

znalca ohodnotenie sociálnych priestorov.

Po zrušení veci súd vyzval znalca na doplnenie v zmysle uznesenia KS Košice, ktorý v písomnom
vyjadrení uviedol, že použitie zásah je zdôvodnené v samotnom ZP a na doplnenie priložil celkovú mapu
mesta s označením sporných priestorov (na čl. 179 spisu).

Právny zást. žalovaného navrhol vypočuť ako svedkov Q.. B. Z. a Q.. K. Z., vykonať ohliadku
nehnuteľnosti, ktorou sa preukáže, že miestnosti, ktoré žalovaný užíval v dome č.s. XXX sú vypratané.
Opätovne zdôraznil, že žalovaným užívané priestory v dome s.č. XXX na pozemku č. XXX, k.ú. E.
vypratal ešte do 31. 08. 2009 a od vtedy ich neužíva.

Právna zást. žalobkyne v písomnom podaní doručenom súdu 24. 11. 2011 uviedla, že nehnuteľnosti nie
sú doteraz žalovaným vypratané a preto ani nebol dôvod na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na
základe exekučného titulu o vyprataní.Vzhľadom na opakované námietky voči ZP Q.. L. zo strany žalovaného, ktoré boli uvedené aj v odvolaní,
súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Úlohou znalca bolo oboznámiť sa so ZP znalca

Q.. L. č. 54/08 a jeho doplnkami a znovu určiť výšku nájmu predmetných nehnuteľností vo vlastníctve
žalobkyne, ktoré užíva žalovaný, príp. vyčleniť časti, ktoré žalovaný neužíva. Súd nariadil znalecké
dokazovanie znalcom Q.. C. L., I.. uznesením zo dňa 06. 03. 2012, spis však bol znalcom vrátený
na vyžiadanie súdu z dôvodu, že 05. 03. 2012 podala právna zást. žalobkyne v poradí tretí návrh na
nariadenie predbežného opatrenia.

O tomto predbežnom opatrení súd rozhodol tak, že konanie o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia zastavil, pretože o prvom návrhu súd rozhodol tak, že ho zamietol uznesením tunajšieho súdu
č.k. 4C/14/2007-204 zo dňa 04. 03. 2009, toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením KS Košice č.k.
6Co/118/2009-216 zo dňa 28. 04. 2009, o druhom návrhu na nariadenie PO zo dňa 28. 02. 2011 súd
rozhodol uznesením č.k. 4C/125/2009-150 zo dňa 01. 06. 2011 tak, že ho zamietol, toto rozhodnutie bolo

potvrdené uznesením KS Košice č.k. 4Co/287/2011-172 zo dňa 23. 08. 2011. V čase podania návrhu
na nariadenie PO v tomto prípade bol spis na KS Košice z dôvodu rozhodovania vo veci samej, teda
musel byť súdom prvého stupňa vyžiadaný, čím aj došlo k oddialeniu rozhodnutia krajským súdom vo
veci samej.

Proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie PO zo dňa 05. 03. 2013 podala právna zást. žalobkyne znovu
odvolanie. Krajský súd Košice uznesením č.k. 2Co/177/2012-249 zo dňa 02. 07. 2012 rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdil.

Súd zmenil uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania v osobe znalca z dôvodu, že Q.. C. L., I..

súdu oznámil, že Q.. E. L. bol jeho spolužiakom počas celého štúdia na vysokej škole, chodili spolu
do jedného ročníka, aj študijnej skupiny a naďalej sú v priateľskom vzťahu. Preto súd nariadil kontrolné
znalecké dokazovanie znalcom Q.. Ľ. J., I..

Znalec Q.. Ľ. J., I.., vo svojom ZP č. 61/2012 zo dňa 21. 12. 2012 určil všeobecnú hodnotu ročného

nájmu za budovu č.s. 567 vo výške 5 572,90 Eur a všeobecnú hodnotu ročného nájmu za pozemky
parc.č. X XXX/X a X XXX/X vo výške 2 505,80 Eur stanovená podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. v znení
vyhlášky č. 605/2008 Z.z. Ďalej uviedol, že k vyporiadaniu sa s tvrdením žalovaného, že vôbec neužíva
parcelu č. X XXX/X a ani časť parc.č. X XXX/X vo výmere 500 m2 uvedenej vo vyjadrení zo dňa 26. 06.
2008, neboli v spise podklady (napr. geometrický plán k vyčleneniu časti parcely, zmluva a pod.), preto

túto informáciu nemohol vyhodnotiť.

