Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 4, 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Cb/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413205394
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6413205394.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: Trading

universal Services, spol. s r. o., so sídlom Kysucký Lieskovec 420, IČO: 35 730 170 v konaní zastúpený
AK JUDr. Margita Lonská, spol. s r. o., Kalinčiakova 25, 851 04 Bratislava, IČO: 36 862 282 proti
žalovanému: Mesto Nová Baňa, Námestie slobody 1, 968 26 Nová Baňa, IČO: 00 320 897, v konaní
zastúpený AK Soukeník- Štrpka, spol. s r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o žalobe
na zaplatenie 239.246,45 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 69.013,81 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne odo dňa
11.05.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 56.078,55 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne
odo dňa 11.05.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,12 %

trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom splnomocneného advokáta podal na tunajší súd dňa 30.04.2013 žalobu,
ktorou sa domáhal pôvodne voči žalovanému zaplatenia sumy 170.232,64 € spolu s 9 % úrokom z
omeškania odo dňa 11.05.2012 do zaplatenia z titulu skutočnej škody vo výške 85.399,18 € a z titulu
ušléhoziskuvovýške84.833,46€.Počasprejednávaniavecipredsúdomžalobcapodalnávrhnazmenu
žaloby, ktorou sa domáhal pripustenia zmeny žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
239.246,45 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 11.05.2012 do zaplatenia, ktorý návrh na
zmenu žaloby dôvodil tým, že počas konania na základe vypracovaného znaleckého posudku, žalobca

ustálil výšku uplatňovaného nároku na náhradu skutočnej škody, ako i výšku uplatňovaného nároku z
titulu ušlého zisku.

2. Okresný súd medzitýmnym rozsudkom 9Cb/32/2013-234 zo dňa 20.10.2016 rozhodol tak, že
uplatňovaný nárok žalobcu na náhradu škody je daný.

3. Medzitýmny rozsudok okresného súdu napadol odvolaním žalovaný a odvolací súd KS Banská

Bystrica Rozsudkom sp. zn. 41Cob/121/2017 - 259 zo dňa 31.01.2018 rozhodol tak, že rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 9Cb/32/2013 - 234 zo dňa 20.10.2016 potvrdil. Odvolací
súd poukázal na správne zistenia skutkového stavu súdu prvého stupňa a konštatoval, že nárok
žalobcu na náhradu škody a ušlého zisku, ktorá škoda vznikla žalobcovi z dôvodu porušenia zmluvnýchpovinností žalovaného je dôvodný. Pokiaľ žalobca odstúpil od zmluvy o dielo zo dňa 27.04.2012, takéto
odstúpenie i podľa názoru odvolacieho súdu je platné a to z dôvodu nesplnenia si povinností zo strany
žalovaného v dôsledku čoho žalobca nebol schopný dielo realizovať. Odvolací súd v zhode s rozsudkom

okresného súdu konštatoval, že žalobcovi preto vznikol nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým,
že zabezpečoval technickú vybavenosť pre realizáciu stavby, a tiež nárok na náhradu škody vo forme
ušlého zisku.

4. Po tom, čo súd pripustil na návrh žalobcu zmenu pôvodnej žaloby tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu 239.246,45 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 11.05.2012 až
do zaplatenia na pojednávaní dňa 31.10.2019 právny zástupca žalobcu vzal čiastočne žalobu späť v
rozsahu uplatňovaného nároku na zaplatenie sumy 69.013,81 € spolu s 9 % úrokom z omeškania odo
dňa 11.05.2012 do zaplatenia a zotrval na žalobe len v rozsahu pôvodného podania, t. j. uplatňovaného
nároku na zaplatenie sumy 170.232,64 € spolu s 9 % zákonným úrokom z omeškania odo dňa
11.05.2012.

5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie zastaví v tejto časti. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. S poukazom na vyššie citované ustanovenia CSP, keďže v priebehu konania žalobca vzal čiastočne
žalobu späť v rozsahu uplatňovaného nároku na zaplatenie sumy 69.013,81 € a 9 % úroku z omeškania
odo dňa 11.05.2012 do zaplatenia, súd konanie v tejto časti zastavil.

7. Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu zo dňa 20.10.2016 v spojitosti s Rozsudkom Krajského
súdu sp. zn. 41Cob/121/2017 zo dňa 31.01.2018, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
19.03.2018 bola judikovaná opodstatnenosť uplatňovaného nároku žalobcu, a predmetom ďalšieho
konania bolo rozhodovanie súdu o výške takto uplatňovaného nároku.

8. Žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody z titulu priamej škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s
vynaložením finančných prostriedkov na zabezpečenie technického vybavenia predmetu diela, ktoré
bolo zmluvne dohodnuté medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom a výšku
takejto škody v súvislosti s vynaloženými nákladmi na technické vybavenie uplatňoval žalobca v rozsahu
85.399,18 € a súčasne sa domáhal náhrady škody z titulu ušlého zisku vo výške 84.833,46 €, čo podľa

žalobcu predstavovala 10 % z obstarávacej ceny za vykonané dielo v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo
medzi stranami sporu.

9. Žalobca existenciu skutočnej škody odôvodňoval vynaložením nákladov (finančných prostriedkov) v
súvislosti s úhradou nájmu na stroje a strojové zariadenie, konkrétne nákladné motorové vozidlo zn.

