Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 2, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119014070
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2119014070.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jej predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.

Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaných W. Z., nar. XX.XX.XXXX v G., pre
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), písm. e) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 127 ods. 3 Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a iné, a R. W., nar. XX.XX.XXXX v Y., pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného
zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a
iné, o odvolaní obžalovaného W. Z., prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava a poškodenej W. Z. proti

rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.10.2020, č. k. 9Tk/2/2019-1969, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 03.02.2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok vo vzťahu
k obžalovanému W. Z. v celom rozsahu zrušuje.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

W. Z. nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom O. Q. č. XXX, t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Prešov,

uznáva za vinného, že

vediac o poškodenej W. Z., nar. XX.XX.XXXX a poškodenej S. Z., nar. XX.XX.XXXX, že sa jedná o

dôchodkyne vo veku prevyšujúcom 60 rokov a očakávajúc vzhľadom k veku poškodených a s ním
spojenému zdravotnému stavu ich fyzickú bezbrannosť, zhoršené vnímanie, nižšiu mieru prípadného
odporu, umocnenie účinku násilia a tým zvýšenie šance na úspešné dosiahnutie svojho zámeru v
podobe odcudzenia nestotožnených hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v rodinnom dome č. XXX v obci
O. Q. vo vlastníctve poškodených, dňa 11.12.2018 v presne nezistenom čase približne o 16:30 hod. v
obci O. Q. vyzbrojený podlhovastou sečnou zbraňou - mačetou čiernej farby o dĺžke približne 55 cm s
čepeľou o dĺžke približne 35 cm nezisteným spôsobom prekonal súvislé oplotenie uzavretého pozemku

prislúchajúceho k rodinného domu č. XXX v obci O. Q., dosahujúce v najnižšom bode výšku 187 cm,
čím sa dostal na tento pozemok,
kde následne obžalovaný W. Z. po násilnom prekonaní dvierok na elektrickej rozvodnej skrinke
nachádzajúcej sa pri vchodových dverách do tohto rodinného domu, vypol hlavný istič, čím tento rodinný
dom poškodených odstavil od prívodu elektrickej energie, aby sa v ňom nedalo zažať svetlo, vzápätí
nezisteným spôsobom vošiel vyzbrojený mačetou do vnútra tohto rodinného domu a začal prehľadávať
jeho jednotlivé miestnosti za účelom nálezu vecí vhodných na odcudzenie,

počas čoho obžalovaný W. Z. v kuchyni stretol poškodenú S. Z. a túto začal s rukoväťou mačety, ako
aj ostrou hranou jej čepele fyzicky napádať opakovanými prudkými údermi smerovanými do oblasti jejhlavy, predovšetkým strednej tretiny tváre, následkom čoho poškodená S. Z. spadla na zem, kde ostala
nevládneležať,vpríčinnejsúvislostisčímutrpelaťažkéživotohrozujúcezraneniavyžadujúceintenzívnu
liečbu spojenú so závažným sťažením obvyklého spôsobu života s dobou liečenia presahujúcou 6

týždňov, ktoré by bez poskytnutia urýchlenej odbornej lekárskej pomoci viedli k letálnemu koncu, a to
otras mozgu, dve sečné rany na ľavej strane nadočnicovej oblasti s prechodom ku spánkovej kosti,
jednu sečnú ranu v oblasti brady na pravej strane, pohmoždenie s podliatinami na čele obojstranne,
tržnú,tržnozhmoždenúranupodľavýmokom,abrupciu,odtrhnutieveľkéhohrboľapravejramennejkosti,
zlomeninu kruhovitého /coronoideus/ výbežku sánky na ľavej strane, zlomeninu tvárového skeletu typu

LeFortIInaľavejstrane,zakrvácanie-hemosinusľavejčeľustnejdutinyaakútnurespiračnúinsuficienciu
aspiráciu krvi do dýchacích ciest,
pričom po tom, ako poškodená W. Z. v tejto súvislosti započula šramotenie v kuchyni a chcela ísť
skontrolovať situáciu, obžalovaný W. Z. aj túto vo dverách vedúcich z jej obývacej izby do kuchyne
fyzicky napadol opakovanými prudkými údermi rukoväťou mačety smerujúcimi do oblasti jej hlavy,
predovšetkým strednej tretiny tváre, čo viedlo k pádu poškodenej na zem a spôsobeniu ťažkých život

ohrozujúcich zranení vyžadujúcich si intenzívnu liečbu presahujúcou 6 týždňov a so závažným sťažením
obvyklého spôsobu života poškodenej W. Z. od 11.12.2018 do 08.02.2019, ktoré by bez poskytnutia
urýchlenej odbornej lekárskej pomoci viedli k letálnemu koncu, a to otrasu mozgu, polytraumy s
traumatickým šokom a poúrazovou chudokrvnosťou, zlomeniny nosa s posunom lomných plôch a
epistaxou - krvácaním z nosa, pohmoždenia brušnej steny v podrebrí obojstranne s pohmatovou

citlivosťou, pohmoždenia s okoloočnicovou podliatinou a odierkami obojstranne, podliatiny v záhlaví,
tržnozhmoždených rán na brade, spodnej vonkajšej a vnútornej pere, ľavom obočí, nose, zlomeniny
tela stavca Th 12, pohmoždenia ľavého bulbu so zakrvácaním spojovky, zlomeniny dolnej časti rádia
vretennej kosti vľavo vnútrokĺbovej s posunom lomných plôch, respiračnej insuficiencie, tracheostomie,
zlomeniny krídlovitého výbežku klinovej kosti vľavo, zlomeniny tela sánky s posunom lomnej plochy 2,5

mm medzi zubami č. 31 - 32 /vľavo/, luxácie - vykĺbenia v sánkovom kĺbe obojstranne so zlomeninou
processus condylaris, zlomeniny chirurgického krčku ľavej ramennej kosti viacpočetnej s posunom
lomnej plochy, zlomeniny tvárového skeletu typu LeFort II viacpočetnej s posunmi lomných plôch,
pneumoorbitu - voľného vzduchu v ľavej očnici, hemosínus - zakrvácaniu v ľavej čeľustnej dutine,
následne obžalovaný W. Z. takto zranené poškodené v kritickom stave zanechal bez pomoci v ich

rodinnom dome, z ktorého bez odcudzenia akýchkoľvek vecí vzápätí náhle odišiel a nezisteným
spôsobom opustil pozemok poškodených,

teda

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil
v úmysle usmrtiť iného a čin spáchal na dvoch osobách, na chránených osobách - osobách vyššieho
veku, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

čím spáchal

- obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 127 ods. 3 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. e) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného
zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť)
rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa vo vzťahu k obžalovanému W. Z. ruší výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 29.07.2020, právoplatný dňa 14.08.2020, sp. zn. 27T/12/2019, akoaj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný
dohľad v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody:

1. oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
2. osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka
okresného súdu v obvode miesta svojho bydliska, prvý krát do dvoch pracovných dní po prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody,
3. vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému v rámci
výkonu ochranného dohľadu ukladá obmedzenie - zákaz požívať alkoholické nápoje a iné návykové
látky.

Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona sa obžalovanému v rámci

výkonu ochranného dohľadu ukladá primeraná povinnosť - podrobiť sa psychoterapii a psychologickému
poradenstvu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť:
- poškodenej S. Z., nar. XX.XX.XXXX vo O. Q., trvale bytom: O. Q. XXX škodu vo výške 8.013,60 Eur,

- poškodenej W. Z., nar. XX.XX.XXXX vo O. Q., trvale bytom: O. Q. XXX škodu vo výške 13.451,40 Eur,
- poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom: Panónska cesta 2, Bratislava
- mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 26.027,37 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodené S. Z. a W. Z. so zvyškom ich nárokov na náhradu

škody odkazujú na civilný proces.

II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava vo vzťahu k
obžalovanému R. W. a poškodenej W. Z. zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného W. Z. vinným zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 127 ods. 3 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona, zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 127 ods. 3 Trestného zákona a prečinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
vediac o poškodenej W. Z., nar. XX.XX.XXXX a poškodenej S. Z., nar. XX.XX.XXXX, že sa jedná o
dôchodkyne vo veku prevyšujúcom 60 rokov a očakávajúc vzhľadom k veku poškodených a s ním
spojenému zdravotnému stavu ich fyzickú bezbrannosť, zhoršené vnímanie, nižšiu mieru prípadného

odporu, umocnenie účinku násilia a tým zvýšenie šance na úspešné dosiahnutie svojho zámeru v
podobe odcudzenia nestotožnených hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v rodinnom dome č. XXX v obci
O. Q. vo vlastníctve poškodených,
dňa 11.12.2018 v presne nezistenom čase približne o 16:30 hod. v obci O. Q. vyzbrojený podlhovastou
sečnou zbraňou - mačetou čiernej farby o dĺžke približne 55 cm s čepeľou o dĺžke približne 35 cm

nezisteným spôsobom prekonal súvislé oplotenie uzavretého pozemku prislúchajúceho k rodinného
domu č. XXX v obci O. Q., dosahujúce v najnižšom bode výšku 187 cm, čím sa dostal na tento pozemok,
kde následne obžalovaný W. Z. po násilnom prekonaní dvierok na elektrickej rozvodnej skrinke
nachádzajúcej sa pri vchodových dverách do tohto rodinného domu, vypol hlavný istič, čím tento rodinný
dom poškodených odstavil od prívodu elektrickej energie, aby sa v ňom nedalo zažať svetlo, vzápätínezisteným spôsobom vošiel vyzbrojený mačetou do vnútra tohto rodinného domu a začal prehľadávať
jeho jednotlivé miestnosti za účelom nálezu vecí vhodných na odcudzenie,
počas čoho obžalovaný W. Z. v kuchyni stretol poškodenú S. Z. a túto začal s rukoväťou mačety, ako

aj ostrou hranou jej čepele fyzicky napádať opakovanými prudkými údermi smerovanými do oblasti jej
hlavy, predovšetkým strednej tretiny tváre, následkom čoho poškodená S. Z. spadla na zem, kde ostala
nevládneležať,vpríčinnejsúvislostisčímutrpelaťažkéživotohrozujúcezraneniavyžadujúceintenzívnu
liečbu spojenú so závažným sťažením obvyklého spôsobu života s dobou liečenia presahujúcou 6
týždňov, ktoré by bez poskytnutia urýchlenej odbornej lekárskej pomoci viedli k letálnemu koncu, a to

otras mozgu, dve sečné rany na ľavej strane nadočnicovej oblasti s prechodom ku spánkovej kosti,
jednu sečnú ranu v oblasti brady na pravej strane, pohmoždenie s podliatinami na čele obojstranne,
tržnú,tržnozhmoždenúranupodľavýmokom,abrupciu,odtrhnutieveľkéhohrboľapravejramennejkosti,
zlomeninu kruhovitého /coronoideus/ výbežku sánky na ľavej strane, zlomeninu tvárového skeletu typu
LeFortIInaľavejstrane,zakrvácanie-hemosinusľavejčeľustnejdutinyaakútnurespiračnúinsuficienciu
aspiráciu krvi do dýchacích ciest,

pričom po tom, ako poškodená W. Z. v tejto súvislosti započula šramotenie v kuchyni a chcela ísť
skontrolovať situáciu, obžalovaný W. Z. aj túto vo dverách vedúcich z jej obývacej izby do kuchyne
fyzicky napadol opakovanými prudkými údermi rukoväťou mačety smerujúcimi do oblasti jej hlavy,
predovšetkým strednej tretiny tváre, čo viedlo k pádu poškodenej na zem a spôsobeniu ťažkých život
ohrozujúcich zranení vyžadujúcich si intenzívnu liečbu presahujúcou 6 týždňov a so závažným sťažením

obvyklého spôsobu života poškodenej W. Z. od 11.12.2018 do 08.02.2019, ktoré by bez poskytnutia
urýchlenej odbornej lekárskej pomoci viedli k letálnemu koncu, a to otrasu mozgu, polytraumy s
traumatickým šokom a poúrazovou chudokrvnosťou, zlomeniny nosa s posunom lomných plôch a
epistaxou - krvácaním z nosa, pohmoždenia brušnej steny v podrebrí obojstranne s pohmatovou
citlivosťou, pohmoždenia s okoloočnicovou podliatinou a odierkami obojstranne, podliatiny v záhlaví,

tržnozhmoždených rán na brade, spodnej vonkajšej a vnútornej pere, ľavom obočí, nose, zlomeniny
tela stavca Th 12, pohmoždenia ľavého bulbu so zakrvácaním spojovky, zlomeniny dolnej časti rádia
vretennej kosti vľavo vnútrokĺbovej s posunom lomných plôch, respiračnej insuficiencie, tracheostomie,
zlomeniny krídlovitého výbežku klinovej kosti vľavo, zlomeniny tela sánky s posunom lomnej plochy 2,5
mm medzi zubami č. 31 - 32 /vľavo/, luxácie - vykĺbenia v sánkovom kĺbe obojstranne so zlomeninou

processus condylaris, zlomeniny chirurgického krčku ľavej ramennej kosti viacpočetnej s posunom
lomnej plochy, zlomeniny tvárového skeletu typu LeFort II viacpočetnej s posunmi lomných plôch,
pneumoorbitu - voľného vzduchu v ľavej očnici, hemosínus - zakrvácaniu v ľavej čeľustnej dutine,
následne obžalovaný W. Z. takto zranené poškodené v kritickom stave zanechal bez pomoci v ich
rodinnom dome, z ktorého bez odcudzenia akýchkoľvek vecí vzápätí náhle odišiel a nezisteným

spôsobom opustili pozemok poškodených.
Okresný súd ho za to napadnutým rozsudkom odsúdil podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s poukazom
na § 38 ods. 2 a § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
23 (dvadsaťtri) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa vo vzťahu k

obžalovanému W. Z. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29.07.2020, sp. zn.
27T/12/2019, právoplatný dňa 14.08.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovanému zároveň podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného
zákona uložil ochranný dohľad na 3 (tri) roky, pričom mu podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona uložil

povinnosť oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, ďalej
povinnosť osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka
okresného súdu v obvode miesta svojho bydliska, prvýkrát do dvoch pracovných dní po prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody a zároveň povinnosť vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska
uvedeného v rozhodnutí súdu. Okresný súd tiež obžalovanému podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona

a § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona uložil po dobu ochranného dohľadu povinnosť - podrobiť sa
psychoterapii a psychologickému poradenstvu.
Okresný súd ďalej napadnutým rozsudkom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil
povinnosť nahradiť poškodenej S. Z. škodu vo výške 29.332,56 eur, poškodenej W. Z. škodu vo výške
37.057,76 eur a poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. škodu vo výške 26.027,37

eur.
Zároveň okresný súd obžalovaného R. W. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby
podanej na neho prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 29.11.2019 sp. zn. Kv
117/18/2200-119 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákonas poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 11.12.2018 v
presne nezistenom čase približne o 16:30 hod. v obci O.'ký Q. po vzájomnej dohode obohatiť sa pri
uplatnení hrozby ublíženia na zdraví na úkor poškodenej W. Z., nar. XX.XX.XXXX a poškodenej S.
Z., nar. XX.XX.XXXX, vediac o týchto poškodených sestrách, že sa jedná o dôchodkyne a očakávajúc
vzhľadom k veku poškodených a s ním spojenému zdravotnému stavu ich fyzickú bezbrannosť,

zhoršené vnímanie, nižšiu mieru prípadného· odporu, umocnenie účinku hrozby násilia a tým zvýšenie
šance na úspešné dosiahnutie svojho zámeru, obvinený W. Z., vyzbrojený na tento účel Podlhovastou
sečnou zbraňou - mačetou čiernej farby o dĺžke približne 55 cm s čepeľou o dĺžke približne 35 cm,
spolu s obvineným R. W., nezisteným spôsobom prekonali súvislé oplotenie uzavretého pozemku
prislúchajúceho k rodinného domu č. XXX v obci O. Q., dosahujúce v najnižšom bode výšku 187 cm,
čím sa obaja dostali na tento pozemok,

kde následne obvinený R. W. dával pozor, aby obvinený W. Z. nerušene, po násilnom prekonaní dvierok
na elektrickej rozvodnej skrinke nachádzajúcej sa pri vchodových dverách do tohto rodinného domu,
vypol hlavný istič, čím tento rodinný dom poškodených odstavil od prívodu elektrickej energie, aby sa
v ňom nedalo zažať svetlo, vzápätí nezisteným spôsobom vošiel vyzbrojený mačetou do vnútra tohto
rodinného domu a začal prehľadávať jeho jednotlivé miestnosti za účelom nálezu vecí vhodných na

odcudzenie,
počas čoho obvinený W. Z. v kuchyni natrafil na poškodenú S. Z. a túto začal s rukoväťou mačety,
ako aj ostrou hranou jej čepele fyzicky napádať opakovanými prudkými údermi smerovanými do oblasti
jej hlavy, predovšetkým strednej tretiny tváre, následkom čoho poškodená S. Z. spadla na zem, kde
ostala nevládne ležať, v príčinnej súvislosti s čím utrpela ťažké život ohrozujúce zranenia vyžadujúce

intenzívnu liečbu spojenú so sťažením obvyklého spôsobu života s dobou liečenia presahujúcou 6
týždňov, ktoré by bez poskytnutia urýchlenej odbornej lekárskej pomoci viedli k letálnemu koncu, a to
otras mozgu, dve sečné rany na ľavej strane nadočnicovej oblasti s prechodom ku spánkovej kosti, jednu
sečnú ranu v oblasti brady na pravej strane, pohmoždenie s podliatinami na čele obojstranne, tržnú,
tržnozhmoždenú ranu pod ľavým okom, abrupciu - odtrhnutie veľkého hrboľa pravej ramennej kosti,

zlomeninu kruhovitého /coronoideus/ výbežku sánky na ľavej strane, zlomeninu tvárového skeletu typu
LeFortIInaľavejstrane,zakrvácanie-hemosinusľavejčeľustnejdutinyaakútnurespiračnúinsuficienciu
aspiráciu krvi do dýchacích ciest,
pričom po tom, ako poškodená W. Z. v tejto súvislosti započula šramotenie v kuchyni a chcela ísť
skontrolovať situáciu, obvinený W. Z. aj túto vo dverách vedúcich z jej obývacej izby do kuchyne

fyzicky napadol opakovanými prudkými údermi rukoväťou mačety smerujúcimi do oblasti jej hlavy,
predovšetkým strednej tretiny tváre, čo viedlo k pádu poškodenej na zem a spôsobeniu ťažkých
život ohrozujúcich zranení vyžadujúcich si intenzívnu liečbu spojenú so sťažením obvyklého spôsobu
života s dobou liečenia presahujúcou 6 týždňov, ktoré by bez poskytnutia urýchlenej odbornej
lekárskej pomoci viedli k letálnemu koncu, a to otrasu mozgu, polytraumy s traumatickým šokom

a poúrazovou chudokrvnosťou, zlomeniny nosa s posunom lomných plôch a epistaxou - krvácaním
z nosa, pohmoždenia brušnej steny v podrebrí obojstranne s pohmatovou citlivosťou, pohmoždenia
s okoloočnicovou podliatinou a odierkami obojstranne, podliatiny v záhlaví, tržnozhmoždených rán
na brade, spodnej vonkajšej a vnútornej pere, ľavom obočí, nose, zlomeniny tela stavca Th 12,
pohmoždenia ľavého bulbu so zakrvácanim spojovky, zlomeniny dolnej časti rádia vretennej kosti vľavo

vnútrokĺbovejsposunomlomnýchplôch,respiračnejinsuficiencie,tracheostomie,zlomeninykrídlovitého
výbežku klinovej kosti vľavo, zlomeniny tela sánky s posunom lomnej plochy 2,5 mm medzi zubami č.
31 - 32 /vľavo/, luxácie - vykĺbenia v sánkovom kĺbe obojstranne so zlomeninou processuscondylaris,
zlomeniny chirurgického krčku ľavej ramennej kosti viacpočetnej s posunom lomnej plochy, zlomeniny
tvárovéhoskeletutypuLeFortIIviacpočetnejsposunmilomnýchplôch,pneumoorbity-voľnéhovzduchu

v ľavej očnici, hemosínus - zakrvácaniu v ľavej čeľustnej dutine,
následneobvinenýW.Z.taktozranenépoškodenévkritickomstavezanechalbezpomocivichrodinnom
dome, z ktorého bez odcudzenia akýchkoľvek vecí vzápätí náhle odišiel a spoločne s obvineným R. W.
opustili pozemok poškodených prekonaním murovaného oplotenia nachádzajúceho sa v zadnej časti
záhrady, oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný R. W..

