Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/145/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120307441
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6120307441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ADEN s.r.o.,
so sídlom Levočská 866/10, 058 01 Poprad, IČO: 31 648 991, zastúpeného právnym zástupcom JUDr.
Ľubomírom Vanekom, advokátom, so sídlom N. XXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: STREICHER
SK, a.s., so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO: 36 425 851, zastúpenému zástupcom LALINSKÝ
ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, v konaní o zaplatenie
202.748,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
50Cb/33/2020-217 zo dňa 30. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 50Cb/33/2020-217 zo dňa 30. júna 2021 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách súdneho konania rozhodol tak,
že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozsudku.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, vydaný platobný rozkaz,
odpor žalovaného, následné podania sporových strán a za aplikácie ustanovení Čl. 6 ods. 1, Čl. 8,

§ 150, § 151, § 153 ods. 1 až 3 CSP v spojení s ust. § 261 ods. 1, § 536 ods. 1 až 3, § 546
ods. 1 Obchodného zákonníka a po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu zamietol. Okresný súd s
prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, posúdil ich
vzťah ako obchodnoprávny. Podľa Zmluvy o dielo zo dňa 01.02.2016, uzavretej podľa ust. § 536 a nasl.
ustanovenia Obchodného zákonníka, bol dojednaný obchodno-záväzkový vzťah súkromného práva,
ktorého jedným zo základných princípov je princíp zmluvnej voľnosti. Tento princíp spočíva v práve
každého subjektu sa slobodne rozhodnúť, či a s kým príslušnú zmluvu uzatvorí, ako aj v práve slobodne

si určiť (dohodnúť) obsah zmluvy, teda umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak,
aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Ak účastníci uzavrú podľa svojho rozhodnutia
určitú zmluvu, platí, že túto zmluvu sú povinní plniť. Platí predovšetkým to, čo si zmluvné strany dohodli.
V obchodných záväzkových vzťahoch sa predpokladá určitá miera profesionálnej zdatnosti podnikateľa,
ktorá by sa mala prejaviť už pri vstupe do záväzkového vzťahu a pri uzatváraní zmlúv. Na strane
žalobcu, aj na strane žalovaného vystupujú podnikatelia, ktorí majú konať s odbornou starostlivosťou,
u ktorých subjektov sa predpokladajú určité vedomosti, znalosti, určitá obozretnosť, čo sa týka výkonu

podnikateľskej činnosti. Okresný súd poukázal na obsah pojmu podnikania. V konaní nebolo zistené
a žalobca to ani netvrdil, že by ho bol niekto nútil predmetnú zmluvu podpísať, prípadne, že sa nemal
možnosť oboznámiť s jej obsahom, alebo že by zmluvu uzatváral a podpisoval v tiesni.2. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 202.748,88 Eur s príslušenstvom, ktorý odvodzoval z titulu
uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Medzi sporovými stranami nebolo sporu v
tom, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 01.02.2016 Zmluvu o dielo

s predmetom plnenia tak, ako bol vymedzený v čl. I. zmluvy. Podľa čl. I. bod 1. zmluvy predmetom bol
záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa prevádzkové súbory PS 04 SRTP a MaR, PS 07 EPS a
PDS a usmerňovače pre PS 02 na stavbe „výstavba VPS Ardovo“ v zmysle projektovej dokumentácie,
ktorá tvorila prílohu č. 2 zmluvy a v zmysle bodu 3. tohto článku zmluvy aj poskytnutie ďalších plnení
bližšie špecifikovaných touto zmluvou. Dielo bolo zo strany žalobcu vykonané riadne a včas. Tieto

skutočnosti neboli rozporované, a preto podľa ust. § 151 ods. 1 CSP ich okresný súd považoval
za nesporné.

3. Zo strany žalobcu boli žalovanému vystavené faktúry spolu v sume 1.216.493,31 Eur s DPH, faktúra č.
16-102nasumu256.283,66Eur+DPHvsume51.256,73Eur,spolu307.540,39Eur,sosplatnosťoudňa
28.06.2016,faktúrač.16-103nasumu50.607,64Eur+DPHvsume10.121,53Eur,spolu60.729,17Eur,

so splatnosťou dňa 28.06.2016, faktúra č. 16-107 na sumu 571.109.62 Eur + DPH v sume 114.221,92
Eur, spolu 685.331,54 Eur, so splatnosťou dňa 30.07.2016, faktúra č. 16-108 na sumu 7.598,36 Eur +
DPH v sume 1.519,67 Eur, spolu 9.118,03 Eur, so splatnosťou dňa 30.07.2016, faktúra č. 16-109 na
sumu 26.732,- Eur + DPH v sume 5.346,40 Eur, spolu 32.078,40 Eur, so splatnosťou dňa 30.07.2016,
faktúra č. 16-111 na sumu 101.413,15 Eur + DPH v sume 20.282,63 Eur, spolu 121.695,78 Eur, so

splatnosťou dňa 14.08.2016. Žalovaný z týchto faktúr uhradil spolu sumu 1.013.744,43 Eur, žalovaný
z týchto faktúr neuhradil sumy, ktoré predstavovali DPH. Žalobca sa žalobou domáhal doplatenia ceny
diela, a to doplatenia DPH. Sporným bolo, či uplatnený nárok žalobcu na doplatenie ceny diela je
opodstatnený, t.j. či žalobca má nárok na cenu diela s DPH, resp. bez DPH.

4. Okresný súd poukázal na čl. II. zmluvy, v ktorom bola dohodnutá cena diela. Podľa čl. II. bod 1. zmluvy
objednávateľ a zhotoviteľ sa dohodli, že cena za vykonanie diela podľa čl. I. zmluvy je stanovená ako
cena pevná, cena za dielo spolu bez DPH v sume 1.014.110 Eur. Podľa čl. II. bod 3. zmluvy v zmysle
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty podľa ust. § 69 ods. 12 písm. j) ide o tuzemský
prenos daňovej povinnosti (DPH) pri dodaní stavebných prác zaradených do sekcie F klasifikácie CPA

platiteľom dane inému platiteľovi dane. Podľa čl. VI. bod 3. zmluvy objednávateľ uhradí zhotoviteľovi
každú faktúru v jej plnej výške bez DPH, až kým celková čiastka bez DPH za všetky uhradené platby
spolu nedosiahne výšku 90% z celkovej ceny podľa čl. II. bod 1. zmluvy bez DPH. Z rozhodných
zmluvných dojednaní vyplynulo, že strany sporu sa výslovne dohodli na pevnej cene za dielo, na cene
diela bez DPH, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi cenu za dielo bez DPH, išlo o prenos daňovej

povinnosti. Okresný súd mal za to, že zmluva o dielo je platným právnym úkonom, pretože výslovne
sa zmluvné strany dohodli na cene diela bez DPH. Pokiaľ aj žalobca vyúčtoval žalovanému cenu diela
vrátane DPH, nepostupoval podľa zmluvy, podľa dohodnutých zmluvných podmienok. Podľa uzavretej
zmluvy o dielo a dojednaných zmluvných podmienok žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
dohodnutú cenu, v danom prípade cenu diela bez DPH. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na ust.

