Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 22, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209455
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114209455.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcov 1/ L. J., W..

XX.XX.XXXX, F. Q.É. Č.. XX, F., 2/ E. J., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. Č.. XX, F., obaja zastúpení Advokátska
kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom Vajanského č. 1/2765, 010 01 Žilina, IČO: 36 851 906,
proti žalovanej H. Ď., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. Č.. XX, F., zastúpená JUDr. Andrea Vladárová, advokátka,
so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh zamieta.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania voči žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/ v

rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v rozhodnutí po
právoplatnosti konečného tohto rozhodnutia.

Štátu Slovenskej republiky sa priznáva voči žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/ náhrada trov
vzniknutých vykonávaním dokazovania, a to v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.03.2014 bol doručený tunajšiemu súdu žalobný návrh, ktorým žalobcovia sa domáhali určiť,
že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti - záhrady Z. parcela č. XXX/X o výmere XX m2 v k.ú. Q.,
zameranej geometrickým plánom č. XX/XX zo dňa 16.02.2014, vyhotoveným autorizovaným geodetom

a kartografom Ing. H. Ľ., overeným Okresným úradom, katastrálny odborom v F.Č. pod č. XX/XXXX zo
dňa 20.02.2014, pôvodne zapísanej na LV č. XXX v k.ú. Q. a zároveň si uplatnili aj trovy konania. Svoj
nárok odôvodnili tým, sú vlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, a to rodinného domu s.č. XX a
parcely Z. Č.. XXX/X - zast.plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcely Z. Č.. XXX/X - zast.plochy a
nádvoria o výmere X m2 a parcely CKN č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2. Uviedli, že
ich vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam je z časti zapísané na LV č. XXX T. F. ako bezpodielové
spoluvlastníctvo na základe dohody o zriadení práva osobného užívania registrovanej rozhodnutím

bývalého Štátneho notárstva v Ž., žiadosť o zápis stavby, kúpnej zmluvy a vklad bol povolený pod
č. U. XXXX/XX, na základe čoho nadobudli vlastnícke právo k pozemku - trvalé trávne porasty CKN
parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, ktorý je tiež zapísaný na danom liste vlastníctva. Žalovaná je
výlučnou vlastníčkou parcely Z. Č.. XXX/X záhrady o výmere XXX m2 na základe darovacej zmluvy.
Žalobcovia majú za to, že zo žiadosti o zápis zmeny správy v evidencii nehnuteľností č. XXX/XXXX,
zo zmluvy o prevode správy národného majetku zo dňa 24.09.1965 je zrejmé, že pozemok pôvodne
parcela X. Č.. XXX/X o výmere XXX m2 v k.ú. Q. bol prevedený zo správy bývalého ONV v Žiline

do správy bývalého MNV Q. podľa geometrického - polohopisného plánu č. XX/XX-XXX-XXX zo dňa
15.06.1959, ktorý bol doplnený záznamom zo dňa 07.06.1965, v ktorom sa konštatuje, že na červeno
označené pozemky sú v intraviláne obce Q., zamerané v marci 1965, a teda že bolo preukázané, že
tento pozemok zodpovedá pozemku EN parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, ktorý nadobudli neskôrdo svojho vlastníctva. Žalobcovia uviedli, že žiadosťou z 30.07.1980 požiadali o vydanie rozhodnutia o
pridelení pozemku do osobného užívania, na základe čoho im bol pridelený pozemok, pôvodne parcela
X. Č.. XXX/X o výmere XXX m2 v k.ú. Q., na základe čoho došlo k uzavretiu dohody o zriadení práva

osobného užívania s bývalým Mestským národným výborom v F. dňa 11.08.1980 k tejto nehnuteľnosti
a odvtedy tento pozemok užívajú. A boli v tom, že ten pozemok bude ich vlastníctvom, a užívali ho
nepretržite a dobromyseľne. Avšak v r. 2010 zistili, že hranice pozemku, ktorý nadobudli na základe
dohody o zriadení práva osobného užívania, nie sú zhodné v katastri nehnuteľností s hranicami tohto
pozemku tak, ako bol zameraný v snímke z pozemkovej knihy s evidenčnými údajmi zo dňa 22.04.1980.

Preto sa domáhali opravy chýb v katastri nehnuteľností, pričom bolo rozhodnuté, že sa opravuje v
zmysle nového zákresu pre parcelu CKN č. XXX/X výmera zo XXX m2 na výmeru XXX m2 a zapisuje
novovytvorenú CKN parcelu č. XXX/X - zast.plocha o výmere X m2 a na LV č. XXX pre žalobcov v rade
1/ a 2/. Majú za to, že ich vlastníctvom je záhrada CKN parcela č. XXX/X o výmere XX m2, zameraná
geometrickým plánom, ktorá zodpovedá časti pôvodnej EN parcely č. XXX/X o výmere XXX m2 a neskôr
časti KN parcely č. XXX/X o pôvodnej výmere XXX m2, ktorú nadobudli na základe dohody o zriadení

práva osobného užívania. Pokiaľ žalovaná nadobudla vlastníctvo na základe darovacej zmluvy, danú
časť nenadobudla od nich ako vlastníkov, pretože s ňou žiadnu zmluvu neuzatvorili a ani jej právni
predchodcovia nemohli nadobudnúť časť tohto pozemku od právnych predchodcov žalobcov. Spolu so
žalobou predložili výpisy z LV č. XXX, č. XXX, žiadosť o zápis zmeny správy v EN zo dňa 28.09.1965,
dohodu o prevode správy národného majetku, geometrický plán, výkaz plôch ku geometrickému plánu,

žiadosť o zriadenie práva osobného užívania pozemku v k.ú. Q. zo dňa 30.07.1980, darovaciu listinu
z 30.07.1980, rozhodnutie ONV v Žiline zo 16.09.1980, rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného
užívania z 05.08.1980, územné rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 17.07.1980, dohodu o zriadení
práva osobného užívania pozemku, rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 27.10.1980, stavebné
povolenie zo dňa 17.11.1980, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 04.11.1986, rozhodnutie Správy katastra

Bytča zo dňa 27.06.2010, rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline zo dňa 16.11.2010, rozhodnutie
Správy katastra Bytča zo dňa 28.03.2011, rozhodnutie KÚ v Žiline zo dňa 28.06.2011, kópiu žaloby
vedenej na tunajšom súde pod č. 14C/104/2013.

2. Následne súd nariadil ústne pojednávania a vykonal dokazovanie výsluchom strán, vyjadrením sa

právnych zástupcov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu. Po vykonanom
dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

3. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

4. Súd skúmal naliehavý právny záujem a posúdil, že s poukazom na predmet konania je daný naliehavý

záujem na takom určení, ako požadujú žalobcovia, keďže bez takého určenia by bolo ohrozené ich právo
alebo právny vzťah, na ktorom sú zúčastnení alebo ak by sa im právne postavenie bez tohto určenia
stalo neistým.

5. Podľa § 70 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam

parcelné číslo geometrické určenie nehnuteľností, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako

parcela reg. E.

6. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalobca v rade 1/ a žalobca v rade 2/ sú bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti parcela KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4 m2,
parcela KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela KNC č. XXX/X -

trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 a rodinného domu s.č. XX, postavený na parcele KNC č. XXX/X,
všetko v k.ú. Q.. Z listu vlastníctva vyplýva titul nadobudnutia - dohoda C. XXX/XX-XX/XX, kúpna zmluva
V XXXX/XX-XX/XX, žiadosť o zápis stavby A a rozhodnutia č. X XX/XXXX v spojení s rozhodnutím
Katastrálneho úradu v Žiline č. Xo-8/2011-Z939/2011-53/2011.7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parc.
KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcely KNC č. XXX/X - záhrady o

výmere XXX m2 a rodinného domu s.č. XX, postavený na parcele KNC č. XXX/X, a to v k.ú. Q. a z
listu vlastníctva vyplýva titul nadobudnutia - darovacia zmluva č. V XXX/XXXX zo dňa 23.03.2009, zápis
geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, rozhodnutie č. X XX/XXXX v spojení s rozhodnutím
Katastrálneho úradu v Žiline č. Xo-X/XXXX-Z XXX/XXXX-XX/XXXX (čl. 6 obsahu spisu).

8. Súd mal preukázané, že dňa 05.08.1980 ONV v Žiline vydal rozhodnutie o pridelení pozemku do
osobného užívania, ktorým finančný odbor ONV v Žiline pridelil žalobcovi v rade 1/ a jeho manželke -
žalobkyni v rade 2/ na základe ich žiadosti z 01.08.1980 pozemok parcela č. XXX/X EN, k.ú. F. o výmere
XXX m2 do osobného užívania na výstavbu rodinného domčeka. Z odôvodnenia vyplýva, že pozemok
je vedený na liste vložka č. X u SG v A., k.ú. F..

9. Súd mal preukázané uzatvorenie Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku medzi
Mestským národným výborom v Bytči a žalobcami v rade 1/ a 2/ zo dňa 11.08.1980 a predmetom bolo
zriadenie žalobcom v rade 1/ a 2/ právo osobného užívania pozemku č. XXX/X EN, k.ú. F. vo výmere
XXX m2 na výstavbu rodinného domku. (čl. 26 obsahu spisu)

10.Zpredloženýchlistínmalsúdzistené,žebolovydanéstavebnépovolenienanovostavbunapozemku
parc. č. XXX/X, k.ú. F., žiadateľovi - žalobcovi v rade 1/ a zároveň 04.11.1986 bolo vydané kolaudačné
rozhodnutie J. L. a manželke, teda žalobcovi v rade 1/ a 2/ a bolo povolené užívanie stavby, a to
rodinného domu na parcele č. XXX/X, k.ú. Q. (čl. 27 až 29 obsahu spisu).

