Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, February 28, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/229/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118208103
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7118208103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletého A. G. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice dieťa rodičov: matky H. G. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v F. na Z. ulici č. X zastúpenej
JUDr.MartouŠuvadovouadvokátkousosídlomadvokátskejkancelárievKošiciachnaFloriánskejulicič.
16 a otca A. H. nar. X.X.XXXX bývajúceho v F. na W. ulici č. XX zastúpeného Mgr. Tomášom Hermanom
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Kmeťovej ulici č. 13 v konaní o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca a matky proti rozsudku

Okresného súdu Košice II č. k. 43P/167/2018 - 270 zo dňa 19.4.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Mení výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného tak, že zaväzuje otca prispievať na
výživu maloletého A. G., nar. XX.X.XXXX sumou 500 Eur mesačne od 10.7.2018 do budúcnosti, ktoré
je povinný platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.

II. Mení výrok rozsudku súdu prvej inštancie o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie
od 10.7.2018 do 30.4.2021 v sume 12.359,32 Eur povoľuje otcovi splácať matke v splátkach tak, že

prvú splátku v sume 3.089,83 Eur zaplatí do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, druhú splátku
v sume 3.089,83 Eur zaplatí do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, tretiu splátku v sume
3.089,83 Eur zaplatí do 9 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a štvrtú splátku v sume 3.089,83
Eur zaplatí do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v
prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.

III. Odvolanie otca odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. A. do osobnej starostlivosti matky s tým, že

obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal
prispievať na výživu mal. A. mesačne sumou 350 Eur počnúc dňom 10.7.2018 do budúcnosti, ktoré je
povinný zaplatiť vždy do 15.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred matke. Dlžné výživné za obdobie
od 10.7.2018 do 30.4.2021 v sume 7.302,68 Eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 250
Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia pod
následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie o výchove odôvodnil tým, že celodennú starostlivosť o maloletého zabezpečuje od jeho
narodenia matka, otec sa na jeho výchove prakticky nepodieľa. Keďže rodičovské práva patria obom
rodičom, obaja sú oprávnení a povinní mal. A. zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri určovanírozsahu výživného vychádzal z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb
dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je
šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania

dieťaťa,rozvojomjehozáujmovapotrieb,prípravounabudúcepovolanie,kultúrne,športovéarekreačné
potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžadujú
potreby kultúrneho človeka v súčasnosti. Do úvahy bral zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodičov umožňuje vyšší životný štandard, možno
očakávať, že rovnaký štandard umožní aj svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s

požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie
rodičov existovalo. Na strane rodičov dieťaťa zisťoval ich reálne pomery, majetkové pomery, nevyhnutné
životné náklady, prihliadal na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania
osobnej starostlivosti o dieťa. Dokazovaním zistil, že otec pravidelne mesačne prispieval na výživu
maloletého sumou 315 Eur s tým, že v tejto sume bol zahrnutý aj detský prídavok, ktorý otec poberal
a aj poberá vo Švajčiarsku v sume 200 CHF, čo po prepočte kurzom aktuálnym ku dňu vyhlásenia

rozhodnutia zverejneným NBS činí 181,64 Eur. V danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané
otcom predloženými odpismi mzdových listov, že jeho čistý mesačný príjem bol priemerne za rok 2018 v
sume 4.799 Eur, za rok 2019 v sume 4.572 Eur, za rok 2020 v sume 4.373 Eur, za rok 2021 v sume 4.289
Eur. Uzavrel, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca odôvodňujú určenie výživného pre mal.
A. v sume 350 Eur mesačne s prihliadnutím na jeho príjem, ako aj jeho nevyhnutné životné náklady.

