Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/149/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010867
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8318010867.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaných N. Ľ. a A.

E., pre prečin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 335/18/7702 zo dňa 17. decembra
2018, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. decembra 2020
v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Súd obžalovaných N. Ľ., H.. XX.XX.XXXX N. K., trvale bytom Q. XXXX/X, K. a A. E., H.. XX.XX.XXXX
N. K., trvale bytom Q. XXXX/X, K.,

pre prečin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona
spáchaný vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa podľa obžaloby mali
dopustiť tak, že: „dňa 01.03.2016 na presne nezistenom mieste v meste K. spolu A. E. a N. Ľ. uzatvorili
bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa K. K., B.. K.. nájomnú zmluvu s Z. L. zo
T., ktorej predmetom bol prenájom nehnuteľností v k. ú. K., zapísaných na LV č. XXX a ktorých boli
podielovými spoluvlastníkmi každý v pomere 1 k celku, a to v rozpore s časťou IV, bod 3, písm. c) zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi K. K., B.. K.. ako

záložným veriteľom a N. Ľ. a A. E. ako záložcami, pričom dňa 23.06.2017 došlo zo strany záložného
veriteľa K. K., B.. K.. k postúpeniu pohľadávky na postupníka G. E. K., K.. Q.. X.., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35724803, ktorému vznikla škoda vo výške najmenej 21.417,63 eur,“
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné 1 Pv 335/18/7702 zo dňa 17. decembra
2018oslobodzuje-obžalovanúN.Ľ.podľa§285písm.c)Trestnéhoporiadku,pretoženebolodokázané,
že skutok spáchala obžalovaná a obžalovaného A. E. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože
skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného: G. E. K., K..Q..X.., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal na obvinených obžalobu pre skutok, ktorý mali spáchať tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia, pričom v obžalobe je tento skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovanie
veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaná N. Ľ. a obžalovaný A. E. na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú nevinní. V procese

dokazovania obžalovaná objasnila, že je sestrou A. E. a zároveň sú podielovými spoluvlastníkmi v
pomere 1 rodinného domu na ulici Q. v K.. Spoluobžalovaný (brat) jej navrhol, aby vyjadrila súhlas s
uzavretím nájomnej zmluvy, ktorým dali časť domu do nájmu Z. L.. Celú záležitosť aj zmluvu pripravoval
jej brat A. E.. Obžalovaná potvrdila obsah svojej výpovede zo dňa 22.10.2018, kedy uviedla, že asiv roku 2009 si jej brat A. E. zobral úver zo K. K., na zabezpečenie ktorého bola uzatvorená záložná
zmluva k nehnuteľnostiam - k rodinnému domu na ulici Q. Č.. XXXX/X N. K.. V roku 2015 banka
vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý v tom čase jej brat nebol schopný splácať. Následne

bola ako spoluvlastníčka založenej nehnuteľnosti informovaná o konaných dražbách. V roku 2016 ako
spoluvlastníčka nehnuteľnosti podpísala nájomnú zmluvu s Z. L. na prenájom časti domu za sumu 1,00
euro mesačne plus náklady na energie. V tom čase už nedokázala platiť už ani energie, a to pre vlastné
zdravotné problémy, preto jej prišlo vhod, že nájomca mal uhrádzať polovičku nákladov na energie.

Obžalovaný A. E. v procese dokazovania uviedol, že mal problém s uhrádzaním nákladov spojených s
užívaním domu, a preto mu prišlo vhod, že jeho známy Z. L. chcel vykonávať servisnú činnosť, a preto
mu prenajal garáž a prízemie s tým, že bude platiť polovicu nákladov, neskôr sa dohodli, že to bude
paušálna suma 100,00 eur mesačne - z nájmu nechcel žiadny zisk, preto nájomné dohodli v symbolickej
výške na 1 euro za mesiac.

Svedok Z. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú nepoznal, no s obžalovaným boli dlhoroční
kamaráti a poznal dom obžalovaného, vedel o vybavenej garáži, kde chcel prevádzkovať servisnú
činnosť.Malmožnosťbyťajnaprízemí,aletambolibaniekoľkokrát,keďsapotrebovalumyť,čiprezliecť.
Svedok potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania, kde uvádzal, že nájomné bolo dohodnuté v
symbolickej výške 1,00 euro za mesiac, no dohodli sa, že prenajímateľom bude preplácať polovicu

nákladov na energie - keď mu oznámili, že dom je predaný, došlo k ukončeniu zmluvy o nájme dohodou.