11. Súd mal zistené, že bývalá Správa katastra F. pôvodne vydala dňa 27.06.2010 rozhodnutie pod
č. X-XX/XXXX, ktorým rozhodla o podnete žalobcov v rade 1/ a 2/ tak, že neopravuje opravu chybne
zakreslenej hranice pozemku parcela č. CKN XXX/X v k.ú. Q.. Rozhodnutím Katastrálneho úradu v
Žiline zo dňa 16.11.2010, č. Xo-XX/XXXX bolo toto rozhodnutie zrušené a vrátené na nové prejednanie
a rozhodnutie. Preto Správa katastra F. dňa 28.03.2011 vydala nové rozhodnutie, ktorým opravila v

zmysle nového zákresu pre parcelu č. CKN XXX/X o výmere XXX m2 na výmeru XXX m2 a zapísala
novovytvorenú parcelu č. CKN XXX/X - zastavaná plocha o výmere X m2 na LV č. XXX pre žalobcov
v rade 1/ a žalobcu v rade 2/, pričom v odôvodnení konštatuje, že Katastrálny úrad v Žiline zhodne so
správou katastra zistil, že pri nadobudnutí práva osobného užívania zmluvou č. C. XXX/XX pre žalobcov
v rade 1/ a 2/ nebol k pozemku parcela CKN č. XXX/X vyhotovený geometrický plán a uvedená parcela

sa zakreslila do mapy evidencie nehnuteľností len približne bez geodetického podkladu, pričom správny
orgán novým dokazovaním a prešetrením vykonal opravu zákresu hraníc podľa usmernenia Úradu
geodézie,kartografieakatastraSR, č.P-XXXX/XXXXzodňa07.09.2010,vyhotovilzáznampodrobného
merania zmien, pričom rešpektoval právnu zmenu pri pozemku parc. CKN č. XXX/X. Novým zákresom
dochádza k novému výpočtu výmier parciel pre novovytvorené parcely CKN č. XXX/X s výmerou X

m2 a parcelu č. CKN XXX/X. Opravou bude mať výmeru XXX m2, pričom správa katastra upozornila
vlastníkov parciel CKN č. XXX/X a XXX/X, teda žalobcov, že uvedenou opravou nedôjde k zosúladeniu
hraníc v katastrálnej mape s hranicami v teréne, na zosúladenie je potrebné vyhotoviť geometrický plán.
Žalobcovia však s týmto rozhodnutím nesúhlasili a podali odvolanie, avšak Katastrálny úrad v Žiline
rozhodnutím zo dňa 28.06.2011 pod č. Xo-X/XXXX potvrdil dané rozhodnutie a z odôvodnenia vyplýva,

že bolo zistené, že pozemok parcela EN č. XXX/X bola do katastra nehnuteľností zapísaná pod pvz č.
XX/XX na základe dohody o zriadení práva osobného užívania č. C. XXX/XX a parcela EN č. XXX/X
(pred THM), z ktorého mal byť pozemok parcela EN č. XX/X totožný, nebola po THM v r. 1976 prebratá
do nového operátu, t.j. do mapy evidencie nehnuteľností (neskôr katastrálna mapa). V geometrickom
pláne z r. 1996 bol vytvorený pozemok parcela CKN č. XXX/X susediaca s pozemkom parcela CKN

č. XXX/X. Nakoľko novovytvorená parcela susedila s pozemkom parcela CKN č. XXX/X, musel geodet
zamerať aj časť hranice pozemku parcela CKN č. XXX/X. Pozemok parcela CKN č. XXX/X bol do KN
zapísaný vkladom č. V XXXX/XX na základe geometrického plánu a kúpnej zmluvy zo dňa 19.04.1996,
ktorou žalobcovia v rade 1/ a 2/ kupujú od mesta F. novovytvorený pozemok parc. CKN č. XXX/X - trvalé
trávne porasty o výmere XXX m2. Katastrálnemu úradu v Žiline sa nepodarilo zistiť, na základe čoho

geodet zameral časť hranice pozemku parcely CKN č. XXX/X, keďže ani bývalá Správa katastra F. nemá
v archíve dokumentáciu, na základe ktorej sa vykonal zákres uvedeného pozemku. Pod pvz č. XX/XX
bol do katastra nehnuteľností zapísaný rodinný dom s.č. XX, a to na základe žiadosti zápise stavby,
ktorej prílohou bol geometrický plán z r. 1985, vyhotovený na zameranie rodinného domu s.č. XX. Priprešetrovaní žiadosti žalobcov, orgány štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností zistili nesprávnosť
zákresu pozemku parcely CKN č. XXX/X v katastrálnej mape a zároveň odvolací orgán konštatoval, že
žalobcovia nemajú k dispozícii žiadnu dokumentáciu, ktorá by určovala hranice predmetného pozemku

tak, ako ju požadujú zakresliť, t.j. v súlade s užívacím stavom. Preto Správa katastra F. obnovila hranice
pozemku parcela EN č. XXX/X v rozsahu, v akom neboli dotknuté právnou zmenou a podľa zákresu
obnovené hranice pôvodného pozemku parcely EN č. XXX/X zodpovedajú hraniciam pozemkov parcely
CKN č. XXX/X a XXX/X. Je nepochybné, že Katastrálny úrad v Žiline, ani bývalá Správa katastra F.
nemohli dať zákres v katastrálnej mape do súladu s užívacím stavom a rovnako nemožno ani obnoviť

pôvodné hranice pozemku parcela EN č. XXX/X v celom rozsahu, pretože časť pôvodného pozemku
parcely č. EN č. XXX/X zasahuje do pozemku parcely CKN č. XXX/X, ku ktorému bol právoplatne
povolený vklad č. V XXX/XXXX a následne zapísané vlastnícke právo. Odvolací orgán sa vyjadril v
danomrozhodnutí,žepredmetnýpozemoknemožnozakresliťtak,akožalobcoviapožadovalivpôvodnej
výmere. Skutočnosť, že časť rodinného domu je postavená na cudzom pozemku, je podľa Katastrálneho
úradu v Žiline spôsobená nesprávnym vytýčením hraníc pozemku po jeho kúpe a následne nesprávnym

situovaním stavby (čl. 31 až 43 obsahu spisu). /kópia spisu Katastrálneho úradu v Žiline č. X XX/XXXX
vo veci opravy zákresu na podnet žalobcov č.l. 156 - 262 obsahu spisu/

12. Žalobcovia predložili geometrický plán č. XX/XXXX (čl. 50 obsahu spisu), ktorým parcela č. XXX/X
o výmere XX m2 má byť z parcely žalovanej parcela KNC č. XXX/X odčlenená. Žalobcovia navrhovali

uzavrieť dohodu o urovnaní, avšak žalovaná navrhovala spornú časť pozemku odpredať žalobcom a
teda k mimosúdnej dohode nedošlo.

13.Žalovanáuviedla,žejevlastníčkouparcelyCKNč.XXX/X-záhradyovýmereXXXm2aparc.KNCč.
XXX/X o výmere XXX m2 na základe titulov nadobudnutia, a to darovacia zmluva, zápis z geometrického

plánu a rozhodnutie č. XX/XXXX. Žalovaná uviedla, že ona a aj jej predchodcovia užívali predmetný
pozemok od r. 1976 do r. 2010 dobromyseľne. Pozemky, ktoré mali byť pridelené do osobného užívania,
išlo o parcely č. XXX/X a XXX/XX a ďalšie parcely č. XXX/XX a XXX/XX boli určené na cesty. Právny
predchodca žalovanej dostal do osobného užívania pôvodnú parcelu č. XXX/X o výmere XXX m2 a v
r. 1976 prebehlo nové technické meranie a táto parcela bola rozdelená na parcelu XXX/X a dostala

nové parcelné číslo EN XXX o výmere XXX m2 a EN XXX o výmere XXX m2 a tam je už výmera XXX
m2, kde je odchýlka XX m2, ale odchýlku na základe nového merania v r. 1976 odsúhlasila obec ako
predchádzajúci vlastník a odsúhlasili ju aj všetci účastníci. Na základe geometrického plánu z r. 2009
vznikli parcely č. XXX/X o výmere XX m2 a XXX/X o výmere XXX m2, spolu XXX m2, ktoré v súčasnosti
vlastní sestra žalovanej a žalovanej tak zostalo XXX m2, a to parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 a č.

XXX/X o výmere XXX m2. Žalobcom bol v r. 1980 pridelený do osobného užívania pozemok č. XXX/
X o výmere XXX m2 a z tohto pozemku vznikla parcela č. XXX/X o výmere X m2 a parcela č. XXX/X
o výmere XXX m2.

14. Súd poukazuje na to, že výmera nehnuteľností v registri E, ako ani druh pozemku, nie je záväzný.

Zároveň poukazuje, že aj bývalá správa katastra uviedla, že pri nadobudnutí práva osobného užívania
zmluvou C. XXX/XX pre žalobcov nebol k pozemku parcely CKN č. XXX/X vyhotovený geometrický
plán. Uvedená parcela sa zakreslila do mapy evidencie nehnuteľností len približne, bez geodetického
podkladu.

15. Medzi stranami prebiehalo v priebehu konania mimosúdne rokovanie, v rámci ktorého bol
vypracovaný geometrický plán, ktorého zadávateľom boli žalobcovia, a to geometrický plán č. XX/
XXXX, ktorý bol zameraný na oddelenie KNC parcely č. XXX/X podľa požiadaviek tak, ako si stanovili
žalobcovia i žalovaná na mieste samom. Napriek tomu k mimosúdnej dohode nedošlo, pričom právna
zástupkyňa žalovanej vo svojich písomných podaniach, ako aj na ústnych pojednávaniach poukázala

na rozhodnutie bývalej Správy katastra F. pod č. konania X XX/XXXX zo dňa 27.06.2010, z ktorého
vyplýva chronológia ohľadne pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov i žalovanej. Poukázala, že
právny predchodca žalovanej spolu so žalovanou, ktorá nadobudla pozemok od svojho otca, užívajú
svoj pozemok už od r. 1966, kedy im bol tento odovzdaný do osobného užívania. V r. 1976 bolo
vykonané nové technické zameranie za účelom prevzatia pozemku žalovanej a ostatných vlastníkov

priľahlých pozemkov do operátu ako parcela CKN. Uvedené technické zameranie a odsúhlasenie hraníc
pozemkov bolo vykonané za prítomnosti všetkých vlastníkov dotknutých parciel. Až po odsúhlasení
jednotlivých hraníc tie mohli byť prevedené do nového operátu. Osobou prítomnou pri zameraní bola
aj obec ako predchádzajúci vlastník pozemku žalobcov i žalovanej, ktorý bol právnemu predchodcovižalovanej v 60.rokoch odovzdaný do osobného užívania. Pripustila, že uvedený pozemok bol prevzatý
do operátu s určitou odchýlkou, avšak táto skutočnosť nezakladá dôvodnosť nároku žalobcov, pretože
žalovaná, resp. jej právny predchodca nadobudli rozsah CKN parcely s vedomím predchádzajúceho

vlastníka, obce, ktorý potvrdil rozsah masy odovzdanej do osobného užívania právnemu predchodcovi
žalovanej. Takto definované parcely žalovaná a jej právny predchodca dobromyseľne užívali a užívajú v
nezmenenom stave, ktorému zodpovedá aj stav v KN už od r. 1976, a to až do r. 2010 v zmysle tvrdení
žalobcovvichžalobnomnávrhu,kedyunichvznikladomnienkaprotiprávnehostavu.Právnazástupkyňa
žalovanej zdôraznila aj rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline zo dňa 28.06.2011, podľa ktorého z

odôvodnenia vyplýva, že ani Správa katastra F. nemá v archíve dokumentáciu, na základe ktorej sa
vykonal zákres uvedeného pozemku. Podľa názoru KÚ v Žiline chyba v zakreslení pozemku vznikla v
dôsledku nevytýčenia hraníc pozemku v teréne, preto parcela EN č. XXX/X v čase uzavretia zmluvy
v prospech žalobcov v 80.rokoch nebola do katastra zakreslená na základe geodetických podkladov.
Sami žalobcovia poukázali na to, že boli vytýčené len dva lomové body hraníc pozemku a ani tie sa
nepodarilo zdokumentovať. Je zrejmé, že žalobcovia nemajú k dispozícii žiadnu dokumentáciu, ktorá by

určovala hranice predmetného pozemku tak, ako ju požiadali zakresliť, a to v tej dobe prostredníctvom
konania pre kataster nehnuteľností a následne cestou deklarácie vlastníckeho práva prostredníctvom
súdu. Kataster nehnuteľností konštatuje, že rodinný dom žalobcov je z časti postavený na cudzom
pozemku, čo je podľa katastra nehnuteľností spôsobené nesprávnym vytýčením hraníc pozemku po
jeho kúpe a nesprávnym situovaním stavby. Právna zástupkyňa žalovanej zdôraznila, že žalobcovia,

ako ani príslušné katastrálne úrady z geodetického pohľadu nedisponujú a nikdy nedisponovali nijakými
podkladmi, ktoré by vierohodne vedeli vytýčiť pozíciu pozemkov žalobcov tak, aby bolo nepochybné,
kde sa nachádza. Až z takto vytýčeného pozemku je možné zisťovať, či ten pokračuje, resp. zasahuje
do iného pozemku zapísaného v KN, čo žalobcovia nepreukázali. Zároveň tvrdenie žalobcov ohľadom
ich dobromyseľnosti čo do užívania sporného pozemku spochybnila a rozporovala s tým, že od

nadobudnutia a nového zamerania v r. 1976 predmetnú parcelu užíval právny predchodca žalovanej a
v súčasnosti žalovaná, a to ako prístupový koridor k svojmu domu.

16. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré
sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich

z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré
vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo
sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tej strany sporu, ktorá nedokázala formulovať tvrdenia

o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, strany v konaní
sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená
unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len
tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné

bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze,
keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali
pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu v konaní, ale
obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci

vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú
za nedokázané.

17. Právna zástupkyňa žalobcov tvrdila, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ užívajú predmetnú nehnuteľnosť
tak, ako bola vytýčená geometrickým plánom v r. 2014 a do r. 2010 boli v tom, že tento pozemok je

ich vlastníctvom, tak má za to, že sú tu dôvody a naliehavý právny záujem na tom, aby súd rozhodol
v ich prospech. Má za to, že riadne nadobudli vlastnícke právo na základe dohody o zriadení práva
osobného užívania, ktoré sa má považovať za kúpnu zmluvu, riadne zaplatili kúpnu cenu, ale na základe
nedôsledných údajov v katastri nehnuteľností im časť výmery bola odobratá. Poukazovala na konanie
14C/104/2013, z ktorého vraj vyplýva, že žalovaná tohto konania si bola vedomá, že časť výmery v

rozsahu XX m2 nepatrila ani jej právnym predchodcom. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa vyjadrili, že ako
kúpili celú tú výmeru, tak ju aj užívajú a užívali do r. 2010 celých XXX m2 a výmera zapísaná v katastri
je z dôvodu, že „tak to spravili“. (tvrdené na pojednávaní dňa 24.09.2015)18. Právna zástupkyňa žalovanej správne poukázala na to, že ak žalobcovia tvrdia, že do operátu v
r. 1976 bola prevedená výmera pozemku s určitou odchýlkou, tak musia preukázať, že táto výmera
predstavujúca predmetnú odchýlku bola pridaná k pozemku žalovanej práve z pozemku určenia ktorého

vlastníckeho práva sa v tomto konaní domáhajú. Pričom ani to nestačí na deklarovanie vlastníckeho
práva žalobcov. Predmetná odchýlka vzhľadom na postavenie pozemku žalovanej mohla byť v r. 1976
pridaná z akéhokoľvek iného susediaceho pozemku, ktorý nebol v tej dobe ešte v osobnom užívaní, a
vlastníkom ktorých bola v tej dobe obec, pričom práve tá ako osoba prítomná pri zameraní odsúhlasila
konečný rozsah pozemku prevedeného v prospech právneho predchodcu žalovanej do operátu ako

parcela CKN. Právna zástupkyňa žalovanej správne poukázala na to, že pokiaľ žalobcovia tvrdia, že
do operátu v r. 1976 bola prevedená výmera pozemku s určitou odchýlkou, sú zaťažení dôkazným
bremenom a oni musia preukázať, že táto výmera, ktorá predstavuje odchýlku oproti im pridelenému
pozemku,bolazobratáprávezvýmeryžalovanej.Totovšakžalobcovianepreukázali,nakoľkotávýmera,
ktorá im chýba, mohla byť zobratá z hocijakého iného pozemku, nakoľko sa odovzdávalo viacero
pozemkov,čovyplývaajzrozhodnutiakatastrálnehoúraduz28.06.2011ažalobcoviamaliprivytyčovaní

len vytýčené len dva body, čo sa týka parcely CKN XXX/X. Od týchto dvoch bodov boli zamerané budúce
obrysy rodinného domu. Ďalšie body sa pre neprípustný svahový terén a husté porasty nedali vytýčiť.
A Katastrálnemu úradu v Žiline sa nepodarilo zistiť, na základe čoho geodet v geometrickom pláne č.
XXXXXXXXXX-XX zameral časť hranice pozemku a parcelu CKN č. XXX/X, keďže ani bývalá Správa
katastra F. nemá v archíve dokumentáciu, na základe ktorej sa vykonal zákres uvedeného pozemku.

A podľa názoru Katastrálneho úradu v Žiline chyba v zakreslení vznikla v dôsledku nevytýčenia hraníc
pozemku v teréne. Preto parcela EN č. XXX/X v čase uzavretia zmluvy v prospech žalobcov v 80.rokoch
nebola do katastra zakreslená na základe geodetických podkladov. Takže z toho už vyplýva, že keďže
mali žalobcovia zamerané len dva body, oni nemohli vedieť, z ktorých častí iných pozemkov im bola táto
výmera odobratá. Sami poukazujú na to, že boli vytýčené len tie dva lomové body hraníc pozemku a

ani tieto sa nepodarilo zdokumentovať. Teda žalobcovia nepredložili žiadnu relevantnú dokumentáciu,
ktorá by určovala hranice predmetného pozemku.

19. Právna zástupkyňa žalovanej poprela vlastnícke právo žalobcov s tým, že žalovaná od roku 1976
spolu s právnym predchodcom túto parcelu užíva ako svoju vlastnú, a teda popiera dobromyseľnosť

žalobcov ohľadne vlastníckeho práva, ku ktorému sa dovolávajú.

20. Právna zástupkyňa žalobcu zdôrazňovala a trvala na tom, že žalobcovia boli dobromyseľní a že na
časti pozemku, ktorá je predmetom konania, žalobcovia majú postavený jeden stĺp oplotenia a má za to,
že nebolo preukázané, že by žalobcovia boli niekým rušení vo výkone svojho vlastníckeho práva. Avšak

právna zástupkyňa žalovanej poukázala na to, že žalobcovia nepreukázali užívanie tohto pozemku
od 80.rokov, pretože až v r. 2010 postavili murované oplotenie. Dovtedy žiadne oplotenie nebolo a
práve v dôsledku toho došlo k riešeniu veci najprv na katastrálnom úrade, kde sa vec prejednávala a
následne domáhaním sa nároku žalovanej v konaní 14C/104/2013 na odstránenie plota. Nie je teda
pravdivé tvrdenie žalobcov, že ten pozemok užívali výlučne oni. Dokonca poukázala na to, že svedok

vypočutý v konaní 14C/104/2013, navrhnutý samotnými žalobcami, potvrdil, že predmetný pozemok
užívala žalovaná, resp. jej právny predchodca, a to otec. A pokiaľ katastrálny úrad pridal žalobcom X
m2 na výmere, túto výmeru v rámci opravy chyby v katastrálnom operáte im pridal, resp. opravil chybu v
katastrálnom operáte z cesty, a nie z pozemku žalovanej. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej voči
žalobcom, či môžu uviesť, či dom bol postavený v zmysle projektu, a či je situovaný tak, že je umiestnený

na parcelách v zmysle stavebného povolenia, žalobca v rade 1/ neodpovedal a žalobca v rade 2/ uviedol,
že ide o svah a veľmi ťažké to bolo dodržať, takže možno sa stalo, že niekde je nejaký roh, a že teda to
pripúšťajú. Už z toho vyplýva, že ani sami žalobcovia nie sú presvedčení o svojich tvrdeniach. (čl. 122)

21. Súdu bola predložená listina, z ktorej vyplýva Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku

uzatvorená dňa 16.02.1966, podľa ktorej Miestny národný výbor v Q. zriadil E. Y. právo osobného
užívaniapozemkuvedenéhovevidenciinehnuteľnostístrediskageodézieparcelač.XXX/X,k.ú.obceQ.
vo výmere XXX m2 na výstavbu rodinného domku a menovaný toto právo prijíma. Uvedený pozemok bol
pridelený do osobného užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru v Žiline dňa 17.11.1965
a právo osobného užívania sa zriaďuje za úhradu 614,40 Kčs. Právo osobného užívania pozemku

vznikne registráciou tejto dohody na štátnom notárstve. Súd mal preukázané, že štátnym notárstvom bol
vydaný overený odpis registrovanej zmluvy zo dňa 23.03.1966 pod č. C. XX/XX k zápisu do evidencie
nehnuteľností, a podľa ktorého doterajší vlastník Československý štát - MNV Q., nadobúdateľom E. Y.,
Q. a s uvedením, že ide o právo osobného užívania pozemku v parcele č. XXX/X v celosti, pričom tátolistina obsahuje aj pečiatku štátneho notárstva s dátumom 23.03.1966 s číslom C. XX/XX (čl. 127 a 128
obsahu spisu).

22. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcov spochybňovala správu podpísanú notárskou tajomníčkou, z
ktorej je zrejmé, že bol vedený spis pod C. XX/XX, tak riadne bolo preukázané, že skutočne sa viedol
taký spis. Išlo o registrovanú listinu a z listiny vyplýva, že E. Y. nadobudol právo osobného užívania k
predmetnej nehnuteľnosti v celom rozsahu.

23. Súd má taktiež preukázané uzatvorenie Darovacej zmluvy medzi E.om Y. a F. Y. ako darujúcimi a H.
Y. ako obdarovanou, na základe ktorej darcovia darovali žalovanej nehnuteľnosti uvedené v čl. 1, a to
rodinný dom s.č. XX, postavený na parcele KNC č. XXX, parcelu KNC č. XXX a parcelu KNC č. XXX.
Vklad vlastníckeho práva na základe tejto darovacej zmluvy bol povolený pod č. V XXX/XXXX. (čl. 130
obsahu spisu) Následne žalovaná darovacou zmluvou z 01.06.2009 darovala novovytvorenú parcelu
KNC č. XXX/2 a KNC č. XXX/X - záhradu o výmere XXX m2 svojej sestre R. H.. Vklad vlastníckeho práva

bol povolený 29.07.2009 pod č. V XXX/XXXX. (čl. 134 obsahu spisu) Z danej darovacej zmluvy vyplýva,
že darujúca je vlastníčkou parcely KNC č. XXX a parcely KNC č. XXX v k.ú. Q. a geometrickým plánom z
25.05.2009, vyhotoveným Ing. Y. V. boli z pôvodných parciel KNC č. XXX a XXX novovytvorené parcely
KNC č. XXX/X, XXX/2, XXX/X a XXX/X.