M.-K. Q., N.. Č.: K., nákladné motorové vozidlo M.-K. Q., N.. Č.: K., nákladné motorové vozidlo M.-
K. Q. XXXXK, N.. Č.: K., ako i strojné zariadenie KOBELCO a Catepilar za obdobie od 25.11.2010
do 02.05.2011, za ktoré nájmy z titulu zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, ktoré mal
uzatvorené žalobca s prenajímateľom spoločnosťou et cetera, spol. s r. o. Bratislava uhrádzal mesačné
nájomné za motorové vozidlo M.-K. Q., N.. Č.: K. vo výške 6.715,70 € mesačne, za motorové vozidlo

M.-K. Q., N.. Č.: K. sumu 6.771,60 € mesačne, za motorové vozidlo M.-K. Q. XXXXK, N.. Č.A.: K. sumu
1.440,- € mesačne a realizoval odpisy hnuteľného majetku zo strojných zariadení za bager C. A. XXXLC
vo výške 5.707,17 € a zariadenie bager R. XXX K. vo výške 5.462,37 €.
Žalobca zdôraznil, že odo dňa 25.11.2010 až do doručenia listu žalovaného (čl. 30 spisu) zo dňa
02.05.2011 pretrvával u žalobcu stav, kedy bol pripravený započať stavebné práce v súvislosti s

realizáciou diela za účelom čoho zabezpečil i nevyhnutné strojné zariadenia a vynaložil nevyhnutné
náklady na takéto technické vybavenie z titulu úhrady nájmov a realizácie odpisov hnuteľného majetku
v rozsahu škody, ktorú uplatňuje v sume 85.399,18 €.

10. Žalobca voči žalovanému ako zodpovednému subjektu za vznik škody v súvislosti s porušením

zmluvnej povinnosti uplatňoval nielen nárok na vznik skutočnej škody, ale i nárok na ušlý zisk v rozsahu
84.833,46 € s tým, že ušlý zisk predstavuje 10 % z dohodnutej ceny diela bez DPH.11. Žalovaný považoval nárok na náhradu škody a to jednak z titulu priamej škody (skutočnej škody), a
tiež z titulu škody v podobe vyčísleného ušlého zisku za nedôvodný. Žalovaný poukázal na skutočnosť,
že žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody v prípade motorových vozidiel, ktoré boli predmetom

nájomnýchzmlúvažiadnymspôsobomžalobcanepreukázal,žeprávetietostrojnézariadenia(motorové
vozidlá) mali byť využité žalobcom práve na realizáciu a zhotovenie predmetu diela v zmysle zmluvy
o dielo, ktorú uzatvorili strany sporu 21.09.2010. Žalovaný ďalej spochybnil obdobie, za ktoré podľa
žalobcu dochádzalo k vzniku škody, t. j. odo dňa 25.11.2010 do dňa 02.05.2011 a poukázal na neskoršiu
dohodu medzi stranami sporu s tým, že počiatok realizácie diela pôvodne dohodnutý na deň 25.11.2010

bol zmenený na deň 01.02.2011. Žalovaný spochybňoval tiež výšku nároku z titulu skutočnej škody,
ktorú si uplatňoval žalobca argumentujúc tým, že cena mesačného nájomného za strojné zariadenie
dohodnutá medzi žalobcom a prenajímateľom je neprimeraná, zdôraznil, že žalobca nepreukázal reálne
ani svoje tvrdenia o tom, že cenu nájmu riadnym spôsobom prenajímateľovi uhradil.
Žalovaný nesúhlasil ani s vyčíslením škody z titulu realizovaním odpisov na strojných zariadeniach
žalobcu argumentujúc tým, že i pokiaľ by takéto zariadenia neboli používané pri realizácii diela,

povinnosť odpisov žalobcu ako vlastníka týchto zariadení by vznikla, a preto neexistuje žiadna priama
príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti na strane žalovaného a vznikom škody, ktorú uplatňuje
žalobca.

Žalovaný nesúhlasil ani s uplatňovaným nárokom žalobcu na ušlý zisk vyčíslený v sume 84.833,46 €.

Podľa žalovaného výška ušlého zisku určená žalobcom v sume 84.833,46 € ako 10 % z ceny predmetu
diela bez DPH nezodpovedá zisku dosahujúcom spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok
obdobných v obdobnom predmete podnikania. Žalovaný odkázal na to, že už pred podaním žaloby na
súd uplatnil žalobca voči žalovanému práve z titulu ušlého zisku žalobca nárok vo výške 21 % zmluvnej
ceny diela. Žalovaný však ani výšku uplatňovaného nároku na škodu z titulu ušlého zisku v rozsahu 10

% zmluvnej ceny diela, nepovažoval za dôvodný, pretože nezodpovedá zisku dosahovaného spravidla v
poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy práve v podnikaní
stavebníctva, pričom v čase uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu stavebníctvo bolo zasiahnuté
výrazným spôsobom a investori nedosahovali v oblasti stavebníctva i s prihliadnutím na globálnu krízu
ani zisky približujúce sa uplatňovanému nároku žalobcu v konaní.