Konštatoval, že pokiaľ ide o splátky hypotekárneho úveru mesačne v sume 290 Eur, tento hypotekárny
úver slúžil na zabezpečenie bývania, preto je potrebné ho brať do úvahy. Čo sa týka splácania ďalších
úverov, ktoré uviedol otec vo svojej výpovedi, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že výživné pre dieťa,
ktoré nie je schopné samé sa živiť je prednostnou pohľadávkou rodiča a rodičia sú povinní v prvom
rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne uspokojovať svoje potreby, prípadne uhrádzať iné

záväzky. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne
má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Súd pri určení výšky
výživného zohľadnil aj skutočnosť, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére U., ktorá
v tom čase bola študentkou 5. ročníka na UPJŠ a ktorej na výživu prispieval mesačne sumou 400 Eur.
Pri určení výživného vychádzal aj z odôvodnených potrieb mal. A., pričom zároveň zohľadnil možnosti a

schopnostiotca,fakt,žedieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičovaprvokprimeranostivýšky
výživného vzhľadom k veku dieťaťa. Samotnú výšku príjmov otca súd premietol do výšky výživného,
ktoré v priznanom rozsahu 350 Eur mesačne presahuje bežné výdavky na mal. A.. Zdôraznil, že aj
matka má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu a to nielen formou osobnej starostlivosti ale aj vecným
plnením. Na skutočnosť, že otec finančne prispieval mal. dieťaťu na Vianoce, na narodeniny, prihliadol

pri určovaní výšky výživného, ale tieto finančné čiastky do dlžného výživného nezapočítal. Dlžné výživné
vypočítal nasledovne: otec po celú dobu od podania návrhu až do vyhlásenia rozhodnutia prispieval
na výživu mal. A. mesačne sumou 315 Eur, v ktorej sume bol zahrnutý aj detský prídavok mesačne
vo výške 200 CHF (po prepočte 181,64 Eur), ktorý otec poberá vo Švajčiarsku, čo aj rodičia zhodne
potvrdili. Teda z titulu výživného otec prispieval na výživu syna sumou 133,36 Eur ( 315 Eur - 181,60 Eur

detské prídavky, ktoré sú príspevkom štátu = 133,36 Eur). Súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať
na výživu mal. A. dňom podania návrhu, t.j. od 10.7.2018 do budúcnosti sumou 350 Eur, keďže otec
počas celej doby z titulu výživného platil mesačne 133,36 Eur, rozdiel medzi určenou výškou výživného
350 Eur a sumou, ktorou otec prispieval z titulu výživného 133,36 Eur je 216,64 Eur mesačne, teda
od 10.7.2018 do 30.4.2021 dlžné výživné je: alikvotná čiastka za júl 2018 v sume 153,56 Eur, 8/2018 -

12/2018 za 5 mesiacov 5 x 216,64 Eur = 1.083,20 Eur, za rok 2019 12 mesiacov x 216,64 Eur = 2.599,68
Eur, za rok 2020 12 mesiacov x 216,64 Eur = 2.599,68 Eur, za rok 2021 za 4 mesiace x 216,64 Eur =
866,56 Eur, v celkovej sume 7.302,68 Eur, ktorú povolil otcovi uhradiť v mesačných splátkach po 250 Eur
počnúc mesiacom právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok s poukazom na jeho majetkové a zárobkové pomery ako aj zohľadnením nutných

základných výdavkov na živobytie vo Švajčiarsku. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku, proti jeho výrokom o výžive a dlžnom výživnom podal odvolanie otec z
dôvodu, že matka maloletého náležitým spôsobom nepreukázala výdavky na mal. A., neuniesla dôkazné
bremeno tvrdenia, keďže výdavky mal. A. nezodpovedajú určenému výživnému, ktoré je nepomerne

vyššie, než sú jeho reálne výdavky. Mal za to, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť o nižšom bežnom
výživnom a rozhodnúť o výživnom na tvorbe úspor, čím by bolo zabezpečené, aby matka nepoužívala
bežné výživné na zvyšovanie svojej vlastnej životnej úrovne. Myslí si, že matka má omnoho vyšší než
deklarovanýpríjem,čoimplicitnevyplynulozjejvýpovede,akoajzjehovýpovede.Namietal,žesúdprvejinštancie nezohľadnil jeho skutočné výdavky, ktoré sú omnoho vyššie, ako sú výdavky na Slovensku.
Jehopríjempretonemožnovnímaťizolovanealesohľadomnacenytovarov,služieb,bývaniaapodobne
vo Švajčiarsku. Namietal aj výpočet dlžného výživného. Má za to, že rozdiel prídavku na dieťa nemôže