Žalovaný so ZP nesúhlasil a to z dôvodu, že pri určení obvyklej sumy za užívanie nebytových priestorov
znalec prakticky zopakoval postup predchádzajúceho znalca a bez akéhokoľvek zdôvodnenia celú
plochu počítal podľa zásad platných pre mesto Rožňava pre reštauračné a kancelárske priestory, pričom

vôbec nezohľadnil, že nebytové priestory sa nachádzajú v obci E. a okrem kancelárskych priestorov
sú tam aj chodby a iné priestory (WC a pod.). Zopakoval tak evidentný nezmysel, že žalovaný by
mal platiť za m2 kancelárie a dokonca aj sociálnych priestorov v obci E. viac ako nájomca kancelárie,
resp. reštaurácie nachádzajúcej sa v okresnom meste mimo jeho úzkeho centra. Ďalej namietal, že
pri stanovení všeobecnej ceny pozemkov znalec nesprávne stanovil koeficient všeobecnej situácie,

koeficient intenzity využitia, koeficient technickej infraštruktúry, čím nesprávne zvýšil hodnotu pozemku
takmer o 100 %.

Znalec Q.. Ľ. J., I.. sa k týmto námietkam vyjadril tak, že pri určení všeobecnej hodnoty pozemky a výšky
nájmu pozemkov podľa prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. "obce a lokality v okolí miest so zvýšeným

záujmom o kúpu nehnuteľnosti na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu
do 70 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem" avšak jednotková
východisková hodnota pozemku vzhľadom na dostupnú vzdialenosť a vplyv zvýšeného záujmu o kúpu
od obyvateľov mesta Rožňava (19 130 obyvateľov), t.j. 9,96 Eur/m2, je volená v súlade s ust. prílohy
č. 3 vyhlášky ods. D 3.3. na úrovni 50 % z jednotkovej východiskovej hodnoty 9,96 Eur za m2, tzn.

4,98 Eur/m2, ak je pozemok určený na zastavanie. V čase ohliadky neboli zistené iné zvyšujúce, resp.
znižujúce faktory, ktoré by mohli vplývať na hodnotu posudzovaných pozemkov. V takých prípadoch
sa koeficient polohovej diferenciácie vzťahuje na obec, z ktorej vyplýva zvýšený záujem, to znamená,
že koeficient všeobecnej situácie, koeficient intenzity využitia a koeficient technickej infraštruktúry savzťahuje na obec, z ktorej vyplýva zvýšený záujem. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že predmetné
pozemky sa nachádzajú cca 150 m od hranice katastrálneho územia N., ktorá zároveň tvorí aj hranicu
intravilánu okresného mesta Rožňava.

Právny zást. žalovaného k vyjadreniu znalca Q.. J., I.. uviedol, že jeho námietky týmto znalcom neboli
dostatočne vysvetlené a pripomenul, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza v katastri obci E. a to cca 200
m od hranice katastrálneho územia okresného mesta Rožňava, pre tento prípad považuje za dôležité
zdôrazniť, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza 250 m od okraja II. zóny mesta Rožňava, ale až viac

než 1 km od okraja I. zóny, ktorá na Š. M. začína pred budovou pošty. Prakticky všetky priemyselné
a obchodné prevádzky v meste Rožňava sú uvedené v II. zóne, znalec napriek tomu vypočítal výšku
nájmu ako priemer medzi nájmom v I. (kancelárie 900,-sk/m2 ročne) a II. zóne (kancelárie 560,-Sk/m2
ročne), čo znamená, že žalovaný by mal platiť za kancelárie 730,-Sk/m1 ročne, čo je o ?-inu viac, než
keby bola sporná nehnuteľnosť v meste Rožňava, teda aj 1 100 m bližšie k centru mesta. Ďalej upozornil
na to, že znalec počítal nájomné v uvedenej výške určenej pre kancelárske a obchodné priestory aj na

sociálne priestory, chodby a pod.

Právny zást. žalovaného vzniesol aj námietku premlčania, pretože rozšírením žaloby z 25. 03. 2013
žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.
05. 2007 do 22. 03. 2013 v sume 47 135,48 Eur. Žalovaný však do 31. 08. 2009 užíval len tie nebytové

priestory, ktoré zdokumentoval Q.. L. pri ohliadke nehnuteľnosti, kde sa zúčastnila aj právna zást.
žalobkyne. Náhradu za užívanie nehnuteľnosti za dobu do 31. 05. 2007 žalovaný žalobkyni vyplatil a
to dokonca vo vyššej sume. Žalobkyňa v priebehu celého konania vedela o tom, že časť nehnuteľnosti
žalovaný užíva. I keď popiera bezdôvodné obohatenie, ktoré by nebolo uhradené, vzhľadom k tomu,
že subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 OZ za

obdobie od 01. 05. 2007 do 22. 03. 2011 uplynula 22. 03. 2013, namieta premlčanie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Konateľ žalovaného Q.. Ľ. W. uviedol, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti vypratal na prelome
rokov 2009/2010, v objekte bola aj firma Galvanokov Rožňava a to ešte z obdobia rokov 1996, 1997.

K opusteniu predmetných nehnuteľností touto firmou došlo asi pred rokom. To, že v predmetných
nehnuteľnostiach je aj firma Galvanokov žalobkyňa vedela, bolo jej to dané na vedomie v r. 2007, keď
on rozpísal, čo ktorá firma užíva.

Právna zást. žalobkyne uviedla, že nie je pravda, že žalovaný dal na vedomie žalobkyni v r. 2007, že

nehnuteľnosti užíva iný subjekt.