§ 546 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd poukázal na základné pravidlá správania sa, na
zásadu „pacta sunt servanda“ - zmluvy majú byť dodržiavané, resp. zásada záväznosti zmlúv. Platná
zmluva je záväzná pre obe zmluvné strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy
alebo zo zákona. Ide o dôsledok vyplývajúci zo zásady „pacta sunt servanda“, ktorá je jednou z hlavných
zásad vyplývajúcich z článku 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu

prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo. V praxi sa táto zásada prejavuje tak,
že ak sa strana zmluvne zaviaže k určitej povinnosti, musí túto povinnosť aj splniť. Zmluvné strany podľa
záverov okresného súdu sa v zmluve dohodli na konkrétnych zmluvných podmienkach - cene za dielo,
platobných podmienkach, táto zásada vyžaduje, aby plnili to, na čom sa zmluvné strany dohodli, a preto
bolo potrebné tieto dohodnuté zmluvné podmienky aj dodržať, splniť. Okresný súd podľa výsledkov

dokazovania mal za to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 202.748,88 Eur s príslušenstvom
nebol dôvodný.

5. Nad rámec okresný súd poznamenal v odseku 22. odôvodnenia svojho rozsudku, že ak žalobca
mal za to, že v danom prípade nešlo o prenesenie daňovej povinnosti v zmysle ust. § 69 ods. 12

písm. j) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (teda o stavebné práce, ktoré patria do
sekcie F osobitného predpisu, ale predmetom zmluvy bolo plnenie, ktoré patrí do sekcie C) a má nárok
na DPH, pričom žalobca uvedené odvodzoval aj od stanoviska Finančného riaditeľstva SR zo dňa
15.04.2020, tak k uvedenému okresný súd uviedol nasledovné. Podľa ust. § 69 ods. 1 a ods. 12 písm.j) zákona č. 222/2004 Z.z. Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň,
ak tento zákon neustanovuje inak. Platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný
platiť daň vzťahujúcu sa na j) dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa

§ 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu, a dodanie tovaru s inštaláciou,
alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu. Prenos daňovej
povinnosti pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty znamená, že daňová povinnosť z dodania tovaru
alebo služby v tuzemsku je prenesená z dodávateľa tovaru alebo služby na osobu, ktorej bol tovar
dodaný alebo služba poskytnutá, teda na odberateľa. Dodávateľ tovaru nie je v režime prenosu daňovej

povinnosti osobou povinnou platiť daň, preto k cene dodaného tovaru alebo služby daň neuplatní, čo
v praxi znamená, že pre odberateľa vyhotoví faktúru v cene bez dane z pridanej hodnoty. Odberateľ,
ktorý je osobou povinnou platiť daň, uplatní tzv. samozdanenie, t.j. k cene dodaného tovaru alebo služby
uplatní daň z pridanej hodnoty, ktorú uvedie do daňového priznania a priznanú daň odvedie do štátneho
rozpočtu SR. Prenos daňovej povinnosti z dodávateľa tovaru alebo služby na príjemcu plnenia, t.j.
na osobu, ktorá tovar kúpila alebo službu prijala (v danom prípade objednávateľ - teda žalovaný), je

výnimkou zo všeobecného pravidla uplatňovania dane z pridanej hodnoty. Podľa všeobecného pravidla
uvedeného v § 69 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty je osobou povinnou platiť daň z pridanej
hodnoty platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku (ako aj bežný režim). V režime prenosu
daňovej povinnosti je táto povinnosť presunutá na platiteľa dane, ktorému je dodaný tovar alebo ktorému
sú poskytnuté služby. Tuzemský prenos daňovej povinnosti z poskytovateľa zdaniteľného plnenia na

príjemcu sa pri dodaní stavebných prác uplatňuje v zmysle § 69 ods. 12 písm. j) zákona o dani z pridanej
hodnoty.Faktúravyhotovenáplatiteľomdanenadodaniestavebnýchprácvrežimetuzemskéhoprenosu
daňovej povinnosti musí obsahovať všetky zodpovedajúce náležitosti faktúry podľa § 74 zákona o dani
z pridanej hodnoty, s výnimkou výšky dane, faktúra musí ale obsahovať slovnú informáciu „prenesenie
daňovej povinnosti“, keďže osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorému boli stavebné práce dodané.

V danom prípade strany sporu podľa okresného súdu uzavreli zmluvu o dielo, kde sa dohodli na cene
diela (bez DPH), preto v zmysle uzatvorenej zmluvy žalobca tak nemal nárok k tejto dohodnutej cene
účtovať aj DPH. Okresný súd ďalej poukázal aj na ust. § 3 CSP, podľa ktorého súdy prejednávajú a
rozhodujú súkromno-právne spory a iné súkromno-právne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú iné orgány. Pokiaľ ide o spôsob účtovania DPH a podmienky na prenos daňovej

povinnosti, daňové veci patria do oblasti verejného práva. Okresný súd v rámci danej prejednávanej
veci mal za to, že nemá oprávnenie, právomoc zasahovať do otázky daní, riešiť otázky vyplývajúce z
verejného práva (daňových predpisov). Rozhodovanie o daňových veciach prináleží daňovému úradu,
súdom v rámci správneho súdnictva a nie súdu v rámci konania o civilnej žalobe podľa CSP. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že žalovanému v zásade nič nebránilo zaplatiť DPH a následne si túto DPH uplatňovať

ako vratku od štátu, okresný súd poukázal na to, že zákon č. 222/2004 Z.z. rieši vzťah daňových
subjektov k správcovi dane a podľa názoru okresného súdu žalobca nie je oprávnený vyhodnocovať
ako má žalovaný postupovať ohľadne daňových vecí, a to platiť dane, žiadať štát o vrátenie DPH, keď
uvedené rozhodovanie patrí do kompetencie príslušných orgánov finančnej správy (daňového úradu
ako správcu dane). Ak žalobca mal za to, že vystavené faktúry s DPH boli správne vystavené, v

súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty, čo bolo potvrdené aj záväzným stanoviskom finančného
riaditeľstva ako správcom dane (posúdenie osoby povinnej platiť DPH) v obdobnej veci, okresný súd
sa s uvedeným nestotožnil. Podľa názoru okresného súdu toto stanovisko Finančného riaditeľstva
SR zo dňa 15.04.2020 nie je aplikovateľné na daný spor, nejednalo sa o totožný prípad. Finančné
riaditeľstvo SR vychádzalo výlučne z informácií spoločnosti ADEN s.r.o. v tom konkrétnom prípade,

ktorým sa zaoberalo a z vyjadrenia ŠÚ SR v tom konkrétnom prípade. Čo sa týka iných predložených
listinných dôkazov zo strany žalobcu a žalovaného (znalecký posudok, odborné vyjadrenia, stanoviská
týkajúce sa vystavenia faktúr, prenosu daňovej povinnosti, klasifikácie CPA), tieto predložené listinné
dôkazy neboli relevantné v danom súkromno-právnom spore, pretože nárok žalobcu bol odvodzovaný
z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo. Okresný súd súčasne poznamenal, že ak by aj došlo k porušeniu

daňových predpisov (predpisov verejného práva), išlo by o zodpovednosť daňového subjektu voči štátu,
čo nemalo vplyv na platnosť zmluvy o dielo, pretože žalobca odvodzoval svoj nárok titulom uzatvorenej
zmluvy o dielo, ktorej uzavretie nebolo medzi stranami sporné. Okresný súd vychádzal pri posudzovaní
uplatneného nároku žalobcu z dojednaných zmluvných podmienok v zmluve o dielo.