12. Žalobca predložil súdu listinné dôkazy a to samotnú zmluvu o dielo uzatvorenú medzi stranami
sporu pod číslom 3/2010, dodatok k takejto zmluve, krycí list rozpočtu, prehľad rozpočtových nákladov,
harmonogram stavby, zápis z odovzdania a prevzatia stanoviska zo dňa 25.11.2010, oznámenie
žalovaného zo dňa 02.05.2011 o tom, že žalovaný nebude pokračovať v realizácii projektu, návrh

na ukončenie zmluvného vzťahu dohodou zo dňa 22.11.2011, oznámenie o odstúpení od zmluvy zo
dňa 27.04.2012, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 07.05.2012, zmluvy o podnikateľskom
nájme hnuteľných vecí pod číslom 2/2009, dodatok číslo 1 k zmluve, zmluva o podnikateľskom nájme
č. 4/2009 a dodatok číslo 1 k tejto zmluve, zmluva o podnikateľskom nájme č. 46/2010, dodatok
číslo 1 k tejto zmluve, faktúry vystavené z titulu úhrady nájomného za strojné zariadenia za obdobie

od 25.11.2010 do 02.05.2011, doklad o vlastníctve strojných zariadení CATEPILAR a COBELCO a
inventárnu kartu dlhodobého hmotného materiálu týchto zariadení, výpisy bankových účtov o úhrade
ceny za predmetu nájmu v zmysle zmlúv o podnikateľských nájmoch hnuteľných vecí za obdobie od
25.11.2010 do 02.05.2011, súkromno-znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou Expert
Group, k. s. Bratislava pod číslom 7/2019 a dodatok číslo 1 k takémuto znaleckému posudku. Žalovaný

predložil súdu súkromno-znalecký posudok Znaleckej a poradenskej kancelárie, spol. s r. o. Banská
Bystrica pod číslom 1/2020.

13. Za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP) súd považoval uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalobcom ako
dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom zo dňa 21.09.2010, a tiež to, že dňa 27.04.2012 žalobca

ako zhotoviteľ od uzavretej zmluvy o dielo so žalovaným odstúpil, ktoré odstúpenie pre žalovaného bolo
riadnym spôsobom doručené. Takéto odstúpenie od zmluvy je platné (pozri medzitýmny rozsudok a
Rozsudok KS Banská Bystrica 41Cob/121/2017), a preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody v
zmysle § 367 Obchodného zákonníka (Zák. č. 513/1991 Zb, ďalej len Obz) s poukazom na § 373 a
nasledujúce Obz.

Nesporným v konaní bola tiež skutočnosť, že zmluvné strany dojednali zmenu pôvodného začatia
realizácie diela z pôvodného termínu 25.11.201 0 na deň 01.02.2011 (čl. 25 spisu). Spornou otázkouv konaní bola výška uplatňovaného nároku na náhradu škody a to ako z titulu priamej škody, tak i z
titulu ušlého zisku.

14. Žalobca uplatňoval nárok na náhradu skutočnej priamej škody v dôsledku vynaložených fixných
nákladov na úhradu nájomného za strojné zariadenia a to motorové vozidlá, ktoré bolo nevyhnutné
zabezpečiť v súvislosti s realizáciou predmetu diela v zmysle zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril so
žalovaným. V rámci dokazovania žalobca predložil listinné dôkazy, a to zmluvy o podnikateľskom nájme
hnuteľných vecí pod číslom 2/2009 a dodatok k takejto zmluve číslo 1 zo dňa 01.06.2010, predmetom

ktorej zmluvy bol nájom motorového vozidla zn. M.-K. Q., N.. Č.: K. s dohodnutým mesačným nájomným
vo výške 5.643,- €, zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci pod číslom 4/2009 a dodatok číslo
1 zo dňa 01.06.2010, predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla zn. M.-K. Q., N.. Č.: K. s výškou
mesačného nájmu 5.643,- € a zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci číslo 46/2010 a dodatok k
zmluve číslo 1 zo dňa 01.06.2010 vo výške 1.200,- € za motorové vozidlo M.-K. Q.N. XXXXK, N.. Č.: K..
Žalobca uplatnil tiež nárok na priamu škodu z titulu vynaložených finančných prostriedkov za odpisy

motorových vozidiel vo vlastníctve žalobcu a to hydraulický bager C. A. XXXLC a hydraulický bager R.
XXX K. v sume 5.707,17 € a 5.462,37 € s tým, že celkovú priamu škodu vyčíslil žalobca na sumu
85.399,18 €.
Žalobca predložil okrem týchto listinných dôkazov i faktúry Č.A. X/XX/XXXX, X/XX/XXXX, X-XX/XXX, X-
XX/XXX, X-XX/XXXX, X-XX/XXX Q. X-XX/XXX k zmluve o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci číslo

X/XXXX ako i výpisy z bankového účtu preukazujúce úhradu nájomného vo výške 6.715,70 €. Žalobca
predložil tiež faktúry číslo X/XX/XXXX, X/XX/XXXX, X-XX/XXX, X-XX/XXX, X-XX/XXX, X-XX/XXX Q. X-
XX/XXX vystavené k zmluve o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí pod číslom X/XXXX, a tiež výpisy
bankového účtu o úhrade nájomného za predmet nájmu vo výške 6.771,60 €, a tiež faktúry Č.A. XX/XX/
XXXX, XX/XX/XXXX, XX-XX/XXX, XX-XX/XXX, XX-XX/XXX, XX-XX/XXX Q. XX-XX/XXXX k zmluve o

podnikateľskom nájme pod číslom XX/XXXX za úhradu nájomného ako i výpisy z účtov preukazujúce
reálnu úhradu nájomného za predmet nájmu. Žalobca predložil tiež listinné doklady o evidencii v
účtovníctve žalobcu, hydraulického bagra R. A. XXX L. Q. R. XXX K. s tým, že na vynaložené náklady
na odpisy predstavujú sumu u strojného zariadenia COBELCO 5.707,17 € a u strojného zariadenia
CATEFILER 5.462,37 € za obdobie od 25.11.2010 do 02.05.2011.

