Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012360
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121012360.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného Q. P., nar. XX. X. XXXX v K., trvalé
bydlisko P. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 20. decembra 2021, sp. zn. 8PP/190/2021, na neverejnom

zasadnutí konanom 24. marca 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Q. P. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 20. decembra 2021, č. k. 8PP/190/2021-23,
podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona (Tr. zák.) a § 67 ods. 1 Tr. zák.
zamietol žiadosť odsúdeného Q. P. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo 16.10.2013, sp. zn.
1T/166/2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 19.12.2013, sp. zn. 6To/123/2013, a
rozsudkom Okresného súdu Galanta z 05.10.2011, sp. zn. 2T/42/2008, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave z 02.02.2012, sp. zn. 6To/95/2011.
2. Zamietnutie žiadosti okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda
vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov a tiež splnil prvú materiálnu podmienku, že svojim

správaním preukázal polepšenie vo výkone trestu, no nesplnil druhú materiálnu podmienku, keď od
neho nemožno očakávať, že by na slobode viedol riadny život. Záver o nesplnení druhej materiálnej
podmienky okresný súd odôvodnil trestnou minulosťou odsúdeného, ktorý má 15 (pätnásť) záznamov v
registri trestov v priebehu sedemnástich rokov, z čoho okresný súd vyvodil záver, že odsúdený má sklony
k páchaniu trestnej činnosti, keďže ani predchádzajúce odsúdenia, výkony trestov odňatia slobody ako
aj podmienečné prepustenie, nepôsobili na odsúdeného dostatočne výchovne a preventívne tak, aby

odsúdeného prevychovali a odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti. Páchanie trestnej činnosti
nie je u odsúdeného len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá
opakovane pácha trestnú činnosť, pričom ide o trestnú činnosť závažného charakteru, pretože odsúdený
sa dopustil aj násilnej trestnej činnosti a drogovej trestnej činnosti - obzvlášť závažného zločinu, čo
svedčí o závažnej a nebezpečnej povahe trestnej činnosti. Vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného
nie je možné u odsúdeného podľa okresného súdu očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti.

Okresný súd bol toho názoru, že náprava odsúdeného a celkové pozitívne pôsobenie na odsúdeného
je aktuálne možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným
prepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobodybynebolnaplnenýjedenzozákladnýchúčelov
trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
3. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátorka vzdala práva na podanie sťažnosti,
no odsúdený voči uzneseniu zahlásil sťažnosť, ktorú ku dňu konania neverejného zasadnutia bližšie

neodôvodnil.4.OkresnýsúdpredložilspisovýmateriálKrajskémusúduvTrnave(ďalejlenkrajskýsúd)narozhodnutie
o sťažnosti odsúdeného 21. marca 2022.
5. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený

orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá

znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
6. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou
osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

7. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, odsúdený mu žiadne pochybenia
nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne chyby nezistil. Okresný súd vykonal všetky
potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom dodržal všetky ust. Trestného poriadku
viažuce sa k príprave a k priebehu verejného zasadnutia. Vyhlásené rozhodnutie následne v zákonom
stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk.

8. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený dňom 18. júna 2019 vykonal pomerné časti z postupne mu uložených
nepodmienečných trestov odňatia slobody, ktoré sú opísané vo výroku tohto uznesenia (§ 66 ods. 1
písm. a), § 67 ods. 1 Tr. zák.).
9. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66 ods.

1 Tr. zák., aj tu okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku splnil. Aj podľa názoru
krajského súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie, čo vyplýva aj z hodnotenia vypracovaného ústavom, na ktoré poukázal okresný súd a jeho
obsah podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia.
10. Avšak na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody

musí v zmysle ust. § 66 ods. 1 Tr. zák. spĺňať aj druhú materiálnu podmienku a síce, že je od neho
možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. A pokiaľ ide o túto druhú materiálnu podmienku,
tu sa krajský súd plne stotožnil s názorom okresného súdu, že od odsúdeného vzhľadom na jeho
bohatú kriminálnu minulosť nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V tomto
smere poukazuje krajský súd na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré

si v celom rozsahu osvojuje. Súčasne krajský súd pripomína, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvoj-
inštančnéplatí,žerozhodnutiasúduprvéhoadruhéhostupňatvoriavzájomnújednotu,zktoréhodôvodu
je nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa opakovať v druhostupňovom rozhodnutí.
11. Správne tiež okresný súd poukázal na to, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne

prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i
samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia
prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený
povedie v budúcnosti aj na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pritom
posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou

pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí
predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Tieto objektívne
kritériaokresnýsúdsprávneuodsúdenéhozhodnotil,lebojehosklonykpáchaniurôznejtrestnejčinnosti
sú očividné.
12. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu

napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. na
neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.