24. Vo veci bolo nariadené aj znalecké dokazovanie, výsledkom čoho bol znalecký posudok č.
XX/XXXX, vypracovaný znalcom Ing. Y. L., znalcom zo znaleckého odboru geodézie a kartografie,
odvetvie geodézia. Podľa záveru tohto znaleckého posudku k úlohe stotožniť nehnuteľnosť vedenú
pod pôvodným EN parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 na základe geometrického plánu č. XX/XX
s nehnuteľnosťou, ktorú žalobcovia v rade 1/ a 2/ nadobudli na základe dohody o zriadení práva

osobného užívania, a ktorá bola označená ako EN parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, ktorá neskôr
zodpovedala pozemku CKN parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, CKN parcela č. XXX/X o výmere X
m2 a nehnuteľnosti bola zabratá chýbajúca výmera nimi nadobudnutá, znalec uviedol, že úloha bola
realizovaná prepočítaním merania pre geometrický plán č. XX/XX a jeho zhodnostnou transformáciou
do súradnicového systému JTSK pomocou identických bodov. Výsledok zobrazil v grafickej znaleckej

prílohe č. 2, pričom chýbajúca výmera je „zabratá“ plochou, ktorá je v súčasnosti evidovaná ako časť
CKN parcely č. XXX. Čo sa týka úlohy stotožnenia nehnuteľností vedenej pod pôvodným EN parcela č.
XXX/X, uviedol súčet výmer parciel CKN č. XXX/X, XXX/2, XXX/X, XXX/X, XXX/3 a XXX/4 evidovaných
v KN ako XXX m2 a rozdiel voči pôvodne nadobudnutému EN pozemku č. XXX/X je plus XX m2, pričom
tento rozdiel je „zobratý“ z plôch, ktoré sú v súčasnosti evidované ako CKN parcely č. XXX/X, /X a XXX/

X a z GZP2 je evidentné, že umiestnenie a tvar pôvodného EN pozemku č. XXX/X je v celom obvode
neidentický a s obvodom hraníc CKN parciel č. XXX/X, XXX/2, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/4. Zároveň
uviedol, že chýbajúca výmera a plocha z pôvodného EN pozemku č. XXX/X, resp. parcela č. XXX/X
podľa geometrického plánu č. XX/XX, je totožný s časťou CKN parcely č. XXX/X o výmere XXX m2.
Podľa GZP2 a kontrolných meraní znalca je táto časť vymedzená v geometrickom pláne, vyhotovená

M. Y., autorizačne overeného Ing. H. M. ako CKN parcela č. XXX/X o výmere XX m2. A má za to, že
pre rozhodnutie súdu môže byť použitý geometrický plán vyhotovený M. Y. 20.02.2014 (čl. 423 obsahu
spisu).

25. Právna zástupkyňa žalovanej s poukazom na daný znalecký posudok uviedla, že znalec uviedol, že

pre prepočet súradníc lomových bodov je nutné využiť tzv. identické body. Pri zameraní v geometrickom
pláne č. XX/XX bol takýmto bodom iba roh bývalej železničnej budovy na pozemku KNC č. XXX a
do tohto bodu umiestnil počiatok meračskej priamky tak, ako v bode v geometrickom pláne č. XX/XX,
označil ho č. 1. Do tohto bodu umiestnil počiatok meračskej priamky identicky ako bolo pri zameraní
v geometrickom pláne z r. 1959. Ale podstatným z hľadiska znaleckého skúmania je skutočnosť

uvádzaná znalcom, že druhý bod meračskej priamky nie je v súčasnosti, ani pri meraní v r. 1959, nijako
stabilizovaný. (roh budovy, plotu, meračský kameň a podobne) Na základe uvedeného znalec vykonal
otáčanie(transformáciu)lenokoloboduč.1aponatočenísubjektívneurčenéďalšiebody2,3,4,5podľa
znalca odvodené od rohov súčasných plotov. Z prílohy č. 2 znaleckého posudku je zrejmé, že súčasné
umiestnenie CKN parciel podľa mapy KNC vôbec nezodpovedá geometrickému plánu z r. 1959, nakoľko

vrámcitechnicko-hospodárskehomapovaniabolihranicepozemkovurčenéúplneinak.Pokiaľbyznalec
vykonal otočenie, teda transformáciu iným smerom, napr. doľava a stanovil iné body identických bodov
2-5, jeho závery by museli byť iné. Preto aj napríklad s odkazom na prílohu č. 2 neobstojí ani konštatácia
znalca, že napríklad pri pôvodnom pozemku XXX/X, označenom červenou farbou, toho času KNCparcela č. XXX, XXX, taktiež pri pôvodnom pozemku XXX/XX, toho času KNC parcela č. XXX a XXX,
sú rozdiely minimálne. A teda tak, ako navrhuje znalec zasiahnuť do existujúcej hranice pozemku
KNC parcely č. XXX/X výkrojom do tejto hranice s odkazom na geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/

XXXX, čo vyplýva zo záveru znaleckého posudku pod bodmi č. 3 a 4, je vzhľadom na vyššie uvedené
neprípustné. Právna zástupkyňa správne zdôraznila, že tento znalecký posudok nemôže preukázať, že
chýbajúca výmera z pozemku KNC parcela č. XXX/X bola zabratá práve z parcely KNC č. XXX/X o
výmere XXX m2. Bolo pochybením žalobcov, že pri nadobúdaní parcely si nedali vyhotoviť geometrický
plán na stotožnenie parcely KNC č. XXX/X, nakoľko v čase nadobudnutia v r. 1980 už bola hranica

parcely KNC č. XXX daná technicko-hospodárskym mapovaním, a preto nemohli byť dobromyseľní. Pri
nadobudnutí parcely v r. 1980 KNC č. XXX/X zákres tejto novej parcely nebol vykonaný. Chýbajúca
výmera žalobcom môže chýbať prípadne aj z ľavej strany, zvrchu a podobne. Právna zástupkyňa teda
relevantnou argumentáciou spochybnila znalecký posudok, s čím sa súd stotožnil, na základe čoho súd
pristúpil k výsluchu znalca, ktorý vypracoval predmetný znalecký posudok.

26. Právna zástupkyňa žalovanej správne poukázala v spojitosti s vyjadrením žalobcov k znaleckému
posudku na to, že to, či došlo k rozdielu vo výmere voči pôvodnému EN pozemku XXX/X + XX m2 s
poukazom na výmery dané geometrickým plánom v r. 1959, je nepodstatné, nakoľko v rámci THM boli
hranice pozemkov určené úplne inak. Žalovaná od počiatku poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia si
pri nadobúdaní pozemku v r. 1980 nedali reálne zamerať, zákres novej parcely KNC č. XXX/X nebol

vykonaný, preto znalecký posudok nemôže preukázať, že chýbajúca výmera z pozemku KNC parcela č.
XXX/X bola zabratá práve z parcely KNC č. XXX/X o výmere XXX m2. Hranica parcely KNC č. XXX už
bola daná technicko-hospodárskym mapovaním, ktoré prebehlo v r. 1970 a bolo v konaní preukázané,
čo vyplýva aj zo spisu (čl. 359 až 391), preto nemohli byť pri nadobúdaní parcely v r. 1980 v rozlohe,
ktorú tvrdia podľa výmery z geometrického plánu z r. 1959, dobromyseľní.

27. Znalec Ing. Y. L. pred súdom uviedol, že technicko-hospodárske mapovanie pred r. 1989 bolo
brané ako forma obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, čo je v súčasnosti nazývané
ako obnova mapovania formou merania základnej mapy veľkej mierky. Vtedy sa to volalo technicko-
hospodárske mapovanie, nakoľko týmto mapovaním boli vytvárané nové grafické operáty katastra

nehnuteľností, vtedy nazývané evidencie nehnuteľností a hlavne slúžili v extravilánovej časti na zistenie
alebo zameranie nového stavu, kde sa nebrali vlastnícke vzťahy, užívacie, kde sa merali jednotlivé,
veľké pôdne celky, ale v intraviláne slúžilo aj spolu s prešetrovaním vlastníckych vzťahov k tvorbe
katastrálnej mapy v súčinnosti s vlastníkmi, resp. užívateľmi daných pozemkov. Znalec sa vyjadril, že
pôvodné parcely č. XXX a XXX, pôvodne vlastníka právneho predchodcu žalovanej, boli merané v rámci

technicko-hospodárskeho mapovania, čiže ich obvod vlastníckych hraníc je definovaný výsledkom THM.
Pôvodný operát evidovaný podľa tohto geometrického plánu z r. 1959 a v nasledujúcich rokoch až do
THM bol nahradený novým operátom na základe toho technického mapovania v 70.rokoch, a to hlavne
v časti spodných pozemkov, pôvodných pozemkov XXX/X - XX, ktoré vznikli spomínaným geometrickým
plánom z r. 1959 a technicko-hospodárske mapovanie sa netýkalo parcely vo vlastníctve žalobcov. Preto

bola a do dnešného dňa je vlastnícka hranica v mape vyznačená ako nezreteľná, a to hranice parcely
KNC č. XXX/X. Pričom vlastnícka hranica žalovanej bola daná technicko-hospodárskym mapovaním.
Vyplýva to aj z kmeňových čísel parciel XXX a XXX, ktoré sú už v súčasnosti popodlamované. Na otázku
právnej zástupkyne žalovanej voči znalcovi, aby sa vyjadril, či do obnoveného operátu v rámci THM
vykonaného v 70.rokoch v k.ú. Q. sa prevzal pozemok žalobcov, pôvodne označený ako EN parcela č.

XXX/X, následne parcela XXX/X o výmere XXX m2, ktorý neskôr zodpovedal pozemku CKN parcela č.
XXX/X o výmere XXX m2, a či bol v rámci THM k tomuto pozemku zadefinované polohové a geometrické
určenie,ktorécharakterizujeENparceluč.XXX/XovýmereXXXm2,znalecuviedol,žeibapredpokladá,
že parcela XXX/X nemá v súčasnosti číselne určený obvod hranice, a že v rámci THM mapovania
nebola vyriešená. Pričom uviedol, že nenašiel žiadny geometrický plán, ktorým by boli určené hranice