Počas konania žalobca doručil súdu znalecký posudok číslo X/XXXX a dodatok číslo 1 k takémuto
znaleckému posudku vypracovaným Znaleckou organizáciou Expert Group, k. s. Bratislava, v ktorom
znaleckomposudkuznaleckáorganizáciavyčíslilavýškuskutočnejškodyužalobcunasumu132.610,80
€. Napriek záverom znaleckého posudku k vyčísleniu výšky skutočnej škody žalobca zotrval na
uplatňovanom nároku na náhradu skutočnej škody len v rozsahu 85.399,18 €.

Žalovaný nesúhlasil s vyčíslenou výškou skutočnej (priamej) škody, ktorú uplatňoval v konaní žalobca.
Prioritne žalovaný poukázal na nesprávnosť znaleckého posudku, na ktorý sa odvolával žalobca pri
vyčíslení skutočnej škody, a tiež doklady preukazujúce vynaloženie finančných prostriedkov z titulu
úhrady nájomného v súvislosti so strojnými zariadeniami, pretože medzi stranami sporu došlo už dňa

25.11.2010 k dohode o zmene začatia realizácie diela na deň 01.02.2011 s predpokladanou dobou
ukončenia diela 10.11.2011. Preto ak žalobca v konaní uplatňuje nárok na náhradu priamej škody za
obdobie pred dňom 01.02.2011 (počnúc dňom 25.11.2010) takto uplatňovaný nárok je nedôvodný a
žalovaný za škodu nezodpovedá.
Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, ktoré

uzatvoril žalobca s prenajímateľom et cetera, spol. s r. o. Bratislava, boli uzatvorené medzi
spoločnosťami, ktoré boli vzájomne personálne prepojené a výška nájomného za predmet nájmu je
neprimeraná.
Ďalej žalovaný namietal správnosť dohodnutej ceny pokiaľ žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie ceny i
s DPH, pričom z jednotlivých zmlúv o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí je zrejmé, že cena konečná

bola dohodnutá v inej čiastke ako uplatňuje žalobca nárok na náhradu škody.
Ak žalobca uplatnil nárok na náhradu škody i v súvislosti s odpismi hnuteľného majetku, žalovaný
popieral vznik skutočnej škody z tohto titulu, pretože odpisy nevyjadrovali reálnu mieru opotrebenia a
uplatňuje ich žalobca za strojné zariadenie a amortizáciu strojného zariadenia, ktoré reálne ani užívané
nebolo, a takýto náklad nebol vynaložený nevyhnutne v príčinnej súvislosti za vznik škody, za ktorú by

zodpovedal žalovaný, pretože i v prípade nerealizovania diela odpisy v takomto rozsahu by žalobca
uskutočňovať musel.
Aj žalovaný predložil v rámci konania ako dôkaz súkromno-znalecký posudok vypracovaný Znaleckou a
poradenskou kanceláriou, spol. s r. o. Banská Bystrica pod číslom 1/2020, v rámci ktorého posudku všaknebola vyčíslená skutočná škoda na strane žalobcu s tým, že nie je možné spracovať presnú kalkuláciu
skutočnej škody vzhľadom na podklady, ktoré boli poskytnuté do dispozičnej sféry znaleckej organizácii.

15. Podľa § 367 Obchodného zákonníka (ďalej len Obz) veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka
požadovať od neho náhradu škodu podľa § 373 a nasledujúcich.

Podľa § 373 Obz, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú, druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami

určujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obz, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala, alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala, alebo mala poznať pri

obvyklej starostlivosti.

Podľa § 380 Obz, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela
vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strane.

16.Vzmyslevyššiecitovanéhoustanovenia§373ObZpredpokladmivznikuzodpovednostizaškodusú:
a) Protiprávny úkon
b) Vznik škody
c) Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Už medzitýmnym rozsudkom súd rozhodol, že základ uplatňovaného nároku žalobcu je daný a žalovaný
práve v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti je zodpovedný za prípadný vznik škody na strane
žalobcu. Žalobca existenciu škody v majetkovej sfére uplatňoval z titulu vynaložených nákladov (fixných
nákladov) na zabezpečenie strojného zariadenia v rámci realizácie diela. Z tohto titulu uplatňoval nárok
na skutočnú škodu.

