Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 23, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720201378
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3720201378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: W. D. D.., so sídlom J., C. XX, W. XX
XXX XXX, zastúpeného I.. I. E., advokátom so sídlom J., C. XX, proti žalovanej K. M., narodenej dňa
XX.XX.XXXX, bytom G., M. XXXX/XX, o zaplatenie 2 522,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. júna 2021 č. k. 8Csp/17/2020-77, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku
o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 491,04 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 491,04 eur od 27.10.2017 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania

nepriznal.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 14.01.2015 uzatvorila
spoločnosť Q. V. Y., S. so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej spotrebiteľský úver vo
výške 3 300,- eur, pričom žalovaná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver v 60 splátkach po 100,32 eur

mesačne, celková čiastka 6 019,20 eur, RPMN 30,32 %, fixná ročná úroková sadzba 30,32 %, priemerná
hodnota RPMN 18,66 %, prvá splátka splatná dňa 20.02.2015, ďalšie splátky splatné vždy k 20. dňu
v mesiaci, termín konečnej splatnosti 01/2020, doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov
klienta podľa zmluvy. Je nesporné, že táto zmluva je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou v
zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná
nesplácala úver riadne a včas, z prehľadu splátok a úhrad k zmluve č. XXXXXXX vyplýva, že žalovaná
uhradila sumu vo výške 2 808,96 eur. Q. V. Y. listom zo dňa 26.08.2017 vyzval žalovanú k úhrade

nedoplatku na splátkach vo výške 300,96 eur s tým, že ak do 05.10.2017 nedôjde k úhrade
splátky splatnej v mesiaci 06/2017, bude spoločnosť Q. V. Y., S.. oprávnená úver zosplatniť. Žalovaná aj
napriek výzve na zaplatenie dlžnej sumy pohľadávku neuhradila, a preto Spoločnosť Q. V. Y. listom zo
dňa 21.10.2017 žalovanej oznámila vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. V konaní bolo preukázané,
že formou notárskej zápisnice N XXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017 došlo k projektu rozdelenia
medzi zanikajúcou spoločnosťou Q. V. Y., S. a nástupníckymi spoločnosťami E., S. a E., B., S. Z

priemerných úrokových mier z úverov, zverejňovaných Národnou bankou Slovenska, súd prvej inštancie
zistil, že v mesiaci január 2015 bola pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do
5 rokov priemerná úroková sadzba vo výške 10,43 %, pričom v zmluve bola úroková sadzba30,32 %, čo predstavuje takmer 3-násobok priemerných úrokov vyberaných oprávnenými subjektmi
pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu považoval súd
prvej inštancie dohodnutú výšku úroku z úveru v rozpore s dobrými mravmi, a teda zmluva je v tejto

časti neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca nemá nárok požadovať za požičanie
finančných prostriedkov odplatu - úrok. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy
491,04 eur, ktorá predstavuje rozdiel sumy poskytnutého úveru (istiny) 3 300,- eur a úhrad žalovanej v
sume 2 808,96 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaná tým, že nesplácala úver riadne a včas,
dostala sa do omeškania a žalobcovi vznikol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na

úroky z omeškania, a preto súd zaviazal žalovanú k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 491,04 eur od 27.10.2017 do zaplatenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1,
§ 39, § 53 ods. 9, § 517 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), d) zák. č.
129/2010 Z. z., o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť mu sumu 2 031,84
eur s úrokom z omeškania 5 % zo sumy 2 031,84 eur od 27.10.2017 do zaplatenia a prizná
mu náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil,
že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je
neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza

svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 30,32 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou
odplatou poskytnutého úveru bol zmluvný úrok. Výška priemernej RPMN pre úvery so
splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom
financií SR v súlade s § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v súhrnných informáciách o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok

2014 so stavom ku dňu 30.09.2014 predstavovala 15,16 %. Najvyššia prípustná výška odplaty podľa
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 predstavovala 30,32 %, t.j. 2 x priemernej RPMN 15,16 %. Výška dojednaného zmluvného
úroku tak bola v súlade s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/1995 účinného od 01.09.2014, nakoľko nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky

RPMN zverejnenej Ministerstvom financií SR v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014 so
stavom ku dňu 30.09.2014 vo výške 15,16 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je preto primeraná,
v súlade so zákonom a dobrými mravmi.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSPadospelkzáveru,žerozsudoksúduprvejinštancieje
potrebné v napadnutom výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o trovách

konania potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolateľom spochybnený vo výroku, ktorým bola žalovanej
uloženápovinnosťzaplatiťžalobcovi491,04eurs5%úrokomzomeškaniaod27.10.2017dozaplatenia,
v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

7. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (14.01.2015) ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej

stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

8. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom 14.01.2015, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú

dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.9. Podľa § 1 ods. 3 písm. a) bod 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom 14.01.2015,
odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok.

10. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom 14.01.2015, na
účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu2a) naposledy v čase predchádzajúcom

uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

11. Vyššie uvedený odkaz 2a) v § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odkazuje na § 21 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o
novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch.

13. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na

webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom
webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených
podľa predchádzajúcej vety.

14. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom 14.01.2015, ak odseky

2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa
predchádzajúcej vety.

15. Podľa § 1a ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom 14.01.2015, najvyššia
prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia
spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

16. Aj keď metodiku použitú v § 1 a § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ktorými sa vykonáva
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka) odborná prax podrobuje kritike (najmä preto, že
stanovuje porovnávanie neporovnateľných veličín: úrokov a iných peňažných plnení prepočítaných na
jeden rok postupom podľa § 1 s priemernou hodnotou RPMN podľa § 1a), je potrebné dať za pravdu
žalobcovi v tom, že ak zákonodarca stanovil maximálnu hranicu odplaty v zákone a vo vykonávacom

predpise, nemala by sa odplata, ktorá neprevyšuje takto stanovenú hranicu, považovať za neprimeranú
a v zásade ani za rozpornú s dobrými mravmi.

17. V preskúmavanej veci bol jedinou dohodnutou odplatou za poskytnutie úveru úrok. Žiadne iné druhy
odplaty nevyplývajú ani zo zmluvy samotnej, ani z tvrdenia strán. Podľa § 1 ods. 3 písm. a)

bod 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. teda odplatu tvorí dohodnutý úrok (opakujúce sa plnenie v
percentách za rok) vo výške 30,32 %.

18. V zmysle už vyššie citovaného ustanovenia § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
treba na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty použiť priemernú hodnotu RPMN bánk a

pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnenú
Ministerstvom financií SR naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Nejde
teda o priemernú RPMN za obdobie, v ktorom bola uzavretá predmetná zmluva a tiež nejde
o priemernú RPMN na „spotrebiteľské a ostatné úvery“, ale o priemernú RPMN výlučne vo
vzťahu k novoposkytnutým spotrebiteľským úverom bánk a pobočiek zahraničných

bánk, a to za predchádzajúce obdobie.

19. Údaje o priemerných hodnotách RPMN zverejňuje ministerstvo financií vždy štvrťročne, a to pozadu,
po zosumarizovaní štatistických údajov za ten-ktorý štvrťrok. Preto je logické, že najvyššia prípustnávýška odplaty sa síce posudzuje ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (§ 1a ods. 4 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z.), avšak porovnávaným kritériom je priemerná hodnota RPMN zverejnená v čase
predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy (§ 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.).

Prijateľnosť výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru totiž nemôže byť závislá od údaja,
ktorý v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebolo ešte možné zistiť (takým je aj údaj
o priemernej výške RPMN za obdobie, v ktorom bol predmetný úver poskytnutý). Keďže predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 14.01.2015, teda v priebehu prvého štvrťroka
2015, je potrebné pre určenie maximálnej odplaty použiť údaje za štvrtý štvrťrok 2014 (t.j. v čase

predchádzajúcom uzavretiu predmetnej spotrebiteľskej zmluvy - § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z.).

20. V danom prípade nie sú kritériom pre porovnávanie údaje o úveroch poskytnutých bankami a
pobočkami zahraničných bánk za tretí štvrťrok 2014, ako dôvodil žalobca, ale ani údaje za prvý štvrťrok
2015, ako uvádzal súd prvej inštancie, ale súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých

spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2014, zverejnenej na
webstránke Ministerstva financií SR, z ktorých vyplýva, že priemerná RPMN bola v uvedenom období
na spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov (vrátane) 13,95 %. Dvojnásobok
tejto hodnoty (§ 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.) predstavuje 27,90 %.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že výška zmluvného úroku dohodnutá medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nebola v súlade s citovanými ustanoveniami § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka, § 1, § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 a § 21 zák. č. 129/2010 Z.z.
Pokiaľ uvedená úroková sadzba prevyšovala najvyššie zákonom prípustnú výšku zmluvného úroku pre
uvedené typy úverov, odvolací súd zastáva názor, že dohodnutá úroková sadzba je v rozpore s dobrými

mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je predmetná zmluva v časti dohodnutého
zmluvného úroku neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a žalobcovi ním uplatnený nárok na
zaplatenie zmluvných úrokov nie je možné priznať.

22.Ztýchtodôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýroku,ktorýmvozvyšku

žalobu zamietol, potvrdil ako vecne správny vrátane rozhodnutia o trovách konania.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).