6.Kčiastočnémuplneniuvovýške1.013.744,43Euržalovanýmokresnýsúduviedol,žetakétočiastočné
plnenie nemusí byť vždy uznaním (zvyšku) záväzku v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Z čiastočného plnenia má byť z jeho okolností zrejmé alebo je možné usudzovať, že jeho poskytnutím
dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z vyjadrenia žalovaného bolo zrejmé, že poprel uplatnený nárokžalobcu, poukazoval na to, že faktúry žalobcu neboli vystavené v súlade so zmluvnými podmienkami,
preto okresný súd mal za to, že žalovaný právnu domnienku uznania zvyšku dlhu vyvrátil. Bolo
preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Okresný súd poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa

28.04.2011, č.k. 23Cdo 1336/2010-141. Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka spája s
čiastočným plnením záväzku vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania
so splnením určitých podmienok. Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka neukladá dlžníkovi,
či a kedy má prejaviť, či inak vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky. Pokiaľ
dlžník neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti

aj vyvodiť, že dlžník uznáva zvyšok dlhu, resp. záväzok voči veriteľovi.

7. K návrhu výsluchu svedkov, výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného, výsluchu
autorizovaného technika X., daňovej poradkyne X. (na preukázanie skutočného rozsahu dodávok podľa
projektovej dokumentácie a činnosti, ktoré boli vykonávané, pretože len takýmto spôsobom sa budú dať
vedieť konkretizovať tie jednotlivé činnosti a dodávky, ktoré boli realizované, ich zatriediť do klasifikácie

činností CPA), okresný súd uviedol, že vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za relevantné pre
rozhodnutie vo veci samej, bolo by to nehospodárne, nadbytočné. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany podľa okresného súdu sú strany povinné predložiť včas. Uvedené podlieha
sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Pokiaľ žalobca, resp. právny zástupca žalobcu až na
pojednávaní navrhol vykonať dôkaz - výsluch svedkov, okresný súd konštatoval, že obe procesné strany

v rámci doručovania písomných vyjadrení k veci postupom podľa ust. § 167 CSP, spolu s predvolaním
na pojednávanie boli poučené o dôkaznej koncentrácii, a to, že na neskôr predložené dôkazy okresný
súd nemusí prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu. Zásadne je vylúčené, aby procesné strany uvádzali dôkazné návrhy až na
pojednávaní, čo by viedlo k zmareniu pojednávania, prípadne k nariadeniu nového pojednávania. V

pomeroch prejednávanej veci okresný súd prihliadal na to, že obe procesné strany boli v konaní právne
zastúpené.Vykonanietakéhotodôkazuokresnýsúdposúdilzaneefektívne,bezrelevantnéhovplyvupre
rozhodnutie vo veci samej. Súčasne tento dôkaz nebol navrhnutý včas s poukazom na ust. § 153 CSP,
a preto návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie tohto dôkazu, a to návrh na výsluch svedkov
zamietol. Okresný súd neprihliadol ani na Stanovisko X.. K. J. zo dňa 18.05.2017, predložené právnym

zástupcom žalobcu až na pojednávaní s poukazom na dôvody uvedené v odseku 22. odôvodnenia, ako
aj s poukazom na ust. § 153 CSP, ak nebolo predložené včas, hoci bolo vypracované už dňa 18.05.2017.
Okresný súd vykonané dokazovanie považoval za dostatočné. Dospel k záveru, že nárok žalobcu nebol
opodstatnený a tento zamietol.

8. O nároku na náhradu trov súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu bol žalovaný, preto okresný súd žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

9. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Mal za to, že okresný súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, okresný súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi ako sporovej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca namietal, že okresný
súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj, že rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na ods. 20. odôvodnenia
napadnutého rozsudku a mal za to, že posúdenie ceny diela dohodnutej v zmluve o dielo považoval
za nesprávne a v rozpore s ostatnými ustanoveniami zmluvy o dielo. Žalobca poukázal na čl. VI.
bod 2. zmluvy o dielo, v ktorom si účastníci dojednali, že faktúry za dielo budú vystavované v
zmysle platných právnych predpisov. Okresný súd de facto posudzoval len časť zmluvy o dielo, t.j.

len tú časť, kde bola dohoda o cene diela a túto vyhodnotil na ťarchu žalobcu. Prijal záver bez
riadnehodokazovania,skúmaniavôlezmluvnýchstrán,bezvypočutiaúčastníkovkonania,vyhodnotenia
predložených listinných dôkazov. Podľa čl. VI. bodu 2. zmluvy o dielo zmluvné strany prejavili svoju
vôľu stanoviť cenu diela v súlade s platnými daňovými predpismi. Vzhľadom k tejto dohode nie je
možné prijať záver o konečnej cene diela. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na odsek 23. odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Okresný súd síce posudzoval dojednanie zmluvných podmienok o cene diela,
avšak nie komplexne. Žalobca nemá inú možnosť ako sa domáhať ochrany na súde, resp. ako sa
domáhať zaplatenia celej ceny diela bez toho, aby porušil príslušné daňové právne predpisy. Žalobca
považoval za nezákonné a nesprávne, pokiaľ okresný súd posudzoval len časť zmluvy o dielo (čl. II.bod 1.) a druhú časť zmluvy o dielo (čl. VI. bod 2.) neposúdil s odôvodnením, že nie je oprávnený
posudzovať toto ustanovenie zmluvného dojednania účastníkov konania, ktoré nepochybne ale patrí
do oblasti súkromnoprávnych vzťahov. Okresný súd týmto postupom bezprecedentne odmietol prístup

žalobcu k spravodlivosti, s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak
by si akékoľvek zmluvné strany v rámci svojich záväzkových vzťahov dohodli v zmluve o dielo cenu diela
a následne by druhá zmluvná strana uhradila len časť ceny diela (napríklad mimo DPH), druhá zmluvná
strana by sa nikdy nedomohla splnenia záväzku (teda uhradenia celej ceny diela) prostredníctvom

všeobecného súdu, pretože tento by konštatoval, že nie je oprávnený zasahovať do otázky daní, resp.
riešiť otázky verejného práva. Súd kedykoľvek počas konania z úradnej povinnosti prihliada na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť, t.j. ide o tzv. skúmanie procesných podmienok
konania. Pokiaľ okresný súd v rámci posudzovania zmluvných dojednaní dospel k záveru, že nie je
oprávnený posudzovať otázky zmluvnej ceny diela z časti spadajúcej podľa okresného súdu do oblasti
verejného práva, mal správne postupovať tak, že konanie obligatórne preruší z dôvodu, že rozhodnutie

závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP
okresný súd mal prerušiť konanie obligatórne aj bez návrhu strán sporu.

10. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej
súdnej praxe zmluva, ktorá je v rozpore so zákonom, nemá zamýšľané následky aj napriek tomu, ak ju

zmluvné strany uzavreli v dobrej viere a bez ohľadu na to, ktorá zmluvná strana neplatnosť zapríčinila.
V danom prípade podľa žalobcu ide o absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania čl. II. bod 3. zmluvy
o dielo. Žalobca v konaní preukazoval relevantnými listinnými dôkazmi (odborné posúdenie, stanovisko
správcu dane), že v danom prípade predmetom záväzkového vzťahu nebolo dodanie stavebných
prác, ktoré sú zaradené do sekcie F klasifikácie CPA, teda sa nejedná o tuzemský prenos daňovej

povinnosti. Prenos daňovej povinnosti sa pri dodaní tovaru s inštaláciou alebo montážou uplatní v
prípade, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F klasifikácie CPA a je vykonaná dodávateľom
alebo na jeho účet, t.j. predmetom dodania je jeden zdaniteľný obchod. Podľa stanoviska Štatistického
úradu Slovenskej republiky inštalácie systému riadenia technologických procesov a inštalácie systémov
merania a regulácie patria do kódu 33.20.60 klasifikácie CPA s názvom inštalácie prístrojov na riadenie

priemyselných procesov, ktorý je zaradený do sekcie C - produkty priemyselnej výroby. Vzhľadom na
skutočnosť, že inštalácia systému riadenia technologických procesov a inštalácia systémov merania a
regulácie (predmet zmluvy o dielo) podľa zatriedenia Štatistického úradu Slovenskej republiky patrí do
sekcie C klasifikácie CPA, na predmetný zdaniteľný obchod sa tuzemský prenos daňovej povinnosti
podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o dani z pridanej hodnoty nevzťahuje. Na vylúčenie akýchkoľvek

pochybností v súvislosti so vznikom daňovej povinnosti žalobca predložil okresnému súdu Záväzné
stanovisko Finančného riaditeľstva SR zo dňa 15.04.2020 k posúdeniu osoby povinnej platiť daň z
pridanej hodnoty podľa ust. § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z.z.. Napriek tomu okresný súd k týmto
dôkazom neprihliadol, nijakým spôsobom sa s nimi nevyporiadal. Žalobca mal za to, že dojednanie
zmluvných strán v čl. II. bod 3. zmluvy o dielo je neplatné pre zrejmý rozpor so zákonom o dani z

pridanej hodnoty. Túto neplatnosť mal posúdiť okresný súd ex offo. Nie je možné prijať záver, že zmluvné
strany sa dohodli na cene diela v čl. II. bod 1. v spojení s čl. II. bod 3. zmluvy o dielo, pretože čl.
II. bod 3 zmluvy o dielo je v zrejmom rozpore so zákonom, teda v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka je toto dojednanie neplatné. Okresný súd na jednej strane konštatuje, že nie je oprávnený
riešiť otázky daňovej povinnosti vyplývajúce z verejného práva, avšak na druhej strane v súvislosti

s dojednaním ceny diela argumentuje čl. II. bod 3. zmluvy o dielo, dojednaním zmluvných strán o
tuzemskom prenose daňovej povinnosti, čím odôvodňuje konečnú cenu diela bez DPH. Okresný súd
zamietol žalobu žalobcu nie z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ale z dôvodu, že nie je
oprávnený riešiť otázku daňových právnych predpisov a zároveň však na dojednanie zmluvných strán v
súvislosti s daňovými predpismi odkazuje a vyvodzuje z neho dojednanie zmluvných strán o cene diela.

Takýto postup okresného súdu žalobca považoval za prísne formalistický, nezákonný a arbitrárny.

11. Žalobca poukázal na čiastočné plnenie záväzku žalovaným, z ktorého dôvodu považuje svoj nárok
za dôvodný, zákonný, preukázaný. Žalovaný ako spôsobilá osoba s nesporne značnou praxou v
stavebníctve si musel byť vedomý toho, že cena diela bude navýšená o DPH, pretože žalobca musí

fakturovať s DPH v zmysle príslušných daňových predpisov, ak daný prípad nemožno podradiť pod
ust. § 69 ods. 12 písm. j) zákona o dani z pridanej hodnoty (prenos daňovej povinnosti). Žalobca mal
za to, že žalovaný čiastočným plnením, a to zaplatením istiny (ceny diela bez DPH) uznal aj zvyšok
záväzku, čo možno usudzovať práve zo zaplatenia časti ceny diela a preukázateľnou vedomosťou opovinnosti zaplatiť aj DPH. Konštatovanie okresného súdu, že z konania žalovaného nebolo zrejmé,
že uznáva aj zvyšok záväzku, tak považoval za neodôvodnené a arbitrárne. K prostriedkom procesnej
obrany žalobca poukázal na Čl. 6 ods. 1 CSP. Podľa žalobcu okresný súd rozhodol svojvoľne, ak sa

zameral na čl. II. bod 1. zmluvy o dielo (cena diela) a posudzoval konečnú a pevnú cenu diela. Žalovaný v
rámci využitia prostriedkov procesnej obrany vo všetkých písomnostiach adresovaných okresnému súdu
poukazovallennapríslušnéustanoveniadaňovýchpredpisovoprenosedaňovejpovinnosti,čímdôvodil,
že nemá povinnosť platiť DPH, pretože predmetný prípad možno podradiť pod tuzemský prenos daňovej
povinnosti podľa ust. § 69 ods. 12 písm. j) zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný ale nerozporoval

samotné dojednanie zmluvných strán v čl. II. bod 1. zmluvy o dielo. Práve naopak, žalovaný v rámci
procesnej obrany, uvedomujúc si záväznosť čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo, t.j. keď zmluvné strany prejavili
vôľu stanoviť cenu diela v súlade s platnými daňovými právnymi predpismi, poukazoval len na prenos
daňovej povinnosti, teda na to, že podľa daňových predpisov mala byť cena diela stanovená bez DPH.
Podľa žalobcu rozhodnutie okresného súdu nezodpovedá ani návrhu žalobcu ani obrane žalovaného,
pretože okresný súd nad rámec tvrdených skutočností strán sporu posudzoval len čl. II. bod 1. zmluvy

o dielo izolovanie, a nie v spojení s ostatnými dojednaniami zmluvných strán ohľadom ceny diela,
čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou zmätočnosti. Podľa žalobcu nevykonanie navrhnutých dôkazov
predstavovalo porušenie práva na spravodlivý proces. Žalobca navrhoval v konaní vykonať výsluch
svedkov, výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného, výsluch autorizovaného technika X.. J. a
daňovej poradkyne X.. J. na preukázanie skutočného rozsahu dodávok podľa projektovej dokumentácie