Skutočná škoda spravidla predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a môže predstavovať aj
náklady, ktoré poškodený márne vynaložil pri príprave svojho plnenia v danom prípade plnenia z titulu
uzatvorenej zmluvy o dielo. Žalobca podľa názoru súdu preukázal, že v súvislosti s porušením zmluvnej
povinnosti žalovaného došlo u neho k vzniku skutočnej škody práve v dôsledku vynaložených nákladov
na zabezpečenie technického vybavenia pre realizáciu diela. Žalobca preukázal i kauzálny nexus,

t. j. príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti na strane žalovaného a vznikom skutočnej škody,
bez ktorého porušenia povinnosti by ku škode na strane žalobcu ani nedošlo. Takýto kauzálny nexus
preukázal žalobca v časti uplatňovaného nároku na náhradu skutočnej škody v súvislosti s vynaloženými
nákladmi na zabezpečenie technického a strojového zariadenia. Nepreukázal však príčinnú súvislosť
medzi škodou, ktorú uplatňoval z titulu vynaložených nákladov na odpisy strojných zariadení v rámci

účtovnej evidencie, ktoré boli majetkom žalobcu, a to za hydraulický bager R. A. XXXLC a hydraulický
bager R. XXXBL.
Podľa názoru súdu absentuje príčinná súvislosť pri uplatňovaní nároku na náhradu škody z tohto titulu
a zo vzniku takejto škody, pretože i pokiaľ by žalovaný neporušil svoju zmluvnú povinnosť, žalobcovi
by vznikla povinnosť realizovať účtovné odpisy z takýchto strojných zariadení bez ohľadu na to, či

boli využívané v rámci realizácie diela alebo nie. Na viac, výška odpisov (opotrebenia) by v prípade
využívania týchto strojných zariadení bola vyššia ako ju reálne vyčíslil žalobca pri odpisoch, pokiaľ takéto
strojné zariadenia využívané neboli a k ich opotrebeniu nedochádzalo.

Dôvodne žalobca uplatňoval nárok na náhradu skutočnej škody v dôsledku vynaložených finančných

prostriedkov za prenájom strojných zariadení z titulu nájmu motorových vozidiel M.-K. Q., N.. Č.: K., M.-
K. Q., N.. Č.Í.: K. Q. M.-K. Q. XXXXK, N.. Č.: K., avšak len za obdobie od 01.02.2011 do 02.05.2011 a
nie za obdobie ako to požadoval žalobca, t. j. odo dňa 25.11.2010 práve s poukazom na dohodu strán
sporu o zmene započatí z pôvodného dátumu 25.11.2010 na deň 01.02.2011, ktorá skutočnosť v konaní
medzi stranami sporu ani len nebola spornou. Súd priznal žalobcovi však nárok na náhradu skutočnej

škody z titulu vynaložených nákladov na úhradu nájomného nie ako to uplatňoval za dohodnutú cenu
žalobca v sume 5.643,- € + DPH = 6.771,- € mesačne pri strojnom zariadení M.-K. Q., N.. Č.: K. Q. M.-K.
Q., N.. Č.: K. a v sume 1.200,- + DPH pri strojnom zariadení M.-K. Q., N.. Č.: K. mesačne, ale len v cene
ako bola dohodnutá v jednotlivých zmluvách o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, ktoré uzatvorilžalobcasprenajímateľometcetera,spol.sr.o.Bratislavaohľadomnájomného (článok IV.predmetných
zmlúv), kde zmluvné strany sa dohodli na výške nájomného za jeden kalendárny mesiac v sume 5.643,-
€, resp. 1.200,- €, pretože súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť

úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk a ak nie je dohodnuté alebo
osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň
a pri dovážanom tovare aj clo, a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení
ustanovené osobitnými predpismi ( § 3 ods. 3 Zák. č. 18/1996 Z. z. o cenách). V jednotlivých zmluvách
nebola dohodnutá cena za prenájom zariadení bez DPH, ale cena konečná, ktorá i zložku DPH s

odkazom na vyššie uvedené subsumovala v dohodnutej odplate. Z týchto dôvodov uplatňovaný nárok
žalobcu na náhradu škody vyčíslenú i so sumou DPH súd považoval na nedôvodný.
Za nedôvodné považoval súd a pre vec za irelevantné i tvrdenie žalovaného o tom, že takéto zmluvy o
podnikateľskom nájme hnuteľných vecí boli uzatvárané medzi spoločnosťami personálne prepojenými,
a tiež za nedôvodné považoval súd námietky žalovaného o neprimeranosti ceny za predmet nájmu.
Žalovaný za účelom preukázania takýchto tvrdení neprodukoval v rámci konania žiadny dôkaz.

Súd potom ustálil škodu z titulu priamej škody za vynaložené náklady z titulu úhrady nájmu strojných
zariadení na sumu 38.263,52,- € za obdobie od 01.02.2011 do dňa 02.05.2011 pri strojnom zariadení
M.-K. Q., N.. Č.: K. v sume 5.643,- € mesačne spolu 17.293,06 €, obdobne pri strojnom zariadení M.-
K. Q., N.. Č.: K. za identické obdobie v sume 17.293,06 € mesačne, pri mesačnom nájme 5.643,- €

a pri strojnom zariadení M.-K. Q. XXXXK, N.. Č.: K. za obdobie od 01.02.2011 do 02.05.2011 v sume
3.677,40 € pri nájme 1.200,- € mesačne. Vo zvyšnej časti preto súd žalobu žalobcu, ktorou uplatňoval
nárok na náhradu priamej škody vo výške 85.399,18 € ako nedôvodný zamietol.

