Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121201815
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5121201815.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K.
V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. R. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpené ustanoveným opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky: N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.
R. XXXX/XX, XXX XX Q. a otca: B. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX Q., o

návrhu matky na udelenie súhlasu za otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa,
o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 9P/38/2021-441 zo dňa 09. augusta 2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 9P/38/2021-441 zo dňa 09. augusta 2021 potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh matky na
zmenu priezviska maloletého K. V., nar. XX.XX.XXXX na (dve priezviská) „V. R.“ zo dňa 01.03.2021,
ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 03.03.2021 (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žiaden z
účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že matka sa návrhom zo dňa 01.03.2021 domáhala,

aby súd udelil za otca súhlas na vyššie uvedenú zmenu priezviska maloletého. Návrh odôvodnila tým,
že otec takýto súhlas odmietol udeliť. S otcom maloletého nie sú manželia. Priezvisko maloletého
bolo po jeho narodení určené dohodou obidvoch rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Žilina spis. zn.
30P/199/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 11CoP/10/2019 bolo maloleté
dieťa zverené do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Otca vyzvala elektronickou poštou zo dňa
04.06.2020 a urgenciou zo dňa 11.06.2020 k udeleniu súhlasu na zmenu priezviska maloletého.

Otec na to nereagoval a po telefonickom rozhovore uviedol, že súhlas neudelí. Zmena priezviska
maloletého je v jeho záujme a na prospech jeho zdravému citovému a duševnému vývoju, čím sa
zároveňprejavujesúdržnosťapríslušnosťkmatke.Zhľadiskaďalšiehovývojamaloletéhobudedôležité,
potrebné a prospešné, aby maloletý niesol aj priezvisko svojej matky a tým sa udržiaval a prehlboval
pocit spolunáležitosti, vzájomnej citovej náklonnosti matky a maloletého. Rozdielnosť priezviska vedie
k problémom maloletého v sociálnej interakcii, najmä v škole, kolektíve a komunikácii s rovesníkmi.

Maloletý je nútený odpovedať na otázky rovesníkov, prečo má iné priezvisko ako jeho matka. To u neho
vyvoláva zbytočný stres, čo môže viesť až k problémom s vlastnou identitou. Problémy vznikajú v škole,
u lekára, psychológa, kedy je nútená predkladať rodný list maloletého a dokazovať svoju príslušnosť
k vlastnému dieťaťu. Táto situácia je obťažujúca, frustrujúca pre ňu aj maloletého. Maloletému by
zostalo doterajšie priezvisko, čím nebudú spôsobené prípadné problémy, keď má už vytvorenú históriu
dokumentov.

3. Otec sa k návrhu matky nevyjadril.4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti matky, ktorá
sa na pojednávanie nedostavila, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila zdravotnými
dôvodmi.Oodročeniepojednávaniavšakmatkanepožiadala,apretosúdprvejinštanciepodľaust.§180

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol o vykonaní pojednávania
v neprítomnosti matky.
5.Otecnapojednávanívyjadrilnesúhlassnávrhommatkynazmenupriezviskamaloletého.Smatkousa
o maloletého starajú v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Podľa jeho vyjadrenia, si maloletý nechce
zmeniť priezvisko.

6. Opatrovník maloletého sa k návrhu matky vyjadril len toľko, že v prípade potreby bude zistený názor
maloletého na zmenu jeho priezviska.
7. Na podklade dôkazov súd prvej inštancie dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. Z rodného listu
vedeného v knihe narodení matričného úradu Q., vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové
číslo XXX vyplynulo, že priezviskom maloletého je „V.“. Z elektronickej komunikácie rodičov z júna 2020
mal súd prvej inštancie preukázané, že matka požiadala otca o zmenu priezviska na „V. R.“. Rozsudkom