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku okresný súd poškodených S. Z., W. Z. a spoločnosť Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., odkázal s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.A napokon podľa § 289 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku okresný súd vyhradil rozhodnutie o ochrannom
opatrení zhabaní veci - podlhovastej sečnej zbrane (mačety) čiernej farby s puzdrom čiernej farby
verejnému zasadnutiu.

Výrok o vine okresný súd odôvodnil tak, že dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní mal
za preukázané, že dňa 11.12.2018 okolo 16.30 hod. minimálne jedna osoba vyzbrojená podlhovastou
sečnou zbraňou - mačetou čiernej farby o dĺžke približne 55 cm s čepeľou o dĺžke približne 35 cm
neoprávnene vnikla na pozemok prislúchajúci k rodinnému domu č. XXX v obci O. Q. prekonaním

súvislého oplotenia uzavretého pozemku dosahujúceho v najnižšom bode výšku 187 cm, v ktorom sa v
tom čase nachádzali poškodená W. Z. a poškodená S. Z., následne k násilnému vniknutiu do rozvodovej
skrine nachádzajúcej sa pri vchodových dverách do rodinného domu a k vypnutiu hlavného ističa, čím
bol prerušený prívod elektrickej energie do rodinného domu. Táto osoba následne neoprávnene vnikla aj
do rodinného domu poškodených, kde prehľadávala miestnosti rodinného domu za účelom odcudzenia
vecí, ktoré sa v nich nachádzali. Počas tohto konania táto osoba stretla poškodenú S. Z., ktorú napadla

spôsobom, že ju začala s rukoväťou mačety, ako aj ostrou hranou jej čepele fyzicky udierať opakovanými
prudkými údermi smerovanými do oblasti jej hlavy, predovšetkým strednej tretiny tváre, následkom
čoho poškodená S. Z. spadla na zem, kde zostala nevládne ležať, v príčinnej súvislosti s čím utrpela
ťažké život ohrozujúce zranenia vyžadujúce intenzívnu liečbu spojenú so závažným sťažením obvyklého
spôsobu života s dobou liečenia presahujúcou 6 týždňov, ktoré by bez poskytnutia urýchlenej odbornej

lekárskejpomociviedlikletálnemukoncu,atootrasmozgu,dvesečnéranynaľavejstranenadočnicovej
oblasti s prechodom ku spánkovej kosti, jednu sečnú ranu v oblasti brady na pravej strane, pohmoždenie
s podliatinami na čele obojstranne, tržnú, tržnozhmoždenú ranu pod ľavým okom, abrupciu, odtrhnutie
veľkého hrboľa pravej ramennej kosti, zlomeninu kruhovitého /coronoideus/ výbežku sánky na ľavej
strane, zlomeninu tvárového skeletu typu LeFort II na ľavej strane, zakrvácanie - hemosinus ľavej

čeľustnej dutiny a akútnu respiračnú insuficienciu aspiráciu krvi do dýchacích ciest. Následne prišlo
k stretu tejto osoby s poškodenou W. Z. a k napadnutiu poškodenej W. Z. vo dverách vedúcich z
jej obývacej izby do kuchyne, a to opakovanými prudkými údermi rukoväťou mačety smerujúcimi do
oblasti jej hlavy, predovšetkým strednej tretiny tváre, čo viedlo k pádu poškodenej na zem a spôsobeniu
ťažkých život ohrozujúcich zranení vyžadujúcich si intenzívnu liečbu presahujúcou 6 týždňov a so

závažným sťažením obvyklého spôsobu života poškodenej W. Z. od 11.12.2018 do 08.02.2019, ktoré
by bez poskytnutia urýchlenej odbornej lekárskej pomoci viedli k letálnemu koncu, a to otrasu mozgu,
polytraumy s traumatickým šokom a poúrazovou chudokrvnosťou, zlomeniny nosa s posunom lomných
plôch a epistaxou - krvácaním z nosa, pohmoždenia brušnej steny v podrebrí obojstranne s pohmatovou
citlivosťou, pohmoždenia s okoloočnicovou podliatinou a odierkami obojstranne, podliatiny v záhlaví,

tržnozhmoždených rán na brade, spodnej vonkajšej a vnútornej pere, ľavom obočí, nose, zlomeniny
tela stavca Th 12, pohmoždenia ľavého bulbu so zakrvácaním spojovky, zlomeniny dolnej časti rádia
vretennej kosti vľavo vnútrokĺbovej s posunom lomných plôch, respiračnej insuficiencie, tracheostomie,
zlomeniny krídlovitého výbežku klinovej kosti vľavo, zlomeniny tela sánky s posunom lomnej plochy 2,5
mm medzi zubami č. 31 - 32 /vľavo/, luxácie - vykĺbenia v sánkovom kĺbe obojstranne so zlomeninou

processus condylaris, zlomeniny chirurgického krčku ľavej ramennej kosti viacpočetnej s posunom
lomnej plochy, zlomeniny tvárového skeletu typu LeFort II viacpočetnej s posunmi lomných plôch,
pneumoorbitu - voľného vzduchu v ľavej očnici, hemosínus - zakrvácaniu v ľavej čeľustnej dutine.
Následne táto osoba opustila rodinný dom poškodených i pozemok k nemu prislúchajúci a odišla na
neznáme miesto.

Vyššie uvedený záver podľa názoru okresného súdu vyplynul z výpovede poškodenej W. Z., zápisnice o
obhliadke miesta činu zo dňa 11.12.2018, zo dňa 12.12.2018, zo dňa 26.03.2019, znaleckých posudkov
znalca MUDr. Zdena Moresa č. 16/2019 (č. l. 464-558) a č. 17/2019 (č. l. 561-597).
Následne sa okresný súd zameral na zistenie, či páchateľmi tohto skutku boli obžalovaní W. Z. a R. W..
K obžalovanému Z. okresný súd uviedol, že podozrenie zo stíhaného skutku vyplynulo z výpovedí

viacerých svedkov, ktorí ho označili ako osobu bez finančných prostriedkov, ktorá súvisle nikde
nepracovala, holdovala alkoholu a drogám a v dôsledku ich požitia bola agresívna a vyvolávala
vo O. Q. nepokoje. Obžalovaný bol v rozhodnom čase podozrivý, že pred stíhaným skutkom so
zbraňou fyzicky napadol svoju vtedajšiu priateľku, ktorej spôsobil pomerne závažné zranenia, za čo
bol následne právoplatne odsúdený. Obžalovaný poškodené preukázateľne poznal, pričom rodinný

dom poškodených sa nachádzal v blízkosti osady, v ktorej obžalovaný žil a cez lávku cez potok okolo
poškodených chodieval do dediny. Z výpovede svedkyne F. J. vyplynulo, že keď sa robil chodník v
blízkosti rodinného domu poškodených, obžalovaný sa s nimi rozprával a niekoľkokrát im aj s robotníkmi
hrozil rukami a vulgárne im nadával. Finančne obžalovanému príležitostne vypomáhal svedok V. X. stým, že si to obžalovaný u neho odpracuje. Obžalovaný u svedka nejaké práce vykonal, avšak stále
zostal svedkovi dlžný peniaze a svoje sľuby nesplnil.

Okresný súd konštatoval, že samotný skutok musel páchateľ spáchať tým spôsobom, že prekonal
oplotenie pozemku vo vlastníctve poškodených, na ktorom stál rodinný dom. Keďže sa jednalo o
oplotenie vysoké cca 187 cm, páchateľ musel použitím sily toto oplotenie prekonať, čím je naplnený
znak vlámania sa na pozemok poškodených.

Z výpovede poškodenej W. Z. okresný súd zistil, že páchateľ vypol prívod elektrickej energie do
rodinného domu tým, že vypol istič v rozvodnej skrini pred vchodom do rodinného domu. Tým, že
páchateľ poškodil klinec, ktorý zabezpečoval zavreté dvierka na rozvodnej skrini, je zrejmé, že s ním
manipulovala neznáma osoba, ktorá sa ponáhľala. Ohnutie klinca pri rozvodnej skrini potvrdili svedkovia
R. O. a X. H.. Páchateľ sa teda musel pred rozvodnou skriňou nachádzať a na tomto mieste mohol
zanechať daktyloskopické stopy, stopy DNA alebo pachovú stopu.

Orgány činné v trestnom konaní z predpokladaného miesta, na ktorom páchateľ musel istú dobu stáť,
odobrali pachovú stopu. Samotné odobratie pachovej stopy z miesta činu okresný súd vyhodnotil ako
správne, za dodržania všetkých predpisov, ktorých účelom je zabránenie znehodnotenia pachovej stopy,
alebo jej kontaminácie. Na základe správy o výsledku porovnávacích pachových stôp bola zistená

pachová totožnosť medzi pachovou stopou z podlahy pod skrinkou s poistkami a pachovou stopou
odobratou od obžalovaného W. Z.. Okresný súd nemal pochybnosti o správnosti postupu orgánov
činných v trestnom konaní pri zaisťovaní pachových stôp ako aj ich následnej komparácii, a preto mal
za preukázané, že obžalovaný W. Z. sa v čase od 02.12.2018 až 11.12.2018 nachádzal pred rozvodnou
skriňou pred rodinným domom poškodených.

Okresný súd konštatoval, že nakoľko k manipulácii s ističom v rozvodnej skrini treťou osobou došlo v deň
skutku dňa 11.12.2018 páchateľom, je pravdepodobné, že pachová stopa bola obžalovaným na mieste
činu zanechaná dňa 11.12.2018.Vypnutím dodávky elektrickej energie sa páchateľ snažil dosiahnuť,
aby nemohol byť poškodenými stotožnený v prípade, ak by prišlo k jeho stretu s nimi, z čoho možno

predpokladať, že ho poškodené mohli poznať. Keď páchateľ vnikol do rodinného domu poškodených
snažilsanájsťhnuteľnévecivhodnénaodcudzenie.Uvedenýpostuppáchateľanasvedčuje,žesasnažil
odcudziť hnuteľné veci poškodených, teda mal v úmysle dopustiť sa krádeže. Okresný súd konštatoval,
že nebolo preukázané, či páchateľ odcudzil z rodinného domu poškodených hnuteľné veci a teda
konaním páchateľa nebola naplnená základná skutková podstata trestného činu krádeže podľa § 212

ods. 1 Trestného zákona a ani podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.07.2019.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pri snahe páchateľa odcudziť hnuteľné veci
poškodených prišlo k stretu medzi páchateľom a poškodenou S. Z.. Páchateľ napadol poškodenú za
použitia sečnej zbrane a spôsobil jej sečné a iné zranenia najmä v oblasti hlavy, ktoré v znaleckom

posudku špecifikoval znalec MUDr. Zdeno Mores. Z jednotlivých zranení je zrejmé, že páchateľ útočil na
hlavu poškodenej, teda na miesto, kde je najväčší predpoklad spôsobenia smrteľných zranení. Najmä
sečné zranenia, ktoré poškodená utrpela, mali z pohľadu zavinenia páchateľa zásadný význam, nakoľko
takýmto spôsobom útoku páchateľ evidentne chcel usmrtiť poškodenú, nakoľko čo i len jedným úderom
mačetou do oblasti hlavy jej mohol kedykoľvek spôsobiť smrteľné zranenie. V prípade páchateľa sa

jednalo dokonca o niekoľko úderov a ustali až vo chvíli, keď poškodená padla na zem. Na tom, že k
dokonaniu trestného činu nedošlo, mala zásadný význam tá skutočnosť, že páchateľ vzhľadom na zlé
svetelné podmienky nevedel, že poškodená S. Z. nie je mŕtva a najmä zaregistroval v dome ďalšiu osobu
- poškodenú W. Z., ktorá počula hluk z útoku na jej sestru a rozhodla sa ísť skontrolovať, čo sa stalo.
Vzhľadom k tomu potom okresný súd dospel k záveru, že páchateľ svojim konaním naplnil skutkovú

podstatu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko život poškodenej S. Z. sa podarilo zachrániť včasným
poskytnutím zdravotnej starostlivosti.

Okresný súd ďalej konštatoval, že následne prišlo k stretu páchateľa s poškodenou W. Z., kedy páchateľ

za použitia rúčky mačety poškodenú niekoľkokrát udrel do oblasti hlavy, až kým nespadla na zem a
spôsobil jej zranenia najmä v oblasti hlavy, ktoré v znaleckom posudku špecifikoval znalec MUDr. Zdeno
Mores. Pri tomto útoku už páchateľ kontroloval svoj útok, nakoľko sa obmedzil na údery a nie sečné
rany do oblasti hlavy poškodenej, ako v prípade poškodenej S. Z.. Napriek skutočnosti, že páchateľopätovne útočil na hlavu poškodenej, nemožno zo samotného zamerania spôsobu útoku bez dôvodných
pochybností dospieť k záveru, že úmyslom páchateľa bolo poškodenú W. Z. usmrtiť, nakoľko v tomto
prípade by jej s najväčšou pravdepodobnosťou taktiež spôsobil sečné zranenia, ktoré môžu mať výrazne

devastačnejšie účinky. Z akého dôvodu páchateľ zmenil spôsob útoku nie je podľa názoru okresného
súdu možné jednoznačne ustáliť, avšak možno predpokladať, že po prvotnom útoku na poškodenú S.
Z. mal páchateľ záujem, čo najskôr z miesta činu utiecť a teda svoj druhý útok obmedzil na minimum s
cieľom spacifikovať poškodenú W. Z. a z miesta činu utiecť. Zároveň tak okresný súd dospel k záveru,
že páchateľ svojim konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1

Trestného zákona, nakoľko opakovanými údermi so zbraňou do oblasti hlavy poškodenej W. Z. jej chcel
spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví.

Sečná zbraň - mačeta bola orgánmi činnými v trestnom konaní nájdená v potoku za domom
poškodených dňa 11.12.2018. Na mačete boli nájdené stopy, ktoré naznačovali, že by sa mohlo jednať
o biologický materiál, a preto bola mačeta podrobená znaleckému skúmaniu. Zo znaleckého posudku

Kriminalistického a expertízne ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/15845 zo dňa 16.05.2019
vyplynulo, že na vecnej stope č. 8 - mačeta čiernej farby s puzdrom nájdená v potoku za domom o
dĺžke približne 500 mm (čepeľ 350 mm) s plastovou rukoväťou čierno-sivej farby s textilnou šnúrkou bola
zistená prítomnosť krvi na čepeli mačety, bolo odobratých 11 biologických stôp, z ktorých bola izolovaná
DNA, pričom 4 stopy pochádzali od jednej osoby ženského pohlavia, a to od poškodenej S. Z.. Pre

identifikáciu páchateľa tak malo zásadný význam zistenie, kto dňa 11.12.2018 mal predmetnú mačetu
v držbe. Z výsluchu V. Y. jednoznačne vyplynulo, že sa jedná o mačetu v jeho vlastníctve, nakoľko ju
na hlavnom pojednávaní sám opoznal. Poprel však, že by mal túto mačetu v rozhodnom čase v držbe.
Uviedol, že túto mačetu už dávnejšie požičal B. Z., a keď bol dva týždne alebo mesiac pred skutkom v
dome u obžalovaného W. Z., tak tam túto mačetu u obžalovaného videl a obžalovaného požiadal, aby

mu ju priniesol naspäť. A svedok B. Z. v prípravnom konaní uviedol, že mačetu mal aj on aj obžalovaný
W. Z., čo na hlavnom pojednávaní poprel. Aj svedkovia V. N. a O. N. uviedli, že počuli, že obžalovaný
po obci pobehoval s mačetou, pričom svedok V. N. uviedol, že mu ju mal predať svedok V. Y..

Okresný súd zároveň dospel k záveru, že páchateľ musel poznať obec O. Q., nakoľko túto

skutočnosť potvrdzuje aj úniková trasa páchateľa z miesta činu, ktorá viedla cez potok do osady,
kde býval aj obžalovaný W. Z.. Bydlisko, príp. skrýša páchateľa, sa musela nachádzať v blízkosti
bydliska poškodených, čím bolo eliminované riziko stretnutia svedkov, ktorí by boli schopní páchateľa
identifikovať. Uvedený záver súdu napĺňa aj miesto bydliska obžalovaného W. Z.. Zároveň z výpovede
svedkov G. W., V. N., Bc. L. V. a práp. B. J. mal okresný súd za preukázané, že obžalovaný sa v deň

skutku vo večerných hodinách prezliekol do iného oblečenia, čo u neho bolo nezvyklé. Rovnako mal
za preukázané, že pálil oblečenie a obuv (či sa jednalo o oblečenie a obuv, ktoré mal oblečené pred
spáchaním skutku, sa nepodarilo preukázať).

Okresný súd napokon konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal bez dôvodných pochybností

preukázané, že páchateľom predmetného skutku je obžalovaný W. Z., ktorého výpoveď vzhľadom na
vykonané dokazovanie vyhodnotil ako nevierohodnú. Zásadný význam pre určenie viny obžalovaného
mala jeho pachová stopa zaistená na mieste činu, držba mačety obžalovaným, s ktorou boli poškodené
napadnuté, výpovede svedkov opisujúcich prezlečenie sa obžalovaného v deň skutku a následné
pálenie šatstva, prezentácia určitého finančného zisku v deň skutku a následné opustenie miesta

bydliska obžalovaným, teda radikálna zmena života.

Obžalovaný W. Z. žil vo O. Q. takmer celý svoj život, poškodené poznal, sám uviedol, že poškodené
majú 60 rokov, a preto súd dospel k záveru, že obžalovaný vedel, že sú osobami vyššieho veku, keď
poškodená W. Z. mala v čase spáchania skutku 77 rokov a poškodená S. Z. 78 rokov, pričom práve vek

poškodených bol motiváciou obžalovaného spáchať predmetný trestný čin, nakoľko obžalovaný chcel
vzhľadom k veku poškodených a s ním spojenému zdravotnému stavu využiť ich fyzickú bezbrannosť,
zhoršené vnímanie, nižšiu mieru prípadného odporu, umocnenie účinku násilia a tým zvýšenie šance
na úspešné spáchanie stíhaného skutku.