Ako svedkyňa bola vypočutá Z.. E., ktorá zastupovala právneho zástupcu oznamovateľa, ktorý podal
trestné oznámenie. Informácie čerpala výlučne z obsahu spisov a podkladov, ktoré boli súčasnému
vlastníkovi pohľadávky predložené pôvodným veriteľom K. K., B..K.. Pri určení výšky škody vychádzali

z tej skutočnosti, že dlhodobá nájomná zmluva uzavretá na predmet záložného práva bola dôsledkom
toho, že sa dosiahol nižší výťažok, preto si v trestnom konaní uplatnili náhradu škody vo výške 21.417,63
eur.

Táto suma predstavuje postúpenú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi

spoločnosťami K. K., B..K.. ako postupcom a spoločnosťou G. E. K., K..Q..X.. ako postupníkom zo
dňa 23.06.2017 v celkovej sume 64.241,73 eur a táto suma pozostávala z istiny vo výške 49.923,04
eur, poplatkov vo výške 75 eur, riadneho úroku vo výške 9.896,07 eur, zmluvného úroku z omeškania
vo výške 265,09 eur a zo zákonného úroku z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v sume
4.082,53 eur.

Výška postúpenej pohľadávky vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Okrem spomínaných
súm, ktoré boli predmetom postúpenia pohľadávok, výška škody pozostáva ešte zo zákonného úroku z
omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky do vydraženia zálohu. Je to vo výške
2.523,51 eur. Škoda ďalej pozostáva aj z nákladov dražby vo výške 5.925,39 eur, ktoré pozostávajú

zo sumy 2.416,35 eur ako hotové výdavky dražobnej spoločnosti a zo sumy 3.536,04 eur ako zmluvne
dohodnutá odmena dražobníka.

Svedkyňa nároky poškodeného vyčíslila v celkovej sume 72.717,63 eur a od tejto sumy bola odpočítaná
suma výťažku z dražby za predmetnú nehnuteľnosť vo výške 51.300 eur. Uplatnili teda škodu vo výške

21.417,63 eur, čo predstavuje rozdiel medzi nárokom a vydraženou sumou.

Svedkyňa vyjadrila názor (domnienku - pozn. súdu), že „..sa predmetná nehnuteľnosť vydražila za sumu
51.300 eur, čo predstavuje rozdiel oproti znalcom určenej cene 17.100 eur. Myslím si, že na predmetný
rozdiel mala podstatný vplyv skutočnosť, že záložcovia na záloh uzatvorili nájomnú zmluvu v rozpore

so svojimi aj zmluvnými záväzkami, čím znížili záujem o záloh počas dražby a taktiež poukazujem na
to, že táto dražba už bola štvrtou v poradí, pričom prvé dve dražby boli vykonávané pre pôvodného
veriteľa K. B..K.. teda predošlé 3 dražby skončili neúspechom a myslím si, že to bolo kvôli spomínanej
nájomnej zmluve“.

Na tomto miestu súd považuje za potrebné uviesť, že „domnienka“ vyslovená svedkyňou, ktorá
navyše v predsúdnom konaní bola substitučným právnym zástupcom poškodenej spoločnosti G. E. K.,
K..Q..X.., ktorú ako oznamovateľa pri podávaní oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
bol spáchaný trestný čin zastupovala, nebola preukázaná žiadnym relevantným dôkazom.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na čl. 4,
zmluva o zriadení záložného práva, čl. 5, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čl. 11, zmluva

o postúpení pohľadávky, čl. 13, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, čl. 20, oznámenie o postúpení
pohľadávky, čl. 21, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, čl. 23, oznámenie o začatí výkonu
záložného práva, čl. 24, oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX, čl. 25, nájomná zmluva, čl. 28, LV č. XXX, čl.
36, správa K. K., B..K.., čl. 81, notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby č. H., č. 82, LV č. XXX
po dražbe, listy vlastníctva, čl. XXX-XXX, oznámenie o dobrovoľnej dražbe M. S. konanej XX.XX.XXXX,

čl. 168, dodatok k oznámeniu o dobrovoľnej dražbe M. S., čl. 171, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej
dražbe konanej XX.XX.XXXX, oznámenie o opakovanej dražbe č. XXX/XXXX konanej XX.XX.XXXX,
notárska zápisnica H. XXX/XXXX, H. XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, notárska zápisnica H. XXX/XXXX,
H. XXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX.