a činností, ktoré boli vykonané. Všetky tieto dôkazy boli okresným súdom odmietnuté. Okresný súd
preto ani nemal možnosť zistiť skutkový stav, a tým jeho právne závery žalobca považuje za predčasné
a nesprávne. K nevykonaniu dôkazov žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 332/09. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 259/2010, v ktorom rozhodnutí
bolo uvedené, že nevykonanie dôkazu, ktorý mohol mať pre rozhodnutie podstatný význam, možno

považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 100/2018, resp. sp. zn. 5Cdo 202/2018. Rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu SR potvrdil aj Ústavný súd SR, ktorý tieto právne názory v Náleze sp. zn. II. ÚS
168/2019 výslovne potvrdil. Nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom tak okresný súd porušil právo
žalobcu na spravodlivý proces, porušil princíp rovnosti zbraní a odňal žalobcovi možnosť konať pred

súdom. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené, alternatívne
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 09.09.2021. Podľa žalovaného okresný súd
sa dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou ceny diela, resp. zmluvnými dojednaniami ohľadom

určenia ceny diela. Žalovaný v prvom rade poukázal na okresným súdom správne aplikovaný čl. II.
bod 1. zmluvy o dielo, teda, že zmluvnými stranami bola cena za dielo stanovená pevne a bez DPH.
Pokiaľ žalobca poukázal na čl. VI bod 2 zmluvy o dielo, a to, že zmluvné strany si v zmluve dohodli, že
faktúry za dielo budú vystavované v zmysle platných právnych predpisov, tak žalovaný predložil viacero
listinných dôkazov, a to najmä Stanovisko k prenosu daňovej povinnosti pri dodaní stavby vypracované

X.. K. W., N.. - daňová poradkyňa, č. o. 747/2004 zo dňa 13.06.2016; Odborné vyjadrenie č. 264/2017
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 01.08.2017; Odborné vyjadrenie skupiny
daňových poradcov - BMTC, s.r.o., no najmä Znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave,
Znalecký ústav, Dolnozemská cesta 1, 852 35 Bratislava, pričom tieto dôkazy jasne skonštatovali, že
žalovaný nebol povinný uhrádzať k cene diela aj DPH. Žalovaný poukázal najmä na Odborné vyjadrenie

č. 264/2017 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 01.08.2017 a Znalecký
posudok, Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znalecký ústav, pričom žalobca nepredložil jediný dôkaz,
ktorý by mal predpoklad vyvrátiť tieto žalovaným predložené dôkazy. Ak žalobca tvrdil, že žalovaným
predložené dôkazy nie sú správne, mohol a mal si dať vypracovať znalecký posudok, ktorý by tieto
dôkazy vyvrátil. Takýto dôkaz nebol predložený. Dôkazy predložené žalovaným potvrdili to, že zmluvné

strany dodržali daňové zákony aj v čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo, a to, že faktúry mali byť vystavené
bez DPH. Okresný súd sa nad rámec zaoberal prenesením daňovej povinnosti, pričom sa touto otázkou
vysporiadal v odseku 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa žalovaného rozsudok je riadne
zdôvodnený, preskúmateľný. Žalovaný zdôraznil, že okresný súd sa nad rozsah svojej povinnosti v
odseku 22. odôvodnenia zaoberal aj stránkou veci, ktorá spadá pod sektor verejného práva, a to je

otázkadaní,resp.prenosdaňovejpovinnosti.Žalobcapretonesprávneuvádza,žeokresnýsúdsavôbec
nezaoberal stránkou sporu z pohľadu daňového práva. V danom prípade okresný súd nemusel konanie
prerušovať, keďže žalovaný produkoval také dôkazy, z ktorých bolo jednoznačné, že otázka ohľadom
prenesenia daňovej povinnosti je jasná a vyriešená. Nebolo teda žiadnej pochybnosti o tom, že okresnýsúd mal ustálenú odpoveď na otázku ohľadom fakturácie ceny diela, resp. na otázku prenesenia daňovej
povinnosti. Ak žalobca argumentoval absolútnou neplatnosťou čl. II. bod 3. zmluvy o dielo, tak žalovaný
poukázal na to, že až do momentu podania odvolania touto okolnosťou žalobca neargumentoval a

platnosť uvedeného ustanovenia nenamietal. I napriek uvedenému žalovaný opätovne poukázal na to,
že v konaní predložil Odborné vyjadrenie č. 264/2017 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline, ktoré vyvracia tvrdenia žalobcu, že by tento článok zmluvy bol uzatvorený v rozpore so zákonom.
Žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil dôkazy predložené žalovaným. Čiastočnou úhradou nemohlo
dôjsť k uznaniu záväzku žalovaným v celosti, pretože žalovaný už pri obdržaní faktúry od žalobcu a

jej následnej úhrade žalobcovi vytýkal nesprávnosť jej vystavenia a žalovaný úhradu vykonal podľa
zmluvy o dielo a v rámci zachovania korektných vzťahov, čo však žalobca následne zneužil. Okresný
súd sa riadnym spôsobom zaoberal argumentmi sporových strán, a preto v rozhodnutí okresného súdu
žalovaný nevidí žiadnu svojvôľu. Ak žalobca namietal, že okresný súd porušil jeho právo na spravodlivý
proces nevykonaním navrhovaných dôkazov, tak žalovaný uviedol, že žalobcom navrhované dôkazy boli
až na pojednávaní. Ak by okresný súd tomuto návrhu vyhovel, pojednávanie by musel odročiť, avšak

navrhovanísvedkoviabydokonanianepriniesliničnové,čobyužžalobcomvkonanínebolopredložené.
Naopak, pokiaľ by okresný súd pripustil vykonanie týchto dôkazov, bolo by to v rozpore so zásadami
hospodárnosti konania a ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania. Žalobca naviac k otázke
okresného súdu, čo by malo byť preukázané výsluchmi navrhovaných svedkov, nepodal odpoveď, ktorá
by už z predchádzajúceho konania a dokazovania nebola zodpovedaná. Podľa žalovaného okresný

súd pri nevykonaní dôkazov navrhnutých žalobcom postupoval správne a v zmysle zákona. Žalovaný
navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov súdneho konania.