EN parcely XXX/X o výmere XXX m2, potrebný k zápisu pri nadobudnutí danej parcely na základe
dohody o zriadení osobného užívania v r. 1980. Znalec zdôraznil, že nijaký technický podklad, či už
geometrickýplánaleboidentifikáciu,nenašiel,nazákladektoréhobybolaparcelač.XXX/Xzapísanáako
parcela EN č. XXX/X do KN. Znalec uviedol, že výmera a obvod hranice parciel vo vlastníctve žalovanej
č. XXX a XXX bola nezmenená po THM. Znalec poukázal, že pri THM mapovaní sa prešetrovali a

vyznačovali jednak vlastnícke alebo užívacie hranice, ktoré keď prešli komisiou a následne zameraním,
boli povýšené aj na vlastnícke hranice. Čo sa týka odchýlky XX m2, znalec sa vyjadril, že výška takejto
odchýlky je stanovená vyhláškou o katastrálnom meraní a pri výmere predmetných nehnuteľností parciel
XXX a XXX je takáto odchýlka prípustná v zmysle danej vyhlášky.28. Podľa vyjadrenia znalca a znaleckého posudku, znalec mal pri meraní iba jeden fixný bod, a
to stanicu, na čo právna zástupkyňa žalovanej dotazovala znalca, že pokiaľ by natáčal a vykonával

transformáciu iným smerom, či by boli vyznačené hranice v iných miestach, pokiaľ by natáčal tú
transformáciuinýmsmerom,nežnatáčal.Znalecnatouviedol,žekebynatáčalvhociktoromsmere,vždy
bydošlokinémudefinovaniuhranice,alevzhľadomnato,ženeboldruhýfixnýbodpritomgeometrickom
pláne z r. 1959, ako aj v znaleckom posudku uviedol, využil identické body, ktoré jednoznačne aj z tej
grafickejprílohyč.2súzrejmé,žesúidentickýmibodmi,apretoichvyužilnatransformáciu,abyodchýlky

voči týmto bodom v tých bodoch boli minimálne. Teda tie zvyšné body znalec určil sám a na dotaz
právnej zástupkyne žalovanej potvrdil, že keby natočil transformáciu opačným smerom, tak predmetná
parcela by zasiahla do inej parcely. Teda pri otočení a pri zameriavaní z iného fixného bodu, alebo aj
z toho jedného bodu pri otočení iným smerom by bol iný záver znaleckého posudku. Znalec uviedol,
že si stanovil sám nejaké body, ktoré sú stabilizované nejakým oplotením a tie vyhodnotil ako identické
body s bodmi v geometrickom pláne, ale išlo len o subjektívne stanovenie týchto bodov. Potvrdil, že

keby stanovil iné body, bol by výsledok záveru znaleckého posudku iný. Teda súd zdôrazňuje, že je
nepochybné podľa vyjadrenia znalca, že body stanovil subjektívne, mal k dispozícii len jeden fixný bod a
ďalší bod si subjektívne určil a keby určil iným spôsobom bod, resp. keby určil iný bod, záver by bol iný.

29. Súd poznamenáva, že právna zástupkyňa žalovanej správne zdôraznila na to, že nemožno

svojvoľne takto určovať body. Dané grafické znázornenie bolo po technicko-hospodárskom mapovaní a
geometrický plán z r. 1959 sa nestal súčasťou nového operátu, takže po 01.04.1978, kedy bol schválený
záverečný protokol a ukončené technicko-hospodárske mapovanie, sú dané iné hranice pozemkov, čo
potvrdil aj znalec oproti geometrickému plánu z r. 1959. Znalec pri vysvetlení daného merania, či určenia
bodov uviedol, že parcely uvedené červenou farbou, keby ich znalec natáčal okolo bodu 1 tejto parcely,

nemali by taký výrazný nepomer a naopak parcely zvyšné, ktoré sú ako napr. XXX/X, XXX/X atď. by
mali väčšie odchýlky. Znalec dokonca uviedol, že nie všetky hranice sú totožné s geometrickým plánom
z r. 1959, pričom znalec uviedol, že napríklad parcela č. XXX/X nebola predmetom THM, pričom súd
poznamenáva, že to bolo z toho dôvodu, že pozemky použité v THM boli tie, ktoré boli v intraviláne a
parcela č. XXX/X, keď prebehlo THM, bola v extraviláne, čo vyplýva aj z listín obsiahnutých v spise, a

to predovšetkým z pozemkovej knihy a zo snímok v pozemkovej knihe. Tento názor pripustil aj znalec.
Znalec však napriek tomu uviedol, že aj napriek námietkam a tvrdeniam, že v prípade otočenia pri
meraní by došlo k iným záverom znaleckého posudku, zotrval na svojom závere znaleckého posudku a
to aj napriek tomu, že sa vyjadril, že subjektívne určil body (viď zápisnica zo 04.05.2017, predovšetkým
čl. 471, 472, 473). Znalec uviedol, že pokiaľ aj určil body z dôvodu, že aby sa najbližšie zhodovali

s tvarovým zobrazením, tak uviedol, že tie parcely sa nezhodovali. Znalec jednoznačne uviedol, že
nebol žiadny technický podklad, v akom tvare a výmere bola parcela XXX/X, pôvodne XXX/X, ktorú
nadobudli v 80.rokoch žalobcovia. Znalec uviedol, že jedine geometrický plán z r. 1959, ale tam bol
podklad technický, ale v ňom nebola zahrnutá predmetná parcela.

30. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcov považovala závery znaleckého posudku za správne s tým, že
ani výsluch znalca tie závery nespochybnil, s týmto súd sa nestotožňuje, pretože znalec síce zotrval na
svojich záveroch v znaleckom posudku, ale jednoznačne sa vyjadril, že predmetná parcela č. XXX/X
nebola zahrnutá v geometrickom pláne, ani v inom technickom podklade a znalec zároveň jednoznačne
uviedol, že si body určil subjektívne, teda podľa vlastného uváženia s tým, že pokiaľ by určil iné body

a natočil by meranie iným smerom, tak by výsledok merania, a teda záver znaleckého posudku by
bol jednoznačne iný. Preto nemožno takýto záver znalca považovať za hodnoverný, jednoznačný a
nepochybný. Súd znovu opakuje, že pokiaľ by znalec určil iný bod, resp. by došlo k inému otočeniu,
k inej transformácii, tak by záver bol iný a nehnuteľnosť by tak zasahovala do inej nehnuteľnosti.
Preto na takomto závere nemožno vysloviť záver, ktorý by bol v prospech žalobcov a určiť vlastnícke

právo k nehnuteľnosti alebo k časti nehnuteľnosti, ktorá patrí do vlastníctva žalovanej, pretože pri inom
zvolení bodu, inom meraní by mohla takto nehnuteľnosť zasahovať úplne inému vlastníkovi, úplne inému
subjektu.

31. Právna zástupkyňa žalovanej správne poukázala na to, že hranica medzi žalobcami a žalovanou je

daná na základe nového THM, ktorý bol uskutočnený v súlade s právnymi predpismi a keďže žalobcovia
nadobudli pozemok až v r. 1980 a nedali si ho reálne zamerať v rámci nadobudnutia do osobného
užívania,nemohlibyťdobromyseľní,žeimpozemokpatrí,nakoľkoužprizameranípozemkupoddomom
a žiadosti o stavebné povolenie vedeli, kde je hranica susedného pozemku patriaceho E. Y.. Žalobcovianemohli byť v dobrej viere, že ich pozemok zasahuje do pozemku E.a Y., resp. žalovanej, tak, ako
prezentovali v tomto konaní. Preto nemohlo dôjsť k vydržaniu, keďže chýba jedna zo základných zložiek
pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, a to dobromyseľnosť. Právna zástupkyňa žalovanej

uviedla, že práve žalovaná je tá, ktorá vydržala vlastnícke právo k danému pozemku, pretože záverečný
protokol THM je z r. 1978, už s výmerou o XX m2 viac, ako bolo pôvodne pridelené na základe dohody
o zriadení práva osobného užívania v r. 1966 a od tohto obdobia užíval právny predchodca žalovanej,
a to od 01.04.1978 tento pozemok ako svoj vlastný a žalobcovia si začali budovať oplotenie až v r.
2010 a vtedy začala žalovaná namietať a žiadala odstrániť tento plot z dôvodu, že jej svedčí vlastnícke

právo. Teda žalobcovia nemohli vydržať pozemok, pretože bol im pridelený do osobného užívania,
ale nemali žiadny geometrický podklad, ktorý by bol spôsobilý premietnuť nové vlastnícke vzťahy po
THM a nové hranice pozemkov po THM, teda žalobcovia nevedeli, kde sa ten pozemok nachádza. A
ich výmera môže chýbať aj z druhej strany, ale zo strany žalovanej nemôže chýbať, pretože právny
predchodca žalovanej od r. 1978 mal hranicu pozemku danú technicko-hospodárskym mapovaním.
Žalobcovia túto hranicu danú nemali a záväzným údajom nie je výmera, ale hranica. Pokiaľ žalobcovia

tvrdili, že preukázali svedkami, že žalovaný to neužíval, resp. právny predchodca žalovanej, že neužíval
predmetný pozemok, že to bolo zarastené tŕním, a že to preukázali svedkovia, tak súd poukazuje, že
v danom konaní žiadni svedkovia neboli vypočutí a ani navrhnutí, na čo právna zástupkyňa žalobcov
následne uviedla, že svedkovia boli vypočutí v inom konaní, avšak takáto argumentácia nie je dôkazom
pre toto konanie. A pokiaľ žalobcovia sa bránia, že oplotenie išlo ináč než ide hranica, súd poukazuje,

že oplotenie neznamená hranicu, pričom bolo nesporné, že plot je prerušený bráničkou a pokiaľ za
oplotením niekto svojvoľne užíva nejakú nehnuteľnosť, nemožno to považovať, že tú časť vydržal, resp.
že tá časť nepatrí inému.

32. Právna zástupkyňa žalobcov predložila súdu geometrický plán č. XX/XXXX zameraný M. Y.,

vyhotovený dňa 03.05.2015, pričom k danému geometrickému plánu sa vyjadril súdom ustanovený
znalec Ing. Y. L., ktorý uviedol, že predložený znalecký posudok nevychádza z tých bodov, z ktorých
vychádzal pri vyhotovení znaleckého posudku, pričom predmetný geometrický plán č. XX/XXXX slúži len
na zameranie parcely o výmere XX m2. Zároveň je nutné zdôrazniť, že THM bolo zapísané do katastra
nehnuteľností, pričom zameranie podľa geometrického plánu z r. 1959 a zápis tohto geometrického

plánu sa uskutočňoval pred vykonanou THM.

33. Pokiaľ bola navrhnutá na vykonanie dokazovania ohliadka na mieste samom za účelom, kde sa
nachádza predmetná časť nehnuteľností o výmere XX m2, súd takýto dôkaz nevykonal, pretože medzi
stranami konania, čo bolo potvrdené aj žalovanou, nebolo sporné, že predmetná časť o výmere XX m2

sa nachádza pred vstupom do garáže v dome so s.č. XX vo vlastníctve žalobcov v rade 1/ a 2/. Žalovaná
pred súdom výslovne uviedla, že predmetná časť pozemku, ktorú žiadajú žalobcovia určiť, sa nachádza
pred vchodom do garáže žalobcov, kde parkovali svoj traktor. Uviedla, že toto namietal predovšetkým jej
otec. Boli to väčšinou ústne námietky, pretože otec sa nechcel súdiť, pričom uviedla, že dom je oplotený
a oplotenie bolo postavené začiatkom 70.rokov a staval to jej otec v čase, keď postavil dom. Pričom

potvrdila a má teda vedomosť o tom, že oplotenie nejde po hranici ich pozemku, čo odôvodnila tým, že v
70.rokoch prebehlo technicko-hospodárske meranie a teda v čase už po postavení pôvodného oplotenia
a po skončení THM otec už nechcel to pôvodné oplotenie búrať, tak urobil iba bráničku, aby bol urobený
prechod aj na tú časť za plotom, ktorá je v ich vlastníctve, aby mohli využívať tú časť naďalej. Uviedla,
že predmetnú nehnuteľnosť užívali, vozili tade drevo, uhlie, otec urobil vodovodnú prípojku a v r. 1995

bola vybudovaná nová brána s otvorom, pretože tá stará pôvodná brána už bola v zlom stave a keď tam
nebol zaparkovaný traktor, tak cez tú časť, cez tých predmetných XX m2, si vozili uhlie, drevo do dvora.

34. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka
(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

35. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

36. Podľa § 130 Občianskeho zákonníka
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po
dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé
náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

37. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa
tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie

dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny
predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

38. Vydržanie patrí k originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje
nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K

zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú
vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach
desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do
vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie

vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s
vecouakososvojou.Pouplynutívydržacejdobysaoprávnenýdržiteľstávavlastníkomvecibezsplnenia
akýchkoľvek ďalších podmienok. Základnými podmienkami vydržania teda sú, po prvé oprávnená držba,
po druhé uplynutie zákonom určenej lehoty vydržacej doby, po tretie spôsobilý predmet vydržania. Držba
je oprávnená vtedy, ak držiteľ nakladá s vecou (alebo právom) ako s vlastnou v dobrej viere, že mu

patrí. Dobrá viera držiteľa (vykonávateľa) práva je psychický stav (vnútorné presvedčenie, že nekoná
bezprávne), ktorý nemožno objektívne skúmať, je pre posúdenie splnenia tejto podmienky vydržania
potrebné dokazovať skutočnosti vonkajšieho sveta prostredníctvom, ktorých sa vnútorné presvedčenie
držiteľa prejavuje. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno
objektívne usúdiť, že je dôvodné. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých

vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda je k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok
vznik práva. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že
toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii
dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúceho sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o
poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia

držby, napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná). Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto
okolnosti pritom ťaží toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Nemožno
toto interpretovať tak, že k nadobudnutiu oprávnenej držby sa vyžaduje existujúci, aj neplatný právny
titul, alebo dokonca platný právny titul. Platné právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, iba
mu ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, resp.

že je subjektom držaného práva. Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu takýto právny titul, ktorý
podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva. Spravidla bude jednať v skutkovom omyle,
výnimočne môže ísť aj o omyl právny. Judikatúra žiada, aby držiteľ bol objektívne v dobrej viere, že
tu takýto titul je, i keď v skutočnosti tu žiadny titul nie je. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať
o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so

zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.

44. V čase uzatvorenia Dohody o dočasnom užívaní žalobcami táto hranica už bola technicko-
hospodárskom mapovaním daná, na základe ktorej skutočnosti nemohli byť dobromyseľní žalobcovia,
čo je jedna z podstatných zložiek nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. K tejto skutočnosti

súd sa má za potreby vyjadriť, aj keď žalobcovia výslovne v svojom podaní dňa 06.07.2017 uviedli,
že oni sa svojho vlastníckeho práva nedomáhajú vydržaním, ale na základe verejnej listiny. Napriek
tomu poukazujú na svoju dobromyseľnosť. (č.l. 519) Nikdy sa žalobcovia nedomáhali tejto výmery od
nadobudnutia v r. 1980 až do r. 2010, kedy postavili oplotenie na pozemku žalovanej. Až v r. 2010, keďžalovaná namietala postavené oplotenie a parkovanie vozidla, ktoré odmietol odstrániť, začali tvrdiť,
že táto časť pozemku je ich. U žalobcov mohlo ísť teda v danom prípade len o užívanie pozemku,
ktoré užívanie na základe vyššie uvedených skutočností nemôže zakladať vlastnícke právo. Aj znalec

uviedol,ževlastníckahranicažalobcovjedodnešnéhodňanezreteľná.Naopak,uprávnehopredchodcu
žalovanej od právoplatne ukončenej THM, právny predchodca žalovanej nakladal s predmetnými
nehnuteľnosťami parc. č. XXX a č. XXX ako so svojimi vlastnými s výmerou danou v rámci THM, a
to spolu XXX m2, o čom svedčí aj fakt, že tieto pozemky následne previedol do vlastníctva žalovanej
darovacou zmluvou v r. 2009. Teda keby pozemky nepovažoval za vlastné s výmerou o XX m2 viac

danou v rámci THM, ktorá výmera zodpovedá povoleným odchýlkam aj podľa vyjadrenia samotného
znalca, nebol by ich prevádzal na žalovanú. Právny predchodca žalovanej vstúpil do držby predmetného
pozemku na základe ukončenia THM v r. 1979 po tom, ako bol nepochybne preukázaný záverečný
protokol. Nehnuteľnosti užíval vo výmere a v polohovom určení danom THM. Uvedenej parcely sa chopil
na základe presného vyčlenenia čo do polohového i geometrického určenia tak, ako boli dané hranice
THM.

45. ZÁVER: Bolo nepochybne zistené, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV k.ú.
Q., a to: KNC parc.č. XXX/X - zast.plocha a nádvoria o výmere XXX m2, KNC parc.č. XXX/X - záhrady
o výmere XXX m2, taktiež rodinného domu č.s. XX situovaného na pozemku KNC parc.č. XXX/X.
Vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudla na základe Darovacej zmluvy zo dňa 23.03.2009,

Čd XXX/XXXX od svojho otca E.a Y. a jeho manželky, matky F.. Právny predchodca žalovanej vlastnil od
roku1966pôvodneoznačenúparceluč.XXX/X(kuktorejčastisavrozsahuXXm2žalobcoviadomáhajú
určenia vlastníckeho práva) tým, že Dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa
16.02.1966 bolo zriadené právo osobného užívania E. Y. bývalým MNV Q. k parc. č. XXX/X o výmere
XXX m2. Dohodu registrovalo Štátne notárstvo Žilina dňa 23.03.1966 pod C. XX/XX. Podkladom na

zápis Dohody bol geometrický plán č. XX/XX-XXX-XXX - teda neobstojí tvrdenie žalobcov, že neexistuje
verejná listina svedčiaca v prospech právneho predchodcu žalovanej. V rámci technicko-hospodárskeho
mapovania(ďalejlenTHM),sapôvodnáparcelač.XXX/XovýmereXXXm2prevzaladonovéhooperátu
ako parcely XXX - zast.plocha a nádvoria o výmere XXX m2 a XXX - záhrada o výmere XXX m2, spolu
XXX m2. Darovacou zmluvou zo dňa 23.03.2009 právny predchodca žalovanej s manželkou daroval

žalovanej pozemky označené po THM ako pozemky: XXX - zast.plocha a nádvoria o výmere XXX m2,
XXX - záhrada o výmere XXX m2, spolu XXX m2, vklad povolený pod V XXX/XXXX. V r. 2009 vyhotovil
Ing. V. geometrický plán XXX/XX, pričom vychádzal z prevzatého a právoplatného THM v r. 1976 a
z parcely č. XXX - zast.plocha a nádvoria o výmere XXX m2 vytvoril parcely: XXX/X - zast.plocha a
nádvoria o výmere XXX m2 a XXX/2 - zast.plochy a nádvoria o výmere XX m2, spolu XXX m2. Z parcely

XXX - záhrada o výmere XXX m2 vytvoril parcely XXX/X-zast.plochy a nádvoria o výmere XXX m2
a XXX/X-záhrada o výmere XXX m2, spolu XXX m2. Z takto vytvorených parciel žalovaná darovala
svojej sestre R., a to parcelu XXX/2-zast.plochy a nádvoria o výmere XX m2 a XXX/X-záhrady o výmere
XXX m2. Žalovanej ostali pozemky XXX/X-zast.plocha a nádvoria o výmere XXX m2 a XXX/X-záhrady
o výmere XXX m2 a práve v tejto časti parcely sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva

v rozsahu XX m2. V konaní žalovaná opakovane tvrdila a relevantne preukazovala, že v 70.rokoch
bolo vykonávané nové technické zameranie za účelom prevzatia pozemku žalovanej a ostatných
vlastníkov priľahlých pozemkov do operátu CKN. Uvedené technické zamerania a odsúhlasenie hraníc
pozemkov bolo vykonané za prítomnosti všetkých vlastníkov dotknutých parciel. Až po odsúhlasení
jednotlivých hraníc tie mohli byť prevedené do nového operátu. Osobou prítomnou pri zameraní bola

aj obec ako predchádzajúci vlastník pozemku, ktorý bol právnemu predchodcovi žalovanej v 60.rokoch
odovzdaný do osobného užívania. Je pravdou, že uvedený pozemok bol prevzatý do operátu s určitou
odchýlkou, avšak táto skutočnosť nezakladá dôvodnosť nároku žalobcov, pretože žalovaná, resp. jej
právny predchodca nadobudli rozsah v CKN parcele s vedomím predchádzajúceho vlastníka obce,
ktorý potvrdil rozsah masy odovzdávanej do osobného užívania právneho predchodcu žalovanej. Takto

definované parcely žalovaná a jej právny predchodca dobromyseľne užívali a užíva v nezmenenom
stave, ktorému zodpovedá aj stav v KN už od obdobia ukončenia THM, a to až do r. XXX0 v zmysle
tvrdení žalobcov v ich žalobnom návrhu. Až vtedy u nich vznikla domnienka protiprávneho stavu. V rámci
THM bolo zistené, že niektoré parcely zachytené v geometrickom pláne č. XXXXXXX-XXX polohovo ani
výmerou nesúhlasia. Tak tomu bolo i u pôvodnej parcely č. XXX/X. Táto parcela sa prevzala do nového

operátu s odchýlkou + XX m2. Tu treba poznamenať dôležitú skutočnosť, potvrdenú aj znalcom Ing. L.,
ktorý uviedol, že je v rámci dovolenej odchýlky pre danú triedu presnosti v rámci vyhlášky katastrálneho
zákona. Súd v tejto súvislosti uvádza, že odchýlka nie je daná smernicou, ale vyhláškou a teda tvrdenie
právnej zástupkyne žalobcov, či sa smernica na katastri nachádza alebo nenachádza, je bez právnehovýznamu k veci. Žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od Dohody o zriadení osobného užívania
pozemku C. XXX/XX z 11.08.1980 (č.l. 26 obsahu spisu). Treba však zdôrazniť, že žiadnym spôsobom
nepreukázali počas celého konania, reálne umiestnenie a rozlohu svojho pozemku EN XXX/X, pôvodne

č. EN XXX/X, ktoré číslo mal tento pozemok pred THM v čase jeho nadobudnutia. Reálne umiestnenie
a rozloha pozemku žalobcov v čase jeho nadobudnutia po ukončenej THM nepreukázali. Nepreukázali
jasnedanéhranicesvojhopozemku,naopak,hranicepozemkužalovanejbolidané.Akžalobcoviatvrdia,
že do operátu po THM bola prevedená výmera pozemku s určitou odchýlkou, tak musia preukázať,
že táto výmera predstavujúca predmetnú odchýlku XX m2 bola pridaná k pozemku žalovanej práve z

pozemku, určenia ktorého vlastníckeho práva sa v tomto konaní domáhajú, avšak ani to by nestačilo
na deklarovanie vlastníckeho práva žalobcom. Predmetná odchýlka mohla byť pridaná z akéhokoľvek
iného susediaceho pozemku, ktorý nebol v tej dobe ešte v osobnom užívaní, a vlastníkom ktorých
bola v tej dobe obec, pričom práve tá, ako osoba prítomná pri zameraní v rámci THM, odsúhlasila
konečný rozsah pozemku prevedeného v prospech právneho predchodcu žalovanej a jeho manželky
do operátu ako parcela CKN. Katastrálny úrad v Žiline vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.06.XXX1

značka XO-X/XXXX-Ha uvádza, že prílohou listu zo 06.05.XXX1 sú čestné prehlásenia, v ktorých p. J.
a p. L. uvádzajú, že boli osobne prítomní v r. 1980 pri vytyčovaní základných dvoch bodov pozemku
pre výstavbu rodinného domu parcela CKN XXX/X v k.ú. Q.. Od týchto bodov boli zamerané budúce
obrysy rodinného domu. Ďalšie body pre neprístupný svahovitý terén a husté porasty sa nedali vytýčiť.
Katastrálnemu úradu v Žiline sa nepodarilo zistiť, na základe čoho geodet v geometrickom pláne č.