17. Žalobca okrem skutočnej škody uplatňoval i nárok na škodu z titulu ušlého zisku (lucrum cessans) na

zaplatenie sumy 84.833,46 € s tým, že takýto ušlý zisk podľa žalobcu uplatňuje z titulu predpokladaného
a očakávaného zisku v rozsahu 10 % z dohodnutej ceny diela, ktorá cena bola v zmysle zmluvy o
dielo uzatvorenej medzi stranami sporu dojednaná na sumu 848.334,59 € bez DPH. Okrem tvrdení
navrhovateľa, že predpokladaný zisk z realizácie predmetu diela z titulu uzatvorenej zmluvy medzi
stranami sporu predstavuje 10 % z ceny žiadny dôkaz žalobca neprodukoval. Až počas konania

žalobca predložil súdu znalecký posudok zo dňa 14.02.2019, ktorý vyhotovil ako súkromno-znalecký
posudok Znalecká organizácia Expert Group Bratislava, pod číslom 7/2019 s dodatkom číslo 1 v zmysle
objednávky žalobcu a vyčíslila ušlý zisk žalobcu - spoločnosť Trading Universal Services, spol. s r. o. v
súvislosti s nerealizovaním predmetu diela na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu
pod číslom 3/2010 vo výške 106.635,66 € s tým, že miera ziskovosti (zisk/tržby) predstavuje 12,57 % z

predpokladaných tržieb realizácie stavebného diela vo výške 848.334,59 €.

Žalovaný nesúhlasil s vyčíslením ušlého zisku žalobcu s odôvodnením, že ušlý zisk predstavuje 10 % z
obstarávacej ceny diela a tiež nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, ktorý v rámci konania predložil
žalobca. Žalovaný argumentoval tým, že ak znalecká organizácia Expert Group, ktorá vypracovala

znalecký posudok pre žalobcu pri posúdení ziskovosti žalobcu využívala finančnú analýzu a vychádzala
z výstupov účtovníctva a z výsledkov hospodárenia žalobcu a zohľadnila len kalendárne roky 2009,
2010 a 2011. Znalecká organizácia však nezohľadnila aj iné obdobie, ako roky 2008 a 2012, kedy
žalobca nedosahoval zisk, aby bolo možné vyvodiť reálnu ziskovosť žalobcu. Výpočet ušlého zisku
podľa žalovaného mal byť určený pri ziskovosti konkrétnej zákazky, t. j. diela, ktoré je predmetom sporu

a vypočítaný výlučne ako zisk, ktorý by žalobca dosiahol, pokiaľ by dielo bolo realizované, resp. ak
bol vypočítaný ako abstraktný hypotetický zisk, pri výpočte ziskovosti bolo nutné vychádzať z dlhšieho
časového obdobia ako to bolo realizované znaleckou organizáciou, ktorá vypracovala posudok na
objednávku žalobcu.
Sám žalovaný v rámci konania predložil súkromno-znalecký posudok vypracovaný Znaleckou a

poradenskou kanceláriou, spol. s r. o. Banská Bystrica pod číslom 1/2020 a v záveroch znaleckého
posudku pri stanovovaní ušlého zisku zdôraznil, že výkonnosť žalobcu v posledných 6 rokoch (obdobie
2008-2013) bola v rozpätí intervalu od - 26,1 % do + 14,1 %. Ak žalobca preukazoval ušlý zisk
znaleckým posudkom vypracovaným organizáciou Expert Group a tvrdením, že zisk predstavuje 10 % z
obstarávacej ceny diela, nebola predložená výška nákladov a ich štruktúra nevyhnutná na vynaloženie,

realizáciu diela a to ako žalobcom, tak i ani znaleckou organizáciou Expert Group. Práve z tohto dôvodu
nemožno stanoviť výšku zisku v rámci zmarenej realizácie diela, ktorú by dosiahol žalobca pri určenej
cene diela porovnaním nákladov a výnosov a je nutné pri ušlom zisku vychádzať z abstraktného,
hypotetického zisku, ktorý by dosiahol žalobca.Žalovaný namietal nesprávnosť údajov znaleckej organizácie Expert Group pri výpočte miery ziskovosti
žalobcu, poukazoval na rozkolísané hospodárske výsledky žalobcu, čo nebolo zohľadnené pri výpočte
abstraktného zisku. Žalovaný odkázal na závery znaleckého posudku, ktorý vypracoval pre žalovaného

Znalecká a poradenská kancelária, spol. s r. o. Banská Bystrica, z ktorých je zrejmé, že zazmluvnená
cena diela by nepokryla všetky náklady spoločnosti žalobcu, a preto by z realizácie diela žalobca
nedosiahol žiaden zisk.

V rámci dokazovania súd realizoval výsluch znalcov, ktorí vypracovávali znalecké posudky. Za znaleckú

organizáciu Expert Group Ing. Emíliu Rybárovú, ktorá uviedla, že úlohou znaleckej organizácie Expert
Group bolo vyčísliť skutočnú škodu a ušlý zisk v súvislosti s nerealizáciou diela žalobcom pre
žalovaného. Pri vyčíslení ušlého zisku, ktorý žalobca mohol dosiahnuť, nebolo možné vychádzať zo
skutočných nákladov, ale iba predpokladaných nákladov a pri ziskovosti žalobcu v rámci spracovania
znaleckého posudku bolo vychádzané z obdobia posledných troch rokov a ziskovosti žalobcu na
úrovni 12,57 % a pokiaľ cena diela predstavovala 848.000,- tak predpokladaný zisk bol vyčíslený