13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 23.09.2021. Žalobca uviedol, že
zotrváva v celosti na rozsahu podaného odvolania. Žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne poukazuje

na čl. II. bod 1. zmluvy o dielo, podľa ktorého bola stanovená pevná cena diela bez DPH. Napriek
uvedenému ustanoveniu zmluvy je však nesporné, že zmluvné strany si dohodli v čl. VI. bod 2. zmluvy
o dielo to, že faktúry za dielo budú vystavované podľa platných právnych daňových predpisov. Je
nesporné, že zmluvné strany prejavili vôľu stanoviť konečnú cenu diela v súlade s daňovými predpismi,
teda cenu navýšenú o daň z pridanej hodnoty. Žalobca uviedol, že okresný súd sa nevyporiadal s

procesnou obranou žalovaného a v rozpore so zásadami civilného sporového konania odôvodnil svoje
rozhodnutie skutočnosťami, ktoré ani neboli žalovaným v konaní namietané. Žalovaný produkoval
skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré smerovali k preukázaniu toho, či v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty podľa ust. § 69 ods. 12 písm. j) ide v danom prípade o tuzemský prenos daňovej
povinnosti. Na preukázanie tvrdených skutočností stranami sporu boli predložené listinné dôkazy, ktoré

však okresný súd nevykonal a nezaoberal sa nimi. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zotrváva
na svojej procesnej obrane, že zmluvné strany dodržali daňové zákony, t.j. aj čl. VI. bod 2. zmluvy o
dielo. Žalobca považoval napadnutý rozsudok za nesprávny a arbitrárny. Žalobca zdôraznil, že okresný
súd sa prenesením daňovej povinnosti ani čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo nezaoberal. Odmietol vykonať
navrhované dôkazy. Ak tieto dôkazy nevykonal, je podľa žalobcu otázne, ako dospel okresný súd k

záveru, že v danom prípade sa jedná o prenos daňovej povinnosti, a teda, že faktúry s DPH boli
žalobcomvystavenénesprávneavrozporesdaňovýmipredpismi,keďktýmtoskutočnostiamnevykonal
ani jeden navrhnutý dôkaz, resp. sa so žiadnym listinným dôkazom na preukázanie týchto skutočností
nevysporiadal. Ak sa okresný súd vôbec nezaoberal či už procesnou obranou žalovaného alebo
procesným útokom žalobcu, tak poznačil svoje rozhodnutie vážnou vadou a arbitrárnosťou. Žalobca

zotrval na svojom odvolacom návrhu.

14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 06.10.2021. Žalovaný sa v celom rozsahu
stotožnil s rozsudkom okresného súdu, ktorý je riadne odôvodnený, nie je arbitrárny. Žalovaný zdôraznil,
že cena diela bola dohodnutá a žalovaným uhradená tak, ako to bolo vyjadrené v zmluve o dielo podľa

čl. II. bod 1., pričom toto ustanovenie zmluvy bolo dohodnuté aj v súlade s čl. VI. bod 2. zmluvy o
dielo. Ak žalobca opakovane sa odvoláva na čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo, tak žalovaný poukázal na
skutočnosť, že zo strany žalobcu je tu pokus o svojvoľné „ohýbanie“ a výklad zmluvných ustanovení.
Čl. VI. bod 2. zmluvy o dielo bol špecifikovaný práve v čl. II. bod 1. zmluvy o dielo, čo znamená, že
zmluvné strany boli dohodnuté na pevnej cene diela bez DPH. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že

predložil niekoľko dôkazov ohľadom správnosti určenia ceny diela. Žalovaný predloženými dôkazmi
reagoval výlučne na procesný útok zo strany žalobcu, a teda musel vyprodukovať také dôkazy, ktoré
by tvrdenia žalobcu vyvrátili. Žalovaný už v odpore poukazoval na zmluvné dojednania ohľadom výšky
ceny diela, a preto nebolo pravdou, že by okresný súd konal svojvoľne. Naopak, okresný súd sa stotožnils argumentom žalovaného, ktorý poukázal na zmluvné ustanovenia o cene diela a podporne predkladal
dôkazy o správnosti určenia ceny diela. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že na rozdiel od žalobcu
uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalovaný poukázal na správny postup okresného súdu, keď

nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom. Pokiaľ by pripustil vykonanie dôkazov, bolo by to v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania, pretože žalobcom navrhovanými dôkazmi by nedošlo k nijakému
objasneniu sporných skutočností. Naviac, žalobca tieto skutočnosti navrhol až na pojednávaní, teda nie
podľa zásad CSP, t.j. čo najskôr. Žalobca aj napriek tomu, že tvrdí, že o prenesenie daňovej povinnosti
ísť nemalo, predložil len jeden dôkaz, a to od subjektu, ktorý nemal potrebnú kvalifikáciu na to, aby

jeho názor bol relevantný. Naopak, žalovaný predložil viaceré dôkazy, a to od subjektov, ktorý rozoberali
konkrétne situáciu sporových strán a dospeli k záveru, s ktorým sa stotožnil aj okresný súd. Žalovaný
žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny, s priznaním trov odvolacieho konania.

15. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 07.10.2021 (č.l. 286 spisu) bolo vyjadrenie
žalovaného zo dňa 06.10.2021 doručené na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380
ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným
vyhlásenímrozsudkukrajskýmsúdomzarešpektovaniaust.§219ods.1,3CSPbolrozsudokokresného
súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo

prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/145/2021-292 zo dňa
24.01.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 15.03.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

18. Krajský súd pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalobcu aplikoval ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP,

keď bol viazaný odvolacími dôvodmi žalobcu. Súčasne krajský súd aplikoval ust. § 383 CSP, keď bol
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože nezistil dôvody na zopakovanie
dokazovania alebo doplnenie dokazovania.

19. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné

k tomu, aby posúdil žalobcom uplatnený nárok, ktorý bol sporným nárokom, a to či žalobca má nárok
na cenu diela s DPH, resp. bez DPH. Pri posúdení spornosti žalobcovho nároku okresný súd vecne
správnym spôsobom poukázal na ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého objednávateľ
je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je

objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia
zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Okresný súd vecne správnym spôsobom poukázal aj
na rozhodné články uzavretej Zmluvy o dielo č. A1520 Str-Ad zo dňa 01.02.2016 (ďalej len „Zmluva o
dielo“), v ktorej žalobca vystupoval ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ. Krajský súd vo vzťahu
k odvolacím dôvodom žalobcu považoval za potrebné v odôvodnení svojho rozsudku uviesť citáciu

rozhodných článkov uzavretej Zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným.

