Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 25, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115216317
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7115216317.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. C., zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, bývajúceho u matky, dieťa rodičov -
matka: Y. C., bývajúca v O., zastúpená Advokátskou kanceláriou KRAL PARTNERS s.r.o., v Košiciach,
Kukučínova 7, v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Miroslav Kráľ, otec: Ing. U. C.,
bývajúci v W., zastúpený JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom v Košiciach, Letná 45, o návrhu matky

na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.18P/97/2015,
o dovolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2016
sp.zn. 8CoP/218/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I rozsudkom z 29. januára 2016 č.k. 18P/97/2015-163 zvýšil výživné otca na
maloletého zo 7.000 Sk, t.j. 232,35 EUR na 600 EUR mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do
15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletého od 1. júla 2015 do budúcna. Otcovi maloletého uložil
povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletého 400 EUR mesačne, ktoré je otec povinný zaplatiť
vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu na účet, ktorý je povinná zriadiť matka maloletého v lehote 3 dní

od právoplatnosti napadnutého rozsudku s vinkuláciou do plnoletosti maloletého, od 1.júla 2015 do
budúcna. Dlžné výživné 2.543,55 EUR za obdobie od 1.júla 2015 do 31júna 2016 uložil otcovi zaplatiť
matke maloletého do 15 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku a dlžné výživné na tvorbu úspor
2.800 EUR za obdobie od 1.júla 2015 do 31.januára 2016 zaplatiť na účet zriadený matkou maloletého
v lehote 10 dní od zriadenia tohto účtu a oznámenia čísla účtu matkou. V prevyšujúcej časti návrh
matky zamietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.

2. Krajský súd v Košiciach na odvolanie otca maloletého rozsudkom z 30. septembra 2016 sp.zn.
8CoP/218/2016 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a v odôvodnení sa obmedzil
iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia . Na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody [ 387 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)].

3. Otec maloletého dieťaťa podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, prípustnosť ktorého
vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších
stupňov vo výške výživného a nedostatočne zistený skutkový stav veci.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu ho žiadala odmietnuť ako nedostatočne odôvodnené.

5. Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa s účinnosťou od 1. júla 2016 vzťahuje
zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). V zmysle § 2 ods. 1 CMP sana konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015
Z.z. (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých neustanovuje inak (pozri § 76 a 77 CMP), dovolací súd ďalej skúmal možnosť aplikácie

ustanovení CSP pre konanie o dovolaní otca maloletého dieťaťa.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané
včas (§ 427 ods. 1 CSP), a to oprávnenou osobou, po preskúmaní prípustnosti dovolania dospel k
záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

7. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane (pozri napríklad sp.zn.
1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu
ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti
podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa
na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v

občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia
ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania
pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).
8. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú
priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať

za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového
konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu
(porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo

18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 92/2012).

9. Prípustnosť dovolania sa v novej právnej úprave v porovnaní s úpravou účinnou do 30. júna 2016
zásadným spôsobom zmenila. Právna úprava civilného sporového konania účinná od 1. júla 2016
nanovo a v porovnaní s predchádzajúcou úpravou odlišne (prísnejšie) formuluje náležitosti dovolania.

Oproti úprave účinnej pred týmto dňom ide ďalej v tom zmysle, že nevyžaduje len to, aby bol dovolateľ
[fyzická osoba, ktorá nemá právnické vzdelanie (poznámka dovolacieho súdu: ďalší text tohto uznesenia
sa týka takéhoto dovolateľa)] zastúpený advokátom, ale aj to, aby už podané dovolanie bolo spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 veta druhá CSP). Zmyslom tejto právnej úpravy je vytvoriť v civilnom sporovom
konaní procesný filter na zjavne neopodstatnené, neprípustné, protirečivé alebo rozporuplné dovolania

a zabezpečiť, aby podané dovolanie malo všetky potrebné náležitosti.

10. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje
prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421

CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací
súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím
dôvodom.

11. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

12. Civilný sporový poriadok v § 432 ods. 2 CSP uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod
podľa tohto ustanovenia vymedziť. Dovolateľ je povinný uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladá
za nesprávne, a uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Najvyšší súd je toho
názoru, že uvedené ustanovenie je nutné vykladať v súvislosti s § 421 ods. 1 písm. c/ CSP zakladajúcim
prípustnosť dovolania v prípade ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod
vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke
rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery).13. Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, nevymedzil
označením rozhodnutí dovolacieho súdu, ktoré o danej právnej otázke zaujali rozdielne právne závery,
dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené.

V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom,
ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval
inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Na druhej strane ale v prípade absencie vymedzenia
právnej otázky a bez konkretizovania rozhodnutí dovolacieho súdu, ktoré o danej právnej otázke
zaujali rôzne názory, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych

a hmotnoprávnych otázok a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal
dovolanie a zastupuje dovolateľa), z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu
týkajúcesadanejproblematikyanásledneposudzovaťrozdielnurozhodovaciupraxdovolaciehosúdu;v
opačnomprípadebydovolacísúduskutočnilprocesneneprípustnýbezbrehýdovolacíprieskumpriečiaci
sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP,
ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 CSP.

14. Dovolateľ zastúpený advokátom, v dovolaní na preukázanie svojho tvrdenia, že dovolací súd o
danej právnej otázke rozhodoval rozdielne, neuvádza v dovolaní žiadne rozhodnutia dovolacieho súdu.
Dovolateľ tak nevymedzuje ním uvádzaný dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.

15. Podľa § 447 písm. f/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými
dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435
CSP. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd odmietol dovolanie otca maloletého dieťaťa.

16. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol uplatnením pravidla podľa § 52 CMP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.