týmto spôsobom. Znalkyňa uviedla, že bol použitý pri výpočte zisku tzv. nástroj CENROS, ktorý
používa v stavebníctve vyjadrenie ziskovosti v rozmedzí 12% až 15 %. Znalkyňa odpovedala, že reálne
mal žalobca realizovať zákazku v roku 2010, a preto i ziskovosť žalobcu bola zohľadnená z tohto
obdobia. Vychádzalo sa z reálnych hospodárskych výsledkov a hospodárskej činnosti žalobcu za toto
obdobie. Znalkyňa sa vyjadrila tiež k otázke a záverom znaleckého posudku vypracovaného Znaleckou

a poradenskou kanceláriou Banská Bystrica s tým, že pri vyhotovovaní tohto znaleckého posudku boli
zohľadnené všetky náklady a to i také, ktoré reálne u žalobcu nevznikajú, to sú režijné náklady, ktoré
vznikajú v rámci režijných platieb pre personál ako riaditelia a podobne.
Súdom vypočutý Ing. Adam Heška, znalec Znaleckej poradenskej kancelárie spol. s r. o. Banská
Bystrica, ktorá vyhotovila znalecký posudok na objednávku žalovaného pod číslom 1/2020, uviedol,

že pri vypracovaní znaleckého posudku zhotoviteľ vychádzal z abstraktného ušlého zisku, kde bol
vyčíslovaný zisk dosahovaný spravidla v poctivom obchodnom styku v identickom predmete podnikania.
Práve z tohto dôvodu sa prihliadalo na dlhodobý zisk žalobcu, štandardný zisk, ktorý vedel a vie
dosiahnuť v konkrétnej podnikateľskej činnosti pri splnení pravidiel a podmienok poctivého obchodného
styku.Podľaznalcažiadnaškodaztituluušléhoziskužalobcovinevznikla,pretožecenazapredmetdiela

bola nastavená spôsobom, že pri realizácii diela by ani nedošlo k vytvoreniu zisku. Pri vypracovávaní
znaleckého posudku znalec vychádzal z ceny obvyklej, ktorá je daná smernými orientačnými cenami a
stavebnými prácami v databáze tzv. CENEKON. Znalec uviedol, že i znalecká organizácia Expert Group
vychádzala z takéhoto prostredia a pracovala v prostredí CENEKON a so softvérom CENKROS, avšak z
dôvodu absencie akejkoľvek kalkulácie rozpočtu, teda nákladových položiek, nebolo možné určiť výšku

ušlého zisku za konkrétne dielo. Znalec zdôraznil, že kalkulácia nákladov predstavuje abstraktný údaj
vychádzajúci z prostredia CENKROS, pretože úlohou znaleckej organizácie bolo vyčísliť abstraktný ušlý
zisk. Znalec konštatoval, že pri stanovení výšky ušlého zisku bolo nutné vychádzať z dlhšieho obdobia
ziskovosti spoločnosti žalobcu a v znaleckom posudku bolo zohľadnené obdobie rokov 2008 až 2013.

18. Podľa § 381 ods. 1 ObZ, namiesto skutočne ušlého zisku, môže poškodená strana požadovať
náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných
podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

19. Ušlý zisk je ujmou, ktorá spočíva v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti

k zväčšeniu resp. rozmnoženiu majetku a majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný
beh vecí, dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou a
nedosiahnutím očakávaného prírastku majetku. Nepostačuje pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia
majetku, je nutné naisto preukázať, že pri pravidelnom behu veci, nebyť protiprávneho konania na strane
škodcu(žalovaného)moholpoškodený(žalobca)reálneočakávaťzväčšeniasvojhomajetku,kuktorému

nedošlo práve v dôsledku zavineného protiprávneho konania škodcu.
Ušlý zisk je stratou konkrétnej reálne a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len
za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce
okolnosti, toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná, až rovnajúca sa istote.

20. V prejednávanej veci žalobca len tvrdil, bez náležitého splnenia si dôkaznej povinnosti, že ušlý zisk
v súvislosti so zmarením realizácie diela, predstavuje 10 % z obstarávacej ceny diela. V rámci konania
žalobca predložil súkromno-znalecký posudok, kde určil ušlý zisk v rozsahu 12,57 % z obstarávacej
ceny diela. Aj žalovaný v rámci konania predložil súkromno-znalecký posudok, ktorý s prihliadnutímna dohodnutú cenu za dielo konštatuje, že všetky náklady spoločnosti žalobcu by pri realizácii diela
predstavovali takú výšku, že žalobca by nedosiahol žiaden zisk.

21.Súkromno-znaleckýposudokmôžebyťpredloženýspolusožalobou,akbolvyhotovenýpredzačatím
konania, alebo môže byť vyhotovený aj v priebehu konania. Pokiaľ v priebehu konania je stranou sporu
predložený súkromno-znalecký posudok a tento má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje
doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri
vykonávaní takéhoto dôkazu, akoby sa jednalo o znalecký posudok vyhotovený ustanoveným znalcom.

V prejednávanej veci boli predložené práve takéto súkromno-znalecké posudky.

22. Hodnotenie znaleckých posudkov a odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti súd
hodnotí len z kritéria presvedčivosti posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným
skutočnostiam, zásadám logického myslenia, jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ sa
však so závermi znaleckého posudku súd nestotožňuje, danú skutočnosť v rozhodnutí súd uvedie.

