Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Branislav Lečko, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121201815
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5121201815.4

Uznesenie

Okresný súd Q., v konaní pred sudcom C.. R. M., D.. vo veci starostlivosti o maloletého K. V., nar.
XX. 6. XXXX, trvalé bydlisko Q., Ul. K. R. č. XXXX/XX, občana E. republiky, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom - S. práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa matky N. R., nar. XX. 9. XXXX, trvalé bydlisko
Q., Ul. K. R. č. XXXX/XX, občianky E. republiky a otca B. V., nar. XX. 4. XXXX, trvalé bydlisko Q., Ul.
F. č. XXXX/X, prechodné bydlisko Q., Ul. H. O. č. XX, občana E. republiky, o návrhu matky na udelenie

súhlasu za otca, na podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, na Okresnom súde Q.
dňa 9. 8. XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. E. návrh matky na zmenu priezviska maloletého K. V., nar. XX. 6. XXXX na (dve priezviská) „V. R.“
zo dňa 1. 3. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu Q. dňa 3. 3. XXXX,

z a m i e t a.

II. Q. z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

X. Matka sa návrhom zo dňa 1. 3. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu Q. dňa 3. 3. XXXX
domáhala, aby súd udelil súhlas za otca dieťaťa na zmenu priezviska maloletého dieťaťa na dve
priezviská „V. R.“.

X. U. odôvodnila tým, otec takýto súhlas odmietol udeliť. A. maloletého dieťaťa nie sú manželia. D.
dieťaťa bolo po jeho narodení určené dohodou obidvoch rodičov. A. Okresného súdu Q. sp. zn. S./
S./S. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Q. sp. zn. XXCoP/XX/XXXX bolo maloleté dieťa zverené
do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. O. vyzvala elektronickou poštou zo dňa 4. 6. XXXX a
urgenciou zo dňa XX. 6. XXXX k udeleniu súhlasu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, ktorý na

to nereagoval a po telefonickom rozhovore uviedol, že súhlas neudelí.

Q. priezviska maloletého dieťaťa je v záujme dieťaťa a na prospech jeho zdravému citovému a
duševnému vývoju, čím sa zároveň prejavuje súdržnosť a príslušnosť k matke. Z hľadiska ďalšieho
vývoja maloletého dieťaťa bude dôležité, potrebné a prospešné, aby maloleté dieťa nieslo aj priezvisko
svojej matky a tým sa udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti, vzájomnej citovej náklonnosti matky

a dieťaťa.

A. priezviska vedie k problémom maloletého dieťaťa sociálnej interakcii, najmä v škole, kolektíve a
komunikácii s rovesníkmi. N. je nútené odpovedať na otázky rovesníkov, prečo má iné priezvisko ako
jeho matka. To u dieťaťa vyvoláva zbytočný stres, čo môže viesť až k problémom s vlastnou identitou.
D. vznikajú v škole, u lekára, psychológa, kedy je nútená predkladať rodný list dieťaťa a dokazovať

svoju príslušnosť k vlastnému dieťaťu. F. situácia je obťažujúca, frustrujúca pre matku aj dieťa. N. byzostalo doterajšie priezvisko, čím nebudú spôsobené prípadné problémy, keď má už vytvorenú históriu
dokumentov.

X. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu matky v súdom určenej lehote nevyjadril.

X. Na pojednávanie určené na deň 9. 8. XXXX sa navrhovateľka - matka nedostavila, hoci bola riadne
a včas predvolaná. Y. podaním zo dňa 5. 8, XXXX uviedla, že sa na pojednávanie nemôže dostaviť
zo zdravotných dôvodov a zaslala fotokópiu lekárskej správy. O. neúčasti bolo doručené súdu dňa 6. 8.

XXXX(elektronicky).U. nepožiadala, okremospravedlneniasvojej neúčasti oodročeniepojednávania.

E.podľaustanovenia§180V. sporovéhoporiadkurozhodol,žesapojednávanie vykonávneprítomnosti
matky, pretože na zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom na meritórne rozhodnutie, postačí
výpoveď otca, kolíznej opatrovníčky a listinné dôkazy.

X. Otec maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí, aby malo maloleté
dieťa aj priezvisko R.. S matkou dieťaťa sa o dieťa starajú v rámci striedavej osobnej starostlivosti. D.
jeho vyjadrenia, dieťa si nechce zmeniť priezvisko.

X. Kolízna opatrovníčka sa k návrhu matky nevyjadrila. Z., že ak to bude potrebné, bude zistený názor
dieťaťa na zmenu priezviska.

X. Súd na pojednávaní vykonal nasledovné listinné dôkazy:

Z rodného listu vedeného v knihe narodení matričného úradu Q., vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana
XXX, poradové číslo XXX vyplýva, že priezviskom maloletého dieťaťa je „V..“

Z elektronickej komunikácie rodičov z júna XXXX mal súd preukázané, že matka požiadala otca na

zmenu priezviska „ V. R.“.

