Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119382822
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:6119382822.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a

sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v právnej veci žalobkyne Z.. B.. Z. Q., H..
XX.XX.XXXX, K. H. N., F. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, IČO:
31959181, Spišská Nová Ves, Zimná 59, proti žalovanému S. U., H.. XX.XX.XXXX, K. H. N., K. XXXX/
XX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou ŠIMONOVIČ, s. r. o., Spišská Nová Ves, Duklianska
887/38B, IČO: 52838781, o zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
7C/42/2020 - 92 z 11.11.2020 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že žalobu o zaplatenie 500 eur s prísl. z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 500,00 eur od 30.09.2019 do zaplatenia a II. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2.1.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného

zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 500,- eur s prísl. a náhrady trov konania z dôvodu, že 27.6.2019
uzavrela so žalovaným Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, k nehnuteľnosti
zapísanejnaLV čísloXXXX,vkat.územíK.H.N.,nazákladektorejsastalavýlučnouvlastníčkoubytuč.
1 nachádzajúceho sa na 8. p., vchod 8, obytného domu s. č. 2027, na ulici Lipová 8 v Spišskej Novej Vsi,
s priľahlými pozemkami v tam uvedených podieloch, že v predmetnej dohode si strany sporu dojednali
podmienky, za ktorých im vznikne pri ich porušení povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur,
žežalovanýdobrovoľnenesplnilsvojupovinnosťvyplývajúcuzčl.VIIods.10Dohodyanenahlásilzmenu

vlastníctva nehnuteľností prevádzkovateľovi a dodávateľovi elektrickej energie a plynu, čim porušil svoj
záväzok poskytnúť žalobkyni súčinnosť potrebnú k vykonaniu zmeny v osobe odberateľa elektrickej
energie a plynu u dodávateľa Východoslovenská energetika a.s., že 24.9.2019 bol vyzvaný, aby bez
zbytočného odkladu, najneskôr do 3 pracovných dní, odo dňa doručenia tejto výzvy, do žiadosti o prepis,
ktorámubolazaslanávprílohe,doplniljehozákazníckečíslo,žiadosťpodpísalatútonáslednedoručildo
advokátskej kancelárie žalobkyne. Zároveň bol vyzvaný, aby do 3 dní odo dňa doručenia výzvy, uhradil
žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 500,- € s upovedomením, že ak tak neurobí, pohľadávka žalobkyne

bude vymáhaná súdnou cestou. Výzva bola žalovanému doručená 26.9.2019.
2.2.Upomínacím súdom bol vydaný 15.1.2020 platobný rozkaz, ktorý určil žalovanému zaplatiť žalobkyni
zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 500,- eur od 30.9.2019 a druhým
výrokom určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 177,27 eur.2.3.Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odôvodnený odpor, navrhoval ho zrušiť
a žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, lebo nebol vyzvaný žalobkyňou na poskytnutie
súčinnosti pre nahlásenie zmeny vlastníctva nehnuteľností. Ak by žalobkyňa bdela nad svojimi právami,

a SMS správou by v lehote 45 dní odo dňa podpisu uvedenej dohody zaslala SMS správu o termíne
stretnutia u určeného dodávateľa energií, žalovaný by sa v daný deň bol pod hrozbou zmluvnej pokuty
povinný dostaviť a poskytnúť súčinnosť pri nahlásení zmeny vlastníctva nehnuteľností podľa uvedenej
dohody, že žalobkyňou bol až 2.10.2019, tzn. 97 dní odo dňa podpísania uvedenej dohody vyzvaný
na vykonanie zmeny u dodávateľa energií. Z uvedeného konania žalobkyne nevyplýva záujem o čo