XXXXXXXXXX-XX zameral časť hranice pozemku parcela CKN XXX/X, keďže ani Správa katastra F.
nemá v archíve dokumentáciu, na základe ktorej sa vykonal zákres uvedeného pozemku. Podľa názoru
katastrálnehoúraduvŽilinechybavzakreslenípozemkuvzniklavdôsledkunevytýčeniahranícpozemku
v teréne, preto parcela EN č. XXX/X v čase uzavretia zmluvy v prospech navrhovateľov v 80.rokoch
nebola do katastra zakreslená na základe geodetických podkladov. Sami žalobcovia poukazujú na to,

že boli vytýčené len dva lomové body hraníc pozemku a ani tie sa nepodarilo zdokumentovať. Je
zrejmé, že žalobcovia nemajú k dispozícii žiadnu dokumentáciu, ktorá by určovala hranice predmetného
pozemku tak, ako ju žiadajú zakresliť. KN ďalej konštatuje, že samotný rodinný dom žalobcov je z časti
postavený na cudzom pozemku, čo je podľa katastra nehnuteľností spôsobené nesprávnym vytýčením
hraníc pozemku po jeho kúpe a nesprávnym situovaním stavby. Rodinný dom už v čase postavenia

mali situovaný mimo toho, ako im prináležalo. Teda ani žalobcovia, ako ani príslušné katastrálne úrady
nedisponujú a nedisponovali nijakými podkladmi, ktoré by vierohodne vedeli vytýčiť pozíciu pozemku
žalobcov tak, aby bolo nepochybné, kde sa nachádza. Až takto vytýčeného pozemku je následne možné
zisťovať, či ten pokračuje, zasahuje do iného pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností. Tu však je
potrebné preukázať vyššie uvedené skutočnosti. Tento názor bol potvrdený aj znalcom ustanoveným

v konaní, ktorý v rámci svojej výpovede pred súdom na pojednávaní dňa 04.05.XXX7 vo vzťahu k
žalobcom uviedol, že: l. parcela XXX/X nemá v súčasnosti číselne určený obvod hranice, nebola v
rámci THM mapovania vyriešená, 2. že nenašiel geometrický plán v zbierke listín, ani pri predloženej
listine z r. 1980 (toto uviedol ako odpoveď na otázku, či si žalobcovia na základe dohody o zriadení
osobného užívania v r. 1980 dali vypracovať geometrický plán, ktorým by boli určené hranice ich parcely

EN XXX/X o výmere XXX m2), 3. parcela č. XXX/X z geometrického plánu z r. 1959 nemá technický
podklad, či už geometrický plán alebo identifikáciu po ukončení THM ani v r. 1980, kedy žalobcovia
nadobudli vlastníctvo dohodou o zriadení osobného užívania. Pri nadobúdaní v r. 1980 bol odkaz na
geometrický plán z r. 1959, ale to už bolo po THM mapovaní, ale iný geometrický plán, ktorý by určovať
číselne obvod hranice XXX/X tam nebol. Výsledky geometrického plánu z r. 1959 podľa uvedenia

znalca neboli premietnuté do katastra, nakoľko samotný geometrický plán z r. 1959 bol vyhotovený
v miestnej súradnicovej sústave, nie v systéme, v ktorom je vyhotovené THM mapovanie, čiže nikto,
žiadny technický pracovník na katastri to nevedel stotožniť. Chyba nastala v r. 1980 pri zriadení dohody o
osobnom užívaní, kde bol ako podklad použitý geometrický plán z r. 1959 napriek tomu, že v tom čase už
bolo vykonané THM, ktoré bolo do katastra aj zapísané. Geometrický plán z r. 1959 sa vtedy následne po

THMnepremietoldokatastra,Znalecuviedol,žepoprepočítanívsúradnicovomsystémeparcelač.XXX/
X vo vlastníctve žalobcov zasahuje do parcely vo vlastníctve žalovanej, avšak zároveň uviedol, že keby
prepočítanie, t.j. otáčanie v súradnicovom systéme, urobil iným smerom, XX m2 by mohlo chýbať v iných
parcelách, a že toto prepočítanie urobil len na základe subjektívneho určenia si bodu. Z toho vyplýva, že
aj znalec priznal, že pokiaľ by bod otáčania bol stanovený v inom mieste tak, ako by mohol subjektívne

urobiť hocktorý iný znalec, chýbajúca výmera žalobcov by nebola v časti parcely žalovanej, ale bola
by v iných parcelách. Žalobcovia poukázali na skutočnosť vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu, že
znalec uviedol, že trvá na záveroch znaleckého posudku, avšak vzhľadom na vyššie uvedené nemožno
sa s tým stotožniť, nakoľko znalec výslovne uviedol a potvrdil, že pokiaľ by natočenie vykonal okolojediného pevného bodu, t.j. č.1, ktorý mal z obdobia geometrického plánu z r. 1959 iným smerom, napr.
v smere alebo protismere hodinových ručičiek, jeho záver by bol iný. Ďalej uviedol, že zvyšné body si
stanovil len subjektívne, keby boli iné body, tak záver by bol iný. Parcela č. XXX/X o výmere XXX m2 bola

zahrnutá do technicko-hospodárskeho mapovania. Tu sa prešetrili vlastnícke a užívacie hranice, ktoré
keď prešli komisiou a následným zameraním, boli povýšené na vlastnícke hranice. Ďalej znalec uvádza,
že obvod parcely č. XXX/X bol zahrnutý do THM a nemusel byť po technicko-hospodárskom mapovaní
identický s parcelami XXX a XXX. Komisia prešla, vlastníci, užívatelia pozemkov si vyznačili svoje
hranice. Buď boli vyznačené oplotením alebo si ich vyznačili nejakým dočasným. Komisia ich uznala za

správne, resp. nesprávne, ak za správne, následným meraním zamerali a premietli do operátu katastra
nehnuteľností.Znalecdodal,žeobvodparcelyč.XXXač.XXXnemuselbyťpresneidentickýspôvodnou
parcelou č. XXX/X po THM. Znalec potvrdil, že hranica EN pozemku č. XXX, č. XXX (zakreslená v
náčrte 017 - č.l. 181 a 380 spisu), je totožná s hranicou pozemkov, ktoré určil znalec šedou farbou v
grafickej prílohe č. 2 znaleckého posudku. Potvrdil, že v rámci vyšetrovacieho náčrtu 017 boli vyšetrené
všetky merania a vyšetrovací náčrt 017 (čl. 380) potvrdzuje tieto merania. Potvrdil záverečný protokol

zo dňa 01.04.1978, na ktorom sú už zaznamenávané stavby po THM. Ďalej znalec uviedol, že výmera,
obvod parciel č. XXX, č XXX vo vlastníctve žalovanej bola nezmenená po THM a X1 m2 odchýlka
vo výmere podľa geometrického plánu z r. 1959 oproti výmere danej THM zodpovedá povoleným
odchýlkam. Zo znaleckého dokazovania v konaní vyplynulo, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva
žalobcami už exitovala pevne stanovená hranica pozemku právneho predchodcu žalovanej E.a Y. a jeho

manželky, daná právoplatne ukončeným THM, ktoré sa uskutočnilo 01.04.1978 s výmerou XXX m2. Zo
záverečného protokolu vyhotoveného v rámci THM z 01.04.1978 (čl. 382 spisu), spísaného v obci Q.
o výsledku miestneho vyšetrenia podľa § 4 ods. 1 zákona č. 22/1964 Zb. vyplýva, že všetci zúčastnení
zástupcovia a vlastníci s hranicami súhlasili, až na prípady sporných hraníc, ktoré sú popísané v
protokoloch 1-35, 51 a 61, ale tieto námietky sa netýkali pozemku, ktorý je predmetom sporu, o čom

svedčí čiastkový protokol č. 017. (č.l. 381) V spojitosti so záverečným protokolom súd poukazuje na č.
IX písomný operát EN a sumarizačné výkazy (č.l. 385), zoznam užívateľov a vlastníkov. (č.l. 388 a 389
spisu) Záverečnému protokolu predchádzal záznam zmien za r. 1977 (č.l. 390 a nasl.), kde je uvedený
aj Y. E. s manželkou, pani Y., rod. V.. Uvedené parcely v skutočnosti nesúhlasia s výmerou v EN, v
teréne ich nie je možné presne oddeliť. Následne došlo dňa 16.05.1977 k miestnemu vyšetrovaniu (č.l.

381), a to za účasti MNV ako vlastníka a R. T., osoba vykonávajúca mapovanie. Títo účastníci ustálili,
pri pochôdzke na mieste samom boli vyšetrené všetky merania vrátane pozemkov a boli ako nesporné
označené ich pôvodné, nové aj zmenené vlastnícko-užívacie hranice. Výsledky zistenia boli zaznačené
v priloženom vyšetrovacom náčrte 017. Z daných listín vyplýva, že sa záverečného protokolu zúčastnili
všetky dotknuté osoby, t.j. všetci zúčastnení zástupcovia a vlastníci, ktorí s hranicami súhlasili, a ak aj

boli námietky, netýkali sa predmetu sporu. Je nesporné, že správa katastra nedisponuje kompletným
spisom z THM, čo nemôže byť na ťarchu žalovanej. Tvrdenie žalobcov, že neboli prítomné osoby,
ktoré zákon pre právoplatné ukončenie THM ustanovoval (zástupca MNV, vlastníci, osoby vykonávajúce
mapovanie), je v rozpore so zisteniami v rámci vykonaného dokazovania vzhľadom na záverečný
protokol. Pri novom technickom zameraní došlo k miestnemu šetreniu za účasti vlastníkov. Pokiaľ teda

vtedajší národný výbor v r. 1977 odsúhlasil všetky merania, vrátane pozemkov, označenie pôvodné,
nové, aj zmenené vlastnícko-užívacie hranice v rámci THM a následne v záverečnom protokole v r.
1978 (č.l. 382 spisu) sa vyjadril ako jeden z účastníkov spolu s ostatnými zástupcami a vlastníkmi, že
hranice odsúhlasili, stalo sa tak pre právneho predchodcu žalovanej s danou rozlohou XXX m2, teda
s povolenou odchýlkou XXmX. Nikto z prítomných osôb tieto skutočnosti nenamietal. Došlo k reálnemu

odovzdaniu výmery právneho predchodcu žalovanej a s ich súhlasom vo výmere o XX m2 viac, ako je
zaznamenané v geometrickom pláne z r. 1959. (č.l. 381, 382, 385, 386 a 387 spisu) Bolo pochybením
národného výboru, keď v r. 1980 odovzdával žalobcom pozemok už s parcelným č. XXX/X, pôvodne
podľa geometrického plánu z r. 1959 ako parcela č. XXX/X s výmerou XXX m2 a títo ho prebrali bez toho,
že by bolo konkrétne vymedzené, kde sa táto výmera nachádza, t.j. bez vytýčenia hranice pozemku.