Obžalovaný W. Z. svojim konaním podľa názoru okresného súdu naplnil skutkovú podstatu obzvlášť
závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 127 ods. 3 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona, skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 127 ods. 3
Trestného zákona a skutkovú podstatu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, nakoľko vzhľadom na

osobu obžalovaného, spôsob spáchania činu, mieru zavinenia obžalovaného, okresný súd vyhodnotil
závažnosť tohto prečinu ako vyššiu než nepatrnú. Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného W. Z.
okresný súd bol toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný chcel poškodenú S. Z. usmrtiť, poškodenej W. Z. spôsobiť ťažkú ujmu na
zdraví a porušiť domovú slobodu poškodených.

Zohľadnením spôsobu útoku obžalovaného na poškodené, potom okresný súd uviedol, že nemožno
bez dôvodných pochybností konštatovať, že obžalovaný mal úmysel usmrtiť aj poškodenú W. Z.. S
poukazom na uvedené potom nebol naplnený kvalifikačný znak obzvlášť závažného zločinu vraždy
podľa § 145 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, teda spáchanie trestného činu na dvoch osobách.

Rovnako podľa názoru okresného súdu neobstojí ani kvalifikačný znak podľa § 145 ods. 2 písm. e)
Trestnéhozákona.Obžalovanýsanedopustiltrestnéhočinuvraždyvúmyslezískaťmajetkovýprospech,
nakoľko v takomto prípade by bol jeho postup opačný, ako ho ustálil okresný súd, teda najprv by sa
pokúsil usmrtiť poškodenú/poškodené a následne by prehľadal ich rodinný dom a odcudzil vybrané veci.
Z priebehu skutku je však zrejmé, že po útoku na poškodené sa obžalovaný snažil čo najrýchlejšie

opustiť miesto činu, dokonca bez toho, aby majetkový prospech získal. Úmysel usmrtiť poškodenú S. Z.
a poškodenej W. Z. spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví obžalovaný prijal vtedy, keď prišlo k ich vzájomnému
stretu. Okresný súd zvýraznil, že v trestnom konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval
prokurátorom prezentované tvrdenia v podanej obžalobe o týchto skutočnostiach.

Pokiaľ ide o výrok o treste okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na
okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného W. Z., jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

S poukazom na odsúdenie obžalovaného Okresným súdom Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.

27T/12/2019 zo skutok zo dňa 20.04.2018 okresný súd obžalovanému ukladal súhrnný trest za použitia
asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko dospel k záveru, že trestný čin,
ktorý je predmetom obžaloby v tejto trestnej veci (zo dňa 11.12.2018), je vo viacčinnom súbehu so
zločinomublíženianazdravípodľa§155ods.1Trestného,zaktorýbolobžalovanýodsúdenýrozsudkom
Okresného súdu Galanta zo dňa 29.07.2020, sp. zn. 27T/12/2019, pretože skutok v tejto trestnej veci

bol spáchaný dňa 20.04.2018.

Pri obzvlášť závažnom zločine vraždy podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona (trestný čin najprísnejšie
trestný) je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 20 do 25 rokov alebo trest odňatia slobody
na doživotie. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného

zákona, dospel okresný súd k záveru, že nie je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu
trestu odňatia slobody, a to z dôvodu neexistencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Z dôvodu,
že sa obžalovaný dopustil viacerých trestných činov vo viacčinnom súbehu, v jednom prípade obzvlášť
závažného zločinu a v druhom prípade zločinu okresný súd s poukazom na aplikáciu § 41 ods. 2
Trestného zákona zvýšil hornú sadzbu trestu odňatia slobody o 1/3.

Okresný súd sa zaoberal aj možnosťou uloženia trestu odňatia slobody na doživotie, najmä s poukazom
na negatívne posudky znalkýň MUDr. Dany Šedivej a Mgr. Mariany Ťapušíkovej ohľadne možnej
resocializácie obžalovaného. Obe znalkyne konštatovali, že obžalovaný trpí disociálnou poruchou
osobnosti, ktorá je jeho trvalou osobnostnou výbavou, ktorá je neliečiteľná. V prípade abstinencie

obžalované od alkoholu a drog, spolupráci s psychológom bol okresný súd tohto názoru, že nie je
nevyhnutné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody na doživotie, nakoľko jeho osobnostná výbava
nie je pokrytá jeho zavinením a trpí ňou 10 -20 percent populácie. Bolo by nespravodlivé, aby takáto
osoba bola len s poukazom na disociálnu poruchu odsúdená na doživotie a osoba, ktorá ňou netrpí nie.
Obžalovaný napriek závažnosti trestného činu vraždy tento nedokonal a z miesta činu utiekol, napriek

tomu, že mohol predpokladať prežitie poškodených. Útok voči poškodenej W. Z. obmedzil na tupé údery,
zrejme uvedomujúc si závažnosť svojho konania voči poškodenej S. Z.. Okresný súd súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 23 rokov považoval za primeraný a obžalovaného na výkon uloženého trestuodňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, a
to s poukazom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti - obzvlášť závažný zločin.

Okresný súd uložil obžalovanému podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona obligatórne ochranný dohľad
v trvaní 3 rokov, ktorého dĺžku považoval za primeranú závažnosti spáchaného trestného činu a
výške uloženého trestu odňatia slobody. Zároveň okresný súd podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona
určil, že obžalovaný je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný oznamovať potrebné
údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť jedenkrát za dva

kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho
bydliska, prvýkrát do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a vopred
oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. V rámci výkonu ochranného
dohľadu obžalovanému uložil primeranú povinnosť, a to podrobiť sa psychoterapii a psychologickému
poradenstvu, ktorá má obžalovanému napomôcť pri eliminácii negatívnych dôsledkov disociálnej
poruchy, a tým napomôcť predchádzaniu trestnej činnosti.

Okresný súd obžalovanému neukladal ochranné liečenie, nakoľko toto mu bolo uložené už rozsudkom
Okresného súdu Galanta zo dňa 29.07.2020, sp. zn. 27T/12/2019.

K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol, že so súhlasom procesných strán bola na hlavnom

pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne-poškodenej Mgr. R. N., opatrovníčky poškodenej S. Z., ktorá
uviedla, že nebola priamym svedkom skutku. Poškodená S. Z. je umiestnená v X. X. B. M., nakoľko sa
o seba nevedela postarať. Pred skutkom bola sebestačná a samostatná. Uplatnila nárok na náhradu
škody vo výške 8.013,60 eur. So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná
výpoveď svedka -poškodeného Mgr. G. W., zástupcu pošk. spol. Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s.,

ktorý uviedol, že poškodená spoločnosť uhradila za liečebné náklady poškodenej S. Z. sumu 3.954,98
eur a poškodenej W. Z. sumu 22.072,39 eur. Uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 26.027,37
eur. Spl. zástupca poškodených S. Z. a W. Z. uplatnil nárok na náhradu škody za poškodenú S. Z. vo
výške 8.013,60 eur titulom bolestného, vo výške 7.473,62 eur titulom nákladov spojených s liečením
a ošetrovaním, vo výške 1.845,04 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a vo výške 12.000

eur titulom nemajetkovej ujmy a za poškodenú W. Z. vo výške 13.451,40 eur titulom bolestného, vo
výške 1.842,12 eur titulom nákladov spojených s liečením a ošetrovaním, vo výške 25.057,76 Eur titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia a vo výške 12.000 eur titulom nemajetkovej ujmy.
Poškodení svoje nároky na náhradu škody preukázali znaleckými posudkami znalca MUDr. Zdena
Moresa č. 16/2019, č. 17/2019, č. 26/2020 a č. 27/2020 a listinnými dôkazmi (č. l. 1594 -1636), (č. l.

187j -187n).

S poukazom na skutočnosť, že všetky uplatnené nároky poškodených boli spôsobené v príčinnej
súvislosti so spáchaním stíhaného trestného činu, z ktorého spáchania bol uznaný za vinného
obžalovanýW.Z.,okresnýsúdpriznalpoškodenýmnároknanáhraduškody.Nakoľkopoškodeníuplatnili

nárok na náhradu škody aj voči obžalovanému R. W., ktorý bol spod obžaloby oslobodený, okresný súd
ich s uplatnenými nárokmi na náhradu škody voči obžalovanému R. W. odkázal na civilný proces.

K výroku o vine obžalovaného W. okresný súd uviedol, že primárnym dôkazom, ktorý mal podľa podanej
obžaloby preukazovať vinu obžalovaného R. W. bolo zaistenie pachovej stopy obžalovaného R. W.

na tehle, ktorá sa nachádzala na pozemku okolo rodinného domu poškodených, ktorá pravdepodobne
odpadla z oplotenia. Orgány činné v trestnom konaní z tehly z oplotenia, kadiaľ mohol smerovať únik
páchateľa, odobrali pachovú stopu. Na základe správy o výsledku porovnávacích pachových stôp zo dňa
27.03.2019 (chybne uvedený dátum 27.02.2019) a 24.10.2019 bola zistená pachová totožnosť medzi
pachovou stopou padnutej tehle z oplotenia a pachovou stopou odobratou od obžalovaného R. W..

Okresný súd nemal pochybnosti o správnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní pri zaisťovaní
pachových stôp ako aj ich následnej komparácii, a preto mal za preukázané, že pachovú stopu na tehle
zanechal obžalovaný R. W.. Zároveň však mal pochybnosti, kedy a akým spôsobom obžalovaný R. W.
mal predmetnú pachovú stopu na tehle zanechať. Z časového hľadiska sa mohlo jednať o obdobie asi

9 dní pred skutkom. Obžalovaný však mohol na mieste pachovú stopu zanechať viacerými spôsobmi.
Stačí, ak sa dotkol tejto časti plota, sedel na nej a pod. Nie je možné potom podľa názoru okresného
súdu bez dôvodných pochybností ustáliť, že pachovú stopu tam obžalovaný zanechal práve pri úteku z
miesta činu dňa 11.12.2018. Rovnako pravdepodobné je, že túto tehlu mohla z oplatenia zhodiť aj osobapáchateľa, ktorá je rozdielna od osoby, ktorá pachovú stopu zanechala. Okresný súd zároveň dospel k
záveru, že v trestnom konaní tento nepriamy dôkaz proti obžalovanému R. W. zostal osamotený a dodal,
že pachová stopa zanechaná zvonka oplotenia poškodených, nie je relevantným dôkazom, a to ani v

prípade, ak by ju orgány činné v trestnom konaní stotožnili s obžalovaným R. W., nakoľko ju tam mohol
zanechať obžalovaný, príp. akákoľvek osoba, ktorá sa cca 9 dní pred skutkom zvonku oprela alebo
inak dotkla oplotenia pozemku poškodených. Naviac určitú dávku pochybnosti o spáchaní trestného
činu obžalovaným W. Z. s obžalovaným R. W. vyvolával u okresného súdu aj ich vzájomný vzťah, ktorí
svedkovia prevažne hodnotili ako negatívny, vzhľadom na rozpory z minulosti (nevyplatenie mzdy obž.

R. W. a zničenie motorového vozidla obž. W. Z.).

Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo bez dôvodných pochybností
preukázané, že sa obžalovaný R. W. dopustil stíhaných trestných činov, a preto ho podľa § 285 písm.
c) Trestného poriadku oslobodil spod podanej obžaloby, nakoľko nebolo preukázané, že skutok spáchal
obžalovaný R. W..

Rozsudok okresného súdu bol napadnutý odvolaním obžalovaného Z. v celom rozsahu, odvolaním
prokurátora v neprospech obžalovaných a to pre nesprávnosť výroku o vine a výroku o treste v prípade
obžalovaného Z., ako aj nesprávnosť oslobodzujúceho výroku v prípade obžalovaného W. a odvolaním
poškodenej W. Z..

Obžalovaný Z. odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 1996 - 2005) a uviedol,
že súd sa nevysporiadal ani s jedným dôkazom svedčiacim v prospech obžalovaného, keď pachová
stopa nebola zaistená priamo v dome, kde boli napadnuté poškodené a teda nebolo potvrdené, že
sa nachádzal v dome poškodených, kde došlo ku skutku, poškodené obžalovaného poznali, avšak vo
svojich výpovediach tvrdili, že páchateľa nepoznali, v dome boli zaistené viaceré stopy DNA, odtlačky

prstov a topánok, ani jedna z týchto stôp nebola stotožnená s obžalovaným, obžalovaný bol približne
do pol hodiny po príchode polície na miesto skutku kontrolovaný hliadkou OOPZ, pričom nemal na
sebe žiadne stopy krvi, mal čisté oblečenie a topánky, nasadený pes neoznačil obžalovaného a ani
jeho obydlie, po skutku bola vykonaná neoficiálna prehliadka domu obžalovaného a nebolo zistené
ani pálenie topánok v piecke, čo by si polícia určite všimla. Dospel tak k záveru, že z vykonaného

dokazovania nevyplýva jediný dôkaz, ktorý by obžalovaného jednoznačne usvedčoval a zároveň nedal
saspochybniť.Obžalovanýnáslednešpekuloval,žedodomunevošielanenapadolpoškodené,dodomu
vošla iná osoba, jeho pachová stopa bola na miesto prenesená príslušníkmi OOPZ, ktorí vykonávali
kontrolu obydlia obžalovaného po skutku.
Ďalej obžalovaný uviedol niekoľko poznámok k jednotlivým bodom odôvodnenia rozsudku:

- Nedostatok finančných prostriedkov pretrváva u neho celý život, pričom sa v minulosti nedopustil
žiadneho násilného konania v záujme zmocniť sa cudzej veci.
- Z výsluchu svedkov nevyplýva, že by sa po požití alkoholu správal agresívne fyzicky, ale okresný súd
tento záver oprel o výpovede svedkov: N., N. a L. N., W., Y. a N. (navyše svedok N. je nedôveryhodný).
- Poukázal na výpoveď svedkyne J..

-Kritizoval,žesúdvrozporesoznaleckýmposudkomuviedol,ženemápochybnosťosprávnostipostupu
orgánov činných v trestnom konaní pri zaisťovaní pachových stôp. Poukázal na videozáznam, z ktorého
vyplynulo, že pachové konzervy rozostavuje osoba, ktorá psa kategórie MPK1 vedie na vôdzke, čo je
porušením predpisov. Navyše znalec si pred vypracovaním svojho posudku ani len nepozrel video z
porovnávania pachových stôp, napriek tomu vypracoval znalecký posudok.

- K prenosu pachovej stopy uviedol, že cez oblečenie a obuv môže dôjsť k prenosu pachovej stopy,
pričom na mieste činu sa nachádzalo väčšie množstvo policajtov, ktorí kontrolovali aj obžalovaného a
jeho obydlie a tak mohlo týmto spôsobom dôjsť k prenosu pachovej stopy.
Obžalovaný zároveň uviedol, že súd ustálil vinu obžalovaného na základe (i) výsluchu svedkov o
prejavoch agresie u obžalovaného (zhrnuté vyššie), (ii) tvrdenia svedka vypočutého nekontradiktórnym

spôsobom pred vznesením obvinenia, ktorý povedal, že iná osoba mu údajne povedala, že obžalovaný
mal mokré topánky, (iii) z výpovede svedka (pôvodne podozrivého), ktorý tvrdil, že obžalovaný pálil v
piecke nejaké topánky a oblečenie a (iv) v spojení s pachovou stopou, ktorá bola zaistená s viacerými
chybami, (v) komparáciou, ktorá prebehla v rozpore s pravidlami vyplývajúcimi z nariadenia prezidenta
PZ. Tento okruh nepriamych dôkazov nie je podľa obžalovaného uzavretý, pachová stopa nevylučuje, že

skutok mohla spáchať iná osoba, nevylučuje možnosť prenosu pachovej stopy nechtiac na topánkach
príslušníkov PZ nachádzajúcich sa na mieste činu. Priamo v dome poškodených, t. j. na mieste kde boli
napadnuté,nebolazistenápachovástopastotožnenásobžalovaným.Pretoobžalovanýdospelnapokonk záveru, že súd mal v hodnotení dôkazov viesť rovnaké úvahy, aké súd viedli pri hodnotení dôkazov
vo vzťahu k obžalovanému W..
Obžalovaný poukázal na dôkazy svedčiace v jeho prospech nasledovne:

- Odborné stanovisko z tzv. detektora lži svedka B. Z., ktorého záverom je, že klamal pri odpovedi „nie“
na otázku, či napadol poškodené a bol v čase útoku v ich dome. Aj keď tento výsledok nemôže slúžiť
ako dôkaz o vine, možno ho použiť ako dôkaz o prípadnej nevine.
- Žiadna DNA stopa odobratá z miesta činu nebola stotožnená s obžalovaným, čo platí aj o odobratých
odtlačkoch.

- Ani jedna stopa z trasológie nebola stotožnená s topánkou obžalovaného.
- Po skutku sa nachádzala polícia v dome obžalovaného, fyzicky ho kontrolovala a nezaznamenali nič
podozrivé, žiadne stopy krvi ani podozrivé pálenie oblečenia.
- Na mačete neboli zaistené stopy DNA a teda nie je nepochybne preukázané, že ju obžalovaný držal
v ruke.
- Nasadený služobný pes po skutku neoznačil obžalovaného.

- Samotný spôsob vykonania skutku je vo vzťahu k dôkazom nepravdepodobný.
Obžalovaný zároveň uviedol, že ak by tento skutok spáchal pod vplyvom drog a alkoholu, vzhľadom na
jeho nízke intelektové schopnosti je ťažko predstaviteľné, že by si tento skutok vopred naplánoval tak,
že pôjde napadnúť poškodené s mačetou, vypne elektrinu v poistkovej skrini, vráti sa do svojho obydlia,
kde sa dôkladne poumýva, oblečie si na tento účel pripravené a odložené čisté oblečenie s úplne novými

topánkami, aby zakryl stopy svojho činu a následne sa pokojne vyberie na prechádzku smerom k miestu
činu, kde stretne policajtov, to všetko pod vplyvom omamných látok a alkoholu.
Vo vzťahu k použitiu dôkazu pachovej stopy uviedol, že bolo ustálené, že je možné ju použiť len ako
nepriamy dôkaz a na uznanie viny je potrebný ďalší rad dôkazov, ktoré nevyvolávajú pochybnosť o tom,
že skutku sa dopustil obžalovaný. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok NS SR, sp. zn. 4Tdo/49/2016

a rozsudok NS ČR, sp. zn. 8Tdo/1706/2016.
Obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť, nakoľko skutkový stav nebol správne
zistený a nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, alternatívne žiadal, aby sa súd zaoberal
otázkou, či je preukázaný úmysel páchateľa usmrtiť poškodené a či je skutok správne právne
kvalifikovaný a zároveň, aby mu bol uložený trest kratšieho trvania so zohľadnením toho, že nedošlo

k dokonaniu trestného činu.
K odvolaniu obžalovaného Z. sa vyjadril prokurátor (č. l. 2028 - 2034) rozsiahlym spôsobom a v
konečnom dôsledku navrhol odvolanie obžalovaného postupom podľa § 319 Trestného poriadku
zamietnuť.

Prokurátor vo svojom odvolaní (č. l. 2006 - 2014) uviedol, že odvolaním nenapáda konanie,
ktoré rozsudku predchádzalo. Avšak okresný súd sa dopustil pochybení v procese vyhodnocovania
jednotlivých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, predovšetkým do ich spôsobilosti preukázať
vinu aj obžalovaného W. zo spáchania žalovanej trestnej činnosti a zároveň okresný súd podkvalifikoval
skutok spáchaným obžalovaným Z. a tak mu uložil neprimerane nízky trest.