najskoršie nahlásenie zmeny vlastníctva predmetu kúpy uvedenej v dohode. Ak žalobkyňa nahlasovala
zmenu až 97 dní odo dňa podpísania uvedenej dohody, porušila tak sama preukázateľne ustanovenie
o zmluvnej pokute. Aj z uvedeného dôvodu, keďže žalovaný porušenie povinnosti nezavinil, nie je
dôvod na strane žalobkyne na uplatnenie zmluvnej pokuty v požadovanej výške. V odôvodnení odporu
žalovaný ďalej uviedol, že z gramatického hľadiska možno pojem „súčinný" vykladať ako ten, ktorý
spolupracuje, ktorý svojou činnosťou prispieva k spoločnému cieľu. Pojem súčinný, tak nemôže zakladať

povinnosť žalovaného byt' aktívnejší než žalobkyňa, ktorá nadobudla predmet kúpy podľa uvedenej
dohody do výlučného vlastníctva. Práve žalobkyňa bola v prípade formulácie zmluvnej pokuty ten, ktorá
mala aktivovať proces zmeny nahlásenia vlastníctva predmetu kúpy uvedeného v dohode u dodávateľov
služieb spojených s užívaním predmetu kúpy. Ak by bol proces v lehote 45 dní odo dňa podpísania
uvedenejdohodysmeromkžalovanémuaktivovaný,ažalovanýbyvlehote45dnízostalpasívnyanebol

by súčinný pri nahlásení zmieri, vznikol by žalobkyni nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Formulácia
zmluvnej pokuty v bode 10 článku VII. uvedenej dohody, nevyžaduje, aby žalovaný ako podielový
spoluvlastník v I. rade aktivoval ako prvý proces nahlásenia zmeny vlastníctva predmetu kúpy, ale aby
poskytol potrebnú súčinnosť. Z uvedeného dôvodu nemožno žalovaného zaviazať na úhradu zmluvnej
pokuty už len z dôvodu, že jej formulácia v bode 10 článku VII uvedenej dohody je nejasná a neformuluje

konkrétne porušenie povinnosti žalovaného. Nakoniec v bode 10 článku VII uvedenej dohody sa uvádza,
že „v prípade neposkytnutia vzájomnej súčinnosti je strana, ktorá túto súčinnosť neposkytla, povinná
uhradiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 500 eur a to do troch dní odo dňa doručenia
výzvy strane, ktorá súčinnosť neposkytla." Zároveň žalovaný tvrdil, že výzva žalobkyne z 24.09.2019 (t.j.
89 dni odo dňa podpisu uvedenej dohody) už v prílohe obsahuje tlačivo „Žiadosť o prepis" a je spôsobilá

aktivizovať konanie na strane žalovaného. V závere odôvodnenia odporu žalovaný uviedol, že prejav
vôle a úmysel oboch konajúcich strán bol vyjadrený jednoznačným spôsobom, a to pristúpiť k spolupráci
pri nahlasovaní zmien vlastníctva predmetu kúpy uvedenom v dohode. Zo samotných príloh žaloby
je zrejmé, že žalobkyňa nepristúpila k tejto spolupráci v lehote, ktorej nedodržanie je sankcionované
zmluvnou pokutou. Formulácia zmluvnej pokuty uvedená v dohode nie je spôsobilá pre jej nejasnú

formuláciu založiť' nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na strane žalobkyne. Na základe uvedeného
žalovaný navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
2.4.Súd uviedol, aké dokazovanie vykonal, čo z neho zistil a prejednávanú vec právne posúdil podľa
§ 544 ods.1,2,3 OZ a konštatoval, že z vykonaného dokazovania považoval za nesporné tvrdenie
žalobkyne, že súčasťou dohody o vyporiadaní a zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti -

k bytu zapísanému na LV č. XXXX v kat. území K. H. N., bolo dojednanie o zmluvnej pokute v prípade
neposkytnutia vzájomnej súčinnosti, z textu ktorej vyplýva, že ak jedna strana neposkytne súčinnosť
druhej zmluvnej strane, je jej povinná uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur. Nebolo sporné tvrdenie
žalobkyne, že žalovaný na jej výzvu, ktorej súčasťou bolo aj tlačivo - žiadosť o prepis končiaceho
zákazníka nereagoval. K podpisu tejto žiadosti pristúpil až po emailovej komunikácii žalobkyne so