23. Súkromno-znalecký posudok predložený žalobcom, vyhotovený znaleckou organizáciou Expert
Group Bratislava, na ktorý sa v konaní žalobca odvoláva, vychádza podľa súdu z mnohých nesprávnych
údajov, pokiaľ ide o obdobie realizácie diela a čas výpočtu ako skutočnej škody, tak i ušlého zisku.
Takýto znalecký posudok na jednej strane uvádza vyčíslenie ušlého zisku s poukazom na cenu diela

v konkrétnej sume a v rozsahu 12,57 % ziskovosti s argumentáciou, že sa jedná o zisk, ktorý by
žalobca pri realizácii diela dosiahol. Jedná sa však len o hypotetický a abstraktný zisk. Ak na druhej
strane v znaleckom posudku závery k ziskovosti vo výške 12,57 % odkazuje znalecká organizácia na
hospodárske výsledky žalobcu a to v časovom období rokov 2009, 2010, 2011 kedy žalobca dosahoval
zisk v rámci svojej podnikateľskej činnosti v rozpätí od 3,53 % do 13,27 %. Podľa názoru súdu, znalecká

organizáciaprivýpočtemieryziskovostitútomalaposudzovaťzadlhšieobdobieanielenčasovéobdobie
roku 2010.

Súkromno- znalecký posudok predložený žalovaným v konaní vypracovaný znaleckou organizáciou
Znaleckáaporadenskákancelária,spol.sr.o.BanskáBystricavosvojichzáverochuviedol,žežalobcovi

z dôvodu nerealizácie diela nevznikla žiadna škoda z titulu ušlého zisku s poukazom na to, že cena diela
by nepokryla všetky náklady žalobcu. Z obsahu znaleckého posudku (štruktúra nákladov a výnosov) je
zrejmé, že prehľad nákladov a výnosov žalobcu za obdobie rokov 2008 až 2013 bol v rozpätí - 26,1
% až + 14,1 %.

24. Pri určovaní abstraktného ušlého zisku je nutné zohľadniť, že sa jedná o zisk spravidla opakovane
dosahovaný dlhodobý preukázateľný, nie o zisk dosahovaný v krátkom časovom období. Abstraktný ušlý
zisk sa nedá stotožniť s krátkym časovým obdobím, počas ktorého poškodený takýto zisk dosahuje, ale
je nutné zohľadniť dlhodobé hospodárske výsledky.

Práve z tohto dôvodu súd pri vyčíslení ušlého zisku vychádzal z jednak dohodnutej ceny za dielo, ktorá
otázka v konaní spornou nebola, t. j. zo sumy 848.334,60 € a dlhodobej ziskovosti a hospodárskych
výsledkov žalobcu za obdobie rokov 2008 až 2013, ktoré reálne odzrkadľujú mieru ziskovosti žalobcu.
Práve túto použil súd pre výpočet abstraktného ušlého zisku i v rámci ušlého zisku, ktorý vznikol na
strane žalobcu v súvislosti s nerealizovaním diela v dôsledku zavineného konania žalovaného.

Z hospodárskych výsledkov žalobcu za časové obdobie roku 2008 až do roku 2013 je zrejmé, že
ziskovosť za rok 2008 predstavovala u žalobcu stratu 5,5 %, za rok 2009 zisk 5,4 %, za rok 2010 zisk
13,6 %, za rok 2011 zisk 14,1 %, za rok 2012 stratu 26,1 %, za rok 2013 zisk 0,6 %, pričom priemerná
ziskovosť v súvislosti s hospodárskymi výsledkami žalobcu predstavovala dlhodobo 2,1 %. Súd práve
s prihliadnutím na okolnosť, že existencia ušlého zisku musí byť bezpečne preukázaná a pre prípad

ušlého zisku ak nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu a jedná sa o hypotetický ušlý zisk je nutné
bezpochyby prihliadnuť na to, že sa jedná o zisk spravidla dosahovaný, štandardný a preukázaný má
za to, že zisk žalobcu z dlhodobých hospodárskych výsledkov je 2,1 %.
Súd z dokazovania dospel k záveru, že takýmto ziskom na strane žalobcu je zisk v rozsahu 2,1 %, a
preto z titulu ušlého zisku priznal žalobcovi sumu 17.815,03 € (2,1 % zo sumy 848.334,59 €) a vo zvyšnej

časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

25. Žalobca vyzval pred podaním žaloby výzvou, ktorá bola pre žalovaného doručená dňa 10.05.2012 na
dobrovoľné plnenie, a preto odo dňa nasledujúceho, t. j. 11.05.2012 uplatnil nárok na úrok z omeškania.26. Podľa § 369 ods. 1 Obz, v znení účinnom ku dňu omeškania, ak dlžník je v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania

dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

K prvému dňu omeškania základná úroková sadzba ECB predstavovala 1 %, a preto s odkazom na
vyššie uvedené ustanovenia súd zaviazal žalovaného i k zaplateniu príslušného úroku z omeškania vo
výške 9 % ročne odo dňa 11.05.2012 do zaplatenia.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP).

O trovách konania vo veci súd rozhodol s využitím ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, t. j. ak mala strana

vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 170.232,64 € (100 %), súd priznal
žalobcovi sumu 56.078,55 € (32,94 % predmetu konania). Pomer úspechu a neúspechu predstavoval
(32,94 %, 67,06 %), a preto súd žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 34,12 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).