Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tdo/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011697
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Szabo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3116011697.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr.
JurajaKlimentaaJUDr.PetraHataluvtrestnejveciobvinenéhoZ.Q.prezločinkrádežepodľa§212ods.
1, 4 písm. b/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 11. januára 2018 v Bratislave
dovolanie Z. Q. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 3. júla 2017, sp. zn. 23To/56/2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Z. Q. sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 9. mája 2017 sp. zn. 2T/130/2016, bol obvinený Z. Q. uznaný za
vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák.
a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 14:30 hod. do 16:08 hod. dňa 17.08.2016 v záhradkárskej osade Bočkové
sady, Trenčín, presne nezisteným spôsobom rozbil bočné okno na mieste spolujazdca na osobnom
motorovom vozidle zn. Škoda Fábia 1,4 striebornej metalízy, evidenčného čísla Y., ktorého vlastníkom
je I. S. a následne z motorového vozidla odcudzil veci patriace poškodenej M. S., a to koženú kabelku
béžovo-hnedej farby doposiaľ nezistenej hodnoty, v ktorej mala poškodená peňaženku hnedej farby s
hotovosťou vo výške 800 Eur, peňaženku bordovo-červenej farby, v ktorej mala hotovosť vo výške 100

Eur a 1 ks debetnej platobnej karty doposiaľ nezisteného čísla, vydanú bankovým ústavom I., a.s., k účtu
poškodenej s číslom: N., ďalej občiansky preukaz, vodičský preukaz, kartičku poistenca, vkladnú knižku
k účtu poškodenej vedeného v K. banke, a.s., 1 ks okuliarov s ružovým rámom a 1 ks okuliarov s hnedo-
čiernym rámom, obe uložené v puzdre značky Dolce & Gabana, v celkovej hodnote približne 300 Eur,
následne obvinený prostredníctvom odcudzenej platobnej karty poškodenej vykonal v čase od 16:04
hod. do 16:08 hod. dňa 17.8.2016 z bankomatu K. banky, a.s., nachádzajúcom sa na ulici Námestie sv.

Anny č. 23 v Trenčíne, tri neoprávnené výbery finančnej hotovosti z účtu poškodenej spolu vo výške
980 Eur, čím spôsobil poškodenému I. S., nar XX.XX.XXXX, bytom Y., E. XXXX/XX škodu na osobnom
motorovom vozidle vo výške 86,50 Eur a poškodenej M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., ulica E. XXXX/
XX škodu na odcudzených veciach spolu vo výške 1.200,- Eur a neoprávnenými výbermi škodu na
hotovosti vo výške 980,- Eur.

Okresný súd Trenčín za to obvineného Z. Q. odsúdil podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5,
§ 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov nepodmienečne, pričom
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia veci - bieleho papiera o

rozmeroch 8 x 8 cm, ručne písané poznámky o zostatkoch z I. banky sériového čísla 0005105979,
železného ťažidla valcovitého tvaru s ostrou prednou hranou - priebojník.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť uhradiť poškodenému I. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., E. XXXX/XX, škodu vo výške 86,50,- € za poškodené okno na motorovom

vozidle, a poškodenej M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., E. XXXX/XX, škodu vo výške 300,- € za
odcudzené veci a škodu 980,- € spôsobenú neoprávnenými výbermi z bankomatového účtu poškodenej.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená M. S., nar. XX.XX.XXXX, so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie obvinený Z. Q.
aj jeho obhajca, a to proti výroku o vine, treste a náhrade škody (č.l. 191).

Obvinený odvolanie písomne neodôvodnil, iba jeho právny zástupca na verejnom zasadnutí Krajského
súdu v Trenčíne z 3. júla 2017, sp. zn. 23To/56/2017, do zápisnice zahlásil (č.l. 205), že sa nestotožňuje
s rozsudkom okresného súdu z dôvodov, ktoré boli uvedené v záverečnej reči obhajoby na súde prvého

stupňa a z tohto dôvodu, aby sa neopakovali, nebolo vypracované písomné odvolanie, pričom na
rozsahu odvolacích dôvodov sa nič nezmenilo a majú za to, že súd prvého stupňa nepochybne nezistil
vinu obvineného, a preto sa domáhajú zrušenia rozsudku v celom rozsahu a vrátenia veci buď do
prípravného konania, alebo vrátenia veci súdu prvého stupňa.

Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Trenčíne na verejnom zasadnutí
3. júla 2017 uznesením sp. zn. 23To/56/2017, ktorým podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného Z. Q.
zamietol, pretože nebolo dôvodné.

Odpis uznesenia krajského súdu obvinený Z. Q. prevzal 12. júla 2017, jeho obhajca prevzal rozhodnutie

13. júla 2017 a prokurátor 10. júla 2017. Rozhodnutie prevzali i ostatné strany trestného konania (č.l.
209).

OkresnýsúdTrenčíndňa15.decembra2017predložilNajvyššiemusúduSlovenskejrepublikydovolanie
obvineného Z. Q., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Uja, ktorý ho obhajoval aj v

pôvodnom konaní. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 20. septembra 2017 a smeruje proti
vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu.

V písomných dôvodoch svojho dovolania (č.l. 225-226) uviedol, že dovolanie podáva z dôvodov § 371
ods. 1 písm. c/, i/ Tr. por., pretože v konaní bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. namietal, že bolo závažným
spôsobom porušené jeho právo na obhajobu v tom, že nemal možnosť pri rekognícií mať figurantov

približne v jeho veku, rovnakých telesných proporcií a ako jediný z opoznávaných osôb nemal cez číslo
šnúrku v tvare písmena „V“.

V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. namietal, že rozsudok súdu prvého
stupňa je založený na nesprávnom právnom posúdení skutku, ku ktorému súd dospel nesprávnym

hodnotením dôkazov, čo viedlo k nesprávnej aplikácii noriem Trestného zákona a Trestného poriadku,
pričom odvolací súd uvedené pochybenia prvostupňového súdu nenapravil. Obvinený ďalej uviedol, že
sa necíti byť vinný zo spáchania trestnej činnosti, že skutková veta v rozsudku súdu prvého stupňa bola
nesprávne právne posúdená, nakoľko súd jeho trestnú činnosť posúdil ako dva trestné činy, aj napriek
tomu, že sa jednalo o jeden skutok - jedno objektívne konanie. Obvinený uviedol, že sa nemohol dopustiť

trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí
alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., pretože bankomatová karta bola pravá. V dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia skutku došlo aj k nesprávnemu posúdeniu aplikácie hmotnoprávnych
ustanovenípreuloženietrestupodľa§212ods.4Tr.zák.spoukazomna§38ods.5Tr.zák.,spoukazom
na § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne. Obvinený

poukázal aj na viaceré rozhodnutia, a to rozsudok Nejvyššího správního soudu České republiky č. k.
2Afs/24/2005 zo dňa 14. júla 2005, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Suominen
vs. Fínsko zo dňa 1. júla 2003, ako aj Vetrenko vs. Moldavsko.V závere svojho dovolania sa obvinený domáhal, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil
rozsudkom porušenia Trestného zákona a Trestného poriadku v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa
dovolacie dôvody opierajú a zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa

vo výroku o vine, vo výroku o treste, vo výroku prepadnutia vecí a vo výroku o náhrade škody a prikázal
súdu prvého stupňa aby vec znova prerokoval a rozhodol v inom zložení senátu.

Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila rovnopis
dovolania stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu obvineného vyjadriť.

Možnosť vyjadriť sa využila iba prokurátorka okresnej prokuratúry, ktorá vo svojom vyjadrení (č.l.
230-233) uviedla, že vo vykonanom dokazovaní bola vykonaná celá rada dôkazov, ktoré obvineného
usvedčovali zo spáchania skutku, pričom s prihliadnutím na výšku uloženého trestu na dolnej hranici
trestnej sadzby zvýšenej podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. je zrejmé, že pochybenie prvostupňového súdu
pri poukázaní na aplikáciu ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. por. je chybou, ktorá nemala žiadny vplyv
na ukladanie výšky trestu a pritom zistené porušenie zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného,

obvineným uvádzaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nemožno použiť.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. pri vykonanej rekognícii v
prípravnom konaní je potrebné poukázať na skutočnosť, že vykonaná rekognícia ako dôkaz, ktorý
usvedčoval obvineného zo spáchania trestného činu, nebol pripustený a zohľadnený pre rozhodnutie o

vine obvineného ako v rozsudku súdu prvého stupňa, tak aj v rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Podľa prokurátorky dovolacie dôvody obvineného spočívajú v posudzovaní vierohodnosti dôkazov
a hodnotení skutkového stavu v otázke zavinenia, pričom posudzovanie týchto otázok nepatrí do
kompetencie dovolacieho súdu, pretože tento nemôže skúmať a meniť skutkové zistenia, ku ktorým

dospel odvolací súd. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátorka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie obvineného Z. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol,
pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, i/ Tr. por.