K výroku o vine obžalovaného Z. vyjadril nesúhlas s vypustením kvalifikačného momentu podľa §
145 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, t. j. spáchanie trestného činu vraždy na dvoch osobách a
argumentoval, že zo znaleckého posudku znalca MUDr. Zdena Moresa č. 16/2019 vyplýva, že v príčinnej
súvislosti so spáchaním žalovaného skutku bola poškodenej W. Z. opakovaným pôsobením tupého
násilia tvrdým predmetom, smerujúcim predovšetkým do oblasti strednej tretiny jej tváre, spôsobená

polytrauma (okrem iného aj vo forme trojitej zlomeniny sánky, vedúcej k vykĺbeniu zo spojenia so
spánkovou kosťou), ktorá bola bodovo ohodnotená na 705 bodov - t. j. podstatne viac ako v prípade
poškodenej S. Z. (420 bodov); charakter a intenzita bolesti pociťovanej poškodenou W. Z. bola veľká, čo
súviselo s uplatnením násilia značnej intenzity, pričom sa jednalo o mimoriadne brutálny útok smerujúci
proti mozgu ako životne najdôležitejšiemu orgánu, po ktorom, ak by poškodenej W. Z. nebola poskytnutá

pomoc, resp. ak by po napadnutí ostala v bezvedomí a nemohla si privolať pomoc, krvácanie z tak
početných ranných plôch na hlave, ako i lomných plôch zlomenín, ju mohlo ohroziť na živote i stratou
krvi (pokles hemoglobínu z úrovne 12,2 na 7,3); z výsluchu znalca MUDr. Zdena Moresa na hlavnom
pojednávaní dňa 28.05.2020 vyplýva, že poškodená W. Z. po čine masívne krvácala do dýchacích ciest
a keby jej nebola poskytnutá rýchla zdravotná pomoc, tak by mohlo dôjsť k letálnemu koncu, teda ak by

nebolaintubovaná,hrozilobyjejzaduseniekrvou-aspirácioukrvidopľúc;podľapočetnostipovrchových
poranení tvárovej oblasti na hlave, na čele a záhlaví v oblasti pery a nosa sa dá usudzovať, že išlo o viac,
najmenej štyri údery, ak nepočítame zranenia spôsobené pádom; zo zápisnice o výsluchu poškodenej
W. Z. v prípravnom konaní zo dňa 14.02.2019, prečítanej na hlavnom pojednávaní, je zistiteľné, žena páchateľa natrafila bezprostredne po otvorení dverí vedúcich z jej izby do kuchyne, obdobne dňa
17.10.2019 v prípravnom konaní pri výsluchu zaznamenanom technickými prostriedkami vypovedala,
že ako otvorila dvere, páchateľ ju niečím zasiahol do tváre; z výsluchu svedka kpt. Bc. V. Z. na hlavnom

pojednávaní dňa 02.07.2020 vyplýva, že aj napriek svojej dlhoročnej policajnej praxi tak zbitú ženu, ako
bola poškodená W. Z. po tom, čo sa dostavil na miesto činu, nikdy v živote nevidel a z výsluch svedka W.
O. na hlavnom pojednávaní dňa 04.08.2020 vyplýva, že zo spôsobených poranení obom poškodeným
pri ich náleze striekala krv.
Vo svetle výsledkov dokazovania potom prokurátor namietal, že nemožno akceptovať súdom I. stupňa

prezentovaný skutkový záver, že obžalovaný Z. svoj útok namierený proti poškodenej W. Z. nejako
„kontroloval“, či nebodaj „obmedzil na minimum“. Zo samotnej skutočnosti, že menovanej poškodenej
neboli spôsobené sečné rany a teda je na mieste usudzovať, že obžalovaný Z. už v tomto prípade
ostrou hranou čepele použitej mačety neútočil, nemožno podľa neho bezpečne dovodiť, že jeho (ani
nepriamym) úmyslom nebolo poškodenú W. Z. usmrtiť. Vykonaným dokazovaním totiž boli ustálené
viaceré závažné atribúty predmetného útoku, a to nielen pokiaľ ide o jeho zameranie na kritickú oblasť

tvárového skeletu, ale aj pôsobenie tupého násilia tvrdým predmetom, vrátane intenzity a početnosti
úderov. Zmienenú zmenu spôsobu útoku na poškodenú W. Z. v porovnaní s poškodenou S. Z. nie je na
mieste podľa názoru prokurátora procesne preceňovať a pripisovať jej takéto kvalifikačné následky, v
konečnom dôsledku favorizujúce postavenie obžalovaného. Nespôsobenie sečných rán poškodenej W.
Z. je s prihliadnutím na priestorové možnosti vysvetliteľné tým, že poškodená W. Z. na obžalovaného

W. Z. natrafila vo dverách (čo sa napokon premietlo aj do skutkovej vety napadnutého rozsudku), t. j.
náhle, následkom čoho musela byť vzdialenosť medzi nimi v kritickom okamihu minimálna. Za danej
situácie zodpovedalo okamžitej reakcii páchateľa skôr použitie rúčky mačety, nakoľko pre napriahnutie
sa s celou mačetou a opakované zasiahnutie poškodenej W. Z. pomocou ostrej hrany jej čepele skrátka
nebol dostatok priestoru ani času.

Podľa názoru prokurátora potom nie celkom zrozumiteľne vyznievajú na toto nadväzujúce úvahy súdu
I. stupňa, v zmysle ktorých malo byť cieľom tohto útoku výlučne spacifikovanie poškodenej W. Z. s
nadväzujúcim útekom z miesta činu. Napriek veku a fyzickému vzhľadu poškodenej sa obžalovaný Z.
uchýlil k mimoriadne brutálnemu útoku smerujúcemu na hlavu okrem iného aj poškodenej W. Z., a to

uplatnením tupého násilia značnej intenzity, ktoré v konečnom dôsledku spôsobilo ďaleko závažnejšie
následky na jej zdraví v porovnaní so sečnými ranami, aké utrpela jej sestra poškodená S. Z.. Z tohto
uhla pohľadu sa tak po prvotnom napadnutí poškodenej S. Z. nejednalo o minimalizáciu útoku voči
poškodenej W. Z., ale naopak - o gradáciu jeho brutality.

Prokurátor ďalej uviedol, že na podklade vykonaného dokazovania možno mať za preukázané, že
motívom obžalovaného Z., ktorý ho viedol k neoprávnenému vniknutiu do obydlia poškodených, bolo
získanie majetkového prospechu, z čoho napokon správne vychádzal aj prvostupňový súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Skutočnosť, že sa na tento účel vyzbrojil mačetou, jednoznačne indikuje, že
s jej použitím pri sledovaní spomínaného zámeru obohatiť sa počítal. Vo svetle uvedeného je tak

podľa názoru prokurátora dôvodné vychádzať z toho, že celý skutok spáchaný obžalovaným Z. dňa
11.12.2018 v čase okolo 16:30 hod. v obydlí poškodených bol vedený jeho úmyslom získať majetkový
prospech, pričom zistenie, že po zaútočení na poškodené obžalovaný Z. ich rodinný dom náhle opustil
bez zmocnenia sa akýchkoľvek vecí, nepreukazuje, že od svojho posesívneho motívu, ako základného
kľúčového faktoru spustenia jeho spoločensky neakceptovateľného konania, v kritickom momente

napadnutia sestier Z. ustúpil. Naopak, stretnutie obyvateľov rodinného domu, do ktorého sa obžalovaný
Z. predtým vlámal, zjavne vyhodnotil ako ohrozenie svojej osoby pri sledovaní vopred prijatého zámeru
ichokradnutiaato,žetentozámervkonečnomdôsledkunenaplnil,bolonajskôrdôsledkomspanikárenia
a pudu sebazáchovy po uvedomení si potenciálnych nezvratných následkov svojho konania na zdraví a
životoch poškodených sestier Z.. Napokon aj znalkyňa z odboru psychológia Mgr. Mariana Ťapušíková

na hlavnom pojednávaní dňa 28.05.2020 zhodnotila osobnosť obžalovaného Z. nasledovne: „Toto je typ
osobnosti, ktorá vidí to, že chce vec zobrať, zoberiem si ju, pretože ju chcem a budem riešiť okolnosti,
ktoréstýmsúvisia.Aksaminiektopostavídocestytaksasnímvysporiadam.“Napodkladevyjadreného
tak prokurátor zotrval v presvedčení o dôvodnosti právnej kvalifikácie skutku spáchaného obžalovaným
Z. ku škode oboch poškodených sestier Z. aj za uplatnenia kvalifikačného znaku podľa § 145 ods. 2

písm. e) Trestného zákona.

Pokiaľ ide o výrok o treste u obžalovaného Z. prokurátor namietal jeho neprimeranosť, nakoľko súd
vychádzal z nesprávnej právnej kvalifikácie. A okrem toho prvostupňový súd podľa prokurátora rovnakoprehliadol dôvodnosť uplatnenia priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, t. j. že
obžalovaný Z. spáchal viac trestných činov, čo by malo za následok zvýšenie dolnej hranice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby v § 145 ods. 2 Trestného zákona o jednu tretinu v súlade s § 38 ods. 4

Trestného zákona.
Upriamil pozornosť na to, že dôvodnosť uplatnenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona v prípade obžalovaného Z. nezakladá ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného
zákona pri súčasnom uplatnení asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, t. j. viacčinný
súbeh niektorého z trestných činov súdených v tomto konaní a zločinu ublíženia na zdraví podľa §

155 ods. 1 Trestného zákona, za spáchanie ktorého ku škode poškodenej V. T. bol obžalovaný Z.
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/12/2019 zo dňa 29.07.2020, právoplatným
dňa 14.08.2020. Legitimita aplikácie § 37 písm. h) Trestného zákona sa v prípade obžalovaného Z.
odvíja od toho, že v tomto konaní žalovaným skutkom naplnil zákonné znaky viacerých jednočinne sa
zbiehajúcich trestných činov, a to nielen pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k
§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e)

Trestného zákona, ale aj dokonaného prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.

Prokurátor sa tak nazdával, že súd I. stupňa mal obžalovanému Z. ukladať súhrnný trest odňatia
slobody podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a §

37 písm. h) Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného
zákona, t. j. v sadzbe 21 rokov a 8 mesiacov až 25 rokov alebo na doživotie. Z tohto pohľadu sa
napadnutým rozsudkom obžalovanému Z. uložený trest odňatia slobody na 23 rokov nepodmienečne
javíbyťvymeranýskôrpridolnejhranicizákonomustanovenejtrestnejsadzby.Totoprokurátorvzhľadom
na skutočnosť, že by sa malo jednať o trest uložený súhrnne za všetky trestné činy súdené nielen v tomto

konaní, ale aj v konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta sp. zn. 27T/12/2019, pričom v prípade
činu z nich najprísnejšie trestného boli obžalovaným Z. naplnené hneď viaceré okolnosti podmieňujúce
použitie vyššej trestnej sadzby, nepovažoval za adekvátne a inicioval týmto preskúmanie, či pri určovaní
výmery tohto trestu bolo súdom I. stupňa dostatočne prihliadnuté na všetky kritériá ukladania trestu
definované Trestným zákonom v § 34 ods. 4. Po ich súhrnnom vyhodnotení bol prokurátor toho

názoru, že obžalovanému Z. mal byť uložený trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, prípadne na
doživotie, a to s prihliadnutím na znalecky diagnostikovanú nevyliečiteľnú poruchu osobnosti, absenciu
sebakritického náhľadu, gradáciu brutality delikventného konania a negatívnu resocializačnú prognózu
- nepravdepodobnosť prevýchovy vo výkone trestu odňatia slobody.

Odvolanie, ktoré sa týkalo obžalovaného W., prokurátor odôvodnil nasledovne:

„V prípade obž. R. W. bolo odvolanie proti napadnutému rozsudku intervenujúcim prokurátorom podané
pre nesprávnosť výroku o vine, ktorým bol menovaný obžalovaný v celom rozsahu spod obžaloby
oslobodený. Závery prípravného konania a nadväzujúce výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom

pojednávaní v dostatočnom rozsahu preukázali vinu obž. R. W. zo spáchania minimálne tej časti
žalovaného skutkového základu, ktorým naplnil zákonné znaky prečinu porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. a/)Trestného zákona. Na základe uvedeného teda nebol zákonný dôvod v celom rozsahu
oslobodiť obž. R. W. spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku.

V nadväznosti na prijatie správneho a nepochybného záveru o tom, že žalovaný skutok definovaný v
obžalobnom návrhu, a to aj vo vzťahu k participácii obž. R. W., sa stal a z trestnoprávneho hľadiska
zakladá znaky konkrétneho trestného činu (kedy v opačnom prípade by nebolo možné pristúpiť k
oslobodeniu menovaného práve s poukazom na ust. § 285 písm. c) Trestného poriadku), súd I. stupňa

nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní čo do ich spôsobilosti
preukázať vinu obž. R. W. zo spáchania prinajmenšom jednej zo zložiek žalovanej trestnej činnosti.

Prvostupňový súd vo svojom meritórnom rozhodnutí na jednej strane dospel k správnemu skutkovému
záveru, v zmysle ktorého pachovú stopu č. 24, odobratú z tehly zaistenej pod murovaným oplotením

pozemku poškodených z jeho vnútornej strany, zanechal obžalovaný R. W. (str. 20, ods. 3). Na toto
skutkové zistenie však nadviazal úvahami, ktoré nemajú dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní,
odvolávajúc sa pritom na pochybnosti, kedy a akým spôsobom bola predmetná pachová stopa obž. W.
na dotknutej tehle zanechaná.Na tomto mieste obžaloba v prvom rade akcentuje, že pri hľadaní odpovede na otázku ohľadom času
vzniku pachovej stopy obž. W. na tehle zaistenej pod murovaným oplotením pozemku poškodených

z vnútornej strany nie je náležité univerzálne vychádzať z jedného zo zovšeobecnených záverov
znaleckého skúmania z odboru Veterinárstvo, odvetvia Kynológia, realizovaného znalcom Mgr. Jurajom
Štaudingerom, v zmysle ktorého sa pachová stopa na danom absorbente za daných klimatických
podmienok uchová maximálne 9,33 dní (str. 18, 25 znaleckého posudku č. 1/2019). Záver súdu I. stupňa,
že z časového hľadiska by sa mohlo v prípade tejto pachovej stopy jednať o jej zanechanie asi 9 dní pred

skutkom, vychádza z izolovaného hodnotenia znaleckého dokazovania bez toho, aby boli jeho výsledky
posúdené aj v spojitosti s ďalšími zákonne vykonanými dôkazmi.

V naznačenom kontexte obžaloba upriamuje pozornosť odvolacieho súdu predovšetkým na svedeckú
výpoveď poškodenej W. Z., ktorá pred vyšetrovateľom PZ vypovedala, že sa vo svojej záhrade
vyskytovala denne, pričom nikdy predtým si spadnutú tehlu, prípadne poškodený plot vzadu, nevšimla.

Aj podľa svedeckej výpovede na mieste zasahujúceho kriminalistického technika R. O. sa táto tehla
javila byť čerstvo zhodená plota, práve z ktorého dôvodu na ňu priložil pachový snímač.

Taktiež nemožno prehliadnuť, že so spáchaním stíhaného skutku spája obž. W. aj ďalšia pachová stopa,
ktorúslužobnýpeszachytilprioplotenízvonka,t.j.nienaspadnutejtehle,akotosprávnezdôraznilajsúd

I. stupňa (str. 21, ods. 2). Psovod W. K. na hlavnom pojednávaní dňa 14.04.2020 v procesnom postavení
svedka potvrdil, že práve na úrovni poškodenia murovaného oplotenia (tvarovo zodpovedajúcemu
zaistenej tehle - pozn.), na predpokladanej únikovej trase páchateľa, zachytil služobný pes jeho stopu a
sledoval ju doprava cez mostík, cez potok a následne asi 200 metrov k obydliam, do uličky k nejakému
konkrétnemu domu - v zmysle svedeckých výpovedí obydliu obž. W.. Pokiaľ pritom ide o použitie

služobného psa na sledovanie „horúcej“ stopy po pachovej dráhe páchateľa, z kriminalistickej praxe
vyplýva, že sledovať takúto stopu je služobný pes schopný len niekoľko hodín po jej zanechaní. Je
tomu tak z dôvodu, že páchateľ pri svojom pohybe v teréne vzhľadom k oblečeniu a obuvi štandardne
zanecháva na prejdenej trajektórii len obmedzené množstvo molekúl pachu, ktoré za daných podmienok
(exteriér, intravilán) podliehajú rýchlemu rozkladu. Preto záver súdu I. stupňa, že predmetnú pachovú

stopu „tam mohol zanechať obžalovaný (R. W. - pozn.), prípadne akákoľvek osoba, ktorá sa cca 9 dní
pred skutkom zvonku oprela alebo inak dotkla oplotenia pozemku poškodených“ (str. 21, ods. 3) je
vecne nesprávny a nie je zrejmé, ako sa prvostupňový súd k takému niečomu dopracoval. Zodpovedanie
otázky, aká je životnosť pachovej stopy, ktorú zachytí služobný pes po čo najskoršom dostavení sa
na miesto činu a sleduje ju v priestore po pachovej dráhe páchateľa (čo v žiadnom prípade nemožno

stotožňovať s pachovou stopou zanechanou páchateľom na konkrétnom absorbente, s ktorým prišiel do
osobného kontaktu) totiž nebolo predmetom znaleckého skúmania.

Berúc do úvahy vyššie označené dôkazy vo vzájomných súvislostiach tak obžaloba nepovažuje za
odôvodnené súdom I. stupňa prezentované pochybnosti ohľadom času zanechania pachovej stopy obž.

W. na zaistenej tehle pochádzajúcej z murovaného oplotenia pozemku poškodených, keďže považuje
za preukázané, že táto pachová stopa vznikla v inkriminovanom čase spáchania stíhaného skutku. Toto
napokon v plnej miere korešponduje aj so záverom znalca Mgr. Juraja Štaudingera, ktorý vzhľadom
k poveternostným podmienkam a miere pórovitosti použitého absorbentu síce ustálil životnosť tejto
pachovej stopy v teoretickej rovine na úrovni maximálne 9 dní a 8 hodín (9,33 dňa), avšak vo svojom

znaleckom posudku č. 1/2019 sa zároveň priklonil k názoru, že pachová stopa č. 24 vznikla s najväčšou
pravdepodobnosťou dňa 11.12.2018 v čase spáchania skutku (str. 19 znaleckého posudku), čo na
hlavnom pojednávaní dňa 28.04.2020 ozrejmil tak, že vzal do úvahy výpovede jednotlivých svedkov, čas
spáchania a oznámenia činu, ako aj čas obhliadky miesta činu.