Konateľ žalovaného G. N. uviedol, že ešte v marci 2009, keď do objektu prišiel súdny exekútor JUDr.
Hodermarský boli vypratané priestory v objekte, ktorý užíval žalovaný a to tri miestnosti - výdajňa stravy,
toalety, šatňa. Dva týždne predtým im dal súdnym exekútor termín na vypratanie, čo aj zrealizovali. V tom

čase v jednej miestnosti, ktorá nebola vyprataná, mala firma Galvanokov uložené veci, šanóny a pod.

Q.. B. Z., konateľ spoločnosti, vypovedal, že hoci on sa vypratávania priamo nezúčastnil, došlo k tomu
v septembri 2009. Od toho termínu už žalovaný budovu neužíva. Je to odomknuté, sprístupnené, ich to
nie je, nemajú to dôvod zamykať a od kedy sa tam prestalo kúriť, od r. 2009, by sa to aj ťažko dalo užívať.

S firmou Galvanokov žalovaný nemal žiadny písomnú zmluvu, len ústnu o užívaní časti nehnuteľností.

Z oznámenia súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského zo dňa 22. 07. 2013 súd zistil, že budova
č.s. XXX. je prázdna, ostali tam rôzne písomnosti patriace firme Galvanokov s.r.o. v likvidácii, parc.č.
X XXX/X nie je prázdna, stoja tam plechové prístrešky, parc.č. X XXX/X nie je prázdna, sú tam

porozkladané kovové výrobky. Povinný sa zaviazal do 30 dní uvedené parcely vyprázdniť.

Oznámením zo dňa 17. 09. 2013 súdny exekútor upovedomil súd, že k vyprataniu pozemkov k tomuto
dňu nedošlo.

Na pojednávaní dňa 26. 11. 2013 JUDr. Peter Hodermarský, súdny exekútor, uviedol, že čo sa týka
predmetnej budovy, tá bola vyprataná už v čase, keď bol stanovený prvý termín deložácie a to 29. 06.
2011. Na ďalšom termíne deložácie bolo zistené to, čo súdu uviedol, bol sa pozrieť na predmetnýchparcelách po doručení predvolania na súd, pričom zistil, že parc.č. X XXX/X je vyprataná a parc.č. X
XXX/X vyprataná nie je, sú tam dve plechové búdy a vedľa toho stojany s kyslíkovými fľašami.

Právna zást. žalobkyne sa k námietke premlčania vznesenej právnym zást. žalovaného vyjadrila tak,
že nárok nie je premlčaný, pretože podanou žalobou v roku 2007 bola požadovaná zo strany žalobkyne
náhrada za užívanie, ktorá bola vyčíslená ku dňu podania návrhu aj do budúcna. Žaloba bola podaná
na plnenie bez právneho dôvodu, pričom bola stanovená výška bezdôvodného obohateniu ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia.

Súd na návrh účastníkov vykonal ohliadku na mieste samom dňa 05. 12. 2013, kde zistil, že prístup
na pozemky vo vlastníctve žalobkyne je cez bránu, ktorú osadil žalovaný, ktorá sa nachádza v blízkosti
budovy č.s. XXX, pričom podľa vyjadrenia konateľa žalovaného Q.. W. táto brána sa nezamyká, len sa
zasúva. Vstup na pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobkyne ale žalovaného a susedia s pozemkami
žalobkyne je možný aj ďalšou bránou, ktorá je na pozemku žalovaného. Ďalej súd zistil, že budova

je odomknutá, sprístupnená, pričom priestory, ktoré užíval žalovaný sú vypratané, v priestoroch, ktoré
užívala firma Galvanokov s.r.o. (medzi účastníkmi konania nie je sporné, o ktoré miestnosti ide), sa
nachádzajú po zemi roztrúsené spisy a papiere. Sprístupnený, otvorený je aj vchod do pivnice, ktorý
sa nachádza mimo hlavného vchodu do budovy. Ďalej súd zistil, že na parc.č. X XXX/X sa nachádza
plechová búda. Parcela X XXX/X je celá vyprataná.

Právna zást. žalobkyne v písomnom vyjadrení doručenom súdu 02. 12. 2013 uviedla, že z exekučného
konania doposiaľ nevyplynulo, že by žalovaný dobrovoľne nehnuteľnosti vypratal, pretože nedošlo
doposiaľ k zastaveniu exekúcie ani sčasti.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu 03. 01. 2014 uviedol,
že Krajský súd v Košiciach nariadil zistiť rozsah užívania nehnuteľnosti žalovaným a zaoberať sa výškou
náhrady za užívanie nebytových priestorov. Žalovaný trvá na svojich doterajších tvrdeniach a to, že do
22. 06. 2005 užíval sporné nehnuteľnosti ako vlastník, pričom v budove č. s. XXX užíval časť nebytových
priestorov a to kancelárie o podlahovej ploche XX,X a X,X m2, spolu 26,90 m2 a sociálne miestnosti,

chodby, šatne, WC a pod. o celkovej podlahovej ploche XXX,XX . m2. Ostatné nebytové priestory v
budove užívala od roku 1995 spoločnosť Galvanokov s.r.o. Rožňava so súhlasom žalovaného, v máji
2005 žalovaný oznámil tejto spoločnosti, že už nie je vlastníkom a teda ďalšie užívanie nemohlo byť so
súhlasom žalovaného. Takýto rozsah užívania bol preukázaný ohliadkou znalcom Q.. L. dňa 20. 05.
2008, výpoveďami Q.. W.G., Q.. Z., I.. N., výpoveďou JUDr. Hodermarského na ostatnom pojednávaní