Vyjadrenie prokurátorky k dovolaniu bolo zaslané stranám trestného konania, pričom iba obvinený zaujal

stanovisko k vyjadreniu okresnej prokurátorky, a to podaním doručeným na Okresný súd Trenčín dňa
15. novembra 2017, v rámci ktorého uviedol, že s vyjadrením okresnej prokurátorky v celom rozsahu
nesúhlasí, pričom v celom rozsahu zotrváva na právnej argumentácii uvedenej v dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané

oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde
možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané
po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr.
por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé,
že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie
je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a
hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti
právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.

Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým
uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom
dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný

uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu
napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera
existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne
odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje
argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa §
382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.Obvinený uplatnil dôvod v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie
možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné konanie, je v Trestnom poriadku upravené v
§ 2 ods. 9. Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je však iba zásadné porušenie
práva na obhajobu. Takým zásadným porušením by bolo najmä porušené právo na obhajobu tým, že
obvinený nemal obhajcu, aj keď ho podľa zákona mal mať, pričom táto skutočnosť je dôvodom dovolania

bez ohľadu na to, z akého dôvodu mal obvinený obhajcu mať v zmysle § 37 a § 38 Tr. por. Dôležité sú
preto i konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných
súvislostiach.

S poukázaním na námietky obvineného v dovolaní je potrebné uviesť, že obvinený bol od začiatku ako
nastúpil do výkonu väzby, aj v priebehu mimosúdneho a súdneho konania zastúpený prostredníctvom

obhajcu JUDr. Jozefa Uja, ktorého splnomocnil obvinenému jeho otec K. Q. (č.l. 35-36). Obvineného
obhajca sa zúčastňoval jednotlivých úkonov v rámci konania s obvineným od prvotného výsluchu až
do samotného dovolacieho konania. Bolo potom na obvinenom a jeho obhajcovi, ktorých úkonov počas
prípravnéhokonaniasaobhajcaosobnezúčastníavakejmierevyužijúsvojepráva.Vpriebehuhlavného
pojednávania bolo obhajcovi obvineného umožnené využiť všetky procesné práva.

Čo sa týka námietok ohľadne vykonanej rekognície, tak tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že
oba súdy pri vyhodnotení jednotlivých dôkazov predmetnú rekogníciu nebrali do úvahy, keďže pri
rekognícii sa nepostupovalo dôsledne podľa Trestného poriadku. Z toho dôvodu nemôže byť ani
predmetom dovolacieho konania, avšak existuje celá rada dôkazov a výpovedí vykonaná na hlavnom
pojednávaní, ktoré usvedčujú obvineného zo spáchania predmetného skutku, pričom dovolací súd je

viazaný skutkovým stavom veci, tak ako ho ustálil okresný a krajský súd vo svojich rozhodnutiach.
V tomto smere podľa zistenia dovolacieho súdu k žiadnemu porušeniu práva na obhajobu nedošlo.
Vzhľadom k tomu dospel dovolací súd k záveru, že námietky obvineného nie sú spôsobilé naplniť
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Obvinený ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého
dovolaniemožnopodať,akrozhodnutiejezaloženénanesprávnomprávnomposúdenízistenéhoskutku
alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku
však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia
vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa
noriem hmotného práva, nie však z hľadiska procesných predpisov. Poukázaním na uvedený dovolací
dôvod preto nemožno namietať porušenie procesných predpisov. V medziach tohto dovolacieho dôvodu
možno namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdom, bol nesprávne právne kvalifikovaný ako trestný

čin, hoci o trestný čin nejde alebo ide o iný trestný čin, než ktorým bol obvinený uznaný za vinného.
Na podklade tohto dovolacieho dôvodu však nie je možné preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť
skutkových zistení, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené. Rovnako nie je možné preverovať
úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia vykonaných dôkazov v zmysle § 2 ods. 10 a
12 Tr. por., pretože táto činnosť súdu spočíva na aplikácii procesných ustanovení a nie hmotných.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že najvyšší súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou, a preto nemôže
preskúmavať a posudzovať postup súdov prvého a druhého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Naopak, najvyšší súd ako súd dovolací, je povinný vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého,
prípadne druhého stupňa a potom v nadväznosti na nimi zistený skutkový stav, môže posudzovať

hmotnoprávne posúdenie skutku.