Trestný čin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Trestného zákona (ďalej len „TZ“) spácha ten, kto čo aj

len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že
a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho
majetku,
b) zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme,
c) predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo

prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo
d) predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik.

Objektom trestného činu poškodzovania veriteľa je právo veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky, kto-
rú má voči „svojmu“ dlžníkovi.

Obžaloba však vôbec žiadnym spôsobom neuvádza súvislosť medzi uzavretím nájomnej zmluvy a
zmarenímuspokojeniasvojhoveriteľa-skutokneobsahujenajdôležitejšiuokolnosť,nepopisujesamotnú
pohľadávku veriteľa, ktorá mala byť zmarená v rozsahu uvedenom v obžalobe, t.j. 21 417,63 eur.

Súd už v uznesení č. k. 1T/149/2018-223 zo dňa 30. mája 2019, ktorým zastavil trestné stíhanie
obvinených (nadriadený súd neskôr toto rozhodnutie zrušil) upozornil, že z obžaloby nie je zrejmé, o aký
záväzkový vzťah ide, aká je pohľadávka, ktorej uspokojenie malo byť ukrátené, kto je vlastne dlžníkom
veriteľa a od akých skutočností prokurátor odvíja výšku ukrátenia uspokojenia pohľadávky - toto všetko
sú okolnosti, ktoré musia byť uvedené v skutkovej vete obžaloby a ktoré tvoria skutok navonok, lebo iba

vo vzájomnej súvislosti môžu napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovanie veriteľa
podľa § 239 Trestného zákona (prípadne iného trestného činu).

Súd z obsahu spisu (nie zo skutkovej vety obžaloby) zistil, že dňa 13.03.2009 bola uzavretá zmluva
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi K. K., B..K.. ako veriteľom a A. E. ako dlžníkom, ktorej

predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru, pričom výška úveru bola 65.000,00 eur.

Zo zmluvy o úvere na čl. 4 je zrejmé, že dlžníkom K. K., B..K.. bol iba A. E. - teda nie aj N. Ľ., voči
ktorej trestné stíhanie pre tento skutok nemalo byť podľa názoru súdu ani začaté. Obvineným pre prečin
poškodzovanie veriteľa môže byť iba jeho dlžník - teda nie iná osoba odlišná od dlžníka veriteľa a nie je

podstatné, kto zabezpečil pohľadávku veriteľa, záložca nemusí byť totožná osoba s dlžníkom.

Súd vo vzťahu k obvinenej nepovažuje za nutné uvádzať ďalšie argumenty pre oslobodzujúci výrok,
ktorým obžalovanú N. Ľ. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože
nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku, ktorým súd obžalovaného A. E. podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom, súd uvádza, že uzavretie
nájomnej zmluvy, hoci aj v rozpore s dohodou uzavretou medzi záložným veriteľom a záložcom, nie
je samo o sebe trestným činom. Na to, aby uzavretím nájomnej zmluvy na predmet zmluvy o zriadení

záložného práva (k zálohu) mohli byť naplnené znaky trestného činu poškodzovanie veriteľa podľa §
239 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, musí k tejto okolnosti pristúpiť aj skutočnosť, že práve kvôli tejto
zmluve o nájme, teda výlučne pre prenájom zálohu, došlo čo i len k čiastočnému zmareniu uspokojenia
veriteľa dlžníka.Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna
zmluva medzi K. K., B..K.., ako záložným veriteľom na strane jednej a A. E. a N. Ľ., ako záložcami

na strane druhej. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v nej
špecifikovaným, pričom týmto záložným právom bola zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa,
ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX - i keď v záložnej
zmluve je nesprávne uvádzaný dátum uzavretia úverovej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Zmluvou o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sa záložca zaviazal nezriadiť bez predchádzajúceho

písomného súhlasu záložného veriteľa k zálohu záložné právo, vecné bremeno alebo inú ťarchu v
prospech tretej osoby, vrátane nájomných práv k zálohu alebo jeho časti, a to až do času úplného
splatenia pohľadávky.

Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá nájomná zmluva medzi N. Ľ. a A. E. ako prenajímateľmi a Z. L. ako
nájomcom, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. K., teda nehnuteľnosti,

ktoré boli predmetom záložnej zmluvy. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú, to je od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX, výška nájomného bola 1,00 euro mesačne, nájomca sa zaviazal uhrádzať platby za
spotrebované energie a ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti.

Dňa XX.XX.XXXX sa konala dobrovoľná dražba M. S., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXX, k.ú. K. v časti ťarchy nebola zapísaná spomínaná nájomná zmluva - okrem iného aj
preto, že nájomný vzťah nemožno zamieňať za vzťah plynúci zo zriadeného vecného bremena. Pri
tejto dražbe bol navrhovateľom dražby K. K., B..K.. a všeobecná cena nehnuteľnosti bola stanovená
znaleckým posudkom znalca P.. M. M. č. XX/XXXX v sume 66.500,00 eur.

Oznámenie o vyššie konanej dobrovoľnej dražbe bolo doplnené dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX, kde
dražobník uvádza ako „ťarchu“ popis práv a záväzkov k predmetu dražby - nájomnú zmluvu zo dňa
XX.XX.XXXX uzavretú medzi obžalovanými a Z. L..

Dňa XX.XX.XXXX sa konala opakovaná dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom bola opäť K. K.,

B..K.., kde najnižším podaním bola sumu 59.850,00 eur. V tomto oznámení už prípadní záujemcovia boli
oboznámení s nájomnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Z notárskej zápisnice H. XXX/XXXX, H. XXXX/
XXXX z XX.XX.XXXX bolo preukázané, že na opakovanej dobrovoľnej dražbe konanej XX.XX.XXXX,
ktorej navrhovateľom bola K. K., a.s. sa nezúčastnil žiadny záujemca.

Na návrh navrhovateľa dražby G. E. K., K..Q..X.. zverejnil dražobník oznámenie o dražbe, ktorá sa
mala konať XX.XX.XXXX, pričom cena predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom P.. S.
A. Č.. XXX/XXXX v hodnote 68.400,00 eur. O konaní tejto dražby bola spísaná notárska zápisnica
H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej sa na dobrovoľnej dražbe konanej
XX.XX.XXXX, ktorej navrhovateľom bola spoločnosť G. E. K., nezúčastnil žiadny záujemca, ktorý by

mohol počuť o tom, že na predmete dražby sú nájomné zmluvy.

Následne bolo zverejnené oznámenie o opakovanej dražbe, ktorá sa mala konať XX.XX.XXXX, o
priebehu ktorej bola spísaná notárska zápisnica H., H., z ktorej je zrejmé, že medzi práva a záväzky
viaznuce na predmete opakovanej dražby bola pod písmenom r/ uvedená nájomná zmluva zo dňa

XX.XX.XXXX uzavretá medzi vlastníkmi a Z. L.. Najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 51.300,00
eur, pričom za takúto sumu boli nehnuteľnosti vydražené a vydražiteľom predmetu opakovanej dražby
sa stal A.. O. K., bytom N. XX, K. Ľ.. Cena dosiahnutá vydražením bola 51.300,00 eur.

Výšku škody prokurátor zrejme prevzal z vyjadrenia svedkyne Z.. F. E. splnomocnenej nebankovou

spoločnosťou G. E. K., K.. Q.. X.., ktorá odkúpila pohľadávku od pôvodného veriteľa dlžníka K. K., B..
K.. Svedkyňa pri výsluchu, ktorý sa konal dňa 05.11.2018 uviedla, že si v mene poškodeného uplatňuje
nárok na náhradu škody vo výške 21.417,63 eur. Táto suma má predstavovať rozsah neuhradenej časti
pohľadávky z jej celkovej výšky 72.717,63 eur.