V súvislosti s pachovou stopou identifikovanou na tehle zaistenej pod poškodenou časťou murovaného
oplotenia pozemku poškodených vyznievajú ako nepodložene aj pochybnosti súdu I. stupňa ohľadom
spôsobu,akýmjutamobž.W.moholzanechať.Podľanázoruobžalobyniejenatomtoúsekužalovaného
skutkového deja, z pohľadu výsledkov obhliadky miesta činu, adekvátne operovať s úvahou, že obž. W.
sa predmetnej časti plota dotkol, prípadne na nej sedel (zrejme pred tým, ako odpadla z oplotenia do

záhradypoškodených).Pokiaľtotižuvážime,žetátočasťmurovanéhooploteniasapôvodnenachádzala
vo výške viac ako 2 metre nad úrovňou terénu priľahlého z vonkajšej časti oplotenia (fotky č. 36 a 37
z obhliadky miesta činu zo dňa 11.12.2018), je zrejmé, že mimovoľný dotyk, či jednoduché sedenie na
tejto časti oplotenia len sotva prichádzalo do úvahy.Obdobne ako v prípade podlahy pod poistnou skrinkou, ani na tehly nachádzajúce sa pod poškodenou
časťou murovaného oplotenia pozemku poškodených nebola pozornosť orgánov činných v trestnom

konaní zameraná náhodne. Svedok W. O., ktorý na mieste činu prvotne zasahoval ako príslušník OO PZ
Cífer, uviedol, že na murovanom plote z tehál si všimol blato ako keby po topánkach, pričom k tomuto
miestu sa nepribližoval a privolal psovoda, aby z daného miesta mohol začať stopovať páchateľa. Z
výsluchu svedka W. K. - zasahujúceho psovoda vyplýva, že najlepšie miesto na použitie služobného
psa sa mu javilo pri murovanom oplotení, kde bol plot nižší a kde zvnútra pozemku poškodených zbadal

nejaké opadané časti plotu, po ktorých by sa dalo vyskočiť von, na základe čoho usúdil, že tadiaľto
mohla viesť úniková trasa. Takýto predpoklad napokon opodstatňovali aj ďalšie výsledky vyšetrovania,
najmä pokiaľ ide zaistenie mačety použitej na útok voči poškodeným v blízkom potoku tečúcom pozdĺž
spomínaného murovaného oplotenia, opäť na úrovni jeho poškodenia z pohľadu priľahlej rómskej osady,
ale aj lokalizačné faktory danej oblasti, ktoré obžalovaným umožňovali relatívne nepozorovane sa za
miesta činu vzdialiť len tadiaľto, keďže pri prekračovaní hranice pozemku poškodených z akejkoľvek

jeho inej strany by mohli byť ľahko spozorovaní inými osobami obývajúcimi v obci O. Q. susediace
nehnuteľnosti.NazákladeinkriminovanýchspadnutýchtehálnadobudolsvedokW.K.celkomprirodzene
dojem, že niekto tadiaľ preliezal a pohol s nimi, pričom služobný pes zachytil stopu práve na tejto úrovni
murovaného oplatenia zvonku a prenasledoval ju až kým ju nestratil v oblasti pred obydlím obž. R. W..
To, že služobný pes neoznačil obž. R. W. priamo, vysvetlil pri svojom výsluchu psovod W. K., ktorý ho

z vôdzky za účelom individuálnej identifikácie vtedy neodopol, nakoľko na to podľa jeho názoru neboli
vhodné podmienky.

V konkrétnostiach posudzovanej trestnej veci sa ako krajne nepravdepodobná, a to aj s ohľadom na
obmedzenú životnosť pachovej stopy, javí skutková alternatíva naznačovaná prvostupňovým súdom, v

zmysle ktorej „túto tehlu mohla z oplotenia zhodiť aj osoba, ktorá je rozdielna od osoby, ktorá pachovú
stopu zanechala" (str. 20, ods. 4), čiže po tom, čo obž. W. najskôr zanechal svoju pachovú stopu na
dotknutej tehle, došlo následne k jej zhodeniu do záhrady inou osobou. Obžalovaný W. však trval na tom,
že na pozemku poškodených sa nikdy nenachádzal a ani s nimi nikdy neprišiel do žiadneho kontaktu a
pokiaľ by s tehlou, na ktorej predtým zanechal svoju pachovú stopu, bolo neskôr naozaj manipulované

inou osobou, táto iná osoba by na predmetnom absorbente rovnako zanechala svoju pachovú stopu,
čím by vznikla tzv. zmiešaná pachová stopa. Tu treba pripomenúť, že komparácia pachovej stopy č. 24
bola v prípravnom konaní vykonaná aj s porovnávacími pachovými vzorkami obž. Z. a svedkov V. Y. a
B. Z., avšak na rozdiel od obž. W. zakaždým s negatívnym výsledkom.

V prípade zmieňovanej tehly je dôkazne relevantnou aj poloha, v ktorej bola pri vykonávaní obhliadky
miesta činu zaistená. Táto tehla sa totižto nachádzala vo vnútri záhrady poškodených, a to priamo
na úrovni zdokumentovaného poškodenia murovaného oplotenia (fotky č. 71 a 72 z obhliadky miesta
činu zo dňa 11.12.2018). Z toho pohľadu je potom vysoko nepravdepodobné, aby pri náhodnom,
trestnoprávne irelevantnom kontakte obž. W. s touto tehlou formou sedenia na murovanom oplotení,

prípadne jednoduchého dotýkania sa tohto oplotenia, a to z jeho vonkajšej verejne prístupnej strany,
odpadla časť z tohto oplotenia nesúca jeho pachovú stopu dovnútra pozemku poškodených. Naopak,
s prihliadnutím na celkové dispozičné usporiadanie pozemku poškodených bola trasa, na ktorej bola
zaistená inkriminovaná tehla, objektívne najvhodnejšia na únik páchateľov z miesta činu, pričom k
zhodeniu tejto tehly z oplotenia na miesto jej neskoršieho zaistenia v záhrade poškodených najskôr

viedlo zapretie sa o vrchný rad tehál pri snahe o prekonanie murovaného plotu zvnútra. Ako v plnej
miere opodstatnený sa tento predpoklad ukázal neskôr po zistení, že (i) na tehle nachádzajúcej sa pod
poškodenou časťou murovaného oplotenia bola zistená prítomnosť pachovej stopy inej ako domácej
osoby - obž. W., (ii) z vonkajšej časti murovaného oplotenia, presne na úrovni jeho poškodenia, zachytil
služobný pes „horúcu“ stopu páchateľa a túto nasledoval po pachovej dráhe až po obydlie obž. W. a (iii)

v potoku pretekajúcom pozdĺž tejto časti murovaného oplotenia sa na úrovni jeho poškodenia našla aj
mačeta použitá pri napadnutí poškodených, čo dokumentuje satelitný záber na pozemok poškodených
a jeho okolie s vyznačením miesta zaistenia jednotlivých stôp.

Za vyššie rámcovo popísaného dôkazného stavu tak nebolo na mieste pochybovať o čase a spôsobe

zanechania pachovej stopy obž. W. na zaistenej tehle s následkom jeho oslobodenia spod obžaloby
v celom rozsahu. V tomto ohľade sa súd I. stupňa okrem nesprávneho vyhodnotenia pachových
stôp, viažucich sa k osobe obž. W., nedôsledne vysporiadal aj so skutočnosťou, že obž. W. mal
motív nezákonne sa obohatiť na úkor poškodených, na čas spáchania trestnej činnosti tvoriacejpredmet obžalobného návrhu nemá dôveryhodné alibi a jeho správanie sa po čine indikovalo osobnú
zaangažovanosť do priebehu žalovaného skutkového deja, keďže od svedkov aktívne zisťoval stav
vyšetrovania a snažil sa zmiasť jeho smer účelovým upriamením pozornosti na osobu E. V. ako

podozrivého.

Meritórnemu rozhodnutiu o vine obž. W. je taktiež žiaduce vytknúť, že z jeho odôvodnenia vôbec nie je
zrejmé, ako sa súd I. stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovaného (§ 168 ods. 1 Trestného poriadku).
V danom ohľade tak súd I. stupňa dostatočne neaplikoval ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku

a ponechal úplne bez povšimnutia viacero významných okolností. Napriek faktu, že obžalovaný nemá
povinnosť vypovedať pravdu, resp. má právo odoprieť vôbec vypovedať, v prípade jeho rozhodnutia
vypovedať považuje zákon takúto výpoveď za dôkaz v zmysle zákonných ustanovení § 119 ods. 2, §
121 ods. 1, resp. § 258 Trestného poriadku, z čoho vyplývajú určité zákonné konzekvencie. Výpoveď
obž. W. a jeho vyjadrenia, aj s ich protirečeniami a logickými nezmyslami, bol súd I. stupňa povinný
práve s poukazom na § 2 ods. 12 Trestného poriadku brať do úvahy pri svojom rozhodovaní ako riadne

vykonaný dôkaz, a preto sa následne aj mal s týmito vysporiadať. K tomuto však komplexne nepristúpil,
keďže z napadnutého rozsudku nevyplýva prakticky žiadne vyhodnotenie výsluchu obž. W. ako dôkazu.

Obžalovaný W. pritom v priebehu celého konania konzistentne popieral, že by sa niekedy v minulosti na
pozemku poškodených sestier Z., prípadne v ich dome, nachádzal. Opakovane verifikovanou metódou

pachovej identifikácie však bola takáto obrana menovaného vyvrátená, keďže obž. W. (a to aj podľa
súdu I. stupňa) sa preukázateľne dostal do kontaktu s tehlou pochádzajúcou z murovaného oplotenia ich
pozemku, zaistenou z jeho vnútornej strany, t. j. v rámci uzavretého pozemku poškodených. Akékoľvek
skutkové alternatívy, v zmysle ktorých by sa predmetná tehla, nesúca pachovú stopu obž. W., dostala na
pozemok poškodených inak ako tým, že bola z jeho murovaného oplotenia zhodená manipuláciou obž.

W.,uskutočnenouzvnútratohtouzatvorenéhopozemku,považujeobžalobazakrajnenepravdepodobné
- mimo rámca racionálnych pochybností, a to aj s ohľadom na vyššie pertraktované časové a priestorové
súvislosti jej vzniku a zaistenia. Na základe uvedeného považuje obžaloba na rozdiel od súdu I. stupňa
za preukázané, že obž. W. sa v obydlí (na uzatvorenom pozemku) poškodených reálne nachádzal, a to
práve v časovom rámci zapadajúcom do okamihu zaútočenia obž. Z. na poškodené sestry Z. vo vnútri

ich domu. V prípade oboch obžalovaných totiž neboli nimi zanechané pachové stopy v rámci uzavretého
pozemku poškodených zaistené v lokalitách náhodných, ale na miestach, pri ktorých bol už od počiatku
vychádzajúc z prvotne zadokumentovaných okolností dôvodne predpokladaný vecný súvis s modus
operandi uplatneným vtedy ešte neznámymi páchateľmi.

Pozitívnyvýsledokopakovanéhoporovnávaniapachovejvzorkyobž.R.W.spachovoustopouzaistenou
v rámci vykonávania obhliadky miesta činu pod č. 24 je pritom nutné interpretovať nie izolovane, ale
v spojitosti s ďalšími zisteniami, ktorým však súd I. stupňa v konečnom dôsledku nepripísal charakter
ani len nepriamych dôkazov, keď skonštatoval, že „v trestnom konaní tento nepriamy dôkaz (pachová
stopa na tehle - pozn.) proti obžalovanému R. W. zostal osamotený“ (str. 20, ods. 5). S takýmto

hodnotením sa obžaloba nestotožňuje, a to s poukazom na ďalšie produkované nepriame dôkazy,
súhrnné vyhodnotenie ktorých je spôsobilé viesť k ustáleniu viny obž. R. W. na spáchaní stíhaného
skutku minimálne v rozsahu naplnenia znakov skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a) Trestného zákona.

V tejto súvislosti je opätovne žiaduce akcentovať, že na čas spáchania skutku obž. W. nemá žiadne
spoľahlivé alibi, hoci sa v priebehu hlavného pojednávania obhajoba usilovala presvedčiť konajúci senát
o opaku. Obž. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň 11.12.2018 sa v čase medzi
11:00 a 12:00 hod. dostavil na svoj dom a začal pracovať na stierkovaní izby a obkladaní zárubní

okrasnýmitehličkamiaždopríchoduuniformovanýchpríslušníkovPZ.Zozadokumentovanýchčasových
súvislostí pritom vyplýva, že
k tejto návšteve členov hliadok OO PZ Cífer a OO PZ Sládkovičovo sprevádzajúcich psovoda mohlo
dôjsť najskôr v čase okolo 17:30 hod. Podľa obž. R. W. sa v čase prvej návštevy polície s ním v dome
nachádzali aj W. N. a X. N., čo zodpovedá svedeckým výpovediam zasahujúcich príslušníkov PZ o

personálnom zložení osadenstva tejto nehnuteľnosti v čase jej prvotnej kontroly, zatiaľ čo jeho deti N.
W. a R. W. spolu s I. Z. a M. Z. odišli podľa obž. W. pred 16:00 hod. z domu na ulicu a vrátili sa až keď
prichádzali policajti. Už len s poukazom na takýto popis dejovej línie samotným obž. W., ale aj ďalšiezjavné diskrepancie, neostáva iné než prečítanú výpoveď svedkyne M. Z. vyhodnotiť ako absolútne
nevierohodnú.

Z menovaných dvoch osôb, ktoré sa v čase prvotnej návštevy polície nachádzali spolu s obž. R. W.
v jeho dome, bol v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka
vypočutý W. N., ktorý na jednej strane potvrdil svoju prítomnosť v dome obž. R. W. v čase príchodu
príslušníkov PZ, na druhej strane vyvrátil tvrdenie obž. R. W. o tom, že od obeda až do príchodu polície
vykonával v interiéri dokončovacie stavebné práce. Svedok W. N., ktorému v zmysle jeho vlastných

tvrdení obž. R. W. v živote veľmi pomohol, ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní
potvrdil, že dňa 11.12.2018, keď sa v čase okolo 17:00 hod. dostavil k obž. R. W. domov, tento sa tam
nenachádzal a prišiel až neskôr s asi polhodinovým odstupom, kedy zrazu začal napriek tme pokračovať
v obkladaní zárubne, čo podľa svedka u neho nebolo zvyčajné, keďže nikdy predtým ho v takomto čase
obdobné práce vykonávať nevidel. Krátko na to sa k domu dostavili príslušníci PZ so služobným psom,
ktorým sa vykonávanie takýchto prác o danej hodine rovnako zdalo zvláštne. O tom, že s vykonávaním

deklarovaných činností sa v daný deň začalo až za tmy, vypovedal v prípravnom konaní aj svedok I. Z..
V súvislosti s predmetnými dokončovacími stavebnými prácami, ktoré obž. R. W. opakovane definoval
ako stierkovanie izby a obkladanie zárubní okrasnými tehličkami s tým, že o obklade zárubní sa v
tomto kontexte zmieňovali aj svedkovia W. N. a I. Z., zároveň tomu nasvedčuje aj fotodokumentácia z
domovej prehliadky vykonanej u obž. R. W., vyznieva pozoruhodne svedecká výpoveď W. O.. Z tejto

možno vyvodiť, že obž. W. po tom, čo služobný pes sledujúci stopu páchateľa zachytenú od murovaného
oplotenia pozemku poškodených doviedol policajtov k jeho domu, týchto odmietol vpustiť dovnútra s
odôvodnením, že kladú obkladačky na zem, teda v záujme zamedzenia možnosti dôkladnejšej kontroly
predstieral okolnosti nekorešpondujúce s realitou.

Svedok W. N. okrem už uvedeného konzistentne vypovedal aj v časti popisujúcej telefonát obž. W.
s neznámou osobou po cigánsky toho dňa večer, z ktorého vydedukoval, že sa týkal vyšetrovaného
skutku, zároveň tento svedok vyvrátil viaceré tvrdenia obž. R. W. o tom, že na predmetnej zárubni
pracoval len v daný deň, že toho dňa po návšteve polície už svoje obydlie neopustil a že sa s obyvateľmi
O. Q. o možnom páchateľovi nerozprával, nakoľko ho to absolútne nezaujímalo. Pozoruhodným preto

rovnako zostáva, odkiaľ mohol obž. W. už okolo 20:00 hod. dňa 11.12.2018 disponovať informáciou o
blížiacej sa razii kukláčov, pred ktorou varoval svedka N., keď podľa vlastných vyjadrení svoje obydlie
v ten večer neopustil, s nikým sa o skutku osobne nezhováral a telefonoval výlučne s matkou svojho
syna X. N. ohľadom jeho vyzdvihnutia na druhý deň. Nie je pritom zrejmé, aký by na opísané krajne
neštandardné správanie sa bezprostredne po spáchaní skutku, obraz o ktorom dotvárajú aj skutkové

zistenia vypovedajúce o kolúznom pôsobení na potenciálnych svedkov, mal obž. W. dôvod, pokiaľ by so
žalovaným skutkom nemal nič spoločné. Naopak, výsledky dokazovania týkajúce sa osobitne výkonu
dokončovacích stavebných prác svedčia o snahe obž. R. W. dosiahnuť vyňatie svojej osoby z okruhu
podozrivých už od počiatku.

Ako už bolo spomínané v predchádzajúcich pasážach tohto odôvodnenia, skutočnosť, že v obydlí
poškodených došlo k zaisteniu dvoch rôznych pachových stôp, ako pôvodcovia ktorých boli stotožnení
práve obž. W. Z. a obž. R. W., nemožno považovať za náhodnú ani z hľadiska vzájomného prepojenia
týchtodvochosôb.Hocisaobž.R.W.nahlavnompojednávanísnažilpoprieťpraktickyakýkoľvekkontakt
s obž. W. Z. nad rámec vzájomného pozdravenia sa, a to či už v období spáchania skutku alebo neskôr,

ďalšie výsledky dokazovania túto jeho verziu vyvrátili. Samotný obž. W. Z. opísal, ako si od obž. R. W.
denne chodil pýtať cigarety a za týmto účelom sa k nemu dostavil aj večer dňa 11.12.2018, rovnako
potvrdil, že obž. R. W. ho v období po skutku navštívil na východnom Slovensku v L., čomu napokon
nasvedčovali aj oboznámené obraty na ním používanom bankovom účte vedenom na N. W.. O tom,
že obž. R. W. hľadal v jeho dome v inkriminovaný večer obž. W. Z., ktorý sa s ním chcel rozprávať,

opakovane vypovedal svedok W. N., čo pri zohľadnení aj ďalších svedeckých výpovedí potvrdzujúcich
normálnu komunikáciu medzi obžalovanými vylučuje verziu o tom, že by ich vzájomné vzťahy mohli
predstavovaťprekážkuvspolčenísazaúčelomspáchaniastíhanéhoskutku.Sprihliadnutímnauvedené
si obžaloba dovoľuje oponovať záveru súdu I. stupňa o existencii pochybnosti o spáchaní trestného činu
obž. Z. a obž. W., poukazujúc pritom na ich „vzájomný vzťah, ktorý svedkovia prevažne hodnotili ako

negatívny vzhľadom na rozpory z minulosti“ (str. 21, ods. 7). Svedecké výpovede, ktoré boli na tomto
úseku protichodné, totiž neboli jediným prameňom dôkazne relevantných poznatkov o charaktere väzieb
medzi oboma obžalovanými v čase bezprostredne pred a po spáchaní žalovaného skutku.Skutkový záver o vzájomnej dohode, predmetom ktorej musel byť pri zachovaní zásad logiky v procese
vyhodnocovania zabezpečenej dôkaznej situácie spoločný neoprávnený vstup obžalovaných do obydlia
poškodených so zbraňou za účelom vlastného obohatenia sa, podporne zakladajú zistenia vzťahujúce

sa na príjmové a majetkové pomery, ktoré ani jednému z obžalovaných bývajúcich v bezprostrednom
susedstve nepostačovali na pokrytie svojich životných nákladov. Obž. W. síce deklaroval mesačný
zárobok vo výške 1.700,- Eur, žiadnym dôkazom však toto svoje tvrdenie nepodložil, keď naopak
od správcu dane bolo zistené, že daňové priznania nepodával, pričom vo výpise z ním používaného
účtu neboli (na rozdiel od prechádzajúcich mesiacov) identifikované žiadne významnejšie príjmy už

od mesiaca november 2018. Namiesto príjmovej však boli v priebehu trestného konania produkované
presvedčivé zistenia k výdavkovej stránke hospodárenia obž. R. W.. Z výsluchu samotného obž. R. W.,
ako aj v tomto smere korešpondujúcich výsluchov svedkov O. N. a V. Y. je zistiteľné, že obž. R. W.
míňal svoje financie aj na automaty, ktoré hrával pravidelne. Svedok W. N. v tejto súvislosti nielenže
potvrdil záľubu obž. R. W. v hraní automatov, ale výslovne uviedol, že v období, kedy došlo k spáchaniu
skutku, bol obž. W. úplne bez peňazí a nemal robotu, čo bol stav, ktorý u neho štandardne viedol k

nervozite a hľadaniu rôznych, vrátane nezákonných spôsobov zadováženia si prostriedkov, o ktorých
sa vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní zmienil aj svedok V. Y.. Súd I. stupňa síce
uznal, že motív získať majetkový prospech možno aj v prípade obž. W. považovať za relevantný, vo
svetle vyššie načrtnutých zistení však jeho nadväzujúci dôkazno-hodnotiaci úsudok, v zmysle ktorého
„nebola preukázaná akútna potreba obžalovaného R. W., zabezpečovať si finančné prostriedky takýmto

spôsobom, dokonca v spolupráci s obžalovaným W. Z.“, zostal z pohľadu obžaloby neudržateľný.