byť odpočítaný od sumy, ktorú matke poukazoval dobrovoľne titulom výživného. Záležalo len na ňom,
či požiada alebo nepožiada o priznanie prídavku na dieťa, ktorý tvoril jeho príjem a bol mu mesačne
vyplácaný zamestnávateľom spoločne s výplatou. Ak by zamestnávateľa o jeho vyplácanie nepožiadal,
jeho príjem by sa nezvýšil. Prídavok je teda súčasťou jeho príjmu a nemôže mu byť na ťarchu,
že túto dávku v zahraničí poberá. Rovnako nemôže byť uvedená suma odpočítaná od dobrovoľne

poukazovaného výživného. Rozporoval aj výšku prídavkov na dieťa, pretože nebol odpočítaný prídavok
na dieťa, ktorý poberá matka na Slovensku. Švajčiarsko, na základe formulára E411, prídavok na dieťa
iba dopláca do výšky 200 CHF raz ročne. Švajčiarsko prídavok zdaňuje sumou cca 500 CHF ročne, čo
podčiarkuje jeho tvrdenie, že sa jedná o súčasť jeho príjmu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Proti rozsudku, proti jeho výrokom o výživnom a dlžnom výživnom, podala v zákonnej lehote odvolanie
matka z dôvodu, že rozsudok považuje za nespravodlivý. Uviedla, že i keď v zásade možno mať zato, že
súd prvej inštancie považoval jej návrh na určenie výživného pre mal. A. v požadovanej sume 550 Eur
mesačne za legitímny a vychádzajúc z výroku IV (dlžné výživné) rozsudku, ako aj z jeho odôvodnenia
možno mať za to, že tomuto jej návrhu v zásade aj vyhovel, samotný výrok o určení výživného však

tomu nezodpovedá. Konštatovala, že v konaní bolo preukázané, že otec poberá na mal. A. rodinné
prídavky v sume 180 Eur mesačne, rovnako tak poberá prídavky na svoju dcéru, ktorá navštevuje
posledný ročník vysokej školy, cca 255 Eur mesačne a ktoré sú súčasťou jeho príjmu a sú mu vyplácané
k jeho dosahovanej mzde vo Švajčiarsku. Zdôraznila, že samotný otec uviedol, že je ochotný na mal.
A. prispievať sumou 400 Eur mesačne vrátane rodinných prídavkov. Poukázala aj na to, že pri určení

vyživovacej povinnosti otca súd prvej inštancie nezohľadnil celkový otcov príjem v zamestnaní v sume
cca 4.500 Eur mesačne, ani sumy, ktoré z tohto príjmu vynakladá a ktoré v žiadnom prípade nie sú
nevyhnutnými výdavkami, napr. svojim už dospelým dcéram prispieva na ich výživu, bývanie, splácanie
pôžičiek v celkovej sume vyše 1.193 Eur mesačne. Podľa jej názoru z dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že majetkové pomery otca mu bez akýchkoľvek pochýb dovoľujú plniť výživné v nepomerne

vyššej sume, ako je tomu v súčasnej dobe (315 Eur) a ako to určil súd prvej inštancie (350 Eur).
Poukázala aj na súčasnú rozhodovaciu prax pri povoľovaní splátok dlžného výživného. Namietala, že
pri súdom určenej splátke 250 Eur mesačne otec zaplatí dlžné výživné o 29 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku vyhláseného po troch rokoch súdneho konania. Priznanie splátok dlžného výživného na tak
dlhé obdobie úplne popiera zmysel výživného ako takého, kedy výživné má slúžiť na zabezpečenie

potrieb osoby, ktorá sa o seba sama nevie postarať. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie, priznal maloletému výživné od podania návrhu, t.j. od 10.7.2018 do 30.8.2020 v sume
550 Eur mesačne a od 1.9.2020 do budúcnosti v sume 750 Eur mesačne a tiež zaviazal otca uhradiť
matke dlžné výživné do 30. dní od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že postoj otca je viac než prekvapivý, keďže na súde
prvej inštancie uviedol, že je ochotný na mal. A. prispievať mesačne sumou 400 Eur a pri takejto výške
výživnéhojeochotnýuzavrieťajrodičovskúdohodu.Ajtentopostojotcasvedčíotom,žesaosvojedieťa
viacmenej nezaujíma, kedy celá starostlivosť a výchova dieťaťa je iba na nej, ale hlavne je jeho konanie
pred súdom účelové v snahe vyhnúť sa skončeniu veci. Konštatovala, že otec udržiava s mal. A. len