Z rozsudku Okresného súdu Q. zo dňa 3. XX. XXXX, sp. zn. XXP XXX/XXXX v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Q. zo dňa XX. 3. XXXX, sp. zn. XXCoP/XX/XXXX mal súd preukázané, že maloleté
dieťa je zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a otec bol zaviazaný prispievať

na výživu maloletého dieťaťa sumou XX EUR mesačne.

X. Podľa § 35 Q. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

A. výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s
týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach

súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci
na návrh niektorého z rodičov súd. E. rozhodne iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sú podstatnými
vecami s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Za podstatné pritom možno považovať aj ďalšie,
v ustanovení § 35 Q. o rodine nevymenované prípady, napríklad určenie bydliska maloletého dieťaťa,
podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia dieťaťa nedohodnú na zmene

priezviska maloletého dieťaťa, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska
na návrh niektorého z rodičov, môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska.

D. ustanovenia § 4 ods. X zákona o mene a priezvisku č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov,
každý musí mať priezvisko.

D. ustanovenia § 4 ods. X zákona o mene a priezvisku č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov,
štátny občan E. republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviskárôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia
nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. N. možno
určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.

D. ustanovenia § 4a zákona o mene a priezvisku č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov,
ak je dieťa štátnym občanom aj iného štátu, môže nadobudnúť priezvisko alebo priezviská (ďalej len
„priezvisko") v súlade s jeho právnym poriadkom alebo tradíciou.

X. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že:

- maloleté dieťa je občanom E. republiky,
- rodičia sú občanmi E. republiky, nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti.
- rodičia sa dohodli po jeho narodení na priezvisku „V.“,
- dieťa má určené jedno priezvisko.

U. matky posudzoval súd podľa obsahu tak, že matka nežiada zmeniť doterajšie priezvisko maloletého
dieťaťa ale doplniť priezvisko maloletého dieťaťa o priezvisko „R.“ - teda priezvisko matky.

Q. o mene a priezvisku č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov v ustanovení X ods. X výslovne

uvádza, že každý musí mať priezvisko. V konkrétnom prípade má maloleté dieťa priezvisko „V.“, na
ktorom sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí majú rôzne priezviská a nie sú spolu zosobášení, dohodli.
N. možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov - teda iba priezvisko
jedného z rodičov. Q. v ustanovení § 4 odsX posledná veta výslovne uvádza, že dieťa môže mať iba
jedno priezvisko - priezvisko jedného z rodičov, nie dve priezviská (ani priezviská svojich rodičov).

Zo zákonnej úpravy jednoznačne vyplýva, že ak dieťa má priezvisko otca (čo je aj v tomto prípade), toto
priezvisko nie je možné zmeniť tak, aby malo aj priezvisko matky.
D. ustanovenia § 4a zákona o mene a priezvisku č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov,
ak je dieťa štátnym občanom aj iného štátu, môže nadobudnúť priezvisko alebo priezviská (ďalej len

„priezvisko") v súlade s jeho právnym poriadkom alebo tradíciou.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že prípadne dve alebo viaceré priezviská môže mať občan E.
republiky, ale len za predpokladu, že je občanom aj iného štátu, a to v súlade s právnym poriadkom
alebo tradíciou tohto iného štátu.

Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že maloleté dieťa má občianstvo aj iného štátu. Z rodného
listu maloletého dieťaťa vyplýva, že má občianstvo E. republiky.

Q. názoru dieťaťa na doplnenie priezviska bolo preto bezpredmetné, ak aj ďalšie skúmanie vážnych

dôvodov na zmenu priezviska maloletého dieťaťa a jeho najlepší záujem.

L. zákon o mene a priezvisku č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov neumožňuje, aby dieťa
(ktoré má len štátnym občanom SR) malo dve priezviská (aj otca aj matky v prípade, že sú rôzne), súd
návrh matky zamietol.

K. dieťa nadobudlo priezvisko, ktoré má jeho matka (len toto priezvisko), musí dôjsť k dohode rodičov o
zmenepriezviskaatosúhlasnýmvyhlásenímrodičovpredzamestnancommatriky.Akkdohodenedôjde,
matka dieťaťa môže podať návrh na súd na udelenie súhlasu za otca dieťaťa na zmenu priezviska
dieťaťa - na priezvisko matky (nie aj otca). G. byť na to vážne dôvody a preukázaný najlepší záujem

dieťaťa.

XX. Podľa § 49 ods. X V., účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

D. § 52 V., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak V. neustanovuje inak.

D. § 57 V., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na
návrh.D. § 55 V., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé.

A. o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v
konaní. V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na
náhradu trov konania.

S. konania napokon ani priznanie nároku na náhradu trov konania nežiadali.

D. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením
§ 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.