Okresného súdu Žilina spis. zn. 30P/199/2017 zo dňa 03.10.2018 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline spis. zn. 11CoP/10/2019 zo dňa 26.03.2019 bol maloletý zverený do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou
50,- eur mesačne.
8. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v platnom znení (ďalej len „ZoR“) a ust. § 4 ods. 1 a 2 a § 4a zákona č. 300/1993 Z. z. o
mene a priezvisku v platnom znení ďalej uviedol, že na podklade dokazovania mal preukázané, že
maloletý je občanom Slovenskej republiky, rodičia maloletého sú občanmi Slovenskej republiky, nie sú
manželmi a spolu nežijú, po narodení maloletého sa dohodli na priezvisku „V.“, a teda dieťa má určené
jedno priezvisko. Návrh matky súd prvej inštancie posudzoval podľa jeho obsahu tak, že matka nežiada

zmeniť doterajšie priezvisko maloletého, ale doplniť jeho priezvisko o priezvisko „R.“, teda priezvisko
matky. Súčasne uviedol, že zákon č. 300/1993 Z. z. v ust. 4 ods. 1 výslovne uvádza, že každý musí mať
priezvisko. V konkrétnom prípade má maloletý priezvisko „V.“, na ktorom sa rodičia maloletého, ktorí
majú rôzne priezviská a nie sú manželia, dohodli. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď
k dohode došlo, má jeden z rodičov - teda iba priezvisko jedného z rodičov. Zákon č. 300/1993 Z. z. v ust.

§ 4 ods. 2 posledná veta výslovne udáva, že dieťa môže mať iba jedno priezvisko - priezvisko jedného z
rodičov,niedvepriezviská(anipriezviskásvojichrodičov).Zozákonnejúpravytak jednoznačnevyplýva,
že ak dieťa má priezvisko otca (čo je aj v tomto prípade), toto priezvisko nie je možné zmeniť tak, aby
malo aj priezvisko matky. Podľa ust. § 4a zákona č. 300/1993 Z. z., ak je dieťa štátnym občanom aj iného
štátu, môže nadobudnúť priezvisko alebo priezviská (ďalej len „priezvisko") v súlade s jeho právnym

poriadkom alebo tradíciou. Z tohto ustanovenia tak vyplýva, že prípadne dve alebo viaceré priezviská
môže mať občan Slovenskej republiky, ale len za predpokladu, že je občanom aj iného štátu, a to v
súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou tohto iného štátu. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo,
že maloletý má občianstvo aj iného štátu. Z rodného listu maloletého dieťaťa vyplýva, že má občianstvo
Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené potom súd prvej inštancie návrh matky zamietol.

9. Zisťovanie názoru dieťaťa na doplnenie priezviska považoval súd prvej inštancie za bezpredmetné,
ako aj ďalšie skúmanie vážnych dôvodov na zmenu priezviska maloletého dieťaťa a jeho najlepší
záujem.
10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie citujúc ust. § 49 ods. 1, § 52,
§55a§57zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“)aspoukazomnato,

žerozhodovanieotrováchkonaniavcivilnommimosporovomkonaníniejezaloženénazásadeúspechu
strán v konaní. V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie
náhrady trov konania. Účastníci napokon ani priznanie nároku na náhradu trov konania nežiadali. Preto
súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP).
11. Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla aby odvolací

súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhu vyhovie, alternatívne napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
12. Matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie pojmovo

posúdil jej návrh ako návrh na doplnenie priezviska maloletého o jej priezvisko, pričom však zákon
č. 300/1993 Z. z. nehovorí o doplnení priezviska, ale o jeho zmene. Preto v odvolaní upresnila svoj
návrh, že sa nedomáha doplnenia, ale zmeny priezviska maloletého. Súčasne matka poukazovala na
znenie ust. § 4 ods. 2 zákona č. 300/1993 Z. z., pričom sa nestotožnila s výkladom tohto zákonnéhoustanovenia, ako ho urobil súd prvej inštancie, že dieťa môže mať iba jedno priezvisko - priezvisko
jedného z rodičov, nie dve priezviská (ani priezviská svojich rodičov). Dotknuté ustanovenie zákona
však určuje, že občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda buď spoločné priezvisko rodičov,

alebo ak sú priezviská rodičov rozdielne, nadobúda priezvisko jedného z rodičov a že priezvisko môže
nadobudnúť len to, ktoré v čase nadobúdania má jeden alebo obidvaja z rodičov. V praxi to znamená, že
ak majú rodičia spoločné priezvisko, alebo ak majú rodičia rozdielne priezviská, občan SR pri narodení
môže nadobudnúť spoločné priezvisko rodičov, alebo priezvisko matky alebo priezvisko otca, nemôže
nadobudnúť žiadne iné priezvisko, iba to priezvisko, ktoré v čase nadobúdania rodičia majú. Zákon tak