Uvedená celková výška pohľadávky podľa vyjadrenia svedkyne predstavuje výšku postúpenej
pohľadávky 64.241,73 eur, náklady nebankovej spoločnosti G. E. K., K.. Q.. X.. spojené s vykonaním
dražby vo výške 5.925,39 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 2.416,35 eur ako hotových výdavkov a zosumy 3.536,04 eur ako odmena dražobníka. Poškodenému ďalej vznikli nároky na zákonný úrok, ktorý
je tiež súčasťou výšky celkovej pohľadávky.

Prokurátor teda prevzal celú výšku „škody“, ktorú zdôvodnila svedkyňa spôsobom, ktorý je vyššie
uvedený, bez akéhokoľvek preukázania hotových výdavkov dražby, odmeny dražobníka.

Záväzkový právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom je obligatórnym znakom skutkovej podstaty
trestného činu poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Trestného zákona. Otázku existencie a obsahu tohto

právneho vzťahu musí súd v trestnom konaní posudzovať vždy samostatne ako predbežnú otázku,
pretože ide o posúdenie viny obvineného (obdobne judikatúra v Českej republike publikovaná pod R
17/2009).

Pre právny záver o tom, v akom rozsahu páchateľ ako dlžník zmaril uspokojenie pohľadávky veriteľa
trestným činom poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Trestného zákona, musí prokurátor v konaní pred

súdom preukázať nielen, aká bola hodnota veci, ktorou bola zabezpečená návratnosť úveru (hodnota
zálohu), ale aj to, že práve v dôsledku konania obžalovaného došlo k zmareniu uspokojenia svojho
veriteľa a v akom rozsahu.

Ak mal prokurátor uniesť dôkazné bremeno v konaní pred súdom, tak mal v prvom rade preukázať, aký

vplyv malo konanie obžalovaných na dosiahnutú vydraženú cenu za nehnuteľnosť.

Dôkazom, ktorý by mal usvedčovať obžalovaných z trestnej činnosti, bez ďalšieho konkrétneho dôkazu
nie je ani domnienka svedkyne Z.. E., ani ničím nepodložený záver povereného zamestnanca K. (P..
Z. A.) vyjadrený v liste zo dňa 08.10.2018 na čl. 81, kde je uvedené, že obidve dražby (konané dňa

XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX) boli neúspešné, pretože „klient zmaril obidve dražby, nakoľko si dal zriadiť
vecné bremeno“.

Neúčasť možných záujemcov na prvých dražbách (nezáujem o kúpnu nehnuteľností) nemožno nazývať
„marením“ dražby zo strany obžalovaných a bez ďalších relevantných dôkazov tieto skutočnosti

nemožno ani spájať s tým, že uzavreli nájomnú zmluvu uvádzanú v obžalobe.

Okresný súd poukazuje na upozornenie Krajského súdu v Prešove uvedené v uznesení sp. zn.
3To/45/2019 zo dňa 28.11.2019: „Už len záverom je potrebné konštatovať, že aj keď síce z ustanovenia
§ 2 ods. 11 Tr. poriadku plynie, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, v žiadnom prípade

toto ustanovenie nie je možné zo strany prokurátora vysvetľovať tak, že by snáď prvostupňový súd mal
vykonať a objasniť celé dokazovanie s objasnením najzákladnejších otázok tohto prípadu a prokurátor
by bol v konaní absolútne pasívnym. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd aj na znenie ustanovenia §
234 ods. 4 Tr. poriadku, podľa ktorého, po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť policajtovi zabezpečiť
dôkaz, ktorý potrebuje vykonať v konaní pred súdom, ako aj na ustanovenie § 239 ods. 1 Tr. poriadku,

podľa ktorého, môže vziať prokurátor obžalobu späť až do začatia hlavného pojednávania, čím sa vec
vracia do stavu prípravného konania.“

Na inom mieste citovaného uznesenia (strana 3 posledný odsek) krajský súd uvádza, že zodpovednosť
za dokázanie skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, nesie prokurátor ako žalujúca strana.

Žiadnym dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní nebol preukázaný skutočný vplyv uzavretej
nájomnej zmluvy na dosiahnutú kúpnu cenu v dražbe.

V dôsledku oslobodzujúceho rozsudku, súd obligatórne v súlade s § 288 ods. 3 Trestného poriadku

odkázal poškodenú spoločnosť G. E. K., K..Q..X.., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803
s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžepodať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať

pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.