Na podklade vyjadreného možno zároveň uzavrieť, že veľká časť tvrdení obž. W., ktorými sa na hlavnom
pojednávaní dňa 27.01.2020 snažil vyviniť (že poškodené nepozná a videl ich možno raz keď išiel
okolo; že sa nikdy nenachádzal na pozemku poškodených; že dňa 11.12.2018 svoje obydlie od obeda

neopustil; že v čase skutku stierkoval izbu a obkladal zárubne okrasnými tehličkami; že sa v období
okolo spáchania skutku s obž. Z. nestretávali; že na hazardné hry míňal len zanedbateľné čiastky a
pod.), nezapadá do ucelenej koncepcie ostatných dôkazov, s mnohými inými dôkazmi si tieto jeho
obhajobné tvrdenia vzájomne odporujú a sú poznačené viacerými nejasnosťami ohľadom podstatných
skutkových okolností, čím vo svetle vyššie konštatovaných východísk vyznievajú ako účelová obhajoba

obžalovaného s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Toto však pozornosti súdu I. stupňa pri
oslobodzovaní obž. W. spod obžaloby v celom rozsahu podľa všetkého uniklo.

Vyššie prezentované vyhodnotenie dôkaznej situácie zadováženej k osobe obž. W. a jeho účasti na
žalovanej trestnej činnosti našlo svoje exaktné vyjadrenie v právnej kvalifikácii konania kladeného mu

za vinu v zmysle obžalobného návrhu, na dôvodnosti ktorého podľa názoru obžaloby nezmenilo nič ani
dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní. Bolo totiž nespochybniteľne preukázané, že okrem
už vyššie uvedeného pokrývalo zavinenie obž. W. aj osobný status poškodených, prejavujúci sa v
ich vysokom veku, markantne prekračujúcom zákonnú hranicu 60 rokov pre uplatnenie kvalifikačného
momentu spáchania trestného činu na chránenej osobe - osobe vyššieho veku. Zo zadokumentovaných

okolností prípadu vyplynulo, že obž. W. prichádzal s poškodenými do pravidelného vizuálneho kontaktu,
keďže býval v ich susedstve, naviac okolo rodinného domu poškodených viedla jedna z frekventovane
využívaných migračných trás pre obyvateľov osady smerujúcich do OD Jednota. Na tomto mieste
rovnako nemožno opomenúť, že sám obž. W. na hlavnom pojednávaní pripustil, že poškodené z videnia
poznal, vedel o koho sa jedná a že bývajú v dome, na ktorého záhradu mal zo svojho pozemku

dokonca priamy výhľad. Vo svetle týchto zistení možno len sotva akceptovať obranu obž. W., v rámci
ktorej poškodeným tendenčne odhadol vek na úrovni 58 až 60 rokov, t. j. takmer o 20 rokov menej
než v skutočnosti mali, čo je vzhľadom k fyziologickým zmenám sprevádzajúcim pokročilé štádium
dôchodkového veku len ťažko predstaviteľné.

Pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu I. stupňa, že existencia dohody medzi obžalovaným
W. Z. a obžalovaným R. W. o priebehu spáchania skutku nadväzujúceho na neoprávnené vniknutie
do obydlia poškodených nebola preukázaná, domáha sa obžaloba preskúmania, či sumár nepriamych
dôkazov nepreukazuje existenciu takejto dohody minimálne v rozsahu spoločného neoprávneného
vstupu na pozemok a obž. W. tak neusvedčuje prinajmenšom zo spáchania prečinu porušovania

domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Na tomto mieste obžaloba opätovne poukazuje na dôkazne podloženú skutočnosť, že obž. W. sa v
obydlí poškodených - na ich uzatvorenom pozemku, po neoprávnenom vniknutí naň, fakticky vyskytoval,
keďže tam zanechal svoju pachovú stopu, a to v časovom rámci spáchania útoku na poškodené,pričom s poukazom na zdokumentované okolnosti prípadu sa len sotva mohlo jednať o tzv. súbežné
spolupáchateľstvo, pri ktorom by spoločný úmysel obž. Z. a obž. W., vzťahujúci sa tak na spoločné
konanie, ako aj sledovanie spoločné cieľa, absentoval.“

Prokurátor na záver navrhol, aby odvolací súd na odvolanie prokurátora s poukazom na § 321 ods. 1
písm. b), písm. d) a písm. e) Trestného poriadku zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava
sp. zn. 9Tk/2/2019 v napadnutých chybných výrokoch o vine a treste týkajúcich sa obž. 1/ W. Z. tak,
že ho uzná za vinného z pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1,

ods. 2 písm. a), písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, a uloží mu podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona,
s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 37 písm. h) Trestného zákona,
§ 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody na
hornejhranicizvýšenejtrestnejsadzby.Alternatívne,zapredpokladuvyhodnoteniadôvodnostiodvolania

prokurátora aj ohľadom obž. R. W., navrhol rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 30.10.2020, sp.
zn. 9Tk/2/2019 v napadnutých výrokoch o vine a treste týkajúcich sa obž. W. Z. zrušiť a podľa § 322
ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku vrátiť vec Okresnému súdu Trnava, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. V napadnutom oslobodzujúcom výroku týkajúcom sa obž. 2/ R. W. navrhol
rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 30.10.2020, sp. zn. 9Tk/2/2019 z dôvodu vymedzeného v §

321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušiť a podľa § 322 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku vrátiť vec
Okresnému súdu Trnava, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný W. Z. prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 2035 - 2036)
a navrhol toto odvolanie zamietnuť s poukazom na dôvody uvedené vo svojom písomnom odvolaní.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril i obžalovaný R. W. prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 2022 -
2024), ktorý sa rozsiahlym spôsobom vyjadroval k odvolacím námietkam prokurátora a v súhrne potom
uviedol, že odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné a napadnutý rozsudok za vydaný v súlade
so zákonom a s výsledkami vykonaného dokazovania. Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné

poľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadrili aj poškodené prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
a navrhli, aby odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vrátil vec súdu prvého stupňa s
nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil tak, že obžalovanému Z.
ukladá povinnosť nahradiť poškodenej S. Z. škodu vo výške 29.332,26 eur a poškodenej W. Z. škodu

vo výške 52.351,20 eur.
Poškodená S. Z. vo svojom odvolaní uviedla, že podáva odvolanie podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadkuprechybyvnapadnutýchvýrokochrozsudku.Malazato,žeokresnýsúdurobilchybuvpočítaní,
keďuložilobžalovanémuZ.,abyjejnahradilškoduvovýške37.057,76eurnamiestouplatnenéhonároku
vo výške 52.351,20 eur.

Za účelom prejednania odvolaní odvolateľov nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
03.02.2022 (na ktorom doplnil dokazovanie), pričom na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor
krajskej prokuratúry, obaja obžalovaní, ich obhajcovia, splnomocnený zástupca poškodených JUDr. M.
V., opatrovník ÚPSVaR Galanta a znalci MUDr. Zdeno Mores a Mgr. Marianna Ťapušíková (nedostavili
sa poškodené Z. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.).

Predtým ešte obžalovaný Z. prostredníctvom obhajcu doručil odvolaciemu súdu návrh na doplnenie
dokazovania, kde v prílohe predložil list F. Z., sestry obžalovaného, z ktorého malo vyplynúť, že V. N.
neuvádzal pri výsluchoch v pozícii svedka orgánom činným v trestnom konaní všetky okolnosti súvisiace
so skutkom, resp. neuvádzal pravdivé okolnosti z dôvodu „obáv z basy“. Zároveň menovaná v liste
prezentuje obavu o život a zdravie v prípade, ak bude o tom vypovedať. Doplnil, že svedok N. pri prvom

výsluchu žiadne okolnosti a skutočnosti neuvádzal a spomínať ich začal až s odstupom času po tom,
čo mu pri domovej prehliadke boli nájdené sušené rastliny. Z jeho výpovede má vyplývať, že sa v čase
spáchania skutku mal pohybovať v blízkosti domu, kde bývali poškodené, čo nevylučuje, že by bol
možným páchateľom. Keďže výpoveď N. ohľadom skutočnosti, že obžalovaný sa mu mal priznať ku
krádeži peňazí a obrazu „u tých starých babiek“ nebola ničím podložená, možno ju pokladať komplexne

za vymyslenú. Poukázal na výpoveď B. Z. na hlavnom pojednávaní zo dňa 28.05.2020, keď uviedol, že
obžalovaný doma nemá žiadnu mačetu, nepamätá si, že by mu N. povedal, že sa mu Z. priznal, avšak W.
mu povedal, že N. povedal, že Z. povedal, že bol u Z., avšak v prípravnom konaní W. uvádzal, že si iba
myslí, že skutku sa dopustil Z.. Ďalej obžalovaný polemizuje, že svedok N. na hlavnom pojednávaní dňa28.05.2020 začína mať asi výčitky, nakoľko mačetu neopoznal a na otázku predsedu senátu, či vravel
nejakej osobe, že skutku sa mal dopustiť Z. odpovedá, že nie. Nespomína si ani čo mal obžalovaný
oblečené. Výpoveď svedka N. poukazujúc na výpoveď svedka B. Z. na hlavnom pojednávaní dňa

28.05.2020 ku skutku a k osobe obžalovaného, hodnotí potom ako nepravdivú, účelovú a nepoužiteľnú.
Navrhol tak dožiadať psychiatrické zariadenie v Pezinku správu o vyšetrení resp. umiestnení N. a
dôvodov pre vyšetrenie a jeho umiestnenie v zariadení. Zvýraznil, že doposiaľ nebolo nijakým spôsobom
preukázané, že by sa skutku nemohol dopustiť V. N., pričom mu nebola odobratá ani porovnávacia
vzorka DNA a porovnávacia pachová stopa. V konečnom návrhu tak žiadal doplniť dokazovanie aj o

porovnávanie DNA V. N. so stopami zaistenými v dome poškodených a pachovej stopy zaistenej v dome
poškodených s porovnávacou pachovou stopou, ktorá by bola odobratá N..
Na verejnom zasadnutí krajský súd podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku doplnil dokazovanie
výsluchomznalcovMUDr.ZdenaMoresaaMgr.MariannyŤapušíkovejaoboznámenímsashodnotením
na obžalovaného Z. z výkonu trestu odňatia slobody.

Znalec MUDr. Zdeno Mores uviedol, že vo veci bol pribratý ako znalec, mal k dispozícii kompletnú
zdravotnú dokumentáciu nachádzajúcu sa v NsP Galanta vrátane grafických vyšetrení, prepúšťacie
správy zo špecializovaných pracovísk, sám vyšetril W. Z., ktorá bola po úraze 3 a pol mesiaca.
Na základe týchto dostupných jednak verbálnych, grafických, ako i listinných dôkazov dospel k
diagnostickému záveru, resp. poraneniam, ktoré považuje za preukázané, ktoré sú uvedené na str. 53

znaleckého posudku č. 16/2019. V skratke možno povedať, že zo všetkých diagnóz len 3 sa nachádzajú
mimo oblasti lebky a tváre, a to je zlomenina hrudného stavca TH 12, zlomenina horného konca ľavej
ramennej kosti s posunom a zlomenina ľavého zápästia. Všetko ostatné násilie potom pôsobilo na
oblasť tváre a lebky menovanej. Čo sa týka zranení v tejto oblasti došlo (k nemu násilím), k zlomenine
krídlovitého výbežku vľavo, zlomenine tvárového skeletu Lefort 2, zlomenine nosa, trojitej zlom. sánky

s vykĺbením v oblasti oboch sánkových kĺbov. Bola tam zlomenina v oblasti zubov - rezákov 21, 23,
prehla sa kosť, došlo k vykĺbeniu korunového výbežku sánkovej kosti. Okrem toho menovaná mala
tržné rany, ak si dobre pamätá v dolnej pere, v nose, v oblasti čela. Čo sa týka intenzity pôsobiaceho
násilia, je zrejmé, že tieto poranenia nemohli vzniknúť pádom poškodenej. Vylúčil, že by tu páchateľ
na poškodenú pôsobil len úderom rukou v päsť, najpravdepodobnejšie prípadne rovnocenné sú prudké

údery tupým tvrdým predmetom, kopnutím, prípadne nejakým predmetom - palicou, rukoväťou a pod.
Na rozdiel od poškodenej S. Z. vylúčil, že tieto poranenia boli spôsobené rezným a sečným nástrojom.
Intenzita pôsobiaceho násilia bola veľká, význam útoku na tvár a mozog podrobne popísal v záveroch
oboch posudkov. Čo sa týka W. Z. dodal, že len vďaka náhlej infúznej analgetickej transfúznej liečbe
došlo k stavu, ktorý jej pravdepodobne zabezpečil prežitie. P. Z. bola na mieste činu zaintubovaná,

bola na umelej pľúcnej ventilácii, táto umelá pľúcna ventilácia bola odstránená 13.01. nasledujúceho
roku, inými slovami, trvala takmer mesiac. Počas tohto obdobia bola po celý čas odkázaná vo všetkých
činnostiach na pomoc druhej osoby. Po stabilizácii stavu na špecializovanom pracovisku KÚCH v
Bratislave boli jej prevedené operačné výkony, stabilizácia zlomenín hornej čeľuste ako i sánky. Čo sa
týka biomechanizmu zlomeniny ramennej kosti, v tých kategóriách, ktoré uviedol, prichádza do úvahy, že

podľa lomných línií nastala zlomenina pri páde menovanej na zem s tým, že ruka bola odtiahnutá od tela,
padla dozadu, pravdepodobne aj vyrotovaná. Keď pacientku vyšetroval, mala výrazný deficit funkcie v
ľavom ramennom zhybe, až prekvapivo malý deficit v oblasti ľavého zápästia, zlomeninu posledného
hrudného stavca TH 12 v takom tvare, ako bola graficky znázornená. Čo sa týka tvárového skeletu a
funkcie prijímania potravy, vzdialenosť medzi rezákmi odmeral 28 mm, čo je relatívne dostatočné pre

prijímanie stravy. Je zaujímavé, že i napriek pretrvávaniu vykĺbenia-fluxácie v ľavom sánkovom kĺbe,
pacientka sa pri zhryze nesťažovala na bolesť v tomto mieste. Pokiaľ ide o charakter poranení, uviedol,
že ide o ťažkú ujmu, úraz ťažkého charakteru. Pokiaľ ide o počet úderov na tvár, uviedol, že tých úderov
muselo byť viac, pretože otvorené rany sa nachádzali na viacerých miestach od seba vzdialených,
takisto porušenie kostného skeletu bolo lokalizované v rôznych vzdialenostiach od seba. Pokiaľ ide o

vyhodnotenie referenčných časových hodnôt, t. j. aký čas by trvalo prežitie poškodenej bez urgentnej
zdravotnej pomoci, tak toto uviesť nevie, to však v tejto veci nie je podstatné, pretože bez poskytnutia
rýchlej zdravotnej pomoci poškodenej by mohlo dôjsť k letálnemu koncu.
Znalkyňa Mgr. Marianna Ťapušíková uviedla, že vyšetrovala obžalovaného W. Z., zotrváva na písomne
podanom znaleckom posudku, nakoľko jej nie sú známe žiadne nové okolnosti, ktoré by tieto závery

menili. Čo sa týka obžalovaného, na základe vyhodnotenia použitých psychologických metód dospela
k záveru, že sa jedná o osobnosť abnormne štruktúrovanú, ktorej dominujú rysy disociálnej poruchy.
Tak, ako to popisuje bližšie v posudku, znamená to, že emotivita obžalovaného je plochá, absentujú tam
vyššie city, morálne, sociálne atď, v staršej terminológii sa táto osobnosť označovala ako moral insamity,motivácia jeho konania je prevažne zameraná na vlastné potreby, neraz aj pudového charakteru, bez
dostatočného zohľadnenia potrieb iných ľudí a bez dostatočného zohľadnenia aj dopadu na iných. Toto
nie je podmienené nejakým mentálnym deficitom, jeho intelekt sa nachádza v pásme širšej normy na

jej spodnej hranici, je hlboko podpriemerný, ale umožňujúci chápať a diferencovať čo zákon pripúšťa
a nepripúšťa. V afektivite obžalovaného sú prvky lability, kde rýchlo dochádza k afektívnym reakciám
na podnety a toto sa ešte môže zvýrazniť pri požití návykových látok, či už alkoholu alebo drog. Tieto
látky majú vo všeobecnosti tzv. deliberačný účinok, t. j. zábrany odbúravajúci účinok. Obžalovanému
nie je vlastná sebakritika. Pri konaní, ktoré má dopad na okolie, má tendenciu k tzv. externalizácii

viny, t. j. posúvaniu akoby zodpovednosti za svoje konanie na niekoho iného. Vyšetrením nebola
u obžalovaného zistená žiadna forenzne významná psychopatológia, t. j. neboli zistené zmeny v
osobnosti,ktorébyvyplývalizduševnéhoochoreniavpravomzmysleslova,tedazopsychotickéhostavu
alebo procesu poškodenia centrálnej nervovej sústavy. Ak konštatovala známky disociálnej poruchy
osobnosti, táto nemá forenzný význam, ona popisuje a vysvetľuje rysy jej nositeľa, ale nespôsobuje
jeho konanie. Obžalovaný popieral spáchanie skutku tak v rámci prípravného konania, ako i znaleckého

vyšetrenia, preto bola psychologická motivácia jeho konania hodnotená v rovine predpokladu, ak sa
mu vina dokáže. Aby bolo vôbec možné tieto motívy hodnotiť, dalo sa vychádzať iba z popisu skutku
zadokumentovaného v spise. Tak ako bol skutok popísaný, javil známky plánovaných krokov, či už
vo fáze úvodnej, spáchania skutku alebo vo fáze tzv. následných konaní, nenachádza sa tam teda
žiaden poukaz na to, že by mali psychologicky zvažovať akúkoľvek patologickú motiváciu konania. Do

úvahy teda psychologicky prichádza najpravdepodobnejšie motivácia v podobe zištného konania. Pokiaľ
bola dotazovaná na schopnosť obžalovaného správne vnímať, prechovávať a reprodukovať prežité
okolnosti a udalosti, tak z pohľadu mentálnej výbavy je jeho úroveň postačujúca, vo všeobecnosti však
vzhľadom na popísanú osobnosť je nutné rátať so zvýraznenou tendenciou k modifikácii prežitého. V
takom prípade sa ale nejedná o žiaden chorobný vplyv, ale o účelové a vedomé správanie. Pokiaľ

ide o resocializáciu obžalovaného, na základe analýzy prognostických resocializačných ukazovateľov
štandardne používaných v znaleckej praxi, bola táto resocializácia hodnotená ako nepriaznivá. A to
tak na základe osobnostných faktorov, ako i z okruhu symptomatických faktorov, ktoré boli zastúpené
najmä opakovaním a následne aj gradáciou delikventného správania, taktiež aj symptómami z okruhu
spoločenských faktorov, kde tam chýba vytvorenie toho stabilného rodinného citového zázemia a väzieb.