nevylučuje a ani nezakazuje nadobudnutie priezviska občanom Slovenskej republiky pri narodení jeho
kombináciou, t. j. kombináciou priezviska matky a priezviska otca, z čoho vyplýva, že udelenie priezviska
kombináciou priezviska matky a priezviska otca zákon umožňuje. Potom bol nesprávny záver súdu prvej
inštancie, že zo zákonnej úpravy jednoznačne vyplýva, že ak dieťa má priezvisko otca (čo je v tomto
prípade), toto priezvisko nie je možné zmeniť tak, aby malo aj priezvisko matky.
13. Súčasne súd prvej inštancie jej svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý
proces, a to tým, že jej nebolo možné vyjadriť svoj názor na pojednávaní, ako to bolo umožnené
otcovi. Súd prvej inštancie si vedomý toho, že jej nebolo umožnené vyjadriť svoj názor na pojednávaní,
bez nariadenia ďalšieho pojednávania a týmto zabezpečenia spravodlivého procesu a správneho
rozhodnutia vo veci, vo veci rozhodol, keďže požadoval za postačujúce vykonať dokazovanie výsluchom

otca a opatrovníka maloletého a listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie pojednávanie neodročil aj bez
toho, aby o odročenie pojednávania požiadala.
14. Matka v odvolaní napokon zopakovala dôvody, pre ktoré podala svoj návrh. Tiež uviedla, že nie
je pravdivé tvrdenie otca, že maloletý nechce zmeniť svoje priezvisko, je to naopak názor otca, ktorý
maloletému vnucuje. Maloletý si však neuvedomuje možnosti riešenia danej situácie a teda nemá na

daný problém vlastný názor. Súd prvej inštancie tak jej, ako aj maloletému svojím rozhodnutím uprel
právo vyjadriť ich vzájomnú spoločnú identitu spoločným rovnakým priezviskom.
15. Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
16. Opatrovník maloletého sa k odvolaniu vyjadril len toľko, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania
a súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

17. Matka, ani otec sa k vyjadreniu opatrovníka maloletého nevyjadrili. Odvolaciemu súdu neboli už
predložené ani žiadne ďalšie podania účastníkov, resp. opatrovníka maloletého.
18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie
matky bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), včas (§ 362 ods. 1
CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 59 ods. 1 CMP) bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP
s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.
19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené

a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o
návrhu starej matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP a ust. § 2 ods. 1
CMP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň

poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky matky uvedené v jej opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné (§ 387 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).
21. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby

sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie
Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bol účastník
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (uznesenie
Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa
ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov
(uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. II. ÚS 251/2003
zo dňa 17.12.2003).22. Ak teda súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez toho, aby na pojednávaní vykonal dokazovanie
výsluchom maloletého, resp. zisťovaním jeho názoru a zisťovaním ďalších skutkových okolností veci, čo
z hľadiska dôvodov náležite uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a nestotožnil sa s právnym

názorom matky a jej návrhom, nemohol týmto zasiahnuť do práva matky na spravodlivý proces.
23. Rovnako nie je zásahom do práva na spravodlivý proces, ak súd vec prejedná a vo veci rozhodne na
pojednávaní v neprítomnosti účastníka, pokiaľ sú naplnené podmienky uvedené v ust. § 180 v spojení s
ust. § 178 a § 183 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Možnosť súdu za splnenia zákonných podmienok
rozhodnúť o tom, že bude pojednávať v neprítomnosti účastníka pritom plne korešponduje so zásadou

hospodárnosti konania zakotvenou v ust. čl. 12 CMP.
24. Z obsahu spisu vyplýva, že matka bola na nariadené pojednávanie dňa 09.08.2021 riadne písomne
predvolaná, pričom predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené dňa 02.07.2021 (predvolanie na
č. l. 413 spisu a doručenka na č. l. 412 spisu). Matka tak bola na pojednávanie predvolaná včas, t.
j. so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania (§ 178 ods. 2 CSP). Matka bola v predvolaní na
pojednávanie zároveň poučená podľa ust. § 183 ods. 1 CSP, teda konkrétne o tom, že pojednávanie

sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom pojednávanie môže byť na návrh účastníka odročené
len vtedy, ak sa účastník alebo jeho zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a
zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Zo zápisnice
o pojednávaní zo dňa 09.08.2021 (na č. l. 438 spisu) vyplýva, že matka sa na pojednávanie nedostavila,
pričom súd prvej inštancie na začiatku pojednávania verejne vyhláseným uznesením rozhodol o tom,