("spoločnosť Galvanokov tam bola asi 10 rokov") a na vyvrátenie týchto uvedených tvrdení žalobkyňa
žiadny dôkaz nepredložila. Od 23. 06. 2005, teda po tom, čo bola ako vlastníčka nehnuteľnosti zapísaná
žalobkyňa, žalovaný užíval nebytové priestory v rovnakom rozsahu naďalej a to až do 31. 08. 2009,
kedy priestory v budove vypratal a skutočnosť, že budova je zo strany žalovaného vyprataná oznámil
žalobkyni právny zást. žalovaného na pojednávaní dňa 19. 09. 2009. Pozemok parc.č. X XXX/X s

výmerou X XXX m2 užíval žalovaný spoločne so spoločnosťou Galvanokov s.r.o. Rožňava ako vlastník
do 22. 06. 2005 a po tomto dátume ho užíval (aj keď len asi 500 m2) až do 31. 03. 2010.
Pozemok parc.č. X XXX/X žalovaný nikdy neužíval a žalobkyňa žiadny dôkaz na preukázanie opaku
nepredložila. Od 01. 04. 2010 žalovaný pozemok neužíva, spoločnosť Galvanokov s.r.o. Rožňava má
asi na maximálne XXX m2 umiestnený plechový sklad. Žalovaný navrhuje prispieť k ukončeniu tohto

sporu a z toho dôvodu nebytové priestory - i keď ide o nebytové priestory nachádzajúce sa v obci
Brzotín neďaleko od k.ú. W., súhlasí s tým, aby bola výška náhrady určená podľa VZN o určovaní výšky
nájomného platného v meste Rožňava, pričom VZN upravuje nájom nebytových priestorov v dvoch
úrovniach a to prvá zóna - úzke centrum mesta a druhá zóna - ostatné územia. Predmetná budova sa
nachádza cca 1 200 m južne od hranice prvej zóny, teda je logické použiť úpravu platnú pre druhú zónu,

t. j. 560,-Sk/m2 reštauračné a kancelárske priestory a 410,-Sk/m2 priestory podľa písm. c, VZN (chodby,
sklady a pod.). Pripomína, že stanovenie náhrady oboma znalcami je evidentne nezmyselné(za užívanie
napr. WC by mal žalovaný platiť viac ako sa platí v druhej zóne mesta Rožňava za kancelárie). žalovaný
užíval od 23. 06. 2005 do 31. 05. 2007 a od 16. 11. 2008 do 31. 08. 2009, teda dva roky 8 mesiacov
a 23 dní kancelárie o celkovej výmere XX,XX m2, teda náhrada za celé obdobie 2,72 rokov x 560,-Sk x

XX,XX. m2, t. j. 40 974,08 Sk = 1 360,-Eur, ostatné miestnosti o výmere XXX,XX. m2 2,72 rokov x 410,-
Sk x XXX,XX m2, t. j. 133 489,44 Sk = 4 431,-Eur. Spolu 1 360,-Eur + 4 431,-Eur je 5 791,-Eur.
Čo sa týka pozemkov, žalovaný pripúšťa kompromis v tom, že od 23. 06. do 31. 05. 2007 a od 15. 11.
2008 do 31. 03. 2010 užíval celú parcelu X XXX/X o výmere X XXX m2. Náhrada za užívanie pozemku1,217 Eur/m2 ročne (viď. str. 7 ZP Q.. J. - ide o obdobie pred účinnosťou vyhlášky 254/2010 Z.z.) x X
XXX m2 = 2 137,05 Eur ročne, teda od 23. 06. 2005 do 31. 05. 2007 a od 16. 11. 2008 do 31. 03. 2010,
t. j. 3 roky, 3 mesiaca a 23 dní užíval celú parcelu č. X XXX/X o výmere X XXX m2. Za 3,31 rokov x