Chýbanie pracovnej kvalifikácie a stabilnejšieho pracovného uplatnenia, hoci aj trvanie v nejakých
jednoduchých profesiách. Veľmi dôležité je ako sa páchateľ trestného činu vysporiada so skutkom
samotným a so svojou vinou, aby za takto nepriaznivých predikčných faktorov sa mohlo hovoriť o
priaznivejšej resocializácii, ak sa obžalovaný skutku naozaj dopustil, bolo by potrebné, aby si urobil
taký vnútorný odpočet za ten skutok (uvedomenie si, čo som urobil, oľutovanie). Pokiaľ ide o priaznivú

resocializáciu, pokiaľ by si páchateľ neuvedomil svoju chybu, by bola len v rovine toho, že jeho intelekt
mu umožní posúdiť, že takto sa mi správať oplatí a takto sa mi správať neoplatí, pričom intelekt
obžalovaného je na to postačujúci. Pokiaľ ide o resocializáciu, v prípade obžalovaného by ju en bloc
nevylúčila, ale je menej pravdepodobná. Pokiaľ ide o trest, ide skôr o ochranu spoločnosti. Doplnila,
že resocializácia u obžalovaného je možná v tom prípade, pokiaľ sa naučí nejakým návykom vo

výkone trestu, avšak jeho osobnostný charakter sa zmeniť nemôže, vzhľadom k tomu, že osobnosť
obžalovaného je už vyvinutá a nemenná, závisí veľmi aj od starostlivosti, ktorá by mu bola poskytnutá
po prepustení z výkonu trestu. Po oboznámení sa s hodnotením na odsúdeného od ústavu uviedla,
že práve preto resocializáciu u obžalovaného nevylúčila. K resocializácii obžalovaného môže dôjsť k
osvojeniu si návykov vo výkone trestu a podobne.

Zároveň odvolací súd na verejnom zasadnutí odmietol návrh obžalovaného W. Z. doplniť dokazovanie
výsluchom svedkyne F. Z. a o porovnávanie DNA V. N. so stopami zaistenými v dome poškodených a
pachovej stopy zaistenej v dome poškodených s porovnávacou pachovou stopou, ktorá by bola odobratá
V. N.. Tieto dôkazy odvolací súd považoval za nadbytočné a to vzhľadom na vykonané rozsiahle

dokazovanie okresným súdom.

Pokiaľ ide o konečné návrhy, všetci odvolatelia zotrvali na podaných odvolaniach a dôvodoch v nich
uvedených, ako i na vyjadreniach k ostatným odvolaniam. Obžalovaný W. sa pripojil ku konečnému
návrhu svojho obhajcu a obžalovaný Z. uviedol, že je nevinný, so skutkom nemá nič spoločné a chce,

aby sa ďalej konalo.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý
rozsudok aj
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odvolanie proti napadnutému rozsudku podali
oprávnené osoby (§ 307 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku) a odvolanie bolo podané včas, a to
aj pokiaľ ide o odvolanie podané poškodenou W. Z., keďže krajský súd zistil, že v zápisnici o hlavnom

pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku došlo k chybe v protokolácii prítomných osôb,
pretože splnomocnený zástupca poškodených prítomný pri vyhlásení rozhodnutia predsedom senátu
okresného súdu nebol (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti
napadnutého rozsudku ako aj správnosti postupu konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo
krajský súd zistil, že len odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné a odvolanie obžalovaného Z. čo

do výroku o náhrade škody.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu vykonal úplné dokazovanie a
zhľadiskadodržaniazásadobsiahnutýchvustanovení§2ods.10Trestnéhoporiadkutrebakonštatovať,
že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný, nakoľko okresný
súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedka W. N., svedka W.

G., svedka O. A., svedka V. Y., svedka W. K., svedka B. N., svedka B. Z., svedka V. N., svedka O. N.,
svedka nstržm. Bc. L. N., svedka kpt. Bc. V. Z., svedka nstržm. W. O., svedka práp. B. J., so súhlasom
procesných strán prečítal výpovede poškodenej Mgr. R. N., poškodeného Mgr. G. W., svedka N. N.,
svedka S. Z., svedkyne S. Z., svedka X. H., svedka G. W., svedkyne F. J., svedka O. L., svedka L. N.,
svedka R., svedka T. J., svedka V. X., svedka L. L., svedka I. Z., svedkyne M. Z., svedkyne W. N., svedka

J. Z., svedka Z. O., poškodenej W. Z., vypočul znalca Mgr. Juraja Štaudingera, výsluchom znalkyne Mgr.
Mariany Ťapušíkovej, znalca MUDr. Zdena Moresa, so súhlasom procesných strán oboznámil znalecký
posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/15845, znalecký
posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/15845, znalecký
posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/4256, znalecký

posudok znalkyne Mgr. Jolany Múdrej, znalecké posudky znalkyne MUDr. Dany Šedivej č. 54/2019 a č.
55/2019, znalecké posudky znalca MUDr. Zdena Moresa č. 26/2020 a č. 27/2020 a oboznámil listinné
dôkazy: predložené svedkom J. Z., uplatnenie nároku na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť -S. Z., uplatnenie nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť -W. Z.,
správa o výsledku porovnávania pachových stôp zo dňa 27.03.2019, protokol porovnávania pachových

stôp, správa o výsledku porovnávania pachových stôp zo dňa 24.10.2019, protokol porovnávania
pachových stôp, zápisnica o vydaní veci obv. W. Z. zo dňa 12.12.2018, zápisnica o prehliadke tela
poškodenej S. Z. zo dňa 14.12.2018, zápisnica o prehliadke tela obv. W. Z. zo dňa 13.12.2018, zápisnica
o prehliadke tela obv. W. Z. zo dňa 12.12.2018, zápisnica o prehliadke tela obv. R. W. zo dňa 14.12.2018,
zápisnica o prehliadke tela obv. R. W. zo dňa, odpoveď U. H. Z. zo dňa 02.09.2019, výpis z účtu IBAN:

Sk XX XXXXXXXXXXXXXXXX XXXX, správa Daňového úradu Trnava -Galanta zo dňa 19.09.2019,
pôdorys rodinného domu poškodených Z., satelitný záber na rodinný dom a pozemok poškodených Z.,
zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 11.12.2018 a fotodokumentácia, zápisnica o obhliadke m.č.-
pokračovanie zo dňa 12.12.2018 a fotodokumentácia, zápisnica o obhliadke m.č. zo dňa 26.03.2019
-dodatočná a fotodokumentácia, zápisnica o vydaní veci zo dňa 17.12.2018, obžaloba prokurátora

Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 3Pv 211/18/2202 zo dňa 21.01.2019, výpis LV č.XXX pre k.ú. O. Q.,
list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O. Q., správa Sociálnej poisťovne zo dňa 03.09.2019, správa Sociálnej
poisťovne zo dňa 03.09.2019, zápisnica o vykonaní domovej prehliadky obž. W. Z. a fotodokumentácia,
lekárske správy poškodených, zápisnica o vykonaní domovej prehliadky u R. W. zo dňa 14.12.2019 afotografie 13,14,15, 27,28, 55, 56, 57, uplatnené nároky na náhradu škody poškodených s prílohami,
hodnotenia obžalovaných, odpisy registra trestov obžalovaných, spis Okresného súdu Galanta sp. zn.
27T/12/2019, so súhlasom procesných strán prehral obrazovo -zvukový záznam o výsluchu poškodenej

W. Z., prehral zvukový záznam hovoru, oboznámil videozáznamy č. 1, č. 2 a č. 3, oboznámil vecné
dôkazy mačetu a tehlu.

Rovnako okresný súd správne postupoval, keď odmietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom
Mgr. Ing. W. W., nakoľko spornú skutočnosť týkajúcu sa osobnej prehliadky obžalovaného W. Z.

sa podarilo odstrániť výsluchom obžalovaného, ktorý sa vyjadril, že osobnej prehliadke sa podrobil
dobrovoľne a bol poučený podľa zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky, oboznámením odborného
stanoviska zo dňa 06.03.2019, nakoľko sa nejedná o prípustný dôkazný prostriedok, ktorý by mal
relevanciu k prejednávanému skutku a oboznámením vymedzených listinných dôkazov na č. l. 604, 606,
684-686, 735-736a, 761, 781, 1208a), 1375a) z dôvodu, že tieto listiny nemajú charakter dôkazného
prostriedku.

Okresnému súdu nemožno nič vytknúť ani v prípade, keď odmietol návrhy na doplnenie dokazovania
zisťovaním nahlásenia krádeže v rodinnom dome č. XXX v obci O. Q. obž. R. W., nahlásenia motorového
vozidla zn. Škoda Felicia obž. R. W., nakoľko sa jedná o skutočnosti nepodstatné pre rozhodnutie.
Z dôvodu možnosti zanechania pachovej stopy na tehle oplatenie aj iným spôsobom, ako bolo

prezentované obžalobou, okresný súd považoval za nadbytočné vykonať opätovnú obhliadku miesta
činu a následné znaleckého dokazovania, a preto aj tieto návrhy na doplnenie dokazovania správne
odmietol.

Odvolací súd len dodáva, že súd vykonávajúci dokazovanie vo veci, čo do rozsahu dokazovania nie

je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov
má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné,
keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná
sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysle uvedeného súd nie je povinný
vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne

od predstáv a želaní obžalovaných tak neznamená dôkaznú núdzu, prípadne porušenie ich práva na
obhajobu.

Základné podmienky, za ktorých môže dôjsť k meritórnemu rozhodnutiu veci odvolacím súdom, výslovne
uvádza § 322 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý upravuje, v akých prípadoch sa odvolací súd môže

odchýliť od skutkového zistenia súdu prvého stupňa. Ustálená judikatúra všeobecných súdov (pozri
napr. rozhodnutia najvyššieho súdu č. k. 4 Tdo 55/2015 a č. k. 4 Tdo 56/2015, obe z 31. mája 2017,
alebo č. k. 2 TdoV 4/2014 z 13. mája 2015), tak aj právna teória (porovnaj pri obdobnej právnej úprave
Šámal, P., Král, V., Baxa, J, Púry, F. Trestní řád. Komentář. II. díl. 4. vydání. Praha : C. H. Beck, 2002)
uvedené ustanovenie Trestného poriadku interpretuje v tom zmysle, že je zásadne neprípustné, aby

odvolací súd sám rozhodol rozsudkom bez toho, aby nevykonal žiadne dôkazy a menil by skutkový
stav zistený súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ teda odvolací súd považuje rozsah
dokazovania pred súdom prvého stupňa za úplný, ale vykonané dôkazy hodnotí inak, nemôže rozhodnúť
po zrušení prvostupňového rozsudku bez priameho vykonania dotknutých dôkazov v rámci verejného
zasadnutia. Ak sa napríklad odvolací súd nestotožní s hodnotením výpovede určitého svedka a so

záverom urobeným z jeho obsahu, mal by sám tohto svedka vypočuť, aby si tým vytvoril dostatočný
podklad na odchýlne hodnotenie aj pre zmenu skutkových záverov, ktoré z toho vyplývajú. Postup
odvolacieho súdu pri hodnotení dôkazov je prejavom zásady priamosti (§ 2 ods. 18 Trestného poriadku)
a zásady bezprostrednosti (§ 2 ods. 19 Trestného poriadku), ktoré sú kľúčovým znakom dokazovania v
trestnom konaní (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.03.2021, č.. k. I. ÚS 17/2021 - 33).

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, avšak odvolací súd
mal pochybnosti ohľadom správnosti hodnotenia výpovede znalcov MUDr. Moresa a Mgr. Ťapušíkovej,
potom doplnil dokazovanie výsluchom menovaných znalcov.

Obžalovaný Z. v odvolaní namietal, že ho zo spáchania stíhaného skutku neusvedčuje žiaden priamy
dôkaz. Krajský súd s tvrdením obžalovaného súhlasí, avšak zároveň dodáva, že obžalovaného
usvedčuje logická a ničím nenarušovaná sústava navzájom sa dopĺňajúcich nepriamych dôkazov, ktorá
vosvojomcelkunielenspoľahlivopreukazujevšetkyokolnostiskutkuuvedenéhovrozsudkuausvedčujez jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru (R 38/68-
IV). Krajský súd považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu, pokiaľ ide o jeho záver, že to bol
práve obžalovaný, ktorý dňa 11.12.2018 okolo 16.30 hod. vyzbrojený podlhovastou sečnou zbraňou -

mačetou čiernej farby o dĺžke približne 55 cm s čepeľou o dĺžke približne 35 cm neoprávnene vnikol
na pozemok prislúchajúci k rodinnému domu č. XXX v obci O. Q. prekonaním súvislého oplotenia
uzavretého pozemku dosahujúceho v najnižšom bode výšku 187 cm, v ktorom sa v tom čase nachádzali
poškodená W. Z. a poškodená S. Z., následne násilne vnikol do rozvodovej skrine nachádzajúcej sa
pri vchodových dverách do rodinného domu a vypol hlavný istič, čím bol prerušený prívod elektrickej

energie do rodinného domu, následne neoprávnene vnikol aj do rodinného domu poškodených, kde
prehľadával miestnosti rodinného domu za účelom odcudzenia vecí, ktoré sa v nich nachádzali, počas
čoho stretol poškodenú S. Z., ktorú napadol, pričom neskôr napadol aj poškodenú W. Z., následne
opustil rodinný dom poškodených a pozemok k nemu prislúchajúci a odišiel na neznáme miesto, za
správny, majúci oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom obžalovaného usvedčuje celá reťaz navzájom
sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vylučujú nielen záver prezentovaný obžalovaným, ale aj akýkoľvek iný

záver o priebehu skutku ako takého (schopnosť plánovania krokov obžalovaným nevylúčila ani znalkyňa
Mgr. Ťapušíková).

Pokiaľ sa obhajoba so závermi napadnutého rozsudku nestotožňuje, k tomu krajský súd vo všeobecnosti
uvádza, že súčasťou práva na spravodlivý proces je skutočne aj právo obvineného na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Na druhej strane nie je možné uvedené
právo vykladať tak, že zaručuje právo obvineného na také rozhodnutie súdu, ktoré zodpovedá jeho
predstavám. Uvedené právo napokon nespočíva ani v tom, že na každý argument sťažovateľa je
súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odpoveď treba dať iba na tie argumenty, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie, prípadne na tie, ktoré zostali sporné. Na uvedené závery opakovane poukazuje
aj Ústavný súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňujúc, že odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje
na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne
konanie. Skutočnosť, že obvinený sa nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi odvolacieho súdu

obsiahnutými v jeho rozhodnutí, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti záverov vyslovených týmto súdom. Inými slovami povedané, právo na spravodlivý proces
nie je možné vykladať tak, že zaručuje obvinenému právo na také rozhodnutie, aké zodpovedá jeho
predstavám (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2021, sp. zn. 5Tdo/32/2021).
Pokiaľ ide o konkrétne námietky obhajoby, krajský súd v zhode s okresným súdom poukazuje

predovšetkýmnazáver,žepachovástopzaistenánamiestečinupodrozvodnouskriňou aporovnávacia
pachová stopa odobratá od obžalovaného Z. boli totožné.
Z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že porovnávacia pachová
stopa bola odobratá inou osobou ako pachová stopa zaistená na mieste činu a bola odobratá v inom
prostredí, čím bolo eliminované riziko kontaminácie vzoriek a možnosť ich falošného stotožnenia.

Správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri odoberaní pachových stôp a následnej
pachovej identifikácii zhodnotil znalec Mgr. Juraj Štaudinger v znaleckom posudku č. 1/2019 zo dňa
10.09.2019, v ktorom uviedol, že pachové stopy boli na mieste činu zaistené v zmysle platnej legislatívy,
boli riadne uskladnené v sterilných sklených nádobách, označené modrým štítkom a následne boli
uložené do PVC obalu. Porovnávacia pachová stopa od obžalovaného W. Z. bola riadne odobratá

a pachové snímače boli vložené do sklenej nádoby, ktorá bola riadne označená červeným štítkami.
Pachová identifikácia na základe odobratých pachových stôp zaistených pri obhliadke miesta činu v
obci O. Q. v dome číslo XXX a na pozemku k nemo patriacemu ako aj zaistenej pachovej stopy od
obžalovaného W. Z. bola vykonaná v zmysle platných nariadení o metóde pachových konzerv. Pachová
zhoda bola zistená medzi pachovou stopou č. 25 zaistenou z podlahy pod skrinkou s poistkami a

porovnávacou pachovou stopou W. Z.. Pachové zhody vykonal psovod v dvoch sériách správnym
spôsobom využitím dvoch psov Nuxia kategória MPK2 (schopná identifikovať pach spontánne - bez
vôdzky) a Catalina kategória MPK1, čo je možné považovať za nadštandardné.
K výhradám obhajoby týkajúcich sa pachovej stopy krajský súd poukazuje na zápisnicu o hlavnom
pojednávaní zo dňa 28.04.2020, kde znalec Mgr. Juraj Štaudinger jednoznačne uviedol, že mal k

dispozícii všetky podklady potrebné na vykonanie znaleckého skúmania (na videozáznamy z pachovej
komparácie prihliadať nemohol, keď tieto boli vyhotovené neskôr, pričom treba zdôrazniť, že tento
dôkazný prostriedok sa týkal pachových vzoriek obžalovaného W.). Zároveň z výsluchu znalca
vyplynulo, že vykonanie jednotlivých sérií vyhodnocovania pachovej stopy dvomi služobnými psamirôznych kategórií bolo v súlade s požiadavkou zaužívaných kriminalistických postupov, pri dodržaní
všetkých náležitostí procesného zaisťovania, uskladňovania, prepravovania a samotného porovnávania
pachových stôp z miesta činu a porovnávacích pachových vzoriek odobratých jednotlivým obžalovaným.