veľmi sporadický kontakt, a to dvakrát do roka na narodeniny a na Vianoce, nestretávajú sa, ich kontakt
spočíva v jednovetovom pozdrave cez sociálne siete. Ohradzuje sa proti jeho tvrdeniu, že požadované
výživnémáslúžiťnazvýšeniejejživotnéhoštandardu.Niejesivedomátoho,žeonafinančnéprostriedky
(akékoľvek) zneužíva, že by s nimi nehospodárne nakladala. Ako matka venuje svojmu dieťaťu všetku
svoju pozornosť, lásku, starostlivosť a v neposlednom rade i všetky finančné prostriedky, s ktorými

disponuje tak, aby dieťaťu nič nechýbalo, aby sa mohlo realizovať v škole a aj vo svojich záľubách.
Naproti tomu otec, ktorý žije v zahraničí a k sebe pravidelne pozýva svoje dve už plnoleté a zárobkovo
činné dcéry, ktorým uhrádza okrem iného aj ich pôžičky, znáša náklady na ich bývanie na Slovensku,
kupuje im dary, znáša náklady spojené s bývaním inej jemu blízkej osoby (finančne vypomáha otcovi),
ona so synom nebola na zahraničnej dovolenke za posledných šesť rokov. Nemôžu si to dovoliť. Otec

svojmu synovi neposkytuje pomoc v rozsahu, v akom sa od otca dostáva jeho ďalším potomkom. Ona
sama hradí synovi všetky jeho potreby, či už do školy alebo na športové aktivity, výlety, stravu, oblečenie,
lieky, ako aj všetky ostatné potreby, čo súdu aj preukázala. Považuje za absurdné jeho tvrdenie, keďže
si zvyšoval svoju životnú úroveň rodinnými prídavkami na mal. A., ktoré poberal vo Švajčiarsku a prisvojom príjme v skutočnosti reálne dieťaťu uhrádzal výživné v sume 115 Eur, teraz má byť rozhodnutie
súdu prvej inštancie nesprávne, pretože nezohľadnil, že ona na Slovensku tiež poberá na dieťa rodinné
prídavky v sume 25 Eur mesačne. Navrhla, aby súd rozhodol v zmysle jej návrhu.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na svojich písomných
podaniach a ústnych vyjadreniach v predmetnej veci. K napadnutým výrokom rozsudku o určení
vyživovacej povinnosti a dlžnom výživnom povinného rodiča udáva, že zo zásady úmernosti životnej
úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere, a to pre

súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a
pokiaľ životná situácia jedného z nich presahuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký
štandard umožní svojmu dieťaťu, a to formou výživného, čo je v súlade s ďalšou požiadavkou pre
maloleté dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov
trvalo. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča nemá súd brať do úvahy tie výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť. Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada aj na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V prípade mal. A. osobnú výchovu a starostlivosť zabezpečuje
matka, otec vzhľadom na svoju aktuálnu situáciu kontakt s maloletým neudržiava takmer vôbec. V
kontexte uvedeného odporúča stanoviť výživné primerane veku a odôvodneným potrebám maloletého
dieťaťa s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane povinného rodiča.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8. Výroky rozsudku o výchove mal. A., jeho zastupovaní a spravovaní jeho majetku neboli odvolaním
napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného

ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného
a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a §
66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP

a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia
Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav.15. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že konajúci súd
síce riadne zistil skutočný stav (§ 25 a § 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení
o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom Zákona o rodine, pretože riadne nevyhodnotil schopnosti,

možnosti a majetkové pomery otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletého.
Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že určené výživné nezodpovedá právu maloletého dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorého príjmové pomery odôvodňujú určenie výživného vo väčšom
rozsahu. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov

uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.

Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie
výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia

vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože

platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje príjmovo lepšie zabezpečený rodič. Miera
životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných
nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera
jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju

možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni.
Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa
nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia
než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých
preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič

plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanín bytových potrieb dieťaťa.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

16. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,

hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, športové aktivity, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný
telefón, internet. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade,
ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu
viac.Nakonkrétnejvýškepriemernýchmesačnýchnákladovsabudepodieľaťkaždýzrodičovvrozsahu,

ktorý zodpovedá ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča
zohľadní súd jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

17. Odvolací súd posúdil majetkové pomery otca, jeho schopnosti a možnosti. Od roku 2014 pracuje
vo Švajčiarsku, býva v prenajatom 4-izbovom byte s ďalším kolegom, za ktorý on mesačne platí 620
CHF. Z odpisov mzdových listov otca od zamestnávateľa za obdobie od júla 2018 do novembra 2018 jepreukázané, že jeho priemerná mesačná mzda bola 5.274,20 CHF, čo po prepočte kurzom aktuálnym
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zverejneným NBS predstavuje 4.799,52 Eur. Za rok 2019 jeho priemerná
mesačná mzda bola 5.025 CHF ( 4.572,80 Eur). Za rok 2020 jeho priemerná mesačná mzda bola

4.806,32 CHF (4.373,75 Eur). Za obdobie od januára 2021 do marca 2021 jeho priemerná mesačná
mzda bola 4.289,66 CHF (3.903,50 Eur). Okrem mal. A. má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére
U. (r. 1997), ktorá je študentkou 5. ročníka na N. v Košiciach, odbor informatika, ktorej na výživu
mesačne posiela 400 Eur. Na výživu mal. A. mesačne posiela sumu 315 Eur, v ktorej je zahrnutý aj
detský prídavok na syna, ktorý mesačne poberá vo Švajčiarsku v sume 200 CHF. Vo Švajčiarsku

platí zdravotné poistenie mesačne 300 CHF. Motorové vozidlo mal do konca septembra r. 2019 na
leasing, platil mesačne 383 Eur, následne musel zaplatiť zostatkovú hodnotu 4.000 CHF. Štvrťročne
platí za elektrinu 55 CHF. Mesačne platí za telefón a internet 120 CHF, 100 CHF náklady na pohonné
hmoty, 88 Eur za životné poistenie, za stravu, oblečenie a iné základné potreby 1.000 CHF. Má hypotéku
66.000 Eur, ktorú mesačne spláca po 290 Eur, za ktorú kúpil byt, v ktorom bývajú obe jeho dcéry, ktoré
pochádzajú z prvého manželstva. Jedná sa o trojizbový byt, v ktorom sa zdržiava počas svojho pobytu

na Slovensku. Okrem toho, že za predmetný byt spláca hypotéku, platí aj inkaso 220 Eur mesačne.
Čerpal aj ďalší úver v sume 11.000 Eur na rekonštrukciu kúpeného bytu, ktorý spláca mesačne v
sume 116 Eur. Jeho staršia dcéra čerpala študentskú pôžičku, ktorú spláca on mesačne v sume 184
Eur, napriek tomu, že dcéra už pracuje. Svojim starším dcéram z prvého manželstva teda na výživu a
bývanie mesačne platí spolu 1.210 Eur.

18. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného
dokazovania so zreteľom na preukázané zárobkové možnosti otca a odôvodnené potreby mal. A. dospel
k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého 500 Eur mesačne
od podania návrhu, t.j. od 10.7.2018 do budúcnosti. Pokiaľ otec namietal, že určené výživné presahuje

zdokladované odôvodnené potreby maloletého, odvolací súd uvádza, že pri určení konkrétnej sumy
výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za
byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov
a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho

človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho
zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu
primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Matka spolu s mal. A. býva u svojich
rodičov v rodinnom dome, rodičom za bývanie prispieva sumou 150 Eur mesačne. Je živnostníčka,
pracuje ako krajčírka. Jej príjem za obdobie od 1.8.2018 do decembra 2018 bol 1.414 Eur (282,8 Eur/

mesiac). Daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 preukázala, že základ dane
zo živnosti mala v sume 5.729,80 Eur (477,48 Eur/mesiac) a za rok 2020 v sume 5.152,10 Eur (429,34
Eur/mesiac). Platí odvody do zdravotnej poisťovne v sume 68 Eur. Platí za telefón a internet mesačne
50 Eur. Mal. A. bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žiakom 8. ročníka ZŠ. Venuje sa vodnému
pólu, kde náklady ročne sú okolo 950 - 1.000 Eur, keďže mesačne platí poplatok 50 Eur, plus výjazdy cca

60 - 70 Eur, plavky, župan, šľapky. Maloletému hradí na začiatku školského roka ZRPŠ 25 Eur, 10 Eur
triedny fond, mesačník na MHD10 Eur, za stravu v školskej jedálni 23 Eur mesačne, za mobilný telefón
10 Eur mesačne, vreckové 10 Eur mesačne. Od narodenia je v sledovaní kardiologickej ambulancie z
dôvodu šelestu na srdci. Má atopický ekzém, za lieky platí mesačne 4,70 Eur. Tiež sa rekreačne venuje
lyžovaniu, za celosezónny lístok mu matka zaplatila 270 Eur (22,50 Eur/mesiac). Kúpila mu bicykel

za 300 Eur (25 Eur/mesiac). Zúčastňuje sa letných táborov, za čo platí 150 Eur (12,50 Eur/mesiac).
Stále rastie, potrebuje nové oblečenie, obuv, za čo platí priemerne 60 Eur mesačne. Na jeho stravu
vynaloží 250 - 300 Eur mesačne. Bude potrebovať doučovanie z anglického jazyka čo stojí 10 Eur/
hodina. Finančne jej pomáhajú jej rodičia. Je zrejmé, že sa jedná v prevažnej miere o bežné potreby
dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky,

zvýšené o náklady na súťažný a rekreačný šport. Odvolací súd zohľadnil aj skutočnosť, že v dôsledku
zamestnania otca v zahraničí matke posielal v rámci dohodnutého výživného 315 Eur aj detské prídavky
200 CHF (181,64 Eur) mesačne, ktoré sú účelovo viazané na zabezpečenie odôvodnených potrieb
dieťaťa, a preto je na ne potrebné prihliadať aj pri určovaní výživného, pretože sa nimi majú uspokojovať
odôvodnené potreby dieťaťa. Je to štátny príspevok určený pre potreby dieťaťa.

19. Odvolací súd dodáva, že výživné v rozsahu 500 Eur mesačne od podania návrhu je v súlade
so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi otca a v najlepšom záujme mal. A.. Odvolací
súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a uvedených úvah je tohopresvedčenia, že otec je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na udržanie určitého finančného
štandardu svojim dospelým dcéram z prvého manželstva, dokáže im na výživu a bývanie mesačne platiť
spolu 1.210 Eur, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj maloletému

synovi formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať
takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach
dieťaťa, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú
pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať

do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby nepravidelné alebo náhodné.

20. Odvolací súd podobne ako súd prvej inštancie nevzhliadol vo vývoji odôvodnených potrieb
maloletého takú výraznú zmenu, ktorá by opodstatňovala diferencovanie rozsahu výživného v zmysle
odvolacieho návrhu matky od podania návrhu do 31.8.2020 v sume 550 Eur mesačne a od 1.9.2020 do
budúcnosti v sume 750 Eur mesačne. Matka žiadnym dôkazom nepreukázala, že uvedeným dátumom

došlo k podstatnej zmene odôvodňujúcej aj zmenu vyživovacej povinnosti otca voči mal. A.ovi.

21. Odvolací súd neurčil výživné zvlášť na spotrebnú časť a zvlášť na sporivú časť, ako navrhoval otec,
pretože výživné na tvorbu úspor je možné určiť až potom, ako postačuje určené výživné na odôvodnené
potrebymaloletéhovspotrebnejčasti.Keďžematkapreukázala,žesuma500Eurmesačnejevpodstate

nevyhnutne potrebná na pokrytie základných odôvodnených potrieb maloletého, nevznikol priestor na
určenie sporivej časti výživného. Tvrdenie otca, že matka požaduje tak vysoké výživné, aby si sama
zlepšila svoj životný štandard, odvolací súd považoval za jeho ničím nepreukázaný a nepodložený
dohad.

22. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku tak, že zaviazal otca prispievať
na výživu mal. A. sumou 500 Eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 10.7.2018, bolo potrebné zaoberať
sa aj vznikom eventuálneho dlhu na výživnom. Otec po celú dobu od podania návrhu až do vyhlásenia
rozhodnutia prispieval na výživu mal. A. mesačne sumou 315 Eur, v ktorej je zahrnutý aj detský prídavok
200 CHF (po prepočte 181,64 Eur), ktorý poberá vo Švajčiarsku. Teda z titulu výživného otec prispieval

na výživu syna sumou 133,36 Eur (315 Eur - 181, 46 Eur). Odvolací súd zaviazal otca prispievať na
výživu mal. A. od podania návrhu, t.j. od 10.7.2018 do budúcnosti sumou 500 Eur, keďže otec počas
celej doby platil mesačne 133,36 Eur, rozdiel medzi určenou sumou výživného 500 Eur a sumou, ktorou
otec prispieval z titulu výživného 133,36 Eur je 366,64 Eur mesačne. Za obdobie od 10.7.2018 do
31.7.2018 vzniklo otcovi dlžné výživné v sume 260,20 Eur (366,64 Eur : 31 dní x 22 dní). Za obdobie

od 1.8.2018 do 30.4.2021, t.j. za 33 mesiacov vzniklo dlžné výživné 12.099,12 Eur (33 mesiacov x
366,64 Eur). Spolu teda vzniklo otcovi dlžné výživné od podania návrhu až do vyhlásenia rozhodnutia
v sume 12.359,32 Eur, ktoré mu povolil v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP splácať v splátkach tak, že prvú
splátku v sume 3.089,83 Eur zaplatí do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, druhú splátku
v sume 3.089,83 Eur zaplatí do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, tretiu splátku v sume

3.089,83 Eur zaplatí do 9 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a štvrtú splátku v sume 3.089,83
Eur zaplatí do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v
prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich. Takto upravená splatnosť dlžného výživného spĺňa účel
výživného, pretože výživné má slúžiť na úhradu potrieb dieťaťa práve vtedy, keď ich najviac potrebuje.
Otec sa pritom na možnosť určenia výživného aj na vyššiu sumu akú platil dovtedy (so zreteľom na

návrh matky) a pri primeranej prezieravosti si mohol vyčísliť dlžné výživné, ktoré si mohol a mal pripraviť
už v priebehu konania odkladaním časti príjmu, prípadne vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného,
pretože je nepochybné, že ani matka, ktorá uspokojovala potreby maloletého nebola zvýhodnená
splátkami a musela ich uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné
slúži. Preto odvolací súd uložil otcovi zaplatiť matke dlžné výživné do jedného roka od právoplatnosti

rozhodnutia.
23. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom
výživnom podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

24. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.25. Podľa § 121 ods. 1, 2, 3, 4, 5 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní,
týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia

uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca
začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu
alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je
zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý
má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené

súdu mimo pracovného času.

26. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

27. Z obsahu spisu je zrejmé, že rozsudok bol otcovi (jeho právnemu zástupcovi) doručený dňa
19.5.2021 (č.l. 293 spisu) a teda v zmysle citovaného ustanovenia § 121 CSP mu začala plynúť 15-

dňová lehota na podanie odvolania dňa 20.5.2021 a skončila dňa 3.6.2021 (vo štvrtok v riadny pracovný
deň). Otec bol v rozsudku riadne poučený o možnosti podať proti nemu odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Otec doručil súdu prvej inštancie odvolanie dňa 4.6.2021.

28. Odvolací súd pri skúmaní podmienok odvolacieho konania z hľadiska včasnosti podaného odvolania

dospel k záveru, že odvolanie otca bolo podané oneskorene. Z uvedených dôvodov odvolací súd
odmietol odvolanie otca v zmysle § 386 písm. a) CSP ako oneskorene podané.

29. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).