že pojednávanie vykoná v neprítomnosti matky. Predtým súd prvej inštancie oboznámil prítomných, že
matka ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala.
Z podania matky zo dňa 05.08.2021 (na č. l. 418 spisu), urobeného v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu (§ 125 ods. 1 CSP), vyplýva, že matka oznámila súdu prvej
inštancie, že sa zo zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť pojednávania. Prílohou tohto podania matky

bola lekárska správa - nález vystavená MUDr. C. G. (na č. l. 419 spisu), že matka sa nemôže dňa
09.08.2021 z vážnych zdravotných dôvodov zúčastniť pojednávania.
25. Ak potom súd prvej inštancie v súdenej veci dňa 09.08.2021 vykonal pojednávanie a rozhodol v
neprítomnosti matky, konal plne v súlade s ust. § 180 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CSP. Matka
nenavrhla odročenie pojednávania, a pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že neprítomnosť matky

na pojednávaní umožňuje vykonanie pojednávania, nemožno postup súdu prvej inštancie považovať za
nesprávnyprocesnýpostup.Jezrejmé,ževzhľadomkdôvodomnapadnutéhorozhodnutia,nepovažoval
súd prvej inštancie za potrebné, aby vykonal dokazovanie výsluchom matky. Napokon takýto dôkaz
ani žiaden z účastníkov konania nenavrhol. V nadväznosti na uvedené sa potom súd prvej inštancie
nedopustil (a ani nemohol) nesprávneho procesného postupu a znemožniť matke uskutočňovanie jej

patriacich procesných práv a teda nemohlo u nej dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
26. Zásadným dôvodom, na podklade ktorého súd prvej inštancie zamietol návrh matky, bol právny záver
súdu prvej inštancie, že dotknutá právna úprava (zákon č. 300/1993 Z. z.) neumožňuje tomuto návrhu
vyhovieť, keďže zákon nepripúšťa, aby dieťa s výlučne štátnym občianstvom Slovenskej republiky po
narodení nadobudlo priezvisko oboch rodičov. Tento právny názor súdu prvej inštancie matka vo svojom

opravnom prostriedku namietala.
27. V zmysle ust. § 35 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

V danom prípade sa tak matka v zmysle ust. § 35 ZoR a ust. § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/1993 Z.
z. domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bol nahradený súhlas otca ako druhého rodiča so žiadosťou
matky o zmenu priezviska (bez ohľadu na to, že matka túto zmenu priezviska pôvodne pojmovo označila
ako doplnenie priezviska) maloletého z priezviska „V.“ na priezvisko „V. R.“, keďže otec takýto súhlas
matke odmietol dať.

28. Je potom nepochybné, že nahradiť súhlas druhého rodiča so zmenou priezviska maloletého dieťaťa
je možné iba v prípade, že zákon umožňuje, aby maloleté dieťa malo také priezvisko, ktoré by malo po
zmene priezviska nadobudnúť. Právnu úpravu nadobúdania priezviska maloletého dieťaťa po narodení
obsahuje zákon č. 300/1993 Z. z. v ust. § 4 až § 5. Podľa ust. § 4 ods. 2 štátny občan Slovenskej
republikyponarodenínadobúdaspoločnépriezviskorodičov,alebo,akmajúpriezviskárôzne,nadobúda

priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, [2) § 6 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.
z.] prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa
dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z
rodičov. Ak teda po narodení dieťaťa došlo k dohode nezosobášených rodičov o priezvisku dieťaťa, knáslednej zmene priezviska maloletého dieťaťa s výlučne štátnym občianstvom Slovenskej republiky,
ktorého rodičia sú naďalej nezosobášení, môže dôjsť iba za podmienok určenia priezviska podľa ust. §
4 ods. 2 zákona č. 300/1993 Z. z., a teda iba na priezvisko, ktoré má jeden z rodičov. Zo znenia ust. §