2 137,05 Eur je 7 073,47 Eur. Náhrada za bezdôvodné užívanie je teda spolu 12 864,47 Eur. Žalovaný
doposiaľ zaplatiť žalobkyni za užívanie predmetných nehnuteľností po 23. 06. 2005 13 275,-Eur, teda
nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 52 446,52 Eur je nedôvodný. Trval
naďalej na námietke premlčania a preto aj takto bola vypočítaná náhrada, pretože žalobkyňa uplatnila
žalobou nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23. 06. 2005 do 31. 05. 2007, čo

konštatoval OS v rozsudku z 09. 12. 2010. Podaním, ktoré bolo súdu doručené 16. 11. 2010 žalobkyňa
rozšírila žalobu tak, že žiadala vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01. 06. 2007 do 31. 10.
2010. O pripustení tejto žaloby súd ešte nerozhodol. Súd pripustil ďalšie rozšírenie žaloby až na základe
podania žalobkyne z 09. 05. 2013 a 25. 11. 2013. Žalovaný teda namieta premlčanie nároku žalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenie za obdobie od 01. 06. 2007 do 15. 11. 2008 (ak súd rozhodne
o pripustení zmeny žaloby podaním žalovanej z 16. 11. 2010), resp. namieta premlčanie nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 06. 2007 do 09. 05. 2011.

Podaním doručeným súdu 05. 02. 2014 žalovaný oznámil, že na pozemku žalobkyne parc.č. X XXX/X
bola umiestnená plechová búda o rozmeroch 1XxX m, teda XX m2 a časť ďalšej rovnakej plechovej
búdy o výmere cca XX . m2. Súhlasí s odhadom JUDr. Hodermarského, že na uvedenej parcele mali do

26. 11. 2014 umiestnené svoje veci na rozlohe maximálne XXX . m2 a v čase ohliadky, t. j. 05. 12. 2013
ešte na max. XX m2. Celá parcela č. X XXX/X bude vyprataná do 10. 02. 2014.

Vykonaným dokazovaním zameraným na zistenie rozsahu a výšky bezdôvodného obohatenia
žalovaného, súd zistil nasledovaný skutkový stav:

Žalobkyňa tvrdí, že jej nárok je dôvodný v celom rozsahu a to preto, že žalovaný predmetné
nehnuteľnosti doteraz nevypratal a protokolárne neodovzdal žalobkyni. Žalovaný tvrdí, že nehnuteľnosti
užíval do 31. 08. 2009.

Súd zdôrazňuje, že si nemožno mýliť vypratanie nehnuteľnosti (v zmysle jej vyprázdnenia) a užívanie
nehnuteľnosti v tom zmysle, že v súvislosti s týmto užívaním vzniká nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Je to užívanie v tom zmysle, že keby žalovaný tieto priestory neužíval pre svoje potreby,
musel by platiť nájomné niekde inde, resp. by musel využíval vlastné priestory. Súd sa nemôže stotožniť
s argumentáciou žalobkyne o dĺžke trvania užívania predmetných nehnuteľností zo strany žalovaného.

Žalobkyňa nepreukázala opak o užívaní nehnuteľností žalovaným, pričom dôkazné bremeno je v tomto
prípade na nej. Jej tvrdenie o nevyprataní nehnuteľností žalovaným sa s užívaním nehnuteľností nedá
stotožniť. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne o tom, že bol žalovaný povinný protokolárne jej odovzdať
nehnuteľnosti, táto povinnosť mu nevyplýva ani z rozsudku č.k. 6C/92/2008-67 zo dňa 04. 02. 2009.

Výšku bezdôvodného obohatenia súd určil podľa ZP Q.. Ľ. J., I.. Súd pritom odpočítal výmeru, ktorú
v týchto nehnuteľnostiach užívala spoločnosť Galvanokov spolu v rozsahu XX m2 a to z dôvodu, že
pokiaľ sa tento subjekt na úkor žalobkyne obohatil užívaním jej nehnuteľností, bolo potrebné ho žalovať
samostatnou žalobou.

Súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo ZP vypracovaných znalcami z odboru
oceňovania nehnuteľností, ktorí určenie výšky bezdôvodného obohatenia náležite odôvodnili jednak vo
svojich ZP a tiež aj vo vyjadreniach k námietkam žalovaného, ktoré súd v odôvodnení tohto rozsudku
podrobne rozpísal. Žalovaný naďalej nesúhlasil so znaleckým posudkom (ZP), ktorý stanovil výšku
bezdôvodného obohatenia, navrhol, aby bola náhrada určená podľa predpisov platných pre okresné

mesto Rožňava. Stanovenie náhrady oboma znalcami je nezmyselné, pretože podľa toho by žalovaný
napr. za miestnosť WC mal platiť viac ako sa platí v druhej zóne mesta Rožňava za kancelárie.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd síce znaleckým posudkom nie je viazaný, hodnotí ho voľne
ako ktorýkoľvek iný dôkaz. Hodnoteniu však nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich

správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku. Pokiaľ sa súd nestotožňuje so závermi znaleckého
posudku, musí to v rozhodnutí odôvodniť. Súd ustanovil znalcov na posúdenie tejto odbornej otázky z
toho dôvodu, že znalecké dokazovanie ako dôkaz má vyššiu právnu silu. Preto, keďže obidvaja znalci
dospeli znaleckým dokazovaním k podstate totožným zisteniam a svoje zistenia náležite opakovanezdôvodnili, súd nemá inú možnosť, len vychádzať zo znaleckého zistenia. Pretože zistenia oboch
znalcov boli v podstate totožné, nebol dôvod ani na odstraňovanie rozporov u týchto dvoch znaleckých
dokazovaní, príp. nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania.

