Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoZm/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112236783
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8112236783.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobkyne: U.. U. P., O.. XX.XX.XXXX,
V. F. XXXX/X, XXX XX Š. - X., právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Veisom, advokátom, so sídlom
Štefánikova 22, 949 01 Nitra, IČO: 34 039 554, proti žalovanému: P. X., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXX/XX,
XXX XX M., o zaplatenie zmenkovej sumy 9.300,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Zm/18/2012-100 z 10. decembra 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu
Prešov 9. novembra 2012 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9.300,-
eur a 6 % ročný úrok zo sumy 9.300,- eur od 29. septembra 2009 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania. Žalobkyňa návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila tým, že so
žalovaným ako dlžníkom 29. septembra 2009 uzatvorila zmluvu o pôžičke na sumu 9.300,- eur, na
základe ktorej poskytla žalovanému sumu vo výške 9.300,- eur a žalovaný podpísal vlastnú zmenku,
za ktorú sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu 10. decembra 2009. Keďže žalovaný si svoje povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke nesplnil, vyzvala ho na zaplatenie zmenkovej sumy. Žalovaný jej
doteraz uvedenú sumu neuhradil.

2. Žalobkyňa v podaní z 2. februára 2014 okrem iného uviedla, že originál predmetnej zmenky sa
nachádza na Okresnom súde Prešov, pričom súdu bol predložený v konaní vedenom pod sp. zn.
19Zm/117/2013 tak, ako je to podrobne opísané v jej žiadosti o prešetrenie vydania zmenkového
platobného rozkazu zo 16. decembra 2013. Originály zmeniek odovzdal jej manžel U.. R. P. osobne

na podateľni Okresného súdu Prešov. Ako prílohy tohto podania žalobkyňa predložila súdu fotokópiu
zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi ňou ako veriteľkou a obchodnou spoločnosťou V. W., F.. E.. D.. ako
dlžníkom 29. septembra 2009, fotokópiu príjmového pokladničného dokladu dlžníka na sumu 9.300,-
eur, ktorý 29. septembra 2009 podpísal žalovaný a fotokópiu zmenky bez protestu na sumu 9.300,- eur
z 29. septembra 2009, ktorú podpísal žalovaný ako fyzická osoba.

3. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9.300,- eur a 6 % ročný úrok zo sumy 9.300,- eur od 10. decembra
2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zamietol žalobu v prevyšujúcej
časti a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.4. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a
článku I. § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalobkyňa ako veriteľka a obchodná
spoločnosť V. W., F.. E.. D.. konajúca prostredníctvom žalovaného ako konateľa ako dlžníčka uzatvorili
29. septembra 2009 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla žalobkyňa obchodnej spoločnosti V.
W., F.. E.. D.. pôžičku vo výške 9.300,- eur. Na zabezpečenie tohto záväzku žalovaný vystavil a podpísal

vlastnú zmenku, na ktorú sa zaviazal zaplatiť 10. decembra 2009 sumu 9.300,- eur, ak obchodná
spoločnosť V. W., F.. E.. D.. nevráti požičané peniaze vo výške 9.300,- eur. Keďže obchodná spoločnosť
V. W., F.. E.. D.. si svoje povinnosti nesplnila, žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie zmenkovej
sumy. Žalovaný však doteraz zmenkovú sumu žalobkyni neuhradil.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal

za preukázané, že žalovaný doposiaľ dlhuje žalobkyni zmenkovú sumu 9.300,- eur. Preto žalobe o
zaplatenie zmenkovej sumy 9.300,- eur vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v
prospech žalobkyne. Keďže počnúc dňom splatnosti zmenky vznikajú majiteľovi zmenky priamo zo
zákona nové postihové práva podľa čl. I. § 48 zákona zmenkového a šekového, vrátane práva na 6 %
úroksúdzaviazalžalovanéhoajnazaplateniežalobkyňouuplatneného6%ročnéhoúrokuzozmenkovej

sumy 9.300,- eur za obdobie od 10. decembra 2009 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatneného
nároku, t. j. v časti týkajúcej sa zaplatenia 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 9.300,- eur za obdobie
od 29. septembra 2009 do 9. decembra 2009 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. K obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že

C.. U. Š. v marci 2011 finančne odškodnil všetkých klientov, ktorí poskytli finančnú pôžičku obchodnej
spoločnosti V. W., F.. E.. D.. na obchodovanie na trhu s finančnými derivátmi tým spôsobom, že odkúpil
pohľadávky jednotlivých klientov spoločnosti V. W., F.. E.. D.. a že aj žalobkyňa bola C.. U. Š. finančne
uspokojená. Súd sa pokúsil zabezpečiť na pojednávaní účasť žalovaným navrhnutého svedka C.. U. Š.
a predvolával ho z adresy P. G. XXX, XXX XX G. U., ktorú zistil zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi

ním a obchodnou spoločnosťou V. W., F.. E.. D.., ktorú súdu predložil žalovaný, avšak zásielka sa súdu
vrátila s poznámkou adresát neznámy.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a s

ohľadom na nepatrný neúspech žalobkyne priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom

nezaviazal C.. U. Š. vrátiť mu 90.000,- eur a že peniaze od žalobkyne preukázateľne skončili u C.. U.
Š., ktorý mu ich mal vrátiť do 31. decembra 2010. Peniaze od žalobkyne boli použité na obchodovanie
na trhu s finančnými derivátmi a preukázateľne ich dal C.. U. Š., ktorý zavádzal vyšetrovateľa pri svojom
výsluchu tvrdením, že odkúpil pohľadávku žalobkyne a čiastočne ju vyplatil. Tvrdil, že predmetnú sumu
je ochotný žalobkyni vrátiť za predpokladu, že aj jemu C.. U. Š. vráti 90.000,- eur tak, ako sa k tomu

zaviazal v zmluve, ktorú predložil súdu. Ak bude súd trvať na tom, aby predmetnú sumu žalobkyni vrátil
bez toho, aby mu peniaze vrátil C.. U. Š., požiada súd o vyhlásenie osobného bankrotu. Za nemysliteľné
považoval, aby v právnom štáte znášal dôsledky zlého obchodu niekoho iného len on sám.

10. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 21Zm/18/2012-105 zo 14. júla 2020 vyzval žalovaného, aby

v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje odvolanie proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 21Zm/18/2012-100 doručené súdu 6. mája 2020 tak, že: 1. uvedie, v akom rozsahu
rozhodnutie napáda; 2. uvedie, čoho sa domáha; 3. predloží doplnené podanie doručené súdu 6. mája
2020 v potrebnom počte rovnopisov; 4. predloží doplnené podanie v potrebnom počte rovnopisov.
Zároveň súd týmto uznesením žalovaného upozornil, že ak odvolanie v lehote určenej súdom nedoplní

alebo neopraví, podanie postúpi na Krajský súd v Prešove a ten v prípade, ak pre uvedené nedostatky
nebude možné v konaní pokračovať, takéto podanie odmietne.

11. Žalovaný odvolanie na výzvu súdu prvej inštancie nedoplnil.12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal

rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto
a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej
stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

16. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil odvolanie žalovaného ako neobsahujúce náležitosti upravené
v ustanovení § 363 CSP a upozorňoval žalovaného na možnosť, že odvolací súd toto jeho odvolanie z
dôvodov ustanovených v § 386 písm. d) CSP odmietne, odvolací súd po oboznámení sa s jeho obsahom
dospel k záveru, že aj keď je odvolanie obsahovo stručné, z jeho obsahu možno vyvodiť jeho náležitosti
v súlade s civilným sporovým poriadkom.

17. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezaviazal C.. U. Š. vrátiť mu
90.000,- eur, odvolací súd konštatuje, že v tomto konaní sa žalobkyňa návrhom na vydanie zmenkového
platobného rozkazu domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej zmenkovú sumu 9.300,-
eurspríslušenstvomasúdprvejinštanciepostupujúcvsúladesustanovením§216ods.1CSP,vzmysle

ktorého je viazaný žalobným návrhom žalobcu, môže rozhodovať a rozhodnúť iba o nároku uplatnenom
žalobkyňou. Ak teda žalovaný chce, aby súd zaviazal C.. U. Š. na vrátenie 90.000,- eur, musí podať
samostatný návrh na vydanie platobného rozkazu alebo žalobu voči menovanému, ktorým, resp. ktorou
sa bude domáhať zaplatenie predmetnej sumy.

18. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že peniaze od žalobkyne preukázateľné skončili u C.. U. Š., resp.
že peniaze dal preukázateľne C.. U. Š., odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný síce vo svojom vyjadrení
z 28. decembra 2017 navrhol výsluch svedka C.. U. Š., avšak jeho prítomnosť nezabezpečil. V tomto
dôsledkuhopredvolávalsúdprvejinštancie,atozadresy,ktorúzistilzosúdnehospisu,odkiaľsamutáto
zásielka vrátila s poznámkou adresát neznámy. Keďže prítomnosť svedka na pojednávaní sa nepodarilo

zabezpečiť ani súdu, súd tento dôkaz nemohol úspešne vykonať. V zmysle zákonných ustanovení
civilného sporového poriadku o dôkazných prostriedkoch nebolo povinnosťou súdu zabezpečovať
prítomnosť svedka z inej ako ním zistenej adresy a bolo na strane žalovaného zabezpečiť podmienky
pre úspešné vykonanie tohto dôkazného prostriedku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nemal
zo strany žalovaného za preukázané odovzdanie peňazí tomuto svedkovi.

19. Čo sa týka podmienky vymienenej žalovaným, že prisúdenú sumu žalobkyni vráti za predpokladu,
že aj jemu C.. U. Š. vráti 90.000,- eur, odvolací súd považuje túto podmienku žalovaného v súvislosti
so súdom prvej inštancie mu uloženou povinnosťou za irelevantnú, pretože žalovaný sa na zaplatenie
zmenkovej sumy žalobkyni zaviazal vystavením a podpísaním vlastnej zmenky a tejto svojej povinnosti

sa nemôže zbaviť len na základe toho, že podľa jeho názoru mu niekto iný dlhuje nejakú sumu.20.Rovnakoakobezvýznamnúhodnotíodvolacísúdargumentáciužalovaného,žepožiadaovyhlásenie
osobného bankrotu. Na druhej strane odvolací súd nemôže odvolateľovi nijako zabrániť v tom, aby
príslušnému súdu podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

21. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný
nároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Vodvolacomkonaníbolaúspešnážalobkyňa,ktorejvšakzo
spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnila. V odvolacom
konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací
súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť

takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).