20. Podľa čl. II. bod 1. Zmluvy o dielo ...„Objednávateľ a Zhotoviteľ sa dohodli, že cena za vykonanie
diela podľa článku I. tejto Zmluvy je stanovená ako cena pevná vo výške:
a. PS 04 Systém („SRTP) a „MaR“) .................929.172,00 Eur,

b. PS 07 EPS a PDS ....................58.206,00 Eur,
c. usmerňovače toku pre PS02 ..................26.732,00 Eur
Cena za dielo spolu bez DPH .................... 1.014.110,00 Eur.“

21. Podľa čl. II. bod 3. Zmluvy o dielo ...„V zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty

podľa § 69 odst. 12 písm. j) ide o tuzemský prenos daňovej povinnosti (DPH) pri dodaní stavebných
prác zaradených do sekcie F klasifikácie CPA platiteľom dane inému platiteľovi dane.“22. Podľa čl. VI. bodu 3. Zmluvy o dielo ...„Objednávateľ uhradí Zhotoviteľovi každú faktúru v jej
plnej výške bez DPH, až kým celková čiastka bez DPH za všetky uhradené platby spolu nedosiahne
výšku 90% celkovej ceny podľa článku II. bod 1 zmluvy bez DPH. Zvyšná časť ceny diela bude

uhradená zhotoviteľovi do 14 dní po riadnom prevzatí diela, na základe osobitnej faktúry, ktorej súčasťou
bude Záverečný protokol o odovzdaní a prevzatí diela, podľa ktorého bolo dielo prevzaté bez vád a
nedorobkov, alebo doklad o odstránení všetkých vád a nedorobkov uvedených v Záverečnom protokole
o odovzdaní a prevzatí diela.“

23. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobca a žalovaný v súlade s ust.
§ 546 ods. 1 Obchodného zákonníka zreteľným, konkrétnym, určitým spôsobom dohodli pevnú cenu
diela, len ktorú bol povinný žalovaný zaplatiť. Tvorcami zmluvného vzťahu bol žalobca a žalovaný ako
zmluvné strany, ktoré jasným spôsobom vyjadrili cenu, len ktorú bol žalobca oprávnený účtovať a ktorú
na druhej strane bol žalovaný povinný zaplatiť. Na základe vyššie citovaných zmluvných článkov žalobca
a žalovaný ako zmluvné strany jasným a určitým spôsobom dohodli cenu diela ako pevnú cenu a bez

DPH. Dohoda v Zmluve o dielo o pevnej cene bez DPH, vyjadrená v čl. II. bodu 1. Zmluvy o dielo mala
väzbu k čl. II. bodu 3. Zmluvy o dielo z titulu prenosu daňovej povinnosti. Je nepochybné, že v súkromno-
právnom vzťahu založenom medzi žalobcom a žalovaným, uzavretou Zmluvou o dielo, pristupujú obidve
zmluvné strany tomu zodpovedajúcou mierou odbornej spôsobilosti a zodpovednosti, t.j. keď pri výkone
podnikateľskejčinnostipodnikatelia,akýmisúžalobcaažalovaný,konajúvovlastnommeneanavlastnú

zodpovednosť. Vyžadovaná odborná spôsobilosť podnikateľských subjektov sa zákonite transformuje
aj do kreovaných zmluvných vzťahov, v ktorých vymedzujú rozsah vzájomných práv a povinností. Bol to
žalobca a žalovaný ako zmluvné strany, ktoré v čl. II. Zmluvy o dielo určili cenu diela ako pevnú cenu
diela bez DPH, pričom spôsobom určenia takejto pevnej ceny diela bolo vymedzenie v bode 3. čl. II.
Zmluvy o dielo, v ktorom podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, v zmysle ust. § 69

ods. 12 písm. j), vyjadrili, že ide o tuzemský prenos daňovej povinnosti (DPH) pri dodaní stavebných
prác zaradených do sekcie F klasifikácie CPA platiteľom dane inému platiteľovi dane. Inými slovami
vyjadrené, žalobca a žalovaný Zmluvou o dielo dohodli spôsob určenia pevnej ceny diela bez DPH a ak
takto dohodnutú cenu diela pri vyvolaní súdneho sporu okresný súd napadnutým rozsudkom akceptoval,
tak tomuto postupu okresného súdu nemožno vytknúť nesprávnosť záveru, resp. jeho nezákonnosť,

ako to namietal žalobca v odvolaní. Okresný súd vecne správnym postupom poukázal na rozhodujúce
články Zmluvy o dielo, výsledkom ktorých bola tvorba ceny diela a tú, ako výslednú pevnú cenu diela
mal žalovaný povinnosť zaplatiť.

24. Na základe vyššie uvedených záverov krajským súdom, ktoré korešpondovali záverom vyjadreným

okresným súdom v napadnutom rozsudku, nemôže byť plnenie dohodnutej pevnej ceny diela žalovaným
hodnotené ako uznanie aj žalobcom uplatneného sporného nároku o doplatenie ceny diela, a to
doplatenie DPH žalovaným za aplikácie ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Ak na základe
vyššie uvedených zhodnotení a záverov vyjadrených krajským súdom, na strane žalovaného nebol
podľa uzavretej Zmluvy o dielo záväzok na zaplatenie DPH, keďže cena diela bola dohodnutá ako pevná

cena bez DPH, tak logicky zaplatením pevnej ceny diela žalovaný nemohol uznať aj žalobcom uplatnenú
DPH, pokiaľ takýto záväzok na zaplatenie DPH žalovaný nemal podľa uzavretej Zmluvy o dielo. Podľa
ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu,
avšak pokiaľ tu takýto dlh na strane dlžníka, v danom sporovom prípade žalovaného, existuje. Žalovaný
nebol v pozícii dlžníka voči spornému nároku žalobcu na zaplatenie DPH, a preto zaplatenie pevnej

ceny diela nemohlo v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka spôsobiť uznanie žalovaným aj
na zaplatenie DPH, pokiaľ takýto dlh na DPH na strane žalovaného nebol.

25. Okresný súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie a na základe výsledkov tohto dokazovania
prijal správne skutkové závery, ktoré aj správne právne posúdil. Nemožno akceptovať odvolací dôvod

žalobcu v tom, že by nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom došlo k zásahu do práva žalobcu
na spravodlivý proces. Nepochybne žalobca ako strana sporu mal v konaní pred okresným súdom
vytvorený priestor k navrhovaniu dôkazov. Toto svoje právo žalobca využil. Je to však len súd, ktorý za
aplikácie ust. § 185 ods. 1 CSP rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dispozičné oprávnenie
sporovej strany navrhnúť dôkazy nie je možné zamieňať s výlučným zákonným oprávnením súdu, ktoré

mu je dané v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP, rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Postupom
a konaním okresného súdu nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. K takémuto
porušeniu by došlo len v prípade, pokiaľ by postupom súdu bola sporovej strane - žalobcovi znemožnená
realizácia tých procesných práv, ktoré Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany práv aprávom chránených záujmov. Nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom v podstate okresný súd
len napĺňal svoje zákonné oprávnenie zverené súdu podľa ust. § 185 ods. 1 CSP. Tento postup nie je
možné hodnotiť tak, ako sa toho domáhal žalobca v odvolaní, a to ako porušenie práva žalobcu na

spravodlivý súdny proces. Už podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu
SR nevykonanie navrhnutých dôkazov sporovou stranou nemožno považovať za porušenie práva na
spravodlivý súdny proces. Žalobca svoje procesné právo označiť dôkazy naplnil, využil, avšak toto právo
žalobcu, ako bolo vyššie uvedené krajským súdom, nemožno zamieňať so zákonným oprávnením súdu
rozhodnúť o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Nevykonanie dôkazov podľa

návrhov alebo predstáv žalobcu ako sporovej strany nie je postupom, ktorým by došlo k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý súdny proces, pretože rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí
výlučne súdu a nie sporovej strane. Nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom okresný súd takýmto
postupom nevylúčil žalobcu z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznáva Civilný sporový
poriadok.