4 ods. 2 veta prvá zákona č. 300/1993 Z. z. pritom vyplýva, že dieťa zosobášených rodičov nadobúda
spoločné priezvisko rodičov, alebo ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené
dohodou pri uzavretí manželstva, teda nemôže nadobudnúť priezviská oboch rodičov. Je teda zrejmé,
že ust. § 4 ods. 2 vety druhej zákona č. 300/1993 Z. z. treba vykladať tak, že aj dieťa nezosobášených
rodičov môže nadobudnúť priezvisko len jedného z nich, a teda nie oboch, v opačnom prípade by dikcia

ust. § 4 ods. 2 druhá časť vety prvej a veta druhá musela znieť, že: „...prípadne, ak rodičia nie sú spolu
zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko alebo priezviská (ďalej len „priezvisko“) podľa
dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z
rodičov.“ Inak povedané ust. § 4 ods. 2 vety druhej zákona č. 300/1993 Z. z. nemožno vykladať v tom
zmysle, že len neumožňuje nadobudnutie priezviska inej osoby ako osoby jedného z rodičov alebo
oboch rodičov. Uvedenému výkladu napokon nasvedčuje aj znenie ust. § 4a zákona č. 300/1993 Z. z., na

ktoré poukazoval v napadnutom rozhodnutí aj súd prvej inštancie, v zmysle ktorého ak je dieťa štátnym
občanom aj iného štátu (čo nebolo v súdenom prípade), môže nadobudnúť priezvisko alebo priezviská
(ďalej len „priezvisko“) v súlade s jeho právnym poriadkom alebo tradíciou. Z tohto ustanovenia teda
vyplýva, že viaceré priezviská môže nadobudnúť len dieťa so štátnym občianstvom aj iného štátu a iba
za podmienky, že to umožňuje právny poriadok alebo tradícia štátu, ktorého štátne občianstvo dieťa

má. Ak by tomu bolo inak, z hľadiska systematiky zákona by potom v ust. § 4a nemalo zmysel použitie
slovného spojenia „priezvisko alebo priezviská (ďalej len „priezvisko“)“, ale dikcia ust. § 4a by znela tak,
že: „Ak je dieťa štátnym občanom aj iného štátu, môže nadobudnúť priezvisko v súlade s jeho právnym
poriadkom alebo tradíciou.“
29. Vzhľadom na doposiaľ uvedené odvolací súd námietku matky, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), nepovažoval za dôvodnú.
30. Napokon za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku matky, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolací súd má za to,
že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie vo veci,

pričom zisťovanie ďalších skutočností v danom prípade nebolo potrebné, keďže akékoľvek ďalšie
skutkové zistenia, ktoré by vyplynuli z iných dôkazov (napr. výsluchu účastníkov, teda aj samotného
maloletého), by neboli spôsobilé nič zmeniť na napadnutom rozhodnutí a jeho dôvodoch. V danom
prípade bolo totiž rozhodným právne posúdenie možnosti zmeny priezviska maloletého na priezviská
obochrodičov(tedazmenypriezviskaspočívajúcejvdoplnenípriezviskamatkykstávajúcemupriezvisku

otca). Teda zisťovanie názoru maloletého, ako aj všetkých skutkových okolností, ktoré mali zdôvodniť
zmenu priezviska maloletého, by bolo zjavne nadbytočné. V odvolaní matky ani nemožno identifikovať
nesprávne skutkové zistenia, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Matka teda nijako
nespochybnila skutkové zistenia súdu prvej inštancie o tom, že maloletý nemá iné ako štátne občianstvo
Slovenskej republiky, jeho rodičia neboli a nie sú zosobášený a po jeho narodení mu bolo dohodou

rodičov určené priezvisko „V.“.
31. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na to, že nezistil naplnenie ani žiadneho iného
odvolacieho dôvodu (§ 66 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak vo výroku
I. v merite veci, ako aj v závislom výroku II. o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
2 ods. 1 a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl.
CMP.