spoločnosťou VSE, a. s. zo 2.10.2019. Z dokazovania je zrejmé a žalovaný tieto skutočnosti žiadnymi
listinnými ani inými dôkazmi nepoprel, že predmetnú žiadosť o ukončení odberu elektriny z odberného
miesta bytu na ul. Lipová 8, doručil žalovanej až 3.10.2019. Takýto postup žalovaného je v rozpore
s textom dojednania predmetnej dohody o zmluvnej pokute, kde sa jasne a zrozumiteľne uvádza,
že zmluvné strany, teda ako žalobca, tak aj žalovaný, bez zbytočného odkladu, a to najneskôr do

45 dní od podpísania dohody, teda do 11.8.2019 sa zaviazali nahlásiť zmenu vlastníctva všetkým
prevádzkovateľom, teda aj dodávateľovi elektrickej energie. Nakoľko žalovaný tak do uvedenej lehoty
neurobil a neučinil tak ani na základe výzvy žalobkyne, ktorá mu bola doručená 26.9.2019 je zrejmé
a zrozumiteľné, že žalovaný porušil predmetné dojednanie, následkom čoho v zmysle § 554 ods.1 OZ
porušil svoju zmluvnú povinnosť, a teda je povinný žalobkyni zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu.

2.5.Tvrdenie žalovaného, že tak, ako žalovaný aj žalobkyňa nepristúpila k spolupráci tak, ako bolo
písomne dojednané medzi stranami sporu je pre posúdenie danej veci absolútne účelové a tendenčné.
Žalovaný sa snaží takýmto výkladom preniesť svoju povinnosť a zodpovednosť, ktorú porušil, na
žalobkyňu, čo je však v rozpore s výsledkami dokazovania v tomto konaní. Žalobkyňa jasne vysvetlilažalovanému,žebezjehoosobnejúčasti,alebopodpisunažiadostioukončeníodberuelektrickejenergie
nemohla ona, ako výlučná vlastníčka bytu tento prepis odberu ukončiť. Pokiaľ žalovaný svoje stanovisko
opiera o taký výklad obchodných podmienok, konkrétne ods.2 piatej časti čl. XII., že práve žalobkyňa ako

nová vlastníčka mala ako prvá požiadať o prepis odberateľa elektriky, táto argumentácia je v rozpore so
stanoviskomapostupompobočkyVSEvSpišskejNovejVsi,ktoráopakovanevzmysleods.1citovaného
čl. XII. obchodných podmienok trvala na preukázaní ukončenia odberu elektriky zo strany žalovaného
z dôvodu zmeny vlastníctva k bytu. Z uvedeného teda logicky vyplýva, že žalobkyňa bez súčinnosti
žalovaného nebola schopná tento prepis zmeny vlastníka zrealizovať, čo bolo dokazovaním v konaní

jasne preukázané.
2.6.Opríslušenstvepohľadávkyrozhodolpodľa§517ods.2OZvspojenís§3ods.1nariadeniavládySR
č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaný
k zaplateniu zmluvnej pokuty nepristúpil ani napriek predžalobnej výzve, ktorá mu bola doručená
26.9.2019 s dobou splatnosti do 3 dní, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, preto súd
priznal žalobkyni ňou požadovaný zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti,

teda od 30.9.2019. K uvedenému dátumu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo
výške 0,00 %, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy.
2.7.O trovách konania rozhodol podľa 255 ods.1, § 262 ods.1,2 CSP a keďže žalobkyňa mala v konaní
plný úspech, požadovala náhradu trov konania, preto súd jej priznal plnú náhradu trov konania, o ktorých
výške rozhodne samostatným uznesením.