Súd z výpovede konateľa žalovaného Q.. Z. zistil, že to čo je tvrdené zo strany právnej zást. žalobkyne
nie je pravda, žalovaný nepotrebuje užívať nehnuteľnosti žalobkyne, ani ich neužíva, ani nie sú schopné
užívania, boli odpojené od sieti v roku 2009, od vody, elektriny, plynu. Žalovaný má v súčasnosti
5-6 ľudí, zdržiavajú sa len v budove haly, tam sú pre nich vytvorené aj sociálne priestory. Že po

pozemku žalobkyne pobehuje pes ako tvrdí právna zást. žalobkyne, pobehuje tam preto, že nie je
pozemok žalobkyne ohradený a žalovaný ho ohradzovať nebude. Zo strany žalobkyne stačilo prísť a
nehnuteľnosti si zobrať, čo však doteraz urobené nebolo. Je tam kamerový systém, no nie je osadený
na nehnuteľnostiach žalobkyne.

Z výpovede konateľa žalovaného G. N. vyplynulo, že pes, ktorý je zobrazený na fotodokumentácii

doloženoužalobkyňoujejeho,máhousebavBetliari,alevzhľadomktomu,ževyrábajúkovovévýrobky,
ktorésúvoľneuloženénaichpozemku,jednaksútovýrobky,jednakodpadztýchtovýrobkov,začalotam
dochádzaťkukrádežiam,takžetoriešilitýmtospôsobom,ženavíkendtamztohodôvoduvodípsa.Keby
bol pozemok žalobkyne oplotený, tak pes by sa naň nemohol dostať, ale keby tam ten pes nebol, tak by
bol majetok žalobkyne v oveľa horšom stave, bol by rozkradnutý. Pes chráni ich majetok, ale keďže nie

je plot na pozemku žalobkyne, behá aj po tomto pozemku. Brána, ktorá je tam odfotografovaná, tam je,
táto brána sa nezamyká, len sa zaťahuje, roky sa už nezamyká, teda vstup na tieto pozemky je žalobkyni
umožnený, ale je pravda, že cez víkendy tam je pes. Táto brána slúži len na to, aby pes stadiaľ neušiel.
Čosatýkaradiátorovoodneseníktorýchhovorilažalobkyňavkonaní,pretožetentoareáljesprístupnený
pre hocikoho, vrátane aj žalobkyne, našiel ich odrezané, nechýbal ani jeden, boli pripravené a čakali

na odvoz. Kto ich odrezal nevie, pretože tam Rómovia obchádzajú a zbierajú železo. Tieto radiátory sú
uložené na pozemku žalovaného. Nechápe, prečo si doteraz žalobkyňa neprevzala majetok, o ktorý sa
súdi,prečosihoneohradí.Celésamutozdábyťúčelovédostaťodžalovanéhopeniazezanejakýnájom.
On dodržal, na čo sa zaviazal v zápisnici o ohliadke. Žalobkyňa má sprístupnený vstup do nehnuteľnosti.
Myslí si, že žalobkyňa o nehnuteľnosti ani záujem nemá, ide jej o peniaze, ktoré môže získať týmto

predlžovanímsúdnehosporuonájom.Žalobkyňasimohlanehnuteľnosťuzamknúť,doteraztoneurobila.
Časti nehnuteľnosti boli užívané spoločnosťou Galvanokov so súhlasom žalovaného, no tento súhlas
bol daný ešte predtým ako sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností stala žalobkyňa.

Súd zistil, že právna zást. žalobkyne tvrdila, že objekt neprebrala preto, lebo je zdevastovaný. Termín

bol aj určený, no žalovaný ho ignoroval, je toho názoru, že mali vydať objekt v takom stave ako bolo
zaevidované v ZP, ktorý bol robený vtedy, ako sa uplatnil nárok žalobkyne pri reštitučnom nároku
žalobkyne, vtedy súčasťou budovy boli aj radiátory. Tento posudok dal vypracovať štát. Povinnosťou
žalovaného bolo nehnuteľnosti v takom stave aj vydať. Doteraz žalovaný nevydal ani budovu, ani
pozemky žalobkyni.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/92/2008 žalobkyne H. Š. proti žalovanému O.M.D. KOVO s.r.o.
Rožňava, o vypratanie nehnuteľnosti, súd zistil, že bolo rozhodnuté o tom, že žalovaný je povinný
vypratať nehnuteľnosti - zastavané plochy a dvojpodlažnú budovu, parc.č. registra "C" č. XXXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o

výmere XXXX m2, parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, budovu súp.č.
XXX, nachádzajúcu sa na parc.č. XXXX, v katastrálnom území W. E., zapísané na LV č. XXXX
vedenom Správou katastra B., v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd vyhovel žalobe
z toho dôvodu, že v čase jeho rozhodovania nehnuteľnosti vypratané neboli, žalovaný síce uznáva
vlastnícke právo žalobkyne, mal snahu o odkúpenie nehnuteľnosti, čo sa však nezrealizovalo pre