V posudzovanej veci uplatnené námietky obvineného smerujú primárne do oblasti skutkových zistení,
nesprávneho hodnotenia dôkazov a popierania viny na spáchaní predmetného skutku. Z jeho strany
ide o výhrady voči spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných okresným a krajským súdom, prejavuje

nesúhlas s procesným postupom súdov pri vykonávaní a hodnotení dôkazov, na základe čoho považuje
skutkové závery za nesprávne. Dovolaciemu súdu vlastne predkladá vlastnú verziu skutkového stavu
založenú na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov a žiada zrušiť napadnutý rozsudok a vec
znovu prejednať.Čo sa týka právnej kvalifikácie konania obvineného ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm.
b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania

platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.,
táto zodpovedá priebehu skutkového deja uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku po objektívnej
i subjektívnej stránke. V tomto smere námietky obvineného nie sú opodstatnené.

Zo strany obvineného ide o nesprávny výklad ustanovenia § 219 Tr. zák., pretože trestným činom

podľa tohto ustanovenia je akékoľvek neoprávnené obstaranie platobnej karty získanie platobnej karty
alebo predmetu spôsobilého plniť jej funkciu bez právneho dôvodu (napr. krádežou, podvodom, alebo
zatajením veci), čo vyplýva už zo samotnej dikcie ustanovenia. Ak ale páchateľ neoprávnene obstaranú
platobnú kartu aj použije a spôsobí tým škodu malú, alebo sa o to pokúsi, dopúšťa sa v jednočinnom
súbehu trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. alebo pokusu trestného činu krádeže podľa
§ 14 ods. 1, § 212 ods. 1 Tr. zák. alebo iného majetkového trestného činu, napr. trestného činu podvodu

podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., resp. jeho pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. (viď stanovisko trestného kolégia
Najvyššieho súdu SR z 20.05.2008 č. Tpj 29/2007 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
č. 2/2008 pod číslom 14 str. 19-24).

Z týchto konštatovaní dovolací súd uzatvára, že skutok, tak ako bol zistený a popísaný v napadnutom

uznesení v spojení s prvostupňovým rozsudkom bol správne právne kvalifikovaný.

Pri ukladaní trestu obvinenému súd prvého stupňa skutočne pochybil pri použití tzv. asperačnej zásady,
nakoľko použil ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. Správne mal použiť ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák.,
ktoré upravuje postup súdu pri ukladaní úhrnného trestu, ak odsudzuje páchateľa za dva alebo viac

trestných činov. Toto pochybenie však zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného, pretože obvinený
bol v minulosti viackrát súdne trestaný, dokonca i za zločin, na ktorú skutočnosť musel súd prihliadať
ako na priťažujúcu okolnosť, preto v jeho prípade prichádzal do úvahy postup podľa § 38 ods. 5 Tr. zák.,
čím sa dolná hranica za najprísnejší trestný čin, ktorým v jeho prípade je zločin krádeže podľa § 212 ods.
4 Tr. zák., zvyšuje o jednu polovicu. V prípade obvineného mal potom súd ukladať úhrnný trest odňatia

slobody v rozmedzí od 6 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov. Obvinenému bol fakticky uložený trest pod
dolnú hranicu, ako to správne konštatoval aj krajský súd v napadnutom rozhodnutí. V posudzovanom
prípade skutočne došlo k porušeniu zákona, avšak v jeho prospech.

Z uvedeného je zrejmé, že argumenty obvineného uvedené v dovolaní nie sú spôsobilé naplniť ani

dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože sa netýkali právneho posúdenia, ale výlučne
skutkových zistení a hodnotenia dôkazov.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci,
odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c/, i/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí
dovolanie obvineného Z. Q. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.