Znalec zopakoval, že parcela č. XXX/X podľa geometrického plánu z r. 1959, je pôvodná parcela, ktorú
v r. 1980 nadobudli žalobcovia ako parcelu XXX/X, nemá technický podklad, či už geometrický plán
alebo identifikáciu. Takýto podklad nenašiel po ukončenom THM ani v r. 1980. K obvodu a umiestneniu
pozemku parc. č. XXX/X je najpodstatnejšia odpoveď znalca, že predpokladá, že parcela č. XXX/X
o výmere XXX m2 nemá číselne určený obvod hranice o výmere XXX m2, že v rámci THM nebola

riešená. Tiež uviedol, že do dnešného dňa je vlastnícka hranica parcely vo vlastníctve žalobcov KNC
XXX/X vyznačená ako nezreteľná. Od uvedeného obdobia, teda od 01.04.1978 právny predchodca
žalovanej uvedený pozemok THM označený ako parcela CKN č. XXX o výmere XX m2 a CKN č. XXX
o výmere XXX m2, spolu XXX m2 tak, užíva ako svoje vlastné. Nie je dôležité, že právny predchodcažalovanej má pôvodné oplotenie a mal povinnosť rozšíriť oplotenie po ukončení THM. Z hľadiska THM je
podstatná odpoveď znalca, že výmera a obvod hranice právneho predchodcu bola nezmenená po THM.
Geometrický plán z r. 1959 z 08.04.1959 mohol byť podkladom, ale sám znalec potvrdil, že dôsledkom

právoplatne ukončeného THM došlo k úplne inému stavu oproti predchádzajúcemu obdobiu a pôvodný
operát podľa geometrického plánu bol po THM nahradený novým operátom práve na základe toho
technického mapovania v 70.rokoch. Základom pre posúdenie veci je to, že žalobcovia nadobudli síce
dohodou zriadením práva osobného užívania registrovanou pod C. XXX/XX od pôvodného vlastníka,
bývalého MNV F., parcelu č. XXX/X, ale v čase nadobudnutia 11.08.1980, ani následne, nikdy nemali

preukázané, kde sa táto parcela konkrétne nachádza, teda v rámci tejto dohody nebolo zrejmé, kde sa
táto parcela nachádza a kde je tá výmera, ktorá im bola pridelená. Toto nebolo v konaní preukázané.
Chýbajúca výmera sa môže nachádzať v ich susedných častiach a bolo vinou žalobcov, že si nedali
vytýčiťhranice.Naopak,vkonaníbolopreukázané,žeplatiavlastníckevzťahytak,akobolodanévrámci
THM. Uvedené potvrdil i znalec. Platí stav tak, ako je zachytený v pozemkovej mape, teraz v katastrálnej
mape a je to stav po obnove operátu v THM. Z nameraných údajov sa vypočítala poloha lomových bodov

parciel, ktorá je definovaná ich súradnicami. Zo súradníc sa vykonalo zobrazenie parciel v pozemkovej
mape. Potom sa obnovený operát vyhlásil za platný a nový operát nadobudol právoplatnosť. Tým
bolo zadefinované geometrické a polohové určenie, ktoré jednoznačne charakterizovalo parcelu E.a
Y., právneho predchodcu žalovanej a jeho manželky. Na základe uvedeného geometrický plán z r.
1959, na ktorý sa odvolávajú žalobcovia v čase nadobudnutia svojej parcely do osobného užívania, už

nebol aktuálny, nakoľko hranica pozemku zameraná v rámci THM bola úplne iná a táto hranica bola
zadefinovaná geometrickým určením, aj polohovým určením, teda vymedzením tvaru a rozmeru hranice
a definovaným v zobrazovacom systéme. Prešetrením súboru geodetických a v popisných môže byť u
žalobcov nesúlad, ale s určitosťou nie na základe dôvodov na strane žalovanej. Tá má totiž polohové
a geometrické určenie dané od právoplatne ukončenej THM. Je pravdou, že na Okresnom úrade F.,

katastrálny odbor, sa nenachádza kompletný spis týkajúci sa THM, to však ešte neznamená vzhľadom
na medzerovitosť dokladov týkajúcich sa tohto mapovania, že neprebehlo zákonným spôsobom. Jedná
sa obdobie desiatok rokov od jeho ukončenia. Prebiehalo v 70.rokoch a záverečný protokol je z r.
1978. Skutočnosti o právoplatnom ukončení THM sú preukázané viacerými dôkazmi. Súd poukazuje na
záverečný protokol, podľa ktorého hranice nehnuteľností užívaných občanmi boli označené medzníkmi

alebo inými trvalými spôsobmi. Všetci zúčastnení zástupcovia s hranicami súhlasili. Preto so zreteľom
ku všetkým okolnostiam právny predchodca žalovanej bol v dobrej viere, že titul má, a to v časti na
základe ukončenej THM od r. 1979 po súčasnosť a v časti na základe dohody o pridelení pozemku do
osobného užívania v r. 1966.

46. S poukazom na vykonané dokazovanie súd posúdil, že nárok žalobcov je neopodstatnený,
nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že skutočne patrí do ich vlastníctva predmetná
nehnuteľnosť. Súd poukazuje aj na znalecký posudok v spojení s vyjadrením znalca priamo pred súdom,
keď uviedol, že si subjektívne zvolil body, na základe ktorých zameral nehnuteľnosť, avšak v prípade
iného natočenia, či iného zvolenia oporných bodov by došlo k inému zameraniu, k inému určeniu

nehnuteľnosti. Takýto spôsob nemožno akceptovať za preukázanie vlastníckeho práva v prospech
žalobcov na úkor žalovanej, pretože skutočne keby si znalec zvolil iný bod a natočil celé meranie podľa
ináč zvoleného bodu, tak by mohlo dôjsť k zabratiu nehnuteľnosti patriacej inému subjektu, a preto takýto
spôsob zamerania, určenia, nie je hodnoverným a nepochybným a jednoznačným dôkazom, ktorý by
svedčil vlastníckemu právu žalobcom. Právna zástupkyňa žalobcov síce uviedla, že žalobcovia si svoj

nárok neuplatňujú titulom vydržania, napriek tomu súd sa zaoberal aj nadobudnutím titulom vydržania,
avšak súd má za to, že nie sú splnené všetky podmienky na to, aby žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť
nadobudli vydržaním, pretože chýba tam jedna zo základných podmienok, a to je dobromyseľnosť,
pretože pokiaľ im bola daná do užívania nejaká nehnuteľnosť v určitej výmere, túto nehnuteľnosť si
nedali zamerať v teréne. Začali užívať nejakú nehnuteľnosť, ale takýmto spôsobom nemožno užívať

čokoľvek a kdekoľvek, a časom tvrdiť, že to vydržali, pričom je nepochybné, že žalovaná, resp. jej
právni predchodcovia nadobudli predmetnú nehnuteľnosť ešte predtým, než začali žalobcovia užívať
predmetnú nehnuteľnosť. Teda žalobcovia vedeli, že majú nehnuteľnosť s určitou výmerou, ale nemali
presne v teréne zamerané hranice. Bol im síce pozemok pridelený, ale bez presného zamerania v teréne
začali určitú plochu užívať, resp. považovať za vlastnú, teda svojvoľne si posúdili sami žalobcovia, čo

tvorí ich nehnuteľnosť priamo v teréne, avšak takýto postup je neprípustný. A pokiaľ teda užívali nejakú
časť, ktorá nebola v rámci ich hraníc, tak nemožno hovoriť o vydržaní, pričom žalovaná uviedla, že
žalobcovia boli rušení, pretože právny predchodca žalovanej namietal užívanie tej časti pozemku, čo
žalobcami nebolo spochybnené. Dôkazné bremeno bolo na žalobcoch, ktorí hodnoverným spôsobomneuniesli toto dôkazné bremeno a nepreukázali, že skutočne daná časť je v ich vlastníctve. A bolo
by nespravodlivé, keby súd vyhovel takémuto žalobnému návrhu na základe znaleckého posudku
vypracovaného Ing. Y. L. vzhľadom na jeho subjektívne určenie bodov a spôsob merania. Takýto

spôsob jednoznačne nepreukázal vlastnícke právo žalobcov. A žalobcovia iným spôsobom nepreukázali
svoje tvrdenie. Pokiaľ žalobcovia namietali, či už dôkazné listiny alebo tvrdenia žalovanej, toto ničím
relevantným a hodnoverným nevyvrátili. Dokonca žalovaná bola tá, ktorá preukázala svoje tvrdenia ako
napríklad aj dohodu o pridelení do osobného užívania, ktorá bola riadne registrovaná a pokiaľ žalobcovia
spochybňovali toto registrovanie, bolo hodnoverným spôsobom preukázané, že skutočne listina bola

registrovaná. A pokiaľ žalobcovia takúto listinu v archíve alebo na iných inštitúciách nenašli, listina
bola súdu predložená a nebol preukázaný opak, že by tá listina nebola registrovaná. Súd nemal dôvod
spochybňovať danú listinu opatrenú pečiatkou štátneho notárstva. Žiadne ďalšie relevantné dôkazy
neboli navrhnuté po vykonaní rozsiahleho dokazovania a čo sa týka navrhnutej ohliadky na mieste
samom za prítomnosti znalca, toto už súd nepovažoval za potrebné vykonať, nakoľko medzi stranami
konania nebolo sporné, kde sa sporná nehnuteľnosť nachádza. A teda vykonanie takého dôkazu by bolo

neefektívne a nehospodárne. S poukazom teda na všetky uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie
s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobný návrh zamietol z dôvodu nepreukázania
vlastníckeho vzťahu žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti.

47. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov.

48. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

49. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Podľa § 260 CSP ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

52. Vzhľadom na to, že v konaní bola úspešná žalovaná v celom rozsahu, súd jej priznal nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/, pričom o

výške nároku súd rozhodne v zmysle ustanovení CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

53. V priebehu konania bolo vykonané znalecké dokazovanie, v dôsledku čoho vznikol nárok znalcovi
na znalečné, ktorý si aj toto znalečné uplatnil. O znalečnom bolo rozhodnuté uznesením tak, že mu

bolo priznané znalečné z uhradených preddavkov stranami konania a vo zvyšnej časti uplatneného
znalečného, ktoré nebolo uhradené z preddavkov z dôvodu nepostačujúcich preddavkov, na úhradu
celéhoznalečnéhovzmysleplatnýchprávnychpredpisovjepovinnýuhradiťznalečnéznalcovizadávateľ
a zadávateľom bol v tomto prípade štát prostredníctvom Okresného súdu Žilina, ktorý nariadil znalecké
dokazovanie, a preto štátu Slovenskej republike priznal súd náhradu trov vzniknutých vykonaným

dokazovaním voči žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/ ako neúspešným stranám tohto konania v
rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).