neposkytnutie úveru v mesiacoch november 2008 až január 2009. V priebehu konania bola uzavretá
kúpna zmluva medzi účastníkmi konania, pričom súčasťou dohodnutých podmienok bola i dohoda o
možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade nezaplatenia kúpnej ceny v stanovenej lehote. žalovaný
nezaplatil kúpnu cenu v dohodnutej lehote a z toho dôvodu žalobkyňa využila svoje právo a odstúpila
písomne od kúpnej zmluvy. V dôsledku odstúpenia od zmluvy sa táto zmluva zrušila od počiatku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, kde uviedol, že medzi účastníkmi prebiehali jednania
o kúpe sporných nehnuteľností, žalobkyňa pôvodne dohodnutú kúpnu cenu stále navyšovala a keď už
napokon boli ochotní pristúpiť na posledne stanovenú kúpnu cenu, ich financujúce banky im odmietliposkytnúť na zaplatenie kúpnej ceny úver s odôvodnením, že takáto cena je nereálne vysoká. Od
počiatku tohto konania tvrdí, že v prípade, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode o kúpe, resp.
nájme za reálnu cenu, sú ochotní nehnuteľnosti vypratať. Na vypratanie požiadali reálnu dobu cca

6 mesiacov, pričom túto požiadavku odôvodnili tým, že v budove, ktorú majú vypratať žalovaný má
sociálne zázemie pre 40 zamestnancov a to výdajňu stravy, jedáleň, šatne, umyvárne, WC. Na to, aby
uvedené zariadenia vybudovali vo vlastných priestoroch, je potrebný určitý čas. Ďalej pripomenul, že
budovu na vlastné náklady v objeme cca 1 milión korún zrekonštruovali a na vlastné náklady vybudovali
na nádvorí asfaltovú plochu, pričom tieto ich náklady žalobkyňa odmietla zohľadniť a prvostupňový

súd sa týmto ich návrhom vôbec nezaoberal, žiadne dokazovanie v tomto smere nevykonal. Okamžité
vypratanie nehnuteľnosti patriacej žalobkyni by v podstate znamenalo ohrozenie výroby a tým aj
existenciu žalovaného. Podľa jeho názoru nie je v súlade s dobrými mravmi zneužívanie vlastníckeho
práva tým spôsobom, že vlastník požaduje za užívanie svojich nehnuteľností neprimerane vysokú cenu.
Z uvedených dôvodov žiadali, aby KS v Košiciach zmenil lehotu na vypratanie nehnuteľnosti na 6
mesiacov od právoplatnosti rozsudku. KS Košice rozsudkom č.k. 6Co/127/2009-93 zo dňa 26. 05. 2009,

ktorý nadobudol právoplatnosť 10. 07. 2009 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, pričom uviedol,
že právna teória súdna prax sú vo vzácnej zhode v tom, že zákonnou podmienkou úspechu žalôb vo
veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, čo v tomto konaní bolo nepochybne
preukázané. Ďalším predpokladom úspechu žaloby je, aby bolo preukázané, že žalovaný neoprávnene
zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne, čo tiež bolo v tomto konaní preukázané. Za nepatričnú

požiadavku žalovaného považoval súd poskytnutie ďalšej lehoty 6 mesiacov na vypratanie predmetných
nehnuteľností. Žalovaný už od roku 2005 vie o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetných
nehnuteľností.

Zo spisu 4Er/461/2009 vo veci oprávnenej H. Š. proti povinnému O.M.D.KOVO s.r.o. Rožňava, Kráka

567, Brzotín, o vypratanie nehnuteľnosti súd zistil, že exekučným titulom v tejto exekúcii je rozsudok
tunajšieho súdu 6C/92/2008.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Súd považoval nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 06. 2007 do

15. 11. 2008 za premlčaný z dôvodu, že žalobkyňa uplatnila žalobou nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 23. 06. 2005 do 31. 05. 2007, tak ako je uvedené v rozsudku zo dňa 09.
12. 2010. Podaním doručeným súdu dňa 16. 11. 2010 žalobkyňa rozšírila žalobu tak, že žiadala vydať
bezdôvodné obohatenia za obdobie od 01. 06. 2007 do 31. 10. 2010. Súd túto zmenu žaloby pripustil
na pojednávaní dňa 25. 02. 2014.

Zo znaleckých posudkov a z tvrdenia žalovaného súd zistil, že užíval dve kancelárie spolu vo výmere
XX,XX m2 a sociálne miestnosti, chodby, šatne, WC o celkovej ploche XXX,XX m2. Ostatné nebytové
priestory v budove užívala od roku 1995 spoločnosť Galvanokov s.r.o. so súhlasom žalovaného, v máji
2005 žalovaný oznámil tejto spoločnosti, že už vlastníkom nie je.