3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný (č. l. 110 - 113) v celom rozsahu, z dôvodov
podľa § 365 ods.1 písm. d) a h) CSP lebo za to, že súd nesprávne posúdil predmetnú právnu vec s
ohľadom na argumentáciu právneho zástupcu žalovaného, ktorá sa týkala formulácie zmluvnej pokuty
uvedenej v dohode, z dôvodu, že samotná formulácia ustanovenia o zmluvnej pokute nie je spôsobilá

pre jej nejasnú formuláciu (neurčitosť) založiť povinnosť žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty.
3.2.Citoval znenie § 544 ods.1,2,3 OZ a poukázal na ustanovenie bodu 10 článku VII. Dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 27.06.2019, že „bez zbytočného odkladu, najneskôr do
45 dní odo dňa podpísania tejto dohody, sa zmluvné strany zaväzujú nahlásiť zmenu vlastníctva
nehnuteľností všetkým prevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu kúpy

(správca, dodávatelia elektrickej energie, plynu a pod.). Z tohto dôvodu je podielový spoluvlastník v rade
II. poskytnúť podielovému spoluvlastníkovi v rade I. potrebnú súčinnosť".
3.3.Žalovaný ako pôvodný spoluvlastník predmetu kúpy podľa vyššie uvedenej dohody nebol vyzvaný
žalobkyňou na poskytnutie súčinnosti pre nahlásenie zmeny vlastníctva nehnuteľností v lehote 45
dní odo dňa podpísania zmluvy. Formulácia zmluvnej pokuty v bode 10 článku VII uvedenej dohody

nevyžaduje, aby žalovaný ako podielový spoluvlastník v I. rade aktivoval ako prvý proces nahlásenia
zmeny vlastníctva predmetu kúpy, ale aby poskytol potrebnú súčinnosť. Formulácia zmluvnej pokuty
neodkazuje na porušenie ustanovení VOP VSE, a neposkytnutie súčinnosti neznamená porušenie
povinnosti podľa dohody, ak ku konaniu sa zaviazali obidve zmluvné strany. Žalobkyňa tak v lehote
45 dní odo dňa podpísania dohody neuskutočnila žiadnu snahu k prepisu energií, aby žalovaný

mohol poskytnúť súčinnosť k prepisu energií podľa dohody. Slovné spojenia uvádzané v ustanovení
o zmluvnej pokute „...sa zmluvné strany zaväzujú nahlásiť zmenu vlastníctva nehnuteľností všetkým
prevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu kúpy (správca, dodávatelia
elektrickej energie, plynu a pod.).", signalizujú neurčitý okruh porušení, ktoré sú označené len
indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neurčitosť porušenia, tej ktorej povinnosti.

3.4.Z uvedeného dôvodu nemožno žalovaného zaviazať na úhradu zmluvnej pokuty už len z dôvodu,
že jej formulácia v bode 10 článku VII uvedenej dohody je nejasná a neformuluje konkrétne porušenie
povinnosti žalovaného.
3.5.Zmluvné strany podpisom Dohody súhlasili s formuláciou ustanovenia o zmluvnej pokute bez toho,
aby mali vedomosť o postupe pri prepise energií v konaní pred jednotlivým dodávateľom. V samotnom

ustanovení o zmluvnej pokute si nevymedzili vykonanie konkrétnych povinností podľa uzatvorenej
zmluvy s VSE a platnými všeobecnými obchodnými podmienkami. Práve všeobecné obchodné
podmienky VSE majú jednoznačne a bez pochybností založiť postup odberateľov pri samotnom prepise
energií. Súd v odôvodnení rozsudku nepreukázal, či konanie žalobkyne alebo žalovaného bolo v súlade
s všeobecnými obchodnými podmienkami VSE. Súd deklaroval správnosť postupu žalobkyne bez toho,

aby odkázal na konkrétne ustanovenie, podľa ktorého žalobkyňa postupovala správne. Žalobkyňa
vyzvala žalovaného po uplynutí lehoty podľa bodu 10 článku VII Dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva zo 27.06.2019.3.6.V bode 31 rozsudku súd odôvodňuje, že žalobkyňa jasne vysvetlila žalovanému, že bez jeho osobnej
účasti, alebo podpisu na žiadosti o ukončení odberu elektrickej energie nemohla ona, ako výlučná
vlastníčka bytu tento prepis odberu ukončiť. V konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa v lehote 45 dní