26. K nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalobcom krajský súd upriamuje pozornosť aj na čl. XXIX. bodu
7. Zmluvy o dielo, podľa ktorého ...„Meniť alebo dopĺňať túto Zmluvu je možné len po vzájomnej dohode
zmluvných strán, a to písomne vo forme dodatkov k Zmluve. Dodatky k Zmluve musia byť očíslované a
musia byť riadne podpísané osobami oprávnenými konať v mene zmluvných strán. Uzavretie dodatku
k Zmluve prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie je vylúčené.“ Žalobcom a žalovaným

ako zmluvnými stranami bola vymienená písomná forma zmeny Zmluvy o dielo, preto akékoľvek
dojednania Zmluvy o dielo nemohli byť nahradené svedeckými výpoveďami. Okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku v odseku 24. zdôvodnil nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom, ktoré
zdôvodnenie bolo plne v súlade s princípom zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania. Naviac,
krajský súd dodáva, že vzhľadom k zmluvne vymienenej písomnej forme pre akékoľvek zmeny zmluvy,

jej doplnenia, výsluchy navrhnutých svedkov žalobcom, resp. výsluchy štatutárnych orgánov žalobcu a
žalovaného ako navrhnuté dôkazy nemohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska
použitých tvrdení žalobcu a žalovaného, ak sporové strany v písomnej forme vyjadrili dohodu o pevnej
cene diela bez DPH. Krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalobcu k nevykonaniu dôkazov s odkazom na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR uvádza, že nevykonanie navrhnutého dôkazu

možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR iba za predpokladu, že by daný navrhovaný dôkaz mohol mať vplyv na posúdenie skutkového
stavu veci, čo však v danom sporovom prípade nebolo splnené, ak pri vymienenej písomnej forme
právneho úkonu (jeho zmeny), a to Zmluvy o dielo, práve písomnou formou bola konkrétnym a písomne
určeným spôsobom stanovená cena diela, len zaplatenie ktorej mohol žalobca požadovať. Ak takto

zmluvne dohodnutá cena diela žalovaným bola zaplatená, tak žalobcom uplatnený sporný nárok na
zaplatenie DPH žalovaným nemal zmluvný základ. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, aj pre
vymienenú písomnú formu akýchkoľvek zmien uzavretej Zmluvy o dielo potom výsluchy štatutárnych
orgánov žalobcu, žalovaného, technika p. J. a daňovej poradkyne X. navrhnuté žalobcom, nebol dôvod
vykonávať k zmluvným dojednaniam písomne uzavretej Zmluvy o dielo. Krajský súd k návrhu žalobcu

na výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného považuje za potrebné uviesť, že obe sporové
strany boli zastúpené právnymi zástupcami, teda mali kvalifikované profesionálne zastúpenie, pričom
stranám nebolo odopreté právo uplatňovať prostriedky procesného útoku a obrany. V zmysle ust. § 195
ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli
najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ust. § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté. Z ustanovenia § 195 CSP

vyplýva, že je to súd, ktorý môže na návrh nariadiť výsluch strany o skutočnostiach, ktoré nie je možné
preukázať inak. V danom prípade však skutočnosti týkajúce sa dohodnutej ceny diela vyplynuli priamo
z písomne uzavretej Zmluvy o dielo, a preto ani vzhľadom k tomuto zákonnému ustanoveniu nemožno
mať za to, že nevykonaním navrhnutého výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného tak, ako
tento návrh uskutočnil žalobca, by malo dôjsť k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

27. K žalobcom až v odvolacom konaní namietanej absolútnej neplatnosti Zmluvy o dielo, pri dojednaní
ceny diela krajský súd poukazuje na zmluvnými stranami písomne vyjadrenú pevnú cenu diela v čl. II.
bodu 1. v spojení s čl. II. bodu 3. Zmluvy o dielo, keď pri dohodnutej pevnej cene diela bol vyjadrený
odkaz na ust. § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, a to prenos

daňovej povinnosti. Zmluvné strany pri pevnej cene diela bez DPH použili aplikáciu ust. § 69 ods. 12
písm. j) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, a tým vyjadrili spôsob dojednania ceny diela,
jej účtovania, ktorý dohodnutý spôsob bol správne akceptovaný nielen okresným súdom, ale z titulu
vyvolaného odvolacieho konania aj krajským súdom.28. Nebol tu dôvod v postupe konania okresného súdu prerušiť toto súdne konanie tak, ako to namietal
žalobca v odvolaní, s odkazom na záver okresného súdu, ktorý uviedol, že nie je oprávnený posudzovať

otázky zmluvnej ceny diela z časti spadajúcej podľa okresného súdu do oblasti verejného práva.
Okresný súd správne uviedol, že ide o súkromno-právny vzťah, pri ktorom žalobca a žalovaný ako
zmluvné strany pri tvorbe zmluvného vzťahu, a to uzavretej Zmluvy o dielo, okrem iného dohodli aj
pevnú cenu diela bez DPH a len takto v písomnej forme dohodnutú zmluvnú cenu diela bol žalobca
pri vyvolaní sporu oprávnený uplatňovať a na druhej strane žalovaný plniť. Ak však žalovaný zmluvne

dohodnutú pevnú cenu diela žalobcovi zaplatil, tak žalobca nemohol byť úspešný so svojim nárokom
o zaplatenie DPH od žalovaného, ak v čl. II. bodu 3. Zmluvy o dielo žalobca a žalovaný sa dohodli
na prenose daňovej povinnosti, ku ktorému prenosu daňovej povinnosti sa nad rámec vyjadril okresný
súd v odseku 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okresný súd správnym spôsobom uviedol,
že zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty rieši vzťah daňových subjektov k správcovi
dane, a preto postup žalovaného ohľadne daňových vecí, rozhodovanie o tomto postupe patrí do

kompetencie príslušných orgánov finančnej správy. Rovnako správne poukázal okresný súd na to, že
pokiaľ ide o spôsob účtovania DPH, podmienky na prenos daňovej povinnosti, tak daňové veci patria do
oblasti verejného práva, a preto nemal oprávnenie, právomoc zasahovať do otázky daní, riešiť otázky
vyplývajúce z verejného práva, ak rozhodovanie o daňových veciach prináleží daňovému úradu a súdom
v rámci správneho súdnictva a nie súdu, ktorý koná o žalobe vyplývajúcej zo súkromno-právneho vzťahu

založeného medzi žalobcom a žalovaným uzavretou Zmluvou o dielo.

29. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol
relevantný, pretože okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na prijatie
skutkových záverov. Skutkové zistenia posúdil a zdôvodnil za aplikácie rozhodných zákonných

ustanovení, rešpektujúc uzavretú Zmluvu o dielo medzi žalobcom a žalovaným právne správnym
spôsobom. Rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie bol v odvolacom konaní
potvrdený v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči
žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov
konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením za aplikácie ust.
§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.