Za užívanie od 23. 06. 2005 do 31. 05. 2007 a od 16. 11. 2008 do 31. 08. 2009, t. j. 2 roky, 8 mesiacov
a 23 dní mal žalovaný podľa ZP Q.. J. zaplatiť za kancelárie + ostatné plochy XXX,XX m2 x 2,72 rokov
x 24,23 Eur, t. j. 9 661,76 Eur. Za pozemky - dĺžka užívania a vyčíslenie uvedené v podaní žalovaného
doručené súdu 03. 01. 2014 a to od 23. 06. do 31. 05. 2007 a od 15. 11. 2008 do 31. 03. 2010

užíval celú parcelu X XXX/X o výmere X XXX m2. Náhrada za užívanie pozemku 1,217 Eur/m2 ročne
(viď. str. 7 ZP Q.. J. - ide o obdobie pred účinnosťou vyhlášky 254/2010 Z.z.) x X XXX m2 = 2 137,05
Eur ročne, teda od 23. 06. 2005 do 31. 05. 2007 a od 16. 11. 2008 do 31. 03. 2010, t. j. 3 roky, 3 mesiaca
a 23 dní užíval celú parcelu č. X XXX/X o výmere X XXX m2. Za 3,31 rokov x 2 137,05 Eur je 7 073,47Eur, spolu užívanie nehnuteľností 16 735,23 Eur. Od 23. 06. 2005 doteraz zaplatil žalovaný za užívanie
nehnuteľností žalobkyni 13 275,-Eur, teda ostáva mu doplatiť 3 460,23 Eur.

Na túto sumu zaviazal súd žalovaného, aby ju zaplatil žalobkyni titulom jej nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Rozhodol aj o úrokoch z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 09. 2009 do zaplatenia, teda od času,
keď nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bol už žalovanému známy. Pretože nejde

o plnenie z nájomnej zmluvy, kde sú dohodnuté mesačné platby nájomného, súd zamietol žalobu aj v
časti úrokov z omeškania nad priznaný úrok z omeškania.

Súd na návrh žalovaného nariadil znalecké dokazovanie aj na určenie výšky bezdôvodného obohatenia
žalobkyne stavebnými úpravami žalovaného, teda na určenie výšky zhodnotenia predmetných
nehnuteľností.

Znalec Q.. E. L. vo svojom ZP č. 32/2010 zo dňa 20. 5. 2010 uviedol, že zhodnotenie nehnuteľností v
súčasnom stave predstavuje 2 903,71 Eur.

Podľazák.č.229/1991Zb.oúpravevlastníckychvzťahovkpôdeainémupoľnohospodárskemumajetku,

v znení noviel, § 5 ods. 1 povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto
zákona nehnuteľnosť držia.

Podľa § 5 ods. 2 cit. zákona osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa ods. 1 drží sa rozumie právnická
osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej a Slovenskej

federatívnej republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo
trvalého užívania, podľa písm. b) pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastní.

Podľa § 28 cit. zákona povinná osoba nemôže proti oprávnenej osobe uplatňovať žiadne finančné alebo
iné nároky súvisiace s vydávanými vecami. Tak isto oprávnená osoba, ktorej bola vec vydaná nemôže

protipovinnejosobeuplatňovaťinénárokysúvisiacesvydávanouvecounežsúuvedenévtomtozákone.

Súd vykonal dokazovanie aj na tvrdenie žalovaného o tom, že na strane žalobkyne vzniklo bezdôvodné
obohatenie stavebnými úpravami žalovaného, na návrh žalovaného. Toto bezdôvodné obohatenie bolo
znalcom vyčíslené na 2 903,71 Eur. Súd je však toho názoru, že žalovaný je povinnou osobou

podľa zák.č. 229/1991 Zb., teda podľa § 28 tohto zákona nemôže proti oprávnenej osobe (žalobkyni)
uplatňovať žiadne finančné alebo iné nároky súvisiace s vydávanými vecami. To, že je povinnou osobou
vyplýva z rozhodnutí, ktorými bolo rozhodované o nároku žalobkyne podľa zák.č. 229/1991 Zb..

O trovách súd rozhodol podľa § 150 ods. 1, O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri
prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalovanému súd videl v širších

skutkových okolnostiach sporu (napriek tomu, že bolo dohodnuté odkúpenie nehnuteľností, nedošlo k
tomu, žalovaný nevypratal dobrovoľne nehnuteľnosti, až na základe súdneho rozhodnutia).

O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1, O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania
proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu
súd priznal. Žalobkyňa žiadala priznať sumu 54 438,16 Eur, súd uznal jej nárok za dôvodný vo výške
3 460,23 Eur, t. j. úspech žalobkyne vo výške 6,35 %, žalovaného vo výške 93,65 %. Trovy za podané
ZP, ktoré preddavkovo platil štát sú vo výške 1 046,30 Eur, t. j. žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet OS
Rožňava 979,85 Eur (mala neúspech v 93,65 %) a žalovaný 66,45 Eur (mal neúspech v 6,35 %).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné
náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.