odo dňa podpisu uvedenej Dohody požiadala o súčinnosť žalovaného pri prepise energií. Súd neskúmal
ako mali účastníci správne postupovať pri prepise energií v ich prípade, teda kedy žalobkyňa a žalovaný
odmietli v lehote 45 dní medzi sebou komunikovať.
3.7.Na konanie žalovaného, preto nie je možné aplikovať ustanovenie piatej časti článku XII. bod 2 VOP
VSE. Ustanovenie piatej časti článku XII bod 1 VOP VSE sa vzťahuje na situáciu kedy zaniká zmluva

medzi dodávateľom a odberateľom k určitému dátumu.
3.8.Na konanie účastníkov uvedenej dohody sa vzťahuje článok XII bod 2 VOP VSE. Taktiež je zrejmé,
že počas odberu elektriny bola žalobkyňa podielovým spoluvlastníkom určitý čas pred podpísaním
samotnej dohody.
3.9.Súd v bode 31 rozsudku uvádza, že argumentácia žalovaného je v rozpore so stanoviskom a
postupom pobočky VSE v Spišskej Novej Vsi, ktorá opakovane v zmysle ods.1 citovaného článku XII.

VOP VSE trvala na preukázaní ukončenia odberu elektriny zo strany žalovaného z dôvodu zmeny
vlastníctva k bytu. Z uvedeného odôvodnenia teda vyplýva, že súd mal za preukázané, že žalobkyňa
postupovala správne na základe inštrukcií VSE bez toho, aby sám skúmal, či konanie žalobkyne bolo
v súlade alebo v rozpore s VOP VSE. Súd tak poňal za správne tvrdenie žalobkyne bez preukázania a
zdôvodnenia žalobkyne akýmkoľvek dôkazom, že žalobkyňa až následne po prvej aktivite žalovaného

(po lehote v ustanovení o zmluvnej pokute) mohla ukončiť prepis energií na VSE. Uvedené tvrdenie
a konanie žalobkyne a tvrdenie súdu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia VOP VSE. Ak mal teda
žalovaný poskytnúť súčinnosť, ktorú podľa uvedenej argumentácie súdu aktivovala správne žalobkyňa,
prečo tak neurobila v lehote 45 dní odo dňa podpisu dohody? Poskytnutie súčinnosti z ustanovenia
o zmluvnej pokute nenadväzuje na konkrétne porušenie povinnosti žalovaného podľa VOP VSE a

konkrétne nespája jeho konanie s jeho aktivitou alebo pasivitou pred jednotlivým odberateľom.
3.10.Ustanovenie o zmluvnej pokute tak v zmysle § § 544 ods. 1 a 2 OZ, nenapĺňa zákonné podmienky
o riadnom určení porušenia zmluvnej povinnosti a určitosti spôsobu jej určenia.
3.11.Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, podal proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/42/2020 z 11.11.2020 odvolanie a žiada odvolací súd, aby po prejednaní

veci napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a rozhodol vo veci sám, a to tak, že žalobu zamieta
a žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.

4.1.K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa (č. l. 135 - 136), ktorá citovala z obsahu čl. VII ods.
10 Dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva: „Bez zbytočného odkladu, najneskôr do 45 dní
odo dňa podpísania tejto dohody, sa zmluvné strany zaväzujú nahlásiť zmenu vlastníctva nehnuteľností
všetkým prevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu kúpy (správca,
dodávatelia elektrickej energie, plynu a pod.). Z tohto dôvodu je podielový spoluvlastník v rade II.

povinný poskytnúť podielovému spoluvlastníkovi v rade I. potrebnú súčinnosť. V prípade neposkytnutia
vzájomnej súčinnosti je strana, ktorá túto súčinnosť neposkytla, povinná uhradiť druhej zmluvnej strane
zmluvnú pokutu vo výške 500 eur a to do 3 dní odo dňa doručenia výzvy (ktorýmkoľvek spôsobom: list, e-
mail, sms) strane, ktorá súčinnosť neposkytla." a je toho názoru, že priamo z dohody vyplýva povinnosť
oboch zmluvných strán nahlásiť zmenu vlastníctva všetkým dotknutím subjektom.

4.2.Žalobkyňa ďalej citovala z vyjadrení žalovaného: „Ja som čakal, že ona ma bude kontaktovať",
že „žalobkyňa mala bdieť nad svojimi právami a vyzývať žalovaného k stretnutiu u dodávateľa", sú
nelogické. Povinnosť žalobkyne vyzývať žalovaného k plneniu povinností z obsahu tohto dojednania
nevyplýva; táto obrana je špekulatívna. Povinnosť žalovaného konať - nahlásiť zmenu vlastníctva, nie
je podmienená konaním žalobkyne - vyzývaním k plneniu.

4.3.Žalovanému boli dôvody, pre ktoré žalobkyňa trvala na dojednaní zmluvnej pokuty známe, nakoľko
boli predmetom rokovaní týkajúcich sa podmienok vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
4.4.Predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva bol byt s príslušenstvom. Prevádzkovatelia
a dodávatelia služieb spojených s bývaním a s užívaním bytu boli žalovanému ako spoluvlastníkovi a
zároveňzmluvnémuodberateľoviznámi,slovnéspojeniauvádzanévustanoveníozmluvnejpokute:...sa

zmluvné strany zaväzujú nahlásiť zmenu vlastníctva nehnuteľností všetkým prevádzkovateľom a
dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu kúpy (správca, dodávatelia elektrickej energie,
plynu a pod.). „signalizujú presný okruh porušení", t. j. vzhľadom na charakter a obsah dohody súpráva a povinnosti pôvodného (končiaceho) vlastníka a odberateľa vo vzťahu k prevádzkovateľom a
dodávateľom služieb presne dané, známe.
4.5.Z obsahu dojednania o zmluvnej pokute je zrejmé, kto, komu, v akej výške a za akých podmienok je

povinnýzaplatiťzmluvnúpokutu.Dojednanietýkajúcesazmluvnejpokutyjeurčité,jasnéazrozumiteľné.
4.6.Strany sporu mali v čase podpisu dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vedomosť
o postupe pri prepise energií. Toto tvrdenie platí o to viac pre žalovaného, ktorý prepis odberateľa
na VSE, ako podielový spoluvlastník a odberateľ osobne absolvoval pri kúpe bytu. Navyše žalovaný
ako „BDELÝ a ZNALÝ spoluvlastník a odberateľ el. energie" ktorý mal s VSE uzatvorenú zmluvu o

dodávke, si bol vedomý, bez ohľadu na dojednania obsiahnuté v dohode, že v zmysle čl. XII ods. 1
Obchodných podmienok pre zmluvy o združenej dodávke elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby
pre domácnosti účinné od 1. januára 2015, ktoré sú prílohou každej zmluvy o združenej dodávke,
z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (vklad vlastníckeho práva z titulu dohody bol
povolený dňa 18.7.2019), bol povinný požiadať VSE ako dodávateľa elektriny o ukončenie zmluvy o
dodávke. Splnenie tejto povinnosti vyplýva žalovanému priamo zo zmluvy, bez potreby vyzývania.

4.7.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si dobrovoľne svoju povinnosť nahlásiť zmenu
vlastníctva nesplnil vo vzťahu ku žiadnemu prevádzkovateľovi a dodávateľovi služieb spojených u
užívaním bytu; že túto povinnosť si splnila jedine žalobkyňa; že zmenu odberateľa el. energie nebolo
možné, bez súčinnosti žalovaného, vykonať; že žalovaný si túto povinnosť nesplnil ani v dodatočnej
lehote 3 pracovných dní o doručenia výzvy, t. j. od 26.9.2019 (dodatočná lehota uplynula dňa 1.10.2019);

že žiadosť o prepis bol zo strany žalovaného podpísaný až 2.10.2019.
4.8.Z vyššie uvedeného je nesporné, že žalovaný poskytol žalobkyni potrebnú súčinnosť po uplynutí
dojednanej lehoty, čím žalovaný porušil povinnosť dojednanú v čl. VII ods. 10 dohody v dôsledku čoho
žalobkyni vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Žalobkyňa vyslovuje presvedčenie, že túto povinnosť by si
žalovaný dobrovoľne, nebyť výzvy na plnenie a výzvy na úhradu zmluvnej pokuty, nesplnil dodnes.

4.9.Žalobkyňa má za to, že rozhodnutie súdu je vecne správne, riadne odôvodnené, že súd správne
vyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a postupnosti, má za to, že žalovaný vo svojom odvolaní
neuviedol žiadnu vadu, ktoré mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a taktiež má za
to, že žalovaným uvádzaný odvolací dôvod - súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nie je daný.

4.10.Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej náhradu
trov odvolacieho konania.

5.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP) a po nariadenom pojednávaní 17.2.2022
v zmysle § 385 ods.1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. d), h) CSP, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa §
388 CSP, zmenil tak, žalobu o zaplatenie 500 eur s prísl. zamietol.

6.1.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný

postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní

súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní

pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník
konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore
s § 204 CSP a p..

6.2.Žalovanývpodanomodvolanížiadnuvadu,ktorúbybolomožnésubsumovaťpoduplatnenýodvolací
dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

7.1.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje

zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
7.2.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil, ale na daný skutkový stav ho nesprávne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.
7.3.Uplatnený odvolací dôvod je daný.

8.1.Podľa§544ods.1OZakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
8.2.Podľa § 544 ods.2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená

výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

9.Podľa § 545 ods.3 OZ ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť,
ak porušenie povinnosti nezavinil.

10.Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju
zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu.
Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo
ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho

zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane
veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná
pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil,
pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30. septembra 2008 sp. zn. 2 Cdo 172/2007).

11.Záväzokzdohodyozmluvnejpokutejeakcesorickýmzáväzkomapretojehoexistenciaadôsledkysa
viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického
záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej pokuty (R 14/1999).

12.1.V predmetnej dohode si strany sporu dojednali podmienky, za ktorých im vznikne pri ich porušení
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur.
12.2.Podľa čl. VII. ods. 10 dohody „Bez zbytočného odkladu, najneskôr do 45 dní odo dňa
podpísania tejto dohody, sa zmluvné strany zaväzujú nahlásiť zmenu vlastníctva nehnuteľností všetkýmprevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu kúpy (správca, dodávatelia
elektrickej energie, plynu a pod.). Z tohto dôvodu je podielový spoluvlastník v rade II. povinný poskytnúť
podielovému spoluvlastníkovi v rade I. potrebnú súčinnosť. V prípade neposkytnutia vzájomnej

súčinnosti je strana, ktorá túto súčinnosť neposkytla, povinná uhradiť druhej zmluvnej strane zmluvnú
pokutu vo výške 500 eur a to do 3 dní odo dňa doručenia výzvy (ktorýmkoľvek spôsobom: list, e-mail,
sms) strane, ktorá súčinnosť neposkytla.“

13.V posudzovanej veci je hlavným záväzkom, záväzok strán, bez zbytočného odkladu, najneskôr

do 45 dní odo dňa podpísania tejto dohody nahlásiť zmenu vlastníctva nehnuteľností všetkým
prevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu.

14.1.Podľa § 37 ods.1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
14.2.Podľa § 37 ods.2 OZ právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

15.1.Právny úkon sa musí urobiť, o. i., určito. Ide o náležitosti prejavu, ktoré je potrebné skúmať so
zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti.
15.2.Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové
prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu.

15.3.Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe
neznamená aj určitosť právneho úkonu.
15.4.Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia sa

posudzuje zásadne objektívne a skúma sa k okamihu urobenia právneho úkonu (počiatočná nemožnosť
plnenia), lebo neskoršia nemožnosť plnenia má iné právne dôsledky než neplatnosť (zánik práv a
povinností v zmysle § 575).
15.5.Akprávnyúkonniejeurobenýslobodne,vážne,určite,zrozumiteľnealebosnemožnýmpredmetom
plnenia, je absolútne neplatný.

15.6.Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické , že
- pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku,
- nastáva priamo zo zákona,
- sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo),
- ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že

nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje,
- nie je časovo obmedzená,
- zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

16.1.V posudzovanej veci samotný hlavný záväzok, (záväzok strán, bez zbytočného odkladu, najneskôr

do 45 dní odo dňa podpísania tejto dohody nahlásiť zmenu vlastníctva nehnuteľností všetkým
prevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu) je nejasný, neurčitý a javí
sa aj nemožným.
16.2.Logickým výkladom hlavného záväzku, nie je možné určiť, či nahlásiť zmenu vlastníctva
nehnuteľností všetkým prevádzkovateľom a dodávateľom služieb spojených s užívaním predmetu majú

strany sporu spoločne, či má tak konať sama žalobkyňa alebo sám žalovaný. Vzhľadom na skutočnosť,
že strany si pred podpisom dohody nezistili u dodávateľoch jednotlivých médií podmienky prevodu
(prepisu) na nového odberateľa, nie je možné zistiť ani, či zmluvnú povinnosť môže plniť len jedna strana
alebo naopak, či je potrebné, aby pri zmene odberateľa boli, prítomné (súčinné) obe strany.
16.3.Navyše časové určenie povinnosti je tiež nejasné, keď sa má táto splniť bez zbytočného odkladu

(t. j. ihneď) najneskôr do 45 dní od podpisu.
16.4.Vychádzajúc z uvedeného, ak samotný hlavný záväzok je neplatný právny úkon, tak potom
vzhľadom na akcesorický charakter dohody o zmluvnej pokute, je neplatná aj takáto dohoda,
vychádzajúca z neplatného hlavného záväzku.

17.1.Nad rámec uvedeného aj samotná dohoda o zmluvnej pokute je nejasná a neurčitá.
Nie je zrejmé, v čom má spočívať súčinnosť strán, ani to, či niektorá zo strán má na súčinnosť druhú
stranu vyzvať a v akej lehote, pričom ani jedna strana v stanovenej lehote pri prepise zmluvy o dodávke
elektriny a plynu nekonala v lehote 45 dní.17.2.Neurčitosť spočíva aj v tom, že nie je zrejmé, či neposkytnutie súčinnosti spôsobí nemožnosť
vykonať hlavný záväzok (prehlásiť dodávateľa služieb), pričom z piatej časti čl. XII. bodu 2 Obchodných
podmienok je zrejmé, že mohla sama žalobkyňa, ako nový vlastník, požiadať o uzatvorenie zmluvy o

združenej dodávke elektriny.

18.Žalovaný neplatnosť dohody o zmluvnej pokute namietal už v podanom odpore, v priebehu vedeného
konania, ale aj v podanom odvolaní.

19.Žalobkyňa naopak tvrdila, že Dohoda je prejavom vôle oboch účastníkov dohody, že žalovaný aj z
osobných skúseností vedel ako má postupovať.

20.Nakoľko odvolací súd vyhodnotil dohodu o zmluvnej pokute ako neplatný právny úkon, ktorého
existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok, ktorý vyhodnotil tiež ako neplatný právny úkon, tak
nevznikla žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, preto zmenil prvoinštančné rozhodnutie a

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21.1.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
21.2.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

22.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23.1.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
23.2.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24.Žalovaný bol úspešný v konaní, preto mu bola proti žalobkyni priznaná náhrada trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).