Pachové stopy a porovnávacie pachové vzorky obžalovaných boli zaistené rôznymi kriminalistickými
technikmi, v prostredí s neidentickým pachovým pozadím, na správnych častiach tela obžalovaných,
po dostatočne dlhú dobu s tým, že následne boli komparované pri vhodnom výbere variácií, správnom
počte opakovaní, počte vzoriek rozostavených v stojanoch v rade, ako aj ich umiestnení z hľadiska
pozícií. Zároveň bol prvýkrát na pachové porovnávanie použitý pes vyššej kategórie MPK2, ktorého

výkon sa vo všeobecnosti považuje za hodnovernejší, nakoľko spontánne stotožňuje pachovú stopu
zaistenú na mieste činu s porovnávacími pachovými vzorkami a až následne sa na overenie záveru
použil aj služobný pes kategórie MPK1, t. j. služobný pes na vôdzke s tým, že využitie dvoch služobných
psov možno podľa znalca považovať za nadštandardné.

Počas dokazovania bolo bezpečne preukázané, že policajti neboli s obžalovaným v priamom kontakte

tak, aby mohlo dôjsť k prenosu pachovej stopy. Policajti kontrolujúci obžalovaného sa v dome
poškodených nachádzali ešte predtým ako s ním prišli do kontaktu, pričom aj z výsluchu svedka N.
vyplynulo, že do domu poškodených vstupovali len technici alebo policajti v civile.
K tomu pristupujú ďalšie dôkazy a tak s názorom obžalovaného, že pachová stopa je osamotený dôkaz,
nemožno súhlasiť. Z nich je možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že obžalovaný Z. mal v držbe

sečnú zbraň - mačetu, ktorá bola nájdená v potoku za domom poškodených v deň skutku a ktorá bola
použitá pri spáchaní trestného činu, čo vyplýva zo znaleckého posudku KEÚ PZ zo dňa 16.05.2019,
ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2018/15845.Skutočnosť,žemačetumalvdržbepráveobžalovanýZ.vyplývaz
výpovede svedka V. Y., svedka V. N., svedka O. N. a napokon i svedka B. Z. z prípravného konania, ktorú
správne okresný súd prečítal za účelom odstránenia rozporov so zachovaním zásady kontradiktórnosti,

keď obžalovaný mal možnosť klásť menovanému svedkovi otázky.
K námietke obžalovaného ohľadom prečítanej výpovede spred vznesenia obvinenia treba uviesť, že
kontradiktórnosť sa považuje za všeobecný právny princíp konania, za pravidlo procesného práva
ovládajúci každý súdny proces. Spolu s právom na obhajobu je jeho najzákladnejším princípom. Bez
neho vôbec nemožno hovoriť o procese, keď podstatou procesu je konfrontácia dvoch strán, z ktorých

každá musí mať možnosť vyjadriť sa, popierať návrhy, argumenty a dôkazy druhej strany a predkladať
vlastné. Ide o jednu z hlavných záruk súdneho konania. Neexistuje spravodlivosť bez kontradiktórnej
diskusie. Princíp kontradiktórnosti sa uplatňuje predovšetkým v súdnom konaní. Prvky kontradiktórnosti
sa však vyskytujú už v prípravnom konaní. Výpoveď svedka môže súd zásadne vziať za základ svojho
rozhodnutia len ak bol svedok vypočutý kontradiktórne v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). To znamená, že ak nemôže byť svedok
vypočutý kontradiktórne na hlavnom pojednávaní, musí byť týmto spôsobom vypočutý už v prípravnom
konaní. Z uvedeného je zrejmé, že použitiu výpovede svedka B. Z. spred vznesenia obvinenia, nič
nebráni.

Pokiaľ ide o výsledky z detektora lži svedka B. Z., ktorých použitia sa obžalovaný domáhal, treba uviesť,
že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo bolo získané
zákonným spôsobom, t. j. aj výpovede svedkov, avšak dôkazný prostriedok - overenie pravdivosti
výpovede svedka nemôže nahrádzať výsluch svedka. Trestný poriadok neupravuje posudzovanie
výpovede svedka a túto činnosť ponecháva výhradne súdu pri rozhodovaní o vine obžalovaného.

Výsledkom vyšetrenia na detektore lži nemožno pripisovať charakter dôkazu použiteľného v konaní pred
súdom.

VeľmisprávneokresnýsúdzameralpozornosťnaosobnépomeryobžalovanéhoZ.,keďnapokondospel
k záveru, že ide o osobu agresívnu a bez finančných prostriedkov, osobu, ktorá poznala poškodené a

jej bydlisko sa nachádzalo v blízkosti bydliska poškodených a osobu, ktorá po skutku radikálne zmenila
život (zbúrala maringotku a odišla za matkou, s ktorou mala negatívny vzťah).

Za ďalšie dôkazy svedčiace o vine obžalovaného treba považovať výpoveď svedka W. (obžalovaný
mal večer v deň skutku mokré topánky, bol vytrasený a hľadal niečo na prezlečenie), výpoveď svedka

N. (obžalovaný mal byť u Z. a zobrať obraz a peniaze; pálil oblečenie a topánky a mal na sebe iné
oblečenie večer ako cez deň), výpoveď svedka L. (obžalovaný bol oblečený v čistom oblečení), svedka
V. (správanie obžalovaného bolo podozrivé) a výpoveď svedka J. (obuv obžalovaného vyzerala ako čisto
nová a bol čisto oblečený).Krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z obsahu ktorého vyplýva, že uznanie
viny obžalovaného nebolo založené len na výpovedi svedka V. N., ktorého obžalovaný označuje

ako svedka nedôveryhodného, ale tejto okresný súd priznal len podporný charakter, teda hodnotil ju
jednotlivo i v súhrne s ďalšími na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi. Výpoveď svedka V. N.
krajský súd na rozdiel od obhajoby nepovažuje za problematickú, pretože v tejto krajský súd nevzhliadol
žiadnu skutočnosť, ktorá by ju robila nevierohodnou a navyše je podporená aj výpoveďami iných
svedkov.

Pokiaľ ide o tvrdenie poškodených, že páchateľa nepoznali, čo má zakladať pochybnosť o tom, že
skutok spáchal obžalovaný Z., keďže tohto ako osobu poznali, treba uviesť, že poškodená S. Z. si na
to, čo sa jej v inkriminovaný deň stalo, vôbec nespomínala dôvodiac, že sa prebrala až v nemocnici a
poškodená W. Z. pri svojom napadnutí ani nemala možnosť útočníka spoznať, keďže mu za daných
účelovo znížených svetelných pomerov nevidela do tváre, nemohla ho identifikovať ani podľa hlasu,
nakoľko pri zaháňaní sa mačetou nič nepovedal. Čo sa týka odtlačkov topánok, skutočnosť, že ako

ich pôvodca nebol individuálne identifikovaný obžalovaný Z., zdôvodňuje zistenie, že obžalovaný sa
po skutku svojich topánok zbavil ich spálením. A napokon pokiaľ ide o výsledok trasovania páchateľa
služobným psom treba zdôrazniť, že pes z vôdzky za účelom individuálnej identifikácie nebol odopnutý,
nakoľko neboli na to vhodné podmienky.
Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky obžalovaného, ich podstata spočívala v kritike spôsobu, akým

okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy, najmä výpovede svedkov. V odvolaní následne obžalovaný
polemizoval s odôvodnením rozsudku a presadzoval vlastnú verziu, ktorá je založená na inom, pre
neho priaznivejšom hodnotení vykonaných dôkazov (že výpovedi svedkov nemožno uveriť, mohol to
byť niekto iný, atď.).
Ku kritike obžalovaného ohľadne spôsobu, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, je potrebné vo

všeobecnosti uviesť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového
stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnomprerozhodnutie.Trestnýporiadoknestanovuježiadnepravidlá,pokiaľideomierudôkazov
potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný
poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny

obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a
súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri

hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý
rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do
úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť

žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).
Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces
neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd

neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,
ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní
logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo

vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,
prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je
zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn.

4Tdo/36/2015).
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný
spáchal prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný neoprávnene vnikol do obydliapoškodených a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním. To sa týka aj právneho záveru,
keď okresný súd sa nestotožnil s kvalifikačným znakom podľa § 145 ods. 2 písm. e) Trestného zákona,
keď bolo preukázané, že obžalovaný sa po útoku na poškodené snažil rýchlo opustiť miesto činu bez

toho, aby získal majetkový prospech.
Odvolací súd sa však nestotožnil s úvahami okresného súdu (a to aj po doplnenom dokazovaní na
odvolacom súde), že v prípade poškodenej W. Z. obžalovaný nemal úmysel ju usmrtiť a teda, že
nie je naplnený kvalifikačný znak obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona (spáchanie trestného činu na dvoch osobách). Výsledky dokazovania nepreukázali,

žeby obžalovaný svoj útok namierený voči menovanej poškodenej kontroloval. Obžalovaný sa voči
poškodenej W. Z. dopustil mimoriadne brutálneho útoku smerujúceho proti životne dôležitému orgánu
(išlo o násilie značnej intenzity), čo mohlo reálne viesť k letálnemu koncu, pričom vďaka okolností
nezávislých od vôle obžalovaného k takému nezvratnému následku v konečnom dôsledku nedošlo. Pri
vyhodnocovaní miery úmyselnej formy zavinenia obžalovaného treba poukázať na skutočnosť, v akom
stave poškodenú W. Z. po útoku na mieste činu zanechal (osamotenú, v intenzívnych bolestiach, s

mnohopočetnými zlomeninami a masívnym krvácaním z viacerých ranných plôch na hlave i lomných
plôch početných zlomenín, a to aj do dýchacích ciest). Tieto zistenia nenechávajú odvolací súd
na pochybách, že obžalovaný musel byť s trestnoprávne relevantným následkom v podobe smrti
poškodenej W. Z. minimálne uzrozumený a preto nebolo na mieste jeho konanie smerujúce voči
menovanej poškodenej právne posúdiť ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm.

b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 127 ods. 3 Trestného
zákona.
Zmenu právnej kvalifikácie skutku potom musel krajský súd premietnuť aj vo výroku o treste, ktorý je
závislý na výroku o vine.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, ktorému sa vytýka aj jeho prísnosť (zo strany obžalovaného),

krajský súd považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie
trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a

možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných

členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálneodsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer

a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a
výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne

tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
Okresný súd správne ustálil neexistenciu ani poľahčujúcej, ani priťažujúcej okolnosti. Pokiaľ ide o
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda spáchanie viacerých trestných činov,

tak táto v predmetnej trestnej veci nemá opodstatnenie. Prokurátor dôvodil, že legitimita aplikácie tejto
priťažujúcej okolnosti sa odvíja od toho, že v tomto konaní žalovaným skutkom boli naplnené zákonné
znaky viacerých jednočinne sa zbiehajúcich trestných činov, a to nielen pokusu obzvlášť závažného
zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), písm. e) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ale aj dokonaného prečinu porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného
zákona. S takýmto názorom však nemožno súhlasiť. Zmieňovaná nesprávnosť názoru prokurátora
spočíva v nesprávnom posúdení ustáleného konania ako jedného skutku, keď však v skutočnosti
išlo o skutky dva (dve charakterovo rôznorodé konania, hoci aj z časového hľadiska bezprostredne
neoddeliteľné). Pod pojmom „skutok“ treba rozumieť udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú aktívnym

alebo pasívnym prejavom vôle páchateľa (t. j. konaním), ktoré sa stáva trestným činom, ak vyčerpáva
znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Ak
v priamej príčinnej súvislosti boli dvoma rôznymi, kvalitatívne odlišnými, aj keď v rovnakom časovom
období vykonanými konaniami páchateľa spôsobené dva rôzne následky, ide o viacčinný súbeh
(reálnu konkurenciu) trestných činov. Podľa názoru odvolacieho súdu porušovanie domovej slobody

poškodených, i keď páchateľ udržiaval tento protiprávny stav po dlhší čas, nie je s páchaním trestného
činu vraždy v štádiu pokusu v jednočinnom súbehu. Momentom, ktorý delí páchateľove konanie na rôzne
skutky, je konanie vyvolávajúce následok (následky) závažný z hľadiska trestného práva, ktorý páchateľ
spôsobil alebo chcel spôsobiť.
Krajský súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o úvahy okresného súdu k možnosti uloženia trestu odňatia

slobody na doživotie a odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti, kde okresný súd rozviedol,
prečo obžalovanému taký trest neuložil, neboli úvahy a odôvodnenie okresného súdu pre krajský súd
presvedčivé a preto na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie aj výsluchom znalkyne Mgr. Marianny
Ťapušíkovej.
Pre uloženie tohto trestu, okrem základnej podmienky, že ho možno uložiť len za trestný čin, za ktorý

to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, sú ustanovené dve podmienky, a to, že uloženie takého trestu
vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a zároveň nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť
trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. Tieto podmienky musia byť kumulatívne splnené,
inak uloženie trestu na doživotie nie je prípustné.
Krajskýsúdsazameralnasplneniepodmienky„niejenádej“,pričomzformulácietejtopodmienkymožno

vyvodiť, že nestačí nedostatok istoty, že sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania, ale naopak,
vyžaduje sa rozumná istota (prognóza) vychádzajúca zo súčasných znalostí o možnosti napraviť
páchateľa trestom odňatia slobody časovo obmedzeným na dobu do 25 rokov.Z výsluchu znalkyne jednoznačne vyplynulo, že u obžalovaného Z. nádej na nápravu existuje a preto
podmienky na uloženie trestu na doživotie splnené neboli.
Obžalovanému bolo možné tak ukladať (súhrnný) trest odňatia slobody v trestnej sadzbe v rozpätí od

dvadsať rokov do dvadsaťpäť rokov.
Majúcnazretelivyššieuvedenýúčeltrestuajednotlivéhľadiskáprejehoukladanie(predovšetkýmosobu
obžalovaného a okolnosti prípadu), dospel krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere
25 rokov je trestom zákonným, primeraným a spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu tak z hľadiska
individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Je síce pravdou, že v prejednávanom prípade išlo o spáchanie obzvlášť závažného zločinu vraždy v
štádiu pokusu a trestný zákon v ustanovení § 39 ods. 2 písm. a) pripúšťa tzv. mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody za prípravu na zločin alebo pokus trestného činu (hoci sú v zásade rovnako
trestné ako dokonaný trestný čin), takto tento inštitút možno uplatniť vtedy, ak vzhľadom na povahu a
závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by
bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti stačí aj trest kratšieho trvania. Tu treba

zdôrazniť, že tento trestný čin i keď v štádiu pokusu bol spáchaný na dvoch osobách a osobách vyššieho
veku, kedy podľa názoru odvolacieho súdu, zákonné podmienky tak na aplikáciu tohto ustanovenia
splnené neboli.
Krajskýsúdobžalovanéhoakopáchateľaobzvlášťzávažnéhozločinunavýkonuloženéhotrestuodňatia
slobody v súlade s ust. § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s

maximálnym stupňom stráženia.
Krajský súd tiež obžalovanému obligatórne v zmysle ust. § 76 ods. 1 Trestného zákona ukladal ochranný
dohľad, ktorý je súd povinný uložiť páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na
nepodmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o výmeru ochranného dohľadu, ktorý obžalovanému
uložil na 3 roky okresný súd, krajský súd je toho názoru, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a

mieru narušenia obžalovaného je táto výmera správna (preto krajský súd rozhodol rovnakým výrokom).
Na rozdiel od okresného súdu navyše obžalovanému uložil i obmedzenie spočívajúce v zákaze požívať
alkoholické nápoje a iné návykové látky, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v dôsledku požitia
alkoholu a drog je agresívny a bola u neho zistená porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním
viacerých psychoaktívnych látok a ich zneužívanie.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, treba uviesť, že okresný súd rozhodol v rozpore s ust. § 46
ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť

zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Zo spisového materiálu
vyplýva, že poškodená W. Z. si uplatnila náhradu škody vo výške 13.451,40 eur, ktorá bola vyčíslená v
znaleckomposudku(č.l.161)apoškodenáS.Z.siuplatnilaprostredníctvomopatrovníkanáhraduškody
vo výške 8.013,60 eur (č. l. 178). Preto potom krajský súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením
rozhodol, keď odvolanie W. Z. ako nedôvodné zamietol a zmenil tak výrok o náhrade škody na podklade

odvolania obžalovaného.
PokiaľideoodvolanieprokurátoravovzťahukobžalovanémuW.,krajskýsúduvádza,žejehoodvolacími
námietkami sa nestotožnil a naopak závery okresného súdu považoval odvolací súd za správne. V
podrobnostiach potom krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby dané
argumenty opakovať.

Dôležitým dôkazom podľa prokurátora, ktorý má preukazovať vinu menovaného obžalovaného
je zaistenie pachovej stopy na tehle, ktorá sa nachádzala na pozemku okolo rodinného domu
poškodených, ktorá mala pravdepodobne odpadnúť z oplotenia, pričom pachová stopa zaistená na
mieste činu na tehle z oplotenia a porovnávacia pachová stopa odobratá od obžalovaného W. boli
totožné.

Rovnako ako okresný súd aj odvolací súd má pochybnosti, kedy a akým spôsobom obžalovaný W.
predmetnú pachovú stopu na tehle zanechal a to najmä s ohľadom na spôsob zanechania pachovej
stopy, pretože skutočne nie je možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností ustáliť, že pachovú stopu
obžalovaný zanechal práve pri úteku z miesta činu v deň skutku (11.12.2018). Veľmi správne napokon
okresný súd konštatoval, že je možné, že tehlu z oplotenia mohla zhodiť iná osoba ako osoba, ktorá

pachovú stopu zanechala (aj keď sa to zdá prokurátorovi ako nereálne).
V prípade obžalovaného W. nastala situácia odlišná ako to bolo u obžalovaného Z., pretože vyššie
uvedený nepriamy dôkaz zostal skutočne osamotený. Súčasná judikatúra uznáva výsledky pachovej
identifikácie len ako dôkaz nepriamy, použiteľný len v uzavretom kruhu nepriamych dôkazov, aleboako dôkaz podporný k priamemu dôkazu. Pachová identifikácia sama o sebe preto nemôže slúžiť
ako hlavný usvedčujúci dôkaz viny obžalovaného, ale musí byť doplnená inými dôkazmi.
Skutočnosť, že pes, ktorý zachytil pachovú stopu, ukončil prácu pred domom obžalovaného W., nie je

relevantná, keď pachová stopa bola zachytená pri oplotení zvonka (nie na spadnutej tehle).
So záverom prokurátora, že alibi obžalovaného W. sa zdajú byť falošné, sa možno stotožniť.
Avšak uvedený záver nemá vplyv na posudzovanie viny obžalovaného. Len skutočnosť, že sa alibi
obžalovaného nepotvrdili, nemôže odôvodňovať záver o vine obžalovaného.
Aj krajský súd má pochybnosť o spáchaní trestného činu práve z dôvodu, že medzi obžalovanými W. a

Z. bol negatívny vzťah, ktorý mal prameniť ešte z minulosti.
Závery prezentované v odôvodnení odvolania prokurátora sa javia odvolaciemu súdu ako
pravdepodobné, avšak nepostačujúce na uznanie viny obžalovaného W.. V jeho prípade bolo potrebné
použiť zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného“, pretože ak má súd čo i len najmenšiu
pochybnosť (a tá tu prítomná bola) o vine obvineného, je jeho povinnosťou rozhodnúť v jeho prospech.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.