Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 21, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012614
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121012614.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného P. F., nar. XX.XX.XXXX, v
konaní o žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 07.02.2022 č. k. 2PP/12/2021-43, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.03.2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného P. F., nar. XX.XX.XXXX, z a
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava napadnutým uznesením podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona žiadosť
odsúdeného P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, F., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, zo 17.12.2021 na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Galanta č.
k. 31T/122/2018 - 69 z 24. júla 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 31T/122/2018
- 92 z 30. novembra 2020 vo výmere 8 mesiacov, ktorý vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, zamietol.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil
konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v

zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd po vykonaní dokazovania
na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že návrhu odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody nemožno vyhovieť. Pokiaľ ide so splnenie formálnej podmienky, táto
bola splnená 15.12.2021. Na základe záverov plynúcich z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu
na výkon trestu odňatia slobody možno konštatovať, že aj prvá materiálna podmienka bola v prípade
odsúdeného splnená. Odsúdený sa po nástupe na výkon trestu odňatia slobody adaptoval na prostredie

a po stabilizácii a pozitívnej zmene v jeho správaní je správanie odsúdeného na požadovanej úrovni.
Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, pokyny a príkazy príslušníkov plní a rešpektuje. Je
pravdou, že odsúdený nebol počas výkonu trestu odňatia slobody disciplinárne odmenený, neabsolvoval
žiaden rekvalifikačný kurz alebo iné formy vzdelávania a do aktivít organizovaných v rámci kultúrno
- osvetovej činnosti sa nezapojil, avšak nebol ani disciplinárne potrestaný a podľa potreby sa zapája
do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích

a spoločných priestorov oddielu. Najpodstatnejšie podľa názoru okresného súdu je, že odsúdený
plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odsúdený
bol každý šiesty rok (2008, 2014, 2020) právoplatne potrestaný za prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia, teda odsúdeného možno považovať za špeciálneho recidivistu vo vzťahu k tomuto
trestnémučinu.Odsúdenémubolpäťkrátuloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodyavskúšobnejdobe
predposledného odsúdenia sa neosvedčil, z čoho je zrejmé, že odsúdený nie je schopný viesť riadny

život už ani v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Odsúdený sa opakovane dopúšťa priestupkov
na úseku cestnej dopravy a priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Z intenzity a frekvenciepáchania priestupkov možno dospieť k záveru, že správanie odsúdeného napriek plynutiu skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia eskalovalo a k jeho náprave nedochádzalo. Aktuálne sa súdu javí, že
ochranu spoločnosti, ktorá je tiež jednou zo zásad pri ukladaní trestov upravených v Trestnom zákone,

dokáže súd lepšie zabezpečiť ponechaním odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody než jeho
podmienečným prepustením s primeranou (dlhšou) skúšobnou dobou a primeranými obmedzeniami
a povinnosťami. Je potrebné doplniť, že žiaden z doposiaľ uložených trestov nemal na odsúdeného
dostatočný výchovný a nápravný vplyv, ktorý sa po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
opakovane dopúšťal trestnej činnosti.

Proti uzneseniu okresného súdu podal zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený (č. l. 42 spisu),
ktorú do konania sťažnostného súdu bližšie písomne neodôvodnil.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192
ods. 1 písmeno a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia,

ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup
okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru,
že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje
rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 ods. 12 Trestného

poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť.
V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku
rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť. Krajský súd sa s
dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle
§ 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní
zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že
svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život.

Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku ako aj prvú materiálnu podmienku
na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie druhej
materiálnej podmienky.

Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom
rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V
tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom

rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).

Okresný súd správne a v súlade so zákonom skonštatoval nesplnenie druhej materiálnej podmienky,
pretože vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý má 6 záznamov v registri trestov a to prevažne

za marenie výkonu úradného rozhodnutia, nemožno konštatovať ojedinelé a výnimočné zlyhanie v jeho
správaní. Opakované odsúdenia svedčia o sklonoch odsúdeného páchať trestnú činnosť. S ohľadom
na charakter trestnej činnosti možno o odsúdenom tvrdiť, že ide o špeciálneho recidivistu vo vzťahu
k mareniu výkonu úradného rozhodnutia. Je preto správny postup okresného súdu, ktorý komplexne
posudzoval osobnosť odsúdeného, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného.

Navyše treba poukázať na resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá je menej priaznivá na základe
stredného rizika recidívy trestnej činnosti.
Sťažnostný súd upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje
právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie

aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj
predchádzajúci spôsob života odsúdeného.Krajský súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že trestná minulosť odsúdeného teda vyvoláva
zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia.
V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej

činnosti. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu, že v
prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život.

Krajský súd záverom dodáva, že síce podľa hodnotenia riaditeľa ústavu odsúdený čiastočne splnil
podmienky na podmienečné prepustenie a jeho podmienečné prepustenie odporučil, považuje za

nevyhnutnéuviesť,žesúd,ktorýrozhodujeonávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepusteniezvýkonu
trestu odňatia slobody nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa
ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný
posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu
trestu odňatia slobody.
Